Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.2.2013 o 17:24 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 8.2.2013 11:29 - 11:34 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa teda opýtať, či som správne pochopil, že navrhujete, aby politické strany vlastne mali o polovičku nižší príspevok na činnosť a príspevok na mandát, to som asi správne pochopil, a teda či ho naozaj navrhujete, keď si čítam návrh zákona, iba vo výške jednej dvanástiny z toho, čo dostanú vlastne strany ako dary. Je to celkom možno sympatický, ja by som povedal, taký pouličný návrh, že toto si možno myslia ľudia na ulici.
Ale ešte som jednu vec na začiatku nepovedal. Váš návrh zákona podporím preto, lebo si myslím, že treba zmeniť financovanie politických strán. Na druhej strane podporím ho nie s tým, že by som bol spokojný so znením, ktoré predkladáte, lebo si myslím, že je dosť veľkou chybou. A dosiahlo by sa iba jedno jediné. Ale tiež poviem, že myslím si, že ak sú poslanci strany SMER dostatočne zlomyseľní, tak ten návrh zákona by som podporil presne v tejto podobe, lebo ak si prečítame alebo vypočítame, čo by sa asi stalo, ak by tento návrh zákona bol prijatý, tak vidno, že predkladateľ pán poslanec Lipšic a jeho nová politická strana Nová väčšina vyhladuje doslova pravicové opozičné subjekty. Čiže v podstate vyhladuje svojich konkurentov tak, že existovať už nebudú, lebo majú také dlhy na sebe napojené, ktoré by neboli schopné vlastne z príspevkov, ktoré by takýmto spôsobom dostávali, splácať. Síce by sa tým ubralo trošku aj strane SMER, ale strana SMER by bez najmenších problémov prežila, lebo jednoducho stále by jej zostal dostatočný balík na to, aby si tu finančne mohla kraľovať. A tým pádom považujem aj ten návrh v tejto podobe alebo v tomto znení za takú menšiu zlomyseľnosť od vás, od predkladateľa návrhu, lebo vlastne chcete sa zbaviť konkurencie a nechcete vlastne zásadne ublížiť súčasnej vládnej moci, lebo tá, keď má teraz 24 mil. eur dostať za štyri roky, tak dostane teda o trošku menej, stále to bude obrovský balík peňazí, s ktorým prevalcuje ktorúkoľvek opozičnú pravicovú stranu.
Nám to v podstate môže byť jedno, poviem za náš klub, lebo my nevytvárame žiadne štruktúry, žiadne zjazdy nerobíme. Tým pádom nemáme žiadne výdavky, ktoré by sme na tieto účely potrebovali. A jediný výdavok teoreticky v budúcnosti je preto pre nás iba prípadná predvolebná kampaň. Ale aj v návrhu zákona, ktorý po vás predkladám, práve navrhujeme zrušiť predvolebnú kampaň, lebo si myslím, že predvolebnú kampaň vlastne politické strany iba zneužívajú na to, aby oblbli, doslova oblbli ľudí pred voľbami a vtedy pri dvoj-, trojmesačných tanečkoch, mítingoch a predvolebných gulášikoch vlastne snažili sa nahnať svoje ovečky znova raz za štyri roky k urnám a potom zase aby tri a pol roka, tri a trištvrte roka bol pokoj. Preto si myslím ja osobne, že treba zrušiť predvolebnú kampaň pre parlamentné politické subjekty, lebo každý z nás, niekto menej, niekto viac ak sa v parlamente snaží, dostane dostatočný mediálny priestor. A toto je obrovská výhoda vlastne parlamentných strán voči ľuďom, ktorí by sa rozhodli robiť konkurenciu politickým stranám. Ale o tom poviem viacej v tom mojom návrhu zákona.
Čo ešte raz, čo sa týka vášho návrhu, podporiť ho určite podporím v tom, že treba na túto tému rozprávať. V tomto znení, ako ho predkladáte, ho považujem za zlomyseľnosť, lebo by ste ním svojich, štyri pravicové strany doslova vyhladovali a vyčistili priestor pre seba. Tým, že vy nemáte príspevok, tak asi vám to vlastne nevadí, vám to iba vyhovuje. Strane SMER by ste ním trošičku ublížili, ale v podstate de facto vôbec by to tak nebolo, lebo jednoducho balík peňazí, ktorý dostávajú, tak je dostatočný na to, aby zdecimovanú opozíciu takto finančne zruinoval. Jednoducho po obsahovej stránke návrh je zlý. Po stránke, že treba otvoriť tento zákon, jednoznačne s ním súhlasím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2013 11:16 - 11:18 hod.

Igor Matovič
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2013 10:40 - 10:42 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Pán poslanec Galko, môžte tu hovoriť ixkrát, aj desať razy môžte vystúpiť, že vy ako najbližší kamarát vášho predsedu SaS pána Sulíka ste nevedeli o spise Gorila a vám sa o tom nepochválil. Predpokladám, že keď mne ako úplne neželanému prvku v klube SaS to Sulík minimálne päť, desať razy spomenul, a vždy som to od neho pýtal, však daj mi to, ukáž mi to, tak vám o tom hovoril 100-percentne. A myslím si, že v tejto veci jednoducho klamete.
Pán kolega Lipšic, no viete, ja som vždy volil KDH, aj vás osobne som volil, lebo vás považujem, alebo vtedy, keď ste boli v KDH, tak s Jankou Žitňanskou, s Radom Procházkom za to lepšie v KDH. Ja som úplne netakticky, aj pred voľbami, ale iba preto, že som bol o tom presvedčený, aj pred voľbami dva - tri týždne v Na telo povedal, že v KDH sú podľa mňa traja dobrí ľudia, ktorých je škoda, a povedal som vás, Procházku a Janku Žitňanskú. Ale to viete, jednoducho povedal som to preto, lebo vždy lepšie vy traja, ktorí ste tam boli, ako to, čo tam je. Vždy lepšie ako nejakí kšeftári, ako pán Přidal a podobní (Smiech v sále.), ktorí si myslia, že sa tu musia do dôchodku nejakým spôsobom prestravovať, a to je vlastne jediný ich účel bytia v politike. Jednoducho vždy lepšie Lipšic, ktorý možno má aj chyby, ktorý štyri roky po tom, ako sa kupujú poslanci, povie, že sa kupovali poslanci, ale ten Přidal to nedokáže nikdy povedať. Takže vždy lepšie človek, ktorý to povie aspoň po štyroch rokoch, ako taký, ktorý sa tu chce iba prestravovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2013 10:18 - 10:19 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, ja si zvyknem v politike robiť nepriateľov a teraz si asi urobím ďalšieho. A teda dovolím si priamo zareagovať na pána Lipšica.
Keď, pán Lipšic, hovoríte, že v roku 2009 ste reagovali na kupovanie poslancov a je to verejne známe, tak zároveň by ste jedným dychom mali dodať, že to bolo štyri roky po kupovaní poslancov, a vtedy, kedy to kupovanie poslancov prebiehalo, ste boli ministrom spravodlivosti, ešte raz zopakujem slovíčko, ministrom spravodlivosti. (Potlesk.) Ak vtedy by ste to slovíčko a význam toho slova poznali, vtedy by ste okamžite zložili svoju funkciu a z tej vlády, druhej Dzurindovej vlády by ste vystúpili. Čiže netvárte sa tu teraz za človeka, ktorý vždy bol spravodlivý a ktorý v správnej chvíli označil kupovanie za nejaký hriech. Označili ste ho za hriech vtedy, kedy vám to vyhovovalo. Toto mi na vás vadí.
Nezvykne sa v takýchto veciach a v takýchto situáciách hovoriť niečo, čo by sa možno malo hovoriť medzi štyrmi očami. Ja keď rozmýšľam a vidím vašu kariéru, alebo to, čo vy ste chceli byť, tak úprimne vám z tohto miesta hovorím, toto je kľúčový moment, ktorý mi na vás vadí. Že mám obavy, že ste spravodlivý iba vtedy, kedy vám to vyhovuje. A ja od politika očakávam, aby bol spravodlivý vždy, keď cíti nejakú krivdu, alebo ju vidí z pozície ministra, že došlo ku kupovaniu poslancov, čo jednoznačne v tom čase ku kupovaniu poslancov prišlo, tak v tej situácii sa vyjadrí a bude protestovať tak, že sa zamkne o mreže úradu vlády alebo odíde z vlády. Ale nieže po funuse, po štyroch rokoch bude hovoriť o nejakom kupovaní poslancov. To som cítil potrebu vám povedať. Možno od dnes mám väčšieho nepriateľa. Nevadí.
Zároveň chcem vyjadriť taký svoj pocit, a teraz som sa, možno neprekvap... alebo neprezradím a dúfam, že to prezradiť môžem, ale kolegynke Helenke Mezenskej som vonku hovoril, že ako to cítim, alebo že ako sa tu niekedy v takýchto situáciách cítim. A chcel som to vyjadriť trošku tak vulgárnejšie, ale ona mi to, našťastie, vyhovorila. Ale ten pocit je asi taký, že naozaj ja mám úprimne pocit, že sme v pavilóne opíc. Nehovorím o tom, že všetci z nás sú tu opice a všetci z nás sú tu gorily, ale ja naozaj v tejto sále vidím kopu ľudí, ktorí, jedni majú možno niečo do červena vymaľované, niektorí možno niečo do modra, hlavne, že majú krásny oblek, krásnu kravatu a tvária sa na urodzených pánov poslancov. V skutočnosti, bohužiaľ, my z tohto pléna robíme jeden obrovský pavilón opíc. Práve cez situácie také, že v čase, kedy treba upozorniť na hriechy a hlavne svojich vlád, lebo nie je umenie upozorňovať z opozície na hriechy vládnej strany, ale umenie je upozorňovať na hriechy svojich vlád, že v tých situáciách strkáme hlavy do piesku a tvárime sa akože sa nás to netýka. Dnes to hovorím k vám, páni poslanci v SMER-e.
A predtým vo všetkých ostatných obdobiach, viete, kedy ste mlčali a ticho sa tvárili, že nič neexistuje, žiadny problém nie je, vy, súčasní opoziční poslanci.
Zároveň pri tejto príležitosti chcem povedať, že mám pocit, že žijeme v absurdnej dobe. Že strana, keď sme tu videli prvý prejav pána exministra Galka, strana, ktorá dva roky sušila spis Gorila v šuflíku, dva roky vedela, že takýto spis existuje, dva roky predseda svojim poslancom hovoril, že má parádnu vec, z vedľajšieho bytu odpočúvanie, niečo, že strašné veci sú tam napísané, zrazu táto strana tu ide niečo hovoriť o vyšetrovaní Gorily. Ja by som, pán Galko, bol tichúčko, hýbal s nožičkami, ale nič nerozprával na vašom mieste. (Potlesk.)
Pán minister Lipšic, o kupovaní poslancov som povedal, vo vašom prípade tak isto mám pocit určitej neuprímnosti. Vy ako minister spravodlivosti za prvej Ficovej vlády, či prvej, pardon, prvej, druhej Dzurindovej vlády, ale ako minister vnútra, opakujem, minister vnútra za tretej Dzurindovej vlády, ktorej zvyčajne hovoríme Radičovej vláda, ste o tomto spise vedeli. A to, že nejaký Trnka, ktorého nemáte radi, alebo prezentujete, že nemáte radi, nejaké vyšetrovanie zastavil, nič neznamená. Ak ste to úprimne cítili, že to je krivda, že to je problém, že tam okradli štát o to, čo ste dnes hovorili, o 400 alebo koľko, 500 mil. eur, niekto, nejaká finančná skupina, bolo vašou, prepáčte, psou povinnosťou prísť na tlačovku a povedať, nejaký Trnka tu zastavil vyšetrovanie, ale ja s tým nesúhlasím a urobím všetko pre to, aby som to otvoril. Ľudia, tu je ten spis, ja ho zverejňujem, na moje vlastné triko, nech ma žaluje ktokoľvek, urobím to. Vy ste o tomto spise vedeli, vy ste ho poznali. A toto mi vadí, že ste to tak isto nezverejnili.
Taktiež mi je také trošku smiešne, že keď politik, ktorý v kuloároch tohto parlamentu hovorí o tom, že na úplatky pre nejakých úradníkov v nejakej krajine podával viac ako na investíciu, ktorú tam realizoval, zrazu je pomaly najväčší bojovník proti Gorile.
Obavám sa zase zároveň v tejto situácii, nehovorím o vás, pán Lipšic, obávam sa v tejto situácii, že na právny štát sa iba hráme. Že hovoríme síce, že vyšetrovatelia vo vyšetrovacej (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa s nasledovnými otázkami: Jak sa to nazýva? Komisia? Nie.), vyšetrovacom tíme, že sú úplne slobodní, avšak vlastne rozhodnú orgány na to určené, ale ja si myslím, že iba vytvárame takúto ilúziu. Vytvárame ilúziu pre samých seba a tak isto pre ľudí na Slovensku, že však vlastne sme právny štát a títo ľudia vlastne v tej svojej slobode spravodlivo veci vyšetria.
Ja to vždy hovorím a budem to hovoriť, kým túto rakovinu nevykynožíme zo Slovenska, kým politici budú ovplyvňovať zloženie polície, budú rozhodovať o tom, kto bude nás súdiť, kým budú rozhodovať o tom, kto nás bude žalovať, aký prokurátor bude, ktoré vyšetrovanie dozorovať, dovtedy žiaden policajt skutočne, skutočne slobodný nebude. Dovtedy sa skutočne spravodlivého vyšetrenia a výsledku a odsúdenia nedočkáme.
Veľa takýchto káuz bolo a ľudia vždy, nieže takýchto rôznych, rozličných, s ktorými sa v živote stretajú, ale ľudia vždy očakávajú práve tú rýchlu spravodlivosť, že rýchlo príde a konečne tí, ktorí pochybili, budú potrestaní. Ja sa obávam, že v tomto prípade, teoreticky možno rýchlo aj príde, ale príde iba taký bla-bla-bla výsledok a nikto skutočne potrestaný nebude. Že bude to o výkrikoch typu pred voľbami týždeň alebo dva týždne, pán Lipšic, neviem, koľko to bolo obžalovaní pána Ruska, a potom bublinka spľaskne. A takto isto to bude pri všetkých ostatných veciach. Budeme, bohužiaľ, za možno pár mesiacov, možno pár rokov konštatovať, bohužiaľ, s odstupom času sa nič nedá dokázať a svedkovia potvrdili, že všetko to bolo viac-menej vymyslené. Možno tam niečo bola skutočnosť, nepodarila sa vyšetriť.
Pri tej príležitosti znova si dovolím upozorniť na takú možno neštandardnú vec, ale ktorú také štandardné demokracie niektoré vo svojich vyšetrovacích praktikách používajú, a to je detektor lži. USA, možno sa niektorí zasmejú, ale USA túto metódu používajú ako jednu z vyšetrovacích praktík. Nevidím najmenší dôvod, aby sme pri takýchto závažných podozreniach z trestných činov korupcie minimálne na podozrivých politikov na Slovensku takúto praktiku nezaviedli. Prečo, keď je politik čistý, si netrúfne ísť na ten detektor, napojiť sa na nejaké kábliky, strunky, somarinky a dve hodinky odpovedať na otázky? Ale tomu vyšetrovateľovi drasticky zjednodušíme robotu. Prečo na to nenaberieme odvahu? Čo by nám odpadlo z hlavy? Čo by nám kohút nejakým spôsobom napravo, naľavo sa nahol? Vlasy by nám dobre nestáli? Ubudlo by nám z krásy? Určite nie. Som hlboko presvedčený, že ak by dnes sme mali použitie detektora lži ako pomocnú vyšetrovaciu metódu na Slovensku zavedenú, tak by sme vo vyšetrovaní Gorily boli drasticky ďalej. Ale my nie. My si radšej budeme komplikovať život a budeme tu predkladať správy a budeme o tom rozprávať, ako všetko vyšetrujeme a ako svedkovia chodia vypovedať. Nikdy nič nevypovedia.
Čo sa týka toho možno, že súčasný pán premiér nie a nie potvrdiť, či v byte bol alebo nebol. Ja si myslím, smeráci, že vám to ubližuje. Omnoho lepšie by bolo, ak by ste ho nahovorili na to, aby radšej povedal, že bol. Nikto by, vaši voliči by určite z toho si hlavu nelámali. Nelámali si z iných vecí hlavu. Tým pádom ublížiť by vám to neublížilo. A ak nebol, nech čestne povie, že nebol. Takýmto spôsobom, že to iba naťahujete, možno aj pán minister trochu tomu pomohol, tuším minulý týždeň, tak podľa mňa iba potvrdzujete autenticitu samotného spisu. Lebo ako keby, že sa ho bojíte a vyvolávate taký, podľa mňa, úplne zbytočný pocit. Jednoducho nerozumiem tomu.
Druhá vec, to je možno taký odkaz kolegovi Hlinovi, že nezdieľam jeho optimizmus v tom, že SMER keď odhlasoval možnosť, že sa vlastne na tejto pôde môžme o Gorile baviť, takže je to nejaká úžasná supervec. Ja sa obávam, že takýmto spôsobom iba SMER zažal tú správnu lampu s názvom Gorila a vytvoril tmu pod tou lampou. Všetci vieme, že sa hovorí, že pod lampou je najväčšia tma. A myslím si osobne, že aj SMER-u vyhovuje, že Slovensko sa bude baviť o Gorile a nebude sa možno baviť o tých veciach, čo tu zase pán Galko na začiatku niektoré vymenoval. A v tejto nejakej, by som povedal, zúfalosti alebo v tom, že vidím, že toto asi nie je plénum, ktoré schváli raz nejaký detektor lži na politikov, aby vypovedali alebo aby sme ich takýmto spôsobom mohli preveriť pri korupčných trestných činoch, keď vidím, že hrdinovia spomedzi nás sú iba vtedy, kedy nevládnu, ale vtedy, keď vládnu, tak kryjú špinavosti vo vlastných vládach, tak sa obávam, že jediné riešenie je to, ktoré som tu videl v čase, keď tu boli protesty Gorila. A to bol ten strach, obrovský strach, ktorý som videl v očiach vtedajších vládnych, ale aj opozičných mnohých politikov. Vtedy, keď sa tu zhromaždilo pár tisíc ľudí pred parlamentom alebo pár desaťtisíc ľudí niekde na Námestí SNP, som v očiach mnohých z vás videl strach. Strach z toho, že sa vám rúca domček z karát a že zrazu nejaká ulica, ľudia na ulici vám búrajú to, čo ste si tu 23 rokov stavali.
A ja sa obávam, je to možno zvláštne v sieni zákonnosti, ako Janko Mičovský zvykne hovoriť, že Slovensko naozaj potrebuje druhú revolúciu, že tá, ktorá tu pred 23 rokmi bola, nie je dotiahnutá do konca. Obávam sa, že jedine strach politikov z ulice a následné ústupky voči hlasu ulice je jediná šanca, akým spôsobom Gorile a podobným kauzám v budúcnosti zabrániť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2013 17:24 - 17:32 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Začnem možno tak trošku netradične, ale poviem najprv jeden dátum a to bol 10. august 2009. Neviem, či je v tejto sále niekto, kto automaticky vie, čo sa v ten deň stalo, ale teda pravdepodobne asi niekto áno.
V tento deň Slovensko takisto zažilo jednu tragédiu a to bola tragédia v bani Handlová. Vtedy 20 baníkov a banských inžinierov jednoducho zrazu zomrelo a rodiny nemali svojich mužov, svojich svojich synov a po tomto, po tejto tragédii všetky tieto rodiny očakávali, možno niektoré aj v takom zlom pocite a nie v práve príjemných emóciách, že veľmi rýchlo príde spravodlivosť. Od tohto dátumu uplynulo 3 a pol roka a spravodlivosť zďaleka tu nie je. Medzičasom síce začali alebo boli vytýčené nejaké súdne pojednávania, ale tam, ako je na Slovensku zvykom, sa obvinení nedostavili a tuším, myslím, že minulý týždeň to bolo v médiách, že nejaký takýto súd prebiehal a práve tým pozostalým sa obvinení na chodbe smiali do tvárí. Týmto príkladom som chcel ilustrovať to, akým spôsobom na Slovensku hľadáme spravodlivosť. Tri a pol roka a rodiny týchto baníkov, ktorí v bani Handlová zahynuli, sa stále spravodlivosti nedomohli. Tí, ktorí zomreli, tí už tú spravodlivosť nepotrebujú, ale rodiny týchto ľudí ju veľmi akútne potrebujú. A ono sa v inej veci síce hovorí alebo taká ľudová múdrosť hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
A ja si myslím, že v otázkach spravodlivosti práve ľudia od nás očakávajú alebo od Slovenska očakávajú, že Slovensko bude štát, ktorý zabezpečí hlavne rýchlu spravodlivosť. A možno aj menší trest, ale rýchlo je omnoho väčším zadosťučinením ako väčší trest, ale po niekoľkých alebo mnohých rokoch. Bohužiaľ, Slovensko z tohto pohľadu nie je spravodlivý štát, nie je štát, ktorý vie zabezpečiť rýchlu spravodlivosť.
Dnes je takisto druhý, možno zaujímavý deň. Je 11 rokov odvtedy, odkedy boli zatvorené nebankové inštitúcie Horizont a BMG. Vieme, že bol nejaký pán Majský z niečoho obvinený a za tých jedenásť rokov, keď sa pozrieme na dnešný stav, tak úplne v pohode si pán dôchodca Majský chodí na poľovačky, chodí, užíva svoje majetky a spravodlivosti zadosť učinené nebolo. Uplynulo 11 rokov a človek, ktorý bol obvinený, naďalej si užíva úplne beztrestnú slobodu.
Obávam sa na základe týchto dvoch príkladov, že rovnakým spôsobom dopadne aj tragédia v Kurimanoch. Nebolo to 20 ľudí, nebolo to 100-tisíc alebo neviem, koľko bolo poškodených ľudí v Horizonte a BMG, boli to "iba" štyria ľudia, ktorí zahynuli, ale obávam sa, že rovnakým, veľmi laxným spôsobom budeme hľadať spravodlivosť aj v tomto prípade. Preto som chcel z tohto miesta apelovať na pána ministra, aby využil svoju prítomnosť vo vláde, ktorá ľuďom sľúbila istoty pred voľbami. Jednou zo základných istôt, ktorú od vás ľudia očakávajú, je to, že zabezpečíte rýchlu a účinnú a spravodlivú spravodlivosť.
Keď som minulý týždeň, myslím, pozeral rebríček, ja neviem, čo to presne, aké hodnotenie bolo, odpusťte, ak nebudem úplne presný, ale bolo tam 141 krajín hodnotených na základe rozličných kritérií, podnikateľské prostredie a neviem čo, podobne. Vo vymožiteľnosti práva sme obsadili až 140. miesto zo 141. Myslím si, že nie je moc pekná vizitka, keď pred nami boli pomaly všetky krajiny subsaharskej Afriky. Vymožiteľnosť práva je práve to, čo v takýchto situáciách potrebujeme. To, čo potrebujú príbuzní ľudí z Kurimian. Je teraz úplne jedno, kto bol vinovatý, ale potrebujeme čo najrýchlejšie ukázať prstom a tohto človeka podrobiť spravodlivému trestu. Je úplne jedno, či bude vinovatý predošlý minister, súčasný minister, statik, realizátor, ktokoľvek. Jednoducho ale musíme veľmi rýchlo ukázať prstom, lebo toto od nás očakávajú ľudia. Preto ešte raz, pán minister, z tohto miesta ťa prosím, aby si sa prihovoril na vláde aj u svojho kolegu, aj teda u celej vlády, aby ste v prvom rade sa snažili v takýchto situáciách, nie riešiť možno ten konkrétny prípad, ale zmeniť systém tak, aby to nebolo o tom, ako som povedal pri Handlovej: 3,5 roka a spravodlivosť nikde, ako som povedal pri Horizonte a BMG: 11 rokov a spravodlivosť nikde.
Snívam preto o Slovensku, nie ktoré bude odstrašujúcim príkladom na 140. mieste zo 141 vo vymožiteľnosti práva, ale o Slovensku, ktoré bude vzorom. Ja si myslím, že na to máme. Sme relatívne malá krajina, ktorá má na to právo a mohla by byť v niečom aj svetu vzorom a nemali by sme vždy, len v takýchto rebríčkoch zaostávať.
Čoho sa však obávam, že k spravodlivosti a k hľadaniu spravodlivosti sa efektívne dopracujeme iba vtedy, ak Slovensko opustí cestu straníckych nominácií. Spomínal som to tu už dnes v inej rozprave. Ale systém, ktorý umožňuje, aby si politická moc dosadzovala svojich ľudí do vedenia polície, prokuratúry a súdov, nikdy nebude spravodlivý. Kým politici, politická väčšina, ktorákoľvek, pravá - ľavá, modrá - červená, je úplne jedno, bude mať takúto právomoc, že si bude určovať ľudí, ktorí vlastne tú spravodlivosť majú zabezpečiť, dovtedy sa spravodlivosti nedomôžeme a obávam sa, že dovtedy stále sa budeme pohybovať za tými africkými krajinami vo vymožiteľnosti práva.
Čiže ak sa chceme, ak chceme urobiť ústretové kroky k spravodlivosti, musíme si v prvom rade naliať čistého vína a pochopiť, že stranícke nominácie hlavne v týchto kontrolných inštitúciách v štáte jednoducho sú rakovinou, sú nádormi, ktoré rozhlodávajú systém a nikdy sa spravodlivosti nedomôžeme, ak akýkoľvek politik bude mať pocit, že si dosadil niekde človeka, ktorý ho v správnej chvíli prikryje.
Čiže, pán minister, ešte raz, ste vláda istôt a jedna zo základných istôt, ktorú od vás ľudia očakávajú, je to, že zabezpečíte rýchlu, účinnú vymožiteľnosť práva. Pevne verím, že urobíte všetko pre to, aby v tomto prípade sa to nenaťahovalo 3 a pol roka, ale aby ten výsledok bol omnoho rýchlejší, aby ste veľmi rýchlo ukázali prstom na správneho človeka, ktorý je zodpovedný, a veľmi rýchlo, aby sme ho potrestali.
Uvedomujem si, že môžete povedať na to, že vy ako minister nemôžete spraviť nič, čím by ste ovplyvňovali vyšetrovateľov, ale myslím si, že máte v rukách možnosť predkladať zákony, ktoré akékoľvek vyšetrovanie v takýchto veciach urýchlia. Čiže nemusíte nejakou osobnou iniciatívou vybavovať nejakú vyšetrovateľskú protekciu, ale meňte systém. Meňte systém tak, aby dokázal zabezpečiť rýchlu spravodlivosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2013 17:24 - 17:32 hod.

Igor Matovič
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2013 15:48 - 16:02 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, už nadviažem na to, čo vlastne už kolega Miro Kadúc povedal v úvodnej reči predkladateľa, kedy povedal niečo v tom duchu, že existuje legitímne očakávanie, že pán prezident bude konať v takýchto situáciách, aká na Slovensku nastala a ja si teda z tohto dôvodu kladiem nieže otázku, v podstate hovorím, že máme dve možnosti. Môžeme legitímne očakávať, že budeme mať seriózneho prezidenta, alebo túto naivnú vieru opustíme a zabezpečíme zákonom, aby keď v prípade, že seriózneho prezidenta nemáme, aby zákon zabezpečil, že prezident musí do určitého termínu konať.
Ako ste si všimli, tak opozícia sa v podstate v tejto veci rozdelila na také dva tábory. Jedna skupina si povedala, že správny krok je prezidenta obžalovať a hnať ho na hranicu, hoci opozícia veľmi dobre vie, že jednoducho nemá k tomu hlasy. A druhá skupina, k nej by som zaradil predkladateľa aj mňa, sme si povedali, že poďme úprimne riešiť problém a nepoďme robiť divadlo. Poďme opravovať chybu, ktorú pravdepodobne v ústave máme, ktorá umožňuje to, aby viac jako rok, rok a pol prezident nekonal a vlastne takýmto spôsobom predlžoval agóniu v spoločnosti, traumatizoval a stresoval verejnosť. Keď sa na to pozrieme trošku z helikoptéry alebo z pohľadu obyčajných ľudí na nás, ktorí v tejto sále konáme, a na to čo sa okolo voľby generálneho prokuratúra za posledné dva roky a tri mesiace deje, tak je to, tak ako sa vyjadrila bývalá premiérka Slovenskej republiky, jedna veľká fraška z každej strany. Aj zo strany vtedajšej vládnej moci a vtedajších vládnych poslancov, aj zo strany dnešnej vládnej moci a dnešnej opozície, jednoducho všetci máme v tom svoj podiel viny. Spôsob, akým sa znásilňovala demokracia a hľadal mechanizmus na to, aby bol zvolený ten správny kandidát bol vyslovene nedôstojný, nedôstojný Národnej rady a podľa mňa, opakujem ešte raz, bolo to znásilňovanie demokracie. Aj keď uznávam a Ústavný súd to takisto uznal, že JUDr. Čentéš bol legitímne zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora, napriek tomu sa mi všetko, čo tomu predchádzalo, nezdalo v súlade s takými nepísanými pravidlami demokracie. Možno beriem argument aj teda niektorých poslancov, ktorí hovoria, že bolo to preto, lebo sme sa takýmto spôsobom práve bránili možno nedemokratickým tlakom, možno nejakej hrozbe úplatkárstva alebo niečoho podobného, bránili tlakom ľudí, ktorí chceli ovládnuť kandidatúru možno na svoj obraz. Bohužiaľ, a zároveň jedným dychom chcem dodať to, že si myslím, že práve to, čo tu vidíme toho, tie dva roky a tri mesiace, tento doslova politický boj o funkciu generálneho prokurátora, je dôsledok toho, že Slovensko 23 rokov po revolúcii trpí tým, čo sme komunizmu najviac vyčítali. Trpí tým, že je správna knižka tej správnej politickej strany rozhoduje, a nie to, kto je najlepší a kto má najlepšie predpoklady zastávať funkciu.
Naozaj, keď sa jedni aj druhí zamyslíme, či opozícia, alebo koalícia, či jedni, alebo druhí poslanci, tak nerobíme nič iné, iba je to boj o spolitizovanie v podstate generálnej prokuratúry. Lebo ak by dnes vládla súčasná opozícia, tak by tu ste zvádzali rovnaký súboj zase vy poslanci SMER-u za svojho nominanta a rovnako by ste možno sa snažili tam presadiť toho svojho. Ja som hlboko presvedčený, že Slovensko 23 rokov po revolúcii si konečne zaslúži dobu, kedy politické nominácie na takto dôležitých postoch odložíme bokom. Kedy generálneho prokurátora, nebude voliť politická reprezentácia, ale možno iba odborná verejnosť, kde ľudia, ktorí najlepšie poznajú parametre na dobrého generálneho prokurátora, tí ho budú voliť a nie politici, ktorých podľa mňa absolútna väčšina má kopu za ušami, a takýmto spôsobom si na tento post chcú dosadiť človeka a teraz nehovorím o jedných, o druhých, o všetkých si tam chcú dosadiť človeka, ktorí ich jednoducho v tej správnej chvíli nezradí. Bohužiaľ, takéto politizovanie kontrolnej zložky štátu nastáva aj v polícii, aj na súdoch, aj teda v tomto prípade, vidíme sami, na prokuratúre.
Celá kauza okolo doktora Čentéša, voľby kandidáta na generálneho prokurátora a vymenovania generálneho prokurátora je preto podľa mňa jednoznačným, rukolapným a najlepším dôkazom toho, že Slovensko trpí rakovinou politických nominácií. Rakovinou, ktorá náš systém rozožiera. Systém, kedy si politici dosadzujú spriaznené duše na prokuratúru, políciu, súdy, je chorý. Politici musia žiť neustále v strachu, že nikto ich neprikryje na prokuratúre, že nikto ich neprikryje na polícii ani na súdoch. My, bohužiaľ, takýto systém nevytvárame a nič pre to nerobíme, aby to takto fungovalo. Viem, bolo by to menej príjemné byť potom asi politikom, bolo by to menej komfortné, lebo by sme nevedeli, z ktorej strany kto udrie a z ktorej strany nás kto sleduje. Ale myslím si, že vtedy by výkon politiky bol z našej strany trošku úprimnejší a nebolo by to o výhodách s politikou spojenými.
V tejto súvislosti si dovolím ale aj na jeden fakt a takú, by som povedal, neúprimnosť opozičných strán. 8. februára, čo teda neviem, dnes sa mi zdá, že je piateho, keď si dobre pamätám, čiže za tri dni to bude rok, podpredseda parlamentu Hort vtedy predložil Národnej rade uznesenie, ktoré mohlo pána prezidenta vyzvať, verejne vyzvať uznesením Národnej rady, aby konal, plnil si svoje povinnosti a vymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora a vtedy skupina poslancov z KDH okolo pána vtedajšieho predsedu Národnej rady pána predsedu Hrušovského, boli to konkrétne poslanci: Abrhan, Hrušovský, Stanko, Kvasnička, Přidal, Marcinčin, Radošovský. Títo páni sa zdržali. A týmto dosiahli to, že Národná rada neprijala uznesenie, ktoré mohlo takýmto verejným spôsobom vyzvať pána prezidenta na to, aby konal a kandidáta legálne a legitímne zvoleného kandidáta Národnou radou vymenoval do funkcie. Čiže ešte raz vtedy opozičné strany ktorí boli, teda vtedy koaličné, disponovali väčšinou v parlamente a bez problémov mali hlasy na to aby odhlasovali uznesenie, ktoré by vyzvalo verejne z pozície Národnej rady pána prezidenta, aby konal. Vtedy, kedy koaličné strany - dnešné opozičné strany mali väčšinu, svoju väčšinu nevyužili, 6 ľudí z KDH, vtedajších koaličných poslancov zradilo, keď to takto môžem nazvať. Nevyužili svoju väčšinu v pléne a neschválili uznesenie, ktoré schváliť mohli. Dnes, kedy svojou väčšinou alebo väčšinou na obžalobu prezidenta nedisponujú, dnes zrazu už aj všetci, aj pán Hrušovský sa podpisujú pod obžalobu prezidenta a chcú teda rozhodnúť a búšia tu teda na poplach a chcú svojimi hlasmi rozhodnúť o obžalobe prezidenta. Keď chceme iný dôkaz farizejstva, myslím si, že zbytočne netreba ďaleko chodiť a tento je úplne nádherný, 8. 2., kedy vtedajšia koalícia disponovala väčšinou, svoju väčšinu nevyužila na to, aby prijala uznesenie a vyzvala prezidenta, dnes kedy opozičné strany nedisponujú dostatočným počtom hlasov, v tomto prípade ústavným počtom hlasov, dnes sú zrazu hrdinovia a bojujú a chcú a predkladajú obžalobu. Jednoducho toto je farizejstvo na druhú a je mi ľúto, že tu ľudia z KDH a tí, ktorí takýmto spôsobom hlasovali alebo nehlasovali pred rokom, že tu dnes nesedia. Aj toto je pre mňa jeden z dôvodov, prečo som sa pod obžalobu konkrétnu nepridal, lebo jednoducho nechcem robiť alibi a kryť chrbát ľuďom, ktorí sa takto farizejsky v politike správajú.
Ak sa vrátim k tomuto návrhu, ktorý tu predložila, ktorí sme tu predložili s Mirom Kadúcom, je veľmi jednoduchý a mrzí ma, že pravdepodobne neprejde, lebo teda počul som také vyjadrenia, ale myslím si, že Slovensko si naozaj v tejto ťažkej dobe zaslúži, aby sme ho netraumatizovali, nestresovali. A keď vieme, že tak či tak je kandidát na generálneho prokurátora politická figúrka, nebojím sa to povedať, je, lebo jednoducho väčšina v pléne rozhoduje, tak nenechávajme zase zároveň prezidentovi, ktorý môže byť z druhého nejakého tábora inak zmýšľajúceho politicky, priestor na vlastnú úvahu, niekoľkoročnú úvahu, či niekoho vymenuje, alebo nevymenuje. Komu to pomáha? Ľuďom to na Slovensku určite nepomáha, zbytočne tu je téma, ktorou súčasná vládna moc nabíja kaliber opozície, aby opozícia mohla vyskakovať 3 metre 30 a predkladať obžaloby prezidenta. Nepomáha to ani opozícii dnešnej. Jednoducho nikomu to na Slovensku nepomáha. Vidíme, že v tejto veci pravdepodobne je slabé miesto ústavy. Dali sme, aj Ústavný súd kandidoval, že prezident má slobodnú vôľu sa rozhodovať, môže posudzovať dôvody, nech posudzuje, ale povedzme: "60 dní, OK, pán prezident," alebo dajme 90, to je jedno, ale dajme tam nejakú dobu.
Dajme mu, prezidentovi, priestor, nerobme z neho figúrku, ktorá by bola nesvojprávna a bude iba podpisovať nejaký papier. Dajme mu priestor na jeho vlastnú úvahu, teda keď ju chce mať a keď to považujeme za správne, ale určime dobu, kedy sa rozhodnúť má. A keď sa dovtedy nerozhodne, tak považujeme kandidáta automaticky zvoleného. Toto nie je ustanovenie, ktorým by sme prezidentovi brali nejakú právomoc. Brali by sme týmto iba prezidentovi právomoc svojvoľne donekonečna naťahovať dobu, čo asi nie je správne. A keď dnes predkladáme tento návrh zákona, tak tento návrh zákona už nepomôže nám. Je dosť možné, že Ústavný súd rozhodne tak, že všetko v poriadku, a vy si zvolíte svojho vlastného kandidáta na prezidenta. Ja viem, že súčasný prezident sa vyjadril pred voľbami či po voľbách 2010 tuším, či kedy to bolo, alebo pred prezidentskými voľbami, že sa cíti akoby členom SMER-u. Ok, jednoducho takto sú karty rozdané, je to váš človek. Ale teraz nejde o Ivana Gašparoviča. Keď ste si všimli, nehovorím tu o mojej osobnej skúsenosti s klamstvami pána prezidenta, ale hovorím o princípe, hovorím o funkcii a hovorím o právomociach, ktoré sú spojené s akýmkoľvek prezidentom, ktorý na Slovensku v budúcnosti bude. Či to bude váš, náš alebo akýkoľvek, zelený, modrý, fialový, bordový, vždy by sme mali trošičku dať mu tie právomoci, nech sa rozhodne, ale odtiaľ potiaľ. Dať mu termín. Pán prezident, uplynula ti doba. 60 dní uplynulo, nebol si oznámiť ani dôvody, prečo nevymenuješ, nebol si schopný ani povedať, že vymenuješ, v tom prípade automaticky kandidát, ktorého Národná rada zvolila, je automaticky zvolený. Hovoríme a veľakrát to tu zaznieva, že sme parlamentná demokracia. Tak nerobme zo seba tajtrlíkov, ktorí sa budú doprosovať roky prezidentovi, aby vymenoval a rešpektoval kandidáta, ktorého legitímne Národná rada zvolila, a teraz nejde o Čenteša, aj akéhokoľvek, aj toho, ktorého si možno zvolíte vy. Keď sme raz parlamentná demokracia, tak hrajme aspoň jedna k jednej s pánom prezidentom akýmkoľvek, červeným, modrým, ako som povedal, je to úplne jedno s akým, ale vyžadujme si, aby tá vzájomná komunikácia mala nejaké pravidlá a nejaké mantinely. Súčasný stav, kedy prezident donekonečna môže traumatizovať spoločnosť a znepríjemňovať život ľuďom na Slovensku, nie je zdravý, nie je podľa mňa v súlade s parlamentnou demokraciou, a preto predkladáme návrh zákona, ktorý jemným citlivým spôsobom problém rieši. Neberieme právomoci, iba dávame termín dokedy pán prezident sa môže láskavo rozhodnúť. Viem, že je to možno naivné, napriek tomu vás z tohto miesta prosím o podporu.
Myslím si, že ak odložíme politikárčenie v tomto prípade bokom, tak si myslím, že by ste tento návrh boli schopní podporiť, lebo je to dobrý návrh v prospech dobrej veci. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2013 15:04 - 15:06 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Števo, chcel by som Ti z tohto miesta aspoň za seba vyjadriť obdiv, že systematicky pri každej príležitosti, ktorú máš, či to je na výbore možno v tomto prípade, možno aj trošku nesúvisiaco priamo s predkladaným návrhom zákona, zastávaš svoje hodnoty a chrániš život tak, ako si ľuďom sľúbil v predvolebnej kampani.
Je mi sympatický aj tvoj názor na chemickú interrupčnú tabletku, kedy to nazývaš skorej otravou jako liekom, a myslím si, možno pre nás ostatných, že aj ten tvoj postoj typu, že dobre, napriek tomu, že Európska únia takéto niečo nám v podstate prikazuje, aby sme automaticky akceptovali, že mali by sme ukázať, že v niektorých názoroch, ktoré Európska únia zastáva sme svojbytný, sme samostatní a vieme mať svoj vlastný názor, ktorý možno práve chráni rodinné hodnoty, tradičné hodnoty a nie je proti životu, ale bojuje za život. Lebo ja som naozaj presvedčený o tom, že pôjdeme do veľmi ťažkého obdobia, že Európska únia bude schopná prijať zvrhlosti typu homosexuálne manželstvá, prijme zvrhlosti typu adopcie detí homosexuálmi a bude nám nariaďovať iba preto, lebo sme členom Európskej únie, aby sme tieto zvrhlosti automaticky aplikovali aj na Slovensku. Ja si nemyslím, že je žiaden dôvod, aby sme klopili hlavu a zvrhlosti aplikovali na Slovensku len preto, lebo sme Spoločenstvom alebo sme členmi nejakého Spoločenstva, ktoré sa nazýva Európska únia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.2.2013 11:28 - 11:44 hod.

Igor Matovič
Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.
Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.2.2013 11:28 - 11:44 hod.

Igor Matovič
V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.
Skryt prepis