Videokanál poslanca

Števo, predtým, ako si išiel vystupovať, keď som sa ťa pýtal, síce to bolo ešte pred 12.00 hodinou, že na koľko máš vystúpenie, tak som mal taký pocit, že to máš na tých 7 – 8 minút, nakoniec to bolo tri razy viac, ale aspoň do budúcna viem, akú máš približne mierku. Ale dobre si povedal, iba to som chcel povedať.

Rišo, pripadá mi to, že úmyselne si zamlčal to, že ja som nehovoril o tom, že keď jedna jediná matka by podstúpila sterilizáciu, treba to zakázať a netreba to dovoliť. Nie, ja si uvedomujem, že sterilizácie sú na Slovensku legálne.
A potom to, čo si následne o tom povedal, že čo s takým dieťaťom, ktoré sa narodí ako deviate v poradí, citujem: „Matka ani len jeho meno nepozná.“ Ja som osobne presvedčený, že práve preto, že tie matky v podstate nemajú v skutočnosti nič iné, iba tie deti, tak tie mená poznajú možno omnoho lepšie ako veľakrát ty.
A hovoríš, že ste liberáli a hájite občianske práva. A ja toto vyčítam, že na jednej strane hovoríte, ako hájite občianske práva, ale napíšete návrh zákona, ktorý má obrovské diery, v ktorom sú napísané slová „ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu“. Ak by vám išlo naozaj ako liberálom o ochranu občianskych práv a hájenie občianskych práv negramotnej ženy z osady, tak by ste nenapísali to do zákona, ale by ste tam napísali dokonalejšiu formu toho informovaného súhlasu, nie tak, že od negramotnej ženy vyžadujete znalosť zákona, čo je podľa mňa negramotné. A potom takisto keď napíšete, že vlastne negramotná žena v písomnej žiadosti má požiadať o písomný informovaný súhlas vo svojom jazyku, to je podľa mňa takisto negramotné, ale negramotné od predkladateľov návrhu zákona. A zároveň keď ten predkladateľ povie, že vlastne jemu ide o hájenie občianskych práv, tak jednoducho jedno s druhým vôbec nesedí.
Naozaj, vy máte tak obrovské diery v tom návrhu zákona, že bez najmenšieho problému by sa na páse tie sterilizácie mohli vykonávať aj ženám, ktoré by vôbec ani netušili, aký zákrok v skutočnosti podstúpia. A toto je ten problém.
A si hovoril, že si neznaboh, ale zároveň hovoríš, že život občas končí smrťou. Tak podľa mňa si väčšinový znaboh a iba čiastočný neznaboh.

Lucia, hovorila si, že máte to vyriešené, doslova, poučili ste sa z predošlého obdobia a ochránili ste vlastne tie ženy, aby teda negramotné ženy nikto nelákal na sterilizácie.
Zároveň si mňa obvinila z toho, že som si ani neprečítal ten návrh zákona. Ale tá realita je omnoho krutejšia. Ty si si neprečítala vlastný návrh zákona, lebo ak by si si ho prečítala, tak sa tam dozvieš slová „ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu“. Ty si myslíš, že tá negramotná žena bude poznať zákon, že má právo si prizvať ďalšieho svedka podľa vlastného výberu? Lucia, prečítaj si aspoň návrh, ktorý predkladáš.
A keď budeš čítať ďalej, o tri-štyri vety ďalej, tak sa dozvieš, ak v písomnej žiadosti osoba požiada o písomný informovaný súhlas v jazyku národnostnej menšiny, poskytovateľ je povinný to umožniť. Ty si myslíš, že negramotná žena bude schopná v písomnej žiadosti požiadať o to, aby jej niekto v rómčine poskytol informovaný súhlas? Lucia, spamätaj sa, prečítaj si vlastný návrh zákona a potom hovor o tom, či ste sa o niečom poučili alebo nie. Absolútne nechránite negramotnú ženu, ktorá takýmto spôsobom bez problémov bude kúpená na to, aby si tú sterilizáciu podstúpila. Môžeš sa za to hanbiť.
A keď potom hovoríš, že máme však sa spoľahnúť na sociálnych pracovníkov, máme ich v osadách, znova klameš. Sama si bola zodpovedná za túto problematiku v predošlej vláde a veľmi dobre vieš, že nie každá osada má sociálneho pracovníka. A dám si rečnícku otázku: Ako sa má dozvedieť sociálny pracovník o tom, že niektorá Rómka z osady chce podstúpiť sterilizáciu alebo že za ňou bol nejaký agent, ktorý ju na sterilizáciu nahovára? Jednoducho zvolili ste si najjednoduchšiu cestu a nie je to hodné politickej strany ani političky.

Prišiel Sulík. Hovorí, že vlastne sa tu nevylučuje to, čo možno som hovoril ja, s tým vaším návrhom, že vlastne vy len chcete zabezpečiť rovnosť šancí alebo Lucia chce zabezpečiť rovnosť šancí, aby aj chudobné ženy mohli podstúpiť sterilizáciu. Tak skúsim naozaj iba ten jeden argument jediný spomenúť, že tá chudobná žena, ktorá v tejto situácii by sa mohla teoreticky stať objektom možno, opačne, biznisu, je práve tá, ktorá by tomu úplne nerozumela, kde by nejaký agent súkromnej gynekologickej ambulancie zvrhlej, môžu byť ich stovky čestných, ale jedna jediná na východe môže byť zvrhlá, ktorá si zaplatí agenta, ktorý bude chodiť po osadách a bude tieto ženy motivovať za nejakú finančnú odmenu, navrhol, aby podstúpila sterilizáciu, pričom povie jej: „Máte deti, tuto mi to podpíš.“ A vysvetlí jej to možno trošku ináč a potom budeme o pár rokov riešiť nejaké naše súdne spory na Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne takáto žena nepodstúpila tú sterilizáciu dobrovoľne. Toto presne zakladá ten váš návrh. Odrazu by peniaze chudobná, negramotná žena platiť nemusela. Peniaze by dostala priamo tá súkromná gynekologická ambulancia, ktorá by sa takýmto spôsobom zvrhla. A za tie peniaze teoreticky cez sprostredkovateľa by mohli bez problémov si kupovať, doslova kupovať a zneužívať tú nevedomosť tých žien, ktoré sú možno v zlej sociálnej situácii. V podstate navrhujete spôsob, ako zneužívať zlú sociálnu situáciu. A ja, naozaj, si myslím, že na toto by ste nemali zabúdať. Keby len jedna jediná žena podstúpila nedobrovoľne tú sterilizáciu, nemáme žiadne právo takýto zákon schváliť.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, neviem, kto tu má notebook (To je, Lucia, tvoj ešte?), nastala vlastne takáto paradoxná situácia. Slovensko ako krajina s, myslím, druhou najnižšou pôrodnosťou v Európe, keď vlastne, natalita sa tuším tomu hovorí, priemerná slovenská žena má 1,4 alebo 1,3 dieťaťa za svoj život, čo logicky, keďže vlastne žena plus muž sú dvaja a majú 1,4 dieťaťa, znamená, že tretinovo vymierame, tak v situácii, keď vlastne nie sme schopní reprodukovať naše obyvateľstvo, dnes tu riešime otázku, či sa teda budeme všetci na Slovensku dobrovoľne skladať na to, aby ženy nemohli rodiť deti. Je to celkom zvláštny paradox, ak som to správne pochopil.
Hneď na úvod by som povedal, že naozaj SaS pred voľbami ohurovala Slovensko a lákala svojich voličov na heslo: Práca miesto dávok. Možno nemá zmysel rozvádzať to, že v podstate kľúčovou agendou v predošlom volebnom období a pred predošlými voľbami bol zasa odvodový bonus, ktorý je v príkrom rozpore s nejakou prácou miesto dávok, lebo vtedy odvodový bonus hovoril o tom, že ktokoľvek aj ten, kto nechce robiť, dostane odvodový bonus a keď sa chce mať lepšie, musí sa snažiť a potom bude niečo mať, čiže v podstate pred jednými voľbami všetkým dávky bez akejkoľvek práce a po druhých voľbách žiadne dávky, iba prácu. To je tiež možno zvláštny paradox.
V tejto súvislosti by som si dovolil na to upriamiť pozornosť. Spomenul to Rišo Vašečka už vo faktickej, že ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu. Netreba to skrývať, ide vám v prvom rade o osady, návrh počas tohto vášho volebného obdobia z vašej dielne aj z dielne SDKÚ. A už pozerám na to, kto príde s lepším. Teda máte tu také nejaké rómske preteky. Ale ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu, lebo práca miesto dávok vyžaduje v prvom rade prácu, prácu od politikov, aby vymysleli, ako tým ľuďom v osadách dať tú prácu. Ale keď politik nechce pracovať, tak si vymyslí to najjednoduchšie riešenie a povie, aby sme dávali znova dávky, dávku na sterilizáciu. Nič iné tu nenavrhujete. Čiže hovoríte niečo a navrhujete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, na čo ste nachytali voličov pred voľbami. Sľúbili ste prácu miesto dávok a teraz miesto toho, aby ste vy pracovali, idete znova dávať ľuďom v osadách dávky na to, aby nemali deti. Je to celkom zaujímavé.
Zaujalo ma vo vašom vystúpení vyjadrenie typu, nie je toho Boha, ktorý by sa jej, tej žene s deťmi, doma postaral o tých už 14 narodených detí. Veľakrát ste spomenuli 14 – 15 detí, ale v návrhu uvádzate počet 3 – 4 deti. Takže trošku mi to tiež nejako nesedí. Asi pravdepodobne marketingovo by vyzeralo lepšie tam pridať ten počet 10 detí navyše. A potom by sa viacej dokázali s tým ľudia stotožniť.
Keď hovoríte o nejakom informovanom súhlase, tak ja sa opýtam, tykáme si, o čom, Lucia, prosím ťa táraš? Ty si myslíš, že negramotná žena, ktorá má možno tých 14 detí, si tam zoberie ako svedka druhého negramotného človeka prípadne, tak že ona bude naozaj informovaná, že jej treba nejakých 30 dní na nejaké premyslenie? Jednoducho príde za ňou agent možno nejakej súkromnej gynekologickej kliniky na východnom Slovensku, ten jej povie: „Tuto mi to podpíš, tuto po doktorovi, tuto dostaneš za to 100 – 200 eur.“ Však vlastne doteraz musela ona platiť, teraz klinika dostane vlastne preplatený výkon. Takže v pohode môžeme motivovať tieto negramotné ženy, aby sa nechali ulakomiť na pár korún. A tak ako to bolo spomínané, za komunizmu sa nám presne táto situácia stávala. Len dnes nebude vyplácať túto dávku za „dobrovoľnú“ a informovanú sterilizáciu štát, lebo bude ju vyplácať agent, ktorý bude naháňať biznis možno nejakej súkromnej gynekologickej klinike, ktorá bude hromadne na východe vykonávať sterilizácie. Je to obrovské, myslím si, riziko. A keď o ňom nehovoríš, tak si myslím, že to robíš iba vedome a veľmi dobre si ho uvedomuješ.
Naozaj si kladiem otázku, či máme nejaké morálne právo nútiť ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení o tom, že pôrodnosť nie je choroba a boj proti pôrodnosti by sme nemali platiť z verejného zdravotného poistenia, všetkých poistencov na Slovensku, aj tých, ktorí to myslia možno na základe nejakého izmu, ale aj tých, ktorí to jednoducho takto cítia, skladať sa na sterilizácie ženám v osadách. Ja si myslím, že žiadne takéto právo nemáme.
Páčil sa mi príklad, čo spomenul Števo Kuffa, keď spomenul tú Máriu Teréziu. Áno, Mária Terézia mala 16 detí. A ak by Mária Terézia tých 16 detí nemala, tak nebola by Francúzka nie Mária Terézia, ale teda neporodila by francúzsku kráľovnú a neporodila by cisára, ktorý zrušil nevoľníctvo. Mať jednoducho deti nie je hriech.
A keď raz politik si postaví na piedestál svojho politického bytia boj proti tomu, aby sa ženám rodili deti, miesto toho, aby vytvoril podmienky, aby sa deti rodili do dobrých podmienok, tak ten politik nie je politik a nikdy z neho ani štátnik nebude. Možno iba politikárči na to, aby získal svoju dôveru v nasledujúcich voľbách a aby zaujal tú jednoduchšiu časť verejnosti, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes anonymne opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to riešenie dať Cigánov do plynu, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že Cigánov vysťahujeme na opustený ostrov, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to obmedzenie štátnej podpory na dve alebo tri deti. Ale to je veľmi jednoduché. Ale to nemá nič spoločné so štátnickým prístupom k veci.
Týmto, Lucia, si iba dokázala, že chcela si byť političkou, ale štátničkou nie, zvolila si tú najjednoduchšiu cestu, nie cestu hľadania, ako urobiť pre tie deti zmysluplný priestor aj v tej osade na život, nie cestu hľadania, ako dať tým rodičom prácu, ale veľmi jednoduchým populistickým návrhom sterilizovania rómskych žien, nasadenia agentov súkromných gynekologických ambulancií, aby ich tam nalákali, a za dva-tri roky problém vyriešime. Prepáč, ale mne toto pripadá úbohé. Keď chceme pozerať na to, čo práca, na to, čo ste napísali na tie svoje bilbordy, spôsobí možno aj práve v tých rómskych osadách a aké dôsledky má to, keď ľudia v osadách majú prácu, tak ti odporúčam namiesto tohto fantazírovania ísť napr. do Bystrian a opýtať v Bystranoch, čo urobilo s pôrodnosťou v Bystranoch to, že ľudia z Bystrian odišli do Anglicka, dva-tri roky si tam odrobili, vrátili sa späť, postavili si namiesto drevenej chatrče murovaný dom. A choď sa opýtať napr. toho gynekológa v Spišských Vlachoch, je to veľmi blízko, je to najbližší gynekológ, ktorý k Bystranom je blízko, a opýtaj sa jeho, čo spôsobilo to, že títo ľudia jednoducho uvideli aj iný život, že títo ľudia uvideli odrazu, že ten ich deň má aj inú náplň okrem toho, že si zoberú dávky a čakajú, kým znova zapadne slnko. Keď ľuďom dáte prácu a zaradíte ich medzi ostnatých ľudí, je to zvláštne, ale možno aj nechcené, jednoducho títo ľudia budú mať aj menej detí. Sama poznáš tie štatistiky, hoci nie teda úplne oficiálne. Ale v rómskych osadách je 6, 7, 8 detí priemer na rodinu. Keď ale prídeš na segregovanú ulicu, to znamená ulicu, ktorá je v rámci nejakého jedného mesta, kde tí ľudia už majú dotyk aj s nejakými inými ľuďmi a môžu si možno niekedy aj odpozerať iné kultúrne vzorce alebo majú väčšiu šancu si kedy-tedy nejakú fušku nájsť, tak uvidíš, že ten priemer sú 3 až 4 deti na rodinu. A keď sa pozrieš na rómsku rodinu, ktorá je plne integrovaná, ktorej rodičia sú vzdelaní, kde rodičia majú prácu, možno niekedy aj s menšou šancou si ju nájdu, ale jednoducho nakoniec ju majú, tak uvidíš, že ten počet detí, ktorý v takejto rodine je, tak je plus-mínus rovnaký ako v majoritnej spoločnosti. Jednoducho toto je cesta. A takýto prístup očakávam ja od politikov, ktorí chcú byť raz štátnikmi, hľadať cestu, ktorá je síce možno ťažšia, možno nákladnejšia a možno aj pomalšia, ale spravodlivá. Akýkoľvek politik, ktorý si zjednoduší bytie v politike na to, že hľadá to najjednoduchšie riešenie, nie je politikom, nie je štátnikom. Zopakujem ti to aj tisíckrát, Lucia, lebo to, čo si si zvolila, je najjednoduchšie riešenie. A keď sa tu urážaš na porovnanie k cene plynu a podobne, je to presne o tomto, to porovnanie, ktoré pán Uhliarik použil. Sám som mu v duchu začapkal. A nakoniec som mu začapkal práve kvôli tomuto porovnaniu. Je to to najjednoduchšie riešenie, najjednoduchšia cesta. Vy ste si len v ružovom zvolili inú cestu, ktorá vôbec by tým ľuďom v skutočnosti neriešila problém.
Robte to, čo ste ľuďom sľúbili pred voľbami, dajte tým ľuďom prácu, hľadajte spôsob, ako tým ľuďom zabezpečiť prácu. A ja ti sľubujem, že to bude najlepší liek na pôrodnosť v osadách, keď zvolíte túto cestu. Ale viem zároveň, že to je ťažšia cesta. Poprosím ťa, voľte si ťažšiu cestu, nie tú najjednoduchšiu, ktorú ste si zvolili. (Potlesk.)

Lucia, celé to vyznelo tak, ako v návrhu píšete o tom, že chcete sprístupniť sterilizáciu pre ženy s tromi, respektíve štyrmi deťmi podľa veku. Ale potom si hovorila nejako zrazu o tých štrnástich deťoch, pätnástich deťoch a už som mal niekedy pocit, že sa tam rozplačeš, ako ti je tých žien ľúto, a že naozaj nevieš, potom vlastne ako týmto ženám pomôcť. Naozaj je to veľmi jednoduché. Ste dostatočne bohatí ľudia v SaS-ke, dostávate celkom slušný príspevok od štátu, vymyslite spôsob a dajte im adresu, rozdajte letáčiky do osád a ženy, ktoré budú chcieť podstúpiť sterilizáciu, nebudú mať na to peniaze, prídu k vám na Liberálny dom a vy im to predplatíte. Po roku takého experimentu aspoň prídete s reálnym argumentom, a nie s nejakým prstocucom, koľko takýchto žien je.

Vážený pán predseda, chcel by som stiahnuť svoj pozmeňujúci návrh k tlači 187 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na to, že ministerstvo pôdohospodárstva ma upozornilo, že poslankyňa za Slovenskú republiku, podotýkam, Edit Bauer vyvíja nejaké iniciatívy ohľadne toho, že chce napadnúť tento zákon, že vraj je diskriminačný pre zahraničných dodávateľov potravín, a nechcel by som takýmto spôsobom po prijatí toho pozmeňováku dať ešte väčšie alibi, aby takýmto spôsobom ten zákon mohla opečiatkovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, koľko tam máte podpisov na tom? Pätnásť?
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Šestnásť, sa mi zdá.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Tak to ešte poprosím potom niektorých z navrhovateľov, aby stiahli svoj... (Výkrik v sále.) ...v rámci hlasovania. Ale poprosím potom, ak je tam viac podpisov, musia vyjadriť súhlas s názorom viacerí, aby nebola naplnená podmienka pätnástich navrhovateľov na hlasovanie. Ale to je technická záležitosť, pán poslanec. O tom nemusíme hlasovať.
Takže poprosím pani podpredsedníčku Jurinovú.

Marian, hovoril si o tom a plne súhlasím s tým pohľadom na slovenskú klobásku vyrobenú alebo teda klobásku vyrobenú zo slovenskej svine vo farme s dánskym majiteľom na Slovensku. Takisto si myslím, že to jednoducho je slovenská klobáska, ale o to viac naozaj vítam snahu ministerstva jednoznačne konečne určiť, čo slovenský výrobok, aby sa tu niekto na tom nepriživoval a na druhej strane, aby sme niekedy možno nepozerali na niečo ako zahraničné a v skutočnosti je to vyrobené na Slovensku, len teda možno sa to tak tvári, že je to zahraničné.
Nebojím sa ináč toho, že na základe toho pozmeňováku by sme nejakým spôsobom porušovali obchodné tajomstvo, lebo my nechceme od tých dodávateľov, aby nám prezrádzali presne od koho kupujú, za aké ceny kupujú, ale iba jedno číselko, 1 % na celkovom predaji a to si myslím, že obchodné tajomstvo nebude a chcel by som to aj podporiť tým, že vypracovať ten pozmeňovák mi pomáhali ľudia na ministerstve pôdohospodárstva a myslím, že tí ľudia sa vyznajú a robili to tak, aby to bolo dobré.
A čo sa týka potenciálnej hrozby, že by nám niekto mohol vyčítať, že preferujeme takýmto spôsobom predaj slovenských výrobkov, preto sme sa to snažili aj napísať ten pozmeňovák tak, aby toto nám nikto nemohol vyčítať, lebo ako je napísaný pozmeňovák, je to čisto iba o informácii a pre človeka, ktorý chce informáciu, aký podiel zahraničných výrobkov tam je v tej danej predajni, tak vlastne tú informáciu tam dostane pri vstupe do predajne, a ten, kto chce hľadať percento slovenských výrobkov, tak tú informáciu tam dostane. A každý nech sa slobodne rozhodne, čo preferuje. Či zahraničnú, alebo viacej zahraničných výrobkov, alebo viacej slovenských, takže toto sme tam veľmi citlivo práve zvažovali, aby nás z tohto nikto nemohol obviniť a nemohli nám to napadnúť niekde, a potom ešte rýchlo, nebuďme možno z toho Bruselu takí predpokakaní, a keď do situácie takejto sme sa dostali, my musíme naozaj tvrdo chrániť záujem Slovenska. A toto je tvrdé chránenie záujmov Slovenska.

Chcel by som tak, lebo vo viacerých tých faktických pripomienkach bola vlastne, zaznela otázka, že však nevieme, čo je slovenský výrobok, ale to mi pripadá trošku zase, že podceňujeme ministra alebo ministerstvo. Ja som zaregistroval v priebehu tohto týždňa aj minulého týždňa práve, že je iniciatíva ministerstva poľnohospodárstva zadefinovať jednoznačne, čo slovenský výrobok je, čo nie je. A keď predbežne, to ja si aspoň pamätám z toho návrhu, tak vlastne, ak bude 75 % toho alebo tej suroviny použitej pre výrobu toho daného výrobku, tak budeme považovať ten výrobok za slovenský. Takže ja si myslím, že to ide ruka v ruke s tou práve snahou aj ministerstva za jednoznačné zadefinovanie slovenskosti alebo čo je vlastne slovenský a čo nie je slovenský výrobok a tým pádom táto výčitka už bude bezpredmetná, a ja si myslím, že ministerstvo nebude otáľať, otáľať v tejto snahe, aby jednoznačne určilo, čo slovenský výrobok je a čo nie je. Lebo naozaj, niekto považuje za slovenský výrobok, kde je 858 na konci, niekto, keď si prečíta Slovakia chips, si myslí, že kupuje slovenský výrobok, ale ani sa nepozrie na druhú stranu a zistí, že vyrobené v Českej republike. A takéto zavádzajúce informácie, práve od toho, to je úloha štátu, aby buchol po stole a povedal jednoznačne, toto je slovenský výrobok a všetko ostatné sa nemôže klamlivo vydávať za slovenský výrobok. Takže tam ja sa spolieham na ministerstvo, že veľmi rýchlo v tomto poriadok spraví, keď sme doteraz ho neboli schopní spraviť. Keď teda niekto vyslovuje obavu, že by to mohlo zaváňať nejakým preferovaním slovenských výrobkov alebo diskrimináciou zahraničných, čo by bolo v nesúlade s európskou legislatívou, nie. Tento návrh iba zavádza informovanie o podiele slovenských ale zároveň vlastne aj zahraničných. Teda ten, kto chce uprednostniť si zahraničných a chce chodiť do obchodu, ktorý predáva veľa zahraničných výrobkov, bude chodiť do Lidla, ten kto slovenských, bude chodiť do Jednoty. Nič viac.

Vážený pán predseda a vážený pán minister, milé dámy, milí páni, celkove k tomuto návrhu zákona som chcel povedať, že možno tak filozoficky, hoci teda neviem či v mojom prípade, ale neviem, či by sme naozaj mali nechať vzťahy iba čisto na trh medzi dodávateľmi a hlavne dodávateľmi slovenských potravín a reťazcami, ktorým sme dovolili, aby Slovensko obsiahli svojimi prevádzkami, na druhej strane, trošičku sa bojím jedného, že aby náhodou sa potom nestalo to, že budú obchádzať reťazce tento zákon tým, že budú uzatvárať vlastne zmluvy cez zahraničných dodávateľov, ale tak možno uvidíme v realite a prípadne potom dodatočne by sa dalo vymyslieť niečo, niečo aj, aby sme aj tento problém prípadný riešili. Čo si ale teda hlavne uvedomujem a veľmi ma mrzí, tak podľa, tuším, zverejnených informácii Slovensko má najmenší podiel predaja slovenských výrobkov alebo slovenských potravín v našich obchodoch. Inak povedané, že sme najmenší lokálpatrioti v Európe a Francúzi kupujú približne dvakrát viacej francúzskych potravín vo svojich obchodoch a pomaly ani nenájdete nejaký výrobok, ktorý by si, ktorý by mal Francúz v nákupnom košíku, ktorý by nebol vyrobený vo Francúzsku. U nás na Slovensku dlhodobo tento podiel klesá a hlavne v tejto súvislosti aktivitu alebo iniciatívu pána ministra osobne veľmi vítam, aj otvorenosť k tomu, že aj teda cez spoločnú správu bol otvorený prijať nejaké tie pozmeňujúce návrhy k zákonu a aj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem tu prečítať, tak mi vyjadril podstate k nemu podporu.
Toto považujem naozaj za konštruktívny prístup a myslím si, že mali by sme sa v snahe zvýšiť podiel predaja slovenských potravín a chrániť slovenských prvovýrobcov v Národnej rade spájať, keďže v názve máme národná. A nemáme v názve nejaká zahraničná národná rada, čiže myslím si, že úplne prirodzene by malo byť našou snahou, aby sme vzťahy medzi prvovýrobcami slovenskými, slovenskými dodávateľmi a obchodníkmi, ktorí nemajú v podstate žiadny vzťah k Slovenskej republike okrem toho, že tu podnikajú, tak by sme mali vytvárať nejaký rámec alebo nejaké mantinely, odkiaľ pokiaľ sa pohybovať môžu, aby nezneužívali v podstate svoje veľakrát viac-menej dominantné postavenie na trhu, a z tohto pohľadu naozaj ten návrh zákona je namieste a chcel by som ho našim pozmeňujúcim návrhom ešte trošku vylepšiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, vlastne zavádza takú trochu, by som povedal, možno zvláštnosť na slovenské pomery, ale keďže aj Slovensko je zvláštne v tom, že máme najmenší podiel predaja našich domácich potravín v našich obchodných reťazcoch, ktoré na Slovensku máme, tak si myslím, že aj trošku neštandardnými metódami by sme sa mali snažiť tento podiel predaja slovenských výrobkov pozdvihnúť. Neštandardná metóda vlastne spočíva v tom, že po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu by ľudia už pri vstupe do prevádzok veľkých obchodných reťazcov na Slovensku vedeli, aký podiel tá-ktorá prevádzka alebo ten-ktorý reťazec má v predaji slovenských výrobkov. A zároveň nevedel by, nemal by informáciu iba o tom že koľko ten daný reťazec, aký má podiel slovenských výrobkov, ale mal by informáciu o všetkých reťazcoch, ktoré majú obrat na predaji potravinových výrobkov väčší behom roka ako 10 miliónov eur.
Ešte inak to skúsim povedať. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu pri vstupe do všetkých reťazcov, ktorý majú väčší podiel alebo predaj potravín ako 10 miliónov eur, by sme mali informáciu o všetkých týchto reťazcoch, aký majú podiel predaja slovenských potravín, aby sme videli, že napríklad vstupujem konkrétne do Billy, tak vidím, že Billa napríklad je na 4. mieste a podiel slovenských výrobkov 53 % . Vstupujem do Lidla, vidím, že podiel, že Lidl je na 11. mieste, podiel slovenských výrobkov 16 %. Čiže dali by sme ľuďom pri vstupe do každej tejto predajne informáciu, aby sa vedeli s tým vnútorne vysporiadať, a tí ľudia, ktorí chcú kupovať slovenské výrobky, aby sa zamysleli nad tým, že či vstupujú do správnej predajne, a ak sa náhodou nájde taký človek, ktorý chce kupovať na Slovensku zahraničné výrobky alebo uprednostňuje zahraničné, tak aby sa podľa toho zariadil. Čiže ide čisto o tú informáciu, ktorú chceme poskytnúť zákazníkom už pri vstupe do prevádzky, aby vedeli, do akej prevádzky vstupuje, ako tá prevádzka v podstate sa stáva k slovenským prvovýrobcom, k slovenským dodávateľom a tým pádom v podstate ako spolucíti zo Slovenskom a koľko ľudí možno podporuje na Slovensku, aby mali prácu. Lebo všetci vieme, že ak by sme možno, alebo teda vieme, že ak by sme na Slovensku predávali dvakrát vyšší podiel a mali dvakrát vyšší podiel slovenských výrobkov, ako máme, tak mali by sme zhruba o 50-tisíc pracovných miest navyše. Čiže tým, že ľudia si kupujú zahraničné výrobky, tak priamo jednoducho dávame prácu ľuďom v zahraničí a prichádzajú o ňu ľudia na Slovensku. Čiže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Miroslava Kadúca k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187):
1. V názve zákona sa na konci pripája čiarka a slová "a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov".
2. Doterajší text sa označuje ako "Čl. I".
3. Návrh zákona sa dopĺňa článkom II, ktorý znie: "Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z. a zákona č. 349/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 12a Povinnosti predajcu
(1) Predajca, ktorého ročný obrat z predaja potravín dosahuje viac ako 10 miliónov eur je povinný ročne do 31. januára informovať ministerstvo o údajoch predošlého kalendárneho roka, a to o percentuálnom podiele potravín vyrobených v Slovenskej republike na
a) potravinách z celkovej ponuky predávaných potravín,
b) celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.
(2) Predajca podľa odseku 1 je povinný zverejniť na každom vstupe svojich obchodných prevádzok určenom pre konečného spotrebiteľa zoznam podľa § 30a ods. 2, a to do 30 dní od jeho doručenia ministerstvom."
2. V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenami r) a s) ktoré znejú:
"r) nesplnil si informačnú povinnosť podľa § 12a ods. 1 alebo informácia je nepravdivá,
s) nesplní si povinnosť podľa § 12a ods. 2."
3. Doterajší text § 30a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2 ktorý znie:
"(2) Ministerstvo vydáva zoznam v tlačenej podobe podľa § 12a ods. 2, v ktorom uvedie percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky jednotlivých predajcov podľa § 12a ods. 1."
Odôvodnenie:
Týmito opatreniami sa spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti a bude sa môcť v prípade záujmu ľahšie orientovať na tie, ktoré preferujú slovenských prvovýrobcov, resp. zahraničných.
Ešte raz by som zhrnul. Je to možno neštandardný krok, ale sme na Slovensku v neštandardnej situácii, máme najmenší podiel predaja domácich potravinových výrobkov na predaji potravín. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu ľudia, keď všetci z nás aj nakupujeme v obchodoch, keď prídeme do ktorejkoľvek prevádzky, ktorá je súčasťou obchodného reťazca, ktorý má obrat väčší z potravín viac ako 10 miliónov eur, rovno pri vstupe sa dozvieme, aký je percentuálny podiel slovenských potravín v tej danej predajni na obrate, ktorý mala tá daná predajňa za predošlý rok, ale zároveň aj o percentuálnom podiele na obrate ostatných potravinových reťazcov, ktoré za rok, za predošlý rok budú mať tržby na potravinách minimálne desať miliónov eur. Čiže bude sa to týkať naozaj tých najväčších slovenských potravinových alebo teda obchodných reťazcov, ktoré predávajú potraviny za účelom lepšej informovanosti ľudí. Pevne verím, že napomôže to v predaji slovenských potravín, lebo budeme vlastne budovať takú uvedomelosť ľudí, aby už pri vstupe si uvedomovali, kde nakupujú a možno orientovali sa na výrobky slovenských výrobcov. A tak ako som povedal, na druhej strane, keď niekto chce sa orientovať na výrobky zahraničných, nikto mu v tom nebráni, ale je to čisto informácia a ľudia sa zariadia.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za predbežnú podporu, ktorú mi pán minister ešte v júli, keď som mu o tomto pozmeňováku hovoril, k návrhu zákona prisľúbil, aj dnes, keď som ho k tomu informoval. Takže vítam konštruktívny prístup. Ďakujem pekne.