Dobrý deň prajem. Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tu je môj príspevok do rozpravy v prvom čítaní k navrhovanej novele zákona o dani z príjmov.
Podľa dôvodovej správy navrhované zmeny sú zamerané na konsolidáciu verejných financií. Teda povedzme si to priamou rečou. Navrhované zmeny sú opatreniami na zvyšovanie daní, a to nie takou tou...
Dobrý deň prajem. Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tu je môj príspevok do rozpravy v prvom čítaní k navrhovanej novele zákona o dani z príjmov.
Podľa dôvodovej správy navrhované zmeny sú zamerané na konsolidáciu verejných financií. Teda povedzme si to priamou rečou. Navrhované zmeny sú opatreniami na zvyšovanie daní, a to nie takou tou jednoduchou zmenou sadzby 22, 23, 25 %, ako sme tu boli toho svedkami v minulosti, ale tým, že sa rozširuje základ dane. Dane môžete zvýšiť dvoma spôsobmi, buď zvýšite daňovú sadzbu alebo ak bol doteraz takýto daňový základ, tak vy ho urobíte takto širší, čiže z väčšieho množstva peňazí nejakých príjmov a tak ďalej, vygenerujete pre štát viac peňazí bez toho, že by ste zvýšili samotnú sadzbu dane. Ale to vlastne znamená, že tie peniaze niekomu zoberiete. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, tak okolo 300 mil. ročne majú stáť najmä podnikateľov, najmä malé a stredné firmy, lekárov a podobne tieto zmeny, o ktorých tu dnes hovoríme.
Najmä ide o zmeny, ktoré sa týkajú odpisovania majetku, a aj zmeny, ktoré priamo obmedzia možnosti uplatnenia niektorých daňovo uznaných výdavkov.
Pokiaľ ide o odpisy, tak tento návrh rozširuje počet odpisových skupín z doterajších štyroch na šesť, ale ten cieľ je jasný a jasne identifikovateľný, budovy, nevýrobné budovy, administratívne budovy, kde sa doteraz odpisovalo 20 rokov, budú sa odpisovať 40. To je zásadná zmena, pretože to znamená vlastne zdvojnásobenie doby, počas ktorej sa to bude odpisovať. Čiže ak si nejaký podnikateľ pred pár rokmi stanovil svoj podnikateľský plán, ktorého súčasťou bola aj výstavba nejakej administratívnej budovy, a počítal s tým, že z hľadiska jeho daňových výdavkov si tú jednu dvadsatinu bude môcť odpisovať každoročne, tak zrazu sa dozvedá pre neho nepríjemnú správu a len polovicu z toho, čo si každý rok odpisoval na danú budovu, si bude môcť odpisovať v budúcnosti, čo ho teda určite nepoteší.
Pokiaľ ide o doterajšiu možnosť zrýchlenej metódy odpisovania, ktorá takisto mohla pomôcť podnikateľovi investovať do majetku, ktorým chcel teda dosiahnuť väčšie príjmy, vyššie zisky v budúcnosti a tým pádom možno aj nižšie dane, ktoré by platil do štátneho rozpočtu, tak je tu ďalší zásah, ktorý je svojím spôsobom znova retroaktívny. Aj keď táto debata nech teda zostane pre ústavných právnikov, ale teda doterajšia možnosť tej zrýchlenej metódy odpisovania sa redukuje len pre odpisovú skupinu dvojku a trojku, to znamená len pre výrobné technológie. To znamená, všetci ostatní, ktorí doteraz túto metódu používali, prídu skrátka. To, čo si naplánovali, od 1. januára 2015 jednoducho už platiť nebude.
Ďalej, sa ruší takzvaný lízingový spôsob odpisovania pri majetku, ktorý sa obstará formou finančného prenájmu. To je téma, o ktorej sa vždy hovorilo a hovoriť bude, teda respektíve už nebude, pretože je tu rázny koniec alebo kvázi výhody, lebo ono to zas až taká výhoda nie je pri odpisovaní pri majetku, ktorý kúpite na lízing, už jednoducho od roku 2015 to mať nebudeme.
A takisto je to vlastne retroaktívne, pretože keď si niekto kúpil, povedzme, na jar tohto roku niečo na lízing, to nemuselo byť zrovna osobné auto, na ktorom sa ten podnikateľ vozí, ale k autám ešte prídeme, tak zrazu sa tu dozvie, že to lízingové odpisovanie, to rýchlejšie, od 1. januára neplatí, bodka. Nikoho to nezaujíma, že on si stanovil nejaký svoj biznis plán na tej doterajšej zákonom danej možnosti.
Ja len trošku odbočím, aby to bolo jasné, lebo pán minister, nepochybujem o tom, bude vyťahovať, že aj my sme robili zmeny, aj my sme navrhovali všeličo a ako sme my chceli poškodiť podnikateľov. Ja teda pripomínam, aby sme nezostali pri prázdnych slovách, že ktokoľvek sa môže pozrieť do archívu Národnej rady a pozrieť si, v prvom čítaní skončila naša daňovo-odvodová reforma, a ktokoľvek si môže pozrieť, a urobiť si vlastný úsudok, čo sme vlastne my navrhovali. A to bolo len prvé čítanie, potom pre druhé čítanie boli pripravené pozmeňujúce návrhy po diskusii s podnikateľmi. A teda tam si ktokoľvek môže prečítať, že celkový dopad toho, čo sme tu pripravovali my, mal byť 60 mil. eur ročne, pozor, nie na prospech štátu, ale na prospech ľudí a podnikateľov. Čiže vopred, pretože nebudem možno môcť reagovať, keď to pán minister povie v záverečnom slove, upozorňujem na to, aby sme neporovnávali neporovnateľné a, opakujem ešte raz, aby sme tu predišli súboju o to, kto povie krajšie epiteton ornans a kto sa vie krajšie nejakým podivuhodným prirovnaním zalíškať do pozornosti médií, stačí si pozrieť archív Národnej rady a pozrieť si, čo znamenala daňovo-odvodová reforma a aké tam boli finančné dopady.
A, prosím, reči typu, že my sme chceli zvýšiť DPH-čku na 25 %, lebo ste to našli v šuflíku nejakého analytika na ministerstve financií, tie, dúfam, sa tu už opakovať nebudú, zvlášť po tom, čo ste urobili s DPH-čkou vy.
Ale teda vráťme sa naspäť, pokiaľ ide o odpisy. Sme pri téme odpisy. SaS má v programe, stačí si to pohľadať, takzvanú liberalizáciu odpisov. Jednoducho pri odpisoch štát ani nezíska, ani nestratí vo svojej konečnej podstate. Tu ide o to, že pán minister teraz potrebuje získať väčšie množstvo peňazí, tak pritvrdzuje politiku odpisov, pretože to, čo si tam podnikateľ odpíše, tri roky alebo štyri roky, alebo päť rokov, dvadsať rokov, skôr či neskôr si to do tých nákladov dá. Ide tu len o ten časový aspekt. My teda navrhujeme a presadzujeme dlhodobo liberalizáciu odpisov. To znamená, nech sa podnikateľ rozhodne, či odpíše nakúpený majetok hneď v roku, v ktorom ho zakúpil, keď tak uzná za vhodné, alebo nech to odpisuje dvadsať rokov, keď si myslí pre neho že je to lepšie, pretože, si myslím, by podnikaniu naozaj pomohla takáto filozofia.
Pripomeňme ešte, hoci to už nie je súčasťou tohto návrhu, to je už dávno schválené, uplatňovanie straty, uplatňovanie straty, ktoré už beží tento rok, ktorý už beží, podľa ktorého si podnikateľ, právnická osoba, ale aj fyzická osoba môže odpočítať stratu najviac v období štyroch rokov. Čo ste teda urobili pre to, aby ste eliminovali možnosti znižovania daňového základu kladného o stratu z minulosti? To je váš legitímny postoj, to je vaša filozofia.
Len znova si dovolím upozorniť, možno v tejto novele sa nájde priestor na nejaký pozmeňujúci návrh tejto časti zákona, ak raz podnikateľ príde na Slovensko s tým, že tu chce seriózne investovať, povedzme, tu ide vybudovať nejakú IT firmu a podobne, tak odpisovanie tej úvodnej straty, ktorú bude mať v tom prvom, druhom roku, keď na to Slovensko príde, a zainvestuje relatívne veľké prostriedky, to započítanie tej straty, ak má byť len počas prvých štyroch rokov, tak si časť alebo možno veľkú časť tej straty, skrátka, nezapočíta, pretože tá investícia mu často prinesie zisk po piatich, šiestich, siedmich rokoch podnikania. Tak to jednoducho je. Keď sem príde nejaká fabrika na montovanie káblikov, ktorú tí investori zmontujú a zajtra zase odmontujú a prenesú do Rumunska alebo do Srbska, tak tým takéto niečo nevadí, ale keď sem príde niekto so skutočne zaujímavou investíciou, kde sa to zhodnotenie dá predpokladať vo väčšom časovom horizonte, tak toho takéto opatrenie jednoducho poškodzuje a bolo by dobré sa na to ešte pozrieť, pokým je čas a pokým sa to dá tak aspoň trošku zachrániť.
Dobre, vrátim sa späť.
Ďalšie opatrenie, ktorými chcete získať tých plus-mínus 300 mil. ročne do kasy, je obmedzovanie daňových výdavkov veľmi zaujímavými spôsobmi. Tak tomu každý rozumie, čo je to osobné auto, každý zhruba vie napočítať do 48 000, áno, to sú peniaze, ktoré 90 % Slovákov si možno predstaviť vie, ale na to, aby si niekto kúpil auto za 48 000, tak to je pre 90 % Slovákov možno aj viac zásadne vysoká suma. Ale tu sa bavíme o tom, že pán minister presadzuje obmedzenie vstupnej ceny osobných automobilov na 48 000, pokiaľ ide o možnosť odpisovania. Čiže keď si podnikateľ kúpi drahšie auto, tak si vlastne bude môcť do tých výdavkov postupne rozpustiť len sumu 48 000. Ak teda by mal byť v strate, tak vtedy mu to neumožníte, to je super nápad. Vraciate sa tak k tomu, čo tu bolo za pani Schmögnerovej svojím spôsobom. No určitú inšpiráciu tam ja vidím. To jadro veci je v tom, že je tam ten strop, nie až tak, či je alebo nie je daňová strata.
Ja len by som rád teda pripomenul, populistickým spôsobom, samozrejme, že tu by mali prví byť na rade zástupcovia štátu, štátni úradníci vrátane tých najvyšších, vrátane tých, ktorí sú vo vláde, alebo volajú sa ministri, podpredsedovia vlády alebo premiér. Pán minister, ruku na srdce, na akom autíčku sa vozíte vy? Stojí to auto 48 000 eur? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, nie, nie, ja myslím nie to, čo máte vo vašej domácej garáži, ale ja myslím to, na čom sa vozíte ako vysoký štátny úradník. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, dobre, tak aby to bolo jasné na mikrofón, pán minister mi tu tvrdí, že on jazdí aj na aute Kia Sportage. To sú slová pána ministra. Na akých autách jazdia ďalší ministri, pokiaľ ide o ich služobné povinnosti? Na akých autách jazdia vysokí štátni úradníci? Na akých autách jazdia, povedzme, vysokí sudcovia? (Reakcie z pléna.) Áno, je to populizmus, samozrejme. Ale v prvom rade, keď dávate takýto návrh, tak mal by ísť príkladom štát, pretože inak to veľmi ťažko vysvetlíte ľuďom, prečo robíte takéto opatrenie. Auto, ktoré má nadobúdaciu cenu, povedzme, 100 000 eur, nejaký ten nový Mercedes S, kde teda 100 000 eur, to som povedal aj málo, je, samozrejme, luxus, môžeme to tak brať. Ste sociálni demokrati. Samozrejme, váš prístup k veci je, je to luxus a tomu podnikateľovi to nemožno dovoliť odpísať si z daní.
Ja chcem pripomenúť, že sú ľudia, a je ich veľa, ktorí takýmto spôsobom reprezentujú svoj úspech v podnikaní. A aj tým, že takto reprezentujú, tak získavajú ďalšie a ďalšie zákazky a ich firmám sa darí. Nemusíte so mnou súhlasiť. Ale... (Reakcia z pléna.) Pán Záhumenský, vy máte celkom pekné auto v garážach, vy ste jeden z tých príkladov, ktorý sa tu naozaj môže úprimne smiať s vaším ML-kom vyčačkaným chrómovými doplnkami. A predpokladám, že vnútri to tiež nemáte práve najskromnejšie. Dobre, dobre, dobre, nechajme túto tému tak. Ten podnikateľ si na svoje auto na rozdiel od štátnych úradníkov zarobil, zarobil podnikaním, a preto si myslím, že zavádzanie tejto hranice je takou istou kriminalizáciou podnikateľov v mene zvyšovania príjmov štátnej kasy.
Ďalší problém. Otvárate tú Pandorinu skrinku, predpokladám, že pán Filko sa v tomto vyřádil, obmedzenie daňových výdavkov na 80 % pri tom druhu majetku, ktorý sa môže pokladať za majetok tak, že môže mať aj charakter osobnej spotreby. Takže napríklad podnikateľ si zariadi kanceláriu nábytkom, ktorý môže, samozrejme, ktorý tú stoličku, ten písací stôl, tú skriňu môže používať aj doma, o tom ja nepochybujem, že nábytok sa dá používať aj v práci, aj doma. Alebo kúpite robotníkom do tých výrobných priestorov, do šatní nejaké skrinky, aby sa mali kde prezliekať, nejaké lavice, stoly, takisto je to stále nábytok, ktorý môžete kľudne zobrať z tých šatní a použiť ho doma. Čiže s takýmto odôvodnením si takéto výdavky bude môcť podnikateľ započítať len do výšky 80 %. No chcem vidieť toho podnikateľa, ktorý teda na víkendy si berie domov ten pracovný stôl alebo zoberie tým robotníkom z tých šatní tie skrinky a dá si ich niekde do svojej vily, aby sa vytešoval z toho, ako obtiahol štát na daniach. Chcem to vidieť. (Reakcia z pléna.) Je to v prílohe č. 6. Takto, na to, aby som si mohol uplatniť tých 100 %, áno, máte tam zadné dvierka. Ak dokážem daňovému úradu, ale ja to musím dokazovať, a neviem, ako to pri tom nábytku budem dokazovať, že ten nábytok určite nepoužívam aj na súkromné účely, tak si môžem zarátať tých 100 %. Jednoducho, dobre, tie zadné dvierka tam sú. Ale zároveň je to ďalší priestor, bohužiaľ, kde sa zvyšuje, neviem, či je správne slovo byrokracia, ale zvyšujú sa právomoci daňových úradníkov prísť do firmy a robiť cirkus okolo toho, či ten nábytok, ktorý ten podnikateľ kúpil a má v kancelárii, si má zarátať 100 % alebo 80 %. Keby sme šli do detailov, a nechcem tu zabíjať týmto čas, tak by sme zistili, že toto skutočná absurdita. Skrátka, 80 %, znovu je tu nejaká bulharská konštanta, 80 %. Prečo to nie je 40 %? Pán minister, smelo do toho. Zlí podnikatelia, áno, pozmeňujúci, to dajme 5 %, 1 % dajme, však smelo do toho. Podnikatelia klamú, tie motorky, tie bicykle, ktoré si kupujú na firmu, tie kosačky, tie určite na podnikanie nepoužívajú.
Ale poďme k ďalšej veci. Nedaňové výnosy, toto je naozaj zarážajúce. A toto, čo ste urobili, to komentujem, obrazne povedané, so slzami v očiach. Vy ste vypustili doterajšie spravodlivé daňové pravidlo, ak je nejaký náklad považovaný za nedaňový náklad, čiže nemôžem si ho uplatniť do výdavkov, v poriadku, tak potom prípadný výnos, ktorý s tým súvisí, je takisto nedaňový výnos, to znamená, nezaráta sa mi to do základu dane. To platilo doteraz. Vy zavádzate veľmi nešťastným spôsobom pravidlo, teda meníte ho, keď aj taký výnos, na ktorý sú viazané takzvané nedaňové náklady, bude výnos daňový, zdanený. Tu vlastne pôjde v niektorých prípadoch o dvojité zdanenie, pán minister. Zdôrazňujem to. A uvádzam príklad manká a škody, ktoré sa môžu vo firme stať, a zamestnávateľ ich vymáha od svojich zamestnancov, je to doteraz považované za nedaňový príjem logicky, takéto vymožené manká a škody od zamestnancov, povedzme, v nejakom predaji budú odteraz dvojito zdaňované. Poraďte sa so svojimi odborníkmi. A myslím si, že dajú mi za pravdu, toto nie je dobré. To jednoducho nie je dobré.
Oceňujem, že ste skutočne si dali podrobnú prácu pri hľadaní možností, kde by sa čo ešte dalo dodaniť. Čiže napríklad to, aby sa nemajetková ujma vyplácaná na základe Občianskeho zákonníka v nejakých súdnych sporoch odrazu zdaňovala ako takzvaný ostatný príjem, tak to je ako čerešnička na torte. Získate tým síce len pár peňazí, pár eur, ale treba to zdaniť, to je úplne úžasné.
Nový spôsob zdanenia zamestnaneckých benefítov, to znie celkom dobre, že zamestnávateľ sa bude môcť rozhodnúť postupovať pri zdanení tak, aby nedošlo k zníženiu reálneho finančného čistého príjmu zamestnanca, to znie pekne. Ale aj za tým, pán minister, jednoducho vidím čertovinu, zamestnávatelia, to nie sú len súkromní zamestnávatelia, ktorí, opakujem, si so svojimi peniazmi naložia, ako chcú. Keď chcú zamestnancom pridať na platoch alebo na benefitoch alebo platiť za nich dane, nech sa páči, to sú ich prostriedky, a nech si robia, čo chcú. Lenže zamestnávatelia, to sú aj štátne firmy, to sú úrady, samosprávy, ministerstvá, kde takisto bežia tie nepeňažné benefity, a to dosť štedro. Čiže týmto spôsobom dávate priestor, otvárate dvere práve takýmto úradom, aby mohli ešte benefity ešte zbenefitnieť, to znamená na náklady štátu, na náklady prostriedkov samospráv, a aby títo zamestnanci mali vyššie výhody. A často to nie sú radoví zamestnanci, ale sú to znovu tí top funkcionári.
Dobre, ďalšia téma, daňový bonus. Presúvate zmenu daňového bonusu z doterajšieho 1. júla. na 1. januára. Keď teda prižmúrim oko nad tým, že o polroka neskôr budete zvyšovať daňový bonus, ale teda na druhej strane bude v tom väčší systém a lepší poriadok a väčší prehľad, tak to beriem, v poriadku, to by som ani nekritizoval, možno skôr pochválil, ale vtip je niekde inde. Daňový bonus na deti, ktorý dostávajú ako daňovú úľavu vlastne pracujúci rodičia, sa nemenil od 1. 7. 2013 a podľa tohto návrhu sa najskôr bude meniť vlastne až k 1. 1. 2016. Čiže dva a polroka sa daňový bonus nemenil a meniť nebude. Tých 20 eur a niečo je stále zafixovaných dva a pol roka. Tu sme pred pár dňami schvaľovali, teda vy ste schvaľovali, vaši poslanci v skrátenom konaní schvaľovali zvýšenie vianočného príspevku s odôvodnením, že týmto spôsobom vláda Slovenskej republiky sa snaží znížiť možné riziko chudoby a prispieť k naplneniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti u poberateľov dôchodku. Ja sa pýtam, v mladých rodinách, rodinách s deťmi, kde rodičia pracujú, kde poberajú daňový bonus v súlade so zákonom, ktorý sa dva a pol roka nemenil a meniť nebude, tam náhodou nehrozí riziko chudoby? U mnohých týchto rodín je štatisticky dokázané, že sú na tom omnoho horšie ako dôchodcovia, ktorí poberajú vianočný príspevok. A u nich sa nepozeráte na to, že došlo k nejakému zvýšeniu cien a že je pred Vianocami a tak ďalej a tak ďalej? Dva a pol roka sa daňový bonus nemenil a meniť nebude.
Je tu aj niekoľko pozitívnych zmien, napríklad zmena pri platení preddavkov fyzických osôb alebo započítanie do výdavkov na obstarávanie majetku aj úrokov z hypotekárneho stavebného úveru, to kvitujem, je tu aj na druhej strane zvýšenie odpisov pre firmy, ktoré rozvíjajú vlastný výskum a vývoj, to sú pozitívne opatrenia, aspoň niečo ste urobili aj na tej plusovej strane pre ľudí, ale to však neprekryje ten fakt, že tak ako pán premiér s pánom ministrom Richterom na tej veľkej tlačovke pred tou veľkou tabuľou si odfajkol splnenie ďalšieho sľubu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, predpokladám, že máte oveľa dlhšie vystúpenie.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Nie, ešte na minútu.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, nech sa páči, skončite.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tak ako si odfajkol zvýšenie vianočného príspevku na tabuli, čo ste teda chceli urobiť pre ľudí, tak predpokladám, pán minister, že vy máte niekde v útrobách vašej kancelárie, alebo je to na Úrade vlády, tiež takú jednu tabuľu, ktorou sa nechválite. Tam máte vymenované, čo všetko chcete urobiť na to, aby ste udusili podnikateľov, malé, stredné firmy. A vy si tam tiež bez prítomnosti kamier po dnešnom dni urobíte takú jednu fajočku, že ste teda urobili ďalšie opatrenie na vydusenie podnikateľov, živnostníkov, drobných, menších, stredných firiem. A predpokladám, že tie peniaze, ktoré naháňate do štátneho rozpočtu, tých 300 mil., ktoré to má priniesť, naháňate aj preto, lebo máte obrovský problém s eurofondami. Ale to už je iná téma.
Skryt prepis
