Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.11.2013 o 16:54 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2013 16:54 - 16:56 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Rád by som reagoval na viacero častí vášho vystúpenia, pán kolega, ale nestihnem to. Takže chcem povedať tú zásadnú vec. Tu vôbec nejde, pán kolega, o konflikt medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, ale tu ide o to, že všetci klienti - či vo verejných, či u verejného poskytovateľa, alebo u neverejného - majú mať rovnaké práva. A keď sa neverejní poskytovatelia ozvú, pretože cítia sa byť ukrivdení, tak nie preto, že oni sú ukrivdení, ale preto, lebo sú v krivde ich klienti. A keď sa opozícia stavia, ako hovoríte, na stranu neverejných poskytovateľov, tak to nie je tak, že opozícia sa stavia na stranu neverejných poskytovateľov. Opozícia sa stavia na stranu klientov, ktorí sú v zariadeniach spravovaných neverejnými poskytovateľmi, či sú to neziskové organizácie alebo Katolícka charita a podobne. Čiže my bránime záujem klientov, ktorí sú diskriminovaní takým postupom samospráv, aký v praxi častokrát vidíme. A keď ste povedali, že na to nemáte peniaze vo vašom, vo vašej župe, tak pokiaľ mám dobré informácie, možno ma opravíte, Bratislavská župa a Košická župa financuje rovnako klientov alebo zariadenia neverejné, verejné, nerozlišuje, ale vo vašom tie problémy sú. Čiže možno vo vašom teda nie, ale v niektorých ďalších tie problémy sú. Čiže keď to vedia riešiť v Bratislave, v Žiline, a ako hovoríte, aj u vás, tak sa pýtam, prečo to nevedia riešiť v ďalších samosprávnych krajoch? Čiže niekde je chyba a zrejme na strane samosprávy. Ale zhodneme sa, tak ako ste povedali v ďalšej časti, že nemôže zostať v súčasnosti, keďže aj počet klientov narastá, počet ľudí, ktorí chcú čerpať sociálnu službu, jednoducho narastá možno viac ako v čase, keď sa tá decentralizácia robila, zhodneme sa, že financovanie je nedostatočné a musí do toho vstúpiť štát - a ja teda tvrdím - aj zdravotné poisťovne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2013 16:25 - 16:27 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ja som vo svojom príspevku vyzýval kolegyne, kolegov, aby teda neriešili také žabomyšie vojny, že kto za čo môže a kto kedy čo urobil, neurobil, ale skúsil teda konštruktívne pristupovať k problému, ktorý sa volá sociálne služby. Pani kolegyňa Vaľová, ako počul, ako som počul, sa toho fakt držala.
Pokiaľ ide o tých 50 %, tak, pani kolegyne, aby ste vedeli, že ako to celé vzniklo, aby ste to na budúce prípadne aj povedali, keď budete túto historku stále ako hovoriť dookola, tak tých 50 % som tam nedal preto, lebo ma to napadlo niekedy pri rozjímaní o sociálnych službách, ale dal som to tam preto, lebo to bol výsledok, návrh, ktorý vzišiel takisto z pracovnej skupiny, ktorá vtedy tiež zasadala, rokovala veľmi dlho a vedela, že nie sú peniaze, a bol to vlastne návrh, ktorý presadzovali najmä, najmä predstavitelia samospráv, to znamená ZMOS, ďalej župani jednotlivých samosprávnych krajov, čiže starostovia, starostovia, primátori, mnohí z nich zvolení za vašu stranu, ktorí toto presadzovali. A viete, prečo to presadzovali? Preto, lebo vedeli, že jednoducho nemajú peniaze na to, aby si to platili z vlastného, teda z prostriedkov samosprávnych, či takých, alebo onakých, obce, mesta, kraja, a tak trošku chceli, aby som bol za zlého ja. Pretože oni za zlého cez VZN-ko so svojimi poslancami na úrovni obce, mesta, ktorí by oni cez VZN-ko zvýšili hranicu príspevku pre klienta, oni tými zlými byť nechceli. Tak si predstavte, že ja ako somár som toho zlého zahral a vy teraz tomu somárovi nakladáte poza uši, ale spýtajte sa naozaj starostov a primátorov, ako to vtedy bolo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2013 16:08 - 16:09 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem obidvom kolegom Martinom za podporný príspevok a osobitne Martinovi Poliačikovi za to dovysvetlenie, ako sa financuje školstvo. Takže nie je to také jednoduché možno, ako som si myslel, a problémy sú vlastne svojím spôsobom aj v školstve. Ale o to viac ich cítia práve klienti zariadení sociálnych služieb, pretože to je skutočne citlivá téma.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2013 15:39 - 16:05 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k novele zákona o sociálnych službách, aj keď preskočiť latku, ktorú nastavil svojím vystúpením kolega Novotný a kolegyňa Gibalová, to sa mi asi nepodarí, takže skúsim len dať svoj pohľad na veci.
V prvom rade chcem povedať, že zle sa počúva takéto obviňovanie, kto za to všetko môže: zlá decentralizácia, zlý zákon z roku 2008 a pani ministerka Tomanová, exminister Mihál, no jednoducho, samospráva je zlá, neviem, kto ešte všetko je zlý.
Viete, ja na to poviem toľko. Ako bývalý matfyzák, ako absolvent štúdia odboru matematická informatika, teória systémov a podobne, keď som sa ako minister hlbšie zoznámil so zákonom o sociálnych službách, pretože dovtedy bol nie príliš oborom môjho záujmu, tak som pochopil jednu vec, že tento systém, tento zákon a celý systém je jednoducho postavený na nesystémových základoch. To tu nejako ad hoc sa niečo vymyslelo, decentralizovalo, zlepilo, napísal sa nejaký zákon, aby čosi bolo, aby to bolo nejako, aby boli nejaké paragrafy, doslova, dopísmena, ale, priatelia, tento systém jednoducho nemá ani hlavu, ani pätu. To je základný problém. Čiže ak sa tu niekto snaží - v tomto prípade pán minister Richter - zreparovať tento systém, tento v úvodzovkách systém, tak je to veľmi ťažké. Ja viem, že snáď rok alebo koľko prebiehali tie rokovania. Nie je najmenší problém dať úradníkom priestor a všetkým, ktorí sa chcú zúčastňovať na tých rokovaniach kanceláriu s kávičkou, čajíkom, minerálkou, aby si sadli a aby dlhé hodiny rokovali, ale viete, nie je dobrá taká práca, ktorá teda trvá hrozne dlho a hrozne ťažkopádne to je, ale nie je žiadny efekt. Ani ten efekt byť nemôže, pretože ten systém sa musí, systém v úvodzovkách sa musí v podstate celý postaviť nanovo. To je celá pointa. Ja osobne vidím momentálne dva problémy, ktoré sú kľúčové.
Po prvé jednoducho nie sú peniaze, to je základná vec. Pán minister, všetka česť, keď tu zoženiete dva milióny, tu päť, tu desať a nejaké tie najväčšie diery zalátate podobne, ako som to vlastne robil aj ja, tak tie najväčšie boľačky sa nejako zalepia, pofúkajkú bebíčka a akože ide sa ďalej, ale to nerieši systémový problém. Čiže niet peňazí, pretože ten pohľad cez to financovanie skrátka má absolútne ďaleko od nejakého systémového.
No a druhá vec je teda objektívny fakt, to nikto nepopiera a naozaj ani vy to nepopierate, že stále existuje diskriminácia medzi verejnými a neverejnými. Čiže tu si treba jasne povedať, jasne sa zhodnúť alebo nezhodnúť, nemusíme sa zhodnúť vo všetkom, ale treba si to fakt jasne vyjasniť. Chceme, aby boli diskriminovaní, a teraz pozor, nie neverejní poskytovatelia, ale chceme, aby boli diskriminovaní klienti v zariadeniach zriadenými neverejnými poskytovateľmi oproti klientom v zariadeniach, ktoré sú zriadené verejnými poskytovateľmi? Chceme tú diskrimináciu tých klientov alebo nechceme? To si treba jasne povedať. Možno tu narazíme na odlišné vnímanie sveta, ako to obvykle býva v tejto snemovni a politike na Slovensku. Možno nájdeme zhodu. Ak tú zhodu nájdeme, o to lepšie. Čiže ja chápem, že sa snažíte niečo riešiť, že si teda možno trošku hľadáte barličky typu musí prebehnúť, musí prebehnúť audit, áno, musí prebehnúť audit, musí byť úplne jasné, čo koľko stojí, či niekde nie sú tie náklady púšťané hore komínom, či by sa nedalo zoptimalizovať čo-to, pretože vo všetkých sférach, kde ide o peniaze, treba v prvom rade pozerať, či tie peniaze sú vynakladané účelne, čiže dotovať, ládovať, dávať niekde nejaké peniaze, či štátne, či samosprávy, bez toho, aby bolo jasné, kam to ide a prečo to ide, to je ako v našom zdravotníctve. Jednoducho lejete, lejete vodu do vane, ktorá je, ktorú ste zabudli zaštupľovať, jednoducho tá voda sa vám vyleje druhým koncom von. Čiže skutočne treba urobiť poriadok a oceňujem, že v tejto novele je vidieť takúto určitú snahu, to znamená, skúmanie tých štandardov kvality, skúmanie tej ekonomickej, ekonomickej opodstatnenosti nákladov, to sú kroky dopredu.
Bohužiaľ, bohužiaľ, ešte raz sa vrátim na začiatok, chýba tu niekto, chýba tu niekto, kto by tomu systému nielen dokonale rozumel a mal za sebou dobrú prax, ale ktorý by bol, kto by bol aj schopný urobiť skutočne systémové zmeny, systémové zmeny. Nehrajme sa teraz na ľavicu, pravicu, na vládnucu stranu, na opozíciu, tu to chýba. Ja som to nevedel byť, pretože to sa skrátka nedalo všetko stíhať. Vy, tento váš pokus tiež nie je práve dôkazom toho, že by sa to malo tak, že by ste to takto chceli robiť, skrátka pokým sa tu nezjaví nejaký mesiáš, a to myslím úplne vážne, kto sa do toho obuje poriadne a poctivo, tak budeme sa tu stále takto každého polroka-rok doťahovať, budeme sa striedať, vy ste raz v opozícii, raz vo vláde, my sme raz v opozícii, raz vo vláde a tak dookola a nebude to nikdy dobré. Čiže tu treba zachovať chladnú hlavu a skúsiť, skúsiť, skúsiť sa na veci pozrieť úplne od podlahy a poctivo a úprimne zodpovedne.
Ja teraz poviem po tomto úvode pár takých už možno len drobnejších poznámok. Krásnym dôkazom toho, že v zákone je diskriminácia klientov, ktorí sú v zariadeniach neverejných poskytovateľov, je § 75 ods. 1 a ja si ho dovolím odcitovať možno dvakrát po sebe, aby sme pochopili, o čom sa teraz bavíme. Paragraf 75 odsek 1 zákona hovorí: "Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec." Čiže obec je povinná poskytnúť peniaze neverejnému poskytovateľovi, tomu súkromníkovi alebo tej katolíckej charite a tak ďalej, je povinná mu poskytnúť peniaze vtedy, ak o poskytnutie tej sociálnej služby samotná obec požiadala toho poskytovateľa. Čiže keď ho nepožiada, tak mu nič poskytovať nemusí. To je úžasná vec, to je Murphyho zákon ako z učebnice. To je niečo podobné, ako keby v zákone o dani z príjmov bolo napísané, daňovník je povinný platiť dane také a také, ak sa tak sám rozhodne. Tak ja ako daňovník sa rozhodnem, že dane platiť nebudem a nemusím ich platiť. Tu sa obec rozhodne, že nebude poskytovať peniaze, poskytovať neverejnému poskytovateľovi, tak ich v súlade so zákonom poskytovať nebude. Čiže takýto zákon je jednoducho zlý, pretože tej obci umožňuje pokojne sa rozhodnúť, ako len chce, ako sa rozhodnú miestni poslanci, starosta, primátor, a keď sa rozhodnú tak, že tomuto neverejnému poskytovateľovi nič dávať nebudeme, tak dávať nebudú a môžte ísť, kde chcete, sa sťažovať, pretože budú mať podľa zákona na to právo. Takýto zákon je k ničomu.
Ďalej si dovolím pripomenúť posudkovú činnosť. Akým spôsobom na Slovensku funguje posudková činnosť? No úplne úžasne. Tu keď hovoríme o zákone o sociálnych službách, tak to posúdenie odkázanosti, a teda potreby občana, aby bol, aby získal umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, tak to posudzovanie robí príslušná samospráva, čiže má tam vytvorený nejaký útvar, má tam nejakých posudkových lekárov, ktorí takto posudzujú. Ďalej tu máme Sociálnu poisťovňu. Ak je občan v zlom zdravotnom stave, má nejaké ťažké vážne zdravotné problémy a tak ďalej, tak posudzovanie invalidity občana pre získanie nároku na invalidný dôchodok vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Takže to máme druhý prípad, iný, originálny, posudkovej činnosti. Ak chce občan nejaké príspevky podľa zákona o príspevkoch pre kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak si to musí vybaviť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa ho rád ujme tretí, iný posudkový lekár. Čiže to je už tretí spôsob vykonávania posudkovej činnosti. Nie som si istý, či neexistuje ešte aj niečo štvrté, možno ma niekto doplní, že ešte som zabudol, ale už len tieto tri formy posudkovej činnosti, ktorými si musia prejsť občania, ktorí sú buď vo vysokom veku, alebo teda najmä majú zdravotné ťažkosti, tak to je v prvom rade šikanovanie týchto občanov, pretože ich nútime behať po troch úradoch, hoci majú ten istý problém a potrebujú tú istú službu od štátu. Je to, samozrejme, finančne nákladné, pretože máme troch posudkových lekárov namiesto jedného. Nechcem teda paušálne niekoho obviňovať, nechcem tu paušálne, ako pán minister Kažimír obviňuje všetky eseročky, že podvádzajú, a zavádza paušálne daňové licencie, paušalizovať, že všetci posudkoví lekári kradnú a berú úplatky, ale stáva sa aj to, čiže keby to bolo koncentrované do jedného nejakého miesta, na jeden nejaký úrad, tak je možné, že aj s tou korupciou by sa dalo lepšie bojovať.
A pokiaľ sa vrátim teda späť k zákonu o sociálnych službách, tak tu je taká zaujímavá koncentrácia, mikrokoncentrácia moci z pohľadu samosprávy, do rúk samosprávy, pretože samospráva jednak teda rozhodne, komu tie peniaze pošle, komu tie peniaze nepošle, ako som už spomenul, jednak samospráva má vlastne v kompetencii tú posudkovú činnosť, čiže posudkový lekár alebo kto to je zo samosprávy, povie, tento má právo, tento nemá právo na čerpanie takejto služby. Samospráva vlastne rozhodne, kam by ten dotyčný mal ísť, a nie ten samotný občan, nepriamym takýmto vlastne nátlakom. Samospráva teraz po novom, po týchto zmenách bude kontrolovať, akým spôsobom sú teda tie vynakladané tie ekonomické náklady, akým spôsobom sú splnené štandardy kvality. Skrátka všetko robí samospráva od prvého do posledného momentu prakticky a to nie je dobre, pretože tu chýba jednak ten samostatný nezávislý orgán, ktorý by robil tie posudky, a napríklad aj taký orgán, ktorý by teda posudzoval kvalitu zariadení sociálnych služieb, či sú to verejní alebo neverejní poskytovatelia, aby to bolo naozaj spravodlivé a nespochybniteľné. Čiže niečo sa tu naznačilo v tejto novele, ale nie je to ani z ďaleka dotiahnuté do toho správneho konca.
Už tu bolo spomenuté, ale dovolím si to ešte raz pripomenúť, kolega Novotný, je to vážny problém a poprosím, nie ste žiadny zlepenec, ste vláda jednej strany, úžasným spôsobom sa vždy viete na všetkom pekne dohodnúť, tak poprosím vás, pán minister, dohodnite sa s pani ministerkou Zvolenskou, aby konečne rešpektovalo to, rešpektovala to, že tie úkony ošetrovateľského typu, prepáčte za môj ľudový jazyk, sú skrátka výkony, ktoré by mali byť hradené plne zo zdravotného poistenia bez akejkoľvek ďalšej diskusie, presaďte to, aby to konečne začalo fungovať, pretože tým dostanete ten ďalší reálny zdroj financií, ktorý je objektívny, ktorý nemôže nikto spochybniť, a aby tie zariadenia sociálnych služieb verejné, neverejné mali takýto prúd financií na tých ľudí, ktorých platia, a na ten materiál, tie služby, ktoré sa k tomu čerpajú, ktoré znamenajú ošetrovateľskú starostlivosť pre starších alebo invalidných občanov. Toto by malo byť jednoznačne hradené zo zdravotného poistenia. To, čo sa tu stále hovorí, peniaze by mali ísť za klientom, to znamená, ak si, ak si napríklad v školstve, síce niektorí si to nevedia predstaviť a chcú to zmeniť, ale ak sú napríklad v školstve už dlhé roky, už všetci, všetci teda uvedomujeme a rešpektujeme fakt, že každá škola na žiaka dostáva nejaký normatív, škola nejakého typu a je jedno, či je to zariadenie štátne, obecné, teda škola, či je štátna, obecná alebo súkromná, alebo povedzme cirkevná, a dostáva rovnaký príspevok na žiaka podľa typu školy, tak nie je žiadny dôvod, aby to napríklad v sociálnych službách fungovalo nejako inak. Čiže ten klient je podstatný, a nie, a nie, kto je zriaďovateľ toho zariadenia. Ale to tu už bolo mnohokrát, mnohokrát zopakované.
Pokiaľ ide o stupeň odkázanosti a príspevok zo štátu, áno, to je dobrá cesta, ktorú sme my nejakým spôsobom začali, naštartovali, vy v nej dobre pokračujete v tom zákone, tak ako je predložený, len, len-len-len sa však nestalo, resp. pripomienkové konanie, to našťastie zastavilo, návrh, podľa ktorého sa vlastne mali znížiť tieto príspevky od štátu na klienta podľa stupňa odkázanosti, pretože ten súčasný, a teda aj naďalej platný príspevok, ktorý je poskytovaný paušálne v rovnakej výške, ste vlastne pôvodne navrhovali ponechať v tej pôvodnej výške len pre ten stupeň najvyšší, pre tú šestku a pre tie nižšie ste to chceli vlastne znížiť bez nejakej evidentnej kompenzácie. Čiže toto nebolo celkom férové, ale našťastie sa silno ozvali tí, ktorí v pripomienkovom konaní toto pripomienkovali, a tento návrh ste stiahli. Myslím si však, že financovanie klienta cez stupeň odkázanosti príspevku od štátu je správne, a myslím si, že by malo byť aj odstupňované podľa stupňa odkázanosti, ale nie tak, že tým ušetríte peniaze, ale tak, že zvýšite príspevok na šestku a povedzme teda znížite príspevok, ja neviem, poviem príklad, na trojku alebo na štvorku. Čiže toto ešte, naštastie, ste zastavili, lebo to bolo veľmi, veľmi zle a poškodilo by to tých klientov.
Pokiaľ ide o financovanie, padlo to tu už, poviem teda ešte raz svoj uhol pohľadu. Financovanie jednoznačne musí byť viaczdrojové. V prvom rade platí štát. Tí ľudia si zaplatili celý svoj život dane a odvody, majú jednoducho právo na to, aby im štát prispel na, ich, ich život na sklonku života tou formou, že im prispeje na náklady, ktoré stojí ich pobyt v zariadení, resp. aby sme nezabudli na terénnu službu, ktorá im je poskytovaná v ich domácnosti. Čiže nielen ide o kamenné zariadenia, aby štát prispel, ale ide o to, aby štát prispel aj pri poskytovaní sociálnej služby takej, onakej priamo v bydlisku toho klienta, ktorý nemusí opustiť kvôli tomu svoju domácnosť. Čiže príspevok od štátu, ktorý by mal byť v zásade viazaný na stupeň odkázanosti, to znamená inými slovami na stupeň tých objektívne daných zdravotných ťažkostí alebo veku klienta.
Ďalší príspevok by mala uhrádzať a prispievať samospráva. Je to dané tými kompetenciami, v tomto zmysle povinnosťami samosprávy, o tom sú tie podielové dane a podobne, a rovnoprávne, bez rozdelenia na verejných, neverejných poskytovateľov. Ďalej, ďalší zdroj financovania, pokiaľ ide o verejné zdroje, by malo byť zdravotné poistenie, tak ako som už spomínal.
Ďalej treba vážne počúvať tých, ktorí už dlhší čas hovoria o potrebe akéhosi nového, akejsi novej formy dobrovoľného poistenia na budúce čerpanie sociálnej služby. Čiže pre budúcnosť by to bolo riešenie, samozrejme, nie dnes, ale pre budúcnosť, aby si ľudia povedzme v strednom veku, ktorí si uvedomujú zodpovednosť voči sebe samým, takto vlastne platili dobrovoľne poistenie a potom z neho čerpali financie, keď na to budú odkázaní.
No a za posledné, klient samotný. Sociálna služba nemôže byť poskytovaná úplne zadarmo, to si asi nikto takto nevie predstaviť - rovnako ako v iných sférach, ak je niečo zadarmo, tak sa tým plytvá a ľudia si to nevážia. Čiže je absolútne jasné, že musí tu byť spoluúčasť klienta. Treba diskutovať aká, treba diskutovať o tom, či ochrana príjmu má byť nastavená tak alebo onak, to je diskusia, ktorá je úplne v poriadku.
A zase si myslím, že v tom sa zhodneme, na financovaní pobytu klienta, toho staršieho človeka vo vyššom veku s ťažkými zdravotnými problémami sa musí podieľať nielen on sám, ale jeho rodina. Jeho rodina. V prvom rade sa o svojich rodinných príslušníkov musia postarať ďalší rodinní príslušníci. Medzigeneračná solidarita by mala byť v prvom rade v rodine. To znamená, ak tento klient v zariadení má pomerne nízky dôchodok, tak nie je možné, aby jeho deti alebo iná rodina dali od neho ruky preč, a nás sa to netýka, to je problém štátu, to je problém samosprávy. To nie je fér, to nie je v poriadku. A tu nestačia nejaké čestné vyhlásenia a nejaké robenie bu-bu-bu v zákone, ktoré nemá žiadny účinok, ale treba prijať účinné opatrenia, aby tá rodina, ktorá má majetok, ktorá má príjmy, skutočne tomu svojmu starému rodičovi prispela na pobyt v zariadení. Prípady typu, že dôchodca predal svoj dom, byt alebo inú nehnuteľnosť alebo dal iný majetok preč, venoval ten majetok svojim deťom alebo bohviekam a potom s nízkym dôchodkom 200-eurovým ide do zariadenia a nemá si to z čoho platiť, to je jednoducho nemorálne. Takto to jednoducho nejde. Čiže tu si všetci musia uvedomiť, že solidarita je potrebná, ale solidarita s tými, ktorí to potrebujú, a táto pomoc sa nesmie zneužívať. Čiže ak niekto predal povedzme v hodnote stotisíc eur svoj dom, tak treba na neho nazerať tak, ako keby ten majetok stále mal. Je to jednoducho jeho rozhodnutie. Nemôžeme nikomu brániť, aby predal svoju nehnuteľnosť, speňažil ju a tie peniaze použil tak, ako sa rozhodne. Ale takýto človek si musí byť vedomý, že ak tak urobil, tak nemôže čakať od štátu takú istú pomoc pri rovnakom dôchodku ako niekto, kto žiadny takýto majetok nemal a nemá. To je nemorálne, aby niekto takýmto spôsobom zneužíval štátnu pomoc v tejto podobe, v podobe dotácie sociálnej služby, ktorú čerpá.
Ja sa ešte na konci, na záver svojho vystúpenia pristavím pri rozvíjajúcej sa diskusii o tzv. anuitnej novele II. dôchodkového piliera, pretože tu sme sa dostali do sporu najmä s pánom štátnym tajomníkom Burianom, ktorý tvrdí, že tzv. programový výber, to znamená také to slobodnejšie naloženie so svojimi nasporenými peniazmi, bude umožnené len takému dôchodcovi, ktorý bude mať dôchodok celkovo - I., II. pilier - najmenej vo výške štvornásobku životného minima, čiže najmenej približne vo výške 800 eur. Všetci ostatní dôchodcovia si nebudú môcť naložiť so svojimi úsporami nejakým svojím rozhodnutím, ale budú musieť ísť cez životné poisťovne formou doživotného dôchodku. Takýto návrh by znamenal, že programový výber si môžu uplatniť len necelé 2 % budúcich dôchodcov, čiže skoro nikto.
Odôvodnenie pána štátneho tajomníka, resp. to, ktoré nájdeme v takomto zákone, je momentálne v pripomienkovom konaní, je také, že ak by sme umožnili vyčerpať si dôchodkové úspory iným spôsobom dôchodcom aj pri nižšom dôchodku, tak potom by zaťažili sociálny systém a čerpali by napríklad sociálne služby a žiadali by si príspevok od štátu. To odôvodnenie je na prvý pohľad rozumné. Ale keď sa nad tým zamyslíte trošku hlbšie a vyspíte sa z takéhoto prvého nadšenia, že ako dobre to na ministerstve pripravili, tak zistíte, že to vôbec rozumné nie je. Osemstoeurový dôchodok nemá na Slovensku skoro nikto. To potom II. pilier naozaj nemusel byť založený, ak by to malo fungovať takto. Jednoducho riešením pri tom II. pilieri to môže, riešenie môže byť aj také, že dôchodca bude musieť mať dôchodok aspoň 400 euro, čiže o polovicu menej, ako ste navrhli, lebo 400-eurový dôchodok je, mimochodom, priemerný dôchodok na Slovensku a nie je to zas až tak málo. Mal by sa brať do úvahy nielen dôchodok z I., II. piliera, ale predsa máme aj treťopilierové dôchodky, doplnkové dôchodkové sporenie, aj to je dôchodok. Mali by sa, samozrejme, brať do úvahy aj výsluhové dôchodky. To sme zabudli na tých výsluhových dôchodcov, ktorých tu máme desaťtisíce? Ježiš, nie, pardon, nezabudli, veď im predsa ideme vyplácať ešte aj riadne dôchodky, nezabudli, ja viem, že nie, postarali sme sa aj o nich, ale nepostarali sme sa o to, aby to bolo poriadne v anuitnej novele, a ďalšia vec je, že ten tzv. programový výber, to znamená, tá druhá časť úspor by mohla byť viazaná napríklad tak, že by si ju ten dôchodca mohol čerpať povedzme počas 20 rokov, 20 rokov. Málokto, prepáčte za túto vetu, dožije 20 rokov na dôchodku, ale ak by si čerpal programový výber 20 rokov, a teda mal peniaze na platenie si sociálnej služby, rozdiel medzi doživotným dôchodkom a programovým výberom je ten, že ak niekto zomrie predčasne, pred tým, ako si ten programový výber vyčerpá, tak tá časť, táto časť jeho úspor, resp. dôchodku sa dedí. A preto je to pre ľudí dôležité, a preto je to pre ľudí atraktívne, a preto budú túto možnosť vyhľadávať. Čiže keby sa trošku chcelo pohnúť rozumom, tak sa riešenia dokážu nájsť aj v tej anuitnej novele tak, aby dôchodcovia, budúci dôchodcovia nezaťažovali sociálny systém a mohli si za službu v zariadení sociálnych služieb naozaj platiť zo svojich prostriedkov a nevyužívať, resp. nezneužívať pomoc štátu.
Čiže je tu veľmi veľa výziev, je tu veľmi veľa čo ešte robiť, ale opakujem to, s čím som začal, tým skončím, tento zákon je od samého začiatku nesystémový, postavený na zlých základoch a najlepšie by ho bolo úplne zrušiť a začať úplne odznovu. Žiaľ, v rokovacom poriadku nenachádzam taký paragraf, ktorý by mi umožnil ako poslancovi navrhnúť zrušiť zákon. Je tu len možnosť navrhnúť ukončenie rokovania o tomto zákone, resp. vrátenie zákona na prepracovanie predkladateľovi. Takýto návrh tu už zaznel z úst tu kolegov Novotného a pani Gibalovej.
Čiže ja sa takisto pridávam k mojim predrečníkom a navrhujem, aby sa zákon, buď aby sa prerušilo rokovanie, ak to neprejde, aby sa zákon vrátil na prepracovanie navrhovateľovi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2013 10:33 - 10:43 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní milí študenti, dovoľte mi vyjadriť sa v rozprave k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o prídavku na dieťa.
Mnoho návrhov, mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne, okrem iného hodnotím pozitívne aj to, že pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa sa pri vysokoškolských študentoch už nebude posudzovať, či študent dodržal tzv. štandardnú dobu štúdia. Inými slovami, pre vysvetlenie kolegom, ktorí to až tak nesledujú, dnes majú rodičia nárok na prídavky na svoje dieťa, ktoré študuje na vysokej škole vtedy, keď povedzme v bakalárskom štúdiu na prvom stupni štúdia, ktoré má trvať tri roky, to dieťa skutočne tie tri roky študuje, neopakuje ročník alebo ročníky. V prípade, že dnes dieťa opakuje ročník, čiže študuje v poradí štvrtý rok na prvom stupni vysokej školy a malo to dieťa študovať roky tri, tak počas toho štvrtého roka už rodič prídavky nedostane.
Na jednej strane je to možno v poriadku z toho pohľadu, že sa týmto spôsobom núti, vytvára určitý tlak na študentov, aby študovali poriadne, aby teda robili skúšky, neopakovali ročníky.
Na druhej strane je to však diskriminujúce pri porovnaní s tým, že sú iní študenti, ktorí síce ročník neopakujú, ale povedzme skončí ročník-dva na nejakej vysokej škole, nechá tu školu, nechá to štúdium tak, začne študovať na ďalšej vysokej škole od začiatku a tam má nárok na rodinné prídavky, na prídavky na dieťa, takýto rodič, hoci to dieťa v konečnom dôsledku možno študuje dlhšie ako iné dieťa, ktoré opakuje možno nejakou nešťastnou zhodou okolností jeden ročník. Nehovoriac už o tom, že pri štúdium detí v zahraničí je veľmi ťažké posudzovať, ani sa to v praxi nerobí, ako dlho dieťa študuje povedzme v Čechách, v Británii, v Amerike, vysledovať sa to vlastne nedá a takéto deti alebo takíto rodičia potom dostávajú prídavky možno aj neúmerne dlhú dobu, je to ich pozitívna diskriminácia, ale negatívna pre tých rodičov, kde dieťa opakuje ročník.
Čiže túto zmenu hodnotím kladne a chcem vyzdvihnúť aj to, že to sledovanie štandardnej doby štúdia je pre, či úrad práce, ale potom aj pre zamestnávateľov, poviem prečo, dosť administratívne zaťažujúce. Zabíja sa tým veľmi veľa času, nosia sa potvrdenia a nie je to jednoduché dokázať alebo vyvrátiť. Čiže aj tá administratíva, ktorá je s tým spojená, je pomerne vysoká a povedal by som zbytočná, čiže z tohto dôvodu je dobre, že taká, je takáto zmena v zákone a táto byrokracia sa zo zákona odstráni.
Dopady tohto opatrenia, tak ako ich vyčíslili úradníci ministerstva, by mali byť také, že sa pozitívne dotknú približne 2 300 študentov ročne. Trošku ma mrzí, že už nebola odvaha v tej dopadovej správe v dĺžke finančných vplyvov poriadne zadefinovať, koľko to vlastne bude znamenať pre štátny rozpočet. No ja teda poviem svoj odhad, keď je to 2300 študentov ročne krát 12 mesiacov krát suma prídavku na dieťa, tých 23 eur plus-mínus, tak je to okolo 600-tisíc eur ročne, ktoré budete musieť, pán minister, nájsť vo svojom rozpočte. Nie je to ani veľa, ani málo, ale je to teda 600-tisíc plus-mínus.
A čo ma tak trochu prekvapilo, ma prekvapila jednoducho neznalosť skutočnosti, že ak sa takýmto spôsobom upraví zákon o prídavku na dieťa, že nebude sa sledovať štandardná doba štúdia na vysokej škole, tak má to priamy dopad aj na priznávanie daňového bonusu týmto rodičom a na tých istých 2 300 detí, na ktoré po novom dostanú rodičia prídavok, zároveň budú mať priznaný aj daňový bonus, pretože doteraz ho priznaný nemali. To znamená, že ministerstvo financií bude musieť počítať s tým, že suma porovnateľná so sumou, ktorá pôjde naviac na prídavku na deti, pôjde aj na daňové bonusy, čiže ďalších 600-tisíc bude stáť táto zmena ministerstvo financií v rozpočte z titulu zvýšenia vyplácania daňových bonusov. O tom sa v doložke vplyvov vôbec nič nehovorí a prekvapilo ma ja to, že keď bol na výbore pre sociálne veci pán štátny tajomník Burian a dal som mu túto námietku, resp. otázku, akým spôsobom sú s tým vysporiadaní, tak v podstatne ani on, ani jeho kolegovia z ministerstva, skrátka akože o ničom netušili. Čiže toto je úplne úžasné, že tu sa schvaľuje legislatíva, ktorá má finančné dopady, v tomto prípade pozitívne na ľudí, negatívne na štátny rozpočet, a hoci tu všade hovoríme, že treba vždy pri nejakej novelizácii, pri nejakých pozmeňujúcich návrhoch pekne krásne vyčísliť, koľko to bude štát stáť, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, keď nejaký opozičný poslanec predloží nejaký návrh, ktorým by sa nejakým spôsobom zlepšila finančná situácia ľudí, tak z ministerstva financií príde zásadne odmietavá odpoveď, pretože to bude stáť peniaze a my na to nemáme, ale tu zrazu sa prijíma zmena, o ktorej na ministerstve práce ani nevedia mäkké f, že to má dopady aj na daňové bonusy, nevie to ani sám štátny tajomník a, pán minister, neviem, či o tom viete vy.
Čiže chcem upozorniť tých, čo počúvajú tento môj príhovor a sú zodpovední za zostavovanie štátneho rozpočtu, že táto zmena bude stáť štátny rozpočet okolo 600-tisíc ročne na vyšších prídavkoch na deti a ďalších približne 600-tisíc eur ročne na vyšších daňových bonusoch. Zdôrazňujem, že schvaľujem túto zmenu, len upozorňujem, že bude stáť štátny rozpočet 1 200-tisíc eur ročne, aby ste si toho boli vedomí.
Druhá vec, chcem podporiť pána kolegu Brocku, § 14 ods. 2, podľa ktorého majú rodičia po dosiahnutí tretieho roku veku svojho dieťaťa povinnosť oznámiť úradu práce a sociálnych vecí, akým spôsobom a kde sa budú o svoje dieťa ďalej starať, je úplne nezmyselná, alibistická a nič nerieši. Ak tu pán minister, resp. nie, pán, prepáčte, pán kolega Jasaň hovorí, že ak sa týmto novým byrokratickým opatrením zachráni čo len jeden detský život, tak to treba podporiť. To znie veľmi rozumne, pán kolega, a človek by slzu uronil, ako ste to vystihli, lenže ja sa vás, pán kolega, pýtam, vy si myslíte, že matka tej utýranej Lucky hypoteticky, keď už táto povinnosť bola zavedená v tom čase, že ona by, keď to jej dieťa, keď tá Lucka mala tri roky, prišla na ten úrad, postavila sa do tej fronty, ktorá tam bude sa stáť na tie potvrdenia, a povedala tej úradníčke: "Pani zlatá, ja moje dieťa budem týrať." Myslíte si, že do toho tlačiva napíše: "Ja sa nebudem o svoje dieťa riadne starať, ja sa, ja ho nechám zanedbané, ja mu nebudem kupovať veci, ja ho nebudem uživiť." Myslíte si, že to nejaký rodič takto napíše? Ak si niekto myslí, že do toho nového tlačiva nejaký rodič napíše: "Ja sa o dieťa starať nebudem, ja ho nechám na ulici alebo ja neviem čo," tak to ste teda na veľkom, na veľkom omyle, veď to je absolútne jasné, že to nikto neurobí. 50-tisíc rodičov, ak nie 60-tisíc, toľko máme každý rok detí, ktoré dosiahnu teda tri roky veku, 50-60 tisíc rodičov bude musieť byť šikanovaných tým, že budú musieť ísť na úrad práce a sociálnych vecí, vyplniť tam pro forma jedno nezmyselné tlačivo, do ktorého napíšu, prepánajána, čo tak asi?
Tak niekto tam napíše: "Ja sa budem starať o dieťa osobne, lebo nechodím do práce."
Niekto iný tam napíše: "O moje dieťa sa bude starať stará mama, ktorá býva v našej blízkosti."
Niekto iný tam napíše: "Ja mám zabezpečenú aupairku, bude ma stáť 150 euro mesačne," pochváli sa, ešte dokonca priloží fotografiu tej aupairky, aby bolo vidno, aká je šikovná a pekná.
Niekto iný tam napíše: "No, tak ja budem mať mesiac ešte dieťa ešte doma, lebo do roboty pôjdem až o mesiac, potom dieťa dám do jaslí na Gercenovej, ak ho tam náhodou nezoberú, lebo to sú štátne, je tam málo miest, tak ho dám do súkromných jaslí na Minarovičovú, a keď náhodou aj v tých súkromných jasliach nebude miesto alebo budú odo mňa pýtať veľa, tak neviem, čo spravím, neviem, čo spravím, možno sa nejako dohodnem so susedkou, ale ešte viem o tom, že jedna škôlka na druhom konci miesta, kde vraj majú ešte dve voľné miesta, tak možno ju dám tam. A keď bude mať, to boli, to bude, keď bude mať dieťa tri roky, potom, keď bude mať štyri, tak potom pôjde do škôlky, ktorá je tam a tam a vedie ju moja známa, s tou som už dohodnutý, ale až o rok, a keď bude mať 5 rokov, tak dám ho do Kittsee do nemeckej škôlky, lebo sa naučí reči" a tak ďalej a tak ďalej, "a keď bude mať 18, tak pôjde študovať medicínu, aby ste vedeli, heč!
Takže takto to napíše do toho byrokratického, buzeranstkého potvrdenia či prehlásenia (smiech v sále), aby boli vaši úradníci spokojní. (Potlesk.) Váš úradník to dostane od rodiča, keď má to dieťa tri roky, niekde to založí do šanonu a svet pôjde ďalej. Akurát, že ten rodič zabil tri hodiny svojho, svojho času, to je všetko, čo sa tým dosiahne.
Myslíte si, pán kolega, že tá matka tej utýranej Lucky napíše do toho tlačiva, že ja budem svoje dieťa týrať? A na základe toho ten úradník vyštartuje? To je veľký omyl, čistá buzerácia. Nič. iné. Takže podporujem pána kolegu, zbytočne budete šikanovať 50-tisíc ľudí každý rok, ktorý vám napíšu nejakých pár háky-bákov, aby si tú povinnosť splnili, toto je váš typický prísľub, alibizmus a neriešenie skutočných problémov a potom sa stanú také všetci, aké sa stali v Banskej Bystrici. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2013 10:29 - 10:30 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega, za prednesenie tohto pozmeňovacieho návrhu a ja ho určite podporím, je predsa známe, že takýto návrh alebo podobné návrhy v podobnom duchu sa snažím presadiť už rok, odkedy boli zavedené odvody z dohôd, a to ešte takým nezmyselným spôsobom, akým boli zavedené, kedy študenti získali výnimku z dôchodkového poistenia, ale získali ju tak, že rozlišujú sa tí študenti na základe veku, kde diskriminácia na základe veku je na hrane s ústavnosťou. Viem takisto, že pán minister Richter pripraví takúto zmenu akože z vlastnej iniciatívy a bude potom chodiť a rozprávať ako študentom pomohol, pretože im ustúpil a tak ďalej. Viem, že si to chystá na vhodnú chvíľu, a urobí to vtedy, keď, samozrejme, on bude chcieť a keď mu to bude vyhovovať, napr. v prezidentskej kampani pána premiéra, takže treba ešte chvíľku vydržať, pán kolega, a dočkáme sa, treba byť trpezlivý, ale na druhej strane treba stále do pána ministra štuchať a pripomínať mu, že to, čo urobil pred rokom, škodí slovenským zamestnancom, škodí všetkým, ktorí sú chcú privyrobiť rôznymi drobnými príjmami, a škodí to aj ich zamestnávateľom, najmä typu neziskové organizácie, o čom ja tu hovorím už rok. Viem, že ma počúvate, ale čakáte si, nechávate si túto kartu na vhodnú chvíľu, ona príde, ja viem, že ona príde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2013 17:14 - 17:24 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani kolegynka, vážené kolegyne... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Ešte raz, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Kolegovia!
Nech sa páči, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Oceňujem, že pán prezident vrátil zákon o kolektívnom vyjednávaní späť do parlamentu, a možno na rozdiel od iných ľudí sa tomu ani príliš nečudujem, pretože mám ešte ako minister, bývalý minister práce, sociálnych vecí pozitívnu skúsenosť z procesu prijímania nášho Zákonníka práce, kedy skoro všetci očakávali, že pán prezident v roku 2011 tento náš Zákonník práce nepodpíše a vráti ho do parlamentu. Najmä sa na to tešil pán predseda strany SMER Robert Fico, že sa tak stane. A na veľké prekvapenie týchto našich oponentov vtedy pán prezident zákon bez problémov podpísal. A podpísal ho preto, prečo nepodpísal váš zákon o kolektívnom vyjednávaní. A tie dôvody, ktoré uviedol vtedy a ktoré uvádza pán prezident teraz, sú absolútne každému, kto aspoň trošku rozumie, ako funguje ekonomika, čo je to zamestnanosť, ako to všetko beží, sú tieto dôvody úplne jasné. A ak budete dusiť firmy, podnikateľov, zamestnávateľov nezmyselnými zákonmi s takou akousi škodoradosťou, ktorú tam cítiť, že veď vytrestáte tých zlých podnikateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, prepáčte, ale, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Ak nemáte záujem o rozpravu, radšej choďte preč z rokovacej sály.
Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže; ďakujem; keď s takou zvláštnou škodoradosťou sa vysmievate ľuďom, ktorí neraz si naozaj veľmi ťažkým spôsobom zarábajú na to, aby ich firma bola úspešná a aby mohli dať prácu ďalším ľuďom, a keď slepo počúvate to, čo vám hovorí pár odborárskych bosov, ako to už zaznelo, preto, lebo vám zas, naopak, oni sľúbili aj vyjadrili podporu v parlamentných voľbách - čiže niečo za niečo, ja na bráchu, brácha na mne - čiže aj bez toho, že by ste sa zamýšľali nad tým, aké to prinesie dôsledky slovenskej ekonomike, slovenským firmám, slovenským zamestnancom a slovenskej zamestnanosti, bezhlavo schvaľujete zákony, ktorí napíšu, ktoré napíšu niekde na odborárskej centrále, ktoré sú zákonmi, ktoré akurát tak rozširujú moc odborárskych bosov v odborárskych centrálach, ale žiadnym spôsobom neprispievajú k tomu, aby mali zamestnanci lepšie platy, lepšie výhody a aby sa zvýšila zamestnanosť. Takéto zákony sú jednoducho škodlivé a škodia v prvom rade zamestnancom na Slovensku. Preto máme 400-tisícovú nezamestnanosť, pretože prijímate takéto zákony. Ak niekto hovorí o tom, že Zákonník práce; Zákonník práce neovplyvňuje zamestnanosť alebo nezamestnanosť na Slovensku, tak ja hovorím práve naopak. Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o inšpekcii práce, zákon o BOZP, zákon o službách zamestnanosti, všetky tieto zákony, ktoré ste tu dobre sprznili, všetky, celý tento balík pracovnoprávnej legislatívy, ktorý ste svojimi novelami posunuli niekde v prospech odborárskych predákov, všetko toto významným spôsobom prispelo k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku sa stále hýbe na úrovni 14 percent napriek tomu, že vami vyslovený sľub pred parlamentnými voľbami o istotách ľudia pochopili najmä tak, že nezamestnanosť na Slovensku klesne. Neklesla vôbec. Ak tu pán minister Richter hovorí v nejakých tlačovkách, že sa podarilo vytvoriť dve- alebo päťtisíc pracovných miest, tak to je absolútne smiešne oproti tomu, koľko ľudí je jednoducho nezamestnaných a ktorí vo vás vkladali nádeje, že prijmete také zákony a budete sa správať tak, aby získali prácu. Pri takýchto zákonoch prácu si ľudia nenájdu. Pán prezident to chápe veľmi dobre, na rozdiel od vás, ale vy skrátka stlačíte to tlačítko, pretože odborársky bos sa dohodol s vaším predsedom, tak budete hlasovať za čokoľvek, čo sem ten odborársky bos posunie. Bez toho, že by ste zvážili, či to je, alebo nie je škodlivé pre Slovenskú republiku.
Pripomienky pána prezidenta, ktoré sú predložené v zmysle, keď už to má platiť, keď už si to silou presadíte, nie argumentami, ale silou, aby aspoň sa to rozširovanie kolektívnych zmlúv týkalo firiem nad 50 zamestnancov a nie už od 20 a aby sa netýkalo tých firiem, kde je uzatvorená podniková kolektívna zmluva, sú veľmi rozumné a určite ich v hlasovaní podporím. Ak tu niekto bude argumentovať, že to rozšírenie počtu zamestnancov na 50 je málo významné a nič to nevyrieši; akože nevyrieši? Ak aspoň tisíc zamestnancom sa v tomto smere polepší, tak to bude lepšie, ako keď sa stane pravý opak. Je úplne jedno, koľko firiem to zasiahne, dôležitá je tá logika veci. Malý podnik je podnik, aj v zmysle definície Európskej komisie, podnik do 50 zamestnancov a bolo by vhodné, keď už bude prijatý takýto váš zákon, aby sa takáto legislatíva týchto malých firiem jednoducho netýkala.
A druhá vec, ktorú som už spomenul vo faktickej poznámke. Je úplný, ale úplný nezmysel, aby firma, kde sú odbory, ktoré rokujú so zamestnávateľom na podnikovej úrovni, ktoré veľmi dobre poznajú ten terén, ktorí poznajú ten región, ktorí poznajú tú firmu, poznajú tých ľudí, zamestnancov a vyrokujú pre svojich zamestnancov, pre svojich členov alebo nečlenov podmienky v podnikovej kolektívnej zmluve, aby sa aj na takúto firmu vzťahovalo automatické rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Včera som bol na Orave, kde mi ekonómka z firmy povedala presne toto. Sú to firma, kde majú miestny zväz OZ KOVO, chcú rokovať s odborármi. Aj rokovali v minulosti a dohodli si podnikovú kolektívnu zmluvu na prospech ich zamestnancov. Dohodli tam také výhody pre zamestnancov, ktoré sú splniteľné v danej firme a ktoré sú prospešné pre daných zamestnancov. Tu zrazu budú musieť rešpektovať podnikovú zmluvu vyššieho stupňa, ktorú v ich prípade uzavrie odborové združenie ECHOS so Zväzom elektrotechnického priemyslu, lebo tam po formálnej stránke patria. Čiže OZ KOVO majú vo firme, spadne na nich kolektívna zmluva ECHOS vyššieho stupňa. Budú mať z toho jednoducho, po prvé guláš. Po druhé sa tam budú vlastne krížiť rôzne záujmy. Ich zamestnanci dostanú nejaké výhody, ale nie také, ktoré by potrebovali. Ale ten zamestnávateľ to skrátka bude musieť financovať. Tie výhody to je, samozrejme, niečo, čo zamestnávateľa istým spôsobom zaťaží. Ak zaplatí povedzme väčší príplatok pri nadčasoch, tak potom nemôže zároveň poskytnúť povedzme o tri dni viac dovolenky. To sa skrátka naraz nedá. Čiže keď napríklad v tejto firme, hovorím príklad, by radi mali zamestnanci o tri dni viac dovolenky, tak ju skrátka nedostanú, pretože zamestnávateľ nebude mať peniaze na to, aby aj poskytol o tri dni dovolenky viac, aj aby povedzme dal vyšší príplatok pri nadčasoch alebo vyššie tarifné mzdy vyplývajúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Výsledok v takejto firme bude ten, keď toto schválite a nepodporíte túto pripomienku pána prezidenta, že v takejto firme jednoducho podnikovú kolektívnu zmluvu neuzatvoria vôbec, lebo budú čakať, čo dostanú nariadené zhora cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. A opakujem ešte raz. Tie veci, ktoré sú dohodnuté v tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ich zamestnancom skrátka vyhovovať nebudú. Budú proti ich záujmu. Nedá sa splniť všetko.
Čiže táto pripomienka pána prezidenta je, samozrejme, absolútne na mieste a vyzývam vás, aby ste ju podporili. Ak aj schválite celý zákon znova, podporte aspoň túto pripomienku pána prezidenta, lebo je naozaj veľmi dobrá. A tu sa dá aj hovoriť o možnej kolízii s ústavou, pretože takýmto spôsobom zabránite vôli konkrétnych ľudí túto vôľu si naplniť. Celkovo zákon ako taký je škodlivý; ešte raz to zdôrazňujem a tým uzatváram svoje vystúpenie. Za zákon ako taký ja určite hlasovať nebudem. Viem, že tu hovorím zbytočne, že je to zbytočné. Ale musím to znova a znova zopakovať. Tento zákon je škodlivý pre slovenskú ekonomiku, pre slovenské firmy, pre slovenských zamestnancov a vyhovuje len niekoľkým odborárskym bosom, ktorí si takto upevnia svoju moc.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2013 16:44 - 16:46 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ja chcem podporiť pána kolegu, pokiaľ ide o takýto zákon o automatickom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak to mnohým zamestnávateľom spôsobí problémy. Ja mám teraz za sebou cestu východ - Orava - Žilina. Napríklad na Orave ma zastavila jedna pani z jednej nejakej menšej firmy a hovorí: Tak, my máme vo firme odbory, aké to majú odbory? ECHOS, pod ECHOS, nie, pod KOVO, pardon, pod KOVO, ale z hľadiska odvetvia patria pod elektrotechnický priemysel, čiže pod ECHOS, a teraz sú, nevedia, čo majú urobiť, pretože oni by veľmi radi s tými svojimi podnikovými odborármi uzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu, dohodli sa na férových pravidlách, výhodách pre svojich zamestnancov, takých výhodách, ktoré budú naozaj osožné v rámci ich firmy, v rámci ich regiónu, v rámci ich skúseností pre vlastných zamestnancov, ale sú v koncoch, pretože keď takúto podnikovú zmluvu uzatvoria, spadne na nich zhora kolektívna zmluva vyššieho stupňa v rámci elektrotechnického priemyslu, v ktorej sú veci, teda tá kolektívna zmluva je známa, vieme dobre, čo tam je, respektíve oni vedia veľmi dobre, čo tam je. A sú to veci, ktoré ich zamestnancom jednoducho nevyhovujú, ale budú to musieť, v úvodzovkách, povinne dostať, aj keď to nechcú, chceli by niečo iné, inú výhodu. A zamestnávateľa to, samozrejme, bude stáť nejaké finančné prostriedky, ktoré bude musieť dať tam a nebude ich môcť dať tam, kde to tí ich vlastní zamestnanci reálne potrebujú, pretože potrebujú niečo úplne iné, ako na nich spadne zhora. Čiže tá snaha o akési, o akési výhody pre zamestnancov, ako to bude dobré, sa v tomto konkrétnom prípade úplne obráti naozaj konkrétne proti týmto zamestnancom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2013 10:23 - 10:25 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ďakujem za podporu toho môjho druhého pozmeňovacieho návrhu, teda zatiaľ vo verbálnej rovine a verím, že sa to prejaví aj v hlasovaní poslancov za SMER v utorok.
Pokiaľ ide o ten problém ústavnosti v tom širšom merítku, keď ste napríklad uvádzali príklad dôchodcov, áno, podľa zákona o sociálnom poistení dôchodca má nárok na dôchodok len vtedy, keď má 15 rokov momentálne dôchodkového poistenia. No, ak je niekto v dôchodkovom veku a nemá nárok na dôchodok, tak má tak isto právo na primerané zabezpečenie, aj keď dôchodok nepoberá a práve cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi má nárok dávku, má nárok na ochranný príspevok, má nárok na príspevok na bývanie. To nie je ani veľká, ani malá suma, niekde okolo, teraz to nepoviem možno presne 160, 180 eur, podľa toho či má manželku, nie, mesačne. Čiže aj dôchodca, ktorý nemá nárok na starobný dôchodok má právo na svoje zabezpečenie vyplývajúce z ústavy korektne zabezpečené cez zákon o hmotnej núdzi. Ale ja sa vás pýtam, akým spôsobom je to primerané zabezpečenie, tie základné životné podmienky, ktoré sú definované v § 2 ods. 2 ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Akým spôsobom sa toto právo, toto konkrétne právo už v § 2 v zákone o hmotnej núdzi premieta z pohľadu osôb, ktoré teda odmietnu sa zúčastňovať z nejakého dôvodu na tých obecných prácach a podobne. Lebo na túto otázku ste neodpovedali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 18:00 - 18:02 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno, ja súhlasím, pán kolega Hlina, ak tu aj niekto vystupuje za SMER, či už to bol povedzme pán podpredseda vlády, alebo ostatní poslanci, tak ja si nepamätám jeden vecný argument na podporu pani ministerky, vecný argument, to znamená, ako ten tender prebiehal, prečo sa to zbrzdilo, prečo tí úradníci nekonali, prečo sa to vlastne stalo. Alebo argument typu, no veď vôbec nevadí, že tá Bratislava a Trenčín nefungovali, veď predsa z Břeclavi možno mohol vyletieť nejaký vrtuľník alebo niečo podobné, aby nás, skrátka, nejakým spôsobom prekvapili, že čo to tu vlastne riešime, veď to predsa bolo, to bola brnkačka. Namiesto toho, namiesto toho tu skutočne prebiehajú nejaké diskusie o tom, že sú VÚC voľby, že ten a ten kandiduje, to, že sa tu niečo stalo za, údajne za ministra Uhliarika, lebo za neviem akých ministrov dozadu. Alebo dokonca sme sa dozvedeli, že pán minister Zajac zrejme spáchal nejaký trestný čin, pretože istý čas pobýval na Kanárskych ostrovoch. Ako všeličo sa tu človek podozvedal v tej diskusii, ale nedozvedeli sme sa to, v čom vlastne pani ministerka urobila všetko dobré, čím sa zaslúžila o to, aby tá záchranná služba naozaj fungovala, pretože v skutočnosti nefungovala.
Takže uzavriem svoj faktický príspevok tým, že sa vlastne kolegom zo SMER-u ani nečudujem, pretože ako už len by mohli fakticky a vecne podporiť pani ministerku, keď to jednoducho raz nejde.
Skryt prepis