Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2013 o 18:06 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2013 18:06 - 18:08 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci, a rád by som reagoval na pána kolegu Podmanického tým, že budem citovať z dôvodovej správy, ktorá je k tomuto návrhu zákona, že, citujem vlastne to, čo napísali ministerskí úradníci: "Účelom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti je podpora zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa." Ten účel je úplne rovnaký ako účel pri poskytnutí príspevku pri narodení dieťaťa biologickým rodičom. Ak teda v samotných dôvodových správach nájdeme rovnaký účel jedného i druhého a nie je tam ani slovo o tom, že by to malo byť nejako inak, a každému z nás je to logicky jasné a pochopiteľné, zdôrazňujem ešte raz, som si vedomý toho, že by to znamenalo ďalších 300-tisíc eur ročne zo štátneho rozpočtu, ale je to kvapka v mori tých rôznych príspevkov, ktoré dostávajú rodiny, a znamenalo by to vyššiu spravodlivosť pre náhradných rodičov.
Ďakujem ešte raz za prípadnú podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2013 17:54 - 18:03 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi v diskusii, resp. v rozprave k návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.
Ja nebudem opakovať slová môjho predrečníka pána kolegu Brocku, aby som nebral čas nám všetkým prítomným, ale teda pôjdem rovno k veci. Na tomto zákone mi vadí to, že vlastne dlhodobo sú v horšej, resp. v tak znevýhodnenej situácii náhradní rodičia, to znamená rodičia, ktorí si, ktorí nie sú biologickí tzv., ale tí, ktorí si vezmú dieťa do náhradnej starostlivosti, a tam je jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti doteraz niečo vyše 300 eur, konkrétne 368 eur, čo je teda, čo ani zďaleka nedosahuje sumu 829 eur, ktoré dostávajú biologickí rodičia, a vládny návrh túto sumu zvyšuje, čo je pozitívne, ale zvyšuje ju len na 500 eur. Čiže keď už tieto zmeny robíme, pán minister, tak si myslím, že by mali byť urobené poriadne, a tá diskriminácia náhradných rodičov by mala byť z tohto zákona, resp. z týchto dvoch zákonov odstránená, a preto môj pozmeňovací návrh, ktorý je veľmi jednoduchý, vlastne navrhujem ním, aby sa príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, ten jednorazový, ten štartovací príspevok, takisto zvýšil až na úroveň 829 eur, čiže na tú istú sumu, akú dostávajú biologickí rodičia pri narodení dieťaťa.
Myslím si, že ak spoločensky oceňujeme tie určité zvýšené náklady, ktoré rodina má tým, že medzi sebou privíta nového člena rodiny, malé dieťa, a tie zvýšené náklady, ktoré sú s tým spojené, to znamená kúpa, či už tej detskej postieľky, kočíka a ďalšej výbavičky, ktorá naozaj nie je lacná v súčasnosti. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tie náklady sú naozaj veľmi vysoké, a preto je logické, že štát takýmto spôsobom podporuje mladé rodiny. Aj keď môj názor je na to možno trošku iný v tom zmysle, že ako to vyplatiť, kedy to vyplatiť, vyplácať to postupne, priebežne, pretože pre určité skupiny obyvateľov je táto suma využitá, použitá na úplne iný účel, ako by mala, no ale aby som šiel k podstate veci, tí náhradní rodičia, ktorí si zoberú či už polročné dieťa, alebo možno ročné-dvojročné dieťa, tí predsa takisto majú s tým v úvode spojené zvýšené výdavky. Je síce pravda, že ako náhradní rodičia potom dostávajú každý mesiac príslušné príspevky, či už to chápeme ako určité ocenenie tej ich obetavosti, že si zobrali či už sirotu, alebo opustené dieťa, ktoré niekto nechal tak, doslova, dopísmena. Či to berieme ako isté spoločenské ocenenie alebo možno keby istá "náhrada príjmu", samozrejme, tie náklady, ktoré sú s tým spojené, ktoré sú stále, to nie je, samozrejme, ten proces výchovy dieťaťa je komplikovaný a všetko niečo stojí. Ale tie štartovacie náklady sú predsa v zásade rovnaké, či ide o novonarodené dieťa biologickým rodičom, alebo povedzme pri prevzatí polročného dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Aký je v tom, prosím pekne, rozdiel? Logicky žiadny.
Veď tak ako sme sa rozprávali s kolegami aj z vládnej strany, tak myslím si, že všetci, ako tu sedíme, v podstate uznávame tieto argumenty a nechcem teda nikomu brať myšlienky z úst, možno to faktickými poznámkami aj potvrdíte, neviem, ale myslím si, že tu je dosť veľká zhoda na tom, aby aj náhradní rodičia mali ten istý príspevok, ľudovo nazývaný pôrodné, ale teda je to príspevok naozaj, ktorý slúži na to, aby sa tie štartovacie náklady aspoň sčasti pokryli. Aj náhradní rodičia si tento príspevok predsa zaslúžia a v rovnakej výške ako biologickí rodičia.
Pokiaľ ide o finančné dopady, no, tak ak máte v ruke ten môj pozmeňovací návrh, tak tam dole som sa pokúsil vyčísliť, aké by to malo finančné dopady, ak by sa skutočne jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti zvýšil až na 829 eur. No, prepáčte mi, vychádzal som, keď som toto písal, keď som toto písal (povedané so smiechom), písal som to naozaj ja, nepísali mi to ľudia na ministerstve práce, no. Keď som to písal, tak som si zobral doložku, doložku finančných vplyvov, kde som sa dočítal, lebo z niečoho vychádzať musíte a najlepšie je, keď vychádzate z údajov, ktoré prišli priamo z ministerstva. V doložke finančných vplyvov je dole tabuľka, kde je uvedený ročný počet detí, ktoré sú prevzaté do náhradnej starostlivosti a ten počet detí je plus-mínus uvedený niekde okolo 80. Takže som si zobral 80 detí, vynásobil som to tým predpokladaným zvýšením a vyšlo mi, že ak by si tento návrh našiel podporu medzi vami, tak štátny rozpočet by bol zaťažený dodatočne sumou 23-tisíc eur ročne, ak by to teda bolo 80 detí. Ja sa ospravedlňujem, ale vychádzal som z nesprávneho údaja, tak ako som si to aj overil na ministerstve. Správny údaj je, že tých 80 detí prevzatých do náhradnej starostlivosti nie je ročne, ale mesačne, čiže teda správny údaj je 80 krát 12, približne tisíc detí ročne je prevzatých do náhradnej starostlivosti a tým pádom by ten finančný dopad, ten nápor na štátny rozpočet bol vyšší možno o nejakých 250-tisíc, možno 300-tisíc eur na rok. Inými slovami, pre vašu informáciu k tejto téme, ak sa na Slovensku narodí približne 50-55-tisíc, možno 60-tisíc detí ročne, tak približne každé 50. dieťa má osud taký, že je prevzaté do náhradnej starostlivosti. Ale z pohľadu tých tvrdých financií čísla nepustia, to vlastne znamená, že ak dáme aj náhradným rodičom takú istú sumu, akú dávame biologickým rodičom, tak je ten pomer je 1:50, čiže ide o kvapku v mori, dalo by sa povedať a myslím si, že ten spoločenský prínos, ktorý je spojený s tým, že to dieťa neprežíva v detskom domove, ale je, síce je u rodičov, aj keď sú to náhradní rodičia, ten spoločenský prínos je omnoho vyšší ako nejaké státisíce alebo 300-tisíc eur, ktoré by si tí rodičia zaslúžili, ak má byť zákon spravodlivý.
Takže návrh, pod ktorý je podpísaný, a ďakujem za to, aj kolegyňa Lucia Nicholsonová, aj kolegyňa Janka Žitňanská, čiže je to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (649).
Jediný bod:
V čl. III bod 6 znie:
"6. V § 3 odsek 6 znie:
(6) Jednorazový príspevok pri zverejní do náhradnej starostlivosti je 826,86 eura."
Čiže ešte raz zdôrazňujem, je to tá istá suma, ktorá je daná ako tzv. pôrodné biologickým rodičom, a ešte raz vás prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli. Myslím si, že je jasné, čo sa tým chce povedať, zrovnoprávniť náhradných rodičov s biologickými rodičmi, podporiť prebratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti z detských domovov a podobne a verím, že tento návrh si nájde v našich radoch podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2013 11:46 - 11:48 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja rád vyhoviem prosbe môjho predrečníka o podporu obidvoch pozmeňovacích návrhov a veľmi rád ich podporím. A budem sa snažiť aj v tejto faktickej poznámke presvedčiť ostatných kolegov, aby to tiež tak urobili. Pokiaľ ide o daňové kontroly v súvislosti so zadržiavaním DPH, tak, bohužiaľ, je to bežná prax, ktorú vnímame v rôznych regiónoch Slovenska. Na mňa sa tak isto obracajú podnikatelia, ktorí nie sú si vedomí, prečo by mali nedostať vratku DPH a prečo takýmto spôsobom, nie celkom korektne a možno aj pochybovať o zásade dobrých mravov pri uplatnení takejto techniky, im zadržiava Finančná správa prostriedky, na ktoré majú zákonný nárok.
A pokiaľ ide o kontrolný výkaz o DPH, tu si dovolím mať iný názor a nie som celkom presvedčený o vhodnosti zavedenia takéhoto nástroja pri boji proti daňovým únikom, pretože je to nástroj, ktorý spôsobí obrovské byrokratické problémy, obrovskú záťaž administratívy na strane firiem, najmä menších firiem, ktoré nemajú také možnosti, nemajú taký aparát, nemajú možno taký kvalitný softvér, ktorý by im to robil automaticky. Bude to spôsobovať v praxi problémy a sprostredkovane problémy na Finančnej správe. Ale keď už sa má takýto nástroj zaviesť, tak určite s dostatočným prechodným období. Ja dokonca, aj tá polročná doba, ktorú navrhuje pán poslanec Kollár, nemyslím si, že je celkom dostatočná, určite by to malo byť viac, ale ak je tu návrh na predĺženie aspoň o pol roka, tak by som poprosil všetkých kolegov, všetky kolegyne aj pána ministra o pragmatické zváženie toho, aké to bude dopady na podnikateľskú prax, na firmy, a aby podporili tento druhý návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2013 17:16 - 17:28 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a dovoľte teraz, aby som pokračoval vo svojom vystúpení tým, že prednesiem jednotlivé pozmeňovacie návrhy. Najskôr prednesiem pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme spolu dvaja poslanci, okrem mňa je to kolega pán Ján Podmanický, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651. Čiže ešte raz, to je pozmeňovaní návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického. Prečítam návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 7 v § 21 ods. 4 písm. b) znie:
"b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3."
2. V čl. 1 sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie: 27. § 139c sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5. Paragraf 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako."
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV. o účinnosti zákona.
3. V čl. 1 sa za bod 48 vkladá nový bod 49, ktorý znie: 49. Ak, pardon, 49. § 227a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa odseku 1, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia, je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody podľa odseku 1 pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej, naozaj sa tu nedá ani sústrediť sa na to, čo hovorí pán poslanec, takže rešpektujme sa. Ďakujem pekne.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona. Zároveň navrhujem, aby body 2 a 3 nadobudli účinnosť k 1. 1. 2014.
Odôvodnenie: Uvedenou úpravou navrhujem spresniť navrhované znenie ustanovenia v novele, ktoré upravuje osobitný postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej v predchádzajúcom kalendárnom roku zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Taktiež navrhujem odstrániť právne vákuum spočívajúce vo vzniku povinného dôchodkového poistenia a následným rozpočítaním príjmu zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý prekročí zákonom ustanovenú hranicu príjmu.
Zároveň poprosím z pohľadu hlasovania, aby to malo logiku, aby sa, ten návrh má tri body, ešte raz, čiže poprosím, aby sa o bode 1 hlasovalo osobitne a o bode 2 a 3 tohto návrhu, aby sa hlasovalo spolu, lebo tie dva body 2 a 3 bez seba nedávajú zmysel, musia sa schváliť alebo neschváliť obidva naraz. Čiže osobitne o bode 1, osobitne o bode 2 a 3.
Ďalší pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
1. V čl. 1 bod 26 znie: 26. V § 138 odsek 2 znie:
"(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka."
Druhý bod návrhu. Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie: 3. V § 4 odsek 5 znie:
"(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Suma podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Suma podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov") najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku."
Čl. IV o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona.
Teraz dovoľte odôvodniť tieto dva body, tieto vlastne dva návrhy, ktoré som predniesol.
V prvom prípade ide o to, že podľa samotného vládneho návrhu novely zákona, by sa aj v prípade, ak by samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala činnosť len časť predchádzajúceho kalendárneho roka, napríklad jeden, dva mesiace, vymeriavací základ určil vždy ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby nezníženého o jednotlivé druhy zaplateného poistného. Takáto úprava, ktorá je navrhnutá vo vládnej novele by pri pozastavení činnosti na časť roka neprimerane zvýhodňovala určitú časť samostatne zárobkovo činných osôb a mohla by sa zneužívať. Úprava navrhnutá týmto pozmeňovacím návrhom tento nedostatok odstraňuje.
K druhému bodu odôvodnenie. Tu ide o stanovenie rovnakej hranice príjmu pre vznik povinného dôchodkového poistenia pri študentoch, ktorí pracujú na dohody o brigádnickej práci študentov. Ako som už hovoril v prvej časti svojho vystúpenia, nie je žiadny dôvod na to, aby študenti do 18 rokov veku mali túto hranicu stanovenú ako 55 eur, hovorím to v súčasných platných sumách, ako 55 eur mesačne a pri príjme nad túto hranicu už sú poistení, platia odvody a študenti 18-roční a starší, aby mali túto hranicu 155 eur, pardon v prvom prípade 66 eur, v druhom prípade 155 eur a platili poistné až od tejto hranice. Čiže navrhujem, aby všetci študenti, či 16, 17, 18, 19 alebo 26-roční platili poistné na dôchodkové poistenie spolu so svojimi zamestnávateľmi len v prípade, ak ich príjem presiahne hranicu 155 eur mesačne. Na budúci rok to bude 159 eur mesačne.
Verím, že vás tento návrh zaujal a keď nie aj ten druhý, lebo financie, aj keď tam ide možno o desaťtisíc študentov, možno aj o menej, ktorí sú týmto spôsobom diskriminovaní a štátnu kasu, resp. kasu Sociálnej poisťovne by to temer nič nestálo, verím, že minimálne ten prvý z týchto návrhov vás osloví, pretože ak nie, tak v zákone o sociálnom poistení vznikne nová diera. Ja nemám diery rád. Vy možno áno.
Čiže poprosím o podporu aj tohto návrhu a zároveň poprosím, aby sa o týchto dvoch hlasovalo osobitne, pretože majú iný vecný charakter.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2013 16:30 - 16:59 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zaujať postoj k zákonu, respektíve k novele zákona o sociálnom poistení. Na úvod chcem povedať, že množstvo zmien, ktoré sú v tejto novele, sa mi páči, sú na prospech veci, sú reakciou na aplikačnú prax, tak ako každý rok, vždy pred koncom roka jednoducho je potrebné reagovať na to, čo život prináša a zákon vylepšovať, čiže netreba sa nejako veľmi pozastavovať nad tým, že koľko už noviel bolo v tomto zákone, takéto zákony sa skrátka musia novelizovať, treba to chápať, treba to brať ako realitu a mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne.
Zároveň ale chcem povedať, že podobne ako pri zákone o sociálnych službách, aj táto novela zákona o sociálnom poistení je nevyužitou príležitosťou pána ministra a jeho tímu, aby sa možno zmenilo viac, ak na to určitý priestor je. No ale poďme po poriadku.
Oceňujem zmeny, ktoré sa týkajú administratívnych povinností samostatne zárobkovo činných osôb, či už je to samotná podstata definície samostatnej zárobkovo činnej osoby vo väzbe na dosiahnutý príjem z podnikania, je to pozitívna zmena. Bude to, je lepšie určite v praxi a samozrejme samotné samostatne zárobkovo činné osoby privítajú, že sa mení mechanizmus ich prihlasovania, odhlasovania do Sociálnej poisťovne, zo Sociálnej poisťovne tak, že už nebudú mať túto povinnosť prihlasovať sa, odhlasovať sa sami, ale vykoná sa to automaticky, urobí to za nich Sociálna poisťovňa na základe údajov, ktoré dostáva z finančnej správy a ten živnostník, ten drobný podnikateľ, alebo samostatne hospodáriaci roľník a podobne, farmár, dostane písomne zo Sociálnej poisťovne informáciu o tom, že sa stáva povinne poistenou osobou, respektíve ňou prestáva byť a dokonca, aký bude mať vymeriavací základ a koľko bude platiť. Bude v tom väčší poriadok, bude to lepší systém, aj keď teda UNITAS ešte zavedený nemáme a bohvie kedy bude, tie údaje k dispozícii skutočne sú a preto je fajn, že sa to zavedie, len ma trošku vyrušuje, prečo sa to má zaviesť až od roku 2015? Keby sa chcelo, podľa mňa by sa dalo trošku pritlačiť na tých našich štátnych úradníkov na finančnej správe, aby to urýchlili a aby sa tieto pozitívne zmeny zaviedli už od 1. 7. 2014.
Napríklad teraz som si prečítal, že Sociálna poisťovňa "naháňa" neviem 10 alebo 20-tisíc živnostníkov, ktorí sa jednoducho neprihlásili do Sociálnej poisťovne. Častokrát tí ľudia nie sú jednoducho v tom, ako keby, ako sa hovorí namočení vlastnou vinou, neuvedomia si, že aké majú povinnosti, zákony sú relatívne komplikované, to treba priznať, nie každý tomu rozumie. Rečnícka otázka, kto z vás, ako tu sedíte, viete, kedy vzniká živnostníkovi povinné poistenie v Sociálnej poisťovni? Je niekto ochotný sa prihlásiť, že tomu rozumie, že to vie? Pán Mikloško nevie, čestne sa prihlasuje, kolega Simon kýve hlavou, že možno by aj vedel, ale radšej bude ticho, čiže nie je to jednoduchá vec. Dvadsať tisíc živnostníkov sa neprihlásilo do Sociálnej poisťovne, hoci tú povinnosť malo, lebo skrátka netušia možno, čo sa deje a že tú povinnosť vôbec majú.
Čiže takéto, takýto mechanizmus nie je dobrý len preto, že živnostníkovi odpadne nejaká byrokratická povinnosť, urobí to Sociálna poisťovňa za neho. Ten mechanizmus je dobrý aj preto, lebo nebude musieť Sociálna poisťovňa naháňať tých, ktorí sa vedome či nevedome neprihlásili. Skrátka to, čo teraz pán generálny riaditeľ zverejnil, nie je tu, tak sa nebude konať, pretože to bude riešené tým automatickým spôsobom. Čiže bude to na prospech aj Sociálnej poisťovne, a preto by som ešte raz, pokým máme ešte hodinku čas do nejakého toho hlasovania, no neviem, či už sa pripraví pozmeňovací návrh, asi je to už pasé, ale je to škoda, pretože mohlo to byť o rok zavedené skôr.
Oceňujem aj zmenu pri dobrovoľnom poistení, ktoré zanikne automaticky v prípade, že ten dobrovoľný poistenec dva mesiace po sebe nezaplatí tie odvody na to dobrovoľné poistenie, pretože dotkne sa to pozitívne najmä takých živnostníkov, ktorí nie sú povinne poistení, ale chcú byť poistení, čiže využijú možnosť dobrovoľného poistenia a keď im potom k 1. 7. vznikne povinné poistenie, často sa zabúdajú z toho dobrovoľného poistenia odhlásiť a vlastne ani o tom netušia, zase nevedia, čo sa deje, lebo tomu nerozumejú a sú potom v tom lete poistení aj dobrovoľne, aj povinne a Sociálna poisťovňa očakáva platbu aj dobrovoľného poistenia, aj povinného. Živnostník platí tak, ako platil, s tým, že si myslí, však veď platí, veď platí to povinné poistenie, ale prestáva vlastne platiť vedome, nevedome dobrovoľne a vznikajú problémy. Vznikajú dlhy, vznikajú exekúcie potom a všetko možné. Čiže tento mechanizmus je dobrý, aj keď možno na to niektorí dobrovoľne poistení, ktorí chcú byť dobrovoľne poistení a možno z nejakého dôvodu nezaplatia to dobrovoľné poistenie, nemajú akurát peniaze, tak im automaticky dobrovoľné poistenie zanikne, čo môže byť z ich pohľadu škoda. No, takže ale tu sa trošku uplatňuje pravidlo, keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, v tomto by som to ešte celkom aj bral.
Výborná vec, pokiaľ ide o posudzovanie nároku na nemocenské dávky. Doteraz totižto platí, až do konca roku, ak niekto má dôvod, pre ktorý by mal poberať tú nemocenskú dávku, napríklad je práceneschopný a mal by teda poberať nemocenské, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí to nemocenské v prípade, že on v tom istom čase má nejaký príjem od svojho zamestnávateľa. Alebo zamestnankyňa, mamička, budúca mamička ide na materskú, má teda nárok na materské, Sociálna poisťovňa nevyplatí materské, ak jej zamestnávateľ poskytne počas tej doby nejaký príjem. Poviete si, že o čom rozprávam, že je to nezmysel, aký príjem, keď je raz na nemocenskej alebo na materskej. No tak zoberte si dva prípady.
Materská. Zamestnankyňa ide na materskú, je druhý mesiac na materskej, narodí sa jej dieťa. Sú zamestnávatelia, ktorí tej zamestnankyni chcú pomôcť a pri narodení dieťaťa jej vyplatia určitú finančnú sumu ako finančnú výpomoc, najmä zo sociálneho fondu, čo ja viem 50 euro. Tak toto je potom prípad, kedy Sociálna poisťovňa v tom mesiaci stopne výplatu materského.
Práceneschopný zamestnanec. Predstavte si zamestnanca, povedzme staršieho, vo vyššom veku, už v dôchodkovom veku, ktorý je relatívne dlhšiu dobu práceneschopný, možno tri mesiace a po dohode so zamestnávateľom, už je v dôchodkovom veku, po dohode so zamestnávateľom končí pracovný pomer. Dohodli sa, čiže aj počas tej jeho práceneschopnosti ten pracovný pomer skončí, podľa Zákonníka práce zamestnávateľ v takomto prípade vypláca odchodné. Čiže ten zamestnanec je PN, nepracuje, ale dostane tento príjem. A nie preto, že by chcel, alebo že by zamestnávateľ bol nejaký onaký, skrátka zo Zákonníka práce vyplýva táto povinnosť poskytnúť, vyplatiť odchodné. A to je potom príjem, kvôli ktorému v tom poslednom mesiaci ten odchádzajúci zamestnanec nedostane nemocenské. Čiže v tomto je zákon naozaj nešťastný a oprava tejto chyby je výborná.
Ďalej osobne oceňujem aj to, že sa sprísňujú podmienky na priznanie invalidného dôchodku pre osoby v intervale od 18 do 20 rokov veku, keď doteraz si takáto osoba mohla dobrovoľne, mohla zaplatiť dobrovoľné dôchodkové, teda vrátane aj invalidné poistenie, za veľmi krátky čas s vysokou, s relatívne vysokou sumou, ale v prepočte na ten krátky čas to až taká vysoká suma nemusela byť a pri takomto triku táto osoba mala potom v prípade, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne jej priznal invaliditu, takáto osoba za temer nič zaplateného poistného mohla mať invalidný dôchodok až do smrti vo výške okolo 1 000 eur mesačne. Mimochodom ten zákon stále platí, takže dúfam, že tí, čo o tomto uvažujú, ma teraz nepočúvajú, lebo dúfam, že to nikto nezhodnotí, že im to ešte na poslednú chvíľu radím.
Toto sa teda ruší, ale mňa v tejto súvislosti mrzí, že aj keď diskutujeme o tejto téme už pár dní, či by to bolo dobré, nebolo dobré, myslím si, že bolo by dobré takéto podobné opatrenie urobiť aj v prípade krátkodobo trvajúceho povinného poistenia zamestnanca, pretože ak sa to nebude zneužívať cez dobrovoľné poistenie, no, je mi ľúto, ale ak sa to zneužívalo doteraz, ak boli posudkoví lekári, ktorí boli schopní takýmto spôsobom tú invaliditu priznať, tak ju priznajú aj naďalej a budú to riešiť takíto špekulanti cez povinné poistenie zamestnanca, ktoré bude trvať pár dní. Čiže za minimálne odvody bude mať vysoký invalidný dôchodok. To sa už ale v novele nerieši.
Teší ma aj zmena spôsobu výpočtu dávky v nezamestnanosti pre osoby, ktoré rovno z rodičovskej dovolenky idú po strate zamestnania na úrad práce, pretože tento nový spôsob je pre nich samozrejme výhodnejší a som teda rád, že v tomto boli vyslyšané moje opakované, opakované žiadosti, prosby, alebo ako to nazvať, alebo návrhy, aby sa takáto zmena uskutočnila, pretože ten súčasný výpočet jednoznačne diskriminoval osoby, ktoré počas rodičovskej dovolenky si privyrobili pár eur napríklad na dohodu.
Vítam aj zmeny, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky, postupovanie pohľadávok a tak ďalej, nebudem to rozvádzať, tu mám pre pána ministra a jeho ľudí možno ešte jeden podnet, ktorý som nestihol spracovať seriózne do pozmeňovacieho návrhu, možno to ani nie je také jednoduché, sú časté prípady, na mňa sa dosť ľudí takto aj obracia, že živnostník alebo iná SZČO má podlžnosť Sociálnej poisťovni, ale nevie o tom, jednoducho nevie. V dobrej vôli si myslí, že všetko má vyrovnané, ja viem, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne sú tí dlžníci zverejnení, ale nepozrie sa tam, nevie o tom a zrazu sa túto informáciu dozvie, ale dozvie už po niekoľkých rokoch, kedy povedzme exekúcia, alebo sa na to nabalia penále a tá výška tej pohľadávky neúmerne vzrastie. A potom je ten človek prekvapený, že má zaplatiť niekoľko tisíc eur. Takže tu by bolo možno vhodné, keby sa našiel systém, ktorým by Sociálna poisťovňa automaticky oznamovala písomne takémuto dlžníkovi info o tom, že ten dlh tu je a že teda narastá o penále, aby si to ten dotyčný dlžník uvedomil a teda zrejme aj riešil. Myslím si, že by to pomohlo tým dlžníkom a pomohlo by to aj Sociálnej poisťovni, pretože by s pravdepodobnosťou blízkou istote skôr získala tie dlžné sumy.
No dobre. Čo mi ešte trošku vadí, no nie že trošku, ale veľmi mi to vadí a budem na to reagovať za chvíľku, keď prednesiem pozmeňovací návrh, na jednej strane vyzerá veľmi dobre bod 26 v novele, teda v tom, ten pôvodný bod 26 v novele, ktorým sa mení spôsob výpočtu vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činnú osobu, kedy aj v prípade, keď SZČO podnikala dobu kratšiu ako celý rok, sa bude základ dane zvýšený o odvody vždy deliť 12, čiže nie počtom mesiacov podnikania tak, ako to je doteraz. Ten navrhnutý nový spôsob je samozrejme pre živnostníkov a ďalších omnoho výhodnejší ako doterajší. Predstavte si niekoho, kto podnikal za minulý rok povedzme, alebo za tento rok podniká dva mesiace, tak pri výpočte vymeriavacieho základu sa ten základ dane bude deliť 12 a nie 2 ako doteraz, čiže ten výsledok bude nižší, bude to pre toho živnostníka menej, bude platiť nižšie odvody, čo je pre neho dobrá správa.
Ale obávam sa, že takto veľkoryso nastavený systém bude umožňovať špekulácie, pretože ten živnostník, ktorý by inak podnikal celý rok, keď si to bude môcť dovoliť, tak použije jednoduchý trik. Pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac živnosť bude mať živú, aby si teda legalizoval tie príjmy, ktoré má, tak jeden mesiac bude mať živnosť otvorenú, povedzme, pri nejakom poradenstve a pod. Čiže v prípadoch, keď je možné tú živnosť pozastaviť, a takýmto spôsobom si dvanásť násobne vlastne zníži svoj vymeriavací základ oproti doterajšiemu stavu. A tieto nižšie odvody nebude platiť celý rok ten nasledujúci, keby ich platil, tak v poriadku, ale zase na ďalší rok pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac si živnosť nechá. Skrátka bude mať dvanásťnásobne, resp. keď zoberieme do úvahy minimálny základ, tak desaťnásobne vyššie odvody, ako keby tam zostal súčasný stav. Ja si nepomôžem, toto nemôže zostať podľa mňa, bez odozvy a cítim povinnosť na toto reagovať a aj reagujem a za chvíľku k tomuto prednesiem pozmeňovací návrh.
Čo v novele ďalej nie je, ale mohlo by byť. Problém v praxi vzniká pri dohodároch s nepravidelným príjmom, kedy sa odvody do Sociálnej poisťovne zúčtujú a zaplatia až po skončení dohody. Tá dohoda môže trvať v podstate niekoľko rokov. Čiže niekoľko rokov beží dohoda, dohodár pracuje, dostáva v nejakých nepravidelných intervaloch odmenu a z tejto odmeny sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, lebo tak to hovorí zákon, zúčtujú sa, až keď dohoda skončí, povedzme o tri roky. Na jednej strane to môže trošku zlepšiť cash flow toho dohodára, toho zamestnávateľa samozrejme a na druhej strane je to v praxi problém, pretože prvá otázka vznikne na konci, keď tá dohoda skončí a keď treba tomu dohodárovi strhnúť jeho odvody, nemusí mať ten dohodár žiadny príjem alebo bude ho mať veľmi nízky, nebude to z čoho zaplatiť.
Druhá otázka je tá, že zamestnávateľ musí účtovať rezervy z roka na rok, to je trošku problém, je to zbytočná komplikácia. Nikomu to nepomôže, myslím si, že tam by mal existovať mechanizmus zúčtovania nejmenej raz za dvanásť mesiacov aj keď teda odpoveď, ktorú som dostal, dostal som v duchu, že pripravuje sa zmena v Zákonníku práce a takéto dohody sa nebudú môcť uzatvárať. No tak je to riešenie, ako, na aké sme si už zvykli. Skrátka, keď to nejde inak, tak zakážme niečo, nemyslím si, že je to dobrý nápad, ale čo už potom.
Ďalší problém ale je a je omnoho vážnejší, problém s dôchodkovým poistením poistencov štátu, ako sú napr. ženy, ktoré sa starajú o malé dieťa vo veku do šesť rokov. Štát za ne platí dôchodkové poistenie len v prípade, ak oni sami nie sú poistené ako zamestnanci alebo ako SZČO. V praxi, keď nejaká žena, ktorá je doma pri dieťati, si privyrobí pár eur na dohodu, tak tým pádom prestáva byť poistencom štátu a negatívne sa to prejaví na jej budúcom dôchodku, to že si sama chcela nejako privyrobiť. Čiže to je dosť nezmyselné, aby hoci sama platí odvody z toho nejakého zárobku, ktorý teda v zásade neni príliš vysoký, mala ako dôsledok nižší dôchodok v budúcnosti. To nemá žiadnu logiku a nie je to spravodlivé.
Ďalej sa mi nepáči, resp. privítal by som, keby sa zmenil inštitút stanovenia rozhodujúceho obdobia, pri krátkodobo trvajúcich zamestnaniach s nemocenským poistením. Nebudem to rozvádzať lebo vidím, že vás už unavujem, kde je takisto možné zneužívanie a odčerpávanie zdrojov z nemocenského fondu nad únosnú mieru a jednoducho nie je to fér, keď niekto to takto môže využiť. Čiže tu by sa mal zákon takisto zmeniť, resp. sprísniť. Nikto by sa nesťažoval, to určite nie.
Pokiaľ ide o odvody z dohôd, opakovane pri rôznych príležitostiach v tejto snemovni zdôrazňujem, že to, čo sa urobilo od 1. januára 2013 bola veľká chyba. Na úkor dohodárov a ich zamestnávateľov hľadať zdroje v štátnom rozpočte, rozpočte Sociálnej zdravotnej poisťovne, nebolo nebol šťastný ťah. Bol by som veľmi rád keby sa aspoň sčasti táto chyba napravila a konkrétne sa vás teda rečnícky pýtam, vážení priatelia, aký je dôvod, aby zvýhodnenie pri dôchodkovom poistení pri dohodách študentov bolo odlišné pre študentov do osemnásť rokov veku a odlišné pre študentov, ktorí sú osemnásťroční a starší. Prečo by mal platiť iné odvody študent do osemnásť rokov a študent, ktorý má nad osemnásť rokov? Na to predsa nie je žiadna logická odpoveď a naviac, ja nie som síce ústavný právnik, ale podľa môjho laického názoru v tomto, ide pravdepodobne o diskrimináciu na základe veku. Veď ako je možné, aby niekto, kto má sedemnásť rokov platil vyššie odvody ako osemnásťročný? Akú to má logiku? Akú to má nejakú vecnú súvislosť s čím? Čiže navrhujem a prednesiem to potom o chvíľu, v pozmeňovacom návrhu, aby sa limit oslobodenia od dôchodkového poistenia pre študentov zjednotil bez závislosti na ich veku.
Opakovane hovorím, že zavedenie odvodov z dohôd veľmi poškodilo tretí sektor, občianske združenia, neziskové organizácie, kultúrne spolky, školstvo, zdravotníctvo, resp. aj zariadenia sociálnych služieb, kde na dohodu zamestnávajú v niektorých prípadoch ľudí. Športové kluby ako je aj ten, ktorého som prezident, čiže mám tu konflikt záujmov, v tomto samozrejme, musíme platiť, prepáčte, že to poviem tak úplne sprosto a ľudovo, musíme platiť na tých rozhodcov o tretinu viacej, ako to bolo vlani, pretože tí rozhodcovia, ktorí pískajú na dohodu, si musia z tej dohody platiť odvody, resp. ten bratislavský a Slovenský futbalový zväz musí za nich platiť odvody. Tak my z príspevkov rodičov musíme vyzberať o tretinu viac, aby sme to boli schopní zaplatiť. To je úplne úžasné. Staráme sa o deti, staráme sa o ich športové vyžitie, a takto sme na to doplatili, že sa tu zaviedli odvody hlava-nehlava.
Pokiaľ ide o tú výnimku, ktorú majú študenti, úplne pokojne si viem predstaviť a tak sme to vlastne aj pôvodne navrhovali, keď sme boli vo vláde, aby takúto výnimku v takomto podobnom filozofickom duchu mali všetci dohodári. Na jednu dohodu by ju mohli mať naozaj všetci, pretože tam nejde o nejaké obchádzanie odvodov, tam ide o prirodzený proces, kedy si niekto privyrobí, aj keď možno "nechce", alebo nejde o to privyrobenie, lebo ide o nejakú takúto záujmovú aktivitu a podobne. A problémom, osobitným problémom sú vysoké odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby, tak ako sa zaviedli. Ľudia k 1. 7. niektorí boli prekvapení ako sa im zvýšili odvody do Sociálnej poisťovne. No budú prekvapení, budú prekvapení znova v júli 2014, keď im odvody stúpnu o ďalších 18 %, nie o percento, o dva, ale o ďalších 18 % , pretože sa zmení koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu.
Máme tu návrh, ktorý je teda v spoločnej správe, ktorým sa majú zvýhodniť dlhodobo nezamestnaní. Čiže ja by som sa rád, ešte pred tým ako poviem svoje návrhy, neviem ako stíham, vyjadril trošku k tomu, čo priniesol kolega Podmanický na sociálny výbor. Tak ako sme v médiách už niekoľko týždňov dopredu počuli avízo, že budú zvýhodnení zamestnávatelia a zamestnanci, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak máme to tu. Ja poviem tak, v princípe každé zníženie odvodov vítam, aj keď v prvom rade vítam systémové zníženie odvodov a nie zavedenie nejakej špecifickej výnimky pre nejakú špecifickú skupinu osôb. Dobre, tak rozhodli ste sa zvýhodniť dlhodobo nezamestnaných tým, že keď ich niekto zamestná, tak rok nebude platiť odvody ani ten pôvodne dlhodobo nezamestnaný už ako zamestnanec a nebude platiť odvody na sociálne zdravotné poistenie ani samotný zamestnávateľ.
To je na prvý pohľad fajn, ale vyskakujú tu dve otázky, resp. dva problémy. Neviem, či si uvedomujete, ak budete rozprávať o tom, ako ste fajn schválili úľavu pre dlhodobo nezamestnaných, že tá úľava na odvodoch zároveň znamená, že tí dlhodobo nezamestnaní už ako zamestnanci nebudú poistení. To znamená v prípade práceneschopnosti nebudú mať nárok na nemocenskú dávku. Ak pôjde o mladú ženu, otehotnie, nebude mať nárok na materské. Ak stratí zamestnanie následne niekedy, nebude mať zrejme nárok na dávku v nezamestnanosti. Takáto odpracovaná doba bude platiť možno nejakú daň podľa výšky príjmu, ale táto doba sa mu nebude počítať do odpracovaných rokov pre nárok na dôchodok. Keď to tí ľudia zistia, tak budú nepríjemne prekvapení, že čo je to za búda, že majú síce o pár euro vyšší čistý príjem, ale nie sú, nie sú poistení, strácajú tieto výhody. Čiže toto je veľmi, veľmi citlivá vec a treba si na ňu dať pozor.
Druhá vec je tá, ako je to napísané. Ja som teda prvýkrát ten návrh videl vo štvrtok na výbore, ako to je napísané, a teda tiež nie som vševedko, aby som okamžite reagoval na to, čo je tam zle, ale sú tam zlé veci, technicky. V prvom rade nie je dobre vyriešené to, že zamestnávateľ najskôr prepustí nejakú skupinu zamestnancov, a potom si zamestná nových zamestnancov, tých dlhodobo nezamestnaných, za ktorých nebude rok platiť odvody. To ošetrenie, aby to ten zamestnávateľ takto nezneužíval, ja vám to prečítam je také, že: "Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby." Táto formulácia, ja nie som právnik, ale to je typický príklad ako z učebnice, ako vyzerá formulácia, ktorá negarantuje právnu istotu zúčastneným stranám. Jednoducho, tak ako som počul na výbore, toto bude vyhodnocovať zamestnanec Sociálnej poisťovne, že ak predtým poklesol počet zamestnancov u zamestnávateľa, a potom stúpol tým, že nabral tých dlhodobo nezamestnaných, tak bude vlastne na tom, čo si povie ten úradník Sociálnej poisťovne, či to akceptuje alebo nie, či prizná tým pádom nárok na to zvýhodnenie pri odvodoch, alebo neprizná.
To je prvá vec a druhá vec je, že takto sa dáva moc zase úradníkovi, aby rozhodoval o tom, či bude ten zamestnávateľ a jeho zamestnanci mať výhodu, alebo nebude. A ďalšia chyba krásy je v tom, že tu sa vôbec nič nehovorí o tom, na aký, na aký pracovný pomer bol ten zamestnanec zamestnaný. Čiže, čiže úplne pokojne ten zamestnávateľ zamestná človeka na dobu určitú, na jeden rok, presne na ten jeden rok, kedy bude mať tú odvodovú úľavu. Po roku zmluva skončí, lebo doba určitá vypršala, po roku ten zamestnanec odchádza v súlade so Zákonníkom práce, čiže zamestnávateľ ho neprepustil preto, lebo neviem čo, ale prepustil ho preto lebo jednoducho vypršala doba určitá a následne si zoberie ďalšieho zamestnanca z úradu práce, ktorého si znova zamestná na dobu určitú na jeden rok a znova si na neho uplatní tú odvodovú úľavu. Na toto táto novela, resp. tento návrh vôbec nepamätá. To je diera ako svet.
Takže nesúhlasím s takýmto návrhom, nech by bol ten úmysel akokoľvek dobrý, pretože nemôžem súhlasiť s návrhmi, ktoré otvárajú diery v zákone. Dosť mi na tom záleží, aby ten zákon bol skutočne dobrý, v praxi vykonateľný a aby sa nedal zneužívať. Dobre.
V druhej časti svojho vystúpenia si dovolím predniesť pozmeňovacie návrhy k novele. Najskôr prednesiem návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2013 15:28 - 15:37 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že pani kolegyňa Monika Gibalová nasadila vo svojom prvom vystúpení latku veľmi vysoko, tak sa nebudem blamovať tým, že rozhodne nemám pripravenú takú analýzu zákona, ako ona a chcem len povedať niekoľko takých vecí, možno nie celkom súvislé, ale k veci.
Prvé, prvé je to, že po roku a pol vládnutia vlády Roberta Fica, ktorá teda nie je žiadny zlepenec, ale je to vláda jednej strany, kde sa teda dá dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva, dá sa dohodnúť s ďalšími rezortami na tom, čo vlastne vláda chce, vlády, ktorá má, ako sama tvrdí, vynikajúce nadštandardné vzťahy so združením miest a obcí Slovenska, vláda, ktorej niektorí členovia sú dokonca priamo župani vo VÚC-kách, respektíve väčšina županov na Slovensku je členmi SMER-u, alebo sa k nemu hlási a vláda, ktorá má aj výborné vzťahy voči napríklad Jednote dôchodcov, nie je schopná predložiť do parlamentu taký návrh zákona o sociálnych službách, aký by Slovensko reálne potrebovalo. Vláda nemá odvahu na to, aby urobila v systéme reformy, ktoré sú potrebné, o ktorých všetci vedia, že by mali prebehnúť. Nie je jednoducho toto schopná a možno je to práve kvôli prezidentským voľbám, pán premiér a budúci kandidát na prezidenta Fico nechce riskovať nejakú blamáž, ktorá by mu možno hrozila zo strany relatívne početnej voličskej skupiny, ktorá veľmi radi volí istoty a tou istotou v tomto prípade je to, že zariadenia sociálnych služieb nebudú poriadne fungovať ani naďalej a hlavne, že žiadne nové zariadenia ani, ani terénni pracovníci, aby sme nezabudli zdôrazniť, pribúdať nebudú, pretože na to nebudú peniaze, nebudú na to zdroje, nebude na to vybudovaný systém.
Čiže je to veľká škoda. Ak na budúci rok prídete s ďalšou novelou, pán minister, ako ste avizovali v úvodnom vystúpení, tak fajn, možno tá novela bude lepšia, bude razantnejšia, bude už po prezidentských voľbách, možno že si niečo trúfnete odvážnejšie navrhnúť, ale v každom prípade sa stratí rok. Stratí sa rok, stratia všetci tí, ktorí v tých zariadeniach sú, rok života, ktorý mohli prežiť možno kvalitnejšie a tí, ktorí potrebujú starostlivosť, na ňu možno o jeden rok dlhšie budú čakať. Čiže to je škoda nevyužitej príležitosti, skrátka zahodili ste ju, škoda. Veľká škoda.
Nebudem teda rozpitvávať jednotlivé detaily zákona, len spomeniem, že som rád, že v pripomienkovom konaní ste ustúpili a stiahli ste návrh, podľa ktorého sa mal odstupňovať príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti, pretože konečným efektom by bolo to, že mnohé zariadenia by dostali omnoho, omnoho menej peňazí na svojich klientov, ako je to podľa súčasného stavu. Čiže jedna z tých najväčších námietok, ktorá v pripomienkovom konaní na tento zákon prišla, bola vyslyšaná zo strany ministerstva, čo je na jednej strane dobré, na druhej strane teda ostáva tu stále visieť otázka, kde zobrať peniaze, ktoré sú potrebné na to, aby sa systém zdokonaľoval, zlepšoval a aby, zdôrazňujem ešte raz, pribudlo viac najmä terénnych pracovníkov.
Pokiaľ ide o terénnych pracovníkov, tam určite sa priestor z hľadiska financovania dá vytvoriť z eurofondov, z európskeho sociálneho fondu, pretože pri troške chcenia sa dá cez príslušný projekt a neviem presne, či aj náhodou nebeží, aby som vám nekrivdil, (reakcia z pléna) výborne, takže veci sa hýbu, to je dobré, čiže cez zdroje Európskeho sociálneho fondu sa dajú podporiť takéto nové pracovné miesta ľudí, ktorí by sa starali o zdravotne postihnutých, o starších, odkázaných priamo v ich domácnostiach a tým pádom by títo ľudia získali tú sociálnu službu, ktorá je pre nich možno najpotrebnejšia. Čiže bude o nich postarané a nebudú musieť sa sťahovať do zariadení, ktoré nech sú akokoľvek výborné a dobre fungujúce, málokedy dokážu nahradiť staršiemu človeku to teplo domova, doslova do písmena, ktoré, na ktoré je zvyknutý z domáceho prostredia.
Čiže je dobré teda, ak teda počujeme správy o tom, že takýto projekt máme a dúfam, že bude fungovať. No a ja teda chcem upozorniť, tak ako som hovoril pri predchádzajúcom vystúpení, lebo teda máme za domácu úlohu pomáhať vláde hľadať finančné prostriedky v týchto ťažkých časoch, aj keď tá naša pomoc neviem či bude vyslyšaná a v tomto prípade predpokladám, že nie, pretože na tomto mieste si dovolím navrhnúť, aby zdroje, ktoré vláda má, respektíve ministerstvo práce má v rozpočte, okolo 65 možno 70 miliónov eur, na vianočné príspevky dôchodcom, boli presmerované z vianočných príspevkov na zariadenia sociálnych služieb. Tu jednoducho máte priamo na tácke finančné zdroje vo výške 70 miliónov, s ktorými sa dá všeličo urobiť. Čiže zdôrazňujem, že nehovorím o tom, zobrať dôchodcom vianočné príspevky, zobrať im 70 miliónov, hovorím o tom, dať dôchodcom 70 miliónov eur, ale dať to tým, ktorí to skutočne potrebujú. Potrebuje 40 alebo 50 eur na prilepšenie pred Vianocami dôchodca, ktorý, áno, má 62 rokov, takže poberá starobný dôchodok, povedzme 350 eur mesačne, ktorý ako 62 ročný je pri plnej sile ešte dokonca aj pracuje a možno niekoľko rokov pracovať bude, ale dostane nesystémový vianočný príspevok, pretože bol skrátka zaradený v istom čase a dokonca, ako sa pán minister v sobotu vyjadril, bude o pár eur zvýšený, zrejme znova kvôli prezidentskej kampani.
Omnoho, omnoho užitočnejšie bude, keď tieto peniažky dostanú tí dôchodcovia, ktorí nielenže teda poberajú nízky dôchodok, ktorí nielenže sú dôchodcami, či starobnými alebo invalidnými, ale sú skutočne odkázaní na pomoc, sú v zariadeniach sociálnych služieb, respektíve sa o nich niekto stará v rámci tej terénnej ošetrovateľskej, opatrovateľskej práce. Čiže to sú dôchodcovia, ktorým treba pomôcť, ktorých treba zvýhodniť a nech ten príspevok na jedného jej aj 100 alebo 150 eur. Keď si to spočítate, tak neviem, koľko presne, už to nemám v hlave, ale sú to určite státisíce, možno 600 možno 700 tisíc dôchodcov, ktorý dostane v prepočte 40, 45 možno eur vianočného príspevku, je to spolu tých 70 miliónov.
Ale dôchodcov, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, alebo ktorí sú nejakým spôsobom prijímateľmi sociálnej služby vo forme terénnej práce, no strieľam teraz, priznám sa, ale nebude ich viac ako 100 tisíc. V zariadeniach ich je, neviem, 10, 15-tisíc, v pobytových zariadeniach. Čiže tých nie je až tak veľa. Keď si to rozpočítate, tak ten 70-miliónový balík, keď sa rozpočíta na ľudí, ktorí sú v zariadeniach, alebo ktorí prijímajú terénnu službu, nie je až tak veľa a v prepočte na jedného by mohlo ísť nie o symbolických pár drobných, s prepáčením, ale o sumu, ktorá by im pomohla, ktorá by pomohla obciam, aby sociálne služby ďalej rozširovali, aby pribudlo terénnych pracovníkov, aby sa budovali, keď už na to príde, rôzne ďalšie typy zariadení sociálnych služieb. Nie sú tu len tie penzióny pre starších, alebo pre zdravotne postihnutých občanov. Sú rôzne formy, ktoré či v zákone máme, či vo svete ich poznáme, ale je ich v reálnom živote na Slovensku málo a sú žiadané. Čiže je tu balík 70 miliónov, ktoré, prosím, netreba minúť na zvyšovanie platov neviem komu, aj keď si to možno niekto zaslúži, ale to sú peniaze, ktoré by mali ísť dôchodcom ale tým, ktorí sú na to skutočne odkázaní, to sú tí, ktorí čerpajú sociálne služby.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2013 13:46 - 13:52 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne tri poznámky, k tomuto zákonu. Najprv chcem oceniť môjho predrečníka Jula Brocku, ktorý veľmi zaujímavým spôsobom analyzoval novelu zákona o prídavku na dieťa. Myslím si, že nemalo by to ujsť pozornosti ostatným kolegyniam, kolegom a samozrejme ani pánovi ministrovi a jeho aparátu a chcem teda teraz prispieť svojimi postrehmi.
Po prvé, chcem oceniť, že sa v tomto návrhu zákona myslí na rodičov, ktorí sú rozvedení a deti majú dohodnuté v striedavej starostlivosti, pretože to, čo ste navrhli, možno by sa to dalo urobiť aj trošku inak, ale rozhodne je to veľký krok dopredu a pre týchto rodičov to bude pomoc z pohľadu administratívy a istej spravodlivosti pri inkase, prídavku na dieťa a tu by som bol rád, keby sa riešenia tohto typu preniesli aj do iných zákonov, kde pri striedavej starostlivosti sú deti raz u otca, raz u matky, u rozvedených rodičov a tiež sú tam určité finančné nároky, konkrétne napríklad myslím zákon o dani z príjmov a inštitút daňového bonusu. Pretože ten istý problém, ktorý je pri vyplácaní prídavku na dieťa pri striedavej starostlivosti, je, ak nie ešte väčší, pri vyplácaní daňového bonusu, ktorý vypláca v zásade zamestnávateľ svojmu zamestnancovi, resp. si ho rodičia uplatnia v daňovom priznaní. Tam takisto by bolo dobré a keď teda sa nikto k tomu nebude mať, tak ja sa rád pokúsim pripraviť takýto pozmeňovací návrh do novely zákona o dani z príjmov, ktorý máme síce nie na dnešnej schôdzi, ale nepochybujem, že bude v druhom čítaní na schôdzi budúcej.
Ďalej. Ďalej chcem pripomenúť, alebo resp. upriamiť vašu pozornosť na to, ak ste si nevšimli, že pri posudzovaní nezaopatreného dieťaťa študujúceho na vysokej škole, sa po novom bude tolerovať, ja to nazvem takto, opakovanie ročníka. Doteraz platilo, že keď študent opakuje ročník a prekročí teda tzv. štandardnú dobu štúdia, tak pri tom prekročení doby štúdia už nárok na prídavok na dieťa nebol. Čiže povedzme pri tri roky trvajúcom bakalárskom štúdiu, ak dieťa opakovalo, ak študent opakoval ročník a študoval na tom prvom stupni VŠ ako bakalár budúci, štvrtý rok, tak nárok na daňový bonus padol, lebo už dieťa študovalo dlhšie, ako pôvodne malo.
Podľa tejto novely sa budú vlastne tolerovať dva roky opakovania ročníka, vlastne v súlade s vysokoškolským zákonom, čiže tým pádom aj pri deťoch, ktoré opakujú ročník na vysokej škole, zostane rodičovi nárok na prídavky na dieťa, a tu chcem pripomenúť, že neviem, či o tomto vedia na ministerstve financií, či si uvedomujú napríklad oni dôsledok. Ten dôsledok je totižto ten, že nielen prídavok na dieťa zostane takýmto rodičom pri opakovaní ročníka, ale aj daňový bonus zostane nárokovateľný v tomto prípade.
Čiže keby sme si trošku pozreli doložku vplyvov k tomuto návrhu zákona, tak obávam sa, že je tam príliš optimisticky vykreslené, že len 2300 detí v roku máme v takejto pozícii, že opakujú ročník. Mám za to, že tých detí je asi viac a po druhé ten dopad nebude len na vyšších prídavkoch, ktoré zaťažia štátny rozpočet, ale ten dopad bude aj v oblasti daňového bonusu. Štát bude musieť vyplatiť viac daňových bonusov na takéto deti ako doteraz. Takže neviem, či o tomto vie ministerstvo financií, či si toto uvedomujú.
No a posledná poznámka, ktorá nesúvisí priamo s týmto návrhom zákona, ale súvisí s potrebou šetrenia vo všeobecnosti, kde sa teda vyzýva zo strany premiéra a vlády, opozícia, aby predkladala dobré a rozumné návrhy na to, kde ušetriť. My vidíme priestor v šetrení aj pokiaľ ide o prídavky na dieťa. Na prídavkoch na dieťa sa vypláca suma okolo 320 mil. eur, podľa rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo je skutočne vysokánska suma a nechcem povedať, že teda nevyplácajme prídavky na deti, ale chcem povedať, že vyplácajme ich v prípade, kedy to má naozaj opodstatnenie a ak aj nemáme ešte zavedený jednotný výber daní, cieľ a odvodov, ak nemáme teda mechanizmus, ktorý by umožňoval nastaviť výšku prídavkov alebo právo na ich poberanie v závislosti od výšky príjmu, tak vieme relatívne rýchlo, resp. okamžite urobiť to, že tak, ako to bolo do nedávnej minulosti, nárok na prídavky na dieťa by sa končil pri štvrtom dieťati. Tým by sa získali desiatky miliónov eur do rozpočtu, ktoré by sa mohli napríklad oferovať v prospech, tri bodky, dosaďte si sami čoho, možno, pán minister, v prospech zvyšovania platov v štátnej správe. Ja si skôr myslím, že niekde inde, ale o tom potom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2013 11:52 - 11:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem opäť za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tu ide o novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a ide o zmäkčenie podmienok, pri ktorých si musí podnikateľský subjekt nechať účtovnú uzávierku overiť audítorom.
Overenie účtovnej uzávierky audítorom je, samozrejme, veľmi dôležité. A mnoho podnikateľov túto možnosť dobrovoľne, zdôrazňujem, využíva, jednak preto, aby mali istotu, že všetko, čo im účtovník, účtovníčka pripravili, je v poriadku, aby nezanedbali svoje daňové najmä povinnosti a ďalšie povinnosti voči štátnym orgánom, alebo napríklad aj preto, aby korektným spôsobom voči svojim ďalším spoločníkom, akcionárom preukázali, že to, čo v tom podnikaní za ten rok sa dosiahlo, naozaj sedí s tým, čo je uvedené v účtovníctve. Čiže, zdôrazňujem, mnohí podnikatelia, mnohé podnikateľské subjekty, samozrejme, na komerčnom základe, využívajú možnosť auditu účtovnej uzávierky, čo je len na prospech veci.
Druhá stránka je ale tá, že zákon o účtovníctve určuje povinnosť auditovať účtovnú uzávierku pre tzv. väčšie spoločnosti, kde podstatou nášho návrhu je zmiernenie týchto limitov, to znamená, z praktického hľadiska aby počet tých podnikateľských subjektov, ktoré si povinne musia vykonať audit účtovnej uzávierky, bol menší a aby teda tie subjekty, ktoré nemajú samy nejaký záujem na, povedzme, dobrovoľnom audite, tí podnikatelia neboli zaťažení touto povinnosťou, pretože ak teda podnikateľský subjekt nepovažuje za vhodné a účelné, aby mu účtovná uzávierka prešla auditom, treba si uvedomiť, že ten audit, po prvé, niečo stojí, nie je to lacná záležitosť, po druhé, samozrejme, stojí to nielen peniaze, ale aj čas, tomu auditu sa musí venovať aj niekto na strane toho podnikateľského subjektu, ak už nie sám majiteľ, tak ním poverená osoba.
Preto navrhujeme, aby sa tri podmienky, ktoré sú dnes v zákone, § 19 ods. 1 písm. a), zmiernili, aby sa tie limity posunuli a aby sa ten posun tých limitov, pretože to zase nie je len tak, udial v súlade so smernicou Rady EÚ. Slovensko ako súčasť Európskej únie, samozrejme, je viazané týmito medzinárodnými normami a smernicami Európskej únie. Čiže ten náš návrh je plne v súlade so Štvrtou smernicou Rady Európskej únie z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej uzávierke niektorých typov spoločností a tak ďalej. A teda navrhujeme, aby tie tri podmienky sa zmenili, a to tak, že zvýšenie celkovej sumy majetku spoločnosti aby sa posunulo až na hranicu 4,4 mil. eur, ďalej, zvýšenie hodnoty čistého obratu aby bolo posunuté až na hranicu 8,8 mil. eur a, po tretie, aby počet zamestnancov zo súčasných 30 sa posunul na 50, čiže aby sme využili tie horné hranice, ktoré nám smernica umožňuje. A tým pádom efekt to bude mať ten, že menší počet podnikateľských subjektov si bude musieť povinne, zdôrazňujem, dať auditovať účtovnú uzávierku. Kto si chce dať auditovať účtovnú uzávierku dobrovoľne, nech sa páči, nikto mu v tom, samozrejme, nebráni, ale niekoľko tisíc podnikateľským subjektom sa takto uľahčia podmienky na podnikanie.
A znova tento návrh je bez dopadov na štátny rozpočet resp. rozpočet verejnej správy. Štát to stáť nebude ani euro. Štát na tom nič nezíska ani nestratí, čo, mimochodom, potvrdzuje aj stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu.
Ďakujem za vašu pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.9.2013 11:49 - 11:52 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ja ďakujem kolegyni spravodajkyni za úprimné a podporné slová k tomuto návrhu. Ešte raz, pre tých, čo prišli neskôr, chcem zdôrazniť, máme ešte čas zastaviť účinnosť zákona o cestnej doprave, ktorý bude likvidačný pre malé taxislužby a najmä pre taxikárov živnostníkov. Napríklad na východnom Slovensku v podtatranskom regióne, kde je to zaujímavý a dôležitý zdroj obživy pre ľudí, ktorí by inak nemali prácu alebo by museli cestovať za prácou do zahraničia, to bude likvidačné, ak sa nezmení pravidlo, podľa ktorého musia mať vozidlo mladšie ako 5 rokov. Bude to pre nich likvidačné. Jednoducho nemajú financie na to, aby si kúpili nové vozidlo, resp. ak by si ho možno na nejaký lízing kúpili, tak by to museli preniesť do ceny pre zákazníka. A to by malo zase sekundárny efekt. Zákazník by takúto drahú službu odmietol. Jednoducho život na Slovensku je komplikovaný. Sme v kríze. Nehovorme si, že tomu tak nie je. A každým opatrením, ktorým môžeme zlepšiť život ľudí na Slovensku, podmienky pre drobné podnikanie, ktoré, naviac, žiadnym spôsobom nezaťažia štátnu kasu, zdôrazňujem, tu nejde o dane, tu nejde o odvody, tu nejde ani o poplatky, ktoré by boli prípadným príjmom pre štátny rozpočet, tu sa štátny rozpočet ani nezlepší, ani nezhorší, ak sa toto opatrenie schváli, ak získa podporu aj vládnych poslancov, uľahčíte život, dovolíte zarábať niekoľko tisíc drobným živnostníkom, ktorí prevádzkujú na živnosť svoju taxislužbu.
Pokiaľ ide o bezpečnosť tých vozidiel, lebo šesťročné vozidlo je už nebezpečné, tak to sa dá predsa zabezpečiť cez technické kontroly. Načo to tu máme? Môže sa prípadne sprísniť technická kontrola vozidiel, ktoré sú prevádzkované v taxislužbe, tak, že tie prehliadky budú častejšie alebo nejakým spôsobom prísnejšie, ale nie je žiadny dôvod na to, aby vozidlo v dobrom technickom stave, aj keď má vyšší počet najazdených kilometrov, aj keď má už istú dobu života za sebou, bolo vylúčené z tejto služby, ale teda hlavne aby jeho majiteľ stratil možnosť obživy.
Preto vás ešte raz veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2013 11:40 - 11:44 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť poslanecký návrh novely zákona o cestnej doprave, zákona č. 56/2012 Z. z.
Ide v tejto novele o jednu jedinú maličkosť, vypustenie jednej jedinej povinnosti, ktorá sa týka taxikárov, taxislužieb. V platnom zákone totižto platí, ak chce taxikár získať koncesiu, tak musí mať vozidlo, ktoré nesmie byť staršie ako päť rokov, respektíve môže mať najazdených najviac 100 000 kilometrov, ak má benzínový alebo hybridný motor, alebo najviac 150 000 kilometrov ak má naftový motor. Táto podmienka sa do zákona dostala.
Osobne sám sa tejto téme nevenujem, čiže neviem komentovať vtedajšiu tú motiváciu, prečo sa to tam dostalo, ale prax ukazuje, že zrejme tam šlo o nejaký lobing mocných taxislužieb, ktoré si môžu dovoliť obmieňať ten vozový park tak, aby tie vozidlá nemali staršie ako päť rokov, čo teda vlastne pri takomto zákone, ktorý bude účinný, zdôrazňujem, v tejto podobe od 1. januára 2014, a preto predkladáme túto novelu, aby sme to ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia vedeli zastaviť a nezlikvidovať menšie taxislužby, nezlikvidovať taxikárov živnostníkov, ktorí by tým pádom po 1. 1. 2014 mohli získať koncesiu na prevádzku len v prípade, ak majú vozidlo mladšie ako päť rokov, respektíve s najazdenými menej ako 100 tisíc alebo 150 tisíc kilometrami. Čiže chcem zdôrazniť, že takéto ustanovenie v zákone, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2014, je likvidačné pre malé taxislužby a pre taxikárov živnostníkov.
Keď sa nad tým zamyslíte, tak vozidlo nesmie byť staršie ako päť rokov. Ruku na srdce, kto z vás má vozidlo, naozaj kto z vás si je schopný kupovať nové auto častejšie ako raz za tých päť rokov. Naozaj ani relatívne bohatí ľudia v dnešných krízových časoch si nedovolia, aby si kúpili auto v takomto častom intervale. A taxikárčenie ako spôsob obživy, živnosti pre mnohých ľudí, ktorí majú skutočne veľmi nízke zárobky, tam, aby sme ich takýmto zákonom tlačili do toho, aby si každých päť rokov kúpili nové auto, je naozaj príliš, príliš tvrdé. Možnože si poviete, že dnes existujú tie naozaj ľudové autá za šesťtisíc, sedemtisíc eur, ktoré ako nové majú takúto cenu. Nebudem tu menovať konkrétne značky, aby som nerobil reklamu, To síce možno je fakt, ale na druhej strane, po prvé, aj táto suma nie je pre taxikárov, ktorí majú nízke príjmy, zanedbateľná. To je po prvé. A, po druhé, keď sa nad tým zamyslíte ako klient, povedzme, taxislužby, tak si radšej sadnete do akého auta, do relatívne nového dvoj-, trojročného, s prepáčením, prdítka za pár eur alebo do slušného, luxusného, to nazvem, vozidla, ktoré teda má už tých šesť alebo sedem rokov, ale je v dobrom stave, je s dobrou výbavou, je udržiavané a je ako nové, pretože ten taxikár sa oň stará, lebo je to jeho pracovný nástroj, zdroj obživy?
Aby som teda nezdržiaval. Táto podmienka, ktorá je dnes v zákone, ktorá je príliš tvrdá pre malé taxislužby, pre taxikárov živnostníkov, by sa mala zo zákona vypustiť. A to je vlastne jednoduchá, ale jasná podstata nášho návrhu. Vopred vám ďakujem za jeho podporu.
Skryt prepis