Ďakujem za ústretovosť, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán spravodajca, kolegyne vážené aj kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte vystúpiť v druhom čítaní k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Moje vystúpenie rozdelím na štyri časti, úvod, v ktorom poviem niečo všeobecné, ďalej časť pochvalná, časť kritická a časť navrhovacia.
Takže najskôr ten...
Ďakujem za ústretovosť, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán spravodajca, kolegyne vážené aj kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte vystúpiť v druhom čítaní k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Moje vystúpenie rozdelím na štyri časti, úvod, v ktorom poviem niečo všeobecné, ďalej časť pochvalná, časť kritická a časť navrhovacia.
Takže najskôr ten úvod. Pán minister na poslednej schôdzi Národnej rady v jednom zo svojich vystúpení, teda vo svojom záverečnom vystúpení, na ktoré sa nedalo reagovať, použil na moju adresu nejaké také obvinenie, že navádzam ľudí na obchádzanie platenia odvodov a podobne, takže chcem len pánovi ministrovi oznámiť, že minulý týždeň som tu v pléne predložil pri rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení pozmeňovací návrh, ktorým som navrhol zalepiť jednu z dier v nemocenskom poistení zamestnancov. Tento návrh získal podporu ministerstva, pána ministra, získal podporu celého plénu, zo 132 prítomných poslancov, hlasovalo 132 poslancov za. Čiže len pre vašu informáciu, pán minister, zrejme som pomohol ušetriť Sociálnej poisťovni možno státisíce, možno milión eur pre ďalšie roky, to len pre vaše info.
Ďalej. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril, ako reagoval, ako reagoval na rokovaní finančného výboru na pripomienky, ktoré zazneli z úst rôznych a najmä opozičných poslancov v prvom čítaní. Ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že na moje pripomienky sa nejako nedostalo. Nič iné mi nezostáva, ako zopakovať tie moje výhrady, ktoré som hovoril pri prvom čítaní, tak ich zopakujem, pozmeňovací návrh na to nemám, pretože viem, že to je z tohto pohľadu zbytočné riešiť touto formou.
Pripomínam teda, že daňový bonus sa bude podľa návrhu zákona zvyšovať najbližšie, ak vôbec, tak až k 1. 1. 2016, k 1. 1. 2016, zdôrazňujem, dobre to hovorím. Čiže ten kto sa do tejto problematiky trošku rozumie a sleduje to, tak vie, že dva a pol roka sa daňový bonus pre pracujúcich rodičov na ich deti nemení a meniť nebude a je vo výške, pre informáciu, 21 eur 41 centov, dva a pol roka tá istá suma. To len pre tých, ktorí sa radi robia fajky na úrade vlády na tú veľkú tabuľu s tou ružovou fixkou, akým spôsobom sa zvyšuje životná úroveň ľudí a istoty za vlády Roberta Fica.
Podobne ako sa nezvyšuje daňový bonus, ale nie až v takom dramatickom rozsahu, možno konštatovať, že sa nezvyšujú alebo neznižujú, ťažko to povedať, lebo záleží na uhle pohľadu, nezvyšujú sa nezdaniteľné časti základu dane oproti roku 2014, platí pre rok 2015 tá istá čiastka nezdaniteľnej časti základu dane, 3 803 eur 33 centov konkrétne. Čiže dva roky po sebe tí, ktorí pracujú a platia dane, si môžu odpočítať tú istú sumu.
Nehovorím, že je to priama výčitka na pána ministra, pretože podľa zákona sa nezdaniteľná časť zvyšuje, ak sa zvyšuje medziročne životné minimum, čiže inými slovami, ak rastú ceny. Čiže je úplne normálne z tohto pohľadu, keď to čisto suchopárne a pragmaticky uchopíme, že sa nezdaniteľná časť na daňovníka oproti iným rokom nezvyšuje. Čiže znamená to pri reálnom raste alebo nominálnom raste príjmov podľa Štatistického úradu rastú vraj príjmy na Slovensku, znamená to vlastne o niečo vyššiu daň tých pracujúcich ľudí oproti minulosti. Čiže áno, nezvýšilo sa životné minimum, tak prečo by sa mala zvyšovať nezdaniteľná časť. Ja vám teda pripomeniem, že to nezvyšovanie životného minima sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, malých detí, nezaopatrených detí, študentov, mladých rodín, starších pracujúcich, dôchodcov.
Je tu ale jedna skupina ľudí, pre ktorých tento princíp neplatí, a to sú dôchodcovia. Napriek tomu, že teda rast cien sa zastavil, že je inflácia na nule, že životné minimum nám stagnuje, tak vláda bez problémov našla 10 mil. na to, aby dôchodcom zvýšila vianočné príspevky, nehľadiac už na to, že o síce o malú sumu, ale dôchodky sa zvyšujú aj k 1. januáru 2015. Tieto benefity, ktoré sa týkajú najmä mladých rodín alebo pracujúcich, sa ale nijakým spôsobom nemenia. Čiže niekto niečo dostane, niekto nedostane nič, a to je nespravodlivé.
Ďalšia moja výhrada je k tomu, že sa rafinovaným spôsobom, a toto je naozaj pre odborníkov, teraz prepáčte, kolegyne, kolegovia, asi nebudete vedieť, o čom hovorím, toto je pre odbornú verejnosť. Paragraf 17 ods. 3 písm. g), ktorý doteraz hovoril, že do zdaniteľného príjmu sa nezapočítava taký príjem, ktorý prislúcha k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok, čo v praxi sú napr. vymožené manká od zamestnanca, ktorý to manko spôsobil, sa toto ustanovenie vlastne vypadáva zo zákona a nahrádza sa úplne iným textom. Je to veľmi zvláštna legislatívna taktika, ale dobre, nebudem to hodnotiť, pretože podstata je vlastne tá, že tie doterajšie nedaňové príjmy, keď použijem takýto výraz, sa zrazu stanú daňovými. Netvrdím, že na tom štát získa nejakú veľkú sumu, ale znova ide o spravodlivosť, ktorej tu, táto spravodlivosť bola skrátka pošliapaná. Takéto niečo je pre mňa dosť nepredstaviteľné, no, bohužiaľ, bohužiaľ, k žiadnej náprave na finančnom výbore v tejto veci neprišlo.
Dobre, tak po úvode idem chváliť. Čo najviac chválim, lebo sú v tejto novele dve-tri miesta, ktoré sa pochváliť dajú. Čo najviac chválim - a zase je to pre odborníkov, nie pre vás, milí, milí kolegovia, milé kolegyne, nechcem vás tým uraziť - je zmena v § 19 ods. 1, podľa ktorej tie plnenia, ktoré sú dohodnuté, ktoré vyplývajú či zo Zákonníka práce, či z iných predpisov, či z kolektívnej zmluvy, z pracovnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, čiže mzda a ďalšie plnenia, ktoré dostane zamestnanec od zamestnávateľa na základe či už Zákonníka práce, ďalších predpisov, kolektívnych zmlúv atď. atď., sú od 1. januára 2015 jednoznačne posudzované ako daňový výdavok, v prípade že na strane zamestnanca ide o zdaniteľný príjem. Táto zmena je z hľadiska právnej stability a jednoznačnosti veľmi vítaná a myslím si, že všetci, ktorí zamestnávajú ľudí a chcú im poskytnúť niečo nadštandardné nad rámec Zákonníka práce, bude určite privítaná. A tak, ako chodím po tých mojich seminároch a hovorím ľuďom, čo bude, ako bude, tak skutočne, pán minister, môžem povedať, že toto, táto zmena je privítaná s veľkým súhlasom.
Čo chcem na druhej strane znova skritizovať a čo považujem za najhoršiu zmenu, je zmena v odpisoch. Jednoducho týmto spôsobom, týmto spôsobom zvyšujete dane. Zvyšujete dane nie síce zvyšovaním sadzby, ale daň sa dá zvyšovať dvoma spôsobmi, buď zvýšim sadzbu, alebo rozšírim daňový základ. Tu ide o zvyšovanie daní a dosť zásadné pre mnohých podnikateľov v podobe rozširovania vymeriavacieho, v podobe rozširovania základu dane, pretože najmä tí, ktorí si postavili, obstarali, kúpili alebo na lízing zobrali budovy, najmä budovy, najmä o to ide, budovy, ktoré sú nevýrobné, či je to nejaká administratíva, či sú to hotely a podobne, ale najmä o tú administratívu asi v praxi pôjde najčastejšie, tak tí mohli odpisovať tú nadobudnutú budovu v prípade lízingu 12 rokov, v prípadne nelízingu 20 rokov, ale po novom budú môcť odpisovať 40 rokov. Čiže keď zabudnem na to lízingové nadobudnutie, tak oproti 20 rokom, 40 rokov je dvojnásobné predĺženie a to nie je maličkosť.
Poviem príklad, predstavte si, že firma obstarala a postavila administratívnu budovu v hodnote 5 mil. eur, to nie je vôbec veľa, to je úplne prirodzená normálna suma. Pri 5 mil. eur a pri možnosti odpisovať 20 rokov, vydeľme si to, 250-tisíc eur ročne, ak dobre počítam, si doteraz mohla táto firma dávať do nákladov, 250-tisíc eur. Teraz musí prejsť na 40-ročnú dobu odpisovania, to inak znamená, že namiesto 250 tisícov, si dá do nákladov len 125-tisíc a tých druhých 125-tisíc, keď si zoberiem, že tá firma má stabilné príjmy, výdavky, všetko ide v nejakom ustálenom režime, tak pre túto firmu to vlastne znamená o 125-tisíc vyšší daňový základ pri sadzbe dane 22 %, rýchlo rátam, neviem či je to nejakých 30-tisíc približne zaokrúhlene, 30-tisíc eur ročne naviac. Samozrejme, tá firma potom nebude, bude mať nižší ten daňový základ, keď príde ten 21. rok odpisovania, to je jasné, ono sa to v čase posunie, čiže čo zaplatí viac teraz, resp. čo si menej odpíše teraz, to zas bude naopak po tých 20 rokoch. Len prosím vás pekne, skúste si spomenúť, kde ste boli pred 20 rokmi. Ja som bol takýto maličký, ja som ešte nevedel o svete poriadne, 20 rokov existencie, no áno, sú stabilné firmy, ktoré existujú 100-150 rokov , ale 20 rokov to normálna firma prakticky ani neprežije, ale to nechcem komentovať, či prežije, neprežije, to nie je podstata veci. Podstata veci je tá, že podnikateľ, ktorý si nastavil svoj biznis plán, cashflow postavený na tom, že bude mať, má každoročne nejaký príjem, nejaké výdavky, odpisy, takto mu vyjde daňový základ, takúto bude mať daň, tak teraz zrazu zistí v tomto príklade, že o 30-tisíc bude platiť vyššiu daň, to nie je maličkosť. Ale najhoršie na tom je to, že je to retroaktívne a to by sa robiť pán minister nemalo. Ako dobre, máte, samozrejme, právo na to, aby ste menili princípy, politiku odpisov, jasné, ale robiť to retroaktívne, urobiť toto podnikateľovi, ktorý si, či vlani, či predvlani, či pred desiatimi rokmi, tú budovu kúpil alebo postavil, a teraz mu zrazu oznámite, že od 1. januára 2015 bude odpisovať dvakrát menej, dvakrát dlhšie, to jednoducho nie je fér. To môže spôsobiť vážne otrasy na tom podnikateľskom neviem, či trhu, ale v celej podnikateľskej sfére. Za to vás nikto chváliť nebude a ľudia chápu, že chcete získať viac peňazí do kasy. Rozumejú tomu, že chcete, aby bola vyššia daňová spravodlivosť, že bojujete proti daňovým únikom, ale toto nie je ani o daňovej spravodlivosti, ani o daňových únikoch. Toto je, normálne poviem, tak ako je, to je brutálne zvyšovanie daní na úkor ľudí, ktorí majú nejaký ten majetok a postavili si tie budovy, postavili si hotely alebo kúpili si tieto budovy, to nie je fér. Ak by to bolo do budúcnosti, tak viem, že neoplatí sa stavať hotel, neoplatí sa stavať bytový dom, lebo aj ten sa bude odpisovať 40 rokov, neoplatí sa to robiť, oplatí sa postaviť výrobnú halu, montovať tam nejaké kábliky pre nejaké automobilky, keď ma to prestane baviť, tak to zruším, presťahujem to niekde inde, ale neoplatí sa stavať, neoplatí sa prísť ako investor povedzme s nejakými informačnými technológiami, kde tá výroba tých informačných technológií a tých softvérov prebieha v administratívnej budove, a nie v nejakej výrobnej hale, čiže predpokladám, že takúto výrobu toho softvéru a tú budovu si bude musieť podnikateľ odpisovať 40 rokov. Skrátka tej kalkulácii, idem do toho, postavím to, idem na Slovensko, si povie, že nie, lebo tuná tá politika odpisov nie je dobrá. Takže toto, toto je moja kritika, môj návrh tu nepadne, pretože viem, že to nemá zmysel v takejto vážnej veci vás presviedčať v podobe pozmeňovacieho návrhu, že stiahnite to, urobte to nejako inak. Viem, že kolega Kollár takýto pokus robí a ja ho veľmi podporím, aj keď neverím, že mu to prejde, ale podporím ho a podporím aj jeho, aj jeho prípadnú iniciatívu, ak mu to neprejde, tá retroaktivita. To stopnutie retroaktivity, ak mu to neprejde, dopredu hovorím, že ak sa kolega Kollár rozhodne napadnúť takéto ustanovenie zákona na Ústavnom súde, tak jednoznačne všetkými desiatimi mu to podporím. Keď mám povedať svoje riešenie len tak voľnou rečou, ja som za liberalizáciu odpisov. Ja som za liberalizáciu odpisov, nech si podnikateľ nastaví to odpisovanie tak, ako mu to vyhovuje. Možno si všetko nahustí prvý rok, dva, tri, ale potom bude, samozrejme, platiť o to vyššie dane. Ale nechajme toho podnikateľa žiť. Tá investícia, ktorú urobí, je veľká a má právo do istej miery o tomto rozhodovať.
Viete, keď k tomuto ešte pridám to, čo sa schválilo vlani, a to znamená veľmi, veľmi zúžené možnosti odpisovania daňových strát, tak to zúžené odpisovanie daňových strát, samozrejme, daňové licencie plus takéto zmeny v odpisovaní, najmä pokiaľ ide o tie budovy, tak to sú všetko veľmi vážne veci, ktoré mnohé firmy, slušné, seriózne firmy tvrdo zasiahnu.
Mimochodom, keď sme pri tom, trošku odskočím jednou vetou, dvoma vetami. Chcem upozorniť širokú verejnosť, daňové licencie sú tu, to už nie je nejaká chiméra, to platí. Čiže ak máte tzv. spiacu eseročku, máte najvyšší čas, aby ste sa pustili do jej rušenia. Do jej likvidácie. Pretože ak to do konca roka nestihnete dať do obchodného registra, tak budete platiť 480-eurovú daňovú licenciu, či sa vám to páči, alebo nie. Čiže, ľudia, varujem vás a vyzývam vás, rušte, likvidujte spiace nefungujúce eseročky, lebo inak budete musieť zaplatiť 480 eur. Máte posledných pár dní na to, aby ste sa zobudili a reagovali na tú vlaňajšiu novelu zákona.
Tretí bod, pozmeňovací návrh. Pán minister, som realista, a preto viem, že nemá zmysel ísť hlavou proti vami postavenému múru, ale jednu drobnosť by som predsa len chcel navrhnúť a týka sa nepeňažných príjmov tých lekárov, resp. zdravotníckych zamestnancov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú im poskytované ako nejaké tie benefity, či vo forme nejakých darčekov, či vo forme občerstvenia na tých rôznych vzdelávacích akciách, konferenciách, ktoré organizujú tí tzv. držitelia, to znamená najmä farmaceutické firmy. Podľa súčasného zákona zatiaľ platného takéto nepeňažné benefity v podobe toho pohostenia alebo preplatenia ubytovania na konferencii, alebo nejakých darčekov, takéto nepeňažné príjmy sú posudzované ako iný príjem podľa § 8 tuším ods. 1 písm. l), ak sa nemýlim, z hlavy. Čiže tí lekári, keď to poviem zjednodušene, sú povinní dnes tento príjem nepeňažného charakteru uviesť vo svojom daňovom priznaní, platiť z toho daň. Viem, že súčasná prax je taká, že veľmi málo z nich to takto aj poctivo robí, a teda vy ste navrhli ako opatrenie, ako jedno z opatrení už skutočne spadajúcich do toho rangu boja proti daňovým únikom, to je nesporné, aby, aby títo lekári, hovorím zjednodušene, boli povinní tie nepeňažné benefity, tie nepeňažné príjmy zdaniť vo forme zrážkovej dane. A má to teda podľa vašej predstavy, ktorú ste teda navrhli do zákona, prebiehať tak, že vždy raz za štvrťrok, za uplynulý štvrťrok si ten lekár spočíta, na akých takýchto akciách bol, aké tie nepeňažné benefity mu tam boli poskytnuté, čo ja viem, niekde dostal, niekde dostal nejaké zlaté pero, niekde dostal nejakú dovolenku, jasné, to sú naozaj benefity, ktoré stoja za to. Ale niekde na nejakej, na nejakej prednáške dostal povedzme minerálku, kávičku, niekde chlebíček, niekde možno obed, aj to sú tie nepeňažné benefity, všetko toto, čiže toto všetko si on spočíta, na základe informácie, akú to má hodnotu, ktorú ako novú povinnosť má ten, kto tú konferenciu organizuje, čiže ten lekár si to spočíta, že koľko tých chlebíčkov a minerálok a káv a zlatých pier dostal za štvrťroka, a na základe takejto sumy potom si vyráta zrážkovú daň 19 %, túto zrážkovú daň je povinný sám zaplatiť svojmu správcovi dane a okrem toho ešte je povinný vykázať, poslať tomu svojmu správcovi dane príslušné tlačivo, kde teda bude uvedené, že čo vlastne to je a akú sumu takejto zrážkovej dane platí. Čiže týmto sa má zabezpečiť, týmto sa má zabezpečiť vybranie dane na rozdiel od súčasnosti. Tá myšlienka má niečo do seba, máte to prekonzultované s príslušnými inštitúciami, takže nie je to úplne nejako vystrelené, to ako nespochybňujem, a teda ani nedávam pozmeňovací návrh, aby sa to takto nerobilo, ale aby zostal ten súčasný stav, je to, je to váš nápad, je to vaša filozofia, poďte do nej. Ale zdá sa mi byť čudné, aby v prípade, že nejaký lekár raz za štvrť roka pôjde na nejakú prednášku, a teraz poviem ako jasný jednoduchý príklad. Na tej prednáške pred neho, tam štyria sedia za nejakým stolom, počúvajú prednášajúceho, dostanú tam ten džbán vody, čistej vody z vodovodu, kde ale plávajú nejaké rezy z toho cukra, cukra, citrónu, áno, je tam aj trochu cukra nasypaného, je tam nejaká tá mäta, taká tá mätová limonáda, ten džbán má hodnotu asi jedného eura, oni si to štyria medzi sebou rozdelia, čiže každý má z toho 25-centové nepeňažné plnenie, no a kvôli týmto 25 centom, ak teda máme byť dôslední, lebo zákon v tomto nepozná výnimku, musí si podať to mini daňové priznanie, čiže musí si podať to tlačivo o tej zrážkovej dani a z 25 centov 19 % sa veľmi zle ráta, ale to sú nejaké 4 centy snáď. Ani neviem, ako sa to zaokrúhli, či sa to vôbec zaokrúhli, niekto dostane náhodou aj do nuly, ale dajme tomu že 4 centy. Čiže zaplatí 4 centy. Čiže zoberte si, zoberte si, že kvôli takejto blbine musí vypĺňať nejaký lajster, musí sa o to starať, musí si na to dať pozor, ten lajster, musí urobiť prevod, jeden prevod mňa v Tatra banke stojí 17 centov, takže tie 4 centy je hodnota, ktorú posielam na finančný úrad, platím ale 17-centový poplatok banke. Neurobili ste to náhodou kvôli tomu, že máte nejaké spojenectvo s bankami? A potom, samozrejme, tá finančná správa, tá finančná správa to tiež musí nejakým spôsobom spracovať. Je tam zrejme nejaký úradník, ktorý je nejakým spôsobom platený, ktorý sa venuje takýmto prkotinkám potom. Čiže podstata môjho návrhu spočíva v tom, aby tam bola zavedená určitá tolerancia, aby to dávalo trošku logiku. Prečítam pozmeňovací návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. I bod 81 znie:
81. V § 43 sa ods. 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) nepeňažné plnenie v hodnote vyššej ako 10 eur a peňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. 37ab)".
Čiže povedal som motiváciu, ešte raz to odôvodnenie. Podstata toho návrhu teda spočíva v tom, že ak to nepeňažné plnenie na jednej takejto akcii bude v hodnote vyššej ako 10 eur, tak sa musí zdaniť, tak ako ste navrhli, ak to bude nepeňažné plnenie, tie chlebíčky, skromný obed, káva v hodnote do 10 eur, tak by sa zdaňovať nemuselo. Opakujem, dôvod je ten, že pri takýchto malých sumách to jednoducho nedáva logický zmysel.
Neviem, či ja vás, pán minister, presvedčím, v zásade o nič závažné nejde, takže možno áno, možno nie, ale v každom prípade ďakujem všetkým prítomným za pozornosť.
Skryt prepis
