Videokanál poslanca

No na toto sa, na toto sa nedá povedať nič iné len, že takéto vystúpenie, Julo, či dnešné, či včerajšie, len a len potvrdzuje, že pri tej ústave šlo o kšeft so SMER-om. Keby ste nemali špinavé svedomie, tak by si ty takéto príspevky k takej téme, ako je druhý pilier, ako je anuitná novela jednoducho nemal. Ako obhajovanie, že my teraz nebudeme hlasovať so SMER-om lebo, aby ste nás neobviňovali, to je presne, ja neviem, čo mám na to povedať. Veď to aj malé decko pochopí, že pri ústave ste boli jednoducho dohodnutí a bol to, neviem ako, aký mám použiť výraz.
Tu, prosím pekne, zabudnime na všetky tie tri bodky okolo ústavy. Tu ide o anuitnú novelu, tu ide o to, aby ľudia mali čo najvyššie dôchodky z druhého piliera. Takže tuná zaťahovať nejaké takéto hrádky naozaj nie je, na to nie je priestor. Úplne som fakt dojatý, že takéto niečo tu zaznieva.

Ďakujem pekne za ústretovosť kolegov poslancov, ktorí teda pochopili, že keďže tu zajtra, žiaľ, nebudem doobeda, tak mám štrnásť minút na svoje vystúpenie, ktoré teda chcem využiť.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, najskôr aby som nestratil náhodou čas, prednesiem dva pozmeňujúce návrhy netradične hneď na úvod.
Prvý pozmeňujúci návrh k zákonu je návrh poslancov Jána Podmanického a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 895), ktorý znie:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. I 42. bode § 42a ods. 1 poslednej vete sa slová „80 %" nahrádzajú slovami „90 %". Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
Odôvodnenie. Ide o to, aby z prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv dostali najmenej 90 % poberatelia dôchodkov a maximálne tým 10 % tým pádom aby mohlo zostať ako odmena, odplata do životnej poisťovni. Čiže oproti vládnemu návrhu je to progres v prospech dôchodcov. A je to spoločný návrh nás poslancov a získal podporu prakticky z rôznych poslaneckých klubov. Verím, že ho podporíte v záverečnom hlasovaní.
Druhý pozmeňujúci návrh je čisto môj a je takisto k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 895), kde ide o vypustenie novely Zákonníka práce z tohto vládneho návrhu.
A tento návrh je teda jednoduchý a znie: „Článok II sa vypúšťa.“ V súvislosti s vypustením článku II sa vykoná prečíslovanie ostatných článkov.
O čo teda ide.
Navrhujem, aby sa nevykonala novelizácia navrhovaná pôvodne vo vládnom návrhu Zákonníka práce, kde ide o dve veci, po prvé, o to, aby dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov mohli byť uzatvárané najdlhšie na dobu 12 mesiacov, po druhé, o to, že z tých ďalších technických zmien, ktoré sa tam dajú nájsť, je dôležitá najmä zmena, podľa ktorej sa má odmena za vykonanú prácu vyplatiť najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, pokiaľ ide o dohody o pracovnej činnosti a o dohody o vykonaní práce.
Namietam najmä to, prečo by sa mali týmto spôsobom meniť ustanovenia Zákonníka práce, ak tým dôvodom má byť pravidelnejšie zúčtovanie odvodov do Sociálnej poisťovne za dohody. Takéto riešenie je škrabaním sa poza hlavu, pretože ak tou motiváciou na takúto zmenu je to, aby sa z dohôd s nepravidelným príjmom odviedli odvody do Sociálnej poisťovne nie až po skončení dohody, ale rýchlejšie, tak predsa stačilo urobiť nejakú novelizáciu v zákone o sociálnom poistení a tam napríklad navrhnúť, aby sa to zúčtovanie odvodov z dohôd s nepravidelným príjmom nevykonalo až po skončení dohody, ale, povedzme, raz za dvanásť mesiacov. Mohlo to byť jednoduchšie. Tak by bola Sociálna poisťovňa „spokojná" a hlavne neboli by zbytočne zaťažovaní zamestnávatelia takou administratívou aká im pribudne teraz, pretože pri skončení dohody musia odhlásiť dohodára zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, poslať do Sociálnej poisťovne evidenčný list dôchodkového poistenia. A keďže s tým dohodárom budú mať záujem naďalej spolupracovať, tak na druhý deň uzatvoria novú dohodu s tým istým človekom, ak teda ju uzatvoria, a znovu ho musia prihlasovať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne. Je to zbytočný cirkus len kvôli tomu, aby sa zúčtovali odvody.
Ďalej chcem upozorniť všetkých, ktorí ma počúvajú, najmä zamestnávateľov, že ak sa schváli navrhovaný vládny návrh novely Zákonníka práce, tak to bude znamenať, že k 30. 6. budú musieť síce nie ukončiť dohody, ktoré majú uzatvorené s nepravidelným príjmom , ale z titulu zmeny spôsobu výplaty, odmeny, ktorá bude musieť byť vyplácaná každý mesiac, tie dohody prechádzajú automaticky na režim pravidelného príjmu, čo znamená technicky, že ale za všetkých takýchto dohodárov musia zamestnávatelia poslať k 30. 6. odhlášku z nepravidelného príjmu, vyúčtovať a zaplatiť tie odvody a k 1. 7. dohodár, keďže pokračuje, musí poslať tú prihlášku na pravidelný príjem. Tí, čo robia tieto veci, tak veľmi dobre chápu, čo to je a čo to všetko bude znamenať.
A preto teda prosím o podporu tohto návrhu a vypustenie čl. II, zmeny Zákonníka práce.
Mám ešte čas, takže sa môžem venovať hlavnej téme. A to je samotná veľmi dôležitá, tzv. anuitná novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
A poviem teda na úvod hneď, že túto novelu v zásade podporujem. A ak by som bol prítomný na hlasovaní, čo zrejme nebudem, ak bude zajtra o 11.00 hodine, tak túto novelu by som podporil, ak bude o 17.00 hodine, tak fyzicky prítomný budem a budem hlasovať za a budem odporúčať aj každému, koho stretnem, aby hlasoval za novelu. Prečo? Najmä historicky, za celú tú desaťročnú históriu existencie či II. piliera alebo aj I. piliera sociálneho poistenia pôjde prvýkrát o tak schválenú zásadnú novelu, ktorá bude mať podporu nielen navrhovateľa, vlády, takej, aká v danej chvíli je, ale aj pomerne veľkej časti opozície, čo tu ešte nebolo. A, bohužiaľ, to, čo tu doteraz bolo, bolo vždy o tom, že vláda, nech už bola, aká chce, si niečo navrhla, silou väčšiny presadila a opozícia, tá zase, lebo opozícia musí byť proti, tá bola zásadne proti veciam, aj keď šlo možno o dobré veci.
Spomínam si veľmi živo, keď som ako minister horko-ťažko naozaj pretlačil cez tento parlament svoju novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorou sa napríklad zaviedli indexové fondy, ktoré sa v praxi ukázali ako veľmi úspešné a dokážu svojim klientom čiže sporiteľom zhodnocovať každoročne v súčasnosti prostriedky o 15 % a viac ročne. Vtedy opozícia čiže poslanci za vládny SMER za to nehlasovali, lebo boli predsa tvrdá opozícia. Jastrabi v opozícii predsa musia kričať „proti“.
Dnes je to tak, že významná časť opozície bude pravdepodobne hlasovať za túto novelu, pretože si uvedomujeme, že tento zákon je jednoducho potrebný, od 1. 1. 2015 sa budú vyplácať dôchodky z II. piliera, a je naším spoločným záujmom, aby II. pilier bol stabilný a aby ľudia, ale aj inštitúcie, či už sú to poisťovne alebo správcovské spoločnosti, Národná banka, všetci cítili, že je tu určitá jednotnosť v názore a máme spoločný záujem, aby II. pilier fungoval.
Čiže môžem mať čiastkové výhrady, aj ich mám, k tejto novele, ale uprednostňujem možno nejaký svoj záujem, že toto by mohlo byť lepšie, toto by sa mohlo nastaviť tak, uprednostňujem ten spoločný záujem, to vyslanie signálu, že táto novela by mohla byť síce lepšia, ale rešpektujme, že nie všetko je dokonalé, a túto novelu podporujem, aj keď teda zároveň vyjadrujem svoje výhrady. V čom vyjadrujem svoje výhrady?
V prvom rade vyjadrujem výhrady v tom, že tak ako relatívne dobre technicky je napísaná pasáž, ktorá sa týka spôsobu výplaty doživotných dôchodkov doživotnými poisťovňami, tak mizerne, respektíve vôbec nie je rozpracované to, čo sa pôvodne v zákone navrhlo. A to je otázka tzv. programového výberu. Veľmi mi to chýba. Ja si pod programovými výberom takisto ako kolega Ivan Švejna nepredstavujem to akési vulgarizované vybratie x tisíc eur pri odchode do dôchodku z dôchodkového účtu a minúť tie na bohvienačo. Ale pod programovým výberom si predstavujem napríklad to, že DSS-ka alebo iná inštitúcia, povedzme, banka, samozrejme, s nejakým tým dohľadom Národnej banky Slovenska, by zobrala úspory sporiteľa a, povedzme, na štyridsať rokov by sa rozpočítali splátky, čo je teda strašne podobné ako doživotný dôchodok. Ale doživotný dôchodok je poistný produkt, kde tie splátky sa rozpočítajú cez nejakú tú čiernu skrinku, ktorú voláme know-how doživotnej poisťovne, cez úmrtnostné tabuľky, ktoré sú také, aké sú, možno dobré, možno zlé, možno riziko také, onaké. Pri takomto programovom výbere by sporiteľ vedel, že tú celú svoju nasporenú sumu si po štyridsiatich rokoch vyberie. A čo je dôležité a čo je zásadne odlišná vlastnosť, to je, že ak ten sporiteľ zomrie po piatich rokoch, tak tých ostatných 35 rokov splátok naozaj zdedia jeho dedičia. Čiže to kvázi dedenie, ktoré je síce progresom v doživotných dôchodkoch, kde vlastne je garantovaný výber 84 mesačných splátok, v prípade smrti sporiteľa to budú poberať jeho pozostalí, je síce progres, ale zďaleka sa to nemôže vyrovnať tomu, o čom hovorím teraz ja. Nemám to, samozrejme, legislatívne pripravené, pretože to nie je jednoduché. Zároveň je to vlastne to, čo mi nielen chýba, ale na čo mi bolo treba ďalej robiť, pretože život pôjde ďalej. Uvidíme, ako sa s tým popasuje súčasné vedenie ministerstva, pán minister, máte vlastne ešte rok a pol, dva roky na to k dispozícii. Aj prax ukáže, čo bude v praxi znamenať výplata doživotných dôchodkov, aké budú tie ponuky, aký tam bude reálny konkurenčný boj na strane poisťovní, pretože ak by existoval taký programový výber, o ktorom hovorím alebo snívam, tak tá konkurencia by bola zásadne iná. A tá konkurencia znamená víťazstvo pre klienta, v tomto prípade pre sporiteľa dôchodcu, ktorý by nepochybne takto dostal lepšie ponuky, pretože to konkurenčné prostredie iných inštitúcií by tie ponuky vygenerovalo nepochybne lepšie, ako keď to bude päť-šesť životných poisťovní, kde každý každého pozná, kde každý o každom niečo vie a kde sa obávam, že tá konkurencia nebude takou, akou by mala byť. Čiže toto je moja hlavná výhrada.
Pokiaľ ide o tú veľmi diskutovanú otázku, od akej hranice a koľko si môže vybrať cez ten kvázi programový výber sporiteľ, myslím si, že tá hranica je z hľadiska toho, čo sme tu mali a čo by teda mohlo byť, nastavená relatívne dobre, aj keď o tom môžeme diskutovať a aj keď tá hranica ako taká, ten systém môže vyvolávať určité otázky. Ale to nechajme teda naozaj na čas, aby ukázal, čo to v praxi bude robiť. Ja sa nestotožňujem s odhadmi ministerstva, ktoré teda hovoria na vzorke súčasných ľudí, ktorí čakajú na ten dôchodok, že to bude 12 %. Myslím si, že po čase to bude 20 až 30 % ľudí, ktorí budú môcť túto istú voľnosť narábania s prostriedkami využiť. Čiže nebude to zase až tak málo ľudí. Ale uvidíme, naozaj čo v tomto prinesie ďalší život.
Dôležité, teda opakujem, je to, že novela tu je, pokiaľ ide o doživotné dôchodky ako také ako spôsob výplaty, toto je technicky pripravené dobre. A len zostáva dúfať, že túto výzvu správne pochopia doživotné poisťovne a tie dôchodky budú relatívne zaujímavé, aj keď zatiaľ z relatívne nízkych nasporených súm, samozrejme, nemôžeme čakať zázraky.
Ešte, ak dovolíte, ak teda dostanem ešte minútku, dve minútky času, chcel by som sa ešte dotknúť zmien v zákone o sociálnom poistení. To je ďalší článok. Nemám teda pozmeňujúci návrh, len chcem k tomu trošku komentovať. Výborný je návrh, ktorý teda zaznie ešte. A to je možnosť požiadania o navýšenie dôchodku pre pracujúcich dôchodcov raz ročne bez toho, že by museli ukončiť svoju činnosť. To všetci pracujúci dôchodcovia, ktorých je vyše 100 tisíc, privítajú, aj keď spôsobí vrásky možno a starosti ten nápor, ktorý bude v lete v Sociálnej poisťovni, jej pobočkách. Ale myslím si, že si takúto zmenu naozaj zaslúžia tí pracujúci dôchodcovia, najmä pracujúci živnostníci, ktorí sú dôchodkovo poistení pri živnosti. Je každému jasné, že keď tomu živnostníkovi aspoň trošku ten malý biznis ide, tak tú živnosť nebude ukončovať alebo prerušovať len preto, aby si nechal prepočítať dôchodok. Ale tá živnosť mu beží. A je mnoho prípadov, že, skrátka, oni si tú živnosť nechajú až do smrti. To znamená, že to zvýšenie dôchodku si neužijú ani deň. Takže hlavne pre nich to bude veľmi dobré. A dúfam, že sa tento návrh sem naozaj dostane a že sa aj presadí.
Pokiaľ ale ide o návrh, podľa ktorého sa má zrušiť súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia a povinného nemocenského poistenia s odôvodnením, že takýmto spôsobom sa eliminuje možné zneužívanie inštitútu nemocenského poistenia na čerpanie vyšších nemocenských dávok, či už je to nemocenské alebo materské a podobne, tak nesúhlasím s takýmto návrhom. Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne najlepšie vie, o aký počet ľudí sa jedná. Ale ja si myslím, že nejde o nejaký zásadný veľký počet ľudí, ktorí by toto doslova zneužili. A ak sa dá zneužiť systém nemocenského poistenia na čerpanie vysokých dávok pri nízkom poistnom, tak to vôbec dnes nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ale je to povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Ak mi pani predsedníčka dáte ešte dve minúty, tak veľmi jasne vysvetlím na príklade, ako sa to dá urobiť. Môžem hovoriť ďalej?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Takže ako sa dá získať šesťtisícová materská za pár stoviek eur poistného? Žena sa zamestná na štvrtinový úväzok vo firme 31. decembra. A budem to hovoriť do budúcnosti. Zamestná sa presne 31. decembra 2014 na štvrtinový úväzok, čiže na dve hodiny denne. Za ten 31. december, je to Silvester, ale za ten 31. december dostane od zamestnávateľa vyplatených 40 eur. Pokračuje jej ďalej zamestnanie, pracovný pomer, v novom roku, v roku 2015. Každý mesiac zarobí okolo 100 eur mesačne. Má štvrtinový úväzok, pripomínam, robí v podstate za niečo málo ako vyššiu minimálnu mzdu. Bude takto pracovať deväť mesiacov až do októbra, keď už ako tehotná pôjde na materskú dovolenku. Bude mať nárok na materskú? Áno, pretože bude mať za sebou vyše deväť mesiacov, 270 dní nemocenského poistenia. Aké bude mať rozhodujúce obdobie pre výpočet materskej? Bude to rok 2014, ten posledný jeden deň, keď zarobila tých 40 eur. Aká bude vtedy výška materského? Denný vymeriavací základ z toho Silvestra 2014 je 40 eur delených jedným dňom, čiže 40 eur. A aká je potom materská? Je 65 % z tých 40 eur na deň. To je približne 26 eur denne, čo je asi 780 plus-mínus eur mesačne. Za osem mesiacov materskej je to vyše 6 000 eur na materskej. Aké boli odvody za ten Silvester? Z tých 40 eur si vyrátajte necelých 50 % aj do zdravotnej poisťovne, aj so zamestnávateľom asi 20 eur a tých ďalších deväť mesiacov z tých 100 eurových zárobkov 47 – 48 eur mesačne, tak nech je to dokopy aj 500 eur. Takže za týchto pár eur poistného získa 6 000 na materskej alebo keby to bola ročná PN-ka, tak je to vyše 7 000 alebo 8 000 na PN-ke. Takto sa dá zneužívať nemocenské poistenie cez povinné nemocenské poistenie zamestnanca. A takéto riešenie tejto diery v nemocenskom poistení v tejto novele nevidím. Namiesto toho chcete siahnuť na dobrovoľné nemocenské poistenie, čím zbytočne naštvete pár tisíc ľudí, ktorí ten systém asi nezneužívajú, ale chcú si jednoducho pre istotu platiť vyššie poistné, aby v prípade nejakej nešťastnej náhody mali vyššie dávky.
Takže nemám na to pripravený pozmeňujúci návrh, to sa zase nedá len tak ľavou zadnou. Na to sú na ministerstve, respektíve v Sociálnej poisťovni tímy odborníkov, ktorí, dúfam, v budúcnosti sa budú inšpirovať tým, čo som tu povedal, a zamedzia tomu, aby sa takto dalo zneužívať nemocenské poistenie.
Čiže na záver, pán minister, ďakujem vám a pánovi štátnemu tajomníkovi, vašim ľuďom za dobre odvedenú prácu, pokiaľ ide o pripravenosť anuitnej novely v oblasti doživotných dôchodkov, ale myslím si, že je tam čo robiť. A verím, že ešte počas vašej prítomnosti na ministerstve k nejakému ďalšiemu pokroku dôjde. A ak sa tak nestane, ďakujem, že nám ponúknete výbornú kartu do predvolebnej kampane v roku 2016.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte pár slov k predloženému návrhu zákona. Asi vopred viete, ktorí ma poznáte, že čo asi budem hovoriť. Je to úplne jasné.
Moja téma je, pokiaľ ide o vzťah k tomuto zákonu, zásadný nesúhlas k tomu, aby sa pracovná zdravotná služba znova rozširovala. Pripomeniem súčasný platný legislatívny stav, ktorý je v zákone od čias vlády Ivety Radičovej, a to je taký, že pracovná zdravotná služba v tých dôsledkoch komplikovanosti, finančnej náročnosti, administratívnej zložitosti, je povinná len pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie rizika 3 a 4. A teda dal som si tú malú námahu a pozrel som si dostupné štatistiky, koľkých zamestnancov sa to dnes týka. Týka sa to okolo 94 000, nečiním si nárok na presnosť tohto údaju. Podľa toho, čo som zistil, 94 000 zamestnancov máme približne zaradených do kategórie rizika 3 a 4. Čiže dnes je stav taký, že pracovná zdravotná služba sa týka približne 94 000 zamestnancov a, opakujem ešte raz, týka sa ich preto, lebo vykonávajú práce, ktoré sú skutočne z kategórie rizika ohrozenia chorobou z povolania, prípadne pracovným úrazom skutočne náročné. Podľa toho, čo som sa dozvedel z tlačovej správy, ktorú vydal Úrad verejného zdravotníctva, hlavným takým rizikovým faktorom je hluk, ktorý vlastne zaťažuje 76 % týchto zamestnancov, a tak ďalej a tak ďalej. No to vlastne znamená, že ak vezmete do úvahy globálne počty, že na Slovensku máme zamestnancov v pracovnom pomere a aj na dohodu, pretože pokiaľ viem, vzťahuje sa to aj na zamestnancov na dohodu, máme ich približne 2 milióny, tak zamestnancov, ktorí pracujú v tom riziku 3, 4, je 94 tisíc, čiže približne každý – dobre počítam? –, každý 20. zamestnanec je v tej trojke, štvorke. Všetci ostatní, čiže drvivá väčšina je v jednotke alebo v dvojke, a na nich sa dnes pracovná zdravotná služba z hľadiska povinností nevzťahuje. Ak nejaký zamestnávateľ si tú pracovnú zdravotnú službu pre takýchto zamestnancov zabezpečí v poriadku, je to jeho vec, je to jeho rozhodnutie, ale nie je to povinné.
Pani ministerka, vy týmto návrhom znovu prinášate povinnosť pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov. Čiže 1 900 000 ľudí, plus-mínus, bude zasiahnutých týmto zákonom. Vy budete samozrejme tvrdiť, že je to pozitívne, pretože to zvyšuje ochranu tých zamestnancov, znižuje riziko chorôb z povolania, pracovných úrazov a tak ďalej a budete argumentovať tým, že 66 % chorôb z povolania je práve u zamestnancov, ktorí vykonávajú tie nerizikové práce zaradené do kategórie jedna a dva.
No aby som teda predišiel tejto argumentácii, tak na tomto mieste teda si dovolím odkryť čaro týchto čísiel. Podľa, zase podľa štatistiky, ktorú vydal Úrad verejného zdravotníctva za rok 2012, lebo čerstvejšie údaje, pokiaľ viem, nemáme, týchto z povolania počas roku 2012 nám pribudlo 344, plus-mínus, a z toho 66 %, ktoré by sa teda mali vzťahovať na zamestnancov kategórie jedna a dva, ktorí teda nie sú krytí povinnou pracovnou zdravotnou službou, to znamená približne 230 zamestnancov. Čiže keď to prepočítame na ten 1 900 000 ľudí, že 230 z nich vlani malo chorobu z povolania, tak to znamená, neviem, či počítam dobre, zase hovorím, nejde o tú presnosť, asi každý 8-tisíci, postavme si tých zamestnancov, obrazne povedané do jedného radu, tak každý 8-tisíci mal vlani chorobu z povolania. No ak s takýmto argumentom, že jeden z 8 tisíc zamestnancov má chorobu z povolania alebo získa ju pri tejto práci, sa má na všetkých 1 900 000 zamestnancov zaviesť znova povinná pracovná zdravotná služba, tak ja takýto argument ako jednoznačne odmietam. A je to čiste pre neznalých skresľovanie štatistík a manipulácia s údajmi a robenie bu-bu-bu tam, kde nie je.
Nepovedal som to ja prvý, poviem to ixtýkrát po niekom, že to je to isté, ako keby ste všetkých ľudí, ktorí chodia po uliciach, nútili nosiť na hlave helmu, pretože sa zistilo, že občas niekomu padne na hlavu tehla. Alebo ako keby ste zakázali používanie elektrického prúdu preto, že sa zistilo, že občas niekoho, žiaľ, ten elektrický prúd zabije. Jednoducho nemôžeme pri takomto prístupe obmedzovať, nariaďovať a regulovať všetko na tomto svete, pretože tí zamestnávatelia, ale aj zamestnanci sa z tej regulácie nakoniec úplne zbláznia.
Pre vašu informáciu, pani ministerka, nedávno, pred pár dňami mal snem, mal snem, mala snem Slovenská asociácia malých podnikov, ktorá združuje naozaj tých drobných živnostníkov, drobných podnikateľov, malé firmy, a na tomto sneme si prijali celkom zaujímavé prehlásenie, v ktorom upozorňujú na to, akým spôsobom sú napríklad tieto malé firmy dnes zaťažené. Ja si dovolím trošku zdržať prítomných a zacitovať z tohto prehlásenia Slovenskej asociácie malých podnikov. "Naďalej dochádza k zvyšovaniu celkového finančného zaťaženia malých a stredných podnikov a živnostníkov. Dopady najviac pociťujú mikropodniky, malé rodinné podniky do 9 zamestnancov." V roku 2004, pardon. "V roku 2014 zaplatí malý podnikateľ a živnostník na daniach a odvodoch cca 2600 eur mesačne, čo je o 8 % viac ako v rovnakom období 2013." A tak ďalej a tak ďalej.
Čo všetko sa stalo v poslednom čase? Zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov pre odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, to sa vás priamo týka. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody, to sa vášho rezortu takisto priamo týka. Zavedenie odvodov pre dohodárov, tak isto váš rezort. Zavedenie odvodov pre dôchodcov, to sa vás netýka, to je len v sociálnom poistení. Zavedenie odvodov pre študentov, tak isto len sociálne poistenie. Zahrnutie ďalších viacerých príjmov do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov. Dividendy, to je presne sprísnenie zákona v zdravotnom poistení vrátane zvýšenia percenta odvodov z dividend z 10 na 14 percent. A tak ďalej. Zníženie limitu pre prechod na mesačných platiteľov DPH. Zavedenie nových podmienok pre evidenciu tržieb elektronickými regulačnými pokladnicami. Zavedenie nových, nových limitov pre použitie hotovostných platieb. Zavedenie evidencie dohodárov pre Sociálnu poisťovňu a pre zdravotnú poisťovňu, to takzvané denné nahlasovanie.
Pani ministerka, bol by som veľmi rád, keby ste mi minimálne v záverečnom slove skúsili povedať, že už na tom konečne robíte a že konečne sa odstráni tá buzerácia, s prepáčením za výraz, firiem pri nahlasovaní dohodárov do zdravotnej poisťovne, že ste na to konečne niečo vymysleli, aby to nemuselo byť tak, že jeden deň prihlásim, druhý deň odhlásim, ďalší deň prihlásim a štvrtý deň zase odhlásim a tak dookola. Energetická certifikácia budov, certifikácia kotlov, certifikácie komínov, denná evidencia liehu, zavedenie kontrolného výkazu DPH, zvýšenie periodicity predkladania výkazov a tak ďalej.
Čiže vy k tomu všetkému, čím boli zaťažené najmä malé firmy v poslednom období, chcete pridať ešte to, že im zavediete znova povinnú pracovnú zdravotnú službu. Áno, váš argument bude, že ste sa na tom dohodli na tripartite, no a že tá pracovná zdravotná služba musí byť zavedená, pretože smernica, aha, a že to zavedenie ste vykonali naozaj veľmi decentne a je možnosť si zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastným pracovníkom. No skvelé! Čiže tie náklady, ktoré bude musieť firma vynaložiť, nebude musieť vždy vynaložiť na nejakú externú agentúru, ktorá mu to ponúkne, ale môže si to zaplatiť v rámci réžie vlastnej firmy, čiže či tie eura vyhodím týmto komínom, alebo týmto komínom, to je prašť ako uhoď.
Jednoducho, jednoducho viem vopred, vopred, ako argumentujete, nie je to pre mňa žiadna novinka, už sme niečo počuli aj vo vašej reči pred pár minútami, ale jednoznačne, jednoznačne to odmietam, odmietam. Žiadna takáto pracovná zdravotná služba pre zamestnancov prvej a druhej kategórie so žiadnym zdôvodnením nemusí byť zavedená, to je moje stanovisko, z ktorého nedokážem uhnúť ani o milimeter. Je to zbytočnosť. Zbytočne zaťažíte ďalšou administratívou už tak preťažené firmy, zbytočne sa budú míňať peniaze. A chcem pripomenúť, že týmto, týmto sa otvorí priestor, aby v štátnych, takzvane štátnych inštitúciách, kde sú zamestnané v podstate státisíce ľudí, znovu vznikali tunely, ktorými budú manažéri týchto firiem, viď Slovenská pošta a 11 000 alebo koľko tisíc zamestnancov, tunelovať štátne financie na údajne nesmierne potrebnú pracovnú zdravotnú službu. Takýmto spôsobom sa znovu vytunelujú štátne prostriedky a nepôjde o eurá, ale v tomto rozmere pôjde rádovo o milióny eur ročne, ktoré budú musieť sprostredkovane splatiť slovenskí daňoví poplatníci na takýto absolútny nezmysel.
Čiže z hľadiska procedúry, navrhujem, pán spravodajca, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto zákone. A ak tento môj apel neprejde, tak aby bol zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, ja by som inak teda nevstupoval do rozpravy ani do faktických, ale ten zákon je taký, aký je, no. Ale keď som teraz registroval to vaše vystúpenie, do ktorého ste dali také obrovské množstvo energie, ako ste intonovali, ako vám, ako ste dali najavo, ako vám strašne záleží na tom zákone, aby sa presadil. Za tým niečo bude, pán minister. Toto nebude len tak. (Smiech v sále a potlesk.)

Pán kolega Mikloš znovu spomenul vo svojom príspevku UNITAS, čiže ja sa dotknem tejto časti jeho príspevku, ktorý zaznel v závere. Áno, osem, v podstate 8 rokov vlády Roberta Fica, v prvej a v druhej, nebude stačiť na to, aby bol zavedený systém UNITAS.
Pán minister tu pred pár minútami hovoril, akých špičkových odborníkov okolo seba sústredil, ako sa dobre pracuje a ako všetko dobre funguje. No tak potom čo ešte treba spraviť pre to, aby sa zaviedol systém UNITAS, ktorý v podstate nie je zas niečo úplne zo sféry sci-fi? To nie je let do vesmíru. To je jednoducho len sústredenie všetkých platieb, či občana, štátu alebo naopak, na jedno jediné miesto, zavedenie jedného jednotného systému ročného zúčtovania daní, odvodov i sociálnych dávok pod jednu strechu, na jedno tlačivo, vyškolenie jednej kvalifikovanej skupiny úradníkov, ktorí toto všetko budú strážiť, sledovať, zdokonaľovať, to zas nie je niečo, čo znamená nejaký svetový prevrat. A na toto nestačí osem rokov vlády Roberta Fica, čiže to je veľká hanba, pán minister, že takýto projekt nie ste schopný zrealizovať, a zároveň je to pre vás veľká škoda, pretože ste sa mohli doslova presláviť v rámci týchto našich slovenských podmienok, ktoré v Hainburgu končia a vo Svidníku tiež, ale v rámci toho nášho malého Slovenska by ste sa zapísali do histórie ako človek, ktorý pre tento štát niečo pozitívne urobil. Zatiaľ ste sa zapísali len negatívne, napr. zavedením kontrolného výkazu, na ktorý ja, kade chodím, tade počúvam slová, hanba, fuj, kto toto vymyslel.

Ďakujem, pán minister, za vašu reakciu. V podstate štandardná reakcia, ako si viem predstaviť, akú by asi mal minister financií povedať opozičnému poslancovi v danej situácii, nič iné som vlastne nečakal a vlastne ste mi nepriamo potvrdili, že naozaj je to o tom peknom počasí alebo zlom počasí, pretože nezamestnanosť na Slovensku sa momentálne naozaj znižuje na veľké prekvapenie zainteresovaných napriek všetkým tým negatívnym zmenám, či to bol Zákonník práce, či to bolo zavedenie takých-onakých odvodov, zvýšenie daní, ďalších administratívnych povinností pre zamestnávateľov, a to zvýšenie, to zníženie nezamestnanosti, ktoré momentálne zaznamenávame a tú vyššiu ponuku pracovných miest, naozaj za ňu môže len a len vonkajšia ekonomika, ale nie kroky vašej vlády. To chcem zdôrazniť. To som hovoril vo svojom príspevku a to chcem zdôrazniť ešte raz.
Pokiaľ ide o ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, nereagovali ste na tie moje výhrady, ktoré hovorili o tom, že ročné zúčtovanie má priniesť aj pozitívny efekt pre určité skupiny poistencov, a chcem zdôrazniť to, čo som nepovedal možno vo svojom vystúpení, že ak zavediete ročné zúčtovanie tak, že sa začne prvýkrát vlastne realizovať v roku 2016 podľa programu stability, aspoň tak som to vyčítal a potom niekedy UNITAS, to znamená, že na dva kroky urobíte niečo, čo sa dalo urobiť na jeden krok, a bude to znamenať zbytočne vyhodené peniaze na softvéry, úradníkov, ich platy, zaškoľovanie a tak ďalej a tak ďalej. Budete to robiť na dva kroky, to, čo sa dalo urobiť na jeden krok, a ešte k tomu to nebude v poriadku. A to, čo ste hovorili, že vy potrebujete zistiť štruktúru príjmov občanov, aby ste vedeli reagovať na strane dávok, veď to predsa viete cez daňové priznanie. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov vám v zásade neprinesie žiadnu novú informáciu. Vy tie informácie máte, a ak si myslíte, že nemáte, tak potom neviem, či máte prehľad o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, dovoľte mi pár slov k predloženému programu stability. Ja sa priznám, že my doma máme najobľúbenejší program v televízii predpoveď počasia. To nikoho neurazí, nikoho nedojme, pozrieme si, že ako bolo. Dáma alebo pán v televízii v lepšom alebo horšom obleku alebo kostýme nám povedia, že ako asi bude. No a tak som si trošku pripadal aj, keď som čítal program stability, ako pri tom sledovaní predpovede počasia, ako bolo a ako asi bude. Podľa toho, ako bude, budú vetry duť, podľa toho, či príde tlaková výš, tlaková níž, a keď to náhodou nevyjde, čo tam po tom, však zajtra bude predpoveď počasia nová a znovu sa budeme na ňu tešiť a tak to pôjde pekne ďalej. Najmä môj dvojročný, 20-mesačný syn si to vždycky rád pozrie a ja vždy zdieľam jeho radosť z toho, ako sa tam objavujú tie slniečka, mráčiky.
Takže trošku som si pripadal takto, pán minister, pri študovaní tohto materiálu a hovorím to tu teda vlastne s tým cieľom, že mi tam chýba, chýba väčšia taká aktivita vás, vašich ľudí, ako to ovplyvniť, aby to nebolo o tom, ako bude v Európskej únii, ako bude vo svete, kam nás tie vetry zadujú. My za to nemôžeme, to tie vetry, to tá tlaková výš alebo tlaková níž. Chýba mi tam väčší príspevok vás, vlády, k tomu, či sa s tou tlakovou nížou popasujeme, či tie vetry nejako dostaneme preč zo Slovenska, či to bude počasie dobré, a že sa budeme menej vyhovárať na to, no veď kríza, odbyt, zahraničie a tak ďalej a tak ďalej a budete viac hovoriť o tom, čo by ste vy mohli ovplyvniť. Ľudia vás volili preto, lebo očakávali, že budete kormidlovať Slovensko cez tie naozaj náročné podmienky, v ktorých dnes žijeme, v globálnej ekonomike budete kormidlovať tak, aby sme sa tým úskaliam vyhli a aby Slovensko prosperovalo.
Úlohou vlády nie je pasívne prizerať a konštatovať, no tak svetová ekonomika sa rúca, tak sa teda rúca aj naša, ale úlohou vlády je vytvárať prostredie na Slovensku, podmienky tak, aby sme sa nemuseli vyhovárať na to, že tak je, tak je v Nemecku, tak je v Číne, tak je v Brazílii, tam je taká nezamestnanosť, tak u nás preto musí byť tiež taká. Čiže chýba mi tam, chýba mi tam väčší prístup k tomu, čo by sme mali zlepšovať, a poznáte moju agendu, pozeral som sa najmä na to, že ako chcete meniť daňový, odvodový systém, ako chcete meniť, aká je tam, aká je tam, nejaký, aký je tam nejaký nástroj, nejaká vízia zlepšenia podnikateľského prostredia. Našiel som tam veľmi málo, a ak som aj niečo našiel, tak skôr, skôr sa obávam, že je to v negatívnom vyznení, a aby som teda nezdržiaval svojím vystúpením, poviem konkrétne k tomu, čo sa teda naozaj dotýka tém, ktoré pokrývam.
Zavedenie ročného zúčtovania pri sociálnych odvodoch. Zavedenie ročného zúčtovania pri sociálnych odvodoch, čo je myšlienka jasná, dlhodobo s ňou pracujeme, hovoríme o tom už minimálne desať rokov, hovoríme o systéme UNITAS, všetci sa na to tešíme, každý chce priložiť ruku k dielu, keby, keď by mohol nejakým spôsobom pomôcť. No ale, ale v tomto materiáli som sa dočítal, že vlastne cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálnych odvodov je eliminovať výpadok príjmov Sociálnej poisťovne pri takzvanom skokovitom vyplácaní príjmov, čiže namiesto mesačného maximálneho vymeriavacieho základu, päťnásobok mesačnej mzdy, čiže okolo 4-tisíc eur, sa zavedie striktne ročný vymeriavací, maximálny vymeriavací základ, čiže približne 48-tisíc eur a na tejto báze sa bude vyberať poistné od zamestnancov, zamestnávateľov.
Čiže namiesto presadzovania projektu UNITAS, ktorý, samozrejme, tiež prinesie ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ale v jeho komplexnosti a tá komplexnosť nespočíva len v tom, že zoberieme ešte tam, kde by sa zobrať dalo, ale aj vrátime tomu, kto z dnešného pohľadu platí odvody nespravodlivo vysoké, kde UNITAS nie je len o zavedení ročného zúčtovania v tej komplexnosti, ale je o tom, aby sa urobil poriadok v tej koncovke výberu daní, odvodov, aby ten výber bol administratívne jednoduchší, a to jednak pre zamestnávateľov, jednak pre tých drobných živnostníkov, platiteľov odvodov, ale aj pre štát, aby to bolo lacnejšie, aby ten systém nevyžadoval nutnosť existencie neprepojených podivuhodných softvérov, stoviek, možno tisícov úradníkov, ktorí nemajú až také nízke platy, keď sa to tak vezme, zbytočne vyhodené peniaze.
Čiže o UNITAS-e neviem, či som tam vôbec niečo našiel, a o ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov som našiel to, že jeho cieľom je skasírovať ďalšie sociálne odvody od zamestnancov, zamestnávateľov. Pripomeniem, pretože to je téma, ktorá ma bytostne zaujíma a trápi, a som zvedavý, ako sa s ňou vysporiadate, že ročné zúčtovanie, áno, mal by sa vlastne, mala by sa vlastne zaviesť báza toho ročného maximálneho základu so všetkými svojimi dôsledkami, ale to napríklad znamená aj to, že ak niekto platí ako zamestnanec z viacerých vzťahov zamestnanca a tie príjmy má teda z viacerých zdrojov a sú relatívne vysoké, tak aby pri tom ročnom zúčtovaní dostal vrátený preplatok, ktorý mu pri takomto vzťahu vyplynie. Tých ľudí nie je veľa, to nie sú státisíce. To sú možno stovky ľudí na Slovensku, ale sú. A takýto systém voči nim by mal byť aj pozitívne nastavený a nielen voči nim, lebo tí, čo sa vyznajú, mi povedia, veď on si to predsa môže pýtať naspäť, ale aby bol pozitívne nastavený aj voči tým firmám, ktoré týchto ľudí zamestnávajú, pretože dnes ten systém takto nastavený nie je ani zďaleka. Čiže aby ten preplatok dostal aj zamestnávateľ podobne, ako je to pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Ďalšia vec, živnostníci. Živnostníci, ktorí podnikajú popri zamestnaní, dnes časť z nich platí odvody aj ako zamestnanec, ale aj ako SZČO, čiže platia dvakrát, čo je v niektorých prípadoch výsostne nespravodlivé a nespravodlivé najmä preto, lebo ak niekto platí aj ako zamestnanec, aj ako SZČO, bez milosti, bez výnimky sa ho týka povinný minimálny základ ako SZČO s tým známym odôvodnením, aby teda ten jeho dôchodok bol v slušnej výške, no ale ak si už platí aj ako zamestnanec, tak takýto dôvod tam odpadá, pretože on si platí dvakrát. Čiže tam ten minimálny základ nemá čo hľadať podobne, ako to korektne je pri ročnom zúčtovaní zdravotných odvodov. Čiže tieto aspekty by mali byť v systéme ročného zúčtovania sociálnych odvodov zapracované. No ale, ako sa zdá, oni tam zapracované nebudú.
Čiže jediným cieľom toho okliešteného ročného zúčtovania sociálnych odvodov, pán minister, podľa toho, ako som to ja pochopil a priznám sa, aj podľa toho, ako som trošku vyňúral informácie na ministerstve práce a sociálnych vecí, je len a len skasírovať tých zamestnancov, ktorí občas majú príjem, mesačný príjem vyšší ako 4-tisíc eur zavedením toho striktného ročného stropu. A to je veľká škoda a zároveň je škoda, aby som to ešte raz zdôraznil, že projekt UNITAS nám niekde zapadá prachom, a ako je mi známe, nič reálne sa na ňom nerobí, hoci mal byť zavedený možno už tohto roku, možno v roku 2015, nedeje sa nič, rok 2016 je volebný, aj keby ste akokoľvek na tom začali robiť, pochybujem, že by ste vo volebnom roku boli ochotní spustiť projekt, ktorý nesie pozitíva, ale nesie aj riziká. Čiže jedna z vecí, ktorú ste mohli počas tejto vlády urobiť, sa, ako sa zdá, neurobí, čo je veľká škoda a čo je premrhaná príležitosť pre občanov Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Presne, ako mi to cestou pripomenul pán spravodajca, ktorý mi pripomína, že ja som už k tomuto zákonu v rozprave vystúpil. Áno, ja som k tomu zákonu vystúpil v prvom aj v druhom čítaní a okrem iného, okrem iného som v druhom čítaní hovoril toto, kedy som kritizoval spoločnú správu, ktorá prešla výbormi, a hovoril som toto. Konkrétne bod 2, kde s úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a práv chránených, právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, sa do týchto príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem: "osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu" a tak ďalej a tak ďalej, kde som teda namietal, že takýto bod v takomto znení je v rozpore so Zákonníkom práce, a keďže som to vtedy nepovedal možno dôsledne, pripomeniem vám, kolegyne a kolegovia, čo hovorí § 13 ods. 4 Zákonníka práce: "Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania". Čiže toľko citácia zo Zákonníka práce, § 13 ods. 4.
Čiže tak, ako som upozorňoval v rozprave, došlo v spoločnej správe v návrhu, je tam, bol tam návrh, ktorý bol v rozpore so Zákonníkom práce a, samozrejme, tak ako pán prezident vo svojom odôvodnení hovorí alebo píše, je tu vlastne rozpor so samotnou filozofiou zákona na ochranu osobných údajov a so základnými ľudskými právami, jednoducho zamestnávateľ nemôže len tak bez všetkého monitorovať činnosť zamestnanca na pracovisku bez toho, že by ho na to vopred upozornil, bez toho, že by o tom zamestnanec vedel, a tým skôr nemôže zhromažďovať osobné údaje pri takejto činnosti. Jednoducho to je zásadný rozpor so Zákonníkom práce, upozorňoval som na to v rozprave, navrhol som vyňať bod 2 spoločnej správy na spoločné hlasovanie, čo sa aj stalo, čiže o bode 2 sme hlasovali osobitne a pozrite sa, kolegyne, kolegovia, ako kto o tomto bode 2 z vás hlasoval. Skúste si vstúpiť do svedomia, či trošku sledujete to, o čom sa v tejto rozprave, v snemovni hovorí a o čom sa hlasuje. Ak si ctíte svoj poslanecký mandát, tak mali by ste trošku dávať pozor, či to, o čom hlasujete, a tým skôr, keď je to vyňaté na osobitné hlasovanie, že asi je tam nejaký dôvod.
Som veľmi rád, že pán prezident sa stotožnil s tým, čo som hovoril ja v rozprave, a keby tu bol sedel hypoteticky ako poslanec, tak by za bod 2 spoločnej správy nehlasoval. Čiže som rád, že zákon bol vrátený späť do parlamentu, najradšej by som bol rád, keby bola otvorená znovu kompletne rozprava, keby sme znovu mohli povedať ďalšie svoje návrhy. Ale to sa nestane, to je jasné, sme v určitom procese, ja osobne jednoznačne podporujem a schvaľujem námietku pána prezidenta a určite za ňu budem hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý návrh. Dobrý návrh, dobre vyargumentovaný, pekné čísla sme počuli, ale ja vám poviem niečo ešte lepšie, ak si môžem dovoliť takto začať. Ja by som navrhoval zrušiť, teda takto, ja by som navrhoval zmenu v zákone o dani z príjmu a to tak, že tento príjem by bol od dane oslobodený. Ak by bol tento príjem od dane oslobodený, tak tým pádom automaticky by nepodliehal ani povinnosti na sociálne poistenie, ktoré sa neplatí už ani dnes, čo je dobré a nepodliehal by ani povinnosti, pokiaľ ide o zdravotné poistenie a nepodliehal by ani daňovým povinnostiam, pretože ako ste, pán spravodajca, pán navrhovateľ, výstižne spočítali, je to 138-tisíc úkonov, ktoré spočívajú z toho, že tých 70-tisíc ľudí musí ten obecný úrad prihlásiť, odhlásiť zo zdravotnej poisťovne, lenže zabudli ste na to, respektíve neviem, akým spôsobom ste uvažovali, keď ste toto pripravovali, zabudli ste na to, že sú tu teda daňové povinnosti dnes a tá mzdová účtovníčka na obecnom úrade, ktorá tiež niekedy nevie, kde jej hlava stojí, práve teraz, kedy sa robí ročné zúčtovanie dane, musí za týchto ľudí, za tých členov volebných komisií, musí im poslať potvrdenie o príjme, čiže musí vytlačiť jednu A4 a poslať im to, doporučená pošta, to je, neviem, či 60 centov sa dneska platí alebo koľko, sa musí, čo musí poslať tomu členovi komisie, aby mu to došlo a po druhé, musí ho zapísať do hlásenia na daňový úrad. Čiže musí urobiť dva ďalšie administratívne úkony, ktoré dokonca aj niečo stoja na tom poštovnom.
Čiže keby sa znížil tento príspevok tak, aby v čistom zostal rovnaký pre toho člena volebnej komisie a keby sa v zákone o dani z príjmov povedalo, že tento príspevok je od dane oslobodený, tak tým pádom máme vybavené aj zdravotné poistenie a nebude s tým spojená naozaj žiadna iná administratíva ako to, že tomu človeku tie peniaze treba vyplatiť, čomu sa skrátka vyhnúť nedá, keďže tie peniaze teda naozaj má dostať. Čiže toto by som navrhoval ja.
Ďakujem za pozornosť.