Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Ak sa teda môžem ujať znova slova a pokračovať vo svojom príspevku, ktorý skončil pred hlasovaním, ešte raz chcem zopakovať to, čo som hovoril pred jedenástou. Mne sa tak zdá, že niektorým politickým silám vyhovuje, že je tu skupina dvesto - tristotisíc občanov, ktorí majú volebné právo, ale jednoducho nevedia, čo s ním majú robiť a treba im v určitých vhodných chvíľach pomôcť našuškaním a možno aj finančnou sociálnou výpomocou v hodnote päť až pätnásť eur a máme takto zabezpečenú, niektorí, volebnú podporu. Čiže prečo by sme robili úprimne nejakú rómsku reformu, ktorá by, nebodaj, dokázala tento negatívny stav, ktorý je tu dvadsať rokov a ktorý sa občas viac, občas menej zneužíva, prečo by sme mali úprimný záujem na tomto niečo zmeniť, keď to istým politickým silám dobre vyhovuje?
Takže po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu máme, tu máme stav, kedy máme, pokiaľ ja viem, neviem, či sa ten počet zmenil, okolo 700 prevažne rómskych, v drvivej väčšine, 800 dokonca, pán splnomocnenec mi pomohol, ďakujem, 800 osád prevažne rómskych, kde žijú ľudia vo veľmi ťažkej sociálnej situácii. Máme tu stav, kedy sú desaťtisíce ľudí negramotných, nevedia čítať, nevedia písať, ale majú volebné právo, pretože ich nikto nezbavil svojprávnosti a potom sa dejú také scénky, ako sa diali v Jarovniciach počas volebnej soboty, kedy k voľbám prišla pani, ktorú tam doslova nejako dotlačili, nejaká slepá, alebo aká bola, vyslovene tak zdravotne duševne postihnutá, že až strach a hrôza, ktorá niekoľko rokov nevyšla z domu, ale dala si tú námahu, všetka česť, a prišla voliť. Nevedela čo, ako, ale prišla voliť. Boli tam také prípady, kedy po vysypaní obálok a pri sčítavaní hlasov sa zistilo, že nejaký volič zakrúžkoval, hádajte koho. Pána Fica? Pána Kisku? Nie. Ten volič zakrúžkoval volebnú pečiatku pri tej svojej negramotnosti. Ďalší volič zakrúžkoval dátum na tom volebnom lístku, čiže neoznačil nieže krížikom alebo krúžkom zvoleného kandidáta, ale zakrúžkoval dátum vo svojej negramotnosti. Takíto ľudia majú volebné právo, ale nie o tom chcem hovoriť.
Chcem hovoriť o tom, že to je všetko výsledkom toho, že dlhé roky sa tu nerieši situácia v rómskych osadách, nerieši sa ani komplexne, ani čiastočne. To, čo sme my za vlády Ivety Radičovej sa pokúšali naštartovať, po tom roku jednoducho muselo prestať. Žiaľ, mrzí ma to veľmi, že sme nemohli dokončiť prácu. Sčasti na túto prácu nadväzuje pán Pollák ako rómsky splnomocnenec, za čo ešte raz mu vyslovujem svoju vďaku, ale systémové, systémové zmeny po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu jednoducho nevidíme. Máme tu síce zákon o hmotnej núdzi, ktorý je veľmi problematický a sám som inicioval podanie na Ústavný súd a tak sa aj stalo. Ústavný súd o tomto zákone bude, dúfam, čo najskôr rokovať a zaujme stanovisko.
A potom tu máme Ľuda Kaníka, ktorý z pohľadu opozície robí naozaj mravčiu prácu a neustále sa snaží nosiť do parlamentu návrhy, ktorými aspoň čiastočne chce zmeniť túto situáciu a najmä motivovať, motivovať, tieto jeho návrhy sú s cieľom motivovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, aby tak nerobili, aby si našli prácu, ak teda tú prácu si nájsť môžu, pretože kto chce, tak tie možnosti má, keď už nie vo svojej dedinke, tak možno tým, že bude ochotný cestovať za prácou niekoľko kilometrov, resp. prijať aj prácu, ktorú by niekto možno považoval za podradnú. A tieto návrhy majú teda motivačný charakter, čo ja rešpektujem, môžem mať menšie či väčšie výhrady, ale tento balík zákonov určite v prvom čítaní podporím. A bol by som rád, keby som nezostal sám s niekoľkými kolegami z opozície, ale keby sa k tomu pridali aj poslanci, ktorí tu majú väčšinu, aby sa v druhom čítaní rozpútala slušná diskusia.
Mrzí ma napríklad, že pokiaľ ide o ten priestor na diskusiu na výbore pre sociálne veci, kde bolo už dvakrát mimoriadne rokovanie výboru, tak poslanci za stranu SMER jednoducho neprišli. Neprišli. Neviem prečo, ale napríklad včera okrem pána predsedu tam nebol žiadny ďalší z ďalších šiestich poslancov za stranu SMER. Nechápem prečo? To vás ten problém nezaujíma? To od toho dávate ruky preč? Jednoducho svojím spôsobom to potvrdzuje moje slová, že nemáte úprimný záujem riešiť tieto problémy a je otázka prečo? Skúste zareagovať a povedať, prečo ste neboli včera na tom mimoriadnom výbore? Prečo vás tieto problémy zrejme vôbec netrápia? Prečo to nechávate tak? Máte vynikajúcu šancu, máte 83 poslancov a keď k tomu pripočítame či už všetkých alebo aspoň časť poslancov minimálne za klub OĽaNO, tak svojím spôsobom máte v tejto veci pravdepodobne ústavnú väčšinu. Máte vynikajúcu možnosť na to, aby ste odviedli kus dobrej práce a pohli túto republiku v týchto problémoch niekde pozitívne ďalej. Veď urobte to. Urobte to. Možnože vy, tak ako tu sedíte, už nikdy túto možnosť mať nebudete a potom budete ľutovať, tak ako ľutujem ja, že som mal priestor iba rok na slušnú robotu, ale ten rok bol málo. Vy máte tie roky štyri. Využite to. Urobte niečo pre Slovensko. Urobte niečo pre tých ľudí. Urobte niečo aj pre ostatných, aby neukazovali prstom na tristo - štyristotisíc ľudí, ktorí žijú v osadách a o ktorých si tí ostatní hovoria, že zneužívajú sociálny systém.
Pokiaľ ide o samotný priebeh diskusie a samotný návrh balíka zákonov, rozpútal sa tu spor, či majú byť tie sociálne dávky, keď to zjednodušene poviem, poskytované pri rodine do štyroch detí alebo aj pri väčšom počte detí. Môj názor má dve roviny. Ten, tá, keď budem hovoriť priamo k tomuto akémusi sporu štyri deti alebo viac detí. Môj názor je taký, že ak sa bavíme v takejto rovine, tak sociálne výhody, sociálne dávky by mali byť skutočne limitované počtom detí, či už štyri alebo päť, to je otázka už naozaj detailnej diskusie. Ale ten strop z hľadiska počtu detí by tam mal byť. Ale tie výhody pre viacdetné rodiny by mali byť potom nahradené výhodami daňovými.
To znamená, keď si predstavíme rodinu Štefana Kuffu, ktorý má, pokiaľ dobre viem, sedem detí? Čiže je pravdepodobne otec s najväčšou rodinou v tomto parlamente. Tak v jeho prípade by tá potenciálna sociálna výpomoc končila pri štyroch deťoch, ale keďže Štefan je človek pracovitý, pracuje, zarába, možno niekto povie, že čo to už len je za zarábanie sedieť v Národnej rade, ale aj to je práca nepochybne, tak mal by daňové výhody. Tie by boli silnejšie pri tom piatom, šiestom, siedmom alebo, ja neviem, deviatom dieťati.
Čiže môj názor je taký, nahradiť tú sociálnu výpomoc daňovou výhodou. Veď si zoberme daňový bonus. Čo to je? Či tých dvadsaťpäť eur alebo dvadsať eur človek dostane v podobe prídavku na dieťa alebo prepočítane cez rodičovský príspevok, alebo cez vyšší daňový bonus, veď to tomu človeku je jedno, akú to má nálepku. Ale nie je to jedno z hľadiska filozofie. Pretože ak teda máme viacčlennú rodinu, viac detí, tá matka je doma, to je jasné, stará sa o deti, či už tie deti sú malé, či už sú trošku väčšie, je tých detí skrátka veľa. To je úplne normálne, že tá matka nepracuje v takejto situácii, že dala prednosť rodine pred kariérou a podobne. Ale ten otec, ten predsa tú rodinu živí. Ten má častokrát aj dve zamestnania, aby tú rodinu uživil. Tak pomôžme im tým, že tomu otcovi dáme vyššiu daňovú výhodu napríklad cez vyšší daňový bonus alebo cez nejaké odpočítateľné položky. To už je technika. Čiže môj názor je taký - sociálnu pomoc stopnime pri určitom počte detí, ale nahraďme ju potom pri viacdetných rodinách väčšími daňovými, príp. odvodovými, to je jedno, úľavami, aby v prípade, že skutočne je to taký model, ktorý chceme podporiť, lebo ten otec naozaj pracuje a nepozerá tam na ženu niekde z útrob tej chatrče, ale chodí do roboty, aby takýmto spôsobom bola tá rodina podporená.
Ale tá druhá rovina, o ktorej chcem hovoriť, je trošku z väčšieho nadhľadu. Tu sa sporíme o takéto detaily: má byť rodičovský príspevok seknutý na polovicu? Má byť ten súbeh mzdy a dávky nastavený tak, že sa započíta, resp. nezapočíta 25 % alebo 40 % príjmu? Mimochodom, keď sme už pri tom, tak Ľudo, navrhuješ, aby sa nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti. Ja si nepomôžem, stále sa tu zabúda na živnostníkov. Máme tu, máme tu plus-mínus dvesto až tristotisíc naozaj aktívne pracujúcich živnostníkov, ktorým, pre ktorých je tá živnosť spôsob obživy a na tých sa stále zabúda, aj v tomto zákone.
Ja som to kritizoval, keď tu bol pán minister Richter, niečo sa mi podarilo. Ale keď je tu už otvorená táto téma a aké percento príjmu sa nemá započítať pre posudzovanie nároku na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi a priznáme zamestnancovi, respektíve chceme mu odpustiť započítanie 40 %, a čo živnostníci? Hlavne na východe mnoho ľudí pracuje na živnosť. Zarobí 300, 400 eur čistého a on je v tom systéme posudzovaný tak, že celý ten jeho príjem sa zoberie do úvahy. Žiadne odpustenie nejakých 25 či dokonca 40 % sa v jeho prípade nekoná. Čiže z tohto pohľadu je ten živnostník zase diskriminovaný. Ja sa pýtam, prečo? To je občan druhej kategórie? Čiže, keď tu hľadáme spôsoby súbehu dávky a príjmu za prácu, tak prosím, nezabúdajme na tých 200, 300-tisíc živnostníkov, ktorí sú v tomto negatívne diskriminovaní, pretože pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, on a jeho rodina, sa mu započítava celý príjem.
Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, znížiť a podobne, no, môj názor, tam sa nezhodneme na 100 %, ako diskutujeme o tom už v podstate štyri roky, nezhodujeme sa. Ale hovorím, tak ako som spomínal pred piatimi minútami, ja tento návrh podporím do diskusie v druhom čítaní. Môj názor je taký, že by sa malo pokračovať zvyšovaním a predlžovaním materskej. Čiže ženy, ktoré pred tehotenstvom, predtým ako mali rodinu, pracovali, by mali byť zvýhodnené vyššou, ešte vyššou a ešte dlhšou materskou, než je teraz a rodičovský príspevok nechajme na pokoji, tak ako je. To je štátna sociálna dávka. Tam ja necítim potrebu to nejako rozdeľovať, deliť nejakým zásluhovým spôsobom. Tú zásluhovosť premietnime do materskej. Ak raz nejaká Rómka nepracovala, ak raz v pätnástich rokoch porodila dieťa, tak nebude mať nárok na materskú, na rozdiel od ženy, ktorá pracovala a ktorá tú materskú, ak by sa presadilo to, čo tu teraz hovorím, mala, povedzme, celý jeden rok a mala ju vo výške predchádzajúceho čistého príjmu. To by bola reálna pomoc pre ženy, ktoré si zakladajú rodiny s tým, že predtým pracovali.
A túto reálnu pomoc som ja, ako minister, to sa mi podarilo, v rámci tých časových možností aj presadiť, ak si spomínate. Materská bola pôvodne poskytovaná počas doby 28 týždňov vo výške 50 % z predošlej hrubej mzdy. Predĺžilo sa to o osem týždňov, na 37 týždňov a zvýšilo z 55 na 65 % predošlej hrubej mzdy. Čiže tá materská sa aj predĺžila, aj zvýšila a myslím si, že tak to je správne a tak by sa v tomto malo pokračovať, kolegyne a kolegovia za stranu SMER.
Čiže toto sú moje parciálne výhrady, ale na záver poviem, že ak sa tu máme baviť o spravodlivom sociálnom systéme o spravodlivom daňovom odvodovom systéme a tak, aby to všetko fungovalo, aby to bolo kompatibilné, aby to bolo spravodlivé, aby to pomohlo ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí sú naozaj objektívne v ťažkej situácii a aby to motivovalo tých, ktorí pracujú, pracovať a nie zneužívať sociálne dávky, tak sa poďme baviť o odvodovom bonuse. Odvodový bonus je sociálno-daňovo odvodový systém, ktorý všetky tieto požiadavky spĺňa. Čiže komplexné riešenie, pokiaľ ide o tento aspekt riešenia aj tzv. rómskej reformy je diskusia a zavedenie odvodového bonusu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, dovoľte teda aj mne, aby som povedal svoj názor k predloženému balíku zákonov, ktorý predložili kolegovia Kaník a Novotný. Ale najprv všeobecne.
Páni kolegovia sa snažia riešiť problém ľudí, ktorí žijú najmä v rómskych osadách. Aj tá rétorika, ktorá tu vládne počas dvojhodiny, dve hodiny trvajúcej rozpravy, je o Rómoch, Rómoch, Rómoch, osady, rómska reforma, rómsky splnomocnenec, čo sa robí, čo sa nerobí. No môj názor je taký, teda mám už tiež nejakú malú politickú skúsenosť, že rómska reforma je niečo, do čoho sa v zásade nikomu veľmi nechce a marketingovo orientovaná strana SMER, ktorá svoju politiku robí podľa toho, čo jej ukáže akurát aktuálny interný prieskum verejnej mienky, sa do toho jednoducho hrnúť nebude, pretože tie prieskumy aj ukazujú, že radšej od toho ruky preč.
Čiže na jednej strane sa tu pred dvoma rokmi slávnostne povedalo, že ako bude SMER riešiť 20 rokov neriešené problémy, stanovil sa splnomocnenec vlády zo strany opozície, takže s veľkou slávou sa tu niečo oznámilo, ale po dvoch rokoch, naozaj keby nebolo toho mravenčieho úsilia Petra Polláka ako rómskeho splnomocnenca, ktorý robí, čo môže z hľadiska daného zadefinovania, tak by sa neurobilo prakticky, prakticky vôbec nič.
Ja som rád, že som počul tú informáciu o materských školách, o komunitných centrách, o zdravotných asistentoch. Sú to veci, ktoré sme tak trošku sa snažili naštartovať aj my, ale ten čas nebol a koalícia bola taká, aká bola. Takže to, že sa darí postupne nadväzovať (zaznievanie gongu) a konkretizovať tieto predstavy, to je výborná správa pre mňa, ďakujem za ňu, a teda ďakujem za tú prácu, ale pokiaľ ide o tie systémové zmeny, tak sa jednoducho nekonajú.
Hovoríme tu o prezidentských voľbách, sú to teda náznaky, podpichovanie, kto čo v prezidentských voľbách a ako. Pozrite, my sme mali našich ľudí, kolegyňa Lucia Nicholsonová, kolega Martin Poliačik boli priamo v teréne, sedeli vo volebnej komisii v "smutne" známej dedine Jarovnice, kde je, ja teda neviem, či hovorím presné číslo, údajne päťtisíc voličov, Rómov plus-mínus, dokonca vraj sedemtisíc a priamo v teréne, priamo v teréne videli, ako to, ako to teda beží, pokiaľ ide o veľmi dôležitý demokratický akt, pokiaľ ide o právo občana voliť. Ja mám skrátka taký pocit, že niekomu tu veľmi vyhovuje stav taký, aký je, pretože tu skrátka je zásobník, doslova zásobník 100, 200 možno 300-tisíc rómskych hlasov, hlasov ľudí, ktorí žijú v osadách a niekomu veľmi vyhovuje, aby títo ľudia boli v takom stave, v akom sú, v stave negramotnosti, v stave zanedbanosti, v stave odkázania na almužnu v podobe kupčenia s hlasmi, či už ten hlas má päť, hodnotu 5 eur, alebo 15 eur, to je prašť ako uhoď, skrátka sú tu politické sily, ktorým veľmi dobre vyhovuje, že tá situácia je taká, aká je, lebo keď treba, tak vieme kam, za kým treba ísť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
43.
Pán poslanec, prepáčte, je jedenásť hodín, budeme pokračovať hlasovaním.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
44.
... a tie rómske hlasy si jednoducho kúpiť.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 910, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca 2014 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 916 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Mne sa práve tieto scény, ktoré tu teraz prežívame, na politike aj páčia, aj nepáčia. Ja ako matematik vzdelaním aj vo svojej praxi, kde keď je raz jedna a jedna dve, tak, a nie tri, tak sa mi niekedy ťažko dá posudzovať prejav, napríklad teraz Ivan Švejna. Ten prejav bol výborný. Ako keby som sa skrátka zobudil z päťročného spánku a prišiel s tým, že počúvam Ivana Švejnu, tak päť hviezdičiek. Lenže v tom kontexte, v ktorom zaznel, výborný nebol ani zďaleka. Jednoducho, to je niečo, ako o tom pohári, ktorý je do polovice plný vodou, a teraz bavme sa, či je poloprázdny alebo poloplný. Jednoducho z pohľadu opozície, z pohľadu tých, ktorí robíme všetko pre to, aby druhý pilier bol silný, aby priniesol dobré dôchodky v budúcnosti mladšej, strednej generácii. Je, fakt je ten, že sme boli zatlačení do hlbokej defenzívy, keď to poviem v rámci teda tých vojnových terminológií, ktoré tu zaznievajú, a tu máme možnosť postaviť pevnú stenu, za ktorú nás ten, kto druhý pilier nemá príliš v láske, už zatlačiť nebude môcť. Skrátka tu získame nejakú pôdu pod nohami, na ktorej môžeme ďalej stavať, a máme garanciu, že horšie sa už nestane.
Ty teda, Ivan, tvrdíš, že to je tak zlé, že už kašlime na to, lebo aspoň aby sme mali v televíznych diskusiách, o čom rozprávať. No ja kašlem na televízne diskusie, ja chcem urobiť všetko pre to, aby druhý pilier znovu vstal z mŕtvych, a k tomu potrebujeme tento ústavný zákon. Naviac, keď sám minister Richter s tým prišiel, ako s jeho iniciatívou. Tak to využime. Čiže kvôli tomu, aby som v televíznej diskusii bol za pekného, aby som mohol mávať všetkým možným a rozprávať, že ako ja toto?! No ja som preto do politiky nešiel. Ja som šiel preto, aby som robil dobré veci, o ktorých som presvedčený, že ich treba robiť. A ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému je jednoducho, v momentálnej situácii je veľmi potrebný zákon.

To, čo som počul od, z úst predrečníka Vila Novotného, som chcel povedať vlastne aj ja, takže to len skrátim. Nemáte dobrý postoj, pokiaľ ide o stranu MOST – HÍD k tomuto ústavnému zákonu, pretože tu hájiť nejakú, tvrdo svoju pozíciu skrátka nemá, nemá príliš zmysel. Takto sa jednoducho nikam nedostaneme. Ak má byť skutočne prijatá zhoda naprieč celým politickým spektrom zľava, sprava, zhora, zdola, tak postaviť si hlavu na tom, že musí byť 9 %, keď vieme, že strana SMER takéto niečo nikdy nepripustí, je jednoducho vopred, ako keby ste povedali, že tam my ten ústavný zákon skrátka nechceme. Ako postaviť si nejakú podmienku, o ktorej v podstate dopredu viem, že je nesplniteľná, to vlastne znamená, že do tých rokovaní idem s tým, že ja tie rokovania vlastne budem len tak nejako kamuflovať a niečo hrať, ale, ale v skutočnosti je zbytočné, aby som tam vôbec chodil. Nie je to dobrý postoj. A bojím sa trošku, aby sa nám to všetkým nevypomstilo, pretože vláda Roberta Fica bude tu vládnuť ešte dva roky a bude musieť riešiť ďalej problémy, ktoré riešiť nevie inak ako tak, že siahne na úspory sporiteľov v druhom pilieri. Ak by bol prijatý ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému, kde máme zásady, úspory sú osobným vlastníctvom, sporenie je nezrušiteľné a tak ďalej a tak ďalej, v druhom čítaní by sme tam mohli urobiť ďalšie nejaké zmeny, vylepšiť to ešte. Ak takýto ústavný zákon nebude, a on by mohol byť, ak takýto ústavný zákon nebude, tak SMER bude mať jednoduchšiu cestu k úsporám sporiteľov. A kto sa potom k tomuto prihlási?

Ja sa pridávam k Ľudovi Kaníkovi a podpisujem sa pod jeho príspevok, pretože ja som očakával aj stále ako optimista očakávam pozitívnu diskusiu k tomuto dôležitému zákonu. A som prekvapený, že pani poslankyňa Vaľová, ako podpásovkami vyslovene napríklad vo faktickej poznámke ku kolegovi Hlinovi niečo hovorí na moju adresu, kde sa ja nemôžem brániť, pretože nemôžem na ňu reagovať, hej. Taký je rokovací poriadok. Ale pán predseda, pani kolegyňa to jednoducho nedodržiava. Čiže tuto sa diskusia zo strany poslancov za vládnu stranu SMER uberá tak, že hľadať prečo nie, prečo, čím by som ešte podpichol a vy ste zlí, vy ste to mohli vtedy a vtedy urobiť.
Áno, ja som na tom úplne prvom rokovaní... Kde je pani kolegyňa? No už je preč. Na tom prvom rokovaní som nevy..., neskákal radosťou celý bez seba, že mám sa podpísať pod ústavný zákon, ktorým sa istým spôsobom potvrdí to, čo ste si tu prevalcovali v auguste 2012, zníženie príspevkov na 4 percentá. Naozaj som nebol nadšený. Ale dnes hovorím v súlade napríklad s Ľudom Kaníkom, že ten ústavný zákon je potrebný. A, prosím vás, zmobilizujte sa z tej apatie, do ktorej ste upadli po tej sobote aj vy, a nerozprávajte tu ideologické floskuly, ktoré ste naučení rozprávať x rokov, ale zamyslite sa nad podstatou tohto zákona. A zdôrazňujem ešte raz, veď vy sami, váš pán minister Richter ešte v auguste, ako som, som si pozrel z monitoringu, ešte v auguste 2012 po tej slávnej dvojtýždňovej letnej schôdzi na záver vyhlásil, že bude iniciovať rokovanie o ústavnom zákone. A my sme tu teraz priniesli presne to, s čím prišiel pán minister Richter. Sme, sme na tom prakticky vecne nezmenili ani čiarku. A vaši kolegovia, kolegyne tu začínajú vyťahovať takéto hlúposti, namiesto toho, aby konštruktívne diskutovali o veci. O veci, zdôrazňujem.

No, pokiaľ ide o to otváranie druhého piliera, ktoré zaznelo v príspevku kolegu Jula Brocku, tak ja chcem pripomenúť poslancom, ale i verejnosti, že druhý pilier už bol otvorený trikrát, trikrát vo svojej histórii. Vždy sa o to postarala strana SMER, ktorá si to otvorenie presadila. A vlastne keď som počúval pred chvíľkou faktickú poznámku pána Muňka, tak teraz mi zapína, že to, čo som ja aj tak trošku avizoval, keď bola rozprava o anuitnej novele k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, že viem si predstaviť, že v druhom čítaní tu príde nejaký aktívny smerácky poslanec a prinesie z čista jasna, v úvodzovkách, pozmeňovací návrh o tom, že by bolo dobré druhý pilier znova otvoriť, lebo sa znova zásadne zmenili podmienky. Tak vlastne aj to, čo hovoril pred chvíľou pán kolega Muňko, tak trošku nahráva tomu, čo som povedal pred tou predošlou rozpravou. Všetko hovorím v tom kontexte, lebo veci do seba aj postupne začínajú zapadať.
Čiže skutočne je veľmi dôležité, aby ústavný zákon o ochrane dôchodkov bol schválený, pretože ak sa tak stane, tak tieto riziká budú minimalizované. Je otázne, prečo tu napríklad nie je pán minister Richter, ale ani nikto z ministerstva, kto by ho nejakým spôsobom zastúpil minimálne fyzickou prítomnosťou na balkóne? Mám taký pocit, že hoci pán minister Richter dobre naštartoval tieto rokovania, tak para akosi rýchlo vyfučala. A ja si zase spomínam na to, že pred týždňom som čítal jeden časopis, v ktorom sa písalo niečo o tom, že pán minister Richter má byť nový kancelár v prezidentskom paláci. Tak neviem, či, neviem, neviem, či je to pravda alebo nie. A neviem, či aj kvôli tomu tie rokovania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Budem reagovať na pána kolegu Muňka. Ja znova zdôrazňujem, že ústavný zákon, ktorý sme predložili do Národnej rady, kopíruje návrhy, s ktorými prišiel pán minister Richter a pán štátny tajomník Burian. Nie je tam nič naviac. Čiže nemyslím si, že sa tu musíme nejako doťahovať a veľmi diskutovať o tom, či to je dobré alebo zlé, pretože na všetkých týchto bodoch je faktická zhoda. A necítil som počas vyše roka trvajúcich rokovaní, že by sa tá zhoda zrazu, povedzme na jeseň, nejako vychýlila niekde inde, že by napríklad pán štátny tajomník prišiel s tým, že sú nejaké nové prepočty a treba niečo nejako inak riešiť. To vôbec nie. Čiže nezdieľam vaše obavy, o ktorých hovoríte. A myslím si, že nie je žiadny problém, aby tak zástupcovia, poslanci z opozície, tak poslanci za stranu SMER, aby tento zákon jednoznačne podporili a zavŕšili tak vyše roka trvajúce rokovania, opakujem, kde som celý čas cítil zhodu a nevidel som v tom žiadny problém.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár slov k predloženému nášmu návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.
Keď v roku 2012 po voľbách strana SMER ako jediná vládnuca strana prišla do parlamentu s veľmi dramatickými zmenami v oblasti či už prvého dôchodkového piliera alebo druhého dôchodkového piliera, tak všetci sme spozorneli a všetci sme boli v napätí, ako tento príbeh bude pokračovať. A keď si spomenieme na udalosti, na tú schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ktorá bola v lete cez letné prázdniny v roku 2012, kedy sa tu dva týždne doslova bojovalo o každé jedno slovíčko, o každý jeden paragraf. Ten boj bol, bol to naozaj boj, pretože tu sme zo strany opozície robili, čo sa dalo, aby sme presvedčili či tak, či onak, či obštrukciami, vládnucich kolegov zo strany SMER, aby nerobili také zásahy, pokiaľ ide o zvyšovanie odvodov, nepriamo zvyšovanie daní, ale hlavne pokiaľ šlo o deštrukciu druhého piliera, o znižovanie príspevku z 9-ch, nie na očakávaných, tak ako sa pošuškávalo, 6 %, už s čím sme mali problém, ale dokonca na 4 percentá, tak tá letná schôdza, to bola skutočne veľká dráma. A dopadlo to tak, ako dopadlo. Jednoducho druhý pilier z tohto súboja vyšiel ako porazený. Druhý pilier to je nie nejaká imaginárna stavba, imaginárne slovné spojenie, to je vyše milióna živých sporiteľov, dokonca milión štyristo tisíc ľudí je tam zapojených. Niekto má väčšie, niekto má menšie úspory. To sú ľudia, ktorí dôverovali a dôverujú stále v náš dôchodkový systém, postavený na základe troch pilierov, a verili, že druhý pilier zostane aspoň v takej podobe, ako bol dovtedy. Nestalo sa. Čiže to bolo veľké sklamanie pre milión štyristo tisíc ľudí a pre nás, ktorí sme v záujme týchto ľudí v tomto parlamente bránili a bránime aj naďalej. Čiže to bolo veľké sklamanie a to bola veľká porážka. A poviem to tak, nie ani opozície, ale milión štyristo tisíc ľudí, sporiteľov, ktorí boli sklamaní, čo to vládnuci SMER vystrája s odôvodnením, že chce takto znižovať štátny dlh, chce takto riešiť dieru v štátnom rozpočte.
Čiže na úkor budúcnosti, na úkor budúcnosti sa riešila, rieši súčasný problém takýmto spôsobom. Veľmi zlé riešenie, ale, žiaľ, vtedy sa nám nepodarilo presvedčiť SMER, aby k takémuto kroku nesiahol. Stalo sa.
Mňa osobne potom príjemne prekvapilo, keď po niekoľkých mesiacoch prišiel minister Richter do parlamentu, on prišiel do parlamentu s iniciatívou, s návrhom ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému. On sám inicioval rokovania, kde na jednej strane sedel pán minister, pán štátny tajomník Burian, kde sedel pán predseda sociálneho výboru Podmanický, ďalší zástupcovia politickej strany SMER, napríklad pani Laššáková, pani podpredsedníčka parlamentu tam bola na tých prvých rokovaniach. Na druhej strane sedeli všetci relevantní zástupcovia opozičných parlamentných strán. A začali sa rokovania o tom, ako sa chceme, či sa chceme dohodnúť na takomto ústavnom zákone. Tie rokovania prebiehali. Ja som z nich mal pocit, že tie rokovania sú, pokiaľ ide o všetkých zúčastnených, úprimné a že skutočne všetci tak, ako sme tam chodili, chceme, aby takýto zákon prijatý bol. Prešiel celý rok 2013, prešiel uplynulý rok, rokovania, samozrejme boli chvíle, kedy sa nekonali, minimálne cez tie letné prázdniny, boli chvíle, kedy rokovania pokračovali. Myslím si, že celkom úspešne sme pokračovali a tento zákon mohol byť ešte na jeseň predložený do parlamentu s tým, že by ho predkladalo ministerstvo, že by to bol vlastne vládny návrh, respektíve pokiaľ si dobre pamätám, náš úmysel bol taký, aby to bol poslanecký návrh, kde by prierezovo boli pod ním podpísaní, obrazne povedané, všetci, všetci formou tou, ktorá je tu málo zvyčajná v tomto parlamente, ale rokovací poriadok ju umožňuje, čiže mal to byť návrh zákona, ktorý by predložil parlamentný výbor pre sociálne veci, čo by bol významný signál, že všetci ho podporujeme.
No, žiaľ, niekde to začalo škrípať, odôvodnenie zo strany štátneho tajomníka Buriana bolo to, že majú veľa práce na tej tzv. anuitnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. To je novela, ktorá už tu vlastne je v parlamente a v máji ju budeme mať v druhom, treťom čítaní. A pán štátny tajomník sa vyjadril tak, že záujem stále je, ale oni jednoducho nestíhajú tento zákon pripraviť, nestíhajú sa naň sústrediť v tom návale práce. Tak sme si povedali, že keď vôľa spoločná je, ale nie sú ľudia, ktorí by to robili, tak nejakú kapacitu máme predsa aj my v opozícii, aj keď nesedíme na tých ministerských postoch, respektíve štátno-tajomníckych, tak sme sa zmobilizovali a vcelku bez väčších problémov sme to, o čom sme celý rok, respektíve vyše roka hovorili, sme dali do paragrafovej podoby, a tá tu dnes je v podobe návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov. A je tam skutočne to, o čom sme hovorili od úvodu tých našich spoločných rokovaní.
Ja budem konkrétny. My navrhujeme v ústavnom zákone v čl. II Nedotknuteľnosť vlastníckych práv: "Prostriedky nasporené sporiteľmi na ich osobných účtoch podľa osobitného predpisu sú osobným vlastníctvom sporiteľov a požívajú ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky." Tento článok v ústavnom zákone, v návrhu presne korešponduje s textom, ktorý na prvé rokovanie priniesol pán minister Richter, a kde v bode 2, ja citujem teraz z dokumentu, ktorý priniesol pán minister Richter, čiže: "Prioritou je potvrdenie nedotknuteľnosti vlastníckych práv k prostriedkom nasporeným sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia." Čiže to presne, s čím prišiel pán minister, sme dali do čl. II.
V čl. III máme Nezrušiteľnosť starobného dôchodkového sporenia, veľmi dôležité, samozrejme. Čiže hovoríme: "Starobné dôchodkové sporenie v zmysle tohto zákona je nezrušiteľné." Keď sa pozriem do textu, do dokumentu od pána ministra na úvodnom rokovaní, bod 3. v tomto dokumente: "Upevnenie dôvery v stabilitu dôchodkového systému deklarovaním nezrušiteľnosti starobného dôchodkového sporenia". Čiže presne to sme dali do toho nášho paragrafového znenia.
Článok IV v našom návrhu zákona, ústavného zákona, Vek odchodu do dôchodku. Tu už voľne poviem, naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, strednej priemernej dĺžky života, a to presne, to presne znova máme v návrhu pána ministra Richtera, "zvyšovanie dôchodkového veku na základe rastu strednej dĺžky života". Čiže zásada, ktorá je dnes v tom "obyčajnom" zákone o sociálnom poistení.
A potom percentá, sumy povinných príspevkov tak, ako sú definované v súčasnom zákone a tak ako o nich hovoril, respektíve písal aj pán minister, tak presne to isté máme, máme v ústavnom zákone, v návrhu s tým, že sme tam vložili slovíčko "najmenej", aby bolo jasné, že naším záujmom v žiadnom prípade nie je, aby to zostalo na tejto úrovni, a vôbec nie, aby sa tie percentá znižovali, ale ak bude na to priestor a ak to dovolia všetky okolnosti, najmä teda ak bude súzvuk politických síl v budúcnosti, aby sa tieto výšky príspevkov zvyšovali, ako je to v dnešnom platnom zákone.
Čiže nenavrhli sme nič iné do ústavného zákona ako to, s čím prišiel sám pán minister úplne v úvode rokovaní. Čiže žiadne partizánstvo, ľudovo povedané, nič také, čo by vás malo nejakým spôsobom, kolegovia, kolegyne zo strany SMER, nejako vyrušiť. Je tam všetko to, na čom bola vlastne od úvodu zhoda s pánom ministrom. To, že tie rokovania trvali rok, áno, trvali preto, lebo sme ešte rozmýšľali, čo ešte všetko iné by tam mohlo byť, čo by mohlo byť nejako inak. Ale tu sme sa vlastne vrátili na ten samotný začiatok. A je tam, opakujem ešte raz a znova, to, čo priniesol sám pán minister na úplne úvodné rokovania a na čo si nepochybne dobre pamätá pán predseda sociálneho výboru, pán kolega Podmanický, na čo si spomenie pani podpredsedníčka Laššáková, keby tu bola, respektíve možno počúva. Čiže to sú všetko, všetko jasné, nespochybniteľné veci.
Ja teda verím, že táto diskusia už v takejto podobe bude pokračovať, aj keď som prekvapený, že zatiaľ sa nikto z kolegov zo strany SMER do rozpravy neprihlásil a nereagoval ani faktickými poznámkami, čo ma trošku znepokojuje, či teda nie je záujem o tejto vážnej téme z vašej strany hovoriť. Ale verím, že aj po tej sobote, ktorá bola pre mnohých ako ťažkou sobotou, predsa len zvíťazí zdravý rozum, a to, kde sme dobre začali spolupracovať pred vyše rokom, že na tú spoluprácu nadviažeme a že to skončí dobrou koncovkou. Nenechajme tú dobrú iniciatívu pána ministra Richtera vyšumieť do stratena. Bola by to škoda. Ja verím, že za ten rok sa nezmenili vaše postoje a vaše názory, že aj napriek tomu, čo sa stalo pred pár dňami, budete naďalej mať dostatok vôle a energie ďalej komunikovať a spolupracovať na tomto ústavnom zákone a že napríklad sa nestane to, čo naznačujú niektorí ekonomickí komentátori, že ak teda vláda Roberta Fica bude v nezmenenom zložení pokračovať a bude musieť rešpektovať zákon o dlhovej brzde, takže nesiahne na jednoduchú korisť, a to sú príspevky a úspory sporiteľov v druhom pilieri, kde je teda dnes už zhruba tých 6 mld. eur. To by bolo veľmi nešťastné pokračovanie tej dobre naštartovanej diskusie.
Ja si myslím, že tieto správy sú možno kuvičími správami a že tu zavládne zodpovednosť či pri príprave budúcich štátnych rozpočtov, či pri podpore nášho spoločného ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému, o ochrane starobných dôchodkov, kde, ešte raz na záver opakujem, je to zákon, ústavný zákon, kde prvýkrát o ňom začal hovoriť pán minister Richter. On prvý priniesol body, o ktorých sme rokovali, a teraz sa nestalo nič iné ako to, že tieto body sme my predložili tu na túto pôdu v podobe paragrafového znenia ústavného zákona. Čiže mala by tu byť zhoda, aj keď možno nie v prípade stopäťdesiatich poslancov, ako tu už bolo povedané, ale ako počítam, tak počítam, ústavná väčšina deväťdesiatich poslancov by tu mala byť s veľkou rezervou cez temer všetky poslanecké kluby a temer všetkých nezaradených poslancov by tu mala byť. A preto verím, že zvíťazí zdravý rozum a na prospech občanov Slovenskej republiky prijmeme spoločne ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov.
Ďakujem pekne.