Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne reagovať pri príležitosti mimoriadnej schôdze na odvolávanie pani ministerky Zvolenskej svojimi pár postrehmi k činnosti ministerstva, resp. úradu, ktorý je pani ministerkou riadený.
Ako všetci dobre viete, mojou témou nie je zdravotníctvo ani letecké záchranné služby, čiže ja sa neviem odborne vyjadriť, či sedem, päť alebo jeden vrtuľník na Slovensko stačí, alebo nie. Ale trošku rozumiem tomu, čo sa volá, čomu sa hovorí odborne "verejné zdravotné poistenie" a tomuto zákonu a s týmito vecami súvisejúcimi. A tu mám teda päť vecí, päť bodov, ktoré si dovolím pri tejto príležitosti pani ministerke pripomenúť. A tak ako som to priebežne možno počas roka a pol na schôdzach parlamentu, keď tu boli tieto zdravotnícke zákony a zákon o zdravotnom poistení, hovoril, tak to celé zhrniem, to, čo mne osobne leží na srdci, čo mi vadí, čo mi prekáža a čo, pani ministerka, ani vy, ani váš tím ľudí jednoducho nerobí dobre a za čo teda vy nesiete nepochybne politickú zodpovednosť.
Prvý, prvý problém, ktorý som už naznačil vo faktickej poznámke, je to, že ste zaviedli nezmyselný spôsob prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne. Tento váš počin pred pár dňami získal hrdé označenie "Byrokratický nezmysel roka 2013". Bolo množstvo kandidátov, množstvo nezmyslov, ktoré táto vláda stihla popáchať z hľadiska byrokracie administratívy, ale spomedzi všetkých tých byrokratických nezmyslov vy ste vyhrali. Vy ste vyhrali. To prihlasovanie dohodárov, ja teda pripomeniem, o čo ide, je to síce opakovaný vtip, ale niekedy aj opakovaný vtip je vtip.
V pondelok prihlásim ráno, v pondelok večer odhlásim zo zdravotnej poisťovne. Príde mi robiť dohodár v stredu, v stredu ráno ho prihlásim, v stredu večer ho odhlásim. Príde mi robiť v piatok, v piatok ráno ho prihlásim, v piatok večer ho odhlásim a ďalší týždeň dookola. To je naozaj unikát, unikát, všetci zamestnávatelia na to nadávajú a všetci si vždy teda radi spomenú, kto za tým je.
Živnostníci, aj vy ste prispeli, resp. chceli ste prispieť svojou kvapkou, ale veľkou kvapkou do tých všetkých nezmyslov, ktoré táto vláda, vláda Roberta Fica II, pácha na živnostníkoch, a chceli ste im zaviesť povinnú pracovnú zdravotnú službu, že každý živnostník by musel chodiť na povinné zdravotné prehliadky, či tú živnosť môže vykonáva. No úplná hlúposť. Pod toto ste sa podpísali v zákone o ochrane verejného zdravia, na základe našej kritiky ste ten zákon stiahli pred pol rokom a odvtedy sme ho našťastie nevideli, čiže to som rád, že tu ste pochopili, že ste šľapli úplne vedľa, ale šľapli ste.
Tretiu vec, ktorú vám vyčítam, je retroaktívne ustanovenie v zákone o zdravotnom poistení, retroaktívne ustanovenie v zákone o zdravotnom poistení, inými slovami, protiústavné podľa môjho názoru ustanovenie, podľa ktorého sa majú platiť odvody z podielov na zisku na zdravotné poistenie za roky 2011, 2012 vyplatené v tomto roku.
Štvrtá vec je váš prešľap, keď ste presadili v zákone o zdravotnom poistení to, aby poistenci štátu si okrem toho, že za nich platí štát, museli platiť poistné aj ako tzv. samoplatitelia alebo dobrovoľne nezamestnané osoby v určitých životných situáciách, čo je absurdita na entú. Našťastie tu ste to stiahli dostatočne včas pred tým, ako to vlastne nadobudlo účinnosť. Ale úplný, ale úplný nezmysel.
No a posledná vec je aktuálna novinka, ktorá v podstate bude platiť od 1. novembra, to znamená približne za týždeň, a znova to súvisí s procesom prihlasovania zamestnancov. Tentokrát pôjde o prihlasovanie zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaný, do zdravotnej poisťovne, pretože tam nie je nikomu jasné, ako sa tento spôsob má vlastne prejaviť, keďže sadzba toho zamestnanca, zamestnávateľa je nula, čo je na jednej strane potešiteľné, ale v určitých prípadoch, skrátka, tí zamestnávatelia nebudú vedieť, čo majú robiť. Zatiaľ som nepočul riešenie.
Je to takýchto päť bodov, o ktorých si niekto možno povie, že čo to tu rozprávame, to je také úplné nič. Áno, súhlasím, pre mnohých z vás, či ste z koalície, z opozície, z vládnych, alebo odkiaľ, to naozaj môže vyzerať ako drobnosť, a ono to svojím spôsobom aj drobnosť je. Pri troche snahy sa všetko dá riešiť. Myslím si, že takto posudzujú aj ľudia, možnože si povedia, no tak podnikateľ bude mať, musieť posielať o tri tlačivá viacej, však mu z neho neubudne. To je všetko svojím spôsobom možno aj pravda a naozaj tam nejde o nejaké veľké veci. Ale či je to volič pravice, či je to volič ľavice, či je to nevolič, či je to mladý, alebo starý, všetci od vás, pani ministerka, očakávajú, že si budete plniť so svojím ministerstvom tú hlavnú vašu úlohu. To nie sú nejaké tlačivá, ale to je to, aby bola zabezpečená základná zdravotná starostlivosť pre občanov tohto štátu. Ste ministerka a to slovo minister je od výrazu slúžim ľuďom. Vašou povinnosťou je slúžiť všetkým ľuďom, všetkým občanom Slovenska a v prvom rade sa postarať o to, aby mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť.
A to sa v tomto prípade jednoznačne nestalo, čo ste vlastne sama dokázali tou prezentáciou, kde sme sami videli, aj tí, čo nie sme nejako bližšie zaangažovaní, že o 16.55, keď ten lekár v Skalici požiadal o vrtuľník, tak vrtuľníka jednoducho nebolo. A nebolo preto, lebo vrtuľníky v Bratislave a v Trenčíne vašou vinou alebo vinou vašich úradníkov neboli k dispozícii. To je jednoznačné zlyhanie v úplne elementárnej veci, ktorú od vás občania pri tom očakávajú. Čiže nezvládli ste to základné, čo ľudia od vás chcú, aby bolo o nich postarané v prípade, že sa niečo stane. A, žiaľ, doplatila na to smrťou tá pacientka.
Je mi naozaj ľúto, že k takejto veci pristupujete takýmto spôsobom, že tu sa tento problém zľahčuje, bagatelizuje, odvádza sa pozornosť, pretože tá podstata jednoducho tu je tá, päť dní poriadne nefungovala letecká záchranná služba, na čo dokonca svojím životom doplatila táto žena, táto pacientka, ktorá mohla ďalej žiť, keby tie vrtuľníky lietali.
To vaše poslanie, ktoré vám zverili občania, vám, vyhrali ste voľby s heslom o istotách, napríklad aj o istote toho, že zdravotníctvo bude fungovať, znova sa nenaplnilo a znova ten váš sľub o tom, ako bude Slovensko pod vaším vedením dobre fungovať, padol, pošliapali ste ho a občania, ak sa nad tým aspoň trošku niekto zamyslí, zistí, že vaša vláda je jednoducho nefunkčná a jej zmyslom rozhodne nie je to heslo slúžiť ľuďom, ale niečo úplné iné.

Ďakujem. Pán kolega Raši, ja som medzi tými zdravicami, ako to výstižne pomenoval kolega Hlina, nejako nezachytil zdravicu, ktorú poslali pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej Združenie mladých podnikateľov Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania a Združenie podnikateľov Slovenska. Tí totiž, tieto organizácie, v ankete o "Najväčší byrokratický nezmysel roka 2013" za víťaza zvolili povinnosť neustáleho prihlasovania a odhlasovania dohodárov v zdravotnej poisťovni, pod ktorým je podpísaná práve pani ministerka Zvolenská.
Tieto inštitúcie konštatovali, že odkedy sa musia odvádzať za dohodárov zdravotné odvody, je to pre nich nielen dodatočná finančná záťaž, ale aj administratívna pohroma. Ja viem, že prihlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne je úplná maličkosť oproti tomu, že päť dní tu nefungovala letecká záchranná služba, ale chcem pripomenúť aj túto zdravicu.

Pani ministerka, vy ste sa pomocou prezentácie a pomocou zvukových záznamov z dispečingu nás snažili presvedčiť, že ste ani vy, ani vaši úradníci nepochybili, keď počas niekoľkých dní z dôvodu liknavosti práce tej výberovej komisie neboli k dispozícii vrtuľníky v Bratislave a v Trenčíne. Snažili ste sa nám dokázať tou komunikáciou dispečerov, že vlastne bol k dispozícii od tých 15.05 vrtuľník v Nitre a následným slidom ste sa nás vlastne snažili presvedčiť o tom, že Slovensko je vlastne pokryté tou sieťou záchranných leteckých služieb viac než dostatočne a v podstate ani netreba možno toľko tých staníc.
No, tak z toho mi teda tak logicky, že naozaj potom, keď tá Nitra dokáže obslúžiť aj Skalicu, možno dokáže obslúžiť aj Bratislavu, aj Trenčín, veď potom úplne zrušme tie záchranné stanice v Bratislave a v Trenčíne. Veď sú zbytočné, veď Nitra to predsa zabezpečí. Zabezpečí v pohode. Podľa toho, čo ste nepriamo tvrdili.
Fakt je ale ten, že tá Nitra na to nestačí, pretože ten fakt sa preukázal o 16.55, kedy sa ošetrujúci lekár v Skalici rozhodol zavolať si na pomoc vrtuľník a tu zrazu tá Nitra k dispozícii nebola, pretože ten vrtuľník musel zasahovať niekde inde. To je priamy dôkaz toho, že skutočne v ten daný kritický moment, v ten kritický moment chýbal vrtuľník v Bratislave, chýbal vrtuľník v Trenčíne a chýbal vašou vinou.

Áno, áno, ďakujem, pani predsedajúca, budem reagovať na pána poslanca Blanára, ktorý teda niečo hovorí, že ja si tu vytváram nejaké alibi a budem hlasovať, nebudem hlasovať, podľa toho, či bude schválený môj pozmeňovací návrh. Toto som ja, pán kolega, vôbec nepovedal. To povedal predrečník váš, pán Brocka. Takže túto faktickú poznámku ste vlastne, ani o tom neviete, adresovali jemu, čo sa podľa rokovacieho poriadku ale robiť nemá, takže neviem, čo si mám o tom myslieť. Ak ste nebodaj predsa len trošku pozorne počúvali moje vystúpenie, tak ja som minimálne na dvoch miestach zdôraznil, že dávam návrh, aby sa o tomto zákone nepokračovalo z toho, v rokovaní, z dôvodu jeho protiústavnosti. A ak ste ma naozaj nepočúvali ani trošku, tak to zopakujem ešte raz, aj podľa Kancelárie Národnej rady je ten bod, ktorý vylučuje živnostníkov a ich rodiny z pomoci v hmotnej núdzi, s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný.
Ďalej vás chcem ešte teda ubezpečiť, že ak by bol zákon vašimi 83 hlasmi v tejto podobe schválený, to znamená, budú tam tieto protiústavné veci, tak budem s vysokou pravdepodobnosťou iniciovať podanie na Ústavný súd a verím, že aspoň v radoch koaličných, teda pardon, opozičných poslancov nájdem 30 ľudí, ktorí túto iniciatívu a podanie na Ústavný súd podporia, pretože ten zákon je z pohľadu živnostníkov naozaj protiústavný.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní. Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi je podľa môjho názoru protiústavný, a preto prvé, čo navrhujem, je, aby sa v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu. Poprosím, aby sa o tom dalo potom hlasovať.
A prečo je protiústavný? Preto, lebo Ústava Slovenskej republiky, ktorú by sme mali všetci dodržiavať a okrem iného aj vláda Slovenskej republiky by ju mala dodržiavať, podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, "každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok". V predloženom návrhu zákona vidím minimálne dva problémy a dve problematické miesta, ktoré sú v rozpore s čl. 39 ods. 2 ústavy. V § 2 ods. 2 vládneho návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi je definícia, čo sú to tie základne životné podmienky, na ktoré má právo každý, kto je v hmotnej núdzi, že, citujem zo zákona z § 2 ods. 2: "Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie."
Ďalej, aby som bol stručnejší, v zákone nájdeme princíp, podľa ktorého ten, kto má ponúknutú účasť na tých obecných prácach v rozsahu 32 hodín mesačne a odmietne účasť na týchto prácach, tak ten nedostane, samozrejme, ten aktivačný príspevok, ale nedostane ani samotnú základnú dávku, čiže v podstate nedostane nič. Nedostane nič, nikde v zákone nevidím riešenie o tom, o tom poskytnutí toho jedného teplého jedla denne, nevyhnutného ošatenia a prístrešia, jednoducho nedostane nič. Čiže je tu rozpor s článkom 39 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že "každý, kto je v hmotnej núdzi"; nech je to akýkoľvek darebák - s prepáčením za výraz -; "má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na" - a teraz to premostím - má právo na "jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie".
Čiže pýtam sa vás, pán minister, bol by som rád, keby ste mi odpovedali v záverečnej reči, prípadne aj skôr, ako si teda máme predstaviť naplnenie čl. 39 ods. 2 ústavy a ako ten, kto odmietne účasť na týchto obecných prácach, bude mať poskytnuté jedno teplé jedlo denne, ošetrenie a prístrešie. Ja to v tom zákone nikde neviem nájsť, možno mi poviete, ako to mám vnímať. To je všeobecný jeden rozmer, kde vnímam porušenie, porušenie ústavy. A druhý rozmer, druhé porušenie ústavy vidím, pokiaľ ide o diskrimináciu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ako skupina občanov spolu so svojimi rodinami sú a priori len preto, že sú v kategórii samostatne zárobkovo činných osôb, automaticky vylúčení z pomoci v hmotnej núdzi, nech sa deje, čo sa deje.
Tu sa trošku pristavím dlhšie a chcem pripomenúť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo všetko vláda Roberta Fica naložila živnostníkom na ich chrbty doteraz za ten rok a pol. Dovolím si teda pripomenúť, že boli zvýšené minimálne odvody zo 160 eur mesačne na 185 eur, na budúci rok to bude približne 190 eur mesačne, čiže za dva roky nárast o 30 eur. Tí, čo neplatia minimálne, ale tie trošku vyššie odvody ako minimálne, tak tým sa vlani medziročne zvýšili odvody o 30 %, na budúci rok sa im zvyšujú o ďalších 18 % a ďalší rok, ešte aby to nestačilo, ešte o ďalších 8 %; matematicky za tie tri roky toho postupného zvyšovania o 66 % sa im zvyšujú odvody. To je celkom slušná pálka. Obmedzili sa paušálne výdavky na daňové účely na 5 040 euro ročne, čiže tí úspešnejší živnostníci majú vyššie dane a tým pádom aj vyššie odvody, tým, čo sú úspešnejší, sa zvýšili dane na 25 %, dane z príjmu, zmenil sa Zákonník práce v neprospech živnostníkov zamestnávateľov, ale nepriamo tým pádom aj v neprospech ich zamestnancov, pretože živnostníci tým pádom prestali zamestnávať nových ľudí, respektíve ich zamestnávajú menej, ako by mohli. A ďalej pripomeniem, že pani ministerka Zvolenská - a rád jej to poviem aj do očí na mimoriadnej schôdzi - chcela zaviesť pre živnostníkov povinnú pracovnú zdravotnú službu. Každý živnostník mal podľa jej nezmyselného návrhu chodiť na povinné lekárske prehliadky, či je teda schopný, keď povedzme robí nejaké poradenské služby a podobne, či je zdravotne spôsobilý na túto svoju vysoko fyzicky aj duševne náročnú činnosť. Ďalej pripomeniem návrh, ktorý tu vlastne bol aj včera, ale teda našťastie v pripomienkovom konaní to pán prezidentský kandidát zastavil, čiže návrh, aby živnostníci, živnostníčky nepoberali rodičovské príspevky, pokým živnosť beží.
A teraz a teraz tu máme návrh podľa § 8 ods. 1 v predloženom zákone, podľa ktorého "fyzická osoba a členovia domácnosti", čiže manželka, deti, "nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, ak po b) niektorý z členov domácnosti je samostatne zárobkovo činná osoba" podľa zákona č. 5/2004, podľa zákona o službách zamestnanosti.
Aby bolo jasné, o kom sa teda bavíme, kto je samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o službách zamestnanosti: Je to "fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo členom predstavenstva, alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, ak nie je zamestnanec, ktorá po b) prevádzkuje živnosť, po c) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov", to sú napríklad advokáti, notári, znalci, geodeti, veterinári, súkromní lekári, zverolekári a tak ďalej. Po "d) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách alebo vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania, alebo činnosť agentúry podporovaného zamestnávania".
Výnimka v zákone o hmotnej núdzi, nevzťahuje sa tento prísny úzus na osobu, ktorá bola pred začatím vykonávania tejto činnosti dlhodobo nezamestnaná, to znamená 12 mesiacov bola v evidencii, počas prvých 12 mesiacov založenia tej živnosti alebo iného tohto samostatného podnikania, alebo ak SZČO nemôže prerušiť alebo ukončiť samostatnú činnosť podľa osobitných predpisov. Čiže živnostník, alebo ako to tu stokrát už opakujem, živnostník alebo drobný farmár, ak vykonáva tú svoju činnosť, ak napríklad ten farmár farmárči na nejakých pozemkoch niekde v okolí tej svojej obce, kde žije, a podobne a je registrovaný, tak ako treba, na obecnom úrade, aby to nerobil načierno, živí sa tým, že nejaké tie prebytky predáva - povedzme či už predajom z dvora, alebo akokoľvek inak - a má z toho nejaký príjem, ale ten príjem teda naozaj nie je bohviečo, ale vážim si toho človeka, že napriek tomu, že z toho veľký príjem nemá, tú činnosť vykonáva, tie polia obrába a snaží sa byť aktívny, aj keď to možno nestojí za to pre niekoho. Tak podľa pána ministra Richtera, tak ako som si to už niekoľkokrát vypočul jeho odporúčanie týmto živnostníkom, ktorým sa nedarí, ktorí majú stratu alebo nízky zisk, tým drobným farmárom, ktorým to nejde, ktorý majú nízky príjem z toho farmárčenia, odporúčanie pána ministra Richtera je vysporiadať to tak, aby ukončili túto živnosť, ukončili to farmárčenie alebo prerušili živnosť a skrátka plne spadli do sociálnej siete, nechali štát, nech sa o nich postará.
Aby bolo jasné, o čom hovorím, poviem vám jeden príklad, ale konkrétny príklad, vychádzajúc z čísiel, zo súm, dávok, tak ako sú v návrhu. Aká je výška dávok pre občana, pre rodinu, dvaja dospelí, muž, žena, a majú tri nezaopatrené deti? Dostanú podľa zákona 160,40 eura ako základnú dávku, ďalej za predpokladu, že manželka je povedzme na aktivačných prácach, tak 63,07 centov aktivačný príspevok na manželku, ďalej majú tri nezaopatrené deti, na ktoré dostávajú po 17,20 príspevok, to je spolu 51,60, a ešte dostanú, sú piati, tak dostanú príspevok na bývanie 89,20; čiže takáto rodina, kde nikto nepracuje, nikto nemá príjem a povedzme jeden, jedna z tých osôb je na aktivačných prácach, dostanú spolu od štátu na dávkach 364 eur 27 centov. Toto im podľa zákona bude musieť štát vyplatiť. Tak to je navrhnuté, dobre. Teraz predstavte si, že ten živiteľ rodiny, ten otec má živnosť, alebo je teda drobný roľník, drobný farmár niekde na východe, na Gemeri a tak ďalej a má v prepočte cez daňové priznanie čistý príjem 200 eur mesačne. Ak tomu tak je, ak vykonáva tú živnosť, alebo farmárči a má v prepočte na mesiac 200 eur čistého mesačne, tak podľa zákona sa mu tá dávka zníži o ten jeho čistý príjem. Čiže v takom prípade nedostane 364 eur dávku, ale mínus 200, dostane 164, čiže štát mu pomôže dávkou, ale len 164, pretože má aj nejaký vlastný príjem. A to je absolútne v poriadku. To je dobré. Ale chcem tým zdôrazniť, že keď ten drobný roľník alebo živnostník tú živnosť položí, preruší, na to farmárčenie sa vykašle a nebude sa musieť trápiť a nebude musieť vstávať do roboty a starať sa, že ako čo bude, kde bude, ako obriadi, tak dostane tých svojich 364 eur kompletne a hotovo. Čiže zaťaží vašu pokladnicu, váš rozpočet, pán minister, o ďalších 200 eur mesačne. Toto dosiahnete a to už nehovoriac o tom, že zároveň sa, samozrejme, prihlási do evidencie. Ale do akej evidencie? No do evidencie nezamestnaných na úrade práce, naskočí vám plus jedna v tom počte 390- alebo koľko je teraz tisíc nezamestnaných, tak plus jednička vám tam nabehne, plus desaťtisíc, plus dvadsaťtisíc ľudí vám tam skratka pribudne.
Takže môžte robiť akékoľvek projekty a akékoľvek fígle sociálneho inžinierstva cez rôzne príspevky z eurofondov, ale takýmto hlúpym spôsobom vám nabehne ďalších desať-, dvadsaťtisíc nezamestnaných na úrady práce. To sú tí, čo teda prerušia podľa vašej rady živnosť alebo zanechajú to farmárčenie a zároveň vám zaťažia sociálny systém ešte viac, ako zaťažovali doteraz. To bude efekt, ktorý sa týmto dosiahne. To je ten efekt.
Ale vrátim sa k ústave. Je to jednoducho protiústavné, pretože a priori len preto, že má niekto živnosť, len preto, že je registrovaný farmár atď., je vylúčený z pomoci v hmotnej núdzi. Ale podľa zákona, ktorý má meno Ústava Slovenskej republiky, § 39 ods. 2 "každý" - aj živnostník, aj drobný farmár -, "kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok". Vy štyristotisíc SZČO a ďalším státisícom členom ich rodín popierate toto základné ústavné právo. Máte tu síce väčšinu, máte tu 83 hlasujúcich poslancov, ale nemáte právo ísť proti ústave a proti ľuďom, ktorí žijú na Slovensku.
Mimochodom, k tejto veci sa vyjadrila aj Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva vo svojom stanovisku, ktoré sme dostali ako členovia sociálneho výboru. A stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) okrem iného obsahuje túto pasáž, citujem zo stanoviska Kancelárie: "V § 8 sa taxatívne ustanovuje, kedy fyzická osoba a člen domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima. Jednou z podmienok podľa § 8 ods. 1 písm. b) je, že niektorý z členov domácnosti je samostatne zárobkovo činná osoba s dvoma výnimkami:
1. keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá pred začatím tejto činnosti bola dlhodobo nezamestnaná a túto činnosť vykonáva prvých dvanásť mesiacov,
2. ak nemôže prerušiť alebo ukončí samostatnú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov."
A teraz tá pointa v stanovisku Kancelárie, "vzhľadom na ustanovenie čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok", sa javí uvedené ustanovenie nie plne súladné s citovaným ústavným článkom". Toľko zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. To hovoria experti z Kancelárie Národnej rady. Tento problém, samozrejme, ja nenechávam len verbálne tu zaznieť, ale mám k tomu pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľku prednesiem.
Ale idem ešte k ďalšiemu problému. Okrem tých, samozrejme, ktoré povedali moji predrečníci a porečníci ešte povedia, ale to nechám, nechám na nich. Každý si, samozrejme, povieme svoje. Ja chcem ešte pripomenúť jednu vec, a to je riešenie, v úvodzovkách, ktoré je pripravené v zákone pre osamelé matky s dieťaťom starším ako 31 týždňov, čiže osamelá matka s dieťaťom, ktoré má osem mesiacov a viac. Podľa § 2, kde sa definuje hmotná núdza v zákone: "Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem." Čiže ešte raz. Občan je vlastne v hmotnej núdzi vtedy, keď si nevie alebo nemôže prácou zvýšiť alebo zabezpečiť príjem. Keď nevie alebo nemôže pracovať. Podľa § 7 ods. 2 písm. d) "možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Inými slovami osamelá matka, ktorá má dieťa vo veku tridsaťdva týždňov - inými slovami osemmesačné dieťa -, nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, je vylúčená z pomoci v hmotnej núdzi, ak si môže zabezpečiť príjem vlastnou prácou. A to je napríklad vtedy, keď ide o osamelú matku, ktorá je zamestnaná, má zamestnanie, ale tým, že sa jej narodilo dieťa, v tom zamestnaní šla na materskú, následne rodičovskú dovolenku, na čo má, samozrejme, podľa príslušných zákonov, napr. Zákonníka práce, právo. Ale je to osoba v postavení, ktorá keď sa dobrovoľne vráti z rodičovskej dovolenky do zamestnania, čo môže kedykoľvek urobiť, pretože na tej rodičovskej dovolenke nemusí byť, môže sa jednoducho vrátiť do zamestnania, pracovať a tým pádom má príjem z práce a nemá čo hľadať v systéme hmotnej núdze. Taká je logika tohto zákona. Inými slovami, podľa tohto zákona úplne pokojne môže úradník na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny povedať osamelej matke, ktorá je na rodičovskej dovolenke, že jej nebude vyplácať a priznávať žiadne sociálne dávky, aj keď je doma s ročným dieťaťom, pretože predsa sa môže z tej rodičovskej dovolenky vrátiť späť do zamestnania a hotovo. A čo bude s tým ročným dieťaťom, to je jej problém. Ale má predsa zamestnanie, môže pracovať. Nikto ju, nikto ju nebude považovať za nezamestnanú, pretože ona zamestnaná jednoducho je. Čiže toto sa mi takisto nepozdáva a nepozdáva sa to nielen mne, ale toto ustanovenie okrem iného kritizovali v MPK, v medzirezortnom pripomienkovom konaní SAPN, čiže Slovenská sieť proti chudobe, alebo pán splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Čiže nie je to len môj názor, ale aj názor týchto subjektov.
Prejdem teda k pozmeňovacím návrhom. Ten pozmeňovací návrh je síce jeden, ale má dva body. A poprosím pána spravodajcu, aby sa o nich hlasovalo osobitne, pretože majú odlišný vecný charakter. Takže budem čítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.
1. V § 7 ods. 2 písm. d) znie:
"d) je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku dieťaťa" a
2. V § 8 ods. 1 znie:
"(1) Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu."
Čiže ešte raz sa vrátim stručne k odôvodneniu týchto bodov. Ten prvý bod teda hovorí o tom, že tá možnosť vrátiť sa do zamestnania, resp. získať zamestnanie v prípade osamelého rodiča, osamelej matky sa bude posudzovať, až keď to dieťa dosiahne tri roky veku. Čiže nie tridsaťjedna týždňov, ale tri roky veku. A druhý bod hovorí o tom, že aj samostatne zárobkovo činné osoby, či už sú to živnostníci, či sú to tí drobní roľníci atď., budú mať v prípade, že majú nízky alebo žiadny príjem z tej činnosti, právo na pomoc v hmotnej núdzi. Čiže nebudú z pomoci v hmotnej núdzi vylúčení len preto, že majú nejaký živnostenský list alebo sú farmári zapísaní na obecnom úrade a tak ďalej.
Verím, že som aspoň trochu vás zaujal tým, čo je v zákone zlé. Ale zdôrazňujem ešte raz. Zákon je protiústavný, a preto - ako som už hovoril v úvode - navrhujem, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k predloženému zákonu o rodičovskom príspevku.
Najskôr by som rád sa trošku vrátil do histórie niekoľko mesiacov dozadu, keď tento zákon bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. S veľkým údivom široká verejnosť zistila, že pán minister, resp., aby som bol konkrétnejší, pán štátny tajomník Burian chce presadiť zákon o rodičovských príspevkoch, ktorý by obsahoval dve zásadné zmeny. Po prvé, výška príspevku by sa síce znížila na 260 eur, ale len pre tých poberateľov, matky, ktoré teda boli predtým nemocensky poistené a poberali materské, len dovtedy, pokým by dieťa nedosiahlo dva roky, a, naopak, sa výška rodičovského príspevku mala znížiť na 160 eur pre všetky ostatné matky, čiže tie, ktoré nemocensky poistené neboli, a zároveň pre všetky matky, čiže aj pre tie poistené, v čase medzi druhým a tretím rokom veku dieťaťa.
Pripomeniem tým, čo sa nevyznáte celkom do tejto problematiky, že z pohľadu štatistík dlhodobo to vychádza asi tak, že približne asi polovica žien, ktorým sa narodí dieťa, predtým nie je nemocensky poistená, z rôznych dôvodov. Nuž prirodzené je to, že, samozrejme, dieťa porodí najmä teda mladšia žena, ktorá ešte jednoducho nemusí mať predtým nemocenské poistenie, pretože nepracuje, študuje alebo možno po skončení štúdia si ešte prácu nenašla, viete, aká je nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, alebo ak si aj tú prácu našla, tak je to len na nejakú relatívne krátku dobu, keď jej ešte nevznikol nárok na dávku z nemocenského poistenia, materské, tú dávku nedostanete len tak, to si treba skutočne zaslúžiť, alebo aspoň 9 mesiacov poistenia.
Čiže aby som to ešte raz pripomenul, zhruba polovica žien nemocensky poistená nie je. A tým pádom zhruba polovica žien by mala rodičovský príspevok znížený na 160 eur a tá druhá polovica žien, ktorá je nemocensky poistená pred pôrodom, tak by síce mala zvýšenú dávku na 260 eur, ale vlastne len po dobu približne rok a pol, lebo materská sa poberá zhruba do 6 mesiacov veku dieťaťa. Čiže tieto ženy rok a pol by poberali vyššiu sumu, ale ten záverečný rok by aj ony poberali nižšiu sumu.
Ja si nepomôžem, matematika nepustí. Takéto opatrenie, aj keď to ministerstvo nepovedalo nikdy otvorene, by znamenalo úsporu financií v prospech štátneho rozpočtu a v neprospech mladých rodín podľa mojich odhadov okolo 20 miliónov eur ročne. Je to nie celkom korektný ťah.
A nie celkom korektné bolo aj to, že ten návrh obsahoval aj to, aby sa rodičovský príspevok prestal vyplácať osobám, ktoré nejakým spôsobom pracujú. To na jednej strane je akože super, dáme vyšší rodičovský príspevok matke, ktorá predtým pracovala a mala materské, tak rok a pol bude poberať vyšší rodičovský príspevok. Ale na druhej strane práve tým matkám, ktoré sa vrátia skôr do zamestnania, ako dieťa má tri roky, sa rodičovský príspevok úplne zoberie, ako popiera jedno druhé a druhé tretie. A tak by som mal pokračovať. Skrátka, nemá to žiadnu logiku, celým cieľom tohto bolo ušetriť peniaze na úkor mladých rodín, aj keď to nikto otvorene nepovie.
Ešte šťastie, že v tejto krajine sa raz za päť rokov konajú prezidentské voľby, že teda máme prezidentské voľby na jar 2014 a že v nich bude kandidovať aj pán premiér Fico. Čiže pán premiér tieto aktivity včas veľmi múdro zastavil, pretože nepotrebuje si voči sebe poštvať státisíce voličov, mladých voličov takýmto opatrením. Čiže toto padlo.
Na druhej strane v tom návrhu bola ešte jedna vec, ešte jedna zmena. A to bol návrh na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 260 eur, s tým, že padli plány pána štátneho tajomníka Buriana na zmeny v rodičovskom príspevku, zároveň padol aj plán na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 260 eur.
Čiže dnes tu máme zákon, ktorý obsahuje niekoľko technických zmien, ktorý obsahuje aj niektoré pozitívne zmeny, ktoré sú namierené proti zneužívaniu rodičovských príspevkov, čo kvitujem, pán minister, to sú dobré veci, ktoré nikomu nepoškodia, práve naopak zabránia určitému zneužívaniu rodičovských príspevkov, to je fajn, ale na druhej strane sa vytratila aj dobrá vec. A to bolo zvýšenie príspevku na starostlivosť na dieťa, ktorý ste pôvodne navrhovali vy sami, na 260 eur.
Ja nebudem v mojom príspevku v rozprave predkladať pozmeňujúci návrh, pretože viem, že ho pripravili moji kolegovia, pán kolega Beblavý, ktorý bude navrhovať zvýšenie tohto príspevku, a kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktorá bude navrhovať predĺženie možnosti poberania tohto príspevku aj na vyšší vek dieťaťa, len chcem zdôrazniť, že ak tu bude niekto tvrdiť následne v reakcii na ich návrhy, že na to nie sú peniaze, tak potom sa teda pýtam: A boli peniaze, keď vy, samotný pán minister, ste navrhovali to zvýšenie na 260 eur vo vašom pôvodnom návrhu?
A druhá vec je samotná podstata. Príspevok na starostlivosť nejde priamo tomu rodičovi, ale ide do predškolského zariadenia, v ktorom to dieťa je, či už je to škôlka, či už sú to jasle, či už sú tie škôlky, jasle obecné alebo súkromné. Skrátka a dobre, tieto peniaze slúžia na to, aby tieto zariadenia existovali, fungovali, rozvíjali sa a pribúdali. Tí, čo máte malé deti, viete, že týchto zariadení je veľmi málo a pokiaľ ich nedotuje masívnymi dotáciami obec, tak sú aj pre rodičov veľmi drahé. Čiže takto podporiť túto formu starostlivosti o dieťa by bolo veľmi vhodné a spoločensky veľmi potrebné. A peniaze na to, tvrdím, sú, pretože samotný ministerský návrh to zvýšenie obsahoval.
A ďalej ešte posledná veta pre tých, čo nevedia, tieto príspevky sa priznávajú, resp. vyplácajú z eurofondov, z eurofondov do výšky 85 %. A ak existuje nejaké rozumné využitie eurofondov na rôzne rozvojové programy, na zamestnávanie, tak je to práve týmto spôsobom, práve takto: Podporia sa mladé rodiny, aby rodičia mohli v prípade potreby a záujmu možnosti pracovať alebo skôr pracovať, a zároveň sa podporí rozvoj predškolských zariadení, v ktorých sa okrem iného môžu takto v obciach, mestách zamestnať ďalší ľudia, či už sú to učiteľky, vychovávateľky, kuchárky a tak ďalej a tak ďalej. To môžu byť stovky možno tisíce ľudí, ktorí sa takto zamestnajú.
Takže, ja viem, že to bude ťažké, ale chcem vás trošku nalomiť, aby ste nad týmto pouvažovali. A myslím si, že stojí za to, aby sa takýto návrh tu nielen objavil, ale aby bol aj všetkými poslancami podporený. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom za korektné faktické poznámky. A myslím si, že táto diskusia sa vyvíja veľmi zaujímavo a veľmi dobre. A teším sa na jej pokračovanie jednak ešte teraz v ďalších minútach a hlavne potom v druhom čítaní, lebo myslím si, že padajú tu dobré návrhy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený kolega spravodajca a vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja som veľmi rád, že takýto zákon prichádza do Národnej rady, myslím si, že je potrebný. Ide o relatívne moderný európsky zákon vybudovaný na poznatkoch, ktoré naši experti získali v zahraničí, tam, kde sa takéto riešenia veľmi osvedčili. Veď si len spomeňme, čo a aké problémy boli v Anglicku, v Nemecku napríklad s divákmi, s chuligánmi, spomeňme si napríklad na ten heyselský štadión v Bruseli, čo sa tam stalo pred niekoľkými desiatkami rokov, alebo si zoberme, čo ja viem, takých liverpoolskych fanúšikov, akí to boli preslávení grázli, doslova do písmena. No a teraz si to porovnajte s tým, že keď si pustíte prenos z anglickej ligy alebo nebodaj tam osobne vycestujete, ja som teda nemal zatiaľ to šťastie, tak uvidíte nádherné štadióny. To je jedna vec. Ale druhá vec je tá, že je tam absolútny pokoj, diváci sú úplne kultivovaní, sedia úplne blízko pri tej čiare ihriska, nie je tam ani žiadny plot alebo je tam len symbolický nejaký plôtik v podstate kvôli reklamám a všetko krásne funguje. No a čo sa tam stalo? Tak nepochybujem o tom, že k tomu prispela aj dobrá legislatíva, pokiaľ ide o tento problém alebo tento fenomén. A preto je dobré, tak ako som to tak trošku po očku vnímal, lebo človek tiež nemá čas sledovať úplne všetko, že tento proces trval možno trošku dlhší čas, pán minister, nie je to určite zákon šitý horúcou ihlou. Bol robený na základe teda spolupráce a know-how rôznych expertov. Takže myslím si, že tohto sa netreba báť. A ten základ je postavený veľmi dobre. A mal by nášmu športu pomôcť.
Samozrejme, istým spôsobom sa stotožňujem s tým, čo povedali moji predrečníci. Určite sa treba ešte pozrieť na niektoré detaily, v prvom rade na ten úvodný paragraf, ktorý vôbec hovorí o tom, na organizáciu akých športových podujatí sa tento zákon nevzťahuje. Pokiaľ ide o tie firemné, obecné hry a podobne, súkromné nejaké akcie, tam je to jasné, tam je to v poriadku, ale pokiaľ ide o teda tie verejné podujatia, hranice 300 divákov, no tak 300 divákov, samozrejme, je obrovský rozdiel medzi športom a športom. Ak je to futbal, tak v Slovenskom Grobe sme mali obrovský problém, pán kolega Gašparovič, hoci tam bolo 250 alebo možno len 200 divákov, bola tam obrovská meľa, hej, za ktorú kto môže? No jednoducho mohli za to traja chuligáni, ktorí tam jednoducho prišli a ukájali si tam doslova svoje nevybúrené vášne. A ak by bol ten zákon prijatý v takej podobe, v akej je tu predložený, tak takéto podujatie by sa jednoducho nechápalo za podujatie, ktoré spadá pod tento zákon, pretože tých divákov tam bolo menej.
Ale hneď sa tu chcem spýtať, pretože toto mi trošku nejde do hlavy, viete, ja teda som s tým svojím matematickým vzdelaním, to mi niekedy potom spôsobuje v praxi problém, no ako dopredu vieme, či na nejakom podujatí 300 divákov bude alebo nebude. Pán kolega, keď robíte zápasy v Grobe, tak ako viete dopredu povedať, či tam 300 divákov bude alebo nebude? V Grobe tam chodí pomerne veľa ľudí, niekedy to môže byť 250, niekedy to môže byť 301 divákov. U nás na Interi na Drieňovú tiež chodí tých divákov niečo okolo 200 – 300. No ja teda neviem, čo potom s tým, pretože to neviete odhadnúť dopredu. Viete to potom vyhodnotiť, aha, bolo tam 301 divákov, stala sa nejaká blbosť, nejaká meľa a dotyčný orgán vás obviní, že ste porušili zákon. No ale ako ste vy mohli vedieť o 301 divákoch, keď vám ich tak obvykle chodí 250? Čo s tým? Toto mi tam jednoducho nesedí. A nič v zlom, ale naozaj, ako to môže niekto vedieť dopredu? A druhá vec je tá, ktorá tu zaznela niekoľkokrát, no nie je šport ako šport. Keď na tom karate alebo džude bude aj 500 divákov, tak asi tá potenciálna rizikovosť toho podujatia, lebo to je to džudo, aj keď sa tam oni tlčú, ale to je šport, no kde sa normálne bijú, to je v rámci toho športu, to nie je chuligánstvo alebo dostihy. Niekde môže byť aj 1 500 divákov a v podstate nič tam nehrozí, lebo tam chodia samí džentlmeni a samé dámy, ktoré teda tam sa správajú tak, ako sa má, a niečo iné je naozaj možno nejaký zápas vo futbale v nejakom okresnom mestečku, kde príde 200 divákov, ale strhne sa vážny problém. Čiže, po prvé, ako to vie niekto dopredu, a, po druhé, nie je šport ako šport. Čiže to je k tomu hneď v úvode.
No a potom ďalšia pasáž zákona, ďalší paragraf zákona vlastne definuje samotné tie rizikové podujatia a podujatia s osobitným režimom. Tam sa tiež možno dá trošku s tým ešte vyhrať v rámci druhého čítania, netvrdím nie a netvrdím áno, to je vec diskusie.
Podstatné je vlastne to, že v závislosti od toho zadefinovania toho podujatia z toho plynú, samozrejme, tomu organizátorovi, dosť vážne povinnosti. Tu už kolega Simon to, myslím, jasne a stručne pomenoval. Jednoducho ten organizátor musí si dať tú námahu, a námaha rovná sa peniaze, s tým, aby to podujatie zorganizoval tak, ako mu to zákon bude ukladať.
Myslím si, keď o tom uvažujem, že tam by mala byť trošku väčšia voľnosť z pohľadu obce, pretože naozaj nie je zápas ako zápas, nie je šport ako šport a nie je obec ako obec. Keď je nejaké miestne derby medzi Dolnou Lehotou a Hornou Lehotou, kde tradične sa niečo vždycky stane, tak asi to bude trošku problém, alebo nejaký hodový zápas, kde sa dá predpokladať, že tí diváci budú v nejakej tej náladičke. A niečo iné je, keď, skrátka, je to podujatie historicky alebo teda tí súperi sú takí, že vždycky to nejako športovo dopadne a nič tam nehrozí. Čiže tým chcem povedať to, že mala by tam byť daná určitá voľnosť či z pohľadu organizátora alebo z pohľadu obce, lebo obec zohráva významnú úlohu v týchto procesoch, aby sa nejako na tejto úrovni rozhodlo, či to podujatie rizikové je alebo rizikové nie je, nad rámec tých pravidiel, tých čísiel, ktoré ste tam zadefinovali, teraz to nebudem presne opakovať, nemám to pred sebou a nepamätám si to úplne detailne. Takže toto by som ešte možno odporúčal.
Na druhej strane je tu diskusia o tých piatich rokoch zákazu vstupu na športové podujatie. No ja som za to, úplne pokojne, jednoducho lebo to je maximálna hranica, pripomínam, je to nie to, že musí dostať „paletu" 5 rokov. To je horná hranica. Skrátka, v závislosti od spoločenskej závažnosti toho, čo sa udialo, ten násilník, ten chuligán dostane buď možno pol roka zákazu, možno naozaj 5 rokov zákazu. Ale nech to tam je, minimálne z hľadiska odstrašenia. Jednoducho no čo iné, čo lepšie môžeme urobiť pre to, aby sme týmto chuligánom dali jasne najavo, že sú na týchto podujatiach jednoducho nežiaduci. Čiže ako liberál tu možno hovorím ako nesprávny človek, hej, to by možno mal povedať niekto iný, ale myslím si to naozaj úprimne, že je to tak, tým dupľom, čo sa nám teda stalo, jednoducho klub, klub nič netušiac, sme teda prišli do Slovenského Grobu, prišli tam aj nejakí traja chuligáni, ktorí s nami nemali nič spoločné, ale prikmotrili sa do toho nášho sektora, vytiahli mačetku a bolo zle. No tak stali sa zlé veci. Ale výsledok je ten, že obvinený z toho, že má zlých fanúšikov, bol ten Inter. A musel zaplatiť 500-eurovú pokutu, s čím sa dokážeme nejakým spôsobom zmieriť, lebo zase 500 eur možno je, možno nie je veľký peniaz, v každom prípade to chýba. Ale z princípu keď je raz známy vinník, keď je raz jasne identifikovaný vinník, ktorý urobil tú výtržnosť, tak nerozumiem tomu, prečo by mal napríklad hosťujúci klub niesť nejaké finančné alebo iné tresty. Tí traja, ktorí boli jasne identifikovaní, ktorí boli chytení policajtmi, tak nech dostanú ten päťročný zákaz vstupu na športové podujatia a neviem čo ešte všetko, samozrejme, podľa Trestného zákona a tak ďalej, lebo tam bolo ublíženie na zdraví. Ale jednoducho nech pykajú tí, ktorí pykať majú, a nie nevinní.
A, samozrejme, hlavný efekt, o ktorý nám ide, je ten, aby sa ľudia nebáli chodiť na športové zápasy, pretože dnes sa toho boja. Alebo keď aj ide tatko na ten futbal, tak jednoducho nezoberie svoje deti, s vedomím, že čo keby sa tam niečo stalo, on sa už nejakým spôsobom o seba postará, ale keď tam má mať dve deti, tak to už je zlé. Keď tam má zobrať aj svoju ženu, tak to už je úplne zlé. Čiže naozaj nám klesá návštevnosť na zápasoch, čo je škoda, a šport sa dostáva aj týmto spôsobom niekde tak mimo. Takže to je to, kde chodia tí chuligáni. Veď čo tam chceš robiť? Chceš tam deti zobrať so sebou? Ani nápad, nedám ti ich, zostanú doma, budú sa hrať na počítači.
Takže z tohto pohľadu verím, že zákon prispeje k tomu, aby sa tu urobil poriadok a aby títo chuligáni boli vytlačení niekde inde, samozrejme, ako pán kolega Šebej hovorí, tak keď to raz niekto nemá v hlave v poriadku, zrejme žiadny zákon tomu nepomôže, problém je potom v podstate niekde inde, ale súhlasím s tým zámerom a budem ho podporovať aj reálne, či tu alebo aj mimo pôdy tohto parlamentu. A ďakujem, že ste takýto zákon pripravili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Šebejovi za jeho vystúpenie. Myslím, že vnieslo ďalší rozmer do pohľadu na tento podľa môjho názoru takisto veľmi potrebný zákon, o ktorom, myslím, bude ešte veľká diskusia v druhom čítaní.
A na tomto mieste sa takisto prihováram, pán minister, aby sme v druhom čítaní prihliadali na ešte ďalšie názory, ktoré zaznievajú v tejto rozprave a môžu sa ešte vyskytnúť, aby aj tí, ktorí neboli zúčastnení na príprave toho zákona na expertnej úrovni, ešte prípadne mohli kvalitne pripraviť pozmeňujúce návrhy tak, ako sa potenciálne dosiahne zhoda.
A cítim a sám to tak aj vnímam, že problémom napríklad bude tá definícia, na koho sa vlastne zákon nevzťahuje. Tu pán kolega Šebej celkom výstižne hovoril o tom, že to pravidlo 300 divákov sa mu nie celkom pozdáva. Ja poviem konkrétny opačný príklad. Na zápase Slovenský Grob – Inter, kde bolo aj 200 alebo 250 divákov, sa stal ten známy incident, keď chuligáni s mačetami ohrozovali ostatných ľudí. A to bolo stretnutie, kde teda bolo asi 200 alebo 250 ľudí, čiže menej ako 300. Čiže to je zase príklad športového podujatia, ktoré by za takto schváleného zákona vlastne, pretože nešlo o najvyššiu súťaž a podobne, hoci šlo o futbal, vypadlo z pôsobnosti tohto zákona, čo zas mne osobne sa nie celkom páči. Čiže určite bude najväčší problém, a cítim to tak, práve v tom zadefinovaní tých hraníc a podobne a trošku takej možno väčšej citlivosti, pretože skutočne futbal alebo džudo alebo, ako to tu povedal pán kolega predtým, šach, to sú skutočne športy, ktoré majú zásadne inú mieru takéhoto bezpečnostného rizika a možností nejakých chuligánskych výstrelkov. Čiže, naozaj, treba sa s tým trošku ešte asi pohrať v tom druhom čítaní.

Ďakujem. Len jedno slovo, podporujem.