Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, tento návrh zákona predkladáme opäť opakovane, predkladali sme ho aj teda počas predošlej vládnej koalície. A má taký zvláštny osud, a to by som teda chcel aj z tohto miesta pripomenúť, že vlastne na tomto návrhu sa dosť dramaticky rozišli názory štyroch vtedajších členov hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sme boli súčasťou klubu SaS a vlastne celého zbytku koalície. Poslanci všetkých štyroch vtedajších koaličných strán, či teda SaS samotnej, SDKÚ, KDH a strany MOST, v podstate okrem Rada Procházku hlásali ideu, že je správne sa na Slovensku tváriť takto (Zakrytie očí dlaňami.), že budeme sa tváriť, že Bugár či Orbán rozdáva štátne občianstvo a na Slovensku to neplatí. (Reakcia z pléna.) Ale to je skoro to isté. Nie?
Čiže by som trošku išiel do histórie.
Myslím, že v roku 2010 Orbán v Maďarsku prijal zákon, ktorým chcel rozdávať štátne občianstvo na Slovensku, alebo nie na Slovensku, ale Slovenska sa to dotýkalo, ale teda v podstate vo všetkých okolitých krajinách. Strana SMER ako vládna moc spolu s vtedajšími koaličnými partnermi HZDS a SNS na to reagovali takzvaným Ficovým protizákonom, nazvime ho tak, ktorý hovoril o tom, že v prípade, ak niekto prijme druhé štátne občianstvo, tak automaticky prichádza o slovenské štátne občianstvo. Toto vlastne sa stala, samozrejme, téma maďarských politikov na Slovensku, ktorí tvrdili, že teda toto nie je fér. Na moje počudovanie sa to stalo aj témou poslancov vtedajšej opozície, čiže SDKÚ, KDH, vlastne vtedy ešte SaS-ka nejakou parlamentnou stranou nebola, ktorí takisto hovorili, že toto je vlastne pošliapavanie práv slovenských občanov. Ja osobne aj keď som v politike vtedy nebol, aj keď som, priznávam, strane SMER prsty nedržal, ani som nefandil tej vládnej koalícii, som tento krok alebo ten protizákon, alebo prijatie protizákona proti Orbánovej politike vyslovene podporoval. A myslel som si, že naozaj je to správne. A naďalej si myslím, že ten krok bol správny, aj keď možno, a teda vlastne s tým súvisí aj predkladaný návrh zákona, prehnaný, lebo je správne povedať, áno, ten, kto bez príčiny prijme druhé občianstvo, tak by o to slovenské pravdepodobne mal prísť, ale naozaj vtedajší ten protizákon Roberta Fica alebo strany SMER, HZDS a SNS nehovoril, že je to bez príčiny, ale že ten, kto prijme druhé občianstvo, automaticky musí prísť o slovenské občianstvo. Ale potom som rád, že v podstate aj SMER si uznal v tomto chybu. My sme takisto identifikovali, že ten Ficov protizákon netreba rušiť, ale že treba ho iba poopraviť, poopraviť tak, aby o občianstvo prišli iba tí ľudia, ktorí naozaj bez akejkoľvek reálnej väzby na druhý štát požiadajú o druhé občianstvo, a títo ľudia, by bolo správne, aby slovenské občianstvo stratili. Na moje veľké počudovanie, ale aj teda pravdepodobne to bola dohoda pri vytvorení vtedajšej vlastne poslednej vládnej koalície so stranou MOST – HÍD, alebo teda ústupok voči strane MOST – HÍD, všetky vlastne minulé koaličné strany, SaS, SDKÚ, KDH a MOST – HÍD, navrhli úplne zrušiť vlastne ten Ficov protizákon, keď mu budeme hovoriť tak zjednodušene a vlastne my si iba prijmeme nejakú takú deklaratórnu formulku v zákone, kde povieme, že nech si Orbán robí čo chce, že keď on aj bude vydávať nejaké pasy, tak na Slovensku tieto pasy my neuznáme. Je to absolútne neštandardný krok, nieže neštandardný, ale hlúpy krok, kde vážne by to zodpovedalo presne tomu, čo som ukázal. Niekto tak niečo bude robiť, my si pritom zakryjeme oči ako malé deti a budeme sa tváriť sa, že to na Slovensku neplatí.
My sme sa voči tomuto postupu vtedajšej koalície vzbúrili, stretli sme sa s veľmi veľkou nevôľou vo všetkých koaličných stranách, hlavne zo strany MOST – HÍD, ktorí teda nás obviňovali z toho, že ubližujeme a neviem čo, pošliapavame ústavné práva občanov, a že teda vlastne treba naozaj zrušiť Ficov protizákon. My sme s tým nesúhlasili. Na základe môjho postoja vlastne v tejto veci ma SaS zo svojich radov aj vylúčila, alebo z klubu SaS vylúčila. Ale naozaj som si nedokázal vtedy predstaviť, že by som mal hlasovať ako teľa, ktorému to prikáže stranícky šéf alebo šéf poslaneckého klubu, ktorý mi teda prikáže, že budem hlasovať za to, aby si beztrestne na Slovensku mohol Viktor Orbán rozdávať desiatkam tisíc ľudí občianstvo, ktorí nemajú absolútne žiadnu väzbu na Maďarskú republiku.
To konkrétne zužujem na otázku slovensko-maďarských vzťahov, lebo išlo hlavne o tento problém, nikto druhý takýmto agresívnym spôsobom nechcel si doslova kupovať voličov na Slovensku. Vtedy som upozorňoval na to, že hrozí obrovské riziko, že aj keď vtedy to nebolo platné a nebolo to súčasťou vlastne právneho systému Maďarskej republiky, dnes Maďarska, že títo občania okolitých krajín, ktorým by Orbán porozdával občianstvo, budú môcť v Maďarsku voliť, že je to len otázka času, kedy Orbán tomuto pokušeniu podľahne a dá právo aj občanom iných krajín, ktorým takýmto spôsobom občianstvo porozdáva, voliť v parlamentných voľbách v Maďarskej republike, dnes v Maďarsku. Vtedy sa mi všetci smiali, že to iba straším, že to je zbytočná paranoja. Ale dnes je to realita. Čiže som veľmi, veľmi rád, že vtedy sme štyria poslanci u nás, aj že sa k nám pridal vlastne Rado Procházka, nabrali odvahu a že sme sa postavili doslova podľa mňa proti zvrhlému kroku proti vlastizrade, ktorú chceli spáchať predošlé štyri koaličné strany. Aj keď na mňa teraz budú sa pozerať a škúliť očami a pučiť oči na mňa, že hovorím o vlastizrade, poviem znova, bola to vlastizrada. Dovoliť rozdávať cudziemu štátu na Slovensku občianstvo našim občanom, ktorí nemajú akýkoľvek vzťah k tej druhej krajine alebo nemajú akúkoľvek väzbu k nej, bola by vlastizrada. Tejto vlastizrade sme našťastie všetci tí ostatní, ktorí za to nehlasovali, zabránili.
Vtedy sme aj predkladali v podstate teda pozmeňujúce návrhy. Bolo to viackrát. Aj SMER to predkladal možno dvakrát, trikrát. My sme to predkladali možno dvakrát, trikrát, neviem už presný počet toho, vždycky tak jemne pozmenené, kde sme navrhovali vlastne upraviť zákon o štátnom občianstve v duchu takom, aby sme umožnili získať druhé štátne občianstvo, aj tretie, aj štvrté, to je jedno vlastne, koľké by bolo, ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu na ten druhý štát. Reálna väzba v tých návrhoch, to bolo vlastne viacero návrhov, ktoré teda parlamentom prechádzali alebo, lepšie povedané, neprechádzali a do parlamentu vstupovali, o ktorých parlament hlasoval. Tá reálna väzba bola viackrát inak prezentovaná, lebo bola aj modifikovaná, ale v podstate bola stále o tom istom. Čiže bola tam podmienka nejakej formy pobytu alebo trvalého pobytu, podmienka šesťmesačnej, inokedy dvanásťmesačnej práce alebo teda pobytu, podnikania, štúdia v tej danej krajine alebo rodinných väzieb historicky, že teda mám tam odtiaľ starých rodičov alebo rodičov, tak vlastne v tom prípade by tam bola zase iná väzba, alebo vykonávania nejakej misijnej činnosti dlhodobej alebo vrcholovej športovej činnosti v tej druhej krajine. Tak týmto ľuďom v pohode dovoľme mať druhé občianstvo, lebo majú naozaj nejakú reálnu väzbu.
Ale naozaj si nemyslím, že je správne umožniť mať druhé občianstvo iba človeku, ktorý na Slovensku po maďarsky hovorí, nikdy v Maďarsku nebýval, nikdy v Maďarsku neštudoval, nikdy tam nepodnikal, nikdy nemal odtiaľ nejakú tú rodinu svoju, či teda rodičov, starých rodičov, nevykonával tam nikdy misijnú, charitatívnu činnosť, a chce občianstvo iba preto, lebo teraz si bude búchať do hrude, lebo teda on má aj maďarské občianstvo a bude voliť aj do parlamentu cudzej krajiny. Naozaj takýto návrh ak by sme podporili, ako som opakoval, by som považoval za vlastizradu. A ten prístup, ktorý vtedajšie koaličné strany zvolili, bol podľa mňa presne v tomto duchu a hodný trestu.
Dnes predkladáme návrh, ktorý znova vychádza z logiky tých predošlých návrhov, ktoré vlastne parlament v priebehu posledného roku a pol na túto tému preberal, ako som už spomínal, predkladáme vlastne návrh, aby teda tým ľuďom, ktorí tie nejaké väzby majú, ktoré podmienky tieto splnia, umožnil získať druhé občianstvo, ale zároveň aby umožnil aj spätne vrátiť občianstvo tým ľuďom, ktorí takéto väzby v čase nadobudnutia druhého občianstva mali, pričom my sme im ho medzičasom zobrali.
Čiže keď by som vymenoval tie podmienky, ktoré spomíname, tak sú to na území štátu evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a zároveň, podotýkam, a zároveň v ktorom bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva alebo študoval dennou formou štúdia po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo aktívne podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo vykonával charitatívnu, misijnú či vrcholovú činnosť po dobu najmenej 12 mesiacov, vykonával riadnu osobnú starostlivosť o dieťa vo veku do 3 rokov, čiže bola tam napríklad žena na materskej dlhodobo v tej druhej krajine a teda starala sa o dieťa do 3 rokov, alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo sa narodil niekto z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo v tom čase aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu. Čiže napríklad tam je situácia Košíc, že aby to nebolo o tom, že keď Košice svojho času patrili možno aj pod iný štát, tak aby aj v čase, kedy ten človek tam to občianstvo nadobudol, niekto, kto si myslí teda, že sa narodil vlastne v Maďarskej republike počas 2. svetovej vojny, ale narodil sa v Košiciach, tak aby aj tento človek bol ten, na koho sa vzťahuje podmienka, že aj dnes vlastne to územie patrí napríklad Maďarskej republike. Tie isté podmienky sú vlastne aj pri tých ľuďoch, ktorým teda navrhujeme, aby sme spätne občianstvo slovenské vrátili, ak tieto isté vlastne podmienky v čase nadobudnutia druhého občianstva mali.
Priznávam, že očakával som, keď sme návrh predkladali do parlamentu, že tento návrh vládny SMER by mohol podporiť. Medzičasom som sa teda stretol s informáciami, že skorej asi ho nepodporí. Napriek tomu si stále myslím, že by ho podporiť mohol, lebo tie výhovorky alebo teda tie argumenty mi skôr pripadali ako také výhovorky, že vlastne ministerstvo vnútra to píše inak. Ale naozaj ten návrh je písaný tak, aby zosumarizoval dôvody, ktoré ste predkladali aj vy ako opozičná strana, aj vtedajší my štyria poslanci vlastne vládnej koalície na úpravu vášho zákona, ktorý ste prijali v roku 2010. Nemyslím si, že by bol v nejakom rozpore v tom, čo ste predkladali vy. V tomto sme boli na jednej lodi s vami napriek tomu, že ste boli v opozícii a my sme boli v koalícii. Ak by ste tam mali nejaké zmeny, ktorými by ste chceli ten návrh vylepšiť, myslím si, že bol by priestor úplne bez problémov v druhom čítaní na to. Je to čisto iba na tom, či naozaj zvolíme v tomto prípade politikárčenie alebo zodpovedný prístup k veci. Ďakujem veľmi pekne.
