Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pár poznámok k vášmu úmyslu v podstate ponechať koncesionárske poplatky.
Na začiatok musím povedať, áno, uznávam, že vlastne tento zákon alebo súčasný platný stav v podstate mal nadobudnúť reálnu účinnosť až od 1. januára, ale nemôžme sa tváriť, že vlastne vy tým pádom nič nerušíte. Jednoducho meníte súčasný právny stav, meníte vlastne budúci právny stav, ktorý nastane od 1. januára, odkedy by ľudia neplatili koncesionárske poplatky. A takýmto spôsobom poplatky platiť budú. A preto je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili ľuďom pred voľbami. A takisto po voľbách to váš hlavne pán premiér opakoval, že vaše šetrenie alebo konsolidácia verejných financií sa dotkne len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Vzhľadom na to, ako tu bolo teraz spomenuté v podstate, koncesionárske poplatky sa vyberajú v podstate takým zástrčkovým systémom. Čiže de facto každý, kto má zástrčku, koncesionárske poplatky platí, tak. A keďže vieme, že elektrifikácia Slovenskej republiky je blízka 100 % okrem pár chatrčí v osadách, tak v podstate koncesionárske poplatky na Slovensku platí zjednodušene povedané 100 % ľudí a 100 % nemôže byť 12 %. Čiže je to v rozpore naozaj s tým veľmi zásadným vaším predvolebným a povolebným sľubom, že budete postihovať iba 12 % najbohatších ľudí. Týmto zákonom postihujete 100 % ľudí na Slovensku okrem pár chudákov v chatrčiach, ktorí koncesionárske poplatky neplatia, lebo nemajú elektriku.
Druhá vec. Ja, samozrejme, nie som tu od toho, aby som vám dával rozumy, ale hovoríte, že ste sociálnodemokratická vláda, že ste sociálni demokrati, že máte sociálne cítenie. Podľa mňa ak je niekto raz sociálne cítiaci, potom nikdy v živote nemôže podporovať niečo, čo je sociálne nespravodlivé. A takýto poplatok, nemôžem to ani nazvať daň, je podľa mňa veľmi, veľmi nespravodlivý, lebo ten chudobný človek možno na ten koncesionársky poplatok dá 100 % svojho disponibilného príjmu, ktorý mu zostane po zaplatení svojich výdavkov, a milionár dá na koncesionársky poplatok možno jednu tisícinu percenta zo svojho príjmu. Čiže je to v podstate daň, ktorá má nie progresívny, ale degresívny charakter. Čiže platí, že čím si bohatší, tým platíš nižšie percento dane, keď to nazveme ako daň a porovnáme to s daňami. Čiže je to veľmi nespravodlivý spôsob výberu dane, veľmi nespravodlivo zaťažujeme vlastne tých najchudobnejších presne rovnako ako tých najbohatších. A preto som očakával od vás, že, dobre, o. k., keď už takého niečo predošlá vláda schválila a tie peniaze vám chýbajú, čo beriem akože je legitímne konštatovanie a chvályhodné od vás, aj keď pod medzinárodným tlakom, že sa správate omnoho, omnoho racionálnejšie v porovnaní s prvou vládou Roberta Fica, že sa priznávate k tomu medzinárodnému záväzku Slovenskej republiky a chcete konsolidovať, chcete šetriť a na jednej strane vyberať peniaze od ľudí, že namiesto tohto výpadku, ktorý je teda možno 70 mil. eur, prídete a premietnete to do inej dane, napríklad spotrebnej dane, a niektorú sadzbu spotrebnej dane zvýšite tak, aby ste tento výpadok nahradili. Ale keďže spotrebná daň je vlastne priamo úmerná spotrebe, to znamená, že tí najbohatší majú najvyššiu spotrebu a tí chudobní majú najnižšiu spotrebu pri niektorých tovaroch pri spotrebnej dani, tak napríklad takýmto spôsobom naozaj rovnomerne premietnete to zaťaženie a bohatých zdaníte viac za účelom vlastne získania peňazí pre RTVS a tých chudobných zdaníte menej. Toto by bolo v súlade so sociálnodemokratickým alebo sociálnym cítením sociálnodemokratickej vlády. Ste sami vo vláde. Nikto vám do toho nekafre. Toto som očakával od vás, že urobíte, že nebudete naďalej vlastne podporovať daň, ktorá je drasticky nespravodlivá vlastne pri zohľadnení príjmu jednotlivých ľudí. Ešte raz hovorím, najchudobnejší takýmto spôsobom platia možno až 100 % svojho príjmu na koncesionárske poplatky. Jednoducho keď chudobnému zostane v ročnom rozpočte 50 eur, tak dá to na koncesionárske poplatky. Ale ten najbohatší, ktorému zostane 50 miliónov eur, tak dá 50 eur na koncesionárske poplatky. Čiže na to jeden dá 100 % a najbohatší dá možno tisícinu, možno milióntinu percenta zo svojho disponibilného príjmu.
Druhá nespravodlivosť pri koncesionárskych poplatkov, ktorá je a bola tu už dnes spomenutá je, že vlastne platia ich aj tí ľudia, ktorí sa, bohužiaľ, k službám verejnoprávnych médií nemajú možnosť dostať. Je to 265 dedín na Slovensku, ktoré tento signál nemajú a platia ich. A tam si fakt už potom predstavme, že zvyčajne tie dediny sa nachádzajú v takých hladových dolinách, pánubohu za chrbtom, kde nie je ani žiadna práca, je nezamestnaný, chudák fakt hlavne prežíva, má tu zástrčku, musí to preto zaplatiť. Zaplatí to z toho mála, čo má, za to, čo nemá, za signál, ktorý nemá, zaplatí 53 eur, približne tuším to ročne tak vychádza. Na druhej strane ten bohatý, ktorý má signál, ktorý má milióny na účte, zaplatí rovnakých 50 eur ročne. To sú dve nespravodlivosti, ktoré týmto, že ponechávame tento zákon v platnosti alebo dávame ho vlastne do pôvodného stavu a znova zavádzate koncesionárske poplatky, tak vlastne naďalej v systéme nechávate. A pripadá mi to, nehnevajte sa, nesociálne z vašej strany. Keď raz hovoríte, že ste sociálne cítiaci, tak takúto nesociálnu vec nemôžete podporiť. Predsa nemôžete chcieť, aby platil bohatý dramaticky menej a chudobný dramatický viac v porovnaní teda s tým bohatým a aby chudobný platil ešte dupľom za to, čo v skutočnosti nemá, aby chudobný v hladovej doline platil za signál verejnoprávneho média, ktorý nemá, aj keď ide o 50 eur. Nemožno sa na vec pozerať iba pri vysokých sumách. Aj toto je relatívne malá suma, ale dokopy je to 74 miliónov eur vybraných od ľudí. Nikto iný nám to nezaplatí.
Aj pri prvom čítaní, aj teraz pri druhom čítaní, pán minister, hovorili ste o tom, že vlastne, aj v dôvodovej správe je to napísané, ide vám aj o zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a vlastne preto k tomuto pristupujete a chcete vlastne naďalej podporovať taký priamy vzťah medzi divákom alebo poslucháčom a verejnoprávnym médiom a vlastne takýmto spôsobom chcete zabezpečiť nezávislosť, lebo popisujete to tak, že v prípade, ak by nastal ten stav, ktorý je v súčasne platnom znení, že by v podstate peniaze museli byť vyčlenené pevnou sumou zo štátneho rozpočtu, tak v tom prípade by prišlo k ohrozeniu nezávislosti, ako kebyže teda médium je v rukách politickej garnitúry, a teda takýmto spôsobom vy chránite nezávislosť. Nehnevajte sa, hovoril som to aj v prvom čítaní a teraz to musím povedať, kým ľudia v tejto sále budú či mať vplyv na volenie nejakej rady, ktorá zvolí generálneho riaditeľa, či priamo môcť voliť generálneho riaditeľa, či ovplyvňovať výšku štátneho rozpočtu, z ktorého sa bude vyčleňovať suma pre RTVS, či schvaľovať zákon a rozhodovať, kto koncesiu bude platiť alebo nebude platiť, všetky tieto štyri spôsoby, ktoré doteraz v podstate Slovensko zažilo alebo teda mohlo aj zažiť, ten jeden sme zatiaľ nezažili a mohli sme ho zažiť od januára, nezakladajú žiadnu možnosť nezávislosti RTVS. Jednoducho ak raz sa na pozíciu generálneho riaditeľa môže dostať ten človek, nad ktorým sa zmiluje väčšina v tejto sále, nikdy ten človek nie je nezávislý. Jasné, bolo by super, ak by sa správal nezávisle, ale obávam sa však, že to bude ako v minulosti, že v momente, ak trošičku začal vystrkovať rožky a začal sa správať nezávisle, tak bol veľmi rýchlo uprataný. Takže nemyslím si, že toto je cesta k zabezpečeniu nezávislosti RTVS, a myslím si, že používate to naozaj iba ako takú zásterku toho, že v skutočnosti idete pošliapať si po jazyku v tom, čo ste povedali pred voľbami, po voľbách, že budete šetriť alebo brať peniaze iba tým 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, týmto zákonom ideme zobrať peniaze 100 %, 99,9 % ľuďom na Slovensku, ktorí majú doma zástrčku. Mrzí ma to o to viac, že ste sami vo vláde, že máte v názve sociálna demokracia a že prezentujete sa ako sociálne cítiaci.

Martin Chren, samozrejme, podporujem, ale zároveň mám takú rečnícku otázku, že ako je možné že SaS-ka došla na to po dva a pol roku odvtedy, odkedy sme vlastne vtedy ako súčasťou, keď sme boli súčasťou klubu SaS, predložili bývalej vláde, vláde Ivety Radičovej, v ktorej SaS vlastne zastupovala naše záujmy nejakých 40 bodov, o ktorých sa, samozrejme, Richard Sulík vyjadril, že sú hodné tak výkonu jeho syna štvorročného syna Huga a ktoré sme žiadali, aby boli doplnené do programového vyhlásenia vlády, a vtedy ste všetci sa nám otočili chrbtom a jeden z tých bodov konkrétne bol napísaný takto a je to bod číslo 15: "Vláda v záujme priblíženia výkonu verejnej správy k občanovi prijme zásadu, že každý úrad verejnej správy bude musieť byť povinný jeden deň v týždni otvorený do 18.00 hodiny." Čiže ešte raz sa pýtam, dva a pol roka trvalo SaS-ke, kým sa prebralo svedomie? Aj tejto koalícii, alebo bývalej koalícii, presne takýto návrh a ďalších 40 podobných sme navrhovali na vylepšenie predošlého programového vyhlásenia vlády a vtedy ste sa k nám otočili chrbtom, ani jeden jediný z týchto návrhov ste neboli ochotný zaradiť do programového vyhlásenia vlády. Dnes prichádzate po dva a pol roku, ako idete pomáhať občanom. Ako ja chválim všetko dobré, ako je fajn, keď sa v každom zobudí svedomie aspoň v niektorom momente jeho života, ale dva a pol roka ľudia mohli mať jeden úrad alebo každý úrad otvorený jeden deň v týždni do 18.00 hodiny, ak by ste vtedy nenadradili svoje ego nad zdravý rozum.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, považoval som za dôležité, aby som z tohto miesta pochválil pána ministra spravodlivosti, lebo myslím si, že chopil sa iniciatívy, ktorej sa dlhé roky, alebo desaťročia už môžeme na Slovensku hovoriť, žiadna vláda chopiť nechcela. Bolo veľmi nesprávne sa tváriť, že na jednej strane vytvárame dobré trhové prostredie a na druhej strane štát alibisticky dával ruky preč od toho, aby účinne upravoval vzťahy alebo obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a chránil v podstate tých slabších, ktorí v tomto prípade sú tí, ktorí možno čakali na tú platbu od tej druhej strany, od nejakého svojho odberateľa a, bohužiaľ, tej svojej platby sa nedočkali.
Na druhej strane si myslím, že, pán minister, ste na začiatku. Naozaj, stanovením tohto termínu nejakého, alebo teda tlačením alebo upravením týchto zmluvných vzťahov, alebo teda určením doby, do ktorej by faktúry mali byť hradené, ste urobili ten prvý symbolický krok. A preto hovorím symbolický, že naozaj potom následne tak, ako aj spomenula moja predrečníčka, musíme dotiahnuť to, aby súdy rozhodovali rýchlo a aby aj tá vymožiteľnosť práva na konci bola. Čiže ten prvý krok robíte. A keď na konci počas vášho vládnutia alebo počas toho, ako vy budete ministrom spravodlivosti, to dotlačíte do tej roviny, že keď mi niekto nezaplatí faktúru, tak najneskôr do pol roka je exekútor na účte toho môjho odberateľa, tak potom vám postavím aj slávobránu.

Nedá mi, pán poslanec Novotný, nezareagovať, vy ste to na konci povedali, tak druhú, tretiu vetu od konca, že povedali ste vlastne poslancom SMER-u, že je to vaše videnie sveta, máte na to nárok. Viete, no práve preto toto vystúpenie vaše vôbec nemuselo byť, ak by sa vaša strana politická správala pred rokom trošku zodpovednejšie, mohli ste vládnuť a nemuseli ste dnes vyčítať SMER-u, že idú dôchodcom alebo chorým nejakým spôsobom ubližovať.
Zároveň cítim potrebu povedať, že práve aj tento zákon je dôkazom toho, že ako je škodlivé, že sa na Slovensku po každej zmene politickej garnitúry všetky zákony nanovo prerábajú a stále vlastne ľudí, ktorí na základe tých zákonov fungujú, uvrhujeme do chaosu, keď vlastne nemajú žiadnu právnu istotu, či pri podnikaní, pri jednoducho normálnom živote. A chcel by som z tohto miesta vyzvať opozíciu aj koalíciu, alebo jednu stranu, že skúsme robiť tie zákony naozaj možno niekedy konsenzuálne, aby nenastávala potom taká potreba vždy stavať všetko z hlavy na nohy alebo z nôh na hlavu. Prospelo by to ľuďom, ľudia by sa možno menej zaujímali o politiku, ale tie zákony by boli stabilnejšie. A za náš klub určite môžem povedať, že podporíme akúkoľvek zmenu v tomto duchu, ktorá by prospela stabilizácii zákonov, aby nebol takýto chaos, že fakt niečo pred rokom zmeníme a dnes ideme znova všetky tie veci vracať do pôvodného stavu.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona s názvom O ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý predkladá aj teda tuná predkladateľ, pán Hudacký, alebo kolega Hudacký, osobne považujem naozaj za zákon, pri ktorom by sme mali odložiť politiku bokom.
Možno mi je ľúto, že takýto zákon KDH nepredložilo už pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi, a možno by sme sa veľa problémom vyvarovali, ale však dobre, no, svedomie sa ozve aj po dlhšej dobe. Ale takisto ten zákon mohol predložiť ktokoľvek, kto tu za tých dvadsať rokov vládol.
Tá spojitosť vlastne so zákonom pri verejnom obstarávaní je zrejmá a myslím si, že toto je, podľa môjho názoru, omnoho lepšia cesta chrániť subdodávateľov, vlastne víťazov tendrov pri verejnom obstarávaní, ako cesta, ktorú som pobadal z novely zákona o verejnom obstarávaní, kde vlastne strana SMER by chcela vylučovať najnižšie ponuky, alebo teda podozrivo nízke ponuky pri verejnom obstarávaní.
Ja viem, že tú pohnútku, ktorú máte pri verejnom obstarávaní, že chcete vylúčiť tú najnižšiu ponuku, myslím, že ten návrh je, tuším, že keď bude o dvadsať percent nižšia ako ostatné ponuky, tak je v podstate veľmi obdobný, alebo teda ten dôvod, prečo to zavádzate, je veľmi podobný, že chcete chrániť tých subdodávateľov. A nechcete, aby vlastne vám do verejného obstarávania vstupovali podvodníci, ktorí vlastne dajú nízku cenu iba preto, lebo nezaplatia nakoniec svojim dodávateľom.
To je vlastne jedna cesta, že teda vylúčime automaticky všetkých najlacnejších a vlastne takto budeme chrániť dodávateľov. Ale myslím si, že nakoniec to môže byť o tom, že najlacnejšie ponuky vylúčime a zostanú nám tí drahí podvodníci, ktorí tak či tak nezaplatia svojim dodávateľom, alebo subdodávateľom pri verejnom obstarávaní.
Preto sa mi zvolený prístup páči, a takisto si myslím, že sa nesie aj v duchu, Alojz Hlina pár stotisíc letákov pred voľbami distribuoval presne v tomto duchu na ochranu živnostníkov, alebo teda dodávateľov pri verejnom obstarávaní, takže ešte o to viac s týmto návrhom súhlasím, alebo teda, samozrejme, sa mi pozdáva.
V čom vidím jeho slabinu, zároveň teda musím povedať, je to, že vlastne rieši len taký jednostupňový vzťah medzi víťazom verejného obstarávania a subdodávateľom v prvom rade, ale už nerieši vlastne vzťah, alebo nezabezpečuje to, aby peniaze z verejného obstarávania, čiže tie vlastne štátne peniaze povedzme, alebo verejné zdroje, sa dostali k subdodávateľom subdodávateľov.
Čiže veľmi jednoducho je tento zákon obíditeľný tým, že víťaz verejného obstarávania, ak naďalej nechce platiť svojim dodávateľom, zriadi si v podstate jedného subdodávateľa, ktorý bude ním kontrolovaná právnická osoba, alebo fyzická, to je jedno, a urobí si vlastne umelý medzičlánok, vyrobí si subdodávateľa, ktorému bude musieť platiť načas, ale ten jeho vlastný subdodávateľ už ďalej nebude musieť platiť načas tým ďalším subdodávateľom, tým skutočným, ktorí doteraz vlastne boli.
Čiže na jednej strane veľmi dobrý úmysel, myslím si, že správna cesta, ale toto je pre mňa dosť kľúčová chyba tohto návrhu zákona, ktorá ale, si myslím, že sa dá opraviť, ak by sme chceli, v druhom čítaní.
Takže ešte raz, myslím si, že po dvadsiatich dvoch rokoch ako pri aj iných problémoch, ktoré sa dlhodobo neriešili, ani tento problém sa naozaj na Slovensku zatiaľ neriešil. Dovolili sme, aby verejné obstarávanie, súťaže vo verejnom obstarávaní vyhrávali veľakrát podvodníci rovno s čisto, s tým, s najnižšou cenou, ale rovno s úmyslom nezaplatiť tým dodávateľom svojim, malým, drobným živnostníkom na samom konci.
Sám som videl niektoré budovy, ktoré boli vysúťažené, ktoré vyhrala najlacnejšia firma, veľmi dobre známa, hovorí sa o nej, že napojená na jednu politickú stranu v tomto parlamente a že vyhrávala teda veľmi veľa súťaží za posledných desať rokov, ale vždy s tým, že vyhrala súťaž s najnižšou cenou a nakoniec nepoplatila svojim dodávateľom.
Mali by sme raz a navždy urobiť takýmto špinavcom v podnikaní, s nimi krátky koniec a zablokovať im takéto podvodné podnikanie, lebo asi štát by nikdy nemal podporovať to, že niekto vlastne postaví si úspech svojho biznisu na nešťastí iných ľudí.
Nie je asi fér, aby sme veľkú sumu zaplatili nejakému výhercovi v akože čistej súťaži, a ten potom tu veľkú sumu na tie drobné časti nerozmení a tí živnostníci jednoducho neprinesú svoje peniaze pre rodiny.
Opakujem sa tretíkrát, myslím si, tento návrh zákona je veľmi dobrý. Má tú jednu kľúčovú chybu, ktorú má, ale ktorá je odstrániteľná v druhom čítaní. A bol by som veľmi rád, aby toto plénum politikárčenie odložilo bokom a návrh posunulo do druhého čítania.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 188) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie siedmej, to jest dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje formuláciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 170 z 22. augusta 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takisto chcem veriť dobrému úmyslu, len ma trochu mrzí, že vlastne tá rozprava sa ukončí ešte dnes, lebo som nepostrehol názory niektorých opozičných poslancov, ktorí to verejne prezentovali a od ktorých som očakával teda, že vystúpia v rozprave. Takýmto spôsobom asi už nevystúpia v rozprave.

Začal by som od konca. A odchádzajúceho pána poslanca Érseka by som sa opýtal: Hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, znamená to, že spochybňujete takto oficiálne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky platnosť Benešových dekrétov, týmto ste ju spochybnili, a chcel by som sa potom opýtať alebo skorej konštatovať, že strana MOST – HÍD sa týmto definitívne vyfarbila. Doteraz ste vytvárali ilúziu, že ste pre Slovensko menej nebezpeční ako SMK, ale spochybňovaním Benešových dekrétov ste dokázali, že ste možno ešte nebezpečnejší pre Slovensko ako SMK. Ešte raz opakujem, pán Érsek povedal že boli jeho predkovia zo Slovenska protizákonne vysťahovaní. Tým pádom spochybnil platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky.
Pán Gál hovoril o tom, že kvôli mojej protimaďarskosti som už ako Slota. Ja neviem, kde tu je protimaďarskosť, keď dnes navrhujeme zákon, ktorý má aj občanom maďarskej národnosti a zároveň teda občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti uľahčiť získať druhé občianstvo v prípade, ak majú nejakú väzbu na Maďarskú republiku konkrétne. Čiže my chceme zjednodušiť život tým ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku, tým, ktorí tam bývajú, podnikajú, študujú. A je tu ďalších päť-šesť dôvodov, ktoré máme napísané v návrhu zákona. Vy vaším postojom chcete naďalej, aby týmto ľudom bolo brané občianstvo. Ale tu je naozaj rozdiel v prístupe našom a vašom. My návrh chceme vylepšiť, vy chcete naďalej, aby platil súčasný stav, aby ste mohli vykrikovať o protiústavnosti súčasného stavu.
Keď hovoríte zároveň, že ústava nedovoľuje žiadnemu občanovi odnímať občianstvo, tak, nehnevajte sa, klamete, lebo veľmi dobre viete ako politici, že zároveň tá istá ústava hovorí o tom, kedy občan Slovenskej republiky môže stratiť slovenské občianstvo. Čiže nikto tým ani tým Ficovým protizákonom nikomu neodníma slovenské občianstvo, lebo podľa toho ten občan, ktorý prijme občianstvo druhého štátu, stráca slovenské občianstvo. A máte dva články v ústave, z ktorých jeden hovorí o odnímaní, kedy niekomu zoberiete, a druhý hovorí o strate občianstva, kedy niekto svojimi krokmi pripraví vlastne sám seba o občianstvo., čiže občianstvo stratí.
Mrzí ma, že ako poslanci Národnej rady, ktorí ústavu veľmi dobre poznáte, a vy ako poslanec, ktorý zároveň teda ste právnikom pán Gál, že takto hrubo zavádzate aj vašich voličov. Naozaj ten zákon nie je protiústavný preto, lebo odníma občianstvo, lebo ten zákon nikomu občianstvo neodníma, čiže nemôže byť protiústavný v tejto veci. Ten zákon v súčasne platnom znení iba hovorí o tom, že človek, ktorý druhé občianstvo získa, stráca občianstvo . A my chceme tento stav vylepšiť tým, aby tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, nie iba tí, ktorí sa budú búchať po hrudi, že sú hrdí neviem čo, ale tí, ktorí majú reálnu väzbu na druhú krajinu, aby občianstvo druhé v pohode mohli mať.
Cítil som, že sa tu niekto urazil. Ja som to tak trošku myslel ako vtip, keď som sa pomýlil. Spomenul som Bugára a potom som vlastne chcel spomenúť Orbána. A povedal som, že však to je vlastne jedno. Videl som, že ste boli urazení, ale nehnevajte sa, pre mňa, či to je Bugár, či to je Dzurinda, či to je Figeľ, či to je Sulík alebo niekto, kto ešte tam vtedy bol z tých, ktorí ste chceli zaviesť pravidlo, že na Slovensku jednoducho bez problémov bude môcť Orbán rozdávať maďarské občianstvo, tieto mená aj keď ich máte svoje, znamenajú, že sa to rovná Orbánovi. Ten, kto chce uľahčiť Orbánovi život na Slovensku a chce dovoliť mu, aby tu beztrestne rozdával maďarské občianstvo, aby si kupoval slovenských občanov na to, aby jeho volili vo voľbách, lebo teraz stráca podporu, tak tento človek sa pre mňa rovná Orbánovi. Takže keď sa nabudúce pomýlim, tak mi to nevyčítajte, jednoducho je to prirodzené. Vaše skutky stotožňujú vás s týmto človekom.
Hovoríte, že MOST nemôže podporiť tento návrh, lebo nerieši situáciu. Rieši situáciu. To, o čom vy hovoríte, my riešime na rozdiel od vás.
Hovoríte zároveň, že aj súčasný stav vlastne vytvára protiústavnosť tým, že vytvára dve skupiny občanov na Slovensku, tých, ktorí získali druhé občianstvo do roku 2010, a tých, ktorí ho získali po roku 2010. A ja som síce nie právnik, ale myslím si, že pri akejkoľvek zmene zákona nastáva situácia pred zmenou zákona a po zmene zákona. Ale tým, že sa nejaký zákon zmení, to neznamená automaticky, že ten zákon je protiústavný alebo vytvára stav, keď sa dotýka jeden stav ľudí pred platnosťou zákona a druhý stav ľudí po platnosti zákona. Takže myslím si, že takisto je veľmi chybný argument alebo veľmi chybný pohľad na vec, ak si myslíte, že toto je protiústavnosť súčasne platného znenia alebo stavu ktorý by bol platný po našej zmene.
Áno, máte pravdu, pán Bugár, že hovoril som, alebo môžem to povedať aj tým vaším jazykom, že strašil som tým, že na Slovensku by si mohli v budúcnosti robiť politici okolitých krajín volebnú kampaň.
Som rád, že ste ma upozornili na to, že vraj sme mali nejaký predvolebný bilbord. Ale, viete, u nás kandidovala kopa ľudí na našej kandidátke a každý si mohol dať bilbordy tam, kde to uznal za vhodné dať. A keď niekto si dal do Rajky, kde bývajú slovenskí občania, ale takí, ktorí naozaj sú slovenskí občania, iba sa tam odsťahovali preto, lebo nemohli možno kúpiť lacný pozemok pri Bratislave, ten bilbord, tak čo ho mám teraz zabiť? Nech si ho tam dal.
Ale mne vadilo to, že by odrazu si prišiel na Slovensko robiť pán Viktor Orbán, premiér susednej krajiny kampaň a oslovoval by tu ľudí, aby ho volili tí, ktorí s Maďarskom v podstate nemali nič spoločné, možno s ním mali spoločné iba to priezvisko, ako pán Érsek spomínal. A mne sa tu naozaj zdá spoločné priezvisko veľmi málo. Mne sa zdá aj to, že ovládam jazyk niektorej krajiny veľmi málo na to, aby som mohol prijať iba tak občianstvo tej druhej krajiny.
Preto hovoríme od začiatku, preto sme neboli ochotní podporiť vašu zmenu v predošlej koalícii, keď ste chceli dovoliť rozdávať občianstvo komukoľvek na Slovensku. Tento stav umožnili okolité iné krajiny okolo Maďarska a dnes ľutujú, že to spravili a že nevydali sa našou cestou. Dnes vedia, že zrazu na svojom území majú na kompaktnom priestore kopu ľudí, ktorí majú na jednej strane občianstvo ich krajiny a zároveň Maďarskej republiky alebo dnes Maďarska. A dnes rozmýšľajú nad tým, že to je problém. Ale našťastie na Slovensku sme nad tým rozmýšľali trošku v predvoji.
Hovoríte, pán Gál, že by sme si mali spytovať svedomie lebo neprešlo vami navrhované vlastne zrušenie Ficovho protizákona. Ja si nebudem spytovať svedomie, ja budem do smrti mojej na to, že sme v tej dobe napriek tomu, že som vedel, čo nám hrozí, napriek tomu, že hrozil aj rozpad koalície vtedajšej, napriek tomu, že som vedel, že budem vylúčený z klubu SaS a že možno všetci štyria tak dopadneme, hrdý, vám v tom vtedy zabránili, lebo, opakujem, to, čo ste chceli vtedy urobiť, to bola vlastizrada.
A keď tu pán Bugár bude vykrikovať hlúposti, tak potom začnem vykrikovať ja o nejakej pravde, dobre, môžeme sa porozprávať o nejakých penziónoch.
Čiže ešte raz, na konci by som sa chcel opýtať pána Érseka, ktorý teraz sa tu už nachádza, hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, keďže ste tu neboli, tak teraz sa vás chcem takto do oči opýtať: Spochybňujete týmto platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky? Rád by som počul na túto otázku odpoveď.
Každopádne predkladáme návrh, ktorý môže vylepšiť súčasný stav, ktorý po prijatí by umožnil, aby druhé občianstvo mohli získať iba tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu na nejakú druhú krajinu, tí, ktorí tam bývajú a zároveň študujú dvanásť mesiacov, podnikajú dvanásť mesiacov, sú zamestnaní, vykonávajú charitatívnu, misijnú alebo vrcholovú športovú činnosť, starajú sa o dieťa do troch rokov, respektíve o svoje vlastné ťažko postihnuté dieťa minimálne dvanásť mesiacov. A ešte jedna podmienka je tam nejaká, ktorú si teraz nepamätám.
Myslíme si, že tento návrh zákona vylepšuje súčasný právny stav. Očakávali by sme podporu, a nie nejaké zbytočné politikárčenie. Uvidíme o pár minút pri hlasovaní, ako to dopadne. Chcel by som skončiť so záverečným slovom do hlasovania, takže už končím. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Gál, pripadá mi to, že MOST si zasa našiel výhovorku, ako neuľahčiť život občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Dnes títo ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, napr. konkrétne na Maďarskú republiku, strácajú občianstvo My navrhujeme spôsob, aby tí, ktorí majú tú reálnu väzbu, občianstvo nestrácali. A vy tu možno zbytočným politikárčením naďalej zachováte v súčasnosti v platnosti status quo, keď týmto ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu, ktorí v Maďarsku študujú, podnikajú, bývajú, rodičov odtiaľ majú alebo tam vykonávajú misijnú, charitatívnu alebo neviem ešte akú inú činnosť, ktorú navrhujeme, súčasný stav občianstvo berie slovenské. A vy iba preto, lebo, neviem, vraj politikárčime, poviete, že toto nepodporíte. Ale my navrhujeme, aby títo ľudia mohli mať to druhé občianstvo. Čiže vy vlastne teraz konáte proti záujmom občanov Slovenskej republiky maďarského občianstva, ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku a dnes občianstvo strácajú. Treba si spytovať svedomie.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, tento návrh zákona predkladáme opäť opakovane, predkladali sme ho aj teda počas predošlej vládnej koalície. A má taký zvláštny osud, a to by som teda chcel aj z tohto miesta pripomenúť, že vlastne na tomto návrhu sa dosť dramaticky rozišli názory štyroch vtedajších členov hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sme boli súčasťou klubu SaS a vlastne celého zbytku koalície. Poslanci všetkých štyroch vtedajších koaličných strán, či teda SaS samotnej, SDKÚ, KDH a strany MOST, v podstate okrem Rada Procházku hlásali ideu, že je správne sa na Slovensku tváriť takto (Zakrytie očí dlaňami.), že budeme sa tváriť, že Bugár či Orbán rozdáva štátne občianstvo a na Slovensku to neplatí. (Reakcia z pléna.) Ale to je skoro to isté. Nie?
Čiže by som trošku išiel do histórie.
Myslím, že v roku 2010 Orbán v Maďarsku prijal zákon, ktorým chcel rozdávať štátne občianstvo na Slovensku, alebo nie na Slovensku, ale Slovenska sa to dotýkalo, ale teda v podstate vo všetkých okolitých krajinách. Strana SMER ako vládna moc spolu s vtedajšími koaličnými partnermi HZDS a SNS na to reagovali takzvaným Ficovým protizákonom, nazvime ho tak, ktorý hovoril o tom, že v prípade, ak niekto prijme druhé štátne občianstvo, tak automaticky prichádza o slovenské štátne občianstvo. Toto vlastne sa stala, samozrejme, téma maďarských politikov na Slovensku, ktorí tvrdili, že teda toto nie je fér. Na moje počudovanie sa to stalo aj témou poslancov vtedajšej opozície, čiže SDKÚ, KDH, vlastne vtedy ešte SaS-ka nejakou parlamentnou stranou nebola, ktorí takisto hovorili, že toto je vlastne pošliapavanie práv slovenských občanov. Ja osobne aj keď som v politike vtedy nebol, aj keď som, priznávam, strane SMER prsty nedržal, ani som nefandil tej vládnej koalícii, som tento krok alebo ten protizákon, alebo prijatie protizákona proti Orbánovej politike vyslovene podporoval. A myslel som si, že naozaj je to správne. A naďalej si myslím, že ten krok bol správny, aj keď možno, a teda vlastne s tým súvisí aj predkladaný návrh zákona, prehnaný, lebo je správne povedať, áno, ten, kto bez príčiny prijme druhé občianstvo, tak by o to slovenské pravdepodobne mal prísť, ale naozaj vtedajší ten protizákon Roberta Fica alebo strany SMER, HZDS a SNS nehovoril, že je to bez príčiny, ale že ten, kto prijme druhé občianstvo, automaticky musí prísť o slovenské občianstvo. Ale potom som rád, že v podstate aj SMER si uznal v tomto chybu. My sme takisto identifikovali, že ten Ficov protizákon netreba rušiť, ale že treba ho iba poopraviť, poopraviť tak, aby o občianstvo prišli iba tí ľudia, ktorí naozaj bez akejkoľvek reálnej väzby na druhý štát požiadajú o druhé občianstvo, a títo ľudia, by bolo správne, aby slovenské občianstvo stratili. Na moje veľké počudovanie, ale aj teda pravdepodobne to bola dohoda pri vytvorení vtedajšej vlastne poslednej vládnej koalície so stranou MOST – HÍD, alebo teda ústupok voči strane MOST – HÍD, všetky vlastne minulé koaličné strany, SaS, SDKÚ, KDH a MOST – HÍD, navrhli úplne zrušiť vlastne ten Ficov protizákon, keď mu budeme hovoriť tak zjednodušene a vlastne my si iba prijmeme nejakú takú deklaratórnu formulku v zákone, kde povieme, že nech si Orbán robí čo chce, že keď on aj bude vydávať nejaké pasy, tak na Slovensku tieto pasy my neuznáme. Je to absolútne neštandardný krok, nieže neštandardný, ale hlúpy krok, kde vážne by to zodpovedalo presne tomu, čo som ukázal. Niekto tak niečo bude robiť, my si pritom zakryjeme oči ako malé deti a budeme sa tváriť sa, že to na Slovensku neplatí.
My sme sa voči tomuto postupu vtedajšej koalície vzbúrili, stretli sme sa s veľmi veľkou nevôľou vo všetkých koaličných stranách, hlavne zo strany MOST – HÍD, ktorí teda nás obviňovali z toho, že ubližujeme a neviem čo, pošliapavame ústavné práva občanov, a že teda vlastne treba naozaj zrušiť Ficov protizákon. My sme s tým nesúhlasili. Na základe môjho postoja vlastne v tejto veci ma SaS zo svojich radov aj vylúčila, alebo z klubu SaS vylúčila. Ale naozaj som si nedokázal vtedy predstaviť, že by som mal hlasovať ako teľa, ktorému to prikáže stranícky šéf alebo šéf poslaneckého klubu, ktorý mi teda prikáže, že budem hlasovať za to, aby si beztrestne na Slovensku mohol Viktor Orbán rozdávať desiatkam tisíc ľudí občianstvo, ktorí nemajú absolútne žiadnu väzbu na Maďarskú republiku.
To konkrétne zužujem na otázku slovensko-maďarských vzťahov, lebo išlo hlavne o tento problém, nikto druhý takýmto agresívnym spôsobom nechcel si doslova kupovať voličov na Slovensku. Vtedy som upozorňoval na to, že hrozí obrovské riziko, že aj keď vtedy to nebolo platné a nebolo to súčasťou vlastne právneho systému Maďarskej republiky, dnes Maďarska, že títo občania okolitých krajín, ktorým by Orbán porozdával občianstvo, budú môcť v Maďarsku voliť, že je to len otázka času, kedy Orbán tomuto pokušeniu podľahne a dá právo aj občanom iných krajín, ktorým takýmto spôsobom občianstvo porozdáva, voliť v parlamentných voľbách v Maďarskej republike, dnes v Maďarsku. Vtedy sa mi všetci smiali, že to iba straším, že to je zbytočná paranoja. Ale dnes je to realita. Čiže som veľmi, veľmi rád, že vtedy sme štyria poslanci u nás, aj že sa k nám pridal vlastne Rado Procházka, nabrali odvahu a že sme sa postavili doslova podľa mňa proti zvrhlému kroku proti vlastizrade, ktorú chceli spáchať predošlé štyri koaličné strany. Aj keď na mňa teraz budú sa pozerať a škúliť očami a pučiť oči na mňa, že hovorím o vlastizrade, poviem znova, bola to vlastizrada. Dovoliť rozdávať cudziemu štátu na Slovensku občianstvo našim občanom, ktorí nemajú akýkoľvek vzťah k tej druhej krajine alebo nemajú akúkoľvek väzbu k nej, bola by vlastizrada. Tejto vlastizrade sme našťastie všetci tí ostatní, ktorí za to nehlasovali, zabránili.
Vtedy sme aj predkladali v podstate teda pozmeňujúce návrhy. Bolo to viackrát. Aj SMER to predkladal možno dvakrát, trikrát. My sme to predkladali možno dvakrát, trikrát, neviem už presný počet toho, vždycky tak jemne pozmenené, kde sme navrhovali vlastne upraviť zákon o štátnom občianstve v duchu takom, aby sme umožnili získať druhé štátne občianstvo, aj tretie, aj štvrté, to je jedno vlastne, koľké by bolo, ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu na ten druhý štát. Reálna väzba v tých návrhoch, to bolo vlastne viacero návrhov, ktoré teda parlamentom prechádzali alebo, lepšie povedané, neprechádzali a do parlamentu vstupovali, o ktorých parlament hlasoval. Tá reálna väzba bola viackrát inak prezentovaná, lebo bola aj modifikovaná, ale v podstate bola stále o tom istom. Čiže bola tam podmienka nejakej formy pobytu alebo trvalého pobytu, podmienka šesťmesačnej, inokedy dvanásťmesačnej práce alebo teda pobytu, podnikania, štúdia v tej danej krajine alebo rodinných väzieb historicky, že teda mám tam odtiaľ starých rodičov alebo rodičov, tak vlastne v tom prípade by tam bola zase iná väzba, alebo vykonávania nejakej misijnej činnosti dlhodobej alebo vrcholovej športovej činnosti v tej druhej krajine. Tak týmto ľuďom v pohode dovoľme mať druhé občianstvo, lebo majú naozaj nejakú reálnu väzbu.
Ale naozaj si nemyslím, že je správne umožniť mať druhé občianstvo iba človeku, ktorý na Slovensku po maďarsky hovorí, nikdy v Maďarsku nebýval, nikdy v Maďarsku neštudoval, nikdy tam nepodnikal, nikdy nemal odtiaľ nejakú tú rodinu svoju, či teda rodičov, starých rodičov, nevykonával tam nikdy misijnú, charitatívnu činnosť, a chce občianstvo iba preto, lebo teraz si bude búchať do hrude, lebo teda on má aj maďarské občianstvo a bude voliť aj do parlamentu cudzej krajiny. Naozaj takýto návrh ak by sme podporili, ako som opakoval, by som považoval za vlastizradu. A ten prístup, ktorý vtedajšie koaličné strany zvolili, bol podľa mňa presne v tomto duchu a hodný trestu.
Dnes predkladáme návrh, ktorý znova vychádza z logiky tých predošlých návrhov, ktoré vlastne parlament v priebehu posledného roku a pol na túto tému preberal, ako som už spomínal, predkladáme vlastne návrh, aby teda tým ľuďom, ktorí tie nejaké väzby majú, ktoré podmienky tieto splnia, umožnil získať druhé občianstvo, ale zároveň aby umožnil aj spätne vrátiť občianstvo tým ľuďom, ktorí takéto väzby v čase nadobudnutia druhého občianstva mali, pričom my sme im ho medzičasom zobrali.
Čiže keď by som vymenoval tie podmienky, ktoré spomíname, tak sú to na území štátu evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a zároveň, podotýkam, a zároveň v ktorom bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva alebo študoval dennou formou štúdia po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo aktívne podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo vykonával charitatívnu, misijnú či vrcholovú činnosť po dobu najmenej 12 mesiacov, vykonával riadnu osobnú starostlivosť o dieťa vo veku do 3 rokov, čiže bola tam napríklad žena na materskej dlhodobo v tej druhej krajine a teda starala sa o dieťa do 3 rokov, alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo sa narodil niekto z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo v tom čase aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu. Čiže napríklad tam je situácia Košíc, že aby to nebolo o tom, že keď Košice svojho času patrili možno aj pod iný štát, tak aby aj v čase, kedy ten človek tam to občianstvo nadobudol, niekto, kto si myslí teda, že sa narodil vlastne v Maďarskej republike počas 2. svetovej vojny, ale narodil sa v Košiciach, tak aby aj tento človek bol ten, na koho sa vzťahuje podmienka, že aj dnes vlastne to územie patrí napríklad Maďarskej republike. Tie isté podmienky sú vlastne aj pri tých ľuďoch, ktorým teda navrhujeme, aby sme spätne občianstvo slovenské vrátili, ak tieto isté vlastne podmienky v čase nadobudnutia druhého občianstva mali.
Priznávam, že očakával som, keď sme návrh predkladali do parlamentu, že tento návrh vládny SMER by mohol podporiť. Medzičasom som sa teda stretol s informáciami, že skorej asi ho nepodporí. Napriek tomu si stále myslím, že by ho podporiť mohol, lebo tie výhovorky alebo teda tie argumenty mi skôr pripadali ako také výhovorky, že vlastne ministerstvo vnútra to píše inak. Ale naozaj ten návrh je písaný tak, aby zosumarizoval dôvody, ktoré ste predkladali aj vy ako opozičná strana, aj vtedajší my štyria poslanci vlastne vládnej koalície na úpravu vášho zákona, ktorý ste prijali v roku 2010. Nemyslím si, že by bol v nejakom rozpore v tom, čo ste predkladali vy. V tomto sme boli na jednej lodi s vami napriek tomu, že ste boli v opozícii a my sme boli v koalícii. Ak by ste tam mali nejaké zmeny, ktorými by ste chceli ten návrh vylepšiť, myslím si, že bol by priestor úplne bez problémov v druhom čítaní na to. Je to čisto iba na tom, či naozaj zvolíme v tomto prípade politikárčenie alebo zodpovedný prístup k veci. Ďakujem veľmi pekne.