Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vo vašom vystúpení, ktorým ste obhajovali návrh kapitoly ministerstva práce, neustále zaznievali slová eurofondy, eurofondy, eurofondy. No vy sa vo veľkej miere spoliehate na čerpanie eurofondov, na financovanie tých tzv. aktívnych politík trhu práce. A naozaj si myslíte, že čerpanie eurofondov bude bezproblémové? Veď v tomto roku sme zaznamenali výpadok niekoľko sto miliónov, pokiaľ ide o tok peňazí, ako sa hovorí, z Bruselu. A nie že výpadok taký, že veď to doplatí Brusel niekedy o pol roka, o rok. Stopnutie týchto peňazí. A takisto je známe, že tieto problémy máte z hľadiska toho čerpania a prísunu peňazí aj vy. Mňa sa pýtajú ľudia vonku, keď sa s nimi stretávam, povedzte mi, pán poslanec, prečo sme nedostali tie sľúbené nakontrahované príspevky z úradu práce. A ja im neviem odpovedať, pretože naozaj netuším, kde môže byť problém, ale ten problém tu niekde je.
Vôbec ste sa nepochválili tým, že pokiaľ ide o napríklad živnostníkov, pre nich ste neurobili absolútne nič, ak za urobenie rátame zvyšovanie odvodov, tak ste urobili veľmi veľa, pretože odvody sa im permanentne zvyšujú. Pritom Sociálna poisťovňa má deficit každoročne okolo jednej miliardy eur a to už po škrtnutí príspevkov na II. pilier, kde ste, v úvodzovkách, ušetrili okolo 500 mil. eur na úkor budúcich dôchodcov, pričom dôchodky samotné sa dôchodcom zvyšujú len o 5,20. Je jasné, je to prečo, ale je to o 5,20. To nie je žiadna sláva.
No najhoršie, mladé rodiny. Mladé rodiny nebudú mať dva a pol roka zvyšovaný daňový bonus, dva roky prídavky na deti nezvyšované, nezvyšované rodičovské príspevky. Mladé rodiny sú na chvoste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len krátko, pán minister, vy ste jednoducho rozpočtový mág.

Tak pekne. Práve sme sa teda dozvedeli, aký je účet za zavedenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch a tento účet nezaplatí štát, tento účet zaplatia všetci daňoví poplatníci, či tí, ktorí platia dane z príjmov, či tí, ktorí platia dépeháčku, čiže zasiahne to všetkých občanov Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby sme sa dozvedeli nejaké potešujúce správy o reformách v našom zdravotníctve, dozvedáme sa o tom, že tento účet zaplatia všetci občania.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený spravodajca, kolegyne, kolegovia, len jedna poznámka k voľbám členov dozornej rady. Ja teda vôbec nemám nič proti osobe pána štátneho tajomníka, absolútne to takto neberte. Len keď sa nad tým zamyslím, nad tým procesom, akým spôsobom sa konštituuje Dozorná rada Sociálnej poisťovne, § 123, traja zástupcovia sú navrhnutí zamestnávateľskými zväzmi, teda pardon, aby som začal správne.
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia. Dozorná rada je veľmi dôležitý orgán, nemusím vysvetľovať prečo. Má jedenásť členov. Šéfom dozornej rady a prvým medzi rovnými je pán minister práce, ako šéf dozornej rady zároveň zo zákona a ďalších desať členov. Troch navrhujú zamestnávatelia, troch navrhujú odborári, traja sú tam za ministerstvá, jeden za ministerstvo práce, dvaja za ministerstvo financií. Tu konkrétne teraz práve dochádza k tomuto procesu a desiaty, posledný, je zástupca navrhnutý záujmovými združeniami dôchodcov, čiže konkrétne Jednotou dôchodcov. Je tam pán predseda Jednoty dôchodcov.
To by bolo v poriadku, ale mne v tom výpočte členov dozornej rady chýba zástupca navrhnutý Národnou radou Slovenskej republiky. Myslím si, že táto inštitúcia alebo Národná rada Slovenskej republiky by mala mať svojho zástupcu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne ako veľmi významnej verejnoprávnej inštitúcie. No a neodpustím si poznámku, že takýto zástupca navrhnutý Národnou radou by mal byť džentlmenskou dohodou delegovaný z radov opozície. Čiže, aby v Dozornej rade Sociálnej poisťovne neboli len reprezentanti vlastne vlády, lebo tí traja plus minister sú reprezentanti vlády, ale aby tam mal aj parlament, respektíve parlamentná opozícia svojho zástupcu. Ak je to verejnoprávna inštitúcia, tak si myslím, že takáto moja požiadavka alebo návrh je oprávnená.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegyniam, kolegom za faktické poznámky, ktoré posunuli túto debatu určitým spôsobom ďalej. Ďakujem úprimne. K pani kolegyni Vaľovej, pani kolegyni Nachtmannovej, chcem ich upozorniť, aby si ešte raz, ak tak neurobili, prečítali dôvodovú správu ministra zdravotníctva k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, kde sa skrátené legislatívne konanie obhajuje tým, že by mohlo dôjsť k vážnym hospodárskym škodám. Čiže ten § 120, ak zostane zachovaný, môže spôsobiť škody. Ako nemusíme sa baviť o nejakej matematike, koľko zamestnancov sa prepustí a prečo, ale nejakí zamestnanci prepustení určite budú. A to je škoda. Možno nie veľká pre niekoho, možno pre niekoho malá. Pre mňa to je veľká škoda, ak ľudia prídu o zamestnanie. A preto navrhujem/me, navrhujeme vypustenie § 120, ak sa neprijalo žiadne iné riešenie, napríklad odpustenie odvodov aj ďalším zamestnancom. A to sa, bohužiaľ, neprijalo.
Pokiaľ ide o to venovanie dovolenky, opakovanie je matka múdrosti a preto ešte raz chcem aj ja po kolegovi Martinovi Poliačikovi zdôrazniť, že zamestnanec môže venovať len tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, čiže každý zamestnanec musí čerpať tie svoje týždne, štyri týždne na regeneráciu, že ten účel dovolenky zostane zachovaný. A po druhé, k nejakým špekuláciám, tak ako ste, pán kolega Jasaň, hovorili, že mohlo by dôjsť k nejakému reťazeniu, podobne pani kolegyňa Pfundtner, tam je poistka v tom zmysle, že zamestnávateľ to predsa môže stopnúť, keby za tým cítil nejaké povedzme špekulácie, alebo zneužívanie takéhoto inštitútu. A tak ako Martin Poliačik povedal, ak máte ďalšie dobré riešenia, dajte ich, ale toto nám, prosím vás, tiež, nám, toto podporme všetci tak, ako tu sedíme.

Ďakujem, pán predseda, tak pokračujem ďalej vo svojom vystúpení, ktoré bolo prerušené hlasovaním. Ešte raz pre tých, čo tu neboli, v prvej časti som hovoril o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesla včera moja kolegyňa Jana Kiššová. Som jedným zo spolupredkladateľov a tu ide o to, aby z vládneho návrhu bola vypustená, bolo vypustené ustanovenie, podľa ktorého ak agentúra dočasného zamestnávania nedodržiava Zákonník práce v tom zmysle, že agentúrny zamestnanec má mať počas dočasného pridelenia rovnaké pracovné a mzdové podmienky ako kmeňoví zamestnanci užívateľského zamestnávateľa, u ktorého sú agentúrni zamestnanci pridelení, čiže ak sa nedodržiava toto dôležité pravidlo v Zákonníku práce, aby spoluzodpovednosť za dodržiavanie v tomto mal aj užívateľský zamestnávateľ a aby vlastne bol povinný do 15 dní doplatiť agentúrnemu zamestnancovi chýbajúcu mzdu. Čiže náš návrh je, aby takáto zmena sa do Zákonníka práce nedostala, aby zodpovednosť za dodržiavanie pracovných a mzdových podmienok v prípade agentúrnych zamestnancov naďalej mal len ich zamestnávateľ a to agentúra, ktorá ich zamestnáva a v prípade, že sa tak nestane, nech nesie sankcie táto agentúra.
Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený včera, je návrh na vypustenie § 120 Zákonníka práce a to sú tie sadzby minimálnych mzdových nárokov, alebo jednoduchšie povedané šesť úrovní minimálnej mzdy, pretože náš Zákonník práce vlastne okrem tej štandardnej minimálne mzdy, ktorá je od 1. januára 380 eur, stanovuje ďalších 5, spolu 6 úrovní minimálnej mzdy, kde tá štandardná minimálna mzda 380 je postupne násobená koeficientmi 1,2; 1,4; 1,6; 1,8 až 2, to znamená, že tá najvyššia minimálna mzda je vlastne dvakrát 380 je 760 eur. Čiže zamestnávatelia budú musieť od 1. januára upraviť mzdy nielen tým nízkopríjmovým zamestnancom, ale de facto všetkým zamestnancom, ktorých súčasná mzda je niekde na hranici tých doteraz platných takzvaných minimálnych mzdových nárokov.
O tom by sa dalo diskutovať, či to je, či to nie je v poriadku a úplne pokojne by ste, samozrejme, myslím tým poslancov za stranu SMER, mohli argumentovať, že je to dobré, že je týchto 6 stupňov minimálnej mzdy, len chcem vám, prosím pekne, pripomenúť to, čo tu už zaznelo mnohokrát za posledné dva tri dni, že v samotnom odôvodnení ministrom zdravotníctva v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení samotný minister zdravotníctva v dôvodovej správe uvádza, že takéto zvýšenie minimálnej mzdy, k akému dochádza od januára, môže spôsobiť štátu značné škody a to tým, že škody môžu vzniknúť, problémy môžu vzniknúť u zamestnávateľov a môže dôjsť k masívnemu prepúšťaniu ľudí.
A to znamená, nielenže tí ľudia stratia prácu, že sa ich životná úroveň radikálne zníži, ale aj štát získa od týchto ľudí, teda nezíska žiadne dane, nezíska žiadne odvody a práve naopak, bude im potrebné vyplácať dávky v nezamestnanosti, následne dávky v hmotnej núdzi. Sú to zamestnanci, sú to zamestnanci už s tými vyššími platmi. Čiže keď si aj predstavíte napríklad takú dávku v nezamestnanosti, ktorá je vo výške 50 % predošlej mzdy, tak zo mzdy 700 eur, je dávka 350 mesačne. Z minimálnej mzdy, ktorá by bola 380 eur, 190. Čiže aj tie platby, ktoré bude musieť Sociálna poisťovňa vyplatiť takto prepusteným zamestnancom, budú omnoho vyššie a tie škody pre štát, respektíve Sociálnu poisťovňu budú vyššie, ako pri tých nízkopríjmových zamestnancoch.
Čiže navrhli ste a pred pár minútami to bolo schválené, zavedenie odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových zamestnancov pre zdravotné odvody, čím sa to zvýšenie minimálnej mzdy pre túto skupinu zamestnancov a ich zamestnávateľov kompenzuje, to je fakt. To je fakt. Čiže u týchto nízkopríjmových zamestnancov to riziko prepúšťania je eliminované. V poriadku, ale ja sa pýtam, a čo tí stredne alebo vyššie príjmoví zamestnanci, ktorých sa tiež týka minimálna mzda, akurát premenené cez tie sadzby minimálnych mzdových nárokov cez § 120? Čo s nimi? Na nich zabudneme? Tam totižto k žiadnemu zníženiu zdravotných odvodov nedôjde. Alebo len v symbolickej sume, ktorá nie je zásadná. A môže, tak ako minister zdravotníctva uvádza v dôvodovej správe, dôjsť k prepúšťaniu a k značným hospodárskym škodám.
Aby sa týmto škodám predišlo, keď teda neboli prijaté naše dobre mienené rady na úpravu odpočítateľnej položky v zákone o zdravotnom poistení, je potrebné vypustiť § 120 zo Zákonníka práce. Pretože inak, pán minister, nesiete osobnú zodpovednosť za to, že dôjde k prepúšťaniu ľudí, ktorí dnes zarábajú 600, 650, 700 eur mesačne. Pretože tá firma bude musieť zdvihnúť mzdy. Bude im musieť zdvihnúť odvody a môže to riešiť tak, že z piatich zamestnancov jedného prepustí, aby tým štyrom zostávajúcim mohla tú mzdu upraviť a vyššie odvody aby vedela zaplatiť.
Preto je potrebné podporiť pozmeňovací návrh Jany Kiššovej, aby sa zo Zákonníka práce vypustil § 120, to znamená, aby sa zrušili sadzby minimálnych mzdových nárokov.
Ďalej by som sa ešte chcel vrátiť k agentúrnemu zamestnávaniu ako takému. Už som hovoril pred hlasovaním, že podporujem množstvo, až na teda niektoré výnimky, množstvo návrhov, ktoré vo vládnom návrhu v tých detailoch sú. Lebo sú dobré, naozaj budú na prospech ochrany, istoty agentúrnych zamestnancov, preto sú, preto ich teda podporujem aj ja. Ale nepáči sa mi jedna vec a to je zásadná vec, pokiaľ ide o agentúrne zamestnávanie. A to je to, že agentúra dočasného zamestnávania podľa § 48 ods. 9 Zákonníka práce môže svojich zamestnancov zamestnávať na dobu určitú a to bez akýchkoľvek obmedzení. To znamená, že agentúra dočasného zamestnávania môže zvoliť napríklad taký model správania sa, že bude uzatvárať so svojimi zamestnancami, ktorých bude požičiavať iným zamestnávateľom, bude s nimi uzatvárať pracovné doby, pracovné pomery na dobu určitú vždy na dobu jedného kalendárneho mesiaca a keď na konci kalendárneho mesiaca sa ukáže, že pre nich nemá prácu, tak sa rozídu. Keď prácu má pre zamestnanca, tak zmluvu o ďalší mesiac predĺžia. Prejde tento ďalší mesiac, na konci mesiaca zase úvaha bude znieť, máme pre tohto zamestnanca prácu? Nemáme. Tak sme skončili. Máme, tak zmluvu predĺžime o ďalší mesiac a takto to môže ísť podľa súčasného znenia Zákonníka práce donekonečna a keď to trošku preženiem, tak to nemusí byť tak, že po mesiaci, to môže byť každý týždeň, vždy v piatok sa rozhodne, či tomu zamestnancovi predĺžim zmluvu. A keď to poženiem do úplného extrému, tak každý jeden deň na konci dňa sa budem pýtať, mám pre neho zajtra prácu? Tak dodatok, nemám prácu, tak odchod.
Toto je obrovská diskriminácia zamestnancov v agentúrach, ktorú ste týmto návrhom neodstránili, pretože nenavrhujete vypustenie § 48 ods. 9, zrušenie tejto výnimky, ktorú si fakticky vydobyli agentúry. Pán minister, dobre viete, že veľmi pozorne sledujem legislatívny proces, ktorý prebieha na vašom ministerstve, respektíve zákony, ktoré prichádzajú z vášho ministerstva. A vy tak isto, ako ja, dobre viete, že nie v tejto, ale v tej vašej predchádzajúcej novele Zákonníka práce v tej veľkej (rečník si odkašľal) pardon, bol návrh na vypustenie § 48 ods. 9, o ktorom práve teraz hovorím. Ten návrh tam bol. Dali ste ho do pripomienkového konania.
Ale čo sa stalo? Stalo sa to, že prišli rokovania, tripartita a v rámci takých tých "biznisov", ktoré sa robia na tripartite, čiže niečo za niečo, niečo sa podporí, niečo sa vypustí, ste jednoducho tento § 48 ods. 9, to vypustenie ste stiahli. To znamená, išli ste do toho svojho času niekedy pred vyše rokom, ale napokon ste od toho ustúpili a sa pýtam - prečo? Lebo toto presne, o čom sa bavíme teraz, § 48 ods. 9 je najväčšou, najväčším vredom na agentúrnom zamestnávaní, ktorý najviac poškodzuje týchto agentúrnych zamestnancov. Opakujem ešte raz, agentúra môže uzatvárať pracovnú zmluvu na dobu určitú, dajme tomu vždy na jeden mesiac. Na konci mesiaca, keď chce, predĺži zmluvu o ďalší mesiac, keď nechce, nepredĺži. A takto to môže ísť 3, 4, 5, 6, 10 rokov, lebo v tom nie je žiadna stopka. Pri štandardnom zamestnávateľovi tá stopka je, ako dobre vieme, § 48 hovorí, doba určitá najdlhšie na 2 roky a v rámci tých dvoch rokov to môže byť rozseknuté na tri časové úseky, lebo môžu byť dve predĺženia. Pri agentúrach donekonečna a tých predĺžení tam môže byť tiež nekonečno.
Čiže až, s prepáčením za výraz, až do hrobu môže agentúrny zamestnanec robiť tak, že bude mať pracovné zmluvy vždy na mesiac a vždy predlžované a nebude mať žiadnu istotu, či jeho pracovný pomer, či jeho pracovná zmluva bude trvať ďalej, nebude mať žiadny nárok ani na výpovednú dobu, ani na odstupné, ani na nič ďalšie. A to je obrovské poškodenie agentúrneho zamestnanca a nevyváženosť jeho postavenia pri porovnaní so štandardným kmeňovým zamestnancom. A toto vám zrejme nevadí. A to je chyba. Ak budete hovoriť po schválení tohto návrhu Zákonníka práce, ako ste pomohli agentúrnym zamestnancom, ja tvrdím, že ste nepomohli, pretože ste tento § 48 ods. 9 nevypustili. Čiže toto najväčšie poškodenie agentúrnych zamestnancov tam naďalej zostáva.
Ak dovolíte, ešte k spoločnej správe pred tým, ako prejdem k pozmeňovaciemu návrhu. V spoločnej správe, nebol som, bohužiaľ, na rokovaní výboru, bol som na Orave, na prednáške dlhodobo dohodnutej. Veľmi sa mi páči a pani kolegyňa Edita Pfundtner mi asi dá za pravdu, neviem, či o tom viete, je tam totižto návrh na doplnenie novým čl. V, kde sa mení zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a navrhuje sa, aby pracovný pomer na dobu určitú s pedagogickým zamestnancom mohlo byť dohodnuté najdlhšie do 31. augusta. To znamená, že nemôžu byť poškodení tým, ak tomu správne rozumiem, že cez prázdniny budú bez zamestnania. Skrátka, ak tam bude pracovný pomer na dobu určitú, tak musí pokrývať aj tie dva mesiace prázdnin. Čiže to poškodenie učiteľov, s ktorými sa na nás obracajú, že dostávajú vlastne pracovné pomery na dobu určitú, ale len na desať mesiacov, resp. do 30. 6. a prázdniny sú vlastne bez platu, bez nároku na tú dovolenku a tak ďalej, tak toto poškodenie pedagogických zamestnancov sa odstraňuje, čo veľmi, veľmi, veľmi kvitujem, že to v spoločnej správe máme a keďže to nepochybne schválené bude, takže sa to prejaví aj v praxi. Dobre.
Na záver môjho vystúpenia pozmeňovací návrh, čiže ďalší pozmeňovací návrh, pán spravodajca.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1212.
V čl. I sa za 16. bod sa vkladá nový 17. bod, ktorý znie:
Bod 17. Za § 117 sa vkladá § 117a, ktorý znie: "§ 117a (1) zamestnanec sa z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže so súhlasom zamestnávateľa a iného zamestnanca toho zamestnávateľa písomne vzdať jedného alebo viacerých dní dovolenky podľa odseku 2 v prospech tohto iného zamestnanca. Zamestnanec, v prospech ktorého došlo k vzdaniu sa dovolenky podľa prvej vety, je povinný túto časť dovolenky vyčerpať a v prípade jej nevyčerpania mu nemôže byť za túto časť dovolenky vyplatená náhrada mzdy.
(2) Zamestnanec sa podľa odseku 1 môže vzdať časti dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec sa podľa odseku 1 nemôže vzdať dodatkovej dovolenky.".
V čl. I sa doterajšie body 17 a 18 primerane prečíslujú.
No o čo tu ide? Ide tu o to, je to teda niečo, čo rozširuje vládny návrh, ale nejde, nejde zase, ako sa zvykne hovoriť, ani o ľavicové, ani o pravicové riešenie. Ide o riešenie na prospech zdravého rozumu. A preto vopred teda poprosím o pozornosť ešte raz a o podporu tohto návrhu. Ide o to, aby sa zamestnanec mohol vzdať časti svojej dovolenky na prospech iného zamestnanca, ktorý je v nejakej ťažkej životnej situácii.
Predstavte si zamestnanca, ktorý štandardne má 33 a viac rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Nejaký jeho kolega má povedzme vážne rodinné problémy. Napríklad má vážne choré dieťa a bol by pri ňom rád či doma, či v nemocnici, bol by rád pri dieťati. Možno dokonca je to prípad, kedy to jeho dieťa zomiera. Rád by si čerpal dovolenku na tento účel, ale on sám má povedzme len štyri alebo päť týždňov dovolenky. Čiže ak si ju vyčerpá, potom čo? Neplatené voľno, pretože nič iné Zákonník práce nepozná. Ošetrovné trvá desať dní a nárok si môže čerpať iba jeden z rodičov. Čiže tu ide o to, aby sa vlastne iní zamestnanci solidárne mohli poskladať tomuto svojmu kolegovi a poskytnúť mu časť svojej dovolenky na to, aby on teda mohol byť doma, povedzme pri tom chorom dieťati, a aby mu teda bežala náhrada za dovolenku, aby nebol bez peňazí, pretože neplatené voľno si zoberie, ale tam nárok na financie nemá. A aby týmto spôsobom sa podporili, podporili takéto situácie. Čiže je to, je to možnosť solidárneho vzdania sa časti dovolenky v prospech iného zamestnanca. Dajme tomu, že vo firme máme 50 zamestnancov. Keď štyridsať zamestnancov toto využije a poskytne povedzme týždeň dovolenky svojmu kolegovi, tak ten môže mať štyridsať plus päť, 45 týždňovú dovolenku, kde bude doma a bude riešiť ten vážny problém.
Z pohľadu zamestnávateľa, z pohľadu zamestnávateľa je to navrhnuté tak, aby tu musel byť aj súhlas zamestnávateľa. Čiže bez súhlasu zamestnávateľa by sa k tomuto nemohlo dostať. Samozrejme, ten súhlas zamestnávateľa je dôležitý aj preto, lebo zamestnávateľ vypláca za dovolenku náhradu mzdy. Ak by išlo o zamestnanca, kde tá náhrada mzdy je pomerne vysoká, mohol by ten zamestnávateľ s tým mať možno problém, aj keď si nemyslím, že by sa to v prípade prijatia tohto návrhu nejako malo negatívne odrážať z pohľadu zamestnávateľa na jeho nejakom tom nesúhlase.
Ja vám prečítam jeden článok. Ešte raz, pretože vidím, že vás nedokážem sociálne cítiacich poslancov presvedčiť, čo sa veľmi čudujem. Opakujem, tu nejde, toto opatrenie nemá žiadne dopady na štátny rozpočet. Čistá nula. To nemá dopady na nikoho, len na tých ľudí, ktorí v tej firme sú, ktorí sa jedni dobrovoľne zrieknu časti svojej dovolenky a druhý tú dovolenku môže čerpať. Čo, prosím pekne, môžete mať proti takémuto návrhu? Čo vám na tom môže, preboha, vadiť? Skúste mi vo faktickej poznámke vysvetliť, čo vám na tom môže vadiť a prosím, ak vám vadí moja osoba ako predkladateľ, tak na mňa, prosím vás, zabudnite. Povedzte si, že toto ste povedali vy, pani Vaľová, skúste sama na seba ako keby reagovať. Skúste sama na seba, ako keby ste to vy predniesli. Prečítam vám jeden článok.
Kolegovi darovali vlastné dovolenky, môže opatriť chorú ženu. Kolegovia sa vodičovi autobusu poskladali na ročnú platenú dovolenku, aby sa mohol postarať o chorú manželku a dve deti. Zamestnanci dopravného podniku v Nice prekvapili kolegu, ktorého postihlo rodinné nešťastie, unikátnym darom. Francúzovi, ktorého tehotná manželka utrpela vážne krvácanie do mozgu, darovali vlastnú dovolenku, aby sa mohol rok starať o rodinu bez straty zamestnania a pravidelnej výplaty. Vôbec som o tejto akcii nevedel, uviedol dojatý Karim, ktorý pracuje ako vodič autobusu. Jeho tehotnú manželku v júli postihlo náhle krvácanie do mozgu, odvtedy leží pripútaná na nemocničné lôžko. Už 17. novembra by však mala cisárskym rezom porodiť syna. Bude sa musieť znova naučiť chodiť. Keď sa vráti s novorodencom domov, bude aspoň rok potrebovať neustály doprovod, vysvetlil 32-ročný otec, ktorý sa stará aj o osemročnú dcéru.
Solidárnu akciu vo firme zorganizoval Karimov kolega, ktorý si želal zostať v anonymite. Záujem pomôcť bol enormný – za dve hodiny sa zamestnanci zložili na 80 dní voľna, za necelý týždeň kolegovia mužovi darovali 362 dní vlastnej dovolenky. Do akcie sa zapojilo vyše 1 200 zamestnancov dopravného podniku, medzi nimi aj ľudia, ktorí vodiča osobne nepoznali. Snaha pomôcť bola taká veľká, že celá akcia musela byť predčasne ukončená. Niektorí ponúkli dokonca aj desať dní vlastnej dovolenky, tešil sa Karimov kolega. Dar dobrosrdečných kolegov umožnila aj novela zákona z apríla tohto roku, moja poznámka, francúzskeho zákonníka práce, ktorá po súhlase zamestnávateľa umožňuje pracovníkom spoločnosti venovať časť vlastnej dovolenky kolegom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Ide o prípady vážnych chorôb, invalidity či tragických nehôd týkajúcich sa dieťaťa mladšieho ako 20 rokov, po ktorých je u pacienta nevyhnutná nepretržitá starostlivosť a prítomnosť rodiča. Hoci situácia vodiča úplne nezapadá do tejto definície, riaditeľ dopravného podniku neprotestoval, práve naopak, mužovi sa aj napriek jeho nadchádzajúcej ročnej neprítomnosti rozhodol ponechať aj mesačné prémie.
Takže počuli ste, počuli ste z tlače príbeh Francúza, vodiča autobusu, ktorý v ťažkej životnej situácii, pomohli mu jeho kolegovia, ktorí mu venovali časť svojej dovolenky a mohol zostať rok na platenej dovolenke pri svojej rodine. Umožnila to novela francúzskeho zákonníka práce, kde teda francúzsky zákonník práce umožňuje takéto venovania dovolenky jedného zamestnanca inému zamestnancovi v ťažkej životnej situácii so súhlasom zamestnávateľa. Inšpirovali sme sa týmto príbehom. Predložili sme takýto pozmeňovací návrh spolu s kolegyňami, kolegami a poprosím vás ešte raz o zamyslenie sa nad týmto pozmeňovacím návrhom. Opakujem ešte raz, nemá to žiadne ani negatívne, ani pozitívne dopady na štátny rozpočet, rozpočet poisťovní a podobne. A poprosím vás veľmi, veľmi úprimne o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, predseda výboru, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, ak tu nejakí sú, dovoľte vystúpiť v druhom čítaní k vládnej novele Zákonníka práce. Dovoľte na úvod pár hodnotiacich slov a následne pozmeňovací návrh, ktorý predložím v zastúpení ďalších poslancov.
Táto novela je veľmi dôležitá, pretože dosť zásadným spôsobom upravuje možnosti tzv. agentúrneho zamestnávania, dočasného zamestnávania, alebo procesu dočasného pridelenia zamestnanca a nájdeme v nej množstvo, množstvo úprav, ktoré regulujú tento inštitút a ja osobne sa v zásade s veľkou väčšinou týchto úprav stotožňujem a som rád, že sa tu dostali a myslím, že budú bez problémov teda prijaté ostatnými poslancami, aj keď je otázne, či novela bude schválená ako celok s nejakou väčšou podporou, pretože napríklad my by sme boli radi, ako aj predkladatelia pozmeňujúcich návrhov, aby sa do tejto novely dostali aj naše pozmeňovacie návrhy, za ktorými si stojíme. Čiže ja som tu nebol včera dopoludnia, keď sa začala rozprava, ale chcem pripomenúť pozmeňovacie návrhy Janky Kiššovej, pod ktorými som podpísaný aj ja ako spoluautor, a to je napríklad vypustenie spoluzodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za plnenie dôležitej podmienky, podľa ktorej má mať agentúrny zamestnanec počas dočasného pridelenia rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako kmeňoví zamestnanci užívateľského zamestnávateľa.
Ja sa k tomuto ešte raz trošku vrátim obšírnejšie a popíšem, popíšem, o čo vlastne ide, aby nám to bolo jasné. Tak predstavte si, že ste zamestnávateľ, máte nejakú fabriku, nejakú výrobu, typicky na Slovensku je to povedzme v automobilovom priemysle, nejaká tá fabrika na výrobu káblových zväzkov, kde vyrábate tieto súčiastky, povedzme tie káblové zväzky, príde vám väčší počet objednávok od odberateľov, vy potrebujete povedzme pridať nejaké tie zmeny, potrebujete tie objednávky samozrejme splniť, to znamená potrebujete zobrať nových zamestnancov, ale viete, že ten počet objednávok nebude mať zrejme trvalý charakter, tak to jednoducho chodí, raz je tých objednávok viac, raz je tých objednávok menej. Čiže chcete, rozhodnete sa vyriešiť potrebu nových zamestnancov nie tým, že zamestnáte nových kmeňových zamestnancov, vlastných, ale využijete ponuku nejakej agentúry dočasného zamestnávania a dohodnete sa s ňou napríklad, že vám poskytne takto na leasing, ako sa niekedy hovorí, dvadsať, povedzme 20 zamestnancov.
To sú zamestnanci tej agentúry. To sú zamestnanci, ktorí majú pracovnú zmluvu uzatvorenú v tej agentúre. Agentúra ich prihlasuje do sociálnej, zdravotnej poisťovne, agentúra je, samozrejme, ako ich zamestnávateľ zodpovedná za dodržiavanie Zákonníka práce, agentúra im vypláca ich mzdu, zabezpečuje zrážku daní, odvodov, prevody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a tak ďalej, čiže všetko toto je na agentúre. Výhodou takéhoto spôsobu zamestnávania, teda som tá fabrika, ktorá potrebuje 20 nových zamestnancov a takto si ich zoberiem z agentúry, výhody sú dve.
Prvou výhodou je tá výhoda, že ja ako tá výrobná fabrika sa vôbec nemusím starať o všetku tú administratívu, ktorá je spojená s tým, že vôbec mám nejakých zamestnancov, lebo mať nejakého zamestnanca, to skutočne, to nie je len o tom, že sa starám, aby mal čo robiť, aby mal svoj plat a tak ďalej, ale množstvo a množstvo administratívnych povinností, ktoré je s tým spojených, o ktorých som napríklad teda hovoril, prihláška do Sociálnej poisťovne, prihláška do zdravotnej poisťovne, nahlasovanie rôznych zmien do týchto poisťovní, výkazy každý mesiac, no je toho hodne. Čiže, keď si tých zamestnancov zoberiem z agentúry, tak mám svätý pokoj, pretože všetku túto administratívu rieši tá agentúra.
Druhá vec je, že ak viem, že ten stav potreby väčšieho množstva zamestnancov je prechodný, tak je pre mňa výhodné využiť ponuku agentúry, pretože keď ich, tých zamestnancov potrebujem, mám zákazky, tak ich mám, dohodnem sa s agentúrou na ich pridelení a keď ich nepotrebujem, keď tej práce niet, tak nebudem prepúšťať kmeňového zamestnanca, čo nie je jednoduché a je to bolestivý proces, ale jednoducho ukončím zmluvu, ak nevyprší sama, s agentúrou a tí zamestnanci odchádzajú a agentúra ich pridelí niekde inde.
Čiže z tohto pohľadu je agentúrne zamestnávanie, ten inštitút dočasného zamestnávania, pridelenia zamestnanca touto formou na Slovensku v týchto segmentoch priemyslu, v týchto v priemyselných odvetviach a podobne, pomerne populárny. Podľa Zákonníka práce, ja neviem odkedy, ale poviem to tak, že veľmi dlho, snáď od začiatku to tam je, platí, že v prípade, že u toho užívateľského zamestnávateľa, v tej výrobnej firme sú nejakí dočasne pridelení zamestnanci z agentúry, tak platí, že musia mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako kmeňoví zamestnanci tej firmy. Čiže keď za tým výrobným pásom stojí 50 ľudí, 30 z toho sú moji kmeňoví zamestnanci a dvadsiati sú agentúrni a ja tým kmeňovým zamestnancom dávam povedzme 4 eurá na hodinu hrubého a majú nejaké výhody sociálneho charakteru dohodnuté vo firme, čo ja viem, dajme tomu, že majú o týždeň viac dovolenky, alebo že majú vyšší príplatok za nadčasy, tak také isté podmienky musia mať aj tí agentúrni zamestnanci, to znamená, aj oni musia mať 4 eura na hodinu, aj oni musia mať v prepočte nárok o týždeň dovolenky naviac, aj oni musia mať vyšší príplatok za prácu nadčas.
Zodpovednosť podľa doterajšieho Zákonníka práce za dodržiavanie tohto dôležitého ustanovenia má tá agentúra, pretože ona je ich zamestnávateľ, pretože ona s nimi má uzatvorenú pracovnú zmluvu, ona rieši všetku túto administratívu a tak ďalej, atď. Čiže ona, agentúra je zamestnávateľom tých zamestnancov, oni sú len zapožičaní tomu užívateľskému. Čiže agentúra je zodpovedná za to, že majú mať tie 4 eurá na hodinu a ďalšie nejaké výhody.
Ten užívateľský zamestnávateľ, samozrejme tá výrobná firma, keď sa k nemu vrátim, samozrejme musí komunikovať s tou agentúrou, lebo v podstate v čase, kedy spolu uzatvárajú zmluvu podľa Obchodného zákonníka o zapožičaní tých zamestnancov, vtedy sa vlastne dohodnú na všetkom možnom, čo treba a okrem iného, samozrejme, ten užívateľský zamestnávateľ by mal oznámiť agentúre, že aké sú tie pracovné a mzdové podmienky kmeňových zamestnancov, aby tým pádom tá agentúra mohla rešpektovať, aby to bolo vôbec vykonateľné, aby mohla rešpektovať príslušné ustanovenie Zákonníka práce a teda vyplácať tým zamestnancom primeranú príslušnú mzdu a poskytla im ďalšie sociálne výhody alebo lepšie pracovné podmienky.
Takže takto to vlastne má fungovať dnes podľa súčasného Zákonníka práce. Vládny návrh hovorí, alebo takto, ešte jedna, ešte jedna veta predtým, ako okomentujem vládny návrh.
Ak by agentúra toto nerešpektovala, to znamená, namiesto 4 eur im povedzme bude vyplácať len 3 eurá na hodinu, tak zodpovednosť je samozrejme na agentúre, ako na zamestnávateľovi, že porušuje Zákonník práce. Pozrite, keď napríklad si vy ako občania požičiate v požičovni auto, tak zodpovednosť za to, že to auto je poistené, že má zákonnú poistku, nesiete vy, ktorí ste si to auto požičali? Alebo tá firma, tá požičovňa, ktorá tie autá požičiava? No je nesporné, že zodpovednosť za to, že tam je zaplatená zákonná poistka nesie majiteľ toho vozidla, čiže firma, ktorá tie autá prenajíma. Ja keď si to auto požičiam, tak si ho požičiavam, podpíšeme zmluvu a v dobrej viere ho mám, užívam ho s tým, že všetko je v poriadku, že je zaplatená zákonná poistka, že je vykonaný servis, že to auto je v poriadku, že sa mi to niekde na ceste nerozsype, že sa nič nestane. Je predsa nelogické, aby ten, kto si niečo požičiava, niesol zodpovednosť za to, že ten predmet, ktorého majiteľom je niekto iný, má alebo nemá splnené príslušné náležitosti.
Prepáčte, že prirovnávam ľudí k autám, to som takto nemyslel, ale ten inštitút je v tomto podobný. Keď si ako firma požičiate zamestnancov, tak predpokladáte, že pokiaľ ide o tých samotných požičaných zamestnancov, agentúrnych zamestnancov, že agentúra robí všetko tak, ako robiť má. Tak by to malo byť. A keď sa tak nestalo, keď tá agentúra niečo porušuje, tak nech tá agentúra samozrejme nesie zodpovednosť. Ale prečo by som mal ja, ako ten, kto si tých zamestnancov zapožičal, podpísal som zmluvu v dobrej viere, že všetko je v poriadku, prečo by som mal ja niesť zodpovednosť za to, že agentúra povedzme neskoro prihlásila zamestnancov do zdravotnej poisťovne? Ako to ja mám vedieť? To si tam mám poslať ľudí, aby mi sledovali, že čo v tej agentúre robia? Okrem iného je tu aj zákon o ochrane osobných údajov, ako vŕtať sa v niečom, čo robia oni, je aj z tohto pohľadu na hrane zákona o ochrane osobných údajov, napríklad, ale to nie je podstatné.
Čiže tvrdím, tvrdím, že vládny návrh v bode, kde sa navrhuje, aby zodpovednosť za plnenie toho bodu Zákonníka práce, ktorý hovorí, že agentúrni zamestnanci majú mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako moji kmeňoví, tvrdím, že túto zodpovednosť má niesť naďalej len a len agentúrny zamestnávateľ, len tá agentúra a nie ja, ktorý si požičiam zamestnancov a dávať tam paragrafy, keď to poviem ľudovo, podľa ktorých ako užívateľský zamestnávateľ mám do 15 dní doplatiť chýbajúcu mzdu takémuto zamestnancovi, tak to jednoducho, to tam jednoducho nepatrí, to tam nemá čo hľadať. A okrem iného, je to aj technicky, keby sme už aj prijali takúto myšlienku za svoju, je to aj technicky veľmi ťažko vykonateľné. Ako im to mám doplatiť a ako sa z toho zaplatia odvody? Ako sa z toho zaplatí daň? Veď to nie je môj zamestnanec. Veď ja ho nemám prihláseného v poisťovniach. Aj keby som prijal túto myšlienku spoluzodpovednosti, ja, pán minister, jednoducho si neviem predstaviť technicky, ako toto vôbec môže v praxi fungovať.
Ale zakončím to tým, že ten užívateľský zamestnávateľ má robiť akéhosi policajta, či agentúra dodržiava pravidlá. Opakujem, to je to isté, ako keby ste chceli od chodca na križovatke, ktorý čaká na svoju zelenú, aby dával pozor, či tie autá neprechádzajú na červenú a keď prechádzajú, tak má rýchlo volať na políciu, pozor ŠPZ-ka táto a táto, rýchlo si ho niekde chyťte, pátranie vyhláste, lebo ja som videl, ako prešiel na červenú. Ako zase na druhej strane sa nečudujem, pretože keď si napríklad spomeniem na zákon o DPH, kde sa zodpovednosť za neplatenie DPH prenáša na obchodného partnera, čiže takýto systém nie je novinka, v podstate robíte to opakovane, ale nerobte to, prosím vás. Nerobte to, pretože toto nemá nič spoločné s ochranou agentúrnych zamestnancov, na to sú tu inšpektoráty, aby dodržiavanie Zákonníka práce sledovali. Predsa viete, všetky agentúry sú registrované v reálnom živote, teda je ich 1 200, ale reálne tú činnosť vykonáva asi 300 agentúr.
Čiže myslím si, že ak máme tu zriadenú inšpekciu práce a máme, inšpektoráty chodia na kontroly, Kobra a tak ďalej, tak by sa v prvom rade mali zamerať na dodržiavanie týchto pravidiel a to nie je žiadny problém pre inšpektora, aby si agentúru pozrel, aby si pozrel, akým spôsobom majú odmeny zamestnanci tejto agentúry, ktorí sú niekde pridelení a porovnal to s tými kmeňovými zamestnancami. Veď to je, s prepáčením, prkotina pre inšpektoráty práce. Prečo by toto mal znášať užívateľský zamestnávateľ? Čiže ešte raz sa vraciam k poslaneckému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý tu zaznel včera a poprosím vás o podporu vypustenia ustanovenia, aby aj užívateľský zamestnávateľ niesol zodpovednosť za dodržiavanie rovnakých pracovných a mzdových podmienok v prípade agentúrnych zamestnancov.
Ďalší veľmi dôležitý návrh, ktorý tu zaznel včera, je návrh na vypustenie § 120 zo Zákonníka práce. Už to tu hovoríme v súčinnosti s novelou zákona o zdravotnom poistení druhý alebo tretí deň. Veľmi zásadným spôsobom sa zvýšila minimálna mzda od januára 2015. Dobre, rešpektujem, rešpektujem osobne zvýšenie minimálnej mzdy na 380 eur, rešpektujem systém, ktorý chcete zaviesť v zdravotných odvodoch v tomto zmysle. To naozaj zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere za minimálnu mzdu, nepoškodí a nemalo by dôjsť k prepúšťaniu takýchto zamestnancov, práve naopak, je možné, že budú pozitívne efekty a vznikne nových niekoľko, možno tisíc nových pracovných miest pri minimálnej mzde, ale toto je minca, ktorá má dve strany a tou druhou stranou je práve existencia § 120 v Zákonníku práce. Čiže podľa § 120 Zákonníka práce vlastne máme definovaných šesť pásiem minimálnej mzdy. Tá najnižšia, to je tých 380 eur a päť ďalších, to sú vlastne hranice, ktoré sú definované ako násobky tej minimálnej mzdy, ako 1,2-násobok, 1,4-násobok, 1,6-násobok, 1,8-násobok a dvojnásobok minimálnej mzdy. Čiže to najvyššie pásmo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
29.
Pán kolega, ja vám doprajem trošku pauzu, aj kolegom v sále, nech sa situácia...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
30.
Dobre, ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Pán kolega, minimálny vymeriavací základ pre SZČO znamená, že SZČO platí zdravotné poistenie aj z takého príjmu, ktorý v skutočnosti vôbec nemá. A v tom je tá negatívna pointa celého príbehu. Čiže ja nenavrhujem, aby sa SZČO odpustili alebo znížili odvody. Pozor na to. Ja navrhujem, aby SZČO platili odvody z toho príjmu, ktorý reálne vykážu v daňovom priznaní. Čiže žiadne nejaké nové úľavy, ale zavedenie stavu, ktorý tu v podstate mal byť od samého začiatku. Bohužiaľ, nie je.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní po včerajšku, takže je posledná šanca skúsiť to, čo v zákone je navrhnuté, ako-tak pomeniť.
Ja som včera vystupoval asi hodinu, takže nemyslím si, že treba všetko opakovať, to, čo som povedal včera. Som rád, že sa niektoré veci vysvetlili, som rád, že sme určitým spôsobom našli spoločný jazyk. Ja rozumiem tomu, že niektoré nastavenia je asi zbytočné sa snažiť nejako prelomiť, pretože ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, ale minimálne som rád, že sa k niektorým bodom novely, ktoré, poviem to tak, ako neboli možno technicky dokonalé, uskutočnilo stretnutie a z toho stretnutia vzišiel vlastne môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý dnes potom aj prednesiem, o pár minút. Čiže verím, že tento prvý pozmeňovací návrh, ktorý po dohode nás všetkých, ktorí sme do toho zaangažovaní, zlepší, zlepší technicky zákon, získa podporu tohto parlamentu.
Ale poviem potom ešte ďalšie dva návrhy, ktoré sú zamerané na živnostníkov, a teda neodpustím si, neodpustím si konštatovať ešte pred tým, ako prejdem k pozmeňovacím návrhom, že moja najväčšia výhrada, moje najväčšia výhrada voči tomuto návrhu zákona je, že sa vzťahuje len na určitú skupinu poistencov, a to konkrétne zamestnancov v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, pri výkone práce vo verejnom záujme, v štátnej službe. Čiže netýka sa to ďalších skupín zamestnancov a tým myslím najmä dohodárov, netýka sa to živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb. A to nepovažujem za férový prístup.
Veď keď si len zoberiete živnostníkov, tak táto vláda, druhá vláda Roberta Fica za posledné dva a pol roka, čo urobila? Znížila možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov v zákone o dani z príjmov. To by sa možno dalo zniesť. Má to svoju určitú logiku. Ale pokiaľ ide o odvody, tak tam sa zásadným spôsobom zmenil spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, najmä v tej veci, vlastne v dvoch, že k základu dane sa pripočítavajú aj výdavky na zdravotné a sociálne poistenie, čo znamená značný nárast tejto položky, a delenie takto navýšeného základu dane už nie je koeficientom 2, respektíve 2,14, ale v konečnom dôsledku sa delí koeficientom 1,482. Takže ak sa tu hovorí, že odvody živnostníkov by mali byť porovnateľné s odvodmi zamestnanca a zamestnávateľa, tak môj názor je, že po týchto úpravách a zmenách, ktoré tu boli schválené pred rokom, dvomi, je dnes situácia v odvodoch živnostníkov taká, že odvody živnostníkov sú prakticky rovnaké, zhodné, ako sú odvody zamestnanca a zamestnávateľa, či sa týka sociálneho, či sa týka zdravotného poistenia. Naviac, odvody živnostníkov v sebe obsahujú jeden dôležitý prvok, a to je inštitút takzvaného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je tento rok 402,50, budúci rok 412 eur, čo vlastne znamená, že aj keď príjem živnostníka, ktorý mu vyjde z daňového priznania, základ dane a tak ďalej, je možno okolo 200, 300 eur čistého mesačne, musí platiť odvody najmenej zo 412 eur. To v prípade zamestnanca, zamestnávateľa neexistuje. Čiže to už je dlhodobo existujúca diskriminácia živnostníkov ako takých.
A teraz si zoberte, že okrem týchto krokov, ktoré vlastne obhajujete tým, že veď živnostníci by mali platiť rovnaké odvody ako zamestnanci, dobre, už sa stalo, už to v zákone je, už to platí, tak teraz ste vlastne sa dostali do fázy, kedy zavádzate výnimky. Čiže dajme tomu, že ste urobili nejaký poriadok, dajme tomu, a teraz ste už vo fáze, už sa blížia voľby, kedy sa zavádzajú rôzne výnimky a úľavy. No a koho sa tieto výnimky týkajú? No týkajú sa zamestnancov. Bolo zavedené zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných s cieľom, aby sa dlhodobo nezamestnaní vedeli lepšie zamestnať, aby mali lepšie podmienky oni a hlavne zamestnávatelia pri zamestnávaní tejto problematickej skupiny zamestnancov. Dobre, čiže na celý jeden rok sa tým dlhodobo nezamestnaným a ich zamestnávateľom odpustili odvody s výnimkou symbolického úrazového garančného poistenia. Celý jeden rok. A bez toho, že by tam bol nejaký povedzme záväzok, že ten zamestnanec musí ešte pokračovať v tej firme dajme tomu ďalší rok. Také niečo neexistuje. Čiže keď niekto zamestná dlhodobo nezamestnaného presne na 12 mesiacov a potom ho prepustí, tak ten rok sa neplatia odvody. Hotovo. To je svojím spôsobom obrovská výhoda pre túto skupinu zamestnancov, odôvodnená tým, že je dlhodobo nezamestnaný. No dobre.
No a druhá výnimka sa zavádza vlastne teraz v týchto chvíľach. Odpočítateľná položka, ktorá sa má vzťahovať len na zamestnancov, len na zamestnancov.
Čiže po schválení tohto zákona bude v našom odvodovom systéme dvojica veľmi dôležitých a zásadných výnimiek, spravidla ktoré sa budú týkať tej alebo tej skupiny zamestnancov, zamestnancov. Živnostníci nič. Veď keď si len zoberiete napríklad dlhodobo nezamestnaných a chceme ich podporiť, aby sa lepšie zamestnali. No a prečo by sme nemali uvažovať tak, že ich podporíme, keď si založia živnosť? Prečo len v prípade, že prejdú do zamestnania? Prvý rok síce neplatia sociálne poistenie, ale zdravotné platia. Tí zamestnanci, tí neplatia ani jedno, ani druhé. Čiže áno, rozumiem, že je tu nejaká zaužívaná výhoda, ale nie v zdravotnom poistení, tam musia platiť zo 402 alebo 412 eur, čo je 56 – 57 eur mesačne, to nie je malá suma.
Čiže takáto výnimka, ktorá bola pre dlhodobo nezamestnaných, nových zamestnancov, pre dlhodobo nezamestnaných, pre nových živnostníkov neexistuje. A teraz odpočítateľná položka, ktorá sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov s nízkymi príjmami v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, sa nebude týkať ani jedného živnostníka. To je jednoducho nespravodlivé. Prečo to takto robíte? Ja si nemôžem pomyslieť nič iné ako to, že sa snažíte vydusiť doslova živnostníkov takýmito opatreniami, aby prešli do zamestnaneckých pomerov. No k čomu je to dobré? Prečo to je tak? Ja s touto filozofiou nemôžem súhlasiť.
Dohodári. Zoberte si napríklad argumentáciu, ktorú správne používate v dôvodovej správe. Zrušenie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov úzko súvisí so zvýšením minimálnej mzdy na 380 eur alebo, pripomeniem, na 2,184 eur pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní minimálnou hodinovou mzdou. Čiže argument je, s ktorým sa stotožňujem, zvýšenie, takéto prudké zvýšenie minimálnej mzdy bude týmto zamestnancom a hlavne ich zamestnávateľom kompenzované odpustením celej alebo čiastočnej sumy zdravotných odvodov. Dobre. Dohodári, dohodári predsa tiež musia, zamestnávateľ dohodára tiež musí rešpektovať inštitút minimálnej mzdy, a to zvýšenie hodinovej minimálnej mzdy na 2,184 sa plne týka aj dohodárov, pretože dohodári musia mať po novom tiež odmenu na hodinu najmenej 2,184. To znamená, že to zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy zasiahne nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj dohodárov úplne rovnako.
Prečo ich tým pádom diskriminujete a nedáte im tiež a ich zamestnávateľom hlavne nejakú výhodu?! Veď v zmysle vašej argumentácie, s ktorou sa stotožňujem, môže dôjsť k prepúšťaniu tých dohodárov. Dohodár je nejaká druhoradá kategória pracovná? To nám je jedno? Státisíce ľudí v tomto štáte pracujú na dohodu, pretože jednoducho nemajú inú možnosť. Sú radi, že majú aspoň takúto prácu. A ich zamestnávateľa za daných podmienok, lebo sa zaviedli odvody, sú radi, že im tú prácu môžu dať. Ak sa takto zdvihne minimálna hodinová mzda, tak to môže poškodiť nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj týchto dohodárov. Veď to je presne v línii vašej argumentácie, s ktorou sa 100-percentne v tomto stotožňujem. Takže na tých dohodárov sme zabudli? Alebo sú skrátka druhoradá kategória? To sú nejakí občania typu B? To nepovažujem za správne. Veď tým pádom môže tým zvýšením minimálnej mzdy dôjsť k tomu, že budú tí dohodári prepúšťaní, ale nie tak, že sa z nich stanú zamestnanci, ale prepúšťaní definitívne. Koniec. Prišiel si o robotu. To nie je dobré.
Ďalej. Ďalšia výhrada je, že odpočítateľná položka, ktorá je nastavená tak, ako je nastavená, nie je nastavená podľa môjho názoru logicky dobre, pretože príliš prudko vyklesáva. Už pri príjme 570 eur zamestnanec nebude cítiť žiadnu výhodu. A tam sú dva problémy.
Prvý problém je ten, že ak sa znova vrátime k argumentu zvýšenie minimálnej mzdy môže priniesť problémy, tak znova, znova zdôrazňujem s ostatnými kolegami, ktorí vedia, čo je Zákonník práce, aké to má všetko dôsledky, že zvýšenie minimálnej mzdy zároveň znamená zvýšenie všetkých šesť pásiem tzv. minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce. Toto sa samozrejme netýka všetkých zamestnancov a všetkých firiem. Tu v Bratislave a okolí, kde sa o minimálnej mzde nemusíme baviť, to nie je téma. Ale toto je téma na východnom, strednom Slovensku, kde firmy dodržiavajú Zákonník práce a platia tým kvalifikovanejším zamestnancom na zodpovednejších pozíciách tú príslušnú minimálnu mzdu. Povedzme bolo to 600 eur a teraz sa im to zvýši na 650. Budú to musieť zamestnancovi pridať. Lenže oni sú v mnohých prípadoch dnes na hrane. A to pridanie na 650 a zvýšenie odvodov, ktoré s tým súvisí, skutočne v duchu vašej argumentácie, dôvodová správa, môže znamenať ťažkosti a môže znamenať prepúšťanie tejto skupiny zamestnancov, respektíve to zvýši náklady, vynútené náklady firiem, ktorým sa zúži manévrovací priestor povedzme na to, aby iným spôsobom nejako odmenili zamestnanca nejakými benefitmi alebo zlepšili pracovné podmienky. No nebudú môcť, pretože sa musí zvýšiť minimálna mzda.
Čiže vyklesávanie odpočítateľnej položky z 380 na 570, pri mzde z 380 na 570 eur je príliš prudké a títo zamestnanci a ich zamestnávatelia z toho jednoducho nebudú nič mať.
Druhá vec je, čo som hovoril príklad včera, zopakujem, lebo je to dôležité: predstavte si rodinu, kde obidvaja rodičia pracujú, no dajme tomu za minimálnu mzdu, každý má 380 eur hrubého. V tejto rodine sa potešia, pretože obidvaja rodičia pri mzde 380 eur nebudú vôbec platiť zdravotné odvody, čiže ich čistý príjem sa, samozrejme, pekne zvýši. V poriadku. Ale v prípade, že tá rodina je v situácii, kedy matka je pri malých deťoch a nemôže pracovať, a, naopak, ten otec maká ako blázon a má dva úväzky, a to je prípad mnohých slovenských rodín, a zarába teda dvakrát po 380, zarába 760 eur hrubého mesačne, aby uživil rodinu, tak pri 760 eurách mesačne nemá nárok na odpočítateľnú položku. Čiže jeho čistá mzda sa nijakým spôsobom nezlepší. Čiže ešte raz, tá jedna rodina, druhá rodina, v obidvoch rodinách je brutto príjem 760 eur. V jednej je to rozdelené na otca - matku, v druhej to má iba otec, lebo má dva úväzky, no skrátka tá rodina, kde ten otec robí, čo môže, nebude mať z toho nič.
Ja viem, argument je ten, že dali ste k dispozícii 150 – 160 mil., na veľkorysejšie nejaké úpravy nie sú peniaze. No ja si myslím, že keby sa to urobilo tak, že odpočítateľná položka by nezačínala na úrovni 380 eur, ale povedzme 250 alebo 300 eur by bola tá základná suma, a to vyklesávanie by bolo pomalšie a bolo by povedzme na jedno euro príjmu päťdesiat centov vyklesávanie, čiže štyrikrát menej ako teraz, nemám to v hlave zrátané, takže možno pri 700 - 800 eurách by to vyklesávanie skončilo. Keby ste to takto prepočítali a nastavili, tak ten výpadok na strane príjmov by mohol byť teda rovnaký. Len tá krivka, ktorá je dnes takto, by bola takto (rečník znázorňuje rozdielnosť spomínaných kriviek). Čiže viac zamestnancov, aj tí zamestnanci, ktorí sa blížia k priemernému príjmu tých zhruba 800 eur, by mali z toho nejaký úžitok, bolo by to spravodlivejšie.
Áno, samozrejme, zamestnanec s minimálnou mzdou, tomu by sa tá čistá mzda až tak nezvýšila, ako sa zvýši teraz. To mi je jasné, ale tvrdím, že takéto nastavenie by bolo spravodlivejšie. Pocítilo by to síce v menšej sume, ale viac zamestnancov. A hlavne keď sa bavíme znova o tých sadzbách minimálnych mzdových nárokov, tak tento môj argument by som samozrejme použiť nemohol, pretože by nebolo o čom, pretože by to získali aj tí stredne príjmovejší zamestnanci. Čiže toto, toto sa mi jednoducho nepáči. Ale dobre. Možno sa to niekedy časom upraví, keď to už takto máme, nechajme tak.
Mimochodom aj dnes som mal nejakých 180 ľudí doobeda na seminári. Samozrejme, že som im vysvetľoval, čo sa ide zaviesť. Viete, aké boli reakcie? Viete, aké boli reakcie? Reakcie boli také, že aj keď ten náš zamestnanec by si tú odpočítateľnú položku mohol pri výpočte preddavkov uplatniť, radšej ho prehovoríme, nech si neuplatní, lebo sa bojíme nedoplatkov v ročnom zúčtovaní, lebo kopa našich zamestnancov má všelijaké bočáčiky, tu, tam dohoda, tam je poslanec v obci, má za to nejaký peniaz, tam má nejakú živnosť, síce biednu, ale má, zarobí na to niečo, tu má nejakú znaleckú pečiatku a neviem čo všetko. Skrátka veľa ľudí je takých, že síce v tom svojom kmeňovom zamestnaní zarába 380, 450 eur, ale popritom si skrátka ešte tí ľudia nejako privyrábajú, lebo je fakt, že z 350 eur čistého ťažko uživíte seba či dokonca štvorčlennú rodinu. Takže ten efekt a tá radosť na strane zamestnávateľov až taká veľká nebude, ako predpokladáte. Ale dobre. Dobre.
Idem na pozmeňujúce návrhy. Tu je prvý. Poprosím kolegyne, kolegov, aby ste sa z toho vedeli vyznať, tento prvý návrh je návrh, ktorý sme spoločne dohodli. Čiže tento by mal získať vašu podporu a ja ho teda prečítam.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1319).
1. V čl. I 2. bode § 13 ods. 1 sa slovo "pripájajú" nahrádza slovami "pripája čiarka a".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I 3. bode v § 13a ods. 4 druhá veta znie:
"Ak zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia a nepovažoval sa za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s), odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní, kedy zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s).".
Odôvodnenie: Umožňuje sa, aby sa nárok na odpočítateľnú položku neznižoval o obdobia, kedy zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky z dôvodu, že sa považoval za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s), napríklad poberal nemocenské, materské, ošetrovné.
3. V čl. I v 4. bode v § 16 ods. 16 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa § 23 ods. 6.".
Odôvodnenie: Ide o spresnenie ustanovenia. Vzhľadom na povinnosť zamestnanca v navrhovanom bode 8 v § 23 ods. 6 sa na účely výpočtu preddavku na poistné môže príjem zamestnanca znížiť o odpočítateľnú položku len vtedy, ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa navrhovaného § 23 ods. 6.
4. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
"9. § 24 sa dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
"m) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s odkazom 51) zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku podľa § 16 ods. 16 a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu, vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu odkaz 51) tohto zamestnanca, spôsobom určeným úradom.".
Doterajšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zavádza sa nová vykazovacia povinnosť pre zamestnávateľa pri zamestnancoch, ktorí majú nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky a zároveň sú aj zamestnancami aj z iného dôvodu, napríklad konatelia, alebo majú dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Vykazovacia povinnosť je potrebná, aby zdravotné poisťovne mali všetky údaje pre správne vykonanie ročného zúčtovania poistného. Takže tento pozmeňujúci návrh má štyri body a o všetkých by sa malo hlasovať spoločne a poprosím o jeho podporu. Nech sa páči (rečník podáva predmetný návrh spravodajcovi).
Tak. Potom tu mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka samostatne zárobkovo činných osôb a ktorého podstata je v tom, aby sa samostatne zárobkovo činným osobám zrušila povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. Inými slovami, aby sa zrušil inštitút tzv. minimálneho vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže SZČO, či už sú to živnostníci alebo iné osoby, by poistné na zdravotné poistenie platili z toho základu, ktorý im skutočne vyjde z daňového priznania, zo základu dane a nie umelo navýšeného na budúcoročnú minimálnu úroveň 412 eur.
Pozmeňujúci návrh, predkladáme ho traja poslanci, takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 5, ktoré znejú:
3. V § 13 odsek 8 znie:
"(8) Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) a poistencov uvedených v § 11 ods. 2, je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.".
4. V § 13 odseky 10 a 11 znejú:
"(10) Na účely tohto zákona sa minimálnym základom poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy.
(11) Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za poistenca podľa § 11 ods. 2.".
5. V § 13 sa vypúšťa odsek 13.
Doterajšie odseky 14 až 18 sa označujú ako odseky 13 až 17. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod návrhu. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový 4. bod, ktorý znie:
4. V § 16 odsek 8 znie:
"(8) Výška preddavku na poistné
a) zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
b) samostatne zárobkovo činnej osoby je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
c) zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca,
d) poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
f) poistenca, ktorý má príjem z dividend vyplatených platiteľom dividend, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. g)] zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pokiaľ ide o finančné dopady, nečiním si nárok na presnosť, ale podľa odhadu, je asi 200-tisíc živnostníkov alebo SZČO, ktorí platia zdravotné poistenie z minimálneho základu, a pri predpoklade, ak teda dnes platia 56 alebo po novom 57 eur mesačne, ak predpokladáme, že im poistné v priemere na mesiac klesne o 30 eur mesačne, tak ak to prepočítame, 200-tisíc krát 30, krát 12 mesiacov, šlo by o výpadok príjmov pre zdravotné poisťovne odhadom o 70 mil. ročne. Čiže to je v podstate necelá polovica toho výpadku príjmov, ktorý nám urobí zavedenie odpočítateľnej položky pre zamestnancov.
No pokiaľ by sa nás teda ministerstvo financií spýtalo, ako predkladateľov, že ako mienime zafinancovať tento výpadok príjmov v systéme zdravotného poistenia, tak moja odpoveď by bola, no zhruba takisto, ako sa vyfinancuje výpadok 150, 160 mil. pri zavedení odpočítateľnej položky pre zamestnancov. Čiže buchneme sa po brušku, pošúchame sa a na druhej strane nám vypadne 70 mil., ktoré naviac zaplatí štát. Tak zvýšime percento za poistencov štátu, nebude štyri, nebude 4,16, ale bude nejakých 4,30.
Dobre. Ďalší, to teda bol druhý pozmeňovací návrh, a teraz tretí.
Tretí pozmeňovací návrh sa takisto týka samostatne zárobkovo činných osôb. No a keďže sme si pragmaticky vedomí, že tento druhý, lebo 70 mil. je naozaj veľká suma, tento druhý temer isto neprejde, nezíska podporu, tak skúšame ešte teda dať tretí pozmeňovací návrh, ktorý sa takisto týka samostatne zárobkovo činných osôb, ktorý je veľmi, veľmi mäkučký, a kde ide len a len o to, aby sa im na budúci rok nezvyšovali tie povinné minimálne odvody. Čiže ak sa v tomto roku platí, aby som to presne povedal, ak sa v tomto roku platí mesačne 56 eur 35 centov a v budúcom roku, lebo vieme, koľko to bude v budúcom roku, sa má platiť 57,68 eura, to je teda rozdiel, to je teda rozdiel o nejaké 1,34 euro, 1,33 euro, aby k tomu navýšeniu o 1,33 euro na budúci rok nedošlo. Čiže aby aj na budúci rok zostali tie povinné minimálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby v rovnakej výške ako pre rok 2014. Rovno teda poviem, že podľa teda mojich skromných prepočtov, nečiním si nárok na presnosť, by to znamenalo výpadok 3 mil. eur, pán minister. Tri milióny eur, to keď sa trošku pohráte v Exceli s nejakými položkami, 3 mil. eur, to by sa snáď dalo niekde nájsť.
Takže tu je pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto, je tam iba jediný bod:
V čl. I bod 11 znie:
"11. Za § 38ea sa vkladá § 38eb, ktorý vrátanie nadpisu znie:
"§ 38eb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015.
(1) Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa § 16 ods. 8, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do 25. januára 2015.
(2) Od januára 2015 do 31. decembra 2015 je sadzba poistného pre štát 4,16 % z vymeriavacieho základu.
(3) Od 1. januára 2015 sa na účely stanovenia minimálneho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 13 ods. 10) použije suma 402,50 eura.".".
Čiže vlastne zmena je v tom, že do prechodných ustanovení pridávame ods. 3, podľa ktorého sa aj od 1. januára 2015 ponechá minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby na aktuálne platnej úrovni 402,50, čiže tie povinné minimálne odvody živnostníkom by sa od januára nezvyšovali o to 1,33 euro.
Takže to bol pozmeňovací návrh č. 3.
A teraz, ja som teda mal ešte pripravený štvrtý pozmeňovací návrh, aj ste sa mi, kolegovia, ďakujem pekne, naň podpísali, aj bol teda cez aparát Národnej rady rozdaný, predpokladám, do lavíc, ale tento štvrtý návrh nepredkladám. Tento štvrtý návrh sa mal týkať žiakov a študentov počas odbornej praxe, kedy podľa súčasného znenia zákona o zdravotnom poistení pri odbornej praxi študentov a žiakov sa z toho nejakého maličkého príjmu, nejakej symbolickej odmeny, ktorú ten praktikant pri praxi dostane, musia platiť zdravotné odvody. Čiže tento návrh bol vlastne o tom, aby sa tá povinnosť platiť zdravotné odvody z príjmov pri praxi, odbornej praxi zrušila. Ale tento návrh nepredkladáme, a to preto, pretože, a dúfam, že to poviem správne, v legislatívnom procese je návrh zákona o odbornom vzdelávaní z dielne pána už teraz predsedu parlamentu, predtým ministra školstva, pána Pellegriniho, tento je teda v pripomienkovom konaní a v ňom nájdeme zrušenie, alebo respektíve oslobodenie takýchto príjmov praktikantov od dane, čo je veľmi pozitívne, a tým pádom následne automaticky aj od povinnosti platiť zdravotné poistenie. Čiže rešpektujem, rešpektujem, že máme v legislatívnom procese návrh zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je v tomto vlastne ešte lepší, pretože príjmy praktikantov sa nebudú nielenže zodvodňovať, ale nebudú, nebude sa z nich vlastne ani potenciálne platiť daň z príjmov. Čiže tento štvrtý návrh prednesený, pán spravodajca, nie je oficiálne.
Ďakujem pekne za pozornosť a bol by som rád, keby teda ten prvý návrh podporu získal, lebo ide o technické zlepšenia, a ak vám leží na srdci ťažký osud slovenských živnostníkov, tak ak už nie ten druhý, tak aspoň ten symbolický tretí pozmeňovací návrh, poprosím v mene 200 – 300-tisíc živnostníkov o vašu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Viliamovi Novotnému za jeho príspevok, za jeho analýzu.
Pokiaľ ide o rozmer financovania, resp. chýbajúceho dofinancovania zo strany štátu, ja úplne súhlasím s tými číslami, ktoré predniesol. Takisto mi to tak vychádza, nech počítam, ako počítam, a to som vraj dobrý v matike, že, že tu nám niekde zostáva visieť chýbajúcich 100 mil. eur. A tiež ma ako mrzí ako poslanca Národnej rady, aj ako občana, že každý rok sa vlastne trmácame vždy pri rokovaní o štátnom rozpočte s tým, že koľko vlastne bude dávať štát za poistencov štátu. A, prepáčte, zopakujem to, čo som hovoril vo svojom vystúpení hodinovom, štát teda dáva za poistencov štátu okolo 4 % z priemernej mzdy, ale samoplatitelia a živnostníci si musia platiť najmenej 7 % v prepočte z priemernej mzdy a to je výrazný nepomer a ja chápem, že tu má byť určitá solidarita, ale tiež tá má svoje medze.
A momentálne sú práve živnostníci a paradoxne aj samoplatitelia, dobrovoľne nezamestnaní, tí, na ktorých pleciach je financovanie slovenského zdravotníctva.