Videokanál poslanca

Ja ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi takisto za jeho názor a príspevok v rozprave. A celkom by som sa tešil na tie príklady zo života matematika ako tiež absolventa "matfyzu". Takže, pán kolega, skúste prípadne niekedy, ja budem trpezlivo čakať.
No a pokiaľ ide vôbec o celú rozpravu, si dovolím jednu poznámku v rámci faktickej poznámky, že vidím tam pána Petráka prihláseného, čiže on bude pravdepodobne jeden jediný poslanec z osemdesiatich dvoch ďalších poslancov SMER-u, ktorý zrejme podporí svoju kolegyňu, a inak nikto, nikto, nikto.

Ďakujem. A ja si, naopak, nemyslím, že pani predkladateľka vystúpi v rozprave, že naberie tú odvahu a bude reagovať na pána poslanca Šebeja s aspoň na 10 % tak fundovaným príspevkom, akým bol jeho príspevok. A myslím si skôr to, čo povedal pán Martin Poliačik, môj kolega. A bolo by dobré, pani predkladateľka, keby ste zvážili tú hanbu, ktorá padá na vašu hlavu aj po takomto vystúpení, aké tu predviedol, ukázal pán Šebej a dobrovoľne, dobrovoľne na základe akých-takých zvyškov zdravého rozumu tento návrh stiahnete, pretože to je čistá hanba, čo ste priniesli do parlamentu. Ak ste nezachytili diskusiu na sociálnych sieťach medzi verejnosťou, na blogoch, tak potom zrejme klapky na očiach sú príliš hrubé a silné.
Ale ešte raz, oceňujem vystúpenie pána Šebeja, bolo to veľmi dobré, veľmi odborne pripravené vystúpenie a každý, kto ho aspoň trošku počúval, musí jeho argumentom dať za pravdu. A každý, kto napríklad počúval vašu úvodnú reč, pani predkladateľka, ktorú ste odbili troma vetami, tak si o tom musí urobiť, ak si doteraz neurobil, vlastný názor.
Tento predložený návrh je čistá hanba a treba ho stiahnuť.

Ďakujem za možnosť krátkej reakcie. Ďakujem za túto konštruktívnu diskusiu a toto, čo ste povedali pani kolegyňa, akceptujem a teda teším sa na ďalšie rokovanie.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, najskôr podporujem tento návrh zákona. Je mi jasné, prečo je predložený. Súhlasím s tým a prax ukazuje, že také nastavenie, aké je v súčasnom zákone o kompenzáciách, jednoducho nie je dobré a váš návrh je dobrý, logický a, ešte raz opakujem, podporujem ho.
Napriek tomu si ale dovolím tu na tomto mieste v rozprave zacitovať zo stanoviska ministerstva financií od slova doslova bez toho, že by som to nejakým spôsobom komentoval. Čiže citujem zo stanoviska ministerstva financií: "V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že: predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. V osobitnej časti dôvodovej správy sa však uvádza, že osobám, ktoré sú ubytované na určitý čas v zariadeniach krízovej intervencie, by mal byť poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov rovnako, ako je to u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržiavajú vo svojom prirodzenom domácom prostredí. S týmto cieľom sa navrhuje precizovať ustanovenie § 38 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Na základe uvedeného sa nestotožňujeme s tvrdením, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, a z tohto dôvodu žiadame v zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviesť predpokladané dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce, ale aj tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Sekcia rozpočtovej politiky sa nevyjadruje k legislatívnej a obsahovej stránke návrhu zákona. S pozdravom Radovan Majerský, generálny riaditeľ sekcie."
No teraz si teda dovolím poznámku, pani kolegyňa. Skutočne v dôvodovej správe hovoríte o tom, že tento návrh nebude mať dopady na štátny rozpočet, ale ja sa stotožňujem so stanoviskom pána Radovana Majerského, sekčného šéfa na ministerstve financií, pretože je úplne jasné a logické, že ak niektorí ľudia dnes tieto príspevky nedostávajú a vďaka vášmu zákonu ich dostávať budú, tak tieto peniaze nám nespadnú z neba, ale bude potrebné na to nájsť nejaký priestor v štátnom rozpočte. Čiže takisto sa pripájam k žiadosti pána Majerského, aby ste v prípadnom druhom čítaní, ak teda návrh získa podporu, zrejme áno, aby ste tieto skutočnosti korektne doplnili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pani kolegyňa spravodajkyňa, ja by som tiež vedel povedať pár príkladov takých zaujímavých profesií, kde by sa mohli zamestnať napríklad mladí ľudia. Minule idem po diaľnici a tam vidím taký veľký bilbord Erotický salón Hrašné. (Smiech v sále.) Taká mladá pracovníčka tam bola, ako určite, určite je to región s vysokou nezamestnanosťou, kde by nejakých tých 80 % ceny práce (povedané so smiechom), alebo tých služieb mohlo byť dotované, to by možno aj tí zákazníci (povedané so smiechom) privítali, bolo by to možno lacnejšie. No dobre, dobre.
Cieľom tohto návrhu je podporiť zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov, resp. 25, podľa toho, ako dlho boli v evidencii na úrade práce, čiže ten cieľ je, cieľ je pekný. Máte nato vyčlenených 20 miliónov, z toho veľkú časť z prostriedkov Európskej únie, čo je tiež teda milé, že takto vieme pekne míňať prostriedky daňových poplatníkov z celej Európy. To znamená, aj nás samých, to čo tam pošleme, nám príde naspäť, nie je to tak, že Európska únia je dojná krava a čerpajme, ako sa len dá, lebo však to nie sú naše peniaze. Vôbec to nie je pravda. Čerpať prostriedky z Európskej únie treba rozumne. Áno, je to tak, ako to bolo s tou Moskvou, pán kolega Hlina, že keď Brusel rozhodol, že sa budú podporovať projekty na zamestnávanie mladých, tak to teda musíme robiť, či sa nám to páči alebo nie.
Určite by sme inak chceli stavať diaľnice a rozširovať bezplatný internet informatizácie štátnej správy, ale nemôžeme, lebo musíme podporovať zamestnávanie mladých ako na potvoru. Tak teda máme tu príspevky. Čiže namiesto toho, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie atď. atď., ale to je obohratá pesnička, ktorá tu už dnes, včera zaznela veľakrát. Namiesto toho, aby sme znižovali dane, odvody, tak sa snažíme tu kamuflovať nejakú aktivitu cez takéto dotácie príspevky, skrátka vyhadzujeme peniaze von oknom, lebo sú to európske peniaze, tak čo by nie? Dobre.
Čo mne, čo mne zásadne vadí, to tu už čiastočne aj zaznelo, v prvom rade to, že tento príspevok nie je obligatórny, ale je fakultatívny, čiže úrad práce ho nemusí, ale môže poskytnúť. No tak komu ho poskytne? Tomu súdnemu exekútorovi? Tomu erotickému salónu? Do toho solária? Do tej predajne alebo tomu zlievačovi? Je to čiste na subjektívnom rozhodnutí toho úradu práce, toho výboru pre zamestnanosť. Neviem, či existuje aspoň nejaká metodika, ako to majú robiť a nejaké pravidlá, alebo či to je subjektívne len na tom, že zídu sa, vieš čo, ja mám tam tohto, ja tam mám tohto, ja tam mám tohto, ty podporíš môjho, ja podporím tvojho a tento nemá nikoho, tak toho pošlime, pošlime domov. Neviem, či je tam nejaká metodika, veľmi by ma to zaujímalo, či je tam nejaká kontrola, či ten proces je nejakým spôsobom režírovaný, alebo či to je vyslovene na tom, že samospádom nejako bolo, nejako bude. Mne sa zdá skôr to druhé.
Ďalší problém je ten, že musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže ak si niekto myslí, že tá prirodzená fluktuácia, ktorá vo firmách je, starší zamestnanec odíde do dôchodku a na jeho miesto príde nový zamestnanec z úradu práce mladý do 25 - 29 rokov a tým pádom ten zamestnávateľ si môže naňho žiadať túto dotáciu, tak takto to fungovať jednoducho podľa zákona nemôže, pretože musí ísť o novovytvorené pracovné miesto. Čiže v tom soláriu, kde mali jednu zamestnankyňu, musia prijať druhú. Až potom môžu dostať, môžu dostať túto dotáciu. Nie je to len tak.
To je ako veľmi fajn, no a ako to bude v praxi fungovať alebo funguje, pretože tento mechanizmus je zavedený už v tom príspevku podľa § 50. Úrad práce sa veľmi zaujíma o to, či teda to bude druhá pracovná sila, druhý zamestnanec v tej firme, musí to byť druhý, keď tam bol doteraz iba jeden. Okej, je to druhý, nové miesto, tak dotácia pôjde, ale keď potom o mesiac na to prepustia toho prvého, toho starého zamestnanca, tak to už neskúma nikto. Čiže takto sa môžu novovytvárať pracovné miesta a plniť táto podmienka. Znovu, obávam sa, že mnohé firmy to v praxi robia týmto spôsobom.
Výška toho príspevku, ako správne podotkol a aj navrhol pozmeňovací návrh predrečník môj, Eugen Jurzyca, kde teda namietal, že tá metodika je nejaká zvláštna, lebo raz sa vychádza z priemernej mzdy, raz z celkovej ceny práce, raz je to vo výške odvodov zamestnávateľa a tak ja znovu opakujem, čo som už povedal vo faktickej poznámke, že tomu jednoducho nerozumiem. Kto toto, preboha, písal? To ako v stave istého ľahkého omámenia vznikalo alebo, alebo ako? V Bratislavskom kraji je príspevok vo výške odvodov zamestnávateľa. V mimobratislavskom kraji je to vo výške 70 alebo 80 % z celkovej ceny práce. To mi sedí, keď už teda, tak z celkovej ceny práce vychádzajme, ale prečo to nie je teda napísané tak, že aj v Bratislave to bude tých 25 alebo, ja neviem, 30 % z ceny práce toho zamestnanca? Skrátka tuto to máme, že ako keby niekto naschvál chcel už aj tak komplikované zákony ešte zbytočnými hlúposťami ešte viacej komplikovať. To je úplne nepochopiteľné.
Výška príspevku je naozaj zaujímavá a veľkorysá, pretože v tých ťažších okresoch je to 80 % z celkovej ceny práce, čo je skutočne dosť. Pre názornosť poviem to v číslach trošku konkrétne na príklade. Tak predstavte si, zamestnanec, ktorý bude mať 400-eurovú hrubú mzdu, čo je cena práce s odvodmi zamestnávateľa 540 eur, keď neuvažujem o nejakých výnimkách pri odvodoch, ten príspevok bude tvoriť 432 eur. Čiže mzda je 400 eur a príspevok je 432 eur. Ešte raz to zopakujem, mzda 400 eur a dotácia, príspevok 432 eur. Čiže ten príspevok je vlastne vyšší, ako mzda zamestnanca.
Áno, je to preto, lebo 35 % na odvody, čiže s odvodmi by to bolo 540. No ale, keď sa na to pozrieme z inej strany, tak z tých 540-eurových celkových nákladov na prácu zamestnanca vydotovaných bude 432, z vlastných zdrojov podnikateľ musí zaplatiť 108. Čiže približne 4 : 1 je ten pomer. Áno, je tam potom ešte podmienka, že tú dobu, ktorá bola dotovaná, polovicu si musí ten podnikateľ uhradiť sám, no ale tak vtip je v tom, že to tých 12 mesiacov je to dotované, hej? Keby ten príspevok nebol, tak nie je dotované nič. Čiže tá dotácia je skutočne veľmi masívna a keď sa vrátime na začiatok, príspevok môže byť poskytnutý, tak viem si predstaviť, že o ten príspevok bude vcelku bitka. A tak, ako tu bol pozmeňovací návrh, že všetci by to mali dostať, no všetci to dostať nemôžu, pretože toľko peňazí pán minister vyčlenené nemá.
A koľko je tých peňazí? Keď si pozriete, keď si pozriete dopady uvedené k tomuto návrhu, tak na rok 2015 je vyčlenených nejakých 20 miliónov eur, čo podľa materiálu, ktorý sme dostali, znamená podporu 6 400 pracovných miest. Čiže 6 400 mladých ľudí by takto malo byť podporených pri tom svojom prvom zamestnaní. Čiže pán minister to nepochybne naplní a bude fajočka, že vytvorili sme 6 400 pracovných nových miest, však peňazí na to bolo dosť z Bruselu. Chcem ale pripomenúť ešte jednu vec na záver, počet dlhodobo, teda nie dlhodobo, beriem späť, počet mladých nezamestnaných, na ktorých sa toto opatrenie vzťahuje potenciálne, je podľa, znovu, materiálu , ktorý prišiel, s ktorým prišiel pán minister, spolu 119-tisíc a 6 400 pracovných miest sa má takto vytvoriť. Čiže približne každý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, zrejme máte na viac, ešte minútu?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Nie. Približne každý devätnásty, dvadsiaty bude takto podporený, čiže ak si nebodaj mladí ľudia teraz myslia, hurá, my sa zamestnáme, lebo pán minister bude dávať dotácie, postavte sa takto do radu, (reakcia z pléna) postavte sa takto do radu, každý devätnásty z vás bude mať to šťastie a osemnásti ďalší to šťastie mať nebudú. Sú aj iné nástroje, napríklad zadarmo cestovanie vlakom, takže aj to je nástroj, to ja nespochybňujem. Ale týmto spôsobom, týmto spôsobom sa veľa ľudí nezamestná. Rozkošné je potom to v dôvodovej správe, v súlade so systémom zavedenia záruky pre mladých, ponuka zamestnania, dostanete všetci ponuku zamestnania, aj pán minister to pekne zdôraznil v úvodnom slove, no tak takáto záruka to, prosím pekne, je, takáto ponuka zamestnania to bude. Čiže každý devätnásty sa týmto spôsobom možno zamestná v takej firme, ktorá si to bude vedieť vybaviť.
No ďakujem pekne za všetkých mladých ľudí.

Ďakujem za slovo. Chcem oceniť pragmatický tón príspevku a jeho vecnú podstatu, najmä vlastne dve veci chcem oceniť. Jednak ten príspevok do diskusie o tom, aká je vlastne nezamestnanosť mladých ľudí. Myslím si, že tento analytický pohľad tu chýba a niekedy sa strieľajú čísla skutočne od buka do buka a druhá vec je ten pozmeňovací návrh. Ja tiež sa sám čudujem, prečo ste na ministerstve pri tomto novom príspevku zvolili úplne iné nastavenie, metodické, tých percent, tých percent, či už výšky príspevku alebo toho stropu výšky príspevku, keď napríklad príspevok podľa § 50, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie je v tej, v tej rovine odvodený, či je to Bratislavský kraj, či sú to tie lepšie, horšie okresy, vždy na základe ceny práce zamestnanca alebo celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy. To ako keby nevedela pravá ruka na ministerstve to, čo robí ľavá, a naopak.

Ďakujem. Ja sa teším z tohto pozmeňovacieho návrhu pri mne a som strašne zvedavý, akým spôsobom pán minister bude reagovať na tento návrh a akým spôsobom ho odmietne, ako to zdôvodní, či napríklad spomenie pána exekútora Krutého, ktorému skrátka úrad tiež mohol, ale nemusel poskytnúť príspevok, napríklad.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pár slov k tomuto zákonu, k tejto zmene, ktorá sa má urobiť na úradoch práce. Naozaj len pár slov. Necítim sa byť natoľko kompetentný, aby som zasahoval ministrovi do jeho zámerov. Na to má sväté právo ako minister. Samozrejme bude si zodpovedať pred ľuďmi, či to, čo urobil, bolo dobré, bolo na prospech veci alebo nie. Úlohou úradov práce je napríklad to, aby teda ako to bolo povedané, hľadali v prvom rade prácu a nachádzali ju pre tú vysokú armádu, veľkú armádu nezamestnaných a úprimne povedané pochybujem, že sa to takouto kvázi transformáciou nejakým spôsobom zlepší. Tam treba hľadať iné cesty. Napríklad zapojenie alebo vyššie zapojenie súkromných agentúr správne motivovaných ani nie neprimerane, ani nie premrštene, ani nie poddimenzovane. Taký pokus tu vlastne pán minister aj urobil, pokiaľ viem, ale nedotiahlo sa to dokonca. Budem rád, ak sa dozviem v záverečnej reči, že je to inak.
No a toto, čo sa tu má vlastne udiať, je napríklad, môže byť, špekulujem, prepáčte, špekulujem, špekulujem tento raz, môže to byť motivované napríklad tým, že bude sa centrálne obstarávať. A centrálne obstarávanie teda nie je obstarávanie všeličoho po jednotlivých regionálnych 40 úradoch, ale centrálne, z jedného centra. Má svoje výhody, aj nevýhody. A tým som povedal všetko.
A pokiaľ ide o reformu ESO, tak pán minister si možno takýmto spôsobom robí tak trošku alibi, aby si takto zdôvodnil to, že nebude prepúšťať, redukovať počty zamestnancov na úrade práce. A to by som aj podporil, to by som aj podporil takúto snahu, pretože som to zažil na vlastnej koži. Takisto vláda Ivety Radičovej mala smelé záväzky, ako sa bude šetriť vo verejnej správe, ako sa bude šetriť na výdavkovej strane štátneho rozpočtu a jedným z týchto opatrení bola redukcia personálnych výdavkov, mzdových výdavkov atď. o plus-mínus 10 % naprieč všetkými rezortmi. Niektoré rezorty vo vláde Ivety Radičovej, niektorí ministri si túto domácu úlohu plnili, resp. splnili, niektorí možno nie.
Pokiaľ ide o mňa, bol to psychologicky veľmi ťažký moment a rozumiem tomu, že je veľmi ťažké vlastným zamestnancom, tým plus-mínus 10 000 zamestnancom rezortu ministerstva práce prísť a povedať: ty budeš prepustený, ty budeš mať krátené odmeny, ty budeš mať nižší plat, ty prejdeš na polovičný úväzok. Je to veľmi ťažké takto prísť a na tých úradoch to ľuďom hovoriť v podstate z očí do očí. A ja som to teda urobil, ja som to teda urobil, čo sa stretlo prirodzene s kritikou tých, ktorých sa to dotklo a urobil som to aj pri vedomí, že ten priestor tam príliš k dispozícii jednoducho nie je. To je objektívny fakt. A preto rozumiem pánovi ministrovi, že ak teda je nejaká úloha v súčasnej vláde znížiť náklady na mzdy a na ďalšie náležitosti zamestnancov v jednotlivých rezortoch, tak on ten priestor jednoducho naozaj nemá. Práve naopak, v súčasnej situácii, ktorá je na Slovensku, aj rozumiem tej snahe o rozširovaní a zvyšovaní počtu zamestnancov, napríklad na tom tzv. prvom kontakte alebo zamestnancov na tzv. SPO - sociálno-právnej ochrane detí a mládeže, kde to je vyslovene poddimenzované. Čiže ten priestor tam z tohto pohľadu nie je. Možno by sa vytvorilo, keby sa dôsledne implementovali informačné systémy. Zavádzala sa informatizácia a to, čo dnes robia ľudia, by robili stroje, počítače, kvalitné informačné systémy, internet a pod. Ale to je len také želanie, realita je jednoducho iná.
Čiže ešte raz. Rozumiem tomu, rozumiem tej motivácii a nebudem to ani nejako kritizovať, pretože v tomto tá istá kolegialita tu jednoducho je a bude a možno si teda počkáme na ďalšie návrhy pána ministra, ktoré, ktoré pohnú s tou našou nezamestnanosťou ďalej. Žiaľ, zatiaľ to, čo, to, čo zažívame dnes, buď nie je dotiahnuté, buď nie je to urobené poriadne, alebo to nie je urobené vôbec.
Takže nebudem kritizovať tento návrh, považujem ho za niečo, čo je nevyhnutné urobiť, respektíve v súlade s politikou pána ministra a myslím si, že takto by sme k tomuto mali pristupovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení.
Zmyslom tohto návrhu je zvýšiť a zjednotiť hranicu, pri ktorej sa platia - neplatia tzv. dôchodkové odvody študentov a ich zamestnávateľov pri práci na dohodu o brigádnickej práci študentov zo súčasných hraníc 68 eur do 18 rokov, 159 eur nad 18 rokov na novú jednotnú sumu 200 eur bez ohľadu na vek študenta. Znamená to, že od 1. januára 2015 študenti bez rozdielu veku, či sú 16-roční, či sú 25-roční, ak si uplatnia výnimku na dohodu o brigádnickej práci študentov, tak pre nich platí pri príjme do 200 eur mesačne, študent neplatí žiadne odvody, zamestnávateľ platí len úrazové, garančné poistenie. Pri príjme nad 200 eur mesačne, študent platí dôchodkové poistenie, starobné, invalidné zo sumy, ktorá presahuje 200 eur, zamestnávateľ takisto starobné, invalidné, rezervný fond zo sumy, ktorá presahuje 200 eur. Úrazové garančné vždy zamestnávateľ platí z celej zarobenej sumy.
Čiže nesporne je to pokrok oproti súčasnému stavu, nesporne, to je bez debaty. Je to aj zjednodušenie administratívnych povinností zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ nemusí sledovať, kedy študent dosiahne hranicu 18 rokov veku, aby tam nedošlo k nejakému omylu pri posudzovaní tej hranice, čiže to je takisto pokrok. Keď to porovnáme so stavom, ktorý bol platný do konca roku 2012, tak to samozrejme žiadny pokrok nie je, pretože dovtedy platilo, že z celej zarobenej sumy študent nič neplatil, či to bolo 200 eur, či to bolo 300 eur, 400 eur, neplatil nič. Takže to určite nie je možné hodnotiť v komplexe celkového časového vývoja za niečo pozitívne.
Takže chváliť sa a robiť si ďalšiu fajku, že sme urobili, teda že vláda urobila nejaké opatrenie na prospech študentov, je veľmi falošné, pretože najskôr bol taký veľký škrt a potom je taká malá fajka, ktorou sa ten veľký škrt čiastočne, čiastočne vylepšuje, ale rozhodne to nie je tak, ako to bolo do roku 2012.
Moja predstava, keď teda mám povedať o svojej predstave, ktorú som tu takisto už predstavoval vo forme pozmeňujúcich návrhov, je taká, že malo by existovať pri dohodách vo všeobecnosti určité uvoľnenie, určitá výnimka, určitá úľava pri platení odvodov na sociálne, zdravotné poistenie vo všeobecnosti, nielen pre študentov, ale pre akýchkoľvek ľudí, pracujúcich na dohodu a tá predstava sa z hľadiska čísla zhoduje so súčasným návrhom, to znamená v prepočte do 200 eur mesačne. Čiže v tomto sa v konečnom dôsledku zhodneme. Čiže nebudem do toho šiť a kritizovať, pretože aspoň pre tých študentov sa skutočne momentálne v tom riešení zhodujeme, aj keď ste k nemu dospeli veľmi zvláštnou cestou. Pripomeniem (povedané so smiechom), pripomeniem pamätnú letnú schôdzu z leta 2012, kedy sme sa tu tri týždne pomaly vzájomne trápili, obštruovali, porušovali rokovací poriadok, opätovne rokovali o jednom a tom istom z dôvodu procesných chýb pána predsedu parlamentu, atď., atď., bolo to veľmi veselé a ja som sa tešil, že budeme pokračovať ďalej. Mali sme pripravenú ďalšiu krásnu obštrukciu, žiaľ, nie so všetkým sa dokážeme s kolegami z opozície zhodnúť, a keď teda pán Matovič sa ponúkol, že on je ochotný skončiť nekonečné rokovanie výmenou za úľavu pre stredoškolákov roznášajúcich reklamné noviny, tak v podstate, v podstate rozprava skončila. Čiže ja si na to budem pamätať do smrti, budem to svojim vnúčatám hovoriť, ako veselú príhodu z natáčania v parlamente, ale dobre, poďme k veci.
To, čo zaznelo na výbore, pokiaľ ide o snahu o spoločnú správu a tie pozmeňujúce návrhy, takisto kvitujem, pretože sú to veľmi dobré veci, jednak pokiaľ ide o ten súbeh spätne priznávaných dôchodkov a v tom čase vyplatenej dávky. Toto určite treba urobiť. Som rád, že ste to priniesli a pokiaľ ide o tú druhú vec a to je zjednodušenie už predtým prijatého návrhu na prepočítavanie dôchodkov pre súbežne pracujúcich poberateľov dôchodku, tak to je vec vynikajúca. Je to možno maličkosť, ale viem, že pre Sociálnu poisťovňu, pán generálny riaditeľ Muňko, to až taká maličkosť nie je, aby sa to urobilo automaticky, čiže pridávam sa, pán minister, k poďakovaniu, ktoré ste predniesli k pánovi generálnemu riaditeľovi. Takisto oceňujem, že ste vyvinuli takéto úsilie a že pracujúci dôchodcovia vôbec nebudú musieť toto riešiť a Sociálna poisťovňa to za nich vykoná automaticky. Takýto návrh ja aj podporím pri hlasovaní, to je úplne, ale úplne jasné.
Dobre, ešte jedna maličkosť, ktorú hovorím, bohužiaľ, až teraz, tiež som len človek a nespomeniem si na všetko v ten správny čas. Jednu vec by bolo dobré ešte urobiť, pokiaľ ide o tých študentov. Študenti si môžu uplatniť tú výnimku z dôchodkového poistenia pri jednej dohode. Jasné, vieme, o čo ide, je to vecne správne, nespochybňujem to, ale chcem povedať to, že ak sa stávajú prípady, že študent má súbežne dve dohody a vedome či nevedome si tú výnimku uplatňuje u obidvoch zamestnávateľov, tak potom sú z toho s tým spojené dosť nešťastné problémy u toho druhého zamestnávateľa, ktorý nič netuší, za nič nemôže, ale skrátka dozvie sa s nejakým časovým odstupom, že ten študent si u neho uplatnil výnimku, hoci si ju podľa zákona uplatniť nemal. A tam ma napadá a nie je to môj nápad, ale samozrejme chodím medzi ľudí, tak sme si to povedali, vypočul som si, spätná väzba, či by Sociálna poisťovňa nemohla zaviesť taký systém, pán generálny riaditeľ, že by automaticky pri prijatí druhej takejto prihlášky, čiže registračného listu zamestnávateľa, druhého v poradí s uplatnenou výnimkou, či by automaticky Sociálna poisťovňa nemohla upozorniť toho druhého zamestnávateľa, že táto prihláška nie je v poriadku, pretože toho študenta už v systéme máte, už ho máte prihláseného s tým, že si už niekde tú výnimku uplatňuje.
Netuším, ako presne máte nastavený a fungujúci informačný systém, ale ak predpokladám, že je to dobrý systém, tak ten systém by mal fungovať tak, že máte register poistencov, každého poistenca tam máte odfajkovaného, aký typ poistenca to je, čiže mali by ste jasne vedieť, toto a toto je študent prihlásený na dohodu o brigádnickej práci študentov s uplatnenou výnimkou. Čiže keď do vášho systému príde ďalšia prihláška so snahou o ďalšie uplatnenie výnimky, veď tak by to ten systém samozrejme bez problémov mal automaticky vyhodnotiť a povedať stop. Nemyslím si, že je to až taký technický problém, ak by to aj náhodou takto presne u vás nefungovalo. Myslím, že by sa dalo ľahko dopracovať.
Ak by ste takéto niečo prijali za svoje, tak takýto proces, keby ste zaviedli v Sociálnej poisťovni, tí zamestnávatelia, ktorých sa to dnes negatívne dotýka, by to určite uvítali, odpadlo by im kopec nepríjemnej roboty a nielen im, ale aj vašim ľuďom, pretože musia to tiež riešiť, naháňať toho druhého zamestnávateľa, stornovať. Čiže tá zbytočná práca je na obidvoch stranách, nehovoriac o tom, že ten študent na to tiež vlastne doplatí, zbytočne. Čiže takýto malý podnet, aj keď ho nemám pripravený ako pozmeňovací návrh, ale keby ste skúsili sa nad tým nejako zamyslieť a pri nejakej ďalšej príležitosti to zrealizovať.
No, ale prejdem k druhej časti môjho vystúpenia a to je pozmeňovací návrh, ktorý nesúvisí síce priamo s problematikou študentov, ale súvisí s problematikou nemocenského poistenia zamestnancov, či už v pracovnom pomere, alebo na dohodu a ktorý je dnes stále jednou z relatívne veľkých dier, existujúcich dier v zákone o sociálnom poistení. Tento svoj návrh som už spomínal nezáväzne pri prvom čítaní, konzultoval som to so zamestnancami ministerstva práce, pánom štátnym tajomníkom Burianom, s pánom kolegom Viliamom Jasaňom a vo vzájomnej spolupráci teda prinášam návrh, ktorý si myslím, že vyrieši tento jeden problém a pomôže zlikvidovať jednu možno z posledných dier, ktorá ešte je v zákone o sociálnom poistení a pán generálny riaditeľ Muňko zase veľmi dobre vie, ako sa mu postupne za rok, dva dozadu zlepšuje situácia vo fonde nemocenského poistenia, pretože to, ako sa dalo nemocenské poistenie zneužívať niekedy v roku 2010 a aké veľké výdavky mala Sociálna poisťovňa na dávky, či už je to nemocenské, materské, alebo ošetrovné a aký je stav dnes, je nepochybne nielen výsledkom fungovania Sociálnej poisťovne ako inštitúcie, vás osobne, ale je to do značnej miery tým, že sa prijali potrebné legislatívne opatrenia, či pokiaľ ide o zneužívanie dobrovoľného nemocenského poistenia, či vo všeobecnosti.
No a tu je návrh, ktorý najskôr prednesiem a potom teda ešte zdôvodním.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Viliama Jasaňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1118).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. V § 54 odsek 2 znie:
"(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu.
2. Čl. 1 sa dopĺňa 3. bodom, ktorý znie:
3. Za § 293dg sa vkladá § 293dh, ktorý znie:
"§ 293dh. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 1. januárom 2005, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.".
No a teraz to odôvodním. Ten § 293dh je tam preto, aby z dôvodu právnej istoty nebola pochybnosť, ako sa má zachovať Sociálna poisťovňa, resp. ako sa má vypočítať nemocenská dávka, ak sa poskytuje ešte spred 1. januára 2015, to je prirodzené. No a samotná podstata návrhu vlastne rieši tento problém, ktorý poviem na príklade. Predstavte si, že zamestnávateľ zamestná na dohodu o pracovnej činnosti dohodára s pravidelným mesačným príjmom, čiže bude nemocensky poistený a zamestná ho presne 31. januára 2014. Na Silvestra. Zamestná ho s cieľom nejakého zastupovania zamestnancov alebo niečo podobné. Na Silvestra, ten 31. december, tento dohodár zarobí štyridsať eur. To nie je nejaká premrštená suma, je to úplne reálne. Dohoda pokračuje ďalej do roku 2015. Prejde január, prejde február, prejde marec. Počas týchto troch mesiacov dohodár pracuje relatívne málo a zarobí v týchto mesiacoch možno dvadsať, možno tridsať, možno päťdesiat eur mesačne. A z týchto príjmov teda sa platia odvody, poistné do Sociálnej poisťovne. Asi chápete, že pri takýchto sumách aj tie odvody sú veľmi nízke. Príde apríl, príde apríl, ten dohodár je nemocensky poistený, zdôrazňujem, pretože je to dohoda s takzvaným pravidelným príjmom, príde apríl a dohodár ide na PN-ku. To sa stane. Ide na PN-ku, na tej PN-ke môže byť potenciálne rok. Aj to sa stáva. Akým spôsobom sa vypočíta výška jeho nemocenskej dávky?
V prvom kroku sa určí takzvané rozhodujúce obdobie. Najprv teda sa položí otázka, či nemocenské poistenie zamestnanca dohodára trvalo tak dlho, aby sa platilo najmenej za deväťdesiat kalendárnych dní. Odpoveď je: áno, platilo sa, pretože sa platilo od 31. decembra 2014 do povedzme, keď ide 5. apríla na tú PN-ku, tak do 5. apríla je to jasne viac ako deväťdesiat dní. Čiže to je splnené. Tým pádom, ako sa určí podľa súčasného zákona takzvané rozhodujúce obdobie, keďže nemocenské poistenie začalo v roku predchádzajúcom, tak podľa súčasného znenia zákona sa rozhodujúce obdobie určí ako obdobie, od kedy nemocenské poistenie vzniklo do konca predchádzajúceho roka. Ak tá dohoda a nemocenské poistenie vznikli 31. decembra 2014, tak to rozhodujúce obdobie je ten jeden jediný deň 31. december 2014. Ako sa potom určí takzvaný denný vymeriavací základ? Tak, že sa zoberie základ, príjem, z ktorého sa zaplatilo poistné v tom rozhodujúcom období, čiže toho 31. decembra a vydelí sa to počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Čiže príjem štyridsať eur za ten 31. december sa vydelí počtom dní, to je jeden jediný deň, štyridsať deleno jedna je štyridsať. Čiže denný vymeriavací základ je štyridsať eur. A nemocenské je potom 55 % z tohto základu, čiže dvadsaťdva eur na deň. Čiže ak by, ak by tá nemocenská trvala povedzme tri mesiace, tak tridsať dní v mesiaci krát dvadsaťdva eur je šesťstošesťdesiat na mesiac, tri mesiace dostáva po šesťstošesťdesiat eur. Ak by trvala rok, spočítajte si sami, koľko takto vytiahne ten dohodár na nemocenskej dávke zo Sociálnej poisťovne, pričom odvody, ktoré zaplatil so zamestnávateľom, budú radovo do sto euro menej.
Čiže je to asi nie celkom šťastné, aby zákon umožňoval takýto postup či vedomý, či nevedomý a práve preto je tento návrh, pretože pri tomto návrhu sa bude postupovať tak, že sa spočíta ako, ako rozhodujúce obdobie, obdobie od 31. decembra do 31. marca, príjmy štyridsať eur v tom decembri, potom povedzme po päťdesiat eur január, február, marec to je stopäťdesiat, stodeväťdesiat, stodeväťdesiat dokopy, ale deleno povedzme sto dní, vyjde koľko? Vážení, vyjdú necelé dve eurá na deň. Čiže tá nemocenská potom bude euro desať alebo euro dvadsať na deň alebo tridsaťpäť eur, tridsaťšesť eur, štyridsať eur, dajme tomu, na mesiac, ale nie viac. Čiže bude to spravodlivé. Bude to spravodlivé a zároveň sa nikto, ale naozaj nikto nemôže sťažovať, že by ho tento nový postup mal nejako poškodiť. Pretože ak naopak, niekto bude zarábať povedzme šesťsto, sedemsto eur mesačne alebo tisíc eur mesačne, tak pre neho táto zmena nič ani negatívne, ani pozitívne neznamená. Nič sa v jeho prípade nezmení. Čiže nemôžeme očakávať, že by sa zrazu mala zdvihnúť nejaká vlna odporu nejakej skupiny ľudí voči takémuto, takémuto postupu takejto zmene pri výpočte nemocenskej dávky. Verím teda, že tento pozmeňovací návrh, tak ako to zatiaľ vyzerá, si skutočne nájde vašu podporu a že ho prijmete za svoj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem opäť za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, je tu dobrý návrh, v zásade dobrý návrh zákona, novely zákona o hmotnej núdzi, ktorým sa zavádza vlastne súbeh, respektíve rozširuje súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Čiže tak ako môj predrečník Julo Brocka, takisto kvitujem, že tu tento návrh je, pretože týmto skupinám osôb to bez debaty pomôže a určite sa do určitej miery splní cieľ, ktorý je tu deklarovaný, a to, aby nezamestnaní viac cítili rozdiel medzi poberanou dávkou a príjmom z práce a teda, aby ich to motivovalo k aktívnejšiemu hľadaniu si zamestnania, respektíve skôr, ak nejaké zamestnanie je ponúknuté, aj keď nemusí byť príliš atraktívne, finančne honorované, aby takúto ponuku zobrali, pretože ten finančný profit v konečnom dôsledku bude pre nich zaujímavejší, ako keby zostali na dávke v hmotnej núdzi. Čiže tá idea je dobrá.
Problém je ale ten, že je to určitým spôsobom dobré, ale izolované opatrenie ako ďalší taký pokus, ktorý robí súčasná vládna garnitúra na občanoch Slovenskej republiky, ktorý možno vyjde, ktorý možno nevyjde. Vláda totižto pracuje metódou pokus - omyl, rovná sa chaos. Pokiaľ ide o zvýhodňovanie zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, tak v súčasnosti tu máme, respektíve chystá sa, čo mňa len tak námatkovo napadá, trojica nejakých opatrení. A to určite sú aj nejaké ďalšie, ale nemám ich v hlave. Jedno z týchto opatrení bolo schválené k 1. novembru minulého roka a to bola odvodová výnimka, odvodová úľava pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorou sa mal práve zvýšiť počet zamestnancov a znížiť počet dlhodobo nezamestnaných.
Druhé opatrenie máme práve teraz tu, o ktorom rokujeme, čiže súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania. A tretie opatrenie sa ešte len chystá. Vážení kolegovia, asi ste už o tom niečo počuli z tlače, z médií. Teda hlavne sa teraz obraciam na opozičných poslancov, pretože vládni sú nepochybne lepšie informovaní, ako sme my, a to je zavedenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch.
Kolegovia, pozor, príde sem dôležitá, mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení. Vilo Novotný, nie je tu. Snáď si to vypočuje, ak nevie. Príde sem mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá ale má veľmi zvláštny zatiaľ svoj embryonálny život v tom zmysle, že nenájdete ju nikde v pripomienkovom konaní. Nenájdete ju nikde na tripartite, nenájdete ju nikde na rokovaní vlády a samozrejme dobre viete, že sme ju nemali, ani nemáme v prvom čítaní tu, v Národnej rade, pretože táto mega dôležitá novela zákona o zdravotnom poistení sem vletí ako guľový blesk niekedy začiatkom decembra ako poslanecký pozmeňovací návrh, predpokladám, k nejakej novele niečoho. To je úplne jedno čoho, veď legislatívny proces vieme zlomiť cez kolená, ako sa nám chce. Sme, je nás 83, však hej? A táto mega dôležitá novela bude zvečera na ráno bez nejakej spoločenskej diskusie a bez nejakej štábnej kultúry nepochybne prijatá a bude znamenať to, že takzvaní nízkopríjmoví zamestnanci nebudú platiť zdravotné odvody, respektíve budú ich platiť v nižšej sume, ako doteraz, čím sa má kompenzovať pomerne radikálne zvýšenie minimálnej mzdy. To, že to bude znamenať výpadok zdrojov v zdravotnom poistení v systéme okolo 150 miliónov eur, o tom by sa mal práve napríklad Vilo Novotný zamyslieť ako expert na zdravotníctvo a vymyslieť, ak to neurobí vládna strana, kde tých 150 miliónov zdravotníctvo zoberie, respektíve ušetrí tak, aby to nikomu nechýbalo.
Takže máme tu tri veci, ktoré sa, každá z nich dotýkajú, dotýkajú dlhodobo nezamestnaných, respektíve nízkopríjmových zamestnancov. Každá je z iného súdka, každá ves iný pes, alebo naopak, či ako to je? Skrátka metóda pokus - omyl, chaos. Nemá to koncepciu, nemá to hlavu a pätu. Čo má hlavu a pätu, pripomeniem z programu SaS, odvodový bonus, ktorý je komplexným riešením a komplexnou reformou daňového, odvodového a sociálneho systému a ktorého integrovanou súčasťou je práve to, aby ten, kto má nízky príjem zo zamestnania alebo aj z podnikania, aby mal regulárne systémovo nastavený súbeh štátnej dávky a vlastného svojho príjmu, ktorý si zarobí. A nie systémom nejakých výnimiek a prechodných období a šesť mesiacov tak a dvanásť mesiacov tak a len keď splní túto podmienku a neprekročí tamtú podmienku a neprekročí túto hranicu, ale prirodzeným, prirodzeným spôsobom, ktorý bude určite fungovať, ak sa to raz na Slovensku zavedie. A verte mi, že sa to zavedie. Napríklad tu.
Podmienkou na to, aby ten súbeh fungoval podľa vášho návrhu, kde to tu mám, nemám, nevadí, pamätám si, je to, aby príjem toho zamestnanca nebol nižší ako minimálna mzda, dobre, a nebol vyšší, však on ani nižší byť nemôže, pretože zákon o minimálnej mzde sa tu musí rešpektovať tak či tak, aj keby ste to tam nedali, ale teda dôležité je, že nesmie byť vyšší ako dvojnásobok minimálnej mzdy. Tak potom ten dotyčný dostane 126 alebo 63 eur. To je skvelé. Takže si predstavte, že budeme mať zamestnanca, ktorý toto spĺňa. Minimálna mzda bude 380 eur krát dva je 760. Dobre. Takže je to síce dosť málo pravdepodobné, aby dlhodobo nezamestnaný si našiel zamestnanie so 759 alebo 760 eurami príjmu, ale môže sa stať. Tak si zoberte, že zamestnanec bude pracovať na pozícii, kde bude zarábať povedzme presne 760 eur mesačne a k tomu mu úrad práce bude vyplácať túto dávku 123 eur mesačne. Ten zamestnanec sa ukáže ako dobrý. Po dvoch, troch mesiacoch, po skúšobnej dobe za ním zamestnávateľ príde, poklepká ho pleci a povie mu: "Si fakt dobrý. Zvýšim ti plat o 50 eur."
A teraz si zoberte, že ten zamestnanec namiesto toho, aby sa potešil, poďakoval tomu zamestnávateľovi, že nebude mať 760 ale 810 hrubého, ten zamestnanec povie: "Nechcem. Prosím vás, preboha, nezvyšujte mi ten plat." "Prečo? Prečo ti nemáme zvýšiť plat, však zaslúžiš si?" "Pretože, keď mi ten plat o jedno euro zvýšite, tak stratím 126-eurovú dávku."
V tomto je čaro, takto, čaro vo veľkých úvodzovkách, "čaro" takto nastavených pravidiel, ktoré sa vždy pri takýchto návrhoch objavujú, ako keby to niekto naozaj myslel vážne. Ale toto nemôžete myslieť vážne, aby ste týmto spôsobom vlastne bránili nepriamo zamestnancovi, aby si zarobil viac. Pretože, keď si zarobí viac a keď ten zlý zamestnávateľ, na ktorého stále, zlý, malé platy sú, treba nejako, riešiť to treba. A keď ten zamestnávateľ by aj chcel dať vyšší plat, tak vlastne radšej nedá, radšej to ten zamestnanec v podstate odmietne, pretože príde o 126 eur. No veď kto by, kto by rozmýšľal iným spôsobom pri takto nastavených pravidlách? Čiže toto je veľmi nešťastné.
Vrátim sa k odvodovému bonusu. Tam je to urobené tak, aby bolo jasné, že ten súbeh dávky a mzdy plynulo ide. To znamená, že keď mi narastie mzda o jedno euro, tak mi klesne dávka o 10 centov, keď mi narastie mzda o 100 euro, tak mi klesne dávka o 10 euro. Čiže tam nehrozí ten psychologický problém, že nechcem viacej zarobiť, lebo stratím veľmi slušnú dávku. Nie, tam práveže zamestnanec bude motivovaný, aby pracoval, zarábal, samozrejme platil aj vyššie dane a podobne. Čiže vy tu takýmto spôsobom tlačíte do toho, že nezarob viac, lebo sa ti to neoplatí. Nezarob viac, to znamená, neplať vyššiu daň, ktorú by určite pán minister Kažimír privítal. Však každé euro je dnes dobré, ako vidíme. Neplatil odvody. No je to, je to skrátka z tohto pohľadu zlé riešenie. Ale ja viem, reakcia na toto by mala byť, pán minister, ak môžem nahradiť to brífovanie, ktoré teda vždycky potom prebieha počas tej schôdze, že čo mám na toto povedať? Keď na to príde, na toto sa povedať nič rozumné nedá, pretože na toto rozumnú reakciu jednoducho nevymyslíte. Je to skrátka zle vymyslené.
Ak poviete, že je to preto, lebo my nemáme systém zúčtovania dávok, nemáme UNITAS. Tak ja sa samozrejme opýtam, a prečo nemáme ten UNITAS? Veď ho predsa vyvíjate od roku 2006 a nie je nikde. Dokonca ste neboli schopní pripraviť, pán generálny riaditeľ Muňko, ani to jednoduché, hlúpe, s prepáčením, ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, aby ste týmto, relatívne logickým spôsobom vytiahli z ľudí viac peňazí na sociálnych odvodoch, čo by nikto, ani ja by som proti tomu neprotestoval. Ani to ste neboli schopní počas vášho vládnutia dať zatiaľ urobiť, ani to neurobíte. To je dosť veľká hanba. Čiže takýto argument, že my to technicky nevieme spraviť, tak načo tam tie štyri roky sedíte? Ako vymýšľať hlúposti, ako zvyšovať pokuty, zavádzať nezmyselné pravidlá, to dokáže, s prepáčením, každý nešťastník. Treba urobiť niečo pozitívne. Ja to nevidím. Fakt pozitívne, systémové.
No, zvýhodňujete takýmto spôsobom ľudí, ktorí boli teda rok a viac na úrade práce. Nájdu si zamestnanie, budú brať súbežne dávku. Po roku im tá dávka spadne. Je dosť logické predpokladať, že áno, ten nezamestnaný zoberie na rok prácu, lebo sa mu to bude vyplácať. Je tam ešte aj tá odvodová výnimka. Ako naozaj je. Takže sú to dve výhody naraz. Ale po tom roku tie výhody skončia. Jedná, druhá. No a čo sa potom bude diať? Tí ľudia dosť často, ak sa nepresadia svojou skutočnou kvalitou, z toho zamestnania odídu, pretože jednak oni usúdia, že sa im to neoplatí, lebo už tú dávku neberú, že tá motivácia skrátka vyprchá. A po druhé aj ten zamestnávateľ z pohľadu odvodových výhod tiež o tie odvodové výhody príde, čiže nikto nebude mať záujem pokračovať. Čiže znovu je tu také opatrenie, ktoré nemá systémový a dlhodobý charakter. Bohužiaľ, musím to konštatovať.
A ešte jedna posledná vec, ktorá môže, ale nemusí zohrávať úlohu, ale bude ju zohrávať. A to je to, že dávate síce výhodu tomu samotnému zamestnancovi, aby si aktívnejšie hľadal prácu, respektíve bol ochotný prácu, hoci tá mzda nie je bohviečo, aby bol ju ochotný prijať, ale tu v tomto návrhu nie je nikde žiadna motivácia pre zamestnávateľa, aby bol ochotný ťažko zamestnateľnému človeku nejakú prácu aj ponúknuť, pretože mu musí vyplatiť 380 eur, najmenej, minimálnej mzdy, čo nie je veľa, ale v niektorých prípadoch, bohužiaľ, to veľa je. Pretože ak pred sebou vidíte nádejného kandidáta a na prvý pohľad je vám jasné, že on vám tých 380 eur späť do firemnej kasy neprinesie svojím výkonom, tak toho zamestnanca nezamestnáte ani keby, čo bolo. Čiže tu mi chýba nejaké zvýhodnenie pre zamestnávateľov a nemyslím tým zrovna to, že aj zamestnávateľ by mal dostať ešte nejaký špeciálny príspevok, lebo to by už bola možno príliš silná káva, ale myslím tým napríklad to, že by ste skúsili prelomiť to tabu, ktoré tu teda máme a hovoriť o určitom znížení minimálnej mzdy za určitých špecifických pravidiel pre určité špecificky definované skupiny osôb, ktoré sú za, pri úrovni 380 eur aj pri odpustení odvodov jednoducho veľmi, veľmi ťažko zamestnateľné a veľmi ťažko im niekto ponúkne prácu. Ďakujem.