Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, k novele zákona o sociálnom poistení. Vcelku, na úvod teda poviem, vcelku hodnotím túto novelu pozitívne. Obsahuje celkom slušný počet zmien, ktoré sú na prospech veci, zjednodušujú procesy v sociálnom poistení, znižujú administratívu, najmä na strane samostatne zárobkovo činných osôb, čo si dovolím pochváliť.
Na druhej strane však si myslím, že keďže ide o takú tú pravidelnú, každoročnú, nazvem to, väčšiu novelu, každý rok sa zákon o sociálnom poistení novelizuje, pretože tá aplikačná prax každý rok prináša nové a nové problémy, myslím si, že ministerstvo práce nevyužilo príležitosť na, ktorá je daná touto novelou, lepšie, mohli tam byť aj ďalšie zmeny, mohli tam byť možno ďalšie kroky, ale k tomu sa vyjadrím ďalej.
Takže ak môžem niečo pochváliť, tak určite sa mi páči zmena definície samostatne zárobkovo činnej osoby, s čím súvisí aj definícia, kedy vzniká, kedy zaniká povinné poistenie pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Páči sa mi, ako ste vyriešili automatický zánik dobrovoľného poistenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, je to niečo, čo sme mali urobiť už dávnejšie. V praxi to robilo zbytočný problém všetkým. Páči sa mi aj to, že ste reagovali na kritiku, pokiaľ ide o nárok na materské u takých matiek, ktorým zamestnávateľ najmä v rámci rôznych sociálnych programov zo sociálneho fondu poskytol počas poberania materskej nejaký príjem, typický príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu. V takýchto prípadoch je to veľmi nešťastné, Sociálna poisťovňa pozastavila v danom mesiaci výplatu materského. Čiže tieto negatívne javy sa už po tejto novele opakovať nebudú, to veľmi chválim.
Páči sa mi aj navrhnuté sprísnenie výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od osemnástich do dvadsiatich rokov veku v súvislosti s dobrovoľným poistením. Čiže tým sa odstráni časť priestoru pre určitých špekulantov, ktorí zneužívali invalidné poistenie a mnohí z vás ste dostali do vašich mailových schránok také tie, kolujú po Slovensku maily, že koľko kto má na dôchodku, vôbec nepracoval a ako je to možné, v porovnaní s tými, čo pracovali, či už za priemernú, alebo minimálnu mzdu. Tie miery sú častokrát trošku pritiahnuté za vlasy, ale určitá dávka pravdy tam je. A naozaj je to tak, že sú na Slovensku ľudia, ktorí poberajú tisíceurový invalidný dôchodok, pretože si to vedeli vybaviť a aj práve cez tento inštitút poskytnutia invalidného dôchodku pre osobu do dvadsiatich rokov veku. No je to veľmi smutné, ale je tak. Čiže vítam, že sa tuto zákon sprísňuje, aj keď som zaregistroval z pripomienkového konania námietky inštitúcií, ktoré teda bránia záujmy zdravotne postihnutých osôb, čo je z ich strany prirodzená reakcia. Ale myslím si, že tu má ministerstvo pravdu a tu bolo potrebné zasiahnuť. Dokonca si myslím, že táto zmena mala byť trošku prísnejšia a mala by sa stiahnuť aj na povinné poistenie, pretože ak sa tak neurobí alebo neurobilo, tak tí špekulanti nepôjdu cez dobrovoľné poistenie, ale nájdu si, v úvodzovkách, spriateleného zamestnávateľa, na mesiac sa u neho zamestnajú, kvázi zamestnajú, za vysokánsku mzdu a vysoký invalidný dôchodok máme na svete. Samozrejme, je to aj vecou posudkových komisií, kontrolných procesov v Sociálnej poisťovni, ale nebudem viacej hovoriť, lebo niekedy sa fakt bojím, že keď tu niečo poviem, tak ma ktosi obviní z toho, že tu ľudí navádzam na to, ako páchať trestné činy. Dobre.
Posuniem sa ďalej, pochválim, pochválim, veľmi pochválim aj zmenu pri výpočte dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Čiže som rád, že ste vypočuli moje kritické slová, ktoré tu už rok dookola pri rôznych príležitostiach opakujem, že ak má matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, v zamestnaní, v riadnom zamestnaní, v ktorom mala príjem povedzme 500, 600 eur mesačne, ak má počas rodičovskej dovolenky povedzme nejaký symbolický príjem na dohodu, z ktorej je dnes poistená v nezamestnanosti, tak vlastne týmto príjmom na dohodu si pokazí potenciálnu dávku v nezamestnanosti, ktorú by čerpala po skončení rodičovskej dovolenky. Vyriešili ste to pekne, elegantne, ďakujem.
Páči sa mi - a SZČO to privítajú - úpravu vymeriavacieho základu v § 138 ods. 2, kedy sa vždy bude vymeriavací základ, tá pomerná časť brať ako jedna dvanástina toho základu dane, čiže nie podľa počtu mesiacov podnikania. Tí SZČO, ktorí podnikajú časť roka, to samozrejme privítajú, pretože nebude dochádzať niekedy k veľkým skresleniam pri výpočte poistného následne. Dovolím si pochváliť aj úpravy, ktoré ste urobili pri postupovaní pohľadávok a celom tomto procese, pán minister, tak ako ste v úvodnej reči povedali, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti SZČO, tak vítam aj to, že vlastne SZČO nebude oznamovať, nebude sa prihlasovať do Sociálnej poisťovne, nebude si vypočítavať výšku poistného, ale naopak, Sociálna poisťovňa z údajov, ktoré dostáva z Finančnej správy, oznámi živnostníkovi alebo inej samostatne zárobkovo činnej osobe, že jej vzniká povinné poistenie a aký bude mať vymeriavací základ, aké bude mať svoje povinnosti a výšku poistného. To je pozitívne a zrejme to aj pomôže k úspešnosti vymáhania pohľadávok a plnení povinností, pretože tí, ktorí možno pozabudnú, že tieto povinnosti majú, tak jasne im to bude vlastne povedané. Takže to sú zmeny, ktoré chválim, ktoré sú skutočne pozitívne a dobré.
Dobrá je aj zmena v § 143 v ods. 1, kedy ste reagovali na možnosť zneužívania platenia poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy bol príjem vyplatený s väčším časovým odstupom po skončení dohody, čiže tam tá reakcia z vašej strany prišla. Čudujem sa, že ste ale nereagovali na systém, ktorý ste teda vy vlastne zaviedli pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy sa poistné, kedy je poistné splatné vlastne až po skončení dohody, to znamená, že ak bude nejaká dohoda trvať povedzme päť alebo šesť rokov, tak Sociálna poisťovňa uvidí svoje poistné, ktoré jej patrí, až po tých piatich-šiestich rokoch, hoci medzitým už možno prebehlo niekoľko platieb za vykonanú prácu tomu dohodárovi. Tam som očakával, že zavediete niečo ako inštitút povinnosti zúčtovať, zaplatiť poistné, povedzme aspoň raz za kalendárny rok, aspoň raz za dvanásť mesiacov, tým by nikto nebol poškodený, práve naopak. Chodím medzi zamestnávateľov a sami takéto niečo navrhujú, aby nemali nejaké podlžnosti alebo nejaké záväzky voči Sociálnej poisťovni. Nikomu by to nevadilo a tento problém by sa celkom pozitívne mohol vyriešiť, to je škoda.
A takisto som čakal, že zasiahnete aj v oblasti nemocenského poistenia, teda nemocenských dávok, výpočtu rozhodujúceho obdobia, výpočtu denného vymeriavacieho základu pri nemocenských dávkach, pretože najmä pri dohodách s pravidelným príjmom, ale nízkym príjmom sa dá s tým všeličo, v úvodzovkách, robiť a reakcia z vašej strany tu žiadna na to nie je. To je, myslím, škoda.
Pokiaľ ide o ďalšie problémy, tak je mi veľmi ľúto, že ste nemali odvahu riešiť problém mamičiek, ktoré sa rozhodli počas starostlivosti o dieťa pracovať, dajme tomu na dohodu s nejakým možno symbolickým zárobkom, čím za nich prestáva platiť dôchodkové poistenie štát. Štát, ako viete, platí za osobu, ktorá sa stará o dieťa do veku do šiestich rokov sumu zodpovedajúcu príjmu 447, ak sa nemýlim alebo 441 eur vymeriavacieho základu. Čiže ak niekto pracuje v tomto čase, dajme tomu na dohodu za 100 eur, tak vlastne sám seba pripravuje o budúci vyšší dôchodok, čo je nelogické, nespravodlivé a demotivujúce. Škoda, že neprišla reakcia na toto zlo, ktoré máme v zákone. A je mi ľúto, že ste sa teda nepustili do trošku väčších zásahov.
No teda, dozvedeli sme sa, že až do konca roku 2017 zostáva sadzba na úrazové poistenie 0,8 percenta, čiže nikto nemá chuť a čas sa venovať tomu, aby sa urobil poriadok v úrazovom poistení. Jednoducho nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ. Sú zamestnávatelia, kde to riziko je absolútne minimálne a za celú existenciu firmy tam k žiadnemu úrazu nedošlo a platia rovnaké poistné, ako povedzme nejaká baňa alebo nejaký hutnícky závod, kde teda, žiaľ, z titulu charakteru tej výroby je úrazov relatívne veľa.
Ďalej, nie je tu žiadny progres, pokiaľ ide o to fondové hospodárenie. To znamená, aj naďalej má pán generálny riaditeľ tú právomoc, aby si presúval peniaze medzi prebytkovými fondami a deficitnými fondami, čiže nie je tu ochota sa zapodievať tým, aby sa buď tie sadzby nastavili objektívnejšie, alebo tak, ako sme sa to pokúsili, ale nedokončili sme túto prácu, snažili sme sa to fondové hospodárenie zrušiť a zaviesť jeden jediný fond, ak to tak možno vôbec povedať, sociálneho poistenia a nemali by sme sa už hrať tým pádom na iks rôznych fondov, kde tá hra je aj tak o ničom, keďže v konečnom dôsledku tie peniaze sa medzi fondami presúvajú.
Čo je najhoršie, čo mi je ľúto, tak nie je tu žiadna odvaha, pokiaľ ide o potenciálne znižovanie odvodov. Získali ste pri minuloročnej novele do rozpočtu - podľa mojich odhadov - okolo miliardy eur ročne tým, že ste zredukovali druhý pilier, tým, že ste zvýšili odvody pre SZČO, pre dohodárov. Čiže ten priestor možno pri nejakých politických rokovaniach určite by bol, ale žiadny progres, žiadny náznak tu nie je. Na druhej strane, teda že by sa napríklad znížili odvody pre SZČO, ktoré sú pre nich naozaj veľmi veľkou záťažou.
Na druhej strane počúvame správy o tom, že chcete zvýšiť zamestnanosť tým, že znížite, alebo dokonca odpustíte odvody zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnané osoby. No chcem len priateľsky upozorniť, že ak to urobíte, no to bude síce pekne znieť, ale reakcia zamestnávateľov, najmä na východe, bude jednoducho taká, že prepustia tých zamestnancov, za ktorých by mali platiť normálne odvody. Vždycky sa cestičky, ako prepustiť, nájdu, možno založením novej firmy. Tých ciest je jednoducho veľmi veľa, nehovorme si, že nie sú, a zoberú tých dlhodobo nezamestnaných, pokým budú mať na nich odvodovú úľavu a keď tá odvodová úľava skončí, tak tá operácia sa v nejakom opačnom garde zopakuje.
Jednoducho, síce niekoľko tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj získa prácu, o tom ja nepochybujem, ale na druhej strane niekoľko tisíc zamestnancov o tú istú prácu príde. Čiže takýmto opatrením sa nič nevyrieši... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je po dvanástej, chcem sa spýtať, či budete pokračovať.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno, už dokončím. Posledné dve vety.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dokončíte? Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže pozitívne zmeny, ale, žiaľ, je ich málo. Mohlo ich byť viac, mohla tam byť väčšia odvaha do určitých reformnejších krokov, takže vo mne zostávajú také rozporné pocity. Uvidíme, čo prinesie druhé čítanie.
Ďakujem za pozornosť.

No, chcelo by to reakciu. Ale pani kolegyňa, hovoríte úplne od veci, takže ja budem radšej ticho, ako pokračovať vo vašich slovách.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte by som rád stručne niekoľko poznámok, ktoré som nepovedal v prvom vystúpení a ktoré sú trošku na inú tému. Takže v prvom rade, postoj SaS k rodičovskému príspevku je ten, že rodičovský príspevok by v konečnom dôsledku, konečnom dôsledku, keď teda budeme mať jednotný systém výberu daní, odvodov, sociálnych dávok, keď bude UNITAS naplno bežať, mal by byť skutočne takisto naviazaný na výšku príjmu rodičov a mal by sa postupne znižovať s narastajúcim príjmom rodičov, pretože jednoducho nie je asi cieľom rodičovského príspevku ako jednej zo štátnych sociálnych dávok financovať takzvané bohaté rodiny, skôr naopak. A druhá vec, druhá vec, ktorá súvisí, nazvem to teda s tým súčasným stavom, pokiaľ sa nedopracujeme k tomu, aby sme vedeli testovať výšku príjmu a urobiť to naozaj poriadne, tak ak sa vrátim napríklad k návrhom pána kolegu Kaníka, možno aj trošku za neho to poviem a pozriem sa na to, čo bolo navrhované do pripomienkového konania vami, pán minister, či ten dvojstupňový rodičovský príspevok, pretože aj pán Kaník tu dáva návrhy na dvojstupňový rodičovský príspevok, ale keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Jednoducho, vy ste navrhli, aby ten nižší rodičovský príspevok mali všetky tie matky, ktoré neboli pred pôrodom dostatočne dlho nemocensky poistené, čiže neboli poistené aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, čiže inými slovami nemali nárok na materskú. Pán poslanec Kaník navrhuje, aby nižší rodičovský príspevok mali tie ženy, respektíve tie rodiny, kde ani jeden z rodičov za posledné štyri roky pred narodením dieťaťa nebol aspoň, asi presne to nepoviem, šesť mesiacov alebo deväť mesiacov nejakým spôsobom pracovne aktívny alebo študoval a podobne. Čo je, čo sú zásadne rozdielne dve veci, pretože podľa vášho návrhu by nižší rodičovský príspevok napríklad mali - a myslím si, že to je nesprávne, nesprávny postoj -, mali tie ženy, ktorým sa narodilo dieťa, keď študovali na vysokej škole, dajme tomu, a podobne.
Množstvo mladých žien po vyštudovaní si jednoducho nevie nájsť prácu. Veď tá nezamestnanosť mladých sa pohybuje vyše 30 percent. Jednoducho, je množstvo mladých žien, ktoré chcú pracovať, chcú teda platiť nemocenské poistenie a rady by mali tú materskú, ale nemajú ako, skrátka nemajú prácu. Nemôžu za to, jednoducho sú v ťažkej životnej situácii, po vyštudovaní nemajú prácu a narodí sa im dieťa. Častokrát to je v praxi tak, jednoducho tak to je, že mladá žena vyštuduje, nevie si nájsť prácu, má partnera, zoberú sa a rieši svoju situáciu tým, že teda skrátka otehotnie a má dieťa, pretože si nevie nájsť prácu, tak pre ňu je jednoducho logickým vyústením v takejto životnej situácii voľba, že teda pôjdem, pôjdem, budeme mať dieťa, vychovám ho a potom sa možno v priebehu toho času snáď nejaká práca nájde. A, samozrejme, mnohokrát je to tak, že aj keď nejaká potenciálna pracovná možnosť pre mladú absolventku niekde sa aj naskytne, tak zamestnávateľ, no, žiaľ, je to tak, príde, pozrie sa, aha, mladá žena, bude mať zrejme deti, no nezoberie ju jednoducho do zamestnania. Skrátka tieto ženy sú, či sa nám to páči, alebo nie, v reálnom živote dosť hendikepované pri získavaní, pri hľadaní zamestnania. Tak to jednoducho, bohužiaľ, je. A to žiadnym zákonom nezmeníme. A takéto ženy by sme vlastne chceli trestať.
Návrh pána kolegu Kaníka by akceptoval, že ide o osobu, o matku, ktorá študovala, a tým pádom by jej nepoprel nárok na ten riadny rodičovský príspevok. Čiže to je obrovský rozdiel! A to už ani nebudem spomínať mladé ženy, ktoré sú invalidné, napríklad invalidky z mladosti. Narodí sa im dieťa, samozrejme, nemocensky poistené nie sú, nárok na materské nemajú, a vy by ste im zobrali ten vyšší rodičovský a dali ten nižší rodičovský príspevok! To je dosť zásadný rozdiel v prístupe, keď už by teda mal byť, keď už by mal byť dvojstupňový rodičovský príspevok, zásadný rozdiel v prístupe, kto si zaslúži a kto si nezaslúži ten vyšší rodičovský príspevok. Čiže keby ste sa náhodou niekedy v budúcnosti chceli vrátiť k týmto úvahám, tak poprosím, aby ste brali do úvahy to, že nie každá žena, ktorá nemá nárok na materské, je, v úvodzovkách, darebák, ktorý sa vyhýba práci a treba ju potrestať nižším rodičovským príspevkom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní. Dovoľte aj mne pomerne rozsiahlejší príspevok k zákonu k rodičovskému príspevku, ktorý síce, tak ako je predložený, je relatívne stručný, ale tá jeho história, myslím si, že tí, čo počúvali predrečníka Mira Beblavého, tá jeho história vzniku a pripomienkového konania je veľmi zaujímavá a až dramatická. Takže tak isto by som si dovolil širšie sa k tomuto vyjadriť. Najskôr by som chcel ešte reagovať nie formou faktickej poznámky, ale keďže som v rozprave, na predrečníka Mira Beblavého, ktorému chcem poďakovať za veľmi, veľmi dobrý príspevok. To po prvé, ale ešte pred tým aj za tú robotu, ktorú urobil v tom pripomienkovom konaní, kedy sa pustil do organizácie tej hromadnej občianskej pripomienky, ktorá bola vypracovaná veľmi dobre a veľmi dobre spropagovaná a získala v rýchlom čase obrovskú podporu. Ja som sa tak isto snažil, mňa nenapadlo ísť cez pripomienky, ja som si tradične trošku poblogoval, čo malo tiež nejaký ohlas.
Ale teda keď sa ešte vrátim k tej histórii rodičovského príspevku, k prvej vláde Roberta Fica, áno, tak ako Miro Beblavý spomenul, prvá vláda Roberta Fica mala záväzok zvýšiť rodičovský príspevok. Bol to záväzok, s ktorým vyhrala v roku 2006 voľby, a záväzky sa majú plniť! Takže tento záväzok znel tak, že zvýši rodičovský príspevok na výšku čistej minimálnej mzdy. No čo sa teda stalo? Rodičovský príspevok síce zvýšený bol, ale to je ako ten vtip o tom, v tom rádiu Jerevan, nebudem vtipy rozprávať. Poďme k veci. Čiže bolo to zvýšenie len pre tretinu tých tzv. pracujúcich alebo dobrých, výrazmi Mira Beblavého dobrých matiek, to po prvé. Po druhé, to zvýšenie nebolo niekedy v roku 2006 po víťazných voľbách, ale bolo pekne-krásne až od 1. januára 2010, kedy už prvá Ficova vláda končila a vládla už len ten posledný necelý polrok. To zvýšenie bolo zároveň kompenzované, teda nebolo kompenzované, ale bolo teda riešené na úkor pracujúcich matiek, ktorým bol fakticky rodičovský príspevok odňatý. Ďalej, to zvýšenie nebolo na úroveň čistej minimálnej mzdy, ale nejakých 10, 15 eur tam jednoducho chýbalo. Lebo chýbalo, lebo nebolo. No a pre mňa ako nastupujúceho potom ministra po ministerke Tomanovej bolo dosť nešťastné aj to, že rozpočet na rok 2010, ktorý som po nej zdedil, vôbec neobsahoval navýšenie o tých zhruba 60 miliónov, ktoré pri všetkom tom, čo tu hovorím, predsa len na ten zvýšený rodičovský príspevok bolo potrebné niekde nájsť. Čiže prvá Ficova vláda zvýšila pre časť matiek rodičovský príspevok, to je fakt. Zvýšila ho až v poslednom polroku vládnutia, to je ďalší fakt a ďalší fakt je to, že v rozpočte na to nevyčlenila žiadne peniaze. A to nepríjemné dedičstvo sa vlastne vlečie až k ministrovi Richterovi, lebo sa to medzitým nejako pretransformovalo, chýba na aktívne politiky trhu práce, o tom určite pán minister bude hovoriť, že ja som mu teda nechal menej peňazí na aktívne politiky. No preto, lebo som potreboval zaplátať dieru na rodičovský príspevok. A tak si tu žijeme.
Dobre, ešte by som chcel k tomu príspevku na starostlivosť a k tomu, čo vlastne sme urobili my, pani poslankyňa Vaľová. Mne nemusel nikto hovoriť, čo mám ako minister práce robiť. Okamžite ako prvú z vecí po príchode na ministerstvo som začal organizovať zmenu zákona o rodičovskom príspevku tak, aby sa rodičovský príspevok znovu priznal aj pracujúcim rodičom, pracujúcim matkám a zároveň som pripravil aj zmenu pre príspevok na starostlivosť o dieťa. Sú to peniaze z eurofondov, sú to peniaze, ktoré môžeme šikovne využiť. A tí, čo si lepšie pamätajú, si pamätajú, že som navrhoval sumu až 300 eur mesačne, ale teda, nazvem to, po konzultácii s koaličnými partnermi som napokon v parlamente prijal ústup z tých navrhovaných 300 na 230. Ďalej sa k tomu vracať nebudem. Takže v zákone máme teraz príspevok na starostlivosť 230 eur. Takže to bola moja reakcia, resp. doplnenie slov môjho predrečníka.
A teraz k tomu, čo chcem teda povedať tak či onak. Ten zákon, ktorý tu máme pred sebou, taký aký teraz je, hodnotím pozitívne, pretože sú tam dve zmeny, ktoré teda hodnotím pozitívne. Po prvé, je to zamedzenie zneužívania rodičovského príspevku pri viacdetných rodinách, kedy, žiaľ, prax priniesla takú prax, že rodičia prvonarodené dieťa zverili do starostlivosti, do náhradnej starostlivosti napríklad starým rodičom a tí poberali na toto prvé dieťa rodičovský príspevok a druhé dieťa, ktoré sa tejto rodine narodilo o rok nato, na to druhé dieťa už čerpali rodičovský príspevok oni sami a keby tam náhodou bolo ešte tretie dieťa v krátkom slede, aj tam sa ešte niečo vymyslelo, aby sa tie deti porozdeľovali po širokom príbuzenstve a namiesto jedného rodičovského príspevku, ktorý by inak mal byť, v takomto prípade tá rodina brala dva, možno dokonca až tri rodičovské príspevky paralelne. A takýmto spôsobom to zneužívali. Ak sa táto prax týmto zamedzí, tak to bude len dobre.
Ďalej súhlasím aj so zavedením inštitútu osobitného príjemcu, pretože tak isto v prípadoch, kedy sa rodičovský príspevok - ľudovo povedané - prepije a nepoužije sa na to, aby dieťa malo zabezpečené svoje potreby, tak inštitút osobitného príjemcu je určite vhodnejší, ako nechať to tak, ako to je teraz. Takže z toho dôvodu tieto dve zmeny podporujem.
Ale teda vrátim sa k tomu procesu prijímania alebo navrhovania tohto zákona, pripomienkové konania a podobne, kedy pod kuratelou pána štátneho tajomníka Jozefa Buriana bol predložený do pripomienkového konania návrh, ktorý bol omnoho, ktorý sa v mnohom líšil od tejto definitívy. V prvom rade to bolo preto, lebo sa navrhovalo pôvodne, aby sa rodičovský príspevok znovu zobral pracujúcim rodičom a aby sa znova zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok. Čiže akýsi ako keby návrat do čias ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja som s takýmto niečím súhlasiť nemohol a dovoľte mi ten svoj nesúhlas preniesť aj na túto parlamentnú pôdu a dovoľte mi k tomuto pár slov. Taký zákon, aký predložil minister, resp. pán štátny tajomník do pripomienkového konania, bol nesprávny, pretože bol namierený proti aktívnym rodičom, ktorí chcú, resp. môžu, majú možnosť pracovať, vedia si zabezpečiť starostlivosť o dieťa, možno pri práci na kratší úväzok, pri práci na dohodu, po večeroch, po víkendoch, kde sa to dieťa určite nebude niekde túlať, resp. nebude niekde, ako sa hovorí, v kúte, ale rodina, keď matka pracuje, postará sa otec alebo starí rodičia, rodina sa postará. Takéto šetrenie, takéto šetrenie štátu je skutočne šetrenie na tom nesprávnom mieste, na úkor rodín s malými deťmi. Jednoducho, toto nie, toto je neprípustné, aby sa šetrilo na rodinách s malými deťmi, ešte k tomu na tých rodinách, ktoré sú aktívne, a ktoré, kde tí rodičia pracujú, či už na tie čiastočné úväzky, alebo na dohody.
Ďalej, nesúhlasil som ani so zvýšením alebo zavedením dvojstupňového rodičovského príspevku, pretože na jednej strane síce pekne vyzerá, že by sa mal rodičovský príspevok zvýšiť na 260 eur, ale, tam je to ale, to zvýšenie sa malo týkať len tzv. pracujúcich matiek, to znamená tých matiek, ktoré boli pred pôrodom dieťaťa nemocensky poistené a poberali materské. Zároveň to zvýšenie na 260 eur nemalo byť počas celých troch rokov poberania, ale len do dvoch rokov veku dieťaťa. A tu si treba zároveň aj uvedomiť, že ak sa to malo týkať matiek, ktoré poberali materskú, tak tá materská sa vlastne poberá do siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Čiže to zvýšenie na 260 eur by nebolo za tri roky, za 36 mesiacov, ale bolo by od 7. do 24. mesiaca veku dieťaťa, čiže rozhodne nie po celé tri roky. Ono to opticky vyzerá krásne, ale keď sa na to pozriete bližšie, tak zistíte, že až také terno to zase nie je. Pretože, pretože na druhej strane sa mal rodičovský príspevok znížiť na 160 eur pre všetky také matky, ktoré neboli pred pôrodom nemocensky poistené, resp. nepoberali materskú a mal sa znížiť na tých 160 eur na všetky deti, zdôrazňujem, na všetky deti vo veku od dvoch do troch rokov. Čiže aj tie pracujúce matky, aj tie matky, ktoré boli pred pôrodom nemocensky poistené a poberali materskú, tam by to vlastne fungovalo tak, že do siedmich mesiacov poberajú materské, od siedmeho mesiaca do 24. mesiaca rodičovský príspevok zvýšený na 260 eur, ale potom od 25. po 36. mesiac, ten posledný rok, by aj ony mali znížený rodičovský príspevok na 160 eur. Čiže až také krásne to nebolo. A keď si to vezmete a spočítate a prenásobíte, tak vlastne zistíte, že celý ten projekt zvýšenia rodičovského príspevku v skutočnosti by znamenal, že štát by takouto operáciou na úkor rodín s malými deťmi ušetril podľa mojich prepočtov okolo 24 miliónov eur ročne. Aj keď sa o tom v dôvodovej správe nenapísala ani čiarka a čo považujem za ťažké pokrytectvo, pán minister, že ste o tomto vôbec v dôvodovej správe v pripomienkovom konaní nič neuviedli, aj keď to nakoniec celé padlo a potvrdil to nepriamo pán premiér svojimi slovami, keď povedal, keď teda on zrušil tento dvojstupňový rodičovský príspevok, že na rodinách, na sociálnej politike sa šetriť nebude. Jednoducho takýmto tvrdým spôsobom ste chceli šetriť na úkor mladých rodín. To je hanba!
Aby bolo ešte jasné, aby som to ešte raz priblížil tomu, kto mi neverí. Rodičovský príspevok poberá okolo 140-tisíc poberateľov a z toho pri najlepšom optimizme maximálne ak polovica žien z toho je takých, ktoré predtým boli nemocensky poistené, resp. poberali materskú. Možno je ich ešte menej. Keby som zobral ako predpoklad, že polovica poberateľov by mala teda nárok podľa pôvodného návrhu na tu dočasne, na ten dočasne zvýšený rodičovský príspevok 260 eur, tak by to bolo vlastne zvýšenie o 56,80, o 56,80, nie o 60, pretože rodičovský príspevok by bol valorizovaný tak či tak od 1. januára, aj bude valorizovaný na 203 eur 20 centov. Čiže 18 mesiacov približne by tieto pracujúce, predtým pracujúce matky poberali o 56,80 viac, čo je spolu, o 1 022 eur viac by dostali do toho druhého roku veku dieťaťa, ale zároveň by v tom treťom roku poberania rodičovského príspevku mali rodičovský príspevok nižší o 43,20 po dobu dvanástich mesiacov, čo by znamenalo na druhej strane stratu 518 eur oproti súčasnosti. Čiže na jednej strane by mali plus 1 022, na druhej strane mínus 518, čiže tie takzvané pracujúce matky, predtým pracujúce matky by získali pri tom pôvodnom projekte o 504 eur naviac. Na druhej strane ale druhá polovica žien, ktoré predtým nemali materskú, a mali by rodičovský príspevok počas celých troch rokov nižší, znížený na 160 eur, by za 36 mesiacov mali menej o 43,20, čiže stratili by 1 555 eur. Čiže polovica žien by získala 504 eur, druhá polovica žien by stratila 1 555 eur a keď to celé prenásobíme tými počtami žien, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak prídeme k záveru, že štát by na tomto získal a rodiny by stratili 24 miliónov eur ročne, a čo je najhoršie, pripomeniem ešte jednu vec, že rodičovský príspevok až do šiestich rokov sa poberá v prípade, že ide o dieťa s ťažkými zdravotnými problémami, dieťa zdravotne postihnuté. Tam sa rodičovský príspevok poberá až do šiestich rokov, čiže rodiny, ktoré majú zdravotne postihnuté dieťa by dostávali nie 203 eur podľa súčasného zákona po dobu šiestich rokov, ale dostávali by len 160 eur po dobu šiestich rokov. Čiže rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom by za šesť rokov dostali o vyše 3 000 eur menej. Takáto je vaša sociálna politika, pán minister, na úkor rodín so zdravotne postihnutými deťmi ste chceli šetriť 3 000 eur na jednej rodine? Nečudujem sa budúcemu kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky, že tento proces politicky citlivo vo vhodnom čase zastavil. Dúfam ale, že ľudia si dobre zapamätajú, čo ste im chceli vyparatiť, že si to dobre zapamätajú, že na úkor mladých rodín ste chceli šetriť!
Ešte by som sa rád dotkol príspevku na starostlivosť o dieťa. V pôvodnom návrhu, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, bolo zvýšenie na 260 eur. Logiku som tam videl v tom, že ak ste navrhovali zvýšenie rodičovského príspevku pre predtým pracujúce matky na 260 eur a zároveň odobratie rodičovského príspevku práve týmto pracujúcim matkám, ktoré sa skôr vrátia do zamestnania, tak ste im to chceli kompenzovať práve zvýšením príspevku na starostlivosť na 260 eur. Iná logika tam byť nemohla. Čiže podľa tohto vášho pôvodného plánu zrejme ste mali dosť peňazí na to, veď je to z eurofondov, ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil na 260 eur. Zrazu príde pán premiér a stopne váš plán na dvojstupňový rodičovský príspevok a odoberanie rodičovského príspevku pracujúcim rodičom a vy zároveň znížite, resp. vrátite sa na pôvodných 230 eur. No to by to chcelo trošku väčšej veľkorysosti a keď to neurobíte vy, tak to navrhneme my a to navrhneme, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil minimálne na vami pôvodne navrhovaných 260 eur. Predpokladám, že ministerstvo financií nič proti mať nebude, keď nemalo proti tomu vášmu pôvodnému zámeru. Ak by náhodou aj malo, tak to budem považovať za prejav ďalšieho ťažkého pokrytectva.
Zároveň si myslím, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa nielen zvyšoval, ale zároveň aby sa aj uvažovalo o predĺžení, o zvýšení veku detí, pri ktorých by bolo možné, aby rodičia, ak to dieťa dajú do predškolského zariadenia, mohli mať kompenzované náklady na tú starostlivosť o dieťa v zariadení vyšším a dlhšie poskytovaným príspevkom na starostlivosť. Tie tri roky je vek, kedy už časť detí je v predškolských zariadeniach, ak tie predškolské zariadenia sú k dispozícii, ale rodičia by určite privítali, keby túto možnosť čerpania pomoci, ktorá je z eurofondov a ktorá pomôže zvýšiť zamestnanosť nielen matiek, ale aj zamestnanosť v predškolských zariadeniach a ktorá zvýši úroveň života v obciach a mestách na Slovensku tým, že by mohli vzniknúť ďalšie zariadenia pre deti. Myslím si, že toto by všetci rodičia veľmi privítali a náš rozpočet by to stálo minimálne prostriedky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak pokúsim sa v rýchlosti na pána kolegu Brocku. Aj ja si myslím to isté, len som to nepovedal. Ak sa má urobiť skutočná reforma sociálnych dávok v tejto krajine, tak samozrejme to obnáša aj to, že výška dávky by mala byť testovaná, respektíve mal by byť testovaný príjem rodiny alebo žiadateľa pri poskytovaní dávky. A tie dávky, ktoré majú skutočne sociálny charakter v tom prvom slova zmysle, ako je aj toto kočíkovné, pôrodné, tak tam by sa výška tejto dávky mala znižovať s narastajúcim príjmom rodiny. S tým ja súhlasím a myslím si, že k tomu aj tak príde. Ale rozumiem tomu, prečo sa tak nestalo. Nestalo sa tak preto, pretože testovanie príjmu je v súčasnosti, pokiaľ Unitas je len na papieri a nie realitou, je dosť vážnou vecou a ťažko sa do toho púšťať.
K pani kolegyni Šedivcovej, ja som to nemyslel zle. Pamätám si ale veľmi dobre z predvolebnej kampane 2010, že ak ste na voličov, teda používali nejaké argumenty o tom, čo ste pre ľudí na Slovensku urobili, tak jedným z vážnych a dobrých argumentov bolo to, že ste zvýšili to kočíkovné na tých 800 eur, respektíve neviem koľko, 24 tisíc korún. Takže toto bol pre vás veľmi plusový politický bod. A rozumiem tomu, že v tejto agende chceme pokračovať. To je, o tom je politika.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne, budem hovoriť krátko. Príspevok pri narodení dieťaťa, takzvané pôrodné alebo kočíkovné, bolo zavedené za prvej vlády pána Roberta Fica. A stretlo sa s veľkým úspechom u voličov. Čiže veľmi by som sa čudoval, keby druhá vláda Roberta Fica s tým robila nejaké naozaj vážnejšie systémové zmeny.
Keďže tu bola spomínaná moja minulosť ako predošlého ministra práce, tak pripomeniem, že mojou ideou, a prečo to bolo mojou ideou, najprv poviem, preto lebo považujem túto vyše 800-eurovú jednorazovú dávku za, ako to povedať decentne, viete, čo chcem povedať, možno príliš motivačnú pre isté osoby, aby priviedli na svet dieťa nie preto, že ho chcú a chcú sa oň starať, chcú z neho vychovať slušného človeka, ale práve kvôli tomu zaujímavému kočíkovnému, alebo možno rumovnému, alebo slivovicovnému, neviem. Čiže mojou ideovou bolo nahradiť túto dávku, nezobrať tie peniaze rodičom, nie, v žiadnom prípade, ale nahradiť túto dávku tým, že by sa zvýšili rodičovské príspevky, prípadne materské o túto sumu, keď hovoríme o 800 eurách, keď si predstavíte rozpustenie tejto sumy do nejakých tých 30-ch platieb rodičovského príspevku počas tých necelých troch rokov a s prihliadnutím na prípadné sprísnenie, kto má nárok na takéto, na takúto dávku, respektíve vyšší rodičovský príspevok. Dať tam do toho istú zásluhovosť, tak by mohli byť rodičovské príspevky možno o 50 eur mesačne vyššie bez toho, že by to malo negatívne dopady na štátny rozpočet. Čiže to je môj názor, ktorý som nezmenil, a stále si myslím, že toto slivovicovné by sme mali riešiť iným spôsobom. A dobre viem, že je to ako možnosť, zbytočne hovoriť v takejto konštelácii politických síl.
Pokiaľ mi niečo vadí, teda takto, keď zabudnem na to, že moja možno predstava je iná, tak tie zmeny, ktoré vnímam v tomto zákone, hodnotím v podstate pozitívne, pán minister, tak ako ste ich povedali, nebudem to nejako veľmi opakovať. Jediné pričom by som sa pristavil a kde mám určitú pochybnosť, a zrejme bude aj pozmeňovací návrh v druhom čítaní, je otázka, prečo by to kočíkovné v rovnakej výške, tých 829 eur nemali dostať aj takzvaní náhradní rodičia? Prečo majú dostať len 500 eur? Tam sa mi to nezdá. Tam by som bol rád, keby mi niekto naozaj korektne a slušne vysvetlil, prečo náhradní rodičia majú dostať len 500 eur, keď biologická matka dostane 829 eur. Aký je v tom, prepánajána, rozdiel? Veď to kočíkovné, ak to má byť kočíkovné, tie potreby, ktoré má rodina, či už pri narodení alebo pri osvojení dieťaťa, vystrojiť tú výbavičku, ja neviem, sú snáď rovnaké. Veď to dieťa je stále tým istým dieťaťom. Takže to je moja výhrada.
Ešte sa mi technicky nejako nepozdáva, to je pre legislatívcov hore, § 3 ods. 3 písm. d). Tam je nejako zle formulovaná tá veta, "najmenej jedno z detí narodených pred narodením dieťaťa". Akých detí? Detí na svete? Detí na Slovensku? Predpokladám, že detí tej matky. Čiže poprosil by som to upresniť - najmenej jedno z akých detí narodených pred narodením toho konkrétneho dieťaťa, na ktoré sa prizná, respektíve neprizná rodičovský príspevok pri narodení dieťaťa. Malá technická chybička zrejme sa tam dostala. Toľko z mojej strany.
Ďakujem za pozornosť. A keď teda by som zabudol možno na tú odlišnú filozofiu, tak v zmysle vašej filozofie je ten návrh v zásade dobrý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Zvykol som si nosiť notebook sem. Je to šetrenie papiera, ako sa hovorí, doslova, dopísmena. Takže dovoľte, aby som využil možnosť prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy na to, aby som ešte skúsil teda pár komentárov okrem toho, čo som hovoril v prvom príspevku. Pripomínam, že som v prvom príspevku kritizoval skutočnosť, že ak v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude čo len jeden jediný so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, čiže napríklad samostatne hospodáriaci roľník s príjmom pár eur mesačne, tak celá táto rodina, všetky tieto spoločne posudzované osoby stratia nárok na pomoc v hmotnej núdzi, čo teda nepovažujem za správne.
Rád by som sa teraz ešte dotkol aj niektorých iných problémov, ktoré vnímam v tomto zákone. A teda na úvod tak, ako ma pán minister vyzval, chcem pripomenúť, že je to zákon, ktorý je postavený na určitých základoch, ktoré sme začali stavať v roku 2010, 2011. Áno, pokúšal som sa ešte na sklonku nášho vládnutia tento zákon presadiť, ale bolo to už vlastne v čase, kedy padla fakticky vláda Ivety Radičovej. Čiže získať preň podporu bolo prakticky politicky nemožné v tom stave. A pripomeniem napríklad to, že my sme navrhovali vlastne zákony dva: zákon o pomoci v hmotnej núdzi a osobitný zákon o príspevku na bývanie. Čiže to je jedna z takých možno ešte kritických poznámok na pána ministra Richtera. Nepáči sa mi to, ale teda to je váš názor, samozrejme, respektíve váš postoj, že ste to neurobili aj vy, že ste túto našu filozofiu neprevzali. Pretože oddeliť príspevok na bývanie do samostatného zákona by bolo určite vhodné, najmä pokiaľ ide o jeho možné zneužívanie. No je už neskoro ako nad tým nejako lamentovať. Stalo sa. Mali ste príležitosť urobiť jednu, myslím, dobrú systémovú zmenu. Nestalo sa. Škoda.
Ďalej niekoľko drobností ešte by som rád poznamenal. Možno, aby bolo jasné v druhom čítaní, že je tam čo opravovať. Pretože ako som už pred chvíľkou vo faktickej poznámke hovoril, on ten zákon by nebol zlý, bol by dobrý, keby tam nebolo možno pár väčších, menších škvrniek.
Jedna z takých možno malých škvrniek je návrh, aby sa spoločne posudzovali s rodičmi aj deti nad 25 rokov, ak sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ono sa to na prvé počutie javí tak logicky. Ak teda v rodine sú relatívne staršie deti nad 25 rokov, ktoré ešte stále v dennej forme štúdia študujú na vysokej škole, tak prečo by nemali byť posudzované tak ako deti do 25 rokov? Aký je v tom rozdiel? Čiže ono to znie tak rozumne. Aj tie deti, ktoré už v tom vyššom veku študujú v dennej forme, nech sú stále v okruhu spoločne posudzovaných osôb. No rozumne to možno znie, aj logicky to možno znie. Ale keď sa zamyslíte nad finančnými dopadmi, tak ak to po starom to staršie dieťa nad 25 rokov dnes je posudzované samostatne ako osoba, ktorá si samostatne uplatní nárok na dávku v hmotnej núdzi, tak prídete vlastne na to, že podľa toho súčasného znenia tá celá rodina a ten vyňatý von študent starší ako 25 rokov spoločne vlastne dostanú viac peňazí. Jedna skupina, on. Podľa tohto návrhu, ktorý tu máme, nech rátam, ako rátam, vychádza mi to tak, že štát na takejto rodine ušetrí, pretože ten nárast dávky jedno dieťa, štyri deti a tak ďalej, keď sa na to pozriete, keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že naozaj na tom štát ušetrí. Čiže je to fakticky diskriminácia, nepriama alebo priama diskriminácia rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi a majú tam študenta v dennej forme štúdia, ktorý je starší ako 25 rokov.
Ďalej je zaujímavý § 6, kde sa definuje takzvaný nárok. A jeho podstatou je vlastne to, že ak by aj tá rodina, respektíve spoločne posudzované osoby boli z hľadiska príjmov v hmotnej núdzi, pretože ich príjem je nižší ako suma životného minima, bude úrad posudzovať, či tam nie sú takzvané nároky. To znamená možnosti, ako si ten príjem zvýšiť. A tu je zaujímavé, že medzi tie nároky patria aj potenciálne dávky zo sociálneho poistenia. No a čo to je, keď sa na to pozrieme podrobnejšie? No tak to je napríklad starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok. Čiže čo to vlastne znamená? Znamená to napríklad to, že ak máme dnes spoločne posudzované osoby, alebo keď to inak poviem, rodinu, ktorá je v hmotnej núdzi, ale jeden z tejto rodiny má povedzme 62 rokov a povedal si, že nepožiada o starobný dôchodok, lebo chce ešte v budúcnosti získať zamestnanie, vidí tam nejakú víziu práce, a povedal si, že tá jeho taktika z hľadiska čerpania starobného dôchodku bude taká, že požiada o starobný dôchodok až vo vyššom veku šesťdesiatich piatich rokov možno, sú takí ľudia, tak tento zákon ho vlastne núti o ten starobný dôchodok požiadať, čerpať ho zo Sociálnej poisťovne, a tým pádom tá rodina teda možno vypadne z pomoci hmotnej núdzi, možno tie dávky budú nižšie, no. Čiže núti to, núti to takéhoto občana do neslobodného rozhodnutia.
A to isté pri predčasných starobných dôchodkoch. Ja teda neviem presne, či tam bude nejaký výklad alebo čo bude ešte, či sa to bude nejako riešiť. Ale toto isté, čo som povedal, poviem ešte raz. Predstavme si občana v rodine, ktorá je s príjmami pod sumou životného minima. Ten občan má 60 rokov, to znamená, že už potencionálne má nárok na predčasný starobný dôchodok. Áno, Sociálna poisťovňa posúdi, či jeho výška je aspoň vo výške 1,2-násobku životného minima. Tí, čo viete, viete, ako sa to posudzuje a kedy ten nárok skutočne vzniká. Áno, zistí sa, že ten nárok na predčasný dôchodok tam naozaj je, to znamená, páči sa mu to, nepáči sa mu to, nechcel by ten predčasný starobný dôchodok čerpať, jeho rozhodnutie to nie je, ale tento zákon vlastne ho núti, aby predčasný starobný dôchodok čerpal. No neviem, nezdá sa mi to byť celkom v poriadku.
To isté v prípade doplnkových dôchodkov, tretí dôchodkový pilier. Budeme tu mať druhé čítanie možno zajtra alebo pozajtra. Čiže ak ten občan spĺňa podmienky nároku na doplnkový dôchodok z tretieho piliera, tak si ho musí začať čerpať, aj keď sa mu to nepáči. Aj keď to nechce. No nezdá sa mi to.
Ďalšia vec, § 7 ods. 2 písm. d) možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma v prípade niektorých, nazvem to, citlivých osôb v citlivom sociálnom postavení. A ten § 7 ods. 2 písm. d) hovorí, že tá možnosť zabezpečiť si príjem sa neskúma v prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý, zdôrazňujem, osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, pozor, do 31. týždňa veku dieťaťa. To znamená, to znamená pri osamelej matke len pri deťoch do, zaokrúhlim to, do pol roka sa neskúma, či by si nemohla niekde nejako zarobiť alebo niečo. Inými slovami, ak má osamelá matka dieťa, ktoré je polročné, polročné a staršie, tak ju týmto zákonom nútime ísť do zamestnania, lebo inak jej zoberie štát tieto sociálne dávky, túto pomoc v hmotnej núdzi. Ten vekový limit 31 týždňov je smiešny. No, preboha, tak ste tam mali dať rovno, že jeden týždeň. Keď už teda, keď už teda chceme byť prísni voči osamelým matkám. To je ako, to sa mi nezdá. Toto so sociálnym prístupom nemá nič spoločné, tá hranica by sa mala určite zvýšiť.
Na záver sa chcem ešte vrátiť k tým SZČO. Ale ešte pred tým, prebieha tu taká celkom diskusia k tomu § 10 ods. 3. Čiže dávky sa, od tej sumy dávky sa odpočíta tých 61 eur. Ja som tam hovoril, že tam je nejaká chyba v tom výpočte, ale to je teraz jedno, dávky sa vlastne odnímu, ak sa tá osoba odmietne zúčastňovať na nejakých tých aktivačných prácach alebo dobrovoľníckej činnosti atď., atď. Výnimkou tam je osoba, ktorá má právo na príjem zo závislej činnosti. Ja to teraz necitujem presne, prepáčte, kto chce, si to nájde v § 10 ods. 3, ten úvod, tá úvodná veta. No viete, že ja sa rád vŕtam v zákonoch a baví ma tam hľadať chyby, tak tuto je tiež chyba. Pretože takéto nastavenie znamená, že keď si niekto možno formálne, možno reálne "nájde" prácu na dohodu za dajme tomu 2 eurá mesačne, jednu hodinu mesačne bude robiť na dohodu a má teda právo na príjem, atď., plynúci mu z takéhoto vzťahu, tak tým pádom sa nebude sledovať, že či sa zúčastňuje aktivačných prác, pretože už je takto vybavený. Čiže toto sa dá veľmi, ale veľmi ľahko obísť. Čiže poprosil by som zamyslieť sa nad tým, pretože ja som práve povedal - aha, pán štátny tajomník Burian, aby nezabudol vyzdvihnúť potom v médiách, že práve navádzam občanov na obchádzanie zákona - áno, práve navádzam občanov na obchádzanie zákona, pretože ten zákon je jednoducho pripravený nedostatočne a dá sa naozaj veľmi triviálnym spôsobom obísť. Všimol som si na iných miestach, že podobné techniky sú vyriešené dobre. Dámy, páni hore na balkóne vedia, o čom hovorím. Takže myslím si, že v tomto by ste nemali mať problém to trošku zdokonaliť aj v tom § 10 ods. 3.
No a na záver sa vrátim k tým SZČO. Chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť ešte raz, že nie každá SZČO v zmysle tejto definície, živnostník, ktorý pro forma má niekde v šuflíku živnostenský list, tú činnosť vôbec nevykonáva a nemá žiadny problém pri tomto vašom zákone živnostenský list vrátiť alebo ho pozastaviť na 6 mesiacov alebo na dlhšie. Je množstvo živnostníkov, ktorí ten živnostenský list majú preto, lebo skutočne vykonávajú činnosť, ale najmä na východe v tých našich ťažkých regiónoch Slovenska sú radi, že aspoň na tú živnosť majú nejakú robotu a že si zarobia možno 200, možno 300 eur mesačne. Je to lepšie ako nič. A ja mám veľkú úctu pred takýmito ľuďmi, ktorí nerezignujú, ktorí sa pozitívne bijú s takýmto svojím životom, a možno sa im v budúcnosti bude dariť lepšie, ale jednoducho nestrácajú nádej a na tú živnosť sa snažia čo to zarobiť, či pre seba, či pre svoju rodinu.
Ďalej zdôrazňujem ešte raz, to nie sú len živnostníci. To sú napríklad samostatne hospodáriaci roľníci v regióne Gemer, okolo Rimavskej Soboty, na východe, na Zemplíne, ktorí ako samostatne hospodáriaci roľníci majú kúsok nejakého poľa alebo záhrady, možno len majú kúsok nejakého lesa, kde hospodária a z čoho majú nejaký príjem. To sú tak isto tzv. SZČO, ktorým sa týmto zákonom má odňať právo na pomoc v hmotnej núdzi, a nielen im, ale celej ich rodine. Takýmto zákonom budú nútení, keď si spočítajú pre a proti, aby tie, to svoje podnikanie, ako to mám povedať, neviem, ako to mám vyskloňovať, aby ako samostatne hospodáriaci roľníci, aby skrátka skončili, aby sa na to vykašlali, aby to zavreli, aby sa prestali starať o to pole, o ten les. Alebo aby tú živnosť, na ktorú zarobia 200 eur mesačne v prepočte, aby to skrátka zavreli.
Ja chcem ešte, pán minister, využiť tú príležitosť a to, čo som chcel naznačiť v tej faktickej poznámke, ten výpočet, pretože vás by to malo naozaj zaujímať, že čo vám to spraví. Čo to spraví, keď SZČO, živnostník napríklad, ktorý má povedzme príjem, povedzme 200 eur mesačne v čistom, čo to spraví, keď tú živnosť možno zloží?
Takže skúsme počítať v rýchlosti. Zoberme si rodinu s tromi deťmi: chlap, muž, otec rodiny má živnosť, na ktorú zarobí 200 eur mesačne, žena nepracuje, a majú tri deti. Ak som to správne zrátal, dávka, aktivačný príspevok povedzme na tú jeho manželku, tri deti, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie, spolu mi to vyšlo 364 eur. Čiže by dostali ako dávku, keď ju budú dostávať v plnej výške. Ak by nemali žiaden príjem, ak by nemali žiaden príjem, čiže ak by tú živnosť nevykonával vôbec, ak to položí, bude mu štát platiť 364 eur. Ak má príjem 200 eur mesačne, tak platí podľa zákona, že tá suma 364 eur sa o ten jeho vlastný príjem zníži, o tých 200 eur dostane menej, štát mu platí 164 eur. Čiže ak vám tento živnostník položí živnosť, tak namiesto 164 eur mu budete vyplácať a jeho rodine 364 eur. Čiže štátnu kasu v tomto prípade to bude stáť 200 eur mesačne.
Vy si možno myslíte, že týmto odblokovaním živnostníkov ušetríte, lebo skrátka nebudú mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Ja vám garantujem to, že mnoho z nich sa rozhodne tie živnosti a podobne ukončiť, a keď dneska čerpajú tie dávky v nejakej tej polovičnej výške, tak ich budú čerpať na 100 percent. Jednoducho na to finančne doplatíte, zvýši sa vám nezamestnanosť, zvýši sa počet ľudí, ktorí nebudú pracovať, čiže je to samozrejme aj sociálny problém, nielen ekonomický, stúpne počet dlhodobo nezamestnaných. A neviem, či je vaším cieľom zvyšovať počet nezamestnaných na Slovensku. Predpokladám, že je to naopak.
Čiže dobre sa snažím radiť, nerobte to, nechajte živnostníkov v tomto na pokoji, dajte im tú pomoc v hmotnej núdzi. A pokiaľ tu ide o nejaké zneužívanie a špekulovanie, veď predsa tam máte nástroje! Ak má tá rodina majetok, ak má tá rodina možnosť si zvýšiť príjem vlastnou prácou, tak tie dávky jednoducho nedostane. Tieto nástroje treba efektívne využívať, skúmať majetok tej rodiny, či teda majú tie autá, či majú nejaké nehnuteľnosti, a nie plošne princípom nejakej kolektívnej viny niekoľko stotisíc živnostníkom a ich rodinám zakázať pomoc v hmotnej núdzi. Verím, že moje slová udreli na citlivú strunku, a uvidíme, ako to bude vyzerať v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, vycítil som vo vašej reči kritiku nás, ako vlády Ivety Radičovej, mňa ministra, Luciu Nicholsonovú ako štátnu tajomníčku, že sme nič nerobili. Myslím si, že na túto kritiku akosi nepriamo odpovedal pán minister Richter vo svojej predchádzajúcej reči, keď celkom presne citoval moje slová z konca nášho vládnutia. A veľmi dobre viete, keďže chodíte konzultovať a riešite túto problematiku na ministerstve práce, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vychádza z toho, čo sme s Luciou Nicholsonovou pripravovali v roku 2011.
A keď sa nepriamo vrátim ešte aj k pánovi ministrovi Richterovi, ja by som tento zákon bez problémov podporil, keby tam nebolo niekoľko takých veľkých škvŕn, ktoré mi jednoducho vadia. Vychádzali ste z našej práce, pokračovali ste v nej, ale, bohužiaľ, niektoré veci mi skutočne veľmi, ale veľmi vadia. Žiaľ.

Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem, že ste šli do rozpravy, že môžeme reagovať aj faktickými poznámkami.
No na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.
A teraz k tej veci, o ktorej som ja teda hovoril. Vy ste teda na ňu teda veľmi krátko reagovali, že živnostník môže prerušiť živnosť. No my sa stále, pán minister, nejako neviem pochopiť. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, čo je to prerušenie živnosti, a beriem, že v prípade, že ten kvázi živnostník v skutočnosti má len niekde živnostenský list v šuplíku a fakt nič nerobí, ani nemieni robiť, nemá žiadny problém, aby ten živnostenský list buď prerušil alebo rovno vrátil a čerpal si dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou.
Lenže, prosím vás, berte do úvahy dve veci. Je mnoho živnostníkov, ktorí majú živnosť tak, aby aspoň nejakým spôsobom si zarobili, keď nevedia získať trvalé zamestnanie a pod. Je to lepšie ako nič. Robia na živnosť. Zarobia si 100, 200, 300 eur mesačne. Mali nárok na dávky v hmotnej núdzi, na dorovnanie príjmu do tej úrovne dávok a vy im toto zoberiete. Uvedomte si jednu vec, aj z hľadiska štátneho rozpočtu a vášho rozpočtu, keď takýto živnostník sa rozhodne fakt tú živnosť zrušiť, tak tých 100 alebo 200 eur, o ktoré sa mu len, na ktoré sa mu dorovnávala dávka, tá dávka sa mu nebude dorovnávať, ale tých 250 alebo koľko eur s rodinou bude dostávať kompletne od vás, z vášho vrecka. To znamená, že nie 50 eur na vylepšenie, dorovnanie, ale celých 250 eur povedzme dostane. To znamená, že ak takíto živnostníci to zrušia, tak o to viacej im budete musieť platiť. Doplatíte na to aj vy.

Ja ďakujem, pani kolegyňa, že ste lepšie pripomenuli a osvetlili ten váš dojemný príbeh. Ale ja by som teda rád zdôraznil, že nie všetci živnostníci sú v tej polohe, že majú živnostenský list a nič nerobia a nemajú problém na pol roka pozastaviť živnosť. Na východnom Slovensku je množstvo živnostníkov, ktorí majú živnostenský list, aktívne tú živnosť vykonávajú, zarobia si dvesto alebo tristo eur mesačne. Podľa súčasného zákona majú nárok na dávky v hmotnej núdzi vrátane rodinných príslušníkov, teda rodinní príslušníci. Tam je tá novela k 1. januáru, ale o tom nechcem dlho hovoriť. Ale touto novelou sa týmto aktívnym živnostníkom s takýmito nižšími, nízkymi príjmami, a hovorím hlavne o východnom Slovensku, o Gemeri, sa zoberú štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, a východiskom pre mnohých z nich bude to, že tie živnosti, či pozastavia, či zrušia, skrátka upadnú do úplnej pasivity. Ak nám nestačí 14-percentná nezamestnanosť, ak nám to, pán minister, nestačí, pokojne to môže byť aj 18, 19 percent. Len ďalej predkladajte do parlamentnej snemovne takéto zákony!