Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dobrý deň, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k predloženej správe o zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorú pripravil pán minister Richter so svojími spolupracovníkmi.
Priznám sa, že keď som túto správu začal čítať s takým odhodlaním, že sa cez tých 27 či 30 strán a nespočetný počet príloh, ako tak nejako prelúskam, tak...
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dobrý deň, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k predloženej správe o zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorú pripravil pán minister Richter so svojími spolupracovníkmi.
Priznám sa, že keď som túto správu začal čítať s takým odhodlaním, že sa cez tých 27 či 30 strán a nespočetný počet príloh, ako tak nejako prelúskam, tak hneď tie prvé vety ma odradili od ďalšieho pozorného štúdia a dosť ma to znechutilo, keď hneď prvé vety boli nastavené nie expertne a odborne, ale vyslovene ideologickým spôsobom. Okamžite som si spomenul na tú veselú príhodu, ktorú sme zažili v tomto parlamente pred pár dňami, pri tlači 424, pri novele zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá bola v tejto snemovni schválená ako poslanecký návrh poslankyne Jurinovej, Horváthovej, Šedivcovej a pána poslanca Podmanického. Čiže táto novela bola schválená, pričom presne taká istá novela, presne v tom istom znení ako tlač 205, bola predložená pár mesiacov dozadu, ale vtedy pod tým neboli podpísaní poslanci SMER-u. Táto snemovňa tú novelu zamietla, ale tá pointa je v tom, že k tej prvej novele, ktorú predkladali poslankyne za OĽaNO, ministerstvo práce vypracovalo posudok ako expertné vyjadrenie a ministerskí úradníci vtedy k tej tlači 205, pod ktorou boli podpísané poslankyne OĽaNO, vypracovalo veľmi negatívny, veľmi negatívny posudok, veľmi negatívne hodnotenie s odporúčaním, aby táto novela nebola prijatá, lebo, lebo, lebo. A o pár mesiacov na to, tu máme tú istú novelu, pod ktorou sú už ale pripojení aj poslanci za SMER a tí istí ministerskí úradníci zrazu vyprodukujú elaborát, v ktorom čítame áno, áno, áno, je to dobré, je to dobré, je to dobré, treba to podporiť. A to isté, ten istý dojem som mal z čítania tejto správy, ktorú, samozrejme, pripravili ministerskí úradníci, nikto iný. Viem, o kom hovorím, pretože som s nimi rok a pol pracoval, niektorí boli dobrí, ale, bohužiaľ, niektorí sú úplne, ale úplne odtrhnutí od života a jednoducho tancujú tak, ako príslušný minister píska. Čiže keď som ja riešil Zákonník práce, tak síce niektorí s veľkou nevôľou, pretože sú nasiaknutí socializmom títo ľudia na ministerstve, napísali také dôvodové správy a také ďalšie dokumenty, aké si príslušný minister, v tom prípade ja, želal. Dnes tí istí ľudia pracujú pre pána ministra Richtera a s veľkou radosťou mu produkujú také dokumenty, aký mám pred sebou v podobe tejto správy. Je to jednoducho veľmi, veľmi zlé a pripájam sa k tomu, čo hovoril predrečník kolega Matovič, mali by sme sa jednoducho pragmaticky snažiť o to, aby tak ako sa snažíme, v rámci tej skupiny, ktorú vedie pán štátny tajomník Burian, odpolitizovať ďalšie riešenia v dôchodkovom systéme. Takisto by sme sa mali pokúsiť všetky strany politického spektra o to, aby sme dali preč politiku a nejaké naše parciálne záujmy, pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti a pokúsili sa nasadiť nie ideologické okuliare, ale pragmatické, pripravovali spoločne pragmatické riešenia, ktoré rastu zamestnanosti skutočne pomôžu a nie naopak.
Tak poďme konkrétne a aby som nehovoril príliš všeobecne, ja vidím problém a jeho riešenie v troch rovinách.
Po prvé zamestnanosť na Slovensku je priamo spätá so stavom podnikateľského prostredia. Stále to opakujeme, pracovné miesta, tie slušné, dobré pracovné miesta vytvárajú firmy, zamestnávatelia, súkromný sektor, nie štátna správa, ani neziskové organizácie, ale súkromný sektor, podnikatelia. Či už sú to domáci, zahraniční, či sú to malí podnikatelia, strední podnikatelia alebo veľké nadnárodné koncerny. Preto je dôležité, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa zlepšovalo. Ešte sa k tomu vrátim.
Po druhé treba urobiť zásadné zmeny, zásadné systémové zmeny v našom sociálnom systéme, v súčinnosti so zmenami v daňovom a odvodom systéme. Takisto k tomu sa ešte vrátim.
Tretia vec je, treba konečne zlepšiť systém vzdelávania na Slovensku, či je to systém nášho školstva, základné, stredné, vysoké školy, ale aj systém tzv. celoživotného vzdelávania.
A po štvrté, dôležitý rozmer tu hrá aj sociálny dialóg. Sociálny dialóg je dnes na Slovensku reprezentovaný tou našou starou známou tripartitou, ktorá nefunguje dobre a treba vykonať systémové zmeny v rámci tzv. tripartity. Aj k tomu sa ešte vrátim.
Chcel by som zdôrazniť, že štatistiky hovoria, 90 % zamestnancov na Slovensku pracuje vo firmách do 30 zamestnancov, v malých a stredných podnikoch. Áno, máme tu veľké giganty, ako je Samsung, ako sú automobilky, ktoré sú dôležitý zamestnávateľ, je na nich naviazaných množstvo subdodávateľov, ale 90 % slovenských zamestnancov pracuje v malých firmách do 30 zamestnancov. To nehovorím o 300-400-tisíc živnostníkoch a ľudí slobodných povolaniach. Slovenský zamestnávateľ má v priemere 22 zamestnancov, čiže inými slovami naozaj zamestnanosť na Slovensku je držaná najmä malými a strednými podnikateľmi, preto keď hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia, tak netvrdím, že máme ignorovať požiadavky gigantov typu Volkswagen alebo Samsung. Ale mali by sme pozorne počúvať malých a stredných podnikateľov, lebo tí, skutočne tí zamestnávajú gro zamestnancov na Slovensku. Malo by sa podnikateľské prostredie zlepšovať s dôrazom na malé a stredné firmy. Žiaľ, na rozdiel od autorov správy si myslím, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa systematicky zhoršuje a nie zlepšuje. Tie deklarácie, ktoré v posledných dňoch vydáva vláda o ďalšom nezvyšovaní daní odvodov, o nezhoršovaní podnikateľského prostredia, sú jednoducho falošné. Prečo? Napr. preto, lebo pred dvoma, či troma mesiacmi tu napr. bol schválený zákon o ochrane osobných údajov. Ja sa trošku čudujem, že prešiel bez väčšej pozornosti a bez väčšej diskusie, pretože, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon o ochrane osobných údajov navalil ďalšie nové povinnosti podnikateľom a znova najmä malým a stredným podnikateľom. V týchto dňoch tisíce ľudí, administratívnych pracovníkov z firiem, z malých firiem chodí po školeniach, aby sa preškolili podľa nového zákona o ochrane osobných údajov. To nie je nič iné ako zvyšovanie byrokracie a zhoršovanie podnikateľského prostredia. Predvčerom či včera bola schválená novela zákona o BOZP - bezpečnosť, ochrana zdravia pri práci. Znova zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože keď touto novelou, pán minister, prikážete zamestnávateľom vykonávať tie rekondičné pobyty, resp. rozšírite, zvýšite ten rozsah, tak to nie je nič iné ako zhoršovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie byrokracie, zvyšovanie administratívnej a finančnej záťaže, ktorá ide aj na úkor zamestnanosti, aj na úkor toho, že tí zamestnanci možno mohli mať vyššie platy, vyššie odmeny, nebudú mať, pretože zamestnávateľ tie finančné prostriedky také, aké má, musí z nich ukrojiť a musí dať na tie rekondičné pobyty. Častokrát tie rekondičné pobyty sú veľmi nevalnej úrovne, ale to už je iná debata.
Pracovná zdravotná služba. Pred mesiacom, či dvoma, pani ministerka Zvolenská sa pokúsila prepašovať do tohto parlamentu novelu zákona o ochrane verejného zdravia, ktorým sa pokúsila zaviesť povinné zdravotné prehliadky dokonca aj pre drobných živnostníkov, či sú schopní vykonávať tú živnosť, na ktorú si zriadili živnostenský list. Úplne smiešne, úplne absurdné a som rád, že po tom našom malom mediálnom tlaku ministerka tento zákon z parlamentu radšej stiahla, aby na seba, aby nezostala úplne v hanbe. Tá istá ministerka Zvolenská, ktorá ale bez problémov, do parlamentu priniesla do prvého čítania novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa retroaktívne zvyšujú odvody z podielov na zisku vyplatené za roky 2011, 2012 v roku 2013. A ešte dokonca ústami svojho tlačového hovorcu či hovorkyne, vyhlási, že to žiadna retroaktivita nie je a že to žiadne zvyšovanie odvodov nie je. No čo je zvyšovanie maximálneho vymeriavacieho základu, z 28-tisíc na 47-tisíc, ak nie zvyšovanie odvodov? Ja tomu rozumiem tak, že je to zvyšovanie odvodov. Pani ministerka zrejme nie, pretože asi tiež nikdy v živote nepodnikala, a netuší, čo vlastne podiely na zisku sú. Inak by takéto vyjadrenia nemohli prísť.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Celkom by ma zaujímalo, pán minister, že kde tento zákon tak trošku zamrzol, pretože už dávno prebehlo pripomienkové konanie, a čakal som teda osobne, že to už budeme dávno už v parlamente mať, no nie je to tu. Fajn, ako nie som zase proti, pretože je to zákon, ktorým sa znova a znova zhorší podnikateľské prostredie. Nie vo veľkých firmách. Ten Volkswagen na to, aby dal nejaké nové sociálne benefity svojim zamestnancom, stále peňazí má dosť. Mimochodom, priemerný plat vo Volkswagene je niekde na úrovni 1400-1600 eur. Čiže tam sa tí zamestnanci majú naozaj celkom dobre. Ale problém tento zákon spôsobí znova u malých a stredných podnikateľov nad tých 20 zamestnancov, lebo od tých 20-30, to stále sú malí podnikatelia, ktorí budú musieť vlastne skákať tak, ako ich veľký konkurent v danom odvetví nastaví latku a pre mnohých to nebude práve jednoduché.
Takže zlepšovanie podnikateľského prostredia to sú len reči, fakty sú také, že podnikateľské prostredie sa neustále zhoršuje, a to aj tými zákonmi, BOZP, zdravotné poistenie, ktoré práve teraz máme tu v parlamente.
Pokiaľ ide o systémové zmeny v sociálnom systéme a v daňovo-odvodovom systéme, tak v podstate zopakujem to, čo tu už niekoľkokrát moji kolegovia, predrečníci, povedali. Problém je ten, že náš sociálny systém je nastavený príliš benevolentne v porovnaní s tým, čo si človek dokáže zarobiť, keď sa rozhodne opustiť tú tzv. sociálnu sieť a prijať ponuku, častokrát dosť zle plateného zamestnania. Čiže aby bolo jasné, o čom hovorím, pripomeňme si to na číslach. Ak niekto je na dávkach v hmotnej núdzi s tým, že poberá aj aktivačný príspevok, poberá príspevok na bývanie, tak dostáva približne 180-190 eur mesačne, bez toho, aby reálne, ak teda prižmúrime oko nad tými aktivačnými prácami, ktoré sú také, aké sú bez toho, aby nejak sa aktívne angažoval, bez toho, aby nejako aktívne pracoval. Ak prijme ponuku práce za minimálnu mzdu, čo je 337 eur momentálne, tak jeho čistý príjem je približne 291 eur, čiže ten rozdiel je približne 100 eur. No ruku na srdce, keby ste si mali, keby ste boli v situácii, že ste na dávkach a dostávate 190 eur bez nejakej vašej výraznejšej aktivity, dokonca už sa ani netreba chodiť hlásiť na úrad práce a mali by ste na druhej strane chodiť každý deň do zamestnania na 8 hodín, dochádza niekde, obliecť sa, stravovať sa a mali by ste len o 100 eur viac, no čo by ste si asi vybrali? Ja zopakujem to, čo som hovoril vo faktickej pripomienky pred..., teda včera. Pýtala sa ma jedna pani, som na dávkach, nepoberá aktivačný príspevok, poberá len tú dávku samotnú plus príspevok na bývanie, má spolu 118 eur a má ponuku pracovať na dohodu za 190 eur, ten zamestnávateľ lepšiu ponuku jednoducho dať nevedel, či sa jej to oplatí, alebo nie, či jej tie dávky zostanú, alebo čo bude ďalej. Tak zopakujem ešte raz to, čo som povedal včera. Ak by niekto pracoval na dohodu za 190 eur, po zmenách pána ministra Richtera z tej dohody musí zaplatiť asi 20 eur na odvodoch, zostane mu asi 170, 165 čistého, daň sa tam neplatí, našťastie, a pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi sa zoberie príjem vo výške 75 %, čiže to je asi 120 eur, a porovnáva sa, či tento príjem v akom, v akej kolerácii je voči tej dávke. Čiže od tej dávky sa odpočíta 75 % príjmu. Ak tých 75 % je 120 eur, tak tá dávka vlastne zaniká. Čiže tá osoba, tá pani, buď bude pracovať za 100, buď bude, buď bude mať dávku 118 eur a nepracuje, nemusí, nikto od nej nič nežiada, alebo bude robiť na dohodu s tým, že tá dávka jej zanikne a bude mať tých zhruba 170, 160 čistého. No, samozrejme, že sa na to vykašle a robiť nebude. To by som sa jej čudoval.
Čiže ten systém je zlý, jednoducho je demotivujúci, pretože pri takejto možnosti pracovať, keď nejde o nejaké 600-700-1 000-eurové zárobky, keď ide o takéto možnosti, tí ľudia pracovať nebudú, pretože by boli jednoducho hlúpi. Čiže tuto treba urobiť poriadok a ja pre vašu inšpiráciu nebudem teda hovoriť o dohodách, pán minister, obhajovali ste zvýšenie odvodov z dohôd tým, že len u nás, len na Slovensku máme taký nešťastný systém, že z dohôd sa neplatia odvody, obchádzajú sa zákony a toto a tamto. Takže ja by som rád pripomenul to, čo som tu už raz hovoril a poviem vám, ako to funguje v dvoch krajinách Európskej únie, prvá krajina Nemecko a druhá krajina Veľká Británia.
V Nemecku je zavedený systém takzvaných minijobs. Tento systém je zavedený už od 60. rokov, čiže má dlhoročnú tradíciu, a podstata je tá, že ak niekto pracuje a má mzdu do 450 eur, tak z takejto mzdy neplatí žiadne dane ani žiadne odvody s tým, že zamestnávateľ za takéhoto zamestnanca síce platí sociálne poistenie, ale v značne zníženej sadzbe. Ak zamestnanec v tejto forme má príjem do, od 450 do 800 eur, tak tam tie odvody, daň začína mierne narastať, ale plnú výšku daní, odvodov platí až od príjmu 800 eur. Čiže keby sme túto skúsenosť prebrali, myslím si, že by sme neurobili chybu. Pripomínam ešte, že v Nemecku takýmto spôsobom pracuje vyše 7 miliónov ľudí. Každý piaty zamestnanec v Nemecku pracuje vo forme týchto minijobs. Z toho dve tretiny sú, mimochodom, ženy.
V Británii existuje podobný systém a ten je postavený na tom, že zamestnanec, ktorý zarobí do 750 eur mesačne je oslobodený od dane a odvodov. Čiže tá pointa je v tom, že pri takýchto zamestnaniach s nízkym zárobkom sa neplatí daň, ale neplatia sa ani odvody. Tie odvody totižto predražujú tú takzvanú lacnú prácu.
Vrátim sa k nášmu systému. Tak u nás minimálna mzda 337 eur, áno, poviete si a máte pravdu, to je naozaj veľmi malá suma. Z tých 337 eur po odpočítaní odvodov zamestnancovi zostane 291 eur čistého. To je ešte menšia suma. Ale aké sú celkové náklady na prácu z pohľadu zamestnávateľa. Ak nejaký zamestnávateľ zamestná človeka za minimálnu mzdu, za 337 eur, tak musí platiť 35 % odvody, čo je suma 118 eur, čiže celkovo už sme na sume 455 eur a okrem iného zamestnávateľ, pripomeniem, musí zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, musí mu poskytnúť stravný lístok, gastrolístok to sú približne 2 eurá na deň, pri 22 dňoch zaokrúhlene 45 eur mesačne. Čiže mzda, odvody zamestnávateľa a zabezpečenie stravovania a k tomu ešte pripočítajme sociálny fond ako položku, ktorú musí zamestnávateľ tiež riešiť, dostaneme sa na sumu vyše 500 eur. Tu vlastne chcem pripomenúť, že ak má nejaký zamestnávateľ zamestnať zamestnanca, čo len za tú minimálnu mzdu, tak aby sa to tomu zamestnávateľovi rentovalo, ak ten zamestnanec mu musí priniesť pridanú hodnotu mesačne hodne vyše 500 eur, pretože inak to pre toho zamestnávateľa nedáva žiadny zmysel.
Na a teraz predstavte si niektorých našich ľudí a spoluobčanov, či dokážu nejakému zamestnávateľovi naozaj priniesť pridanú hodnotu mesačne vyše 500 eur. No ja si to pri niektorých prípadoch predstaviť neviem. Jedným z riešení je súčinnosť poskytovania sociálnej dávky a zníženia odvodov zároveň pri týchto nízkych mzdách a my vám takéto riešenie ponúkame a volá sa odvodový bonus. Je to riešenie komplexné, systémové a zároveň motivujúce k práci.
Chcel by som sa ešte vyjadriť aspoň pár slovami k vzdelávaniu. Jedna taká úplná maličkosť, na ktorú ma upozornil jeden priateľ, zhodou okolností včera. Mnoho ľudí u nás má povedzme vzdelanie učňovské alebo stredné s tým, že to vzdelanie vo svojej aktuálnej praxi nevedia využiť. Nebudete veriť, ale keď sa v Kii v Žiline ten môj priateľ pýtal toho náborára, ktorý prijíma nových ľudí, že v čom sú vyučení tí noví zamestnanci Kie, s akými výučnými listami tam prichádzajú, aké majú vzdelanie, školu, tak nebudete veriť, ale najviacej prijímajú v tej Kii kuchárov a čašníkov. Dobre, to je dané tým, že systém nášho školstva je taký, aký je. Ale tá pointa je potom ešte aj v tom, že ten vyučený kuchár začne v tej Kii pracovať, prejde nejakým zaškolením, stane sa z neho zručný robotník, ktorý vie obsluhovať nejaký stroj na tej linke, pracuje tam rok, dva, tri, potom z nejakého dôvodu z tej firmy odíde, hľadá si nové zamestnanie a v tom novom zamestnaní, čo ukazuje tomu potenciálnemu zamestnávateľovi, kde je vyučený? Je vyučený ako kuchár-čašník. To, že tri roky pracoval a je zručný remeselník alebo strojár, lebo medzitým tá práca ho prevychovala, to mu je k ničomu, pretože v tej Kii nemôže získať systematické vzdelanie vo forme celoživotného vzdelávania, aby sa ten, aby sa tá jeho kvalifikácia daná praxou a tou skúsenosťou jednoducho zmenila. Je to možno maličkosť, ale tým ľuďom to veľmi poškodzuje pri hľadaní ďalšieho zamestnania.
Nechcem túto tému nejako veľmi rozvíjať, to je skôr na pána ministra možno Čaploviča a posuniem sa k štvrtej téme a to je sociálny dialóg. A znovu poviem príklad Nemecka.
U nás máme tripartitu, čiže vláda, trojuholník vláda, zamestnávatelia, odbory. V Nemecku majú bipartitu. To znamená: zamestnávatelia, odbory. Ľudovo povedané, vláda im do toho sociálneho dialógu nekecá. Je to vec dohody zamestnávateľov a odborov, ako sa dohodnú, a čuduj sa svete, oni sa dohodnúť vedia. To je jeden dôkaz, že vo svete to funguje a vie to fungovať naozaj bez zásahov politikov do systému zamestnávania podnikateľského prostredia a tak ďalej a tak ďalej.
Mali by sme sa nad tým zamyslieť, či dobre funguje naša tripartita a, samozrejme, keď už budeme o tom hovoriť, mali by sme sa aj zamyslieť na tým, či sú reprezentatívni zástupcovia tí, ktorí tam nesedia. Či tá RÚZ-etka, AZZ, či sú naozaj skutočnými zástancami zamestnávateľov, či nezastávajú len nejaké svoje parciálne lobistické záujmy. Ja sa napríklad pýtam, kde v tej tripartite je nejaký zástupca, ktorý by bránil záujmy naozaj malých živnostníkov alebo drobných podnikateľov? Ja tam žiadneho takéhoto nevidím. Na strane odborov je KOZ, ale tam nevidím, ja tam nevidím zástupcov ďalších odborových zväzov, ktoré na Slovensku pôsobia. Ale najmä tam nevidím žiadnych zástupcov, ďalších zástupcov zamestnávateľov, ktoré naša aj európska legislatíva pozná, a to sú zamestnanecké rady. Títo svoje zastúpenie v našej tripartite jednoducho nemajú. Môžme, samozrejme, teoretizovať, či zamestnanecká rada alebo jej zástupcovia majú mať v miesto v tom, čo sa volá sociálny dialóg. Ale ak to myslíme úprimne, ak hovoríme o tom, že tam mám byť zástupca zamestnancov, tak státisíce zamestnancov vo firmách, kde nie sú odbory, ale zamestnanecké rady, áno, tým pádom nemá svoje priame zastúpenie na úrovni našej tripartity a to je podľa môjho názoru chyba.
Ďakujem pekne, že ste si ma trpezlivo vypočuli. Nehovoril som nič úplne konkrétne, ale myslím si, že tie štyri námety, tie štyri okruhy sú dosť na to, aby sme sa nad tým spoločne zamysleli. Najmä chcem zdôrazniť ten potenciálny problém odpolitizovania tejto témy od toho, aby sme si na tom prihrievali politickú polievočku. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
