Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, pardon, spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, milí hostia, je tu koniec roka, je tu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, je tu príležitosť, aby sme si zhrnuli, čo vláda Roberta Fica dokázala za tých niekoľko mesiacov svojho vládnutia.
Ak dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných profesionálnych oblastiach svojho života. A to sú zmeny, ktoré táto vláda a tento parlament valcom 83 hlasov presadil, pokiaľ ide o odvody, dane, podnikateľské prostredie, Zákonník práce a podobne. Sú to všetko zmeny, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku po 1. januári. To, čo ľudia len dnes počúvajú z médií a kdesi možno klopkajú na čelo, o čom sa tí politici handrkujú, o čom to v tom parlamente debatujú, že veď ten parlament treba zrušiť, že je to tu na nič, po 1. januári pocítia na vlastnej koži, vo svojich peňaženkách, na znižovaní svojej životnej úrovne, na strate zamestnania. No lepšie to jednoducho nebude, nemá to byť prečo lepšie.
Poďme k témam, ktoré som avizoval.
Tento parlament na popud vlády prijal dve novely Zákonníka práce, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o sociálnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, a napokon dve novely zákona o dani z príjmov, ktoré budú účinné od 1. januára. Čiže z týchto štyroch veľmi dôležitých zákonov, ktoré sa dotýkajú ľudí v prvom rade, ale zároveň aj všetkých zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, každý má po dve novely, ktoré platia od 1. januára. To je spolu osem noviel, ktorými sa výrazným spôsobom mení prostredie, či podnikateľské, či pre zamestnávanie, či daňové, odvodové prostredie na Slovensku. Ak ma dobre počúvate, hovorím, osem vážnych zmien zákonov v tejto oblasti naraz je nestráviteľných aj pre koňa, nieto ešte pre nejakú mzdovú účtovníčku v nejakej malej firme, ktorá toto všetko musí absorbovať a ktorá musí správnym spôsobom po januári počítať tie vyššie dane, vyššie odvody a tak ďalej a tak ďalej a dodržiavať Zákonník práce, samozrejme, ktorý sa výrazným spôsobom zmenil.
Mám za sebou asi 30 prednášok, ktoré som od augusta absolvoval po celom Slovensku, stretol som sa asi s 3 500 drobnými podnikateľmi, ekonómami, personalistkami, mzdovými účtovníčkami. A snažil som sa im vysvetliť, čo všetko ste zmenili, čo všetko ste schválili a aké hlúposti ste porobili. Môžem vám s dôverou povedať, že nestretol som sa s ani jedným jediným pozitívnym ohlasom na tieto výsledky vašej „práce“, všetci sa chytali za hlavy, všetci si ťukali na čelo, všetci nechápali, prečo ste to vlastne urobili. Nechápu, nevedia, akým spôsobom si poradia po novom roku. Bude ich to stáť viac energie, viac peňazí. A, samozrejme, bude sa prepúšťať. To sú dôsledky vašich zmien. Poďme si ich teda rozobrať trošku podrobnejšie.
Vaším Zákonníkom práce ste pokazili podnikateľské prostredie. Je absolútne zbytočné sa tu handrkovať či tento Zákonník práce prinesie alebo neprinesie stratu alebo zisk pracovných miest. Ten, kto má trošku oči otvorené a chodí medzi ľudí, tak vie, čo to bude znamenať.
Vy sa veľmi radi oháňate tým, že ste týmto vaším Zákonníkom práce zlepšili podmienky zamestnávania pre ľudí, že ste ho vyvážili v prospech zamestnancov. Tak ja vám teda poviem tri veci, ktoré ste pohnojili v novom Zákonníku práce.
V prvom rade neumožňujete rozvrhnúť nerovnomerným spôsobom pracovný čas v niektorých firmách na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V menších firmách nebude môcť zamestnanec, aj keby to akokoľvek chcel, pracovať napríklad na dvanástky, pretože ste mu to jednoducho zakázali. Ďalej, v menších firmách nebudú môcť využívať tzv. konto pracovného času, čo je veľmi flexibilná forma pracovného času umožňujúca firmám prežiť súčasné turbulentné obdobie. Menšie firmy to nebudú môcť zaviesť. Menšie firmy pôjdu do krachu. Menšie firmy budú musieť prepúšťať. Ďalej, ste fakticky zakázali dobrovoľné nadčasy. Ak nejaký zamestnanec si chce v týchto ťažkých časoch, keď je každé euro dobré, privyrobiť v nadčasoch, ktoré sám iniciuje, sám chce pracovať nejakú tú hodinu naviac, tak jednoducho nemôže, pokiaľ tam nie je tzv. prechodná, naliehavá zvýšená potreba práce. Buď to bude musieť obchádzať, tak aby inšpektor práce, ktorý môže prísť, bol spokojný, alebo jednoducho si privyrobiť cez nadčasy nemôže, pretože ste mu to zakázali, pretože práca je zrejme škodlivá.
Ďalej, pokiaľ je to veľmi populárne, ako ste fantasticky zlepšili zamestnancovi podmienky pri skončení zamestnania, lebo ste zaviedli súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Áno, zaviedli ste ho, ale zároveň ste znemožnili zamestnancovi, aby sa sám rozhodol, aký spôsobom si skutočne uplatní výpovednú dobu, či si ju celú vyčerpá alebo či časť z nej zamení za ďalšie odstupné. Takéto právo totižto za toho môjho zlého Zákonníka práce zamestnanec mal, za toho vášho vynikajúceho Zákonníka práce ho už nemá. Toto právo zamestnanec jednoducho stratil, čím ste oslabili jeho postavenie.
A, naviac, pripomeniem tým, ktorí nevedia, ako vyzerá nový Zákonník práce, a to je, predpokladám, väčšina vašich poslancov, nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak ide o výpovedný dôvod, rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo nadbytočnosť zamestnanca alebo zlý zdravotný stav zamestnanca. Len vtedy má nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď napríklad preto, pretože neuspokojivo plní pracovné úlohy, alebo preto, lebo nespĺňa podmienky na výkon práce dané osobitným predpisom, respektíve interným predpisom zamestnávateľa, tak nárok na odstupné nemá. Tam ste mu žiadny nárok na odstupné nepridali, ale práve, naopak, aj v týchto prípadoch, keď podľa starého Zákonníka práce má nárok na výpovednú dobu jeden alebo dva mesiace, ste mu zobrali právo rozhodnúť sa vlastnou hlavou a tak, ako on to potrebuje, či si tú výpovednú dobu naozaj využije alebo či si ju zamení pri skoršom odchode za odstupné. Toto právo zamestnanec stratil. Čiže v takýchto prípadoch takejto výpovede na tom bude horšie ako doteraz. To je výsledok, keď Zákonník práce robia diletanti a odbory, ktoré, s prepáčením, k živému robotníkovi ani nepričuchli.
Poďme na ďalšiu tému, 2. pilier. Snažíte sa zlikvidovať 2. pilier. Z vašej rétoriky je to úplne zrejmé, pred pár minútami sme počuli z úst pána Duchoňa, čo si o 2. pilieri myslí. A nie je to len on, ktorý sa takýmto spôsobom prejavuje. Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. To v prepočte na absolútnu sumu znamená, že sporitelia si na Slovensku našetria každoročne asi o 500 miliónov eur ročne menej. A 500 miliónov eur použijete v štátnom rozpočte na bohvieaké výstrelky namiesto toho, aby si to sporitelia šetrili na svoju starobu, na horšie časy, na to, keď nebudú vládať pracovať.
Naviac, okrem tejto očividnej hlúposti, ktorá veľmi poškodí mladšiu a strednú generáciu, pretože ten tzv. štátny dôchodok im nikdy nevynahradí, to, čo by mali v 2. pilieri, a to, že im to nevynahradí to, priznávate, veď vy sami ste iniciovali, schválili a podporili zmeny v 1. pilieri, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, napríklad zoslabovanie priemerného osobného mzdového bodu pre nadpriemerne zarábajúcich, napríklad ste podporili a sami navrhli nižšiu valorizáciu, sami priznávate, že 1. pilier je v dnešnej podobe neudržateľný a tak ako sa urobili zmeny teraz, tak sa budú musieť zmeny robiť aj v budúcnosti a nebudú to zmeny príjemné.
Ale vrátim sa k tým ďalším zmenám. Pán premiér Fico neustále argumentuje tým, že 2. pilier je nevýnosný, že v 2. pilieri je zhodnotenie veľmi nízke. Poprosím všetkých, ktorí majú momentálne zapnutý internet, aby si otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska www.nbs.sk, tam si našli sekciu Dohľad nad finančným trhom, Dohľad nad dôchodkovým sporením, tam si pozreli na grafe, akým spôsobom sa vyvíja hodnota dôchodkovej jednotky, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti a pokiaľ ide o novozavedené indexové fondy. Ak si dáte tú námahu a pozriete sa tam, aký je vývoj v indexových fondoch, tak zistíte, že za osem mesiacov od mája, za osem mesiacov existencie indexových fondov najúspešnejší indexový fond za osem mesiacov dosiahol prakticky 15-percentné zhodnotenie na osemmesačnej báze, podotýkam, nie na ročnej, za osem mesiacov o 15 % zhodnotil majetok sporiteľov a ten najmenej úspešný fond sa zhodnotil o vyše 4 % za osem mesiacov. To je v prepočte na celý rok približne 6 % pre ten najmenej úspešný indexový fond. A 6 % je omnoho viac ako inflácia, aj tých 6 %. Chcete silou-mocou zničiť tento spôsob sporenia. A nepriamo sa snažíte aj o to, aby indexové fondy boli zrušené. Ja osobne som do indexového fondu vstúpil okamžite, ako sa to dalo. A toto svoje rozhodnutie, samozrejme, neľutujem. A odporúčam to aj vám, mladí priatelia, ktorí ste na balkóne, pretože rozumné dôchodkové sporenie s dobre manažovaným vedením vám naozaj dokáže zabezpečiť omnoho lepšie dôchodky ako Sociálna poisťovňa. Taký je, bohužiaľ, život, bohužiaľ, pri vedení tejto vlády.
Poďme na ďalšie zmeny, ďalšie zákony, zákon o zdravotnom poistení, dve jeho novely. Tá druhá novela, ktorú ste schválili pred približne týždňom v tejto snemovni, to je úplná katastrofa, to je právny paškvil. A verím, že pán prezident túto novelu nepodpíše. Je to doslova a do písmena právny paškvil, je to nevykonateľné, je to nezrozumiteľné, zavádza to právnu neistotu. Prečo? O podieloch na zisku poviem potom, to sme tu už preberali, ale chcem vás upozorniť, vážení kolegovia a kolegyne, na to, že bola schválená novela, podľa ktorej štát bude platiť poistné za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú príjem, resp. ak majú príjem najviac do výšky 15-násobku platného životného minima. To je pre budúci rok sumu niečo cez 2 900 eur. Čo to znamená? Znamená to napríklad, že ak nejaká osoba, ktorá je dnes poistencom štátu, napr. študent, zarobí na budúci rok nejakým spôsobom viac ako 2 900 eur, tak štát za neho poistné platiť nebude. Tu potom vzniká otázka, kto za tohto študenta bude platiť poistné, keď to nebude štát. No odpoveď je v § 11, ak nie je niekto zamestnancom, ak niekto nie je SZČO, ak niekto nie je poistencom štátu, tak sa stáva samoplatiteľ. To znamená, podľa tejto dikcie novely, ktorú ste schválili, študenti, ktorí majú tú drzosť, že si zarobia cez 2 900 eur, že sú aktívni, budú si musieť doplatiť ako samoplatitelia zdravotné poistenia. To isté napríklad je s dôchodcami. Pri dôchodcovi, ktorý sa bude snažiť si privyrobiť napr. na dohodu a zarobí za rok viac ako 2 900 eur, to je, prosím, pekne 250 eur mesačne, čiže nie je to nejaká horibilná suma, tak vzniká otázka, čo teda v prípade, že štát za neho poistné platiť nebude. Odpoveď je podľa zákona, je samoplatiteľ, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie sám. Iný príklad poviem. Čo čaká dôchodcu, na to sa ma pýtal napríklad pán Korda včera na našej tlačovej besede, čo čaká jeho, keď je živnostník a zároveň poberá už dôchodok. Tak som mu povedal: „Pán Korda, dobrá správa aj pre vás je, ak zarobíte, ak budete mať vymeriavací základ zo živnosti vyšší ako 2 900 eur, štát za vás poistné platiť nebude, ste len SZČO a budete si musieť poistné doplatiť v ročnom zúčtovaní z minimálneho vymeriavacieho základu.“ Čiže namiesto tých súčasných 20 alebo 30 eur, ktoré pán Korda platí, resp. chystá sa platiť mesačne, bude platiť na zdravotné poistenie 55 eur mesačne, čiže temer dvakrát toľko. A v tom, samozrejme, nie je len pán Korda, ale aj tisíce živnostníkov, ktorí poberajú dôchodok, či starobný alebo invalidný, a majú tú drzosť, že dokážu zarobiť v podobe vymeriavacieho základu viac ako 2 900 eur ročne. Takýto paškvil ste schválili pred týždňom, vážení kolegovia, to už ani nehovorím, čo znamená zavedenie z vyšších odvodov z podielov na zisku. Ja som to tu už niekoľkokrát opakovane povedal, tvorivý Slovák si poradí, nemá s tým žiadny problém, obíde to ľavou zadnou. Lenže takýto zákon, ktorý znamená sedemnásobné zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku pre tých skutočne úspešných, je negatívny signál von ku každému potenciálnemu investorovi, ktorý zvažuje, či príde na Slovensko, alebo či pôjde napríklad do Maďarska, do Čiech, do Poľska, do Rumunska a tak ďalej, Slovensko aj kvôli takýmto zákonom obíde.
Poďme k zákonu o dani z príjmov. Zaviedli ste vyššie dane, zrušili ste pre väčšinu osôb možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti na manželku a to všetko s cieľom, aby ste získali viac zdrojov do štátneho rozpočtu. Znovu tu platí to isté, čo už tu bolo povedané nielen z mojich úst, ale aj z úst výlučne kolegov z opozičných lavíc. Takéto zvýšenie daní vôbec nemusí priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve, naopak, bude mať pravdepodobne úplne opačný efekt.
Ale zameriam sa na jeden detail. A to je odpočítateľná položka na manželku. Viacerí opoziční poslanci sme ešte v prvom čítaní upozorňovali, že takéto sprísnenie podmienok uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku je nespravodlivé a diskriminujúce voči mnohým rodinám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, a zobrať im túto možnosť daňovej úľavy pre ne bude prakticky znamenať o 60 eur mesačne nižší čistý príjem. Pripomeniem, teda schválený zákon umožňuje uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v štyroch prípadoch: Prvý prípad je, keď sa manželka stará o malé dieťa vo veku do troch rokov, poberá naň rodičovský príspevok. Druhý prípad je, keď manželka poberá príspevok za opatrovanie, čiže opatruje nejakú blízku osobu, napr. svojich rodičov. A potom máme tretí prípad, keď je tá manželka evidovaná na úrade práce. A k tomu pribudol cez pozmeňujúci návrh, ktorý ste vy podali, my sme ho podporili, prípad, keď manželka je invalidná, resp. poberá invalidný dôchodok.
Pán minister, upozorňovali sme vás, že bolo by dobre rozšíriť túto možnosť na aj ďalšie osoby, napríklad študentky. Prečo má byť potrestaná rodina o 60 eur nižším čistým mesačným príjmom, ak manželka študuje? Ak raz študuje, tak to nie je tzv. Počiatkova manželka, ako sa o tom hovorilo ešte niekedy pred rokom, keď sa snažil zľudovieť takýto výraz, skrátka študuje, preto nepracuje, lebo študuje. Prečo ju chcete takto potrestať, prečo chcete potrestať takto túto rodinu?
Ďalej pripomínam, že máme aj také osoby, ktoré síce nie sú evidované ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ale z titulu nízkeho príjmu majú nárok a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Čiže manželku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, to znamená, že asi tá rodina je sociálne odkázaná, ale z nejakého dôvodu nie je evidovaná v evidencii nezamestnaných, resp. nebude tam evidovaná, pretože podľa nového zákona pána Richtera bude vyradená, ak si dovolí zarobiť 3 centy na dohodu, tak takúto manželku si tiež nebude môcť manžel uplatniť z pohľadu tejto daňovej úľavy. Prečo, preboha, trestáte takúto rodinu? Toto je sociálne?
Ďalej, sú aj také osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnícku prácu. To znamená, sú hrdé tie osoby na to, čo robia, nie sú evidované na úrade práce, nepotrebujú to. Vykonávajú dobrovoľnícku prácu pre rôzne charitatívne organizácie, pre cirkevné organizácie. To sú tisícky ľudí. Nemajú nárok na tých 60 eur mesačne v podobe daňovej úľavy, žiaľ.
A poslednú skupinu osôb spomeniem, na ktorú ste zabudli, osôb, ktoré síce nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale poberajú príspevok na osobnú asistenciu. To je z pohľadu ľudí v podstate to isté, ale z vášho pohľadu to nie je to isté. Čiže osobám, ktoré poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ste tento nárok zobrali.
Takže toľko na dokreslenie toho, ako vládne sociálne cítiaca vláda.
Poďme k zákonu o sociálnom poistení a poďme k tomu, čo všetko ste tuná povymýšľali, dolátali, posplietali. Je to jedna katastrofa. A korunku na to ste nasadili tým tzv. poslaneckým návrhom zákona o sociálnom poistení, ktorý tu bol schválený 25. novembra, teda presne pred dvoma týždňami. Skúsim to vysvetliť. A, prosím vás, teraz naozaj dávajte pozor, vážení kolegovia zo strany SMER, pretože pán Jasaň ma cez médiá upozornil, že predsa nevysvetľujem dostatočným spôsobom, aké sú chyby v tých zákonoch, ktoré navrhujete a ktoré schvaľujete. Takže poprosím, vážení kolegovia, aj pán Jasaň, pustite si to, prosím vás, zo záznamu, keď tu nie ste prítomní. A pozorne ma tu počúvajte teraz, pretože teraz vám naozaj veľmi pokojne a systematicky vysvetlím, aké chyby ste napackali do zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o odvody z dohôd.
Po prvé. Množstvo ľudí nieže bude mať nejaký výnos alebo nejaký prospech z toho, že budú platiť odvody z dohôd, budú poistení. Tak z toho im predsa plynú nejaké nároky na nejaké dávky, veď to je dobre, tak argumentujete, veď budú mať vyšší dôchodok, budú mať vyššie tieto a tieto dávky. Takže, po prvé, tie osoby, ktoré majú niekoľko rokov do dôchodku, nemajú riadne zamestnanie, to znamená, nie sú SZČO, nemajú zamestnanie v pracovnom pomere s nejakým slušnejším príjmom a sú nútené prijať prácu na dohodu s relatívne nízkym zárobkom, cením si to, že pracujú, je lepšie, ako keby sedeli doma, frflali nad celým osudom a nerobili nič, resp. brali sociálne dávky, je vždy lepšie, keď pracujú aspoň na tú dohodu, takéto osoby, ktoré niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku pracujú na dohodu, zarobia 100 – 200 eur mesačne, a vy ste im zaviedli odvody na dôchodkové poistenie, tak nebudú mať vyšší dôchodok, práve, naopak, v mnohých prípadoch budú mať dôchodok nižší. Je to preto, lebo dôchodok je vypočítaný ako súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty. Je síce pravda, že tým poistením z dohody takejto osobe pribudnú roky dôchodkového poistenia, ale na druhej strane priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočítava ako priemer ich osobných mzdových bodov za jednotlivé roky poistenia počnúc rokom 1984, pre tieto ročníky sa nezahrnie do toho výpočtu celá ich pracovná kariéra, povedzme, od roku 1970, keď začali študovať alebo pracovať, ale až od roku 1984, tak tento priemerný osobný mzdový bod si takýmto nízkym zárobkom znížia a výsledkom bude nižší dôchodok, než keby nepracovali vôbec.
Druhá chyba v zákone, ktorá poškodí ľudí, ženy, ktoré sú na rodičovských, materských dovolenkách a za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát. Ak sa pozriete do zákona o sociálnom poistení, zistíte, že za niektoré osoby platí dôchodkové poistenie štát. Napríklad, a to je naozaj veľká skupina, to je asi 150 000 žien, ak sa nemýlim, za ženy, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov a počas tejto doby starostlivosti o dieťa nie sú poistené ako zamestnankyne alebo ako SZČO, čiže sú tzv. na rodičovskej dovolenke, platí dôchodkové poistenie štát, a to z vymeriavacieho základu daného ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená pre rok 2013, že štát za takéto ženy bude platiť dôchodkové poistenie zo základu 471,6 eura a z toho potom následne im bude plynúť príslušný nárok v budúcnosti na dôchodok, resp. ak si sporia v 2. pilieri, tak 4 % zo sumy 471 eur si viete vypočítať. To je suma, ktorá im ide na osobný dôchodkový účet každý mesiac. Ak takáto žena z dôvodu, že si chce zlepšiť finančnú situáciu, či pre seba, pre dieťa, pre rodinu, bude po novom roku pracovať na dohodu, zarobí na tú dohodu, povedzme, 100 eur mesačne, tak jednoducho bude dôchodkovo poistená ako zamestnanec. To ste schválili. To znamená, tým pádom štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. Bude si platiť dôchodkové poistenie ako zamestnanec sama z príjmu, povedzme, tých 100 eur. A teraz si, prosím vás, skúste porovnať na jednej strane 470 eur, z ktorých by platil štát, a na druhej strane 100 eur, z ktorých si to bude platiť sama. To vlastne znamená, že päťkrát menej si bude platiť na dôchodkové sporenie, ak je sporiteľka, to znamená, že bude mať päťkrát nižší nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne za takéto obdobie. Toto je sociálne?
Ďalej. Znova, ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, ak budú mať tzv. pravidelný príjem, budú aj poistené v nezamestnanosti. Poviete si, to ste schválili fantastickú vec, lebo keď stratí zamestnanie, bude mať aj predsa pri dohode po skončení dohody nárok na dávku v nezamestnanosti. Áno, vynikajúce, ale poďme sa pozrieť na tú dávku. Súčasný, ešte pár dní platiaci zákon hovorí to, to je zmena, ktorú som presadil ja hneď po nástupe do funkcie, že žena ak je zamestnaná, ale v zamestnaní má rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, je doma a po skončení rodičovskej dovolenky sa chce vrátiť do práce, ale medzitým zamestnávateľ napríklad zanikol alebo je nadbytočná, čiže okamžite z rodičovskej dovolenky ide na úrad práce, tak v takýchto prípadoch sa posudzuje jej nárok na dávku v nezamestnanosti nasledovne. Štandardne zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti je v prípade, ak príslušná osoba za posledné tri roky pred požiadaním o dávku v nezamestnanosti bola poistená v nezamestnanosti aspoň dva roky, žena, ktorá je na rodičovskej dovolenke, má v zamestnaní počas tejto doby prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, čiže vlastne poistená počas rodičovskej dovolenky nie je. Čiže tá otázka, či bola za posledné tri roky poistená aspoň dva roky, má odpoveď nie, nebola za posledné tri roky najmenej dva roky poistená. Lenže presne v týchto prípadoch platí pravidlo, podľa ktorého sa aj doba rodičovskej dovolenky považuje za dobu poistenia. Čiže v takomto prípade jej predsa len nárok na dávku vzniká a výška dávky sa určí podľa príjmu, ktorý mala predtým, ako na tú rodičovskú dovolenku šla, resp. z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosahovala, keby normálne pracovala. Čiže napríklad ak v tom zamestnaní má príjem 600 eur hrubého, tak nárok na dávku po rodičovskej dovolenke mať bude a bude vo výške 300 eur mesačne. Lenže od 1. januára ak si počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať na dohodu a privyrobí si, povedzme, 100 eur mesačne a bude z toho poistená v nezamestnanosti, tak v takom prípade Sociálna poisťovňa jej situáciu vyhodnotí tak, že počas tej rodičovskej dovolenky bola aktívne poistená v nezamestnanosti, nárok mať bude na dávku, ale v takomto prípade sa tá dávka vypočíta nie z toho príjmu, ktorý mala v tom riadnom zamestnaní, ale vypočíta sa z príjmu na tú dohodu. Čiže keď na tú dohodu zarobí 100 eur mesačne, tak dávka 50 % z toho bude 50 eur mesačne. Čiže odmenou za to, že si platila poistenie v nezamestnanosti, bude namiesto 300 eur dávky v nezamestnanosti 50 eur, šesťkrát menej. A to som bol ešte priateľský, keď som povedal, že bude mať na dohodu 100 eur. Čo keby mala na dohodu 20 eur mesačne? Potom by mala dávku v nezamestnanosti 10 eur mesačne, tridsaťkrát menšiu.
Ďalej, trošku sa ešte vrátim k zákonu o dani z príjmov. Aj po novom roku tu bude platiť jedna veľká nespravodlivosť voči tým, ktorí pracujú na dohodu, a to, že dohodári nebudú mať nárok na zamestnaneckú prémiu v zmysle zákona o dani z príjmov. Je to problém, ktorý som pánovi ministrovi do očí hovoril, keď sme boli v prvom čítaní pri zákone o dani z príjmov. A keďže nijakým spôsobom na to nereagoval nejakým pozmeňujúcim návrhom cez spoločnú správu a podobne, tak som si dovolil spolu s kolegyňou Nicholsonovou a kolegom Kollárom predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by takéto právo na zamestnaneckú prémiu priznal aj dohodárom. Žiaľ, kolegovia zo strany SMER tento pozmeňujúci návrh odmietli. Hlasovali proti nemu. Čiže ste proti tomu, aby si túto výhodu pri zdanení mohli uplatniť dohodári. Naozaj tomu nerozumiem. To sú jednoducho vaše klapky na očiach, že ale veď to je váš problém.
Poďme ďalej k tomu, čo čaká zamestnávateľov, ale aj jednotlivé osoby, pokiaľ ide o vyššie administratívne, byrokratické povinnosti, ktoré sa zavádzajú od 1. januára 2013 pri prácach na dohodu. Keďže väčšina z dohodárov bude dôchodkovo poistená, budú sa musieť vo firmách pre nich viesť evidenčné listy dôchodkového poistenia. Je to jedno tlačivo, ktoré je pomerne komplikované. A žiadna mzdárka nemá nejakú veľkú radosť, keď ho musí zamestnancovi po skončení zamestnania, po tých dvoch, troch, piatich rokoch, keď zamestnanie končí, vypĺňať. Je s tým relatívne veľa roboty. No a teraz si predstavte, že na Slovensku je množstvo, desaťtisíce dohodárov, ktorí majú dohodu uzatvorenú na jeden jediný deň, pretože ide o nejakú naozaj maličkosť, ktorá sa zmluvne kryje cez dohodu. Je to výhodné z hľadiska nízkej administratívy. Tak po novom tá mzdová účtovníčka v tej firme bude musieť za ten jeden jediný deň trvajúcu dohodu vystavovať komplikovaný evidenčný list dôchodkového poistenia. Poviem z vlastnej praxe ako funkcionár futbalového klubu Inter Bratislava, na dohodu „zamestnávame" usporiadateľov alebo rozhodcov pri rôznych futbalových turnajoch, ktoré usporadúvame pre našich žiačikov, a rozhodca príde ráno na deviatu, odpíska niekoľko zápasov na tom turnaji pre tých našich žiačikov, o druhej skončí, teda pracuje, píska päť hodín, robí to na dohodu o vykonaní práce, no naša mzdová účtovníčka bude musieť za tých päť hodín jeho práce, dostane za to 10 eur, nejakú symbolickú odmenu, hodinu vypĺňať evidenčný list dôchodkového poistenia, pretože z tých 10 eur sa bude platiť dôchodkové poistenie. A podľa Zákonníka práce pribúdajú ďalšie povinnosti zamestnávateľom pri týchto dohodách. Je to napríklad povinnosť evidencie pracovného času. Čiže my na to futbalovom turnaji budeme musieť mať takú písanku, dochádzku, knihu dochádzky a tam tomu rozhodcovi zapíšeme, že pracoval od deviatej do štrnástej. A dokonca nový Zákonník práce zakazuje dohodárom pracovať nadčas. Čiže ak ten futbalový turnaj neskončí podľa toho predpokladu o štrnástej, ale budú sa kopať ešte nejaké jedenástky alebo sa niečo nejako predĺži a bude sa hrať do tretej, tak on sa o tej druhej musí vlastne zbaliť a odísť, pretože my mu nemôžeme nariadiť, aby zostal do tej tretej, pretože mal dohodnuté, že bude pracovať do druhej, a tá hodina nadčas, to je jednoducho zakázané. To niekto múdry vymyslel do Zákonníka práce, lebo chceme ochraňovať dohodárov. Ďakujem pekne.
Súčasťou tej ochrany dohodárov v Zákonníku práce je napríklad aj to, že keď dohodár mal v nejaký deň pracovať, ale nepríde do práce, pretože šiel k lekárovi, tak získava tzv. ochranu, aby ho zamestnávateľ nejako nepotrestal za to, že bol u lekára. A bude to mať ako ospravedlnenú neprítomnosť, ako prekážku v práci, ako tzv. paragraf. To je skvelé, potešia sa zamestnávatelia, aj tí dohodári. Ale keďže ten dohodár bude dôchodkovo poistený, podľa § 26 zákona o sociálnom poistení bude musieť ten zamestnávateľ oznámiť, nahlásiť na príslušnom tlačive do Sociálnej poisťovne tzv. prerušenie povinného dôchodkového poistenia na ten jeden deň. To je úžasná vec, úžasná vec. K ničomu to nevedie, len k zvyšovaniu administratívy.
No a úplnou bombou je to, čo vymysleli v súlade s tým novým zákonom o zdravotnom poistení na ministerstve zdravotníctva. Teraz ma, prosím, pozorne počúvajte a skúste sa nesmiať. Skúste zachovať vážnosť, ktorá náleží tejto poslaneckej snemovni. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva sa pri dohodároch, ktorí budú zdravotne poistení, a to bude z nich väčšina, má postupovať tak, že majú sa prihlasovať ako zamestnanci do zdravotnej poisťovne na tie dni, keď skutočne vykonávajú prácu, a v dňoch, keď prácu nevykonávajú, majú byť zo zdravotnej poisťovne odhlásení. U väčšiny dohodárov, ktorí majú tú dohodu uzatvorenú na aspoň trošku dlhší čas, to funguje tak, že nechodia do práce každý deň, ale iba občas, podľa toho, ako to majú dohodnuté, resp. ako ich ten zamestnávateľ potrebuje. Tak si, prosím, predstavte, že nejaká osoba, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, bude mať dohodnuté, že chodí do práce na dve hodiny denne, a to vždy v pondelok, stredu a v piatok, iný príjem táto osoba nemá. Čiže z pohľadu zákona o zdravotnom poistení je samoplatiteľ. Po novom roku, keďže z tej dohody sa bude platiť zdravotné poistenie, bude zároveň aj akýmsi zamestnancom a bude to fungovať takto. V pondelok príde do práce, zamestnávateľ ho v pondelok ráno prihlási do zdravotnej poisťovne, v utorok do práce nepríde, zamestnávateľ túto osobu v utorok odhlasuje zo zdravotnej poisťovne, táto osoba je v utorok samoplatiteľ, čiže v utorok sa prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a platí si za ten utorok ako samoplatiteľ, v stredu príde do práce, čiže v stredu ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa v stredu zároveň odhlasuje ako samoplatiteľ, štvrtok do práce nepríde, čiže zamestnávateľ ju vo štvrtok odhlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa vo štvrtok prihlasuje ako samoplatiteľ, v piatok príde do práce, čiže v piatok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ, v sobotu, nedeľu nepracuje, čiže zamestnávateľ ju na ten víkend odhlasuje ako zamestnanca, ona sa na sobotu, nedeľu prihlasuje ako samoplatiteľ. A ideme do ďalšieho týždňa. V pondelok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ. V utorok ju zamestnávateľ odhlasuje ako zamestnanca, ona sa prihlasuje ako samoplatiteľ, v stredu,... a tak ďalej a tak ďalej, až kým nepomreli. (Potlesk.)
Takže toľko, nazvime to, k perličkám, ktoré ste, vážení kolegovia, schválili, pod ktoré ste sa podpísali, ale ktoré, dúfam, nepodpíše pán prezident. Mám na to ešte čas, aby sa správne rozhodol a takéto legislatívne paškvily svojím podpisom nepodporil a vrátil tieto paškvily sem to tejto snemovne.
Na záver by som ešte rád spomenul tie slávne diery v zákone, za ktoré pán štátny tajomník Burian mi odkazuje cez médiá vyhrážky, že ma dá trestne stíhať, že na mňa podá trestné oznámenie.
Takže poďme si ešte povedať aké ďalšie hlúposti ste schválili v zákone o sociálnom poistení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o štátnom rozpočte, nie o sociálnom poistení.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Presne tak, pani podpredsedníčka. A preto je dôležité, aby zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, neboli deravé a aby na to, čo ste si naplánovali, ste získali väčšie peniaze od ľudí, ktorí pracujú na dohodu, aby ste to naozaj aj splnili a aby tam tie diery neboli. Takže ak dovolíte, uvediem trošku edukatívnej ešte prednášky pre vašich kolegov a možno aj pre vás, aby ste vedeli, čo vlastne v tom zákone je.
Takže k tej prvej diere, o ktorej som hovoril ešte minulý týždeň. Ak sa dohoda o pracovnej činnosti napríklad uzatvorí na neurčitý čas, a to Zákonník práce umožňuje, podľa Zákonníka práce je dohodu o pracovnej činnosti možné uzatvoriť s otvoreným koncom na neurčitý čas, a zároveň sa pri tejto dohode dohodne tzv. nepravidelný príjem, to znamená, že odmena bude vyplácaná napríklad raz štvrťročne, a nie každý mesiac, tak v takom prípade podľa zákona, ktorý ste schválili, sa odvody do Sociálnej poisťovne budú platiť až po skončení dohody. Čiže tá dohoda ak bude trvať polroka, tak to bude po tom polroku, ak bude trvať rok, tak potom to bude po roku, ak bude trvať päť rokov, tak to bude po tých piatich rokoch, ak bude trvať pätnásť rokov, tak to bude po tých pätnástich rokoch. A tak by sme mohli pokračovať.
Ďalšia diera súvisí so zavedením nemocenského poistenia, ktoré ste zaviedli pri dohodách s pravidelným príjmom. Tu sa môže stať napríklad to, že dohodár, ktorý bude mať pravidelný príjem, napríklad pre to, lebo zamestná sa 29. januára, s dohodou skončí 5. februára, bude teda trvať cez dva mesiace, odmena bude nejaká vyplatená aj za január, aj za február, bude to odmena relatívne symbolická, v prepočte 13 eur na jeden kalendárny deň, tak po skončení tejto, povedzme, 7 – 8 dní trvajúcej dohody, po skončení zároveň povinného nemocenského poistenia bude tento bývalý dohodár v tzv. ochrannej lehote. A keď počas tejto ochrannej lehoty ochorie, čo sa môže stať, tak bude mať nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa trvania práceneschopnosti a tá nemocenská dávka sa vypočíta z tých trinástich eur, ktoré zarobil, tá dávka je 25 % prvé tri dni, 55 % ďalšie dni až do skončenia PN-ky, možno až rok, to znamená, že v prepočte, aby som vám uľahčil to počítanie, poviem, takýto dohodár, bývalý dohodár na nemocenskom získa zo Sociálnej poisťovne v prepočte okolo 200 eur mesačne.
Tretia diera, ktorá súvisí so študentmi. Mimochodom, nechápem logiku, prečo je odvodovo zvýhodnená dohoda pri študentoch vo veku do 18 rokov do 66 eur, pri študentoch vo veku medzi 18 a 26 rokov je to zrazu 155 eur a študent, ktorý je starší ako 26 rokov, napríklad doktorand alebo taký, ktorý začal študovať neskôr, žiadne odvodové zvýhodnenie nemá. Akú to má logiku? Dobre, takže študent, ktorý bude pracovať na takzvane odvodovo zvýhodnenú študentskú dohodu, napríklad 20-ročný vysokoškolák bude zarábať, povedzme, 150 eur mesačne, bude teda zarábať menej, ako je ten limit 155 eur, tá dohoda potrvá, povedzme, 3 mesiace, zarobí spolu 450 eur, 150 mesačne, nebude dôchodkovo poistený, pretože neprekročil ten stanovený limit. Zákon hovorí, že ak sa takémuto študentovi až po skončení dohody s nejakým mesačným, dvojmesačným odstupom dodatočne vyplatí nejaká odmena, tak táto odmena sa spätne zodvoduje za dobu dôchodkového poistenia. Lenže, vážení kolegovia, tento študent počas tých troch mesiacov trvajúcej dohody nebol dôchodkovo poistený, pretože jeho príjem nepresahoval 155 eur. Čiže z tejto odmeny, ktorá sa mu doplatí po skončení dohody, sa žiadne odvody platiť nebudú.
Tieto diery v zákone ak tam necháte, tak nepochybujem, že ich budú ľudia využívať, či vedome alebo nevedome.
A k tomu, čo ste si naplánovali získať, tie desiatky, stovky miliónov z dohôd a z ďalšieho zvýšenia odvodov. Ak necháte v tom Titanicu jednu malú dieročku, tak cez ňu začne sršať najprv malý pramienok. Ale sa postupne samospádom bude zväčšovať, zväčšovať tá dieročka, ten pramienok, až nakoniec vám ten Titanic pôjde ku dnu. Máte približne tri týždne na to, aby ste v skrátenom legislatívnom konaní tieto diery a tieto poškodenia zákona, o ktorých som hovoril (napríklad ženy na rodičovskej dovolenke), urýchlene opravili.
Dúfam, že pán Jasaň nebude po tomto mojom príspevku ďalej tvrdiť v médiách, že som na tieto diery dostatočným spôsobom v snemovni neupozornil. Ďakujem, pán minister, za vašu pozornosť. Ďakujem páni kolegovia, pani kolegyne. (Potlesk.)