Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, pardon, spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, milí hostia, je tu koniec roka, je tu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, je tu príležitosť, aby sme si zhrnuli, čo vláda Roberta Fica dokázala za tých niekoľko mesiacov svojho vládnutia.
Ak dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných profesionálnych oblastiach svojho života. A to sú zmeny, ktoré táto vláda a tento parlament valcom 83 hlasov presadil, pokiaľ ide o odvody, dane, podnikateľské prostredie, Zákonník práce a podobne. Sú to všetko zmeny, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku po 1. januári. To, čo ľudia len dnes počúvajú z médií a kdesi možno klopkajú na čelo, o čom sa tí politici handrkujú, o čom to v tom parlamente debatujú, že veď ten parlament treba zrušiť, že je to tu na nič, po 1. januári pocítia na vlastnej koži, vo svojich peňaženkách, na znižovaní svojej životnej úrovne, na strate zamestnania. No lepšie to jednoducho nebude, nemá to byť prečo lepšie.
Poďme k témam, ktoré som avizoval.
Tento parlament na popud vlády prijal dve novely Zákonníka práce, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o sociálnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, a napokon dve novely zákona o dani z príjmov, ktoré budú účinné od 1. januára. Čiže z týchto štyroch veľmi dôležitých zákonov, ktoré sa dotýkajú ľudí v prvom rade, ale zároveň aj všetkých zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, každý má po dve novely, ktoré platia od 1. januára. To je spolu osem noviel, ktorými sa výrazným spôsobom mení prostredie, či podnikateľské, či pre zamestnávanie, či daňové, odvodové prostredie na Slovensku. Ak ma dobre počúvate, hovorím, osem vážnych zmien zákonov v tejto oblasti naraz je nestráviteľných aj pre koňa, nieto ešte pre nejakú mzdovú účtovníčku v nejakej malej firme, ktorá toto všetko musí absorbovať a ktorá musí správnym spôsobom po januári počítať tie vyššie dane, vyššie odvody a tak ďalej a tak ďalej a dodržiavať Zákonník práce, samozrejme, ktorý sa výrazným spôsobom zmenil.
Mám za sebou asi 30 prednášok, ktoré som od augusta absolvoval po celom Slovensku, stretol som sa asi s 3 500 drobnými podnikateľmi, ekonómami, personalistkami, mzdovými účtovníčkami. A snažil som sa im vysvetliť, čo všetko ste zmenili, čo všetko ste schválili a aké hlúposti ste porobili. Môžem vám s dôverou povedať, že nestretol som sa s ani jedným jediným pozitívnym ohlasom na tieto výsledky vašej „práce“, všetci sa chytali za hlavy, všetci si ťukali na čelo, všetci nechápali, prečo ste to vlastne urobili. Nechápu, nevedia, akým spôsobom si poradia po novom roku. Bude ich to stáť viac energie, viac peňazí. A, samozrejme, bude sa prepúšťať. To sú dôsledky vašich zmien. Poďme si ich teda rozobrať trošku podrobnejšie.
Vaším Zákonníkom práce ste pokazili podnikateľské prostredie. Je absolútne zbytočné sa tu handrkovať či tento Zákonník práce prinesie alebo neprinesie stratu alebo zisk pracovných miest. Ten, kto má trošku oči otvorené a chodí medzi ľudí, tak vie, čo to bude znamenať.
Vy sa veľmi radi oháňate tým, že ste týmto vaším Zákonníkom práce zlepšili podmienky zamestnávania pre ľudí, že ste ho vyvážili v prospech zamestnancov. Tak ja vám teda poviem tri veci, ktoré ste pohnojili v novom Zákonníku práce.
V prvom rade neumožňujete rozvrhnúť nerovnomerným spôsobom pracovný čas v niektorých firmách na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V menších firmách nebude môcť zamestnanec, aj keby to akokoľvek chcel, pracovať napríklad na dvanástky, pretože ste mu to jednoducho zakázali. Ďalej, v menších firmách nebudú môcť využívať tzv. konto pracovného času, čo je veľmi flexibilná forma pracovného času umožňujúca firmám prežiť súčasné turbulentné obdobie. Menšie firmy to nebudú môcť zaviesť. Menšie firmy pôjdu do krachu. Menšie firmy budú musieť prepúšťať. Ďalej, ste fakticky zakázali dobrovoľné nadčasy. Ak nejaký zamestnanec si chce v týchto ťažkých časoch, keď je každé euro dobré, privyrobiť v nadčasoch, ktoré sám iniciuje, sám chce pracovať nejakú tú hodinu naviac, tak jednoducho nemôže, pokiaľ tam nie je tzv. prechodná, naliehavá zvýšená potreba práce. Buď to bude musieť obchádzať, tak aby inšpektor práce, ktorý môže prísť, bol spokojný, alebo jednoducho si privyrobiť cez nadčasy nemôže, pretože ste mu to zakázali, pretože práca je zrejme škodlivá.
Ďalej, pokiaľ je to veľmi populárne, ako ste fantasticky zlepšili zamestnancovi podmienky pri skončení zamestnania, lebo ste zaviedli súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Áno, zaviedli ste ho, ale zároveň ste znemožnili zamestnancovi, aby sa sám rozhodol, aký spôsobom si skutočne uplatní výpovednú dobu, či si ju celú vyčerpá alebo či časť z nej zamení za ďalšie odstupné. Takéto právo totižto za toho môjho zlého Zákonníka práce zamestnanec mal, za toho vášho vynikajúceho Zákonníka práce ho už nemá. Toto právo zamestnanec jednoducho stratil, čím ste oslabili jeho postavenie.
A, naviac, pripomeniem tým, ktorí nevedia, ako vyzerá nový Zákonník práce, a to je, predpokladám, väčšina vašich poslancov, nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak ide o výpovedný dôvod, rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo nadbytočnosť zamestnanca alebo zlý zdravotný stav zamestnanca. Len vtedy má nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď napríklad preto, pretože neuspokojivo plní pracovné úlohy, alebo preto, lebo nespĺňa podmienky na výkon práce dané osobitným predpisom, respektíve interným predpisom zamestnávateľa, tak nárok na odstupné nemá. Tam ste mu žiadny nárok na odstupné nepridali, ale práve, naopak, aj v týchto prípadoch, keď podľa starého Zákonníka práce má nárok na výpovednú dobu jeden alebo dva mesiace, ste mu zobrali právo rozhodnúť sa vlastnou hlavou a tak, ako on to potrebuje, či si tú výpovednú dobu naozaj využije alebo či si ju zamení pri skoršom odchode za odstupné. Toto právo zamestnanec stratil. Čiže v takýchto prípadoch takejto výpovede na tom bude horšie ako doteraz. To je výsledok, keď Zákonník práce robia diletanti a odbory, ktoré, s prepáčením, k živému robotníkovi ani nepričuchli.
Poďme na ďalšiu tému, 2. pilier. Snažíte sa zlikvidovať 2. pilier. Z vašej rétoriky je to úplne zrejmé, pred pár minútami sme počuli z úst pána Duchoňa, čo si o 2. pilieri myslí. A nie je to len on, ktorý sa takýmto spôsobom prejavuje. Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. To v prepočte na absolútnu sumu znamená, že sporitelia si na Slovensku našetria každoročne asi o 500 miliónov eur ročne menej. A 500 miliónov eur použijete v štátnom rozpočte na bohvieaké výstrelky namiesto toho, aby si to sporitelia šetrili na svoju starobu, na horšie časy, na to, keď nebudú vládať pracovať.
Naviac, okrem tejto očividnej hlúposti, ktorá veľmi poškodí mladšiu a strednú generáciu, pretože ten tzv. štátny dôchodok im nikdy nevynahradí, to, čo by mali v 2. pilieri, a to, že im to nevynahradí to, priznávate, veď vy sami ste iniciovali, schválili a podporili zmeny v 1. pilieri, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, napríklad zoslabovanie priemerného osobného mzdového bodu pre nadpriemerne zarábajúcich, napríklad ste podporili a sami navrhli nižšiu valorizáciu, sami priznávate, že 1. pilier je v dnešnej podobe neudržateľný a tak ako sa urobili zmeny teraz, tak sa budú musieť zmeny robiť aj v budúcnosti a nebudú to zmeny príjemné.
Ale vrátim sa k tým ďalším zmenám. Pán premiér Fico neustále argumentuje tým, že 2. pilier je nevýnosný, že v 2. pilieri je zhodnotenie veľmi nízke. Poprosím všetkých, ktorí majú momentálne zapnutý internet, aby si otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska www.nbs.sk, tam si našli sekciu Dohľad nad finančným trhom, Dohľad nad dôchodkovým sporením, tam si pozreli na grafe, akým spôsobom sa vyvíja hodnota dôchodkovej jednotky, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti a pokiaľ ide o novozavedené indexové fondy. Ak si dáte tú námahu a pozriete sa tam, aký je vývoj v indexových fondoch, tak zistíte, že za osem mesiacov od mája, za osem mesiacov existencie indexových fondov najúspešnejší indexový fond za osem mesiacov dosiahol prakticky 15-percentné zhodnotenie na osemmesačnej báze, podotýkam, nie na ročnej, za osem mesiacov o 15 % zhodnotil majetok sporiteľov a ten najmenej úspešný fond sa zhodnotil o vyše 4 % za osem mesiacov. To je v prepočte na celý rok približne 6 % pre ten najmenej úspešný indexový fond. A 6 % je omnoho viac ako inflácia, aj tých 6 %. Chcete silou-mocou zničiť tento spôsob sporenia. A nepriamo sa snažíte aj o to, aby indexové fondy boli zrušené. Ja osobne som do indexového fondu vstúpil okamžite, ako sa to dalo. A toto svoje rozhodnutie, samozrejme, neľutujem. A odporúčam to aj vám, mladí priatelia, ktorí ste na balkóne, pretože rozumné dôchodkové sporenie s dobre manažovaným vedením vám naozaj dokáže zabezpečiť omnoho lepšie dôchodky ako Sociálna poisťovňa. Taký je, bohužiaľ, život, bohužiaľ, pri vedení tejto vlády.
Poďme na ďalšie zmeny, ďalšie zákony, zákon o zdravotnom poistení, dve jeho novely. Tá druhá novela, ktorú ste schválili pred približne týždňom v tejto snemovni, to je úplná katastrofa, to je právny paškvil. A verím, že pán prezident túto novelu nepodpíše. Je to doslova a do písmena právny paškvil, je to nevykonateľné, je to nezrozumiteľné, zavádza to právnu neistotu. Prečo? O podieloch na zisku poviem potom, to sme tu už preberali, ale chcem vás upozorniť, vážení kolegovia a kolegyne, na to, že bola schválená novela, podľa ktorej štát bude platiť poistné za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú príjem, resp. ak majú príjem najviac do výšky 15-násobku platného životného minima. To je pre budúci rok sumu niečo cez 2 900 eur. Čo to znamená? Znamená to napríklad, že ak nejaká osoba, ktorá je dnes poistencom štátu, napr. študent, zarobí na budúci rok nejakým spôsobom viac ako 2 900 eur, tak štát za neho poistné platiť nebude. Tu potom vzniká otázka, kto za tohto študenta bude platiť poistné, keď to nebude štát. No odpoveď je v § 11, ak nie je niekto zamestnancom, ak niekto nie je SZČO, ak niekto nie je poistencom štátu, tak sa stáva samoplatiteľ. To znamená, podľa tejto dikcie novely, ktorú ste schválili, študenti, ktorí majú tú drzosť, že si zarobia cez 2 900 eur, že sú aktívni, budú si musieť doplatiť ako samoplatitelia zdravotné poistenia. To isté napríklad je s dôchodcami. Pri dôchodcovi, ktorý sa bude snažiť si privyrobiť napr. na dohodu a zarobí za rok viac ako 2 900 eur, to je, prosím, pekne 250 eur mesačne, čiže nie je to nejaká horibilná suma, tak vzniká otázka, čo teda v prípade, že štát za neho poistné platiť nebude. Odpoveď je podľa zákona, je samoplatiteľ, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie sám. Iný príklad poviem. Čo čaká dôchodcu, na to sa ma pýtal napríklad pán Korda včera na našej tlačovej besede, čo čaká jeho, keď je živnostník a zároveň poberá už dôchodok. Tak som mu povedal: „Pán Korda, dobrá správa aj pre vás je, ak zarobíte, ak budete mať vymeriavací základ zo živnosti vyšší ako 2 900 eur, štát za vás poistné platiť nebude, ste len SZČO a budete si musieť poistné doplatiť v ročnom zúčtovaní z minimálneho vymeriavacieho základu.“ Čiže namiesto tých súčasných 20 alebo 30 eur, ktoré pán Korda platí, resp. chystá sa platiť mesačne, bude platiť na zdravotné poistenie 55 eur mesačne, čiže temer dvakrát toľko. A v tom, samozrejme, nie je len pán Korda, ale aj tisíce živnostníkov, ktorí poberajú dôchodok, či starobný alebo invalidný, a majú tú drzosť, že dokážu zarobiť v podobe vymeriavacieho základu viac ako 2 900 eur ročne. Takýto paškvil ste schválili pred týždňom, vážení kolegovia, to už ani nehovorím, čo znamená zavedenie z vyšších odvodov z podielov na zisku. Ja som to tu už niekoľkokrát opakovane povedal, tvorivý Slovák si poradí, nemá s tým žiadny problém, obíde to ľavou zadnou. Lenže takýto zákon, ktorý znamená sedemnásobné zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku pre tých skutočne úspešných, je negatívny signál von ku každému potenciálnemu investorovi, ktorý zvažuje, či príde na Slovensko, alebo či pôjde napríklad do Maďarska, do Čiech, do Poľska, do Rumunska a tak ďalej, Slovensko aj kvôli takýmto zákonom obíde.
Poďme k zákonu o dani z príjmov. Zaviedli ste vyššie dane, zrušili ste pre väčšinu osôb možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti na manželku a to všetko s cieľom, aby ste získali viac zdrojov do štátneho rozpočtu. Znovu tu platí to isté, čo už tu bolo povedané nielen z mojich úst, ale aj z úst výlučne kolegov z opozičných lavíc. Takéto zvýšenie daní vôbec nemusí priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve, naopak, bude mať pravdepodobne úplne opačný efekt.
Ale zameriam sa na jeden detail. A to je odpočítateľná položka na manželku. Viacerí opoziční poslanci sme ešte v prvom čítaní upozorňovali, že takéto sprísnenie podmienok uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku je nespravodlivé a diskriminujúce voči mnohým rodinám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, a zobrať im túto možnosť daňovej úľavy pre ne bude prakticky znamenať o 60 eur mesačne nižší čistý príjem. Pripomeniem, teda schválený zákon umožňuje uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v štyroch prípadoch: Prvý prípad je, keď sa manželka stará o malé dieťa vo veku do troch rokov, poberá naň rodičovský príspevok. Druhý prípad je, keď manželka poberá príspevok za opatrovanie, čiže opatruje nejakú blízku osobu, napr. svojich rodičov. A potom máme tretí prípad, keď je tá manželka evidovaná na úrade práce. A k tomu pribudol cez pozmeňujúci návrh, ktorý ste vy podali, my sme ho podporili, prípad, keď manželka je invalidná, resp. poberá invalidný dôchodok.
Pán minister, upozorňovali sme vás, že bolo by dobre rozšíriť túto možnosť na aj ďalšie osoby, napríklad študentky. Prečo má byť potrestaná rodina o 60 eur nižším čistým mesačným príjmom, ak manželka študuje? Ak raz študuje, tak to nie je tzv. Počiatkova manželka, ako sa o tom hovorilo ešte niekedy pred rokom, keď sa snažil zľudovieť takýto výraz, skrátka študuje, preto nepracuje, lebo študuje. Prečo ju chcete takto potrestať, prečo chcete potrestať takto túto rodinu?
Ďalej pripomínam, že máme aj také osoby, ktoré síce nie sú evidované ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ale z titulu nízkeho príjmu majú nárok a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Čiže manželku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, to znamená, že asi tá rodina je sociálne odkázaná, ale z nejakého dôvodu nie je evidovaná v evidencii nezamestnaných, resp. nebude tam evidovaná, pretože podľa nového zákona pána Richtera bude vyradená, ak si dovolí zarobiť 3 centy na dohodu, tak takúto manželku si tiež nebude môcť manžel uplatniť z pohľadu tejto daňovej úľavy. Prečo, preboha, trestáte takúto rodinu? Toto je sociálne?
Ďalej, sú aj také osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnícku prácu. To znamená, sú hrdé tie osoby na to, čo robia, nie sú evidované na úrade práce, nepotrebujú to. Vykonávajú dobrovoľnícku prácu pre rôzne charitatívne organizácie, pre cirkevné organizácie. To sú tisícky ľudí. Nemajú nárok na tých 60 eur mesačne v podobe daňovej úľavy, žiaľ.
A poslednú skupinu osôb spomeniem, na ktorú ste zabudli, osôb, ktoré síce nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale poberajú príspevok na osobnú asistenciu. To je z pohľadu ľudí v podstate to isté, ale z vášho pohľadu to nie je to isté. Čiže osobám, ktoré poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ste tento nárok zobrali.
Takže toľko na dokreslenie toho, ako vládne sociálne cítiaca vláda.
Poďme k zákonu o sociálnom poistení a poďme k tomu, čo všetko ste tuná povymýšľali, dolátali, posplietali. Je to jedna katastrofa. A korunku na to ste nasadili tým tzv. poslaneckým návrhom zákona o sociálnom poistení, ktorý tu bol schválený 25. novembra, teda presne pred dvoma týždňami. Skúsim to vysvetliť. A, prosím vás, teraz naozaj dávajte pozor, vážení kolegovia zo strany SMER, pretože pán Jasaň ma cez médiá upozornil, že predsa nevysvetľujem dostatočným spôsobom, aké sú chyby v tých zákonoch, ktoré navrhujete a ktoré schvaľujete. Takže poprosím, vážení kolegovia, aj pán Jasaň, pustite si to, prosím vás, zo záznamu, keď tu nie ste prítomní. A pozorne ma tu počúvajte teraz, pretože teraz vám naozaj veľmi pokojne a systematicky vysvetlím, aké chyby ste napackali do zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o odvody z dohôd.
Po prvé. Množstvo ľudí nieže bude mať nejaký výnos alebo nejaký prospech z toho, že budú platiť odvody z dohôd, budú poistení. Tak z toho im predsa plynú nejaké nároky na nejaké dávky, veď to je dobre, tak argumentujete, veď budú mať vyšší dôchodok, budú mať vyššie tieto a tieto dávky. Takže, po prvé, tie osoby, ktoré majú niekoľko rokov do dôchodku, nemajú riadne zamestnanie, to znamená, nie sú SZČO, nemajú zamestnanie v pracovnom pomere s nejakým slušnejším príjmom a sú nútené prijať prácu na dohodu s relatívne nízkym zárobkom, cením si to, že pracujú, je lepšie, ako keby sedeli doma, frflali nad celým osudom a nerobili nič, resp. brali sociálne dávky, je vždy lepšie, keď pracujú aspoň na tú dohodu, takéto osoby, ktoré niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku pracujú na dohodu, zarobia 100 – 200 eur mesačne, a vy ste im zaviedli odvody na dôchodkové poistenie, tak nebudú mať vyšší dôchodok, práve, naopak, v mnohých prípadoch budú mať dôchodok nižší. Je to preto, lebo dôchodok je vypočítaný ako súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty. Je síce pravda, že tým poistením z dohody takejto osobe pribudnú roky dôchodkového poistenia, ale na druhej strane priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočítava ako priemer ich osobných mzdových bodov za jednotlivé roky poistenia počnúc rokom 1984, pre tieto ročníky sa nezahrnie do toho výpočtu celá ich pracovná kariéra, povedzme, od roku 1970, keď začali študovať alebo pracovať, ale až od roku 1984, tak tento priemerný osobný mzdový bod si takýmto nízkym zárobkom znížia a výsledkom bude nižší dôchodok, než keby nepracovali vôbec.
Druhá chyba v zákone, ktorá poškodí ľudí, ženy, ktoré sú na rodičovských, materských dovolenkách a za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát. Ak sa pozriete do zákona o sociálnom poistení, zistíte, že za niektoré osoby platí dôchodkové poistenie štát. Napríklad, a to je naozaj veľká skupina, to je asi 150 000 žien, ak sa nemýlim, za ženy, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov a počas tejto doby starostlivosti o dieťa nie sú poistené ako zamestnankyne alebo ako SZČO, čiže sú tzv. na rodičovskej dovolenke, platí dôchodkové poistenie štát, a to z vymeriavacieho základu daného ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená pre rok 2013, že štát za takéto ženy bude platiť dôchodkové poistenie zo základu 471,6 eura a z toho potom následne im bude plynúť príslušný nárok v budúcnosti na dôchodok, resp. ak si sporia v 2. pilieri, tak 4 % zo sumy 471 eur si viete vypočítať. To je suma, ktorá im ide na osobný dôchodkový účet každý mesiac. Ak takáto žena z dôvodu, že si chce zlepšiť finančnú situáciu, či pre seba, pre dieťa, pre rodinu, bude po novom roku pracovať na dohodu, zarobí na tú dohodu, povedzme, 100 eur mesačne, tak jednoducho bude dôchodkovo poistená ako zamestnanec. To ste schválili. To znamená, tým pádom štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. Bude si platiť dôchodkové poistenie ako zamestnanec sama z príjmu, povedzme, tých 100 eur. A teraz si, prosím vás, skúste porovnať na jednej strane 470 eur, z ktorých by platil štát, a na druhej strane 100 eur, z ktorých si to bude platiť sama. To vlastne znamená, že päťkrát menej si bude platiť na dôchodkové sporenie, ak je sporiteľka, to znamená, že bude mať päťkrát nižší nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne za takéto obdobie. Toto je sociálne?
Ďalej. Znova, ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, ak budú mať tzv. pravidelný príjem, budú aj poistené v nezamestnanosti. Poviete si, to ste schválili fantastickú vec, lebo keď stratí zamestnanie, bude mať aj predsa pri dohode po skončení dohody nárok na dávku v nezamestnanosti. Áno, vynikajúce, ale poďme sa pozrieť na tú dávku. Súčasný, ešte pár dní platiaci zákon hovorí to, to je zmena, ktorú som presadil ja hneď po nástupe do funkcie, že žena ak je zamestnaná, ale v zamestnaní má rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, je doma a po skončení rodičovskej dovolenky sa chce vrátiť do práce, ale medzitým zamestnávateľ napríklad zanikol alebo je nadbytočná, čiže okamžite z rodičovskej dovolenky ide na úrad práce, tak v takýchto prípadoch sa posudzuje jej nárok na dávku v nezamestnanosti nasledovne. Štandardne zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti je v prípade, ak príslušná osoba za posledné tri roky pred požiadaním o dávku v nezamestnanosti bola poistená v nezamestnanosti aspoň dva roky, žena, ktorá je na rodičovskej dovolenke, má v zamestnaní počas tejto doby prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, čiže vlastne poistená počas rodičovskej dovolenky nie je. Čiže tá otázka, či bola za posledné tri roky poistená aspoň dva roky, má odpoveď nie, nebola za posledné tri roky najmenej dva roky poistená. Lenže presne v týchto prípadoch platí pravidlo, podľa ktorého sa aj doba rodičovskej dovolenky považuje za dobu poistenia. Čiže v takomto prípade jej predsa len nárok na dávku vzniká a výška dávky sa určí podľa príjmu, ktorý mala predtým, ako na tú rodičovskú dovolenku šla, resp. z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosahovala, keby normálne pracovala. Čiže napríklad ak v tom zamestnaní má príjem 600 eur hrubého, tak nárok na dávku po rodičovskej dovolenke mať bude a bude vo výške 300 eur mesačne. Lenže od 1. januára ak si počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať na dohodu a privyrobí si, povedzme, 100 eur mesačne a bude z toho poistená v nezamestnanosti, tak v takom prípade Sociálna poisťovňa jej situáciu vyhodnotí tak, že počas tej rodičovskej dovolenky bola aktívne poistená v nezamestnanosti, nárok mať bude na dávku, ale v takomto prípade sa tá dávka vypočíta nie z toho príjmu, ktorý mala v tom riadnom zamestnaní, ale vypočíta sa z príjmu na tú dohodu. Čiže keď na tú dohodu zarobí 100 eur mesačne, tak dávka 50 % z toho bude 50 eur mesačne. Čiže odmenou za to, že si platila poistenie v nezamestnanosti, bude namiesto 300 eur dávky v nezamestnanosti 50 eur, šesťkrát menej. A to som bol ešte priateľský, keď som povedal, že bude mať na dohodu 100 eur. Čo keby mala na dohodu 20 eur mesačne? Potom by mala dávku v nezamestnanosti 10 eur mesačne, tridsaťkrát menšiu.
Ďalej, trošku sa ešte vrátim k zákonu o dani z príjmov. Aj po novom roku tu bude platiť jedna veľká nespravodlivosť voči tým, ktorí pracujú na dohodu, a to, že dohodári nebudú mať nárok na zamestnaneckú prémiu v zmysle zákona o dani z príjmov. Je to problém, ktorý som pánovi ministrovi do očí hovoril, keď sme boli v prvom čítaní pri zákone o dani z príjmov. A keďže nijakým spôsobom na to nereagoval nejakým pozmeňujúcim návrhom cez spoločnú správu a podobne, tak som si dovolil spolu s kolegyňou Nicholsonovou a kolegom Kollárom predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by takéto právo na zamestnaneckú prémiu priznal aj dohodárom. Žiaľ, kolegovia zo strany SMER tento pozmeňujúci návrh odmietli. Hlasovali proti nemu. Čiže ste proti tomu, aby si túto výhodu pri zdanení mohli uplatniť dohodári. Naozaj tomu nerozumiem. To sú jednoducho vaše klapky na očiach, že ale veď to je váš problém.
Poďme ďalej k tomu, čo čaká zamestnávateľov, ale aj jednotlivé osoby, pokiaľ ide o vyššie administratívne, byrokratické povinnosti, ktoré sa zavádzajú od 1. januára 2013 pri prácach na dohodu. Keďže väčšina z dohodárov bude dôchodkovo poistená, budú sa musieť vo firmách pre nich viesť evidenčné listy dôchodkového poistenia. Je to jedno tlačivo, ktoré je pomerne komplikované. A žiadna mzdárka nemá nejakú veľkú radosť, keď ho musí zamestnancovi po skončení zamestnania, po tých dvoch, troch, piatich rokoch, keď zamestnanie končí, vypĺňať. Je s tým relatívne veľa roboty. No a teraz si predstavte, že na Slovensku je množstvo, desaťtisíce dohodárov, ktorí majú dohodu uzatvorenú na jeden jediný deň, pretože ide o nejakú naozaj maličkosť, ktorá sa zmluvne kryje cez dohodu. Je to výhodné z hľadiska nízkej administratívy. Tak po novom tá mzdová účtovníčka v tej firme bude musieť za ten jeden jediný deň trvajúcu dohodu vystavovať komplikovaný evidenčný list dôchodkového poistenia. Poviem z vlastnej praxe ako funkcionár futbalového klubu Inter Bratislava, na dohodu „zamestnávame" usporiadateľov alebo rozhodcov pri rôznych futbalových turnajoch, ktoré usporadúvame pre našich žiačikov, a rozhodca príde ráno na deviatu, odpíska niekoľko zápasov na tom turnaji pre tých našich žiačikov, o druhej skončí, teda pracuje, píska päť hodín, robí to na dohodu o vykonaní práce, no naša mzdová účtovníčka bude musieť za tých päť hodín jeho práce, dostane za to 10 eur, nejakú symbolickú odmenu, hodinu vypĺňať evidenčný list dôchodkového poistenia, pretože z tých 10 eur sa bude platiť dôchodkové poistenie. A podľa Zákonníka práce pribúdajú ďalšie povinnosti zamestnávateľom pri týchto dohodách. Je to napríklad povinnosť evidencie pracovného času. Čiže my na to futbalovom turnaji budeme musieť mať takú písanku, dochádzku, knihu dochádzky a tam tomu rozhodcovi zapíšeme, že pracoval od deviatej do štrnástej. A dokonca nový Zákonník práce zakazuje dohodárom pracovať nadčas. Čiže ak ten futbalový turnaj neskončí podľa toho predpokladu o štrnástej, ale budú sa kopať ešte nejaké jedenástky alebo sa niečo nejako predĺži a bude sa hrať do tretej, tak on sa o tej druhej musí vlastne zbaliť a odísť, pretože my mu nemôžeme nariadiť, aby zostal do tej tretej, pretože mal dohodnuté, že bude pracovať do druhej, a tá hodina nadčas, to je jednoducho zakázané. To niekto múdry vymyslel do Zákonníka práce, lebo chceme ochraňovať dohodárov. Ďakujem pekne.
Súčasťou tej ochrany dohodárov v Zákonníku práce je napríklad aj to, že keď dohodár mal v nejaký deň pracovať, ale nepríde do práce, pretože šiel k lekárovi, tak získava tzv. ochranu, aby ho zamestnávateľ nejako nepotrestal za to, že bol u lekára. A bude to mať ako ospravedlnenú neprítomnosť, ako prekážku v práci, ako tzv. paragraf. To je skvelé, potešia sa zamestnávatelia, aj tí dohodári. Ale keďže ten dohodár bude dôchodkovo poistený, podľa § 26 zákona o sociálnom poistení bude musieť ten zamestnávateľ oznámiť, nahlásiť na príslušnom tlačive do Sociálnej poisťovne tzv. prerušenie povinného dôchodkového poistenia na ten jeden deň. To je úžasná vec, úžasná vec. K ničomu to nevedie, len k zvyšovaniu administratívy.
No a úplnou bombou je to, čo vymysleli v súlade s tým novým zákonom o zdravotnom poistení na ministerstve zdravotníctva. Teraz ma, prosím, pozorne počúvajte a skúste sa nesmiať. Skúste zachovať vážnosť, ktorá náleží tejto poslaneckej snemovni. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva sa pri dohodároch, ktorí budú zdravotne poistení, a to bude z nich väčšina, má postupovať tak, že majú sa prihlasovať ako zamestnanci do zdravotnej poisťovne na tie dni, keď skutočne vykonávajú prácu, a v dňoch, keď prácu nevykonávajú, majú byť zo zdravotnej poisťovne odhlásení. U väčšiny dohodárov, ktorí majú tú dohodu uzatvorenú na aspoň trošku dlhší čas, to funguje tak, že nechodia do práce každý deň, ale iba občas, podľa toho, ako to majú dohodnuté, resp. ako ich ten zamestnávateľ potrebuje. Tak si, prosím, predstavte, že nejaká osoba, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, bude mať dohodnuté, že chodí do práce na dve hodiny denne, a to vždy v pondelok, stredu a v piatok, iný príjem táto osoba nemá. Čiže z pohľadu zákona o zdravotnom poistení je samoplatiteľ. Po novom roku, keďže z tej dohody sa bude platiť zdravotné poistenie, bude zároveň aj akýmsi zamestnancom a bude to fungovať takto. V pondelok príde do práce, zamestnávateľ ho v pondelok ráno prihlási do zdravotnej poisťovne, v utorok do práce nepríde, zamestnávateľ túto osobu v utorok odhlasuje zo zdravotnej poisťovne, táto osoba je v utorok samoplatiteľ, čiže v utorok sa prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a platí si za ten utorok ako samoplatiteľ, v stredu príde do práce, čiže v stredu ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa v stredu zároveň odhlasuje ako samoplatiteľ, štvrtok do práce nepríde, čiže zamestnávateľ ju vo štvrtok odhlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa vo štvrtok prihlasuje ako samoplatiteľ, v piatok príde do práce, čiže v piatok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ, v sobotu, nedeľu nepracuje, čiže zamestnávateľ ju na ten víkend odhlasuje ako zamestnanca, ona sa na sobotu, nedeľu prihlasuje ako samoplatiteľ. A ideme do ďalšieho týždňa. V pondelok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ. V utorok ju zamestnávateľ odhlasuje ako zamestnanca, ona sa prihlasuje ako samoplatiteľ, v stredu,... a tak ďalej a tak ďalej, až kým nepomreli. (Potlesk.)
Takže toľko, nazvime to, k perličkám, ktoré ste, vážení kolegovia, schválili, pod ktoré ste sa podpísali, ale ktoré, dúfam, nepodpíše pán prezident. Mám na to ešte čas, aby sa správne rozhodol a takéto legislatívne paškvily svojím podpisom nepodporil a vrátil tieto paškvily sem to tejto snemovne.
Na záver by som ešte rád spomenul tie slávne diery v zákone, za ktoré pán štátny tajomník Burian mi odkazuje cez médiá vyhrážky, že ma dá trestne stíhať, že na mňa podá trestné oznámenie.
Takže poďme si ešte povedať aké ďalšie hlúposti ste schválili v zákone o sociálnom poistení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o štátnom rozpočte, nie o sociálnom poistení.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Presne tak, pani podpredsedníčka. A preto je dôležité, aby zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, neboli deravé a aby na to, čo ste si naplánovali, ste získali väčšie peniaze od ľudí, ktorí pracujú na dohodu, aby ste to naozaj aj splnili a aby tam tie diery neboli. Takže ak dovolíte, uvediem trošku edukatívnej ešte prednášky pre vašich kolegov a možno aj pre vás, aby ste vedeli, čo vlastne v tom zákone je.
Takže k tej prvej diere, o ktorej som hovoril ešte minulý týždeň. Ak sa dohoda o pracovnej činnosti napríklad uzatvorí na neurčitý čas, a to Zákonník práce umožňuje, podľa Zákonníka práce je dohodu o pracovnej činnosti možné uzatvoriť s otvoreným koncom na neurčitý čas, a zároveň sa pri tejto dohode dohodne tzv. nepravidelný príjem, to znamená, že odmena bude vyplácaná napríklad raz štvrťročne, a nie každý mesiac, tak v takom prípade podľa zákona, ktorý ste schválili, sa odvody do Sociálnej poisťovne budú platiť až po skončení dohody. Čiže tá dohoda ak bude trvať polroka, tak to bude po tom polroku, ak bude trvať rok, tak potom to bude po roku, ak bude trvať päť rokov, tak to bude po tých piatich rokoch, ak bude trvať pätnásť rokov, tak to bude po tých pätnástich rokoch. A tak by sme mohli pokračovať.
Ďalšia diera súvisí so zavedením nemocenského poistenia, ktoré ste zaviedli pri dohodách s pravidelným príjmom. Tu sa môže stať napríklad to, že dohodár, ktorý bude mať pravidelný príjem, napríklad pre to, lebo zamestná sa 29. januára, s dohodou skončí 5. februára, bude teda trvať cez dva mesiace, odmena bude nejaká vyplatená aj za január, aj za február, bude to odmena relatívne symbolická, v prepočte 13 eur na jeden kalendárny deň, tak po skončení tejto, povedzme, 7 – 8 dní trvajúcej dohody, po skončení zároveň povinného nemocenského poistenia bude tento bývalý dohodár v tzv. ochrannej lehote. A keď počas tejto ochrannej lehoty ochorie, čo sa môže stať, tak bude mať nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa trvania práceneschopnosti a tá nemocenská dávka sa vypočíta z tých trinástich eur, ktoré zarobil, tá dávka je 25 % prvé tri dni, 55 % ďalšie dni až do skončenia PN-ky, možno až rok, to znamená, že v prepočte, aby som vám uľahčil to počítanie, poviem, takýto dohodár, bývalý dohodár na nemocenskom získa zo Sociálnej poisťovne v prepočte okolo 200 eur mesačne.
Tretia diera, ktorá súvisí so študentmi. Mimochodom, nechápem logiku, prečo je odvodovo zvýhodnená dohoda pri študentoch vo veku do 18 rokov do 66 eur, pri študentoch vo veku medzi 18 a 26 rokov je to zrazu 155 eur a študent, ktorý je starší ako 26 rokov, napríklad doktorand alebo taký, ktorý začal študovať neskôr, žiadne odvodové zvýhodnenie nemá. Akú to má logiku? Dobre, takže študent, ktorý bude pracovať na takzvane odvodovo zvýhodnenú študentskú dohodu, napríklad 20-ročný vysokoškolák bude zarábať, povedzme, 150 eur mesačne, bude teda zarábať menej, ako je ten limit 155 eur, tá dohoda potrvá, povedzme, 3 mesiace, zarobí spolu 450 eur, 150 mesačne, nebude dôchodkovo poistený, pretože neprekročil ten stanovený limit. Zákon hovorí, že ak sa takémuto študentovi až po skončení dohody s nejakým mesačným, dvojmesačným odstupom dodatočne vyplatí nejaká odmena, tak táto odmena sa spätne zodvoduje za dobu dôchodkového poistenia. Lenže, vážení kolegovia, tento študent počas tých troch mesiacov trvajúcej dohody nebol dôchodkovo poistený, pretože jeho príjem nepresahoval 155 eur. Čiže z tejto odmeny, ktorá sa mu doplatí po skončení dohody, sa žiadne odvody platiť nebudú.
Tieto diery v zákone ak tam necháte, tak nepochybujem, že ich budú ľudia využívať, či vedome alebo nevedome.
A k tomu, čo ste si naplánovali získať, tie desiatky, stovky miliónov z dohôd a z ďalšieho zvýšenia odvodov. Ak necháte v tom Titanicu jednu malú dieročku, tak cez ňu začne sršať najprv malý pramienok. Ale sa postupne samospádom bude zväčšovať, zväčšovať tá dieročka, ten pramienok, až nakoniec vám ten Titanic pôjde ku dnu. Máte približne tri týždne na to, aby ste v skrátenom legislatívnom konaní tieto diery a tieto poškodenia zákona, o ktorých som hovoril (napríklad ženy na rodičovskej dovolenke), urýchlene opravili.
Dúfam, že pán Jasaň nebude po tomto mojom príspevku ďalej tvrdiť v médiách, že som na tieto diery dostatočným spôsobom v snemovni neupozornil. Ďakujem, pán minister, za vašu pozornosť. Ďakujem páni kolegovia, pani kolegyne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 11.12.2012 9:45 - 10:31 hod.
Jozef MihálAk dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných...
Ak dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných profesionálnych oblastiach svojho života. A to sú zmeny, ktoré táto vláda a tento parlament valcom 83 hlasov presadil, pokiaľ ide o odvody, dane, podnikateľské prostredie, Zákonník práce a podobne. Sú to všetko zmeny, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku po 1. januári. To, čo ľudia len dnes počúvajú z médií a kdesi možno klopkajú na čelo, o čom sa tí politici handrkujú, o čom to v tom parlamente debatujú, že veď ten parlament treba zrušiť, že je to tu na nič, po 1. januári pocítia na vlastnej koži, vo svojich peňaženkách, na znižovaní svojej životnej úrovne, na strate zamestnania. No lepšie to jednoducho nebude, nemá to byť prečo lepšie.
Poďme k témam, ktoré som avizoval.
Tento parlament na popud vlády prijal dve novely Zákonníka práce, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o sociálnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, a napokon dve novely zákona o dani z príjmov, ktoré budú účinné od 1. januára. Čiže z týchto štyroch veľmi dôležitých zákonov, ktoré sa dotýkajú ľudí v prvom rade, ale zároveň aj všetkých zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, každý má po dve novely, ktoré platia od 1. januára. To je spolu osem noviel, ktorými sa výrazným spôsobom mení prostredie, či podnikateľské, či pre zamestnávanie, či daňové, odvodové prostredie na Slovensku. Ak ma dobre počúvate, hovorím, osem vážnych zmien zákonov v tejto oblasti naraz je nestráviteľných aj pre koňa, nieto ešte pre nejakú mzdovú účtovníčku v nejakej malej firme, ktorá toto všetko musí absorbovať a ktorá musí správnym spôsobom po januári počítať tie vyššie dane, vyššie odvody a tak ďalej a tak ďalej a dodržiavať Zákonník práce, samozrejme, ktorý sa výrazným spôsobom zmenil.
Mám za sebou asi 30 prednášok, ktoré som od augusta absolvoval po celom Slovensku, stretol som sa asi s 3 500 drobnými podnikateľmi, ekonómami, personalistkami, mzdovými účtovníčkami. A snažil som sa im vysvetliť, čo všetko ste zmenili, čo všetko ste schválili a aké hlúposti ste porobili. Môžem vám s dôverou povedať, že nestretol som sa s ani jedným jediným pozitívnym ohlasom na tieto výsledky vašej „práce“, všetci sa chytali za hlavy, všetci si ťukali na čelo, všetci nechápali, prečo ste to vlastne urobili. Nechápu, nevedia, akým spôsobom si poradia po novom roku. Bude ich to stáť viac energie, viac peňazí. A, samozrejme, bude sa prepúšťať. To sú dôsledky vašich zmien. Poďme si ich teda rozobrať trošku podrobnejšie.
Vaším Zákonníkom práce ste pokazili podnikateľské prostredie. Je absolútne zbytočné sa tu handrkovať či tento Zákonník práce prinesie alebo neprinesie stratu alebo zisk pracovných miest. Ten, kto má trošku oči otvorené a chodí medzi ľudí, tak vie, čo to bude znamenať.
Vy sa veľmi radi oháňate tým, že ste týmto vaším Zákonníkom práce zlepšili podmienky zamestnávania pre ľudí, že ste ho vyvážili v prospech zamestnancov. Tak ja vám teda poviem tri veci, ktoré ste pohnojili v novom Zákonníku práce.
V prvom rade neumožňujete rozvrhnúť nerovnomerným spôsobom pracovný čas v niektorých firmách na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V menších firmách nebude môcť zamestnanec, aj keby to akokoľvek chcel, pracovať napríklad na dvanástky, pretože ste mu to jednoducho zakázali. Ďalej, v menších firmách nebudú môcť využívať tzv. konto pracovného času, čo je veľmi flexibilná forma pracovného času umožňujúca firmám prežiť súčasné turbulentné obdobie. Menšie firmy to nebudú môcť zaviesť. Menšie firmy pôjdu do krachu. Menšie firmy budú musieť prepúšťať. Ďalej, ste fakticky zakázali dobrovoľné nadčasy. Ak nejaký zamestnanec si chce v týchto ťažkých časoch, keď je každé euro dobré, privyrobiť v nadčasoch, ktoré sám iniciuje, sám chce pracovať nejakú tú hodinu naviac, tak jednoducho nemôže, pokiaľ tam nie je tzv. prechodná, naliehavá zvýšená potreba práce. Buď to bude musieť obchádzať, tak aby inšpektor práce, ktorý môže prísť, bol spokojný, alebo jednoducho si privyrobiť cez nadčasy nemôže, pretože ste mu to zakázali, pretože práca je zrejme škodlivá.
Ďalej, pokiaľ je to veľmi populárne, ako ste fantasticky zlepšili zamestnancovi podmienky pri skončení zamestnania, lebo ste zaviedli súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Áno, zaviedli ste ho, ale zároveň ste znemožnili zamestnancovi, aby sa sám rozhodol, aký spôsobom si skutočne uplatní výpovednú dobu, či si ju celú vyčerpá alebo či časť z nej zamení za ďalšie odstupné. Takéto právo totižto za toho môjho zlého Zákonníka práce zamestnanec mal, za toho vášho vynikajúceho Zákonníka práce ho už nemá. Toto právo zamestnanec jednoducho stratil, čím ste oslabili jeho postavenie.
A, naviac, pripomeniem tým, ktorí nevedia, ako vyzerá nový Zákonník práce, a to je, predpokladám, väčšina vašich poslancov, nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak ide o výpovedný dôvod, rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo nadbytočnosť zamestnanca alebo zlý zdravotný stav zamestnanca. Len vtedy má nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď napríklad preto, pretože neuspokojivo plní pracovné úlohy, alebo preto, lebo nespĺňa podmienky na výkon práce dané osobitným predpisom, respektíve interným predpisom zamestnávateľa, tak nárok na odstupné nemá. Tam ste mu žiadny nárok na odstupné nepridali, ale práve, naopak, aj v týchto prípadoch, keď podľa starého Zákonníka práce má nárok na výpovednú dobu jeden alebo dva mesiace, ste mu zobrali právo rozhodnúť sa vlastnou hlavou a tak, ako on to potrebuje, či si tú výpovednú dobu naozaj využije alebo či si ju zamení pri skoršom odchode za odstupné. Toto právo zamestnanec stratil. Čiže v takýchto prípadoch takejto výpovede na tom bude horšie ako doteraz. To je výsledok, keď Zákonník práce robia diletanti a odbory, ktoré, s prepáčením, k živému robotníkovi ani nepričuchli.
Poďme na ďalšiu tému, 2. pilier. Snažíte sa zlikvidovať 2. pilier. Z vašej rétoriky je to úplne zrejmé, pred pár minútami sme počuli z úst pána Duchoňa, čo si o 2. pilieri myslí. A nie je to len on, ktorý sa takýmto spôsobom prejavuje. Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. To v prepočte na absolútnu sumu znamená, že sporitelia si na Slovensku našetria každoročne asi o 500 miliónov eur ročne menej. A 500 miliónov eur použijete v štátnom rozpočte na bohvieaké výstrelky namiesto toho, aby si to sporitelia šetrili na svoju starobu, na horšie časy, na to, keď nebudú vládať pracovať.
Naviac, okrem tejto očividnej hlúposti, ktorá veľmi poškodí mladšiu a strednú generáciu, pretože ten tzv. štátny dôchodok im nikdy nevynahradí, to, čo by mali v 2. pilieri, a to, že im to nevynahradí to, priznávate, veď vy sami ste iniciovali, schválili a podporili zmeny v 1. pilieri, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, napríklad zoslabovanie priemerného osobného mzdového bodu pre nadpriemerne zarábajúcich, napríklad ste podporili a sami navrhli nižšiu valorizáciu, sami priznávate, že 1. pilier je v dnešnej podobe neudržateľný a tak ako sa urobili zmeny teraz, tak sa budú musieť zmeny robiť aj v budúcnosti a nebudú to zmeny príjemné.
Ale vrátim sa k tým ďalším zmenám. Pán premiér Fico neustále argumentuje tým, že 2. pilier je nevýnosný, že v 2. pilieri je zhodnotenie veľmi nízke. Poprosím všetkých, ktorí majú momentálne zapnutý internet, aby si otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska www.nbs.sk, tam si našli sekciu Dohľad nad finančným trhom, Dohľad nad dôchodkovým sporením, tam si pozreli na grafe, akým spôsobom sa vyvíja hodnota dôchodkovej jednotky, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti a pokiaľ ide o novozavedené indexové fondy. Ak si dáte tú námahu a pozriete sa tam, aký je vývoj v indexových fondoch, tak zistíte, že za osem mesiacov od mája, za osem mesiacov existencie indexových fondov najúspešnejší indexový fond za osem mesiacov dosiahol prakticky 15-percentné zhodnotenie na osemmesačnej báze, podotýkam, nie na ročnej, za osem mesiacov o 15 % zhodnotil majetok sporiteľov a ten najmenej úspešný fond sa zhodnotil o vyše 4 % za osem mesiacov. To je v prepočte na celý rok približne 6 % pre ten najmenej úspešný indexový fond. A 6 % je omnoho viac ako inflácia, aj tých 6 %. Chcete silou-mocou zničiť tento spôsob sporenia. A nepriamo sa snažíte aj o to, aby indexové fondy boli zrušené. Ja osobne som do indexového fondu vstúpil okamžite, ako sa to dalo. A toto svoje rozhodnutie, samozrejme, neľutujem. A odporúčam to aj vám, mladí priatelia, ktorí ste na balkóne, pretože rozumné dôchodkové sporenie s dobre manažovaným vedením vám naozaj dokáže zabezpečiť omnoho lepšie dôchodky ako Sociálna poisťovňa. Taký je, bohužiaľ, život, bohužiaľ, pri vedení tejto vlády.
Poďme na ďalšie zmeny, ďalšie zákony, zákon o zdravotnom poistení, dve jeho novely. Tá druhá novela, ktorú ste schválili pred približne týždňom v tejto snemovni, to je úplná katastrofa, to je právny paškvil. A verím, že pán prezident túto novelu nepodpíše. Je to doslova a do písmena právny paškvil, je to nevykonateľné, je to nezrozumiteľné, zavádza to právnu neistotu. Prečo? O podieloch na zisku poviem potom, to sme tu už preberali, ale chcem vás upozorniť, vážení kolegovia a kolegyne, na to, že bola schválená novela, podľa ktorej štát bude platiť poistné za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú príjem, resp. ak majú príjem najviac do výšky 15-násobku platného životného minima. To je pre budúci rok sumu niečo cez 2 900 eur. Čo to znamená? Znamená to napríklad, že ak nejaká osoba, ktorá je dnes poistencom štátu, napr. študent, zarobí na budúci rok nejakým spôsobom viac ako 2 900 eur, tak štát za neho poistné platiť nebude. Tu potom vzniká otázka, kto za tohto študenta bude platiť poistné, keď to nebude štát. No odpoveď je v § 11, ak nie je niekto zamestnancom, ak niekto nie je SZČO, ak niekto nie je poistencom štátu, tak sa stáva samoplatiteľ. To znamená, podľa tejto dikcie novely, ktorú ste schválili, študenti, ktorí majú tú drzosť, že si zarobia cez 2 900 eur, že sú aktívni, budú si musieť doplatiť ako samoplatitelia zdravotné poistenia. To isté napríklad je s dôchodcami. Pri dôchodcovi, ktorý sa bude snažiť si privyrobiť napr. na dohodu a zarobí za rok viac ako 2 900 eur, to je, prosím, pekne 250 eur mesačne, čiže nie je to nejaká horibilná suma, tak vzniká otázka, čo teda v prípade, že štát za neho poistné platiť nebude. Odpoveď je podľa zákona, je samoplatiteľ, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie sám. Iný príklad poviem. Čo čaká dôchodcu, na to sa ma pýtal napríklad pán Korda včera na našej tlačovej besede, čo čaká jeho, keď je živnostník a zároveň poberá už dôchodok. Tak som mu povedal: „Pán Korda, dobrá správa aj pre vás je, ak zarobíte, ak budete mať vymeriavací základ zo živnosti vyšší ako 2 900 eur, štát za vás poistné platiť nebude, ste len SZČO a budete si musieť poistné doplatiť v ročnom zúčtovaní z minimálneho vymeriavacieho základu.“ Čiže namiesto tých súčasných 20 alebo 30 eur, ktoré pán Korda platí, resp. chystá sa platiť mesačne, bude platiť na zdravotné poistenie 55 eur mesačne, čiže temer dvakrát toľko. A v tom, samozrejme, nie je len pán Korda, ale aj tisíce živnostníkov, ktorí poberajú dôchodok, či starobný alebo invalidný, a majú tú drzosť, že dokážu zarobiť v podobe vymeriavacieho základu viac ako 2 900 eur ročne. Takýto paškvil ste schválili pred týždňom, vážení kolegovia, to už ani nehovorím, čo znamená zavedenie z vyšších odvodov z podielov na zisku. Ja som to tu už niekoľkokrát opakovane povedal, tvorivý Slovák si poradí, nemá s tým žiadny problém, obíde to ľavou zadnou. Lenže takýto zákon, ktorý znamená sedemnásobné zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku pre tých skutočne úspešných, je negatívny signál von ku každému potenciálnemu investorovi, ktorý zvažuje, či príde na Slovensko, alebo či pôjde napríklad do Maďarska, do Čiech, do Poľska, do Rumunska a tak ďalej, Slovensko aj kvôli takýmto zákonom obíde.
Poďme k zákonu o dani z príjmov. Zaviedli ste vyššie dane, zrušili ste pre väčšinu osôb možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti na manželku a to všetko s cieľom, aby ste získali viac zdrojov do štátneho rozpočtu. Znovu tu platí to isté, čo už tu bolo povedané nielen z mojich úst, ale aj z úst výlučne kolegov z opozičných lavíc. Takéto zvýšenie daní vôbec nemusí priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve, naopak, bude mať pravdepodobne úplne opačný efekt.
Ale zameriam sa na jeden detail. A to je odpočítateľná položka na manželku. Viacerí opoziční poslanci sme ešte v prvom čítaní upozorňovali, že takéto sprísnenie podmienok uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku je nespravodlivé a diskriminujúce voči mnohým rodinám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, a zobrať im túto možnosť daňovej úľavy pre ne bude prakticky znamenať o 60 eur mesačne nižší čistý príjem. Pripomeniem, teda schválený zákon umožňuje uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v štyroch prípadoch: Prvý prípad je, keď sa manželka stará o malé dieťa vo veku do troch rokov, poberá naň rodičovský príspevok. Druhý prípad je, keď manželka poberá príspevok za opatrovanie, čiže opatruje nejakú blízku osobu, napr. svojich rodičov. A potom máme tretí prípad, keď je tá manželka evidovaná na úrade práce. A k tomu pribudol cez pozmeňujúci návrh, ktorý ste vy podali, my sme ho podporili, prípad, keď manželka je invalidná, resp. poberá invalidný dôchodok.
Pán minister, upozorňovali sme vás, že bolo by dobre rozšíriť túto možnosť na aj ďalšie osoby, napríklad študentky. Prečo má byť potrestaná rodina o 60 eur nižším čistým mesačným príjmom, ak manželka študuje? Ak raz študuje, tak to nie je tzv. Počiatkova manželka, ako sa o tom hovorilo ešte niekedy pred rokom, keď sa snažil zľudovieť takýto výraz, skrátka študuje, preto nepracuje, lebo študuje. Prečo ju chcete takto potrestať, prečo chcete potrestať takto túto rodinu?
Ďalej pripomínam, že máme aj také osoby, ktoré síce nie sú evidované ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ale z titulu nízkeho príjmu majú nárok a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Čiže manželku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, to znamená, že asi tá rodina je sociálne odkázaná, ale z nejakého dôvodu nie je evidovaná v evidencii nezamestnaných, resp. nebude tam evidovaná, pretože podľa nového zákona pána Richtera bude vyradená, ak si dovolí zarobiť 3 centy na dohodu, tak takúto manželku si tiež nebude môcť manžel uplatniť z pohľadu tejto daňovej úľavy. Prečo, preboha, trestáte takúto rodinu? Toto je sociálne?
Ďalej, sú aj také osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnícku prácu. To znamená, sú hrdé tie osoby na to, čo robia, nie sú evidované na úrade práce, nepotrebujú to. Vykonávajú dobrovoľnícku prácu pre rôzne charitatívne organizácie, pre cirkevné organizácie. To sú tisícky ľudí. Nemajú nárok na tých 60 eur mesačne v podobe daňovej úľavy, žiaľ.
A poslednú skupinu osôb spomeniem, na ktorú ste zabudli, osôb, ktoré síce nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale poberajú príspevok na osobnú asistenciu. To je z pohľadu ľudí v podstate to isté, ale z vášho pohľadu to nie je to isté. Čiže osobám, ktoré poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ste tento nárok zobrali.
Takže toľko na dokreslenie toho, ako vládne sociálne cítiaca vláda.
Poďme k zákonu o sociálnom poistení a poďme k tomu, čo všetko ste tuná povymýšľali, dolátali, posplietali. Je to jedna katastrofa. A korunku na to ste nasadili tým tzv. poslaneckým návrhom zákona o sociálnom poistení, ktorý tu bol schválený 25. novembra, teda presne pred dvoma týždňami. Skúsim to vysvetliť. A, prosím vás, teraz naozaj dávajte pozor, vážení kolegovia zo strany SMER, pretože pán Jasaň ma cez médiá upozornil, že predsa nevysvetľujem dostatočným spôsobom, aké sú chyby v tých zákonoch, ktoré navrhujete a ktoré schvaľujete. Takže poprosím, vážení kolegovia, aj pán Jasaň, pustite si to, prosím vás, zo záznamu, keď tu nie ste prítomní. A pozorne ma tu počúvajte teraz, pretože teraz vám naozaj veľmi pokojne a systematicky vysvetlím, aké chyby ste napackali do zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o odvody z dohôd.
Po prvé. Množstvo ľudí nieže bude mať nejaký výnos alebo nejaký prospech z toho, že budú platiť odvody z dohôd, budú poistení. Tak z toho im predsa plynú nejaké nároky na nejaké dávky, veď to je dobre, tak argumentujete, veď budú mať vyšší dôchodok, budú mať vyššie tieto a tieto dávky. Takže, po prvé, tie osoby, ktoré majú niekoľko rokov do dôchodku, nemajú riadne zamestnanie, to znamená, nie sú SZČO, nemajú zamestnanie v pracovnom pomere s nejakým slušnejším príjmom a sú nútené prijať prácu na dohodu s relatívne nízkym zárobkom, cením si to, že pracujú, je lepšie, ako keby sedeli doma, frflali nad celým osudom a nerobili nič, resp. brali sociálne dávky, je vždy lepšie, keď pracujú aspoň na tú dohodu, takéto osoby, ktoré niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku pracujú na dohodu, zarobia 100 – 200 eur mesačne, a vy ste im zaviedli odvody na dôchodkové poistenie, tak nebudú mať vyšší dôchodok, práve, naopak, v mnohých prípadoch budú mať dôchodok nižší. Je to preto, lebo dôchodok je vypočítaný ako súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty. Je síce pravda, že tým poistením z dohody takejto osobe pribudnú roky dôchodkového poistenia, ale na druhej strane priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočítava ako priemer ich osobných mzdových bodov za jednotlivé roky poistenia počnúc rokom 1984, pre tieto ročníky sa nezahrnie do toho výpočtu celá ich pracovná kariéra, povedzme, od roku 1970, keď začali študovať alebo pracovať, ale až od roku 1984, tak tento priemerný osobný mzdový bod si takýmto nízkym zárobkom znížia a výsledkom bude nižší dôchodok, než keby nepracovali vôbec.
Druhá chyba v zákone, ktorá poškodí ľudí, ženy, ktoré sú na rodičovských, materských dovolenkách a za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát. Ak sa pozriete do zákona o sociálnom poistení, zistíte, že za niektoré osoby platí dôchodkové poistenie štát. Napríklad, a to je naozaj veľká skupina, to je asi 150 000 žien, ak sa nemýlim, za ženy, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov a počas tejto doby starostlivosti o dieťa nie sú poistené ako zamestnankyne alebo ako SZČO, čiže sú tzv. na rodičovskej dovolenke, platí dôchodkové poistenie štát, a to z vymeriavacieho základu daného ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená pre rok 2013, že štát za takéto ženy bude platiť dôchodkové poistenie zo základu 471,6 eura a z toho potom následne im bude plynúť príslušný nárok v budúcnosti na dôchodok, resp. ak si sporia v 2. pilieri, tak 4 % zo sumy 471 eur si viete vypočítať. To je suma, ktorá im ide na osobný dôchodkový účet každý mesiac. Ak takáto žena z dôvodu, že si chce zlepšiť finančnú situáciu, či pre seba, pre dieťa, pre rodinu, bude po novom roku pracovať na dohodu, zarobí na tú dohodu, povedzme, 100 eur mesačne, tak jednoducho bude dôchodkovo poistená ako zamestnanec. To ste schválili. To znamená, tým pádom štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. Bude si platiť dôchodkové poistenie ako zamestnanec sama z príjmu, povedzme, tých 100 eur. A teraz si, prosím vás, skúste porovnať na jednej strane 470 eur, z ktorých by platil štát, a na druhej strane 100 eur, z ktorých si to bude platiť sama. To vlastne znamená, že päťkrát menej si bude platiť na dôchodkové sporenie, ak je sporiteľka, to znamená, že bude mať päťkrát nižší nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne za takéto obdobie. Toto je sociálne?
Ďalej. Znova, ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, ak budú mať tzv. pravidelný príjem, budú aj poistené v nezamestnanosti. Poviete si, to ste schválili fantastickú vec, lebo keď stratí zamestnanie, bude mať aj predsa pri dohode po skončení dohody nárok na dávku v nezamestnanosti. Áno, vynikajúce, ale poďme sa pozrieť na tú dávku. Súčasný, ešte pár dní platiaci zákon hovorí to, to je zmena, ktorú som presadil ja hneď po nástupe do funkcie, že žena ak je zamestnaná, ale v zamestnaní má rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, je doma a po skončení rodičovskej dovolenky sa chce vrátiť do práce, ale medzitým zamestnávateľ napríklad zanikol alebo je nadbytočná, čiže okamžite z rodičovskej dovolenky ide na úrad práce, tak v takýchto prípadoch sa posudzuje jej nárok na dávku v nezamestnanosti nasledovne. Štandardne zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti je v prípade, ak príslušná osoba za posledné tri roky pred požiadaním o dávku v nezamestnanosti bola poistená v nezamestnanosti aspoň dva roky, žena, ktorá je na rodičovskej dovolenke, má v zamestnaní počas tejto doby prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, čiže vlastne poistená počas rodičovskej dovolenky nie je. Čiže tá otázka, či bola za posledné tri roky poistená aspoň dva roky, má odpoveď nie, nebola za posledné tri roky najmenej dva roky poistená. Lenže presne v týchto prípadoch platí pravidlo, podľa ktorého sa aj doba rodičovskej dovolenky považuje za dobu poistenia. Čiže v takomto prípade jej predsa len nárok na dávku vzniká a výška dávky sa určí podľa príjmu, ktorý mala predtým, ako na tú rodičovskú dovolenku šla, resp. z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosahovala, keby normálne pracovala. Čiže napríklad ak v tom zamestnaní má príjem 600 eur hrubého, tak nárok na dávku po rodičovskej dovolenke mať bude a bude vo výške 300 eur mesačne. Lenže od 1. januára ak si počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať na dohodu a privyrobí si, povedzme, 100 eur mesačne a bude z toho poistená v nezamestnanosti, tak v takom prípade Sociálna poisťovňa jej situáciu vyhodnotí tak, že počas tej rodičovskej dovolenky bola aktívne poistená v nezamestnanosti, nárok mať bude na dávku, ale v takomto prípade sa tá dávka vypočíta nie z toho príjmu, ktorý mala v tom riadnom zamestnaní, ale vypočíta sa z príjmu na tú dohodu. Čiže keď na tú dohodu zarobí 100 eur mesačne, tak dávka 50 % z toho bude 50 eur mesačne. Čiže odmenou za to, že si platila poistenie v nezamestnanosti, bude namiesto 300 eur dávky v nezamestnanosti 50 eur, šesťkrát menej. A to som bol ešte priateľský, keď som povedal, že bude mať na dohodu 100 eur. Čo keby mala na dohodu 20 eur mesačne? Potom by mala dávku v nezamestnanosti 10 eur mesačne, tridsaťkrát menšiu.
Ďalej, trošku sa ešte vrátim k zákonu o dani z príjmov. Aj po novom roku tu bude platiť jedna veľká nespravodlivosť voči tým, ktorí pracujú na dohodu, a to, že dohodári nebudú mať nárok na zamestnaneckú prémiu v zmysle zákona o dani z príjmov. Je to problém, ktorý som pánovi ministrovi do očí hovoril, keď sme boli v prvom čítaní pri zákone o dani z príjmov. A keďže nijakým spôsobom na to nereagoval nejakým pozmeňujúcim návrhom cez spoločnú správu a podobne, tak som si dovolil spolu s kolegyňou Nicholsonovou a kolegom Kollárom predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by takéto právo na zamestnaneckú prémiu priznal aj dohodárom. Žiaľ, kolegovia zo strany SMER tento pozmeňujúci návrh odmietli. Hlasovali proti nemu. Čiže ste proti tomu, aby si túto výhodu pri zdanení mohli uplatniť dohodári. Naozaj tomu nerozumiem. To sú jednoducho vaše klapky na očiach, že ale veď to je váš problém.
Poďme ďalej k tomu, čo čaká zamestnávateľov, ale aj jednotlivé osoby, pokiaľ ide o vyššie administratívne, byrokratické povinnosti, ktoré sa zavádzajú od 1. januára 2013 pri prácach na dohodu. Keďže väčšina z dohodárov bude dôchodkovo poistená, budú sa musieť vo firmách pre nich viesť evidenčné listy dôchodkového poistenia. Je to jedno tlačivo, ktoré je pomerne komplikované. A žiadna mzdárka nemá nejakú veľkú radosť, keď ho musí zamestnancovi po skončení zamestnania, po tých dvoch, troch, piatich rokoch, keď zamestnanie končí, vypĺňať. Je s tým relatívne veľa roboty. No a teraz si predstavte, že na Slovensku je množstvo, desaťtisíce dohodárov, ktorí majú dohodu uzatvorenú na jeden jediný deň, pretože ide o nejakú naozaj maličkosť, ktorá sa zmluvne kryje cez dohodu. Je to výhodné z hľadiska nízkej administratívy. Tak po novom tá mzdová účtovníčka v tej firme bude musieť za ten jeden jediný deň trvajúcu dohodu vystavovať komplikovaný evidenčný list dôchodkového poistenia. Poviem z vlastnej praxe ako funkcionár futbalového klubu Inter Bratislava, na dohodu „zamestnávame" usporiadateľov alebo rozhodcov pri rôznych futbalových turnajoch, ktoré usporadúvame pre našich žiačikov, a rozhodca príde ráno na deviatu, odpíska niekoľko zápasov na tom turnaji pre tých našich žiačikov, o druhej skončí, teda pracuje, píska päť hodín, robí to na dohodu o vykonaní práce, no naša mzdová účtovníčka bude musieť za tých päť hodín jeho práce, dostane za to 10 eur, nejakú symbolickú odmenu, hodinu vypĺňať evidenčný list dôchodkového poistenia, pretože z tých 10 eur sa bude platiť dôchodkové poistenie. A podľa Zákonníka práce pribúdajú ďalšie povinnosti zamestnávateľom pri týchto dohodách. Je to napríklad povinnosť evidencie pracovného času. Čiže my na to futbalovom turnaji budeme musieť mať takú písanku, dochádzku, knihu dochádzky a tam tomu rozhodcovi zapíšeme, že pracoval od deviatej do štrnástej. A dokonca nový Zákonník práce zakazuje dohodárom pracovať nadčas. Čiže ak ten futbalový turnaj neskončí podľa toho predpokladu o štrnástej, ale budú sa kopať ešte nejaké jedenástky alebo sa niečo nejako predĺži a bude sa hrať do tretej, tak on sa o tej druhej musí vlastne zbaliť a odísť, pretože my mu nemôžeme nariadiť, aby zostal do tej tretej, pretože mal dohodnuté, že bude pracovať do druhej, a tá hodina nadčas, to je jednoducho zakázané. To niekto múdry vymyslel do Zákonníka práce, lebo chceme ochraňovať dohodárov. Ďakujem pekne.
Súčasťou tej ochrany dohodárov v Zákonníku práce je napríklad aj to, že keď dohodár mal v nejaký deň pracovať, ale nepríde do práce, pretože šiel k lekárovi, tak získava tzv. ochranu, aby ho zamestnávateľ nejako nepotrestal za to, že bol u lekára. A bude to mať ako ospravedlnenú neprítomnosť, ako prekážku v práci, ako tzv. paragraf. To je skvelé, potešia sa zamestnávatelia, aj tí dohodári. Ale keďže ten dohodár bude dôchodkovo poistený, podľa § 26 zákona o sociálnom poistení bude musieť ten zamestnávateľ oznámiť, nahlásiť na príslušnom tlačive do Sociálnej poisťovne tzv. prerušenie povinného dôchodkového poistenia na ten jeden deň. To je úžasná vec, úžasná vec. K ničomu to nevedie, len k zvyšovaniu administratívy.
No a úplnou bombou je to, čo vymysleli v súlade s tým novým zákonom o zdravotnom poistení na ministerstve zdravotníctva. Teraz ma, prosím, pozorne počúvajte a skúste sa nesmiať. Skúste zachovať vážnosť, ktorá náleží tejto poslaneckej snemovni. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva sa pri dohodároch, ktorí budú zdravotne poistení, a to bude z nich väčšina, má postupovať tak, že majú sa prihlasovať ako zamestnanci do zdravotnej poisťovne na tie dni, keď skutočne vykonávajú prácu, a v dňoch, keď prácu nevykonávajú, majú byť zo zdravotnej poisťovne odhlásení. U väčšiny dohodárov, ktorí majú tú dohodu uzatvorenú na aspoň trošku dlhší čas, to funguje tak, že nechodia do práce každý deň, ale iba občas, podľa toho, ako to majú dohodnuté, resp. ako ich ten zamestnávateľ potrebuje. Tak si, prosím, predstavte, že nejaká osoba, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, bude mať dohodnuté, že chodí do práce na dve hodiny denne, a to vždy v pondelok, stredu a v piatok, iný príjem táto osoba nemá. Čiže z pohľadu zákona o zdravotnom poistení je samoplatiteľ. Po novom roku, keďže z tej dohody sa bude platiť zdravotné poistenie, bude zároveň aj akýmsi zamestnancom a bude to fungovať takto. V pondelok príde do práce, zamestnávateľ ho v pondelok ráno prihlási do zdravotnej poisťovne, v utorok do práce nepríde, zamestnávateľ túto osobu v utorok odhlasuje zo zdravotnej poisťovne, táto osoba je v utorok samoplatiteľ, čiže v utorok sa prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a platí si za ten utorok ako samoplatiteľ, v stredu príde do práce, čiže v stredu ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa v stredu zároveň odhlasuje ako samoplatiteľ, štvrtok do práce nepríde, čiže zamestnávateľ ju vo štvrtok odhlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa vo štvrtok prihlasuje ako samoplatiteľ, v piatok príde do práce, čiže v piatok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ, v sobotu, nedeľu nepracuje, čiže zamestnávateľ ju na ten víkend odhlasuje ako zamestnanca, ona sa na sobotu, nedeľu prihlasuje ako samoplatiteľ. A ideme do ďalšieho týždňa. V pondelok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ. V utorok ju zamestnávateľ odhlasuje ako zamestnanca, ona sa prihlasuje ako samoplatiteľ, v stredu,... a tak ďalej a tak ďalej, až kým nepomreli. (Potlesk.)
Takže toľko, nazvime to, k perličkám, ktoré ste, vážení kolegovia, schválili, pod ktoré ste sa podpísali, ale ktoré, dúfam, nepodpíše pán prezident. Mám na to ešte čas, aby sa správne rozhodol a takéto legislatívne paškvily svojím podpisom nepodporil a vrátil tieto paškvily sem to tejto snemovne.
Na záver by som ešte rád spomenul tie slávne diery v zákone, za ktoré pán štátny tajomník Burian mi odkazuje cez médiá vyhrážky, že ma dá trestne stíhať, že na mňa podá trestné oznámenie.
Takže poďme si ešte povedať aké ďalšie hlúposti ste schválili v zákone o sociálnom poistení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o štátnom rozpočte, nie o sociálnom poistení.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Presne tak, pani podpredsedníčka. A preto je dôležité, aby zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, neboli deravé a aby na to, čo ste si naplánovali, ste získali väčšie peniaze od ľudí, ktorí pracujú na dohodu, aby ste to naozaj aj splnili a aby tam tie diery neboli. Takže ak dovolíte, uvediem trošku edukatívnej ešte prednášky pre vašich kolegov a možno aj pre vás, aby ste vedeli, čo vlastne v tom zákone je.
Takže k tej prvej diere, o ktorej som hovoril ešte minulý týždeň. Ak sa dohoda o pracovnej činnosti napríklad uzatvorí na neurčitý čas, a to Zákonník práce umožňuje, podľa Zákonníka práce je dohodu o pracovnej činnosti možné uzatvoriť s otvoreným koncom na neurčitý čas, a zároveň sa pri tejto dohode dohodne tzv. nepravidelný príjem, to znamená, že odmena bude vyplácaná napríklad raz štvrťročne, a nie každý mesiac, tak v takom prípade podľa zákona, ktorý ste schválili, sa odvody do Sociálnej poisťovne budú platiť až po skončení dohody. Čiže tá dohoda ak bude trvať polroka, tak to bude po tom polroku, ak bude trvať rok, tak potom to bude po roku, ak bude trvať päť rokov, tak to bude po tých piatich rokoch, ak bude trvať pätnásť rokov, tak to bude po tých pätnástich rokoch. A tak by sme mohli pokračovať.
Ďalšia diera súvisí so zavedením nemocenského poistenia, ktoré ste zaviedli pri dohodách s pravidelným príjmom. Tu sa môže stať napríklad to, že dohodár, ktorý bude mať pravidelný príjem, napríklad pre to, lebo zamestná sa 29. januára, s dohodou skončí 5. februára, bude teda trvať cez dva mesiace, odmena bude nejaká vyplatená aj za január, aj za február, bude to odmena relatívne symbolická, v prepočte 13 eur na jeden kalendárny deň, tak po skončení tejto, povedzme, 7 – 8 dní trvajúcej dohody, po skončení zároveň povinného nemocenského poistenia bude tento bývalý dohodár v tzv. ochrannej lehote. A keď počas tejto ochrannej lehoty ochorie, čo sa môže stať, tak bude mať nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa trvania práceneschopnosti a tá nemocenská dávka sa vypočíta z tých trinástich eur, ktoré zarobil, tá dávka je 25 % prvé tri dni, 55 % ďalšie dni až do skončenia PN-ky, možno až rok, to znamená, že v prepočte, aby som vám uľahčil to počítanie, poviem, takýto dohodár, bývalý dohodár na nemocenskom získa zo Sociálnej poisťovne v prepočte okolo 200 eur mesačne.
Tretia diera, ktorá súvisí so študentmi. Mimochodom, nechápem logiku, prečo je odvodovo zvýhodnená dohoda pri študentoch vo veku do 18 rokov do 66 eur, pri študentoch vo veku medzi 18 a 26 rokov je to zrazu 155 eur a študent, ktorý je starší ako 26 rokov, napríklad doktorand alebo taký, ktorý začal študovať neskôr, žiadne odvodové zvýhodnenie nemá. Akú to má logiku? Dobre, takže študent, ktorý bude pracovať na takzvane odvodovo zvýhodnenú študentskú dohodu, napríklad 20-ročný vysokoškolák bude zarábať, povedzme, 150 eur mesačne, bude teda zarábať menej, ako je ten limit 155 eur, tá dohoda potrvá, povedzme, 3 mesiace, zarobí spolu 450 eur, 150 mesačne, nebude dôchodkovo poistený, pretože neprekročil ten stanovený limit. Zákon hovorí, že ak sa takémuto študentovi až po skončení dohody s nejakým mesačným, dvojmesačným odstupom dodatočne vyplatí nejaká odmena, tak táto odmena sa spätne zodvoduje za dobu dôchodkového poistenia. Lenže, vážení kolegovia, tento študent počas tých troch mesiacov trvajúcej dohody nebol dôchodkovo poistený, pretože jeho príjem nepresahoval 155 eur. Čiže z tejto odmeny, ktorá sa mu doplatí po skončení dohody, sa žiadne odvody platiť nebudú.
Tieto diery v zákone ak tam necháte, tak nepochybujem, že ich budú ľudia využívať, či vedome alebo nevedome.
A k tomu, čo ste si naplánovali získať, tie desiatky, stovky miliónov z dohôd a z ďalšieho zvýšenia odvodov. Ak necháte v tom Titanicu jednu malú dieročku, tak cez ňu začne sršať najprv malý pramienok. Ale sa postupne samospádom bude zväčšovať, zväčšovať tá dieročka, ten pramienok, až nakoniec vám ten Titanic pôjde ku dnu. Máte približne tri týždne na to, aby ste v skrátenom legislatívnom konaní tieto diery a tieto poškodenia zákona, o ktorých som hovoril (napríklad ženy na rodičovskej dovolenke), urýchlene opravili.
Dúfam, že pán Jasaň nebude po tomto mojom príspevku ďalej tvrdiť v médiách, že som na tieto diery dostatočným spôsobom v snemovni neupozornil. Ďakujem, pán minister, za vašu pozornosť. Ďakujem páni kolegovia, pani kolegyne. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 10:39 - 10:41 hod.
Jozef MihálAle vecne sa znova vrátim, nadviažúc na tento príspevok pána kolegu, k tomu morálnemu...
Ale vecne sa znova vrátim, nadviažúc na tento príspevok pána kolegu, k tomu morálnemu rozmeru. No aký morálny rozmer môžem vidieť v zákone, ktorý poskytuje daňovú výhodu tomu, kto nepracuje na rozdiel od toho, kto pracuje? A znova narážam a znova zdôrazňujem nespravodlivo zavedenú daňovú úľavu na manželku touto novelou. Ak manželka bude evidovaná na úrade práce, manžel získa daňovú úľavu v prepočte 60 euro mesačne. Šesťdesiat euro ušetrí na daniach. Keď tá manželka pracovať bude, napr. ako dobrovoľníčka pre charitatívnu alebo cirkevnú organizáciu a nebude evidovaná na úrade práce, tak manžel tých 60 euro mesačne stráca. Keď tam manželka bude chcieť pre rodinu povedzme 100, 200 eur na dohodu, pretože lepšiu možnosť zárobku v danom regióne jednoducho nemá, tak po nových odvodoch stratí čistý príjem z dohody o niekoľko desiatok eur a zase stráca daňovú výhodu 60 eur. No prečo by potom šla pracovať či ako dobrovoľníčka? Prečo by šla pracovať na nejaký kratší úväzok na dohodu, keď radšej zostane doma, má svätý pokoj, bude sa venovať svojim povedzme záľubám a manžel získa bezpracne 60-eurovú úľavu. No toto je skutočne nemorálny návrh podporujúci lajdákov, podporujúci tých, ktorým sa nechce pracovať na úkor tých, ktorí si chcú aspoň čiastočne zlepšiť svoju finančnú situáciu v rodine.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 10:10 - 10:12 hod.
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 9:53 - 9:53 hod.
Jozef MihálVystúpenie v rozprave 27.11.2012 16:27 - 16:31 hod.
Jozef MihálV prvom rade vládna novela dramatickým spôsobom zvyšuje poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku, čiže dividend. Aby bolo jasné, o čom hovorím. Doteraz platilo, že sadzba poistného z dividend bola len 10 %, v prípade zdravotne postihnutého občana len 5 % a vymeriavacím základom pre odvody na zdravotné poistenie z dividend mohla byť najviac maximálna suma, niečo vyše 27-tisíc eur. Čiže teoreticky za súčasného stavu mohli odvody na zdravotné poistenie z dividend dosiahnuť v tom najhoršom, z pohľadu podnikateľa, možnom prípade sumu okolo 2 700 eur. Novela zákona však veľmi dramatickým spôsobom zvyšuje vymeriavací základ pre občana, pre poistenca, ktorý má príjem z dividend, potenciálne až na sumu 141 480 eur, čo pri zvýšenej sadzbe, ktorá sa navrhuje na 14 %, potenciálne znamená odvody na zdravotné poistenie až vo výške 19 807 eur, čiže viac ako sedemkrát ako doteraz. To nie je o pár eur, to je sedemnásobné potenciálne zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie. Áno, zasiahne to nenávidených podnikateľov, ktorí zdierajú zamestnancov, ktorí dosahujú vysoké zisky, no tak tak im treba.
Chcem ale povedať, že toto opatrenie, tak ako už aj spomínal môj predrečník pán kolega, je možné veľmi-veľmi jednoduchým spôsobom obísť, a tak ako je obchádzanie odvodov doslova národným športom na Slovensku, tak takáto novela prispeje k tomu, že sa stane ešte národnejším športom. Ani tá slovenská hádzaná nemá šancu sa chytať.
Pretože napríklad tieto vysoké odvody z podielov na zisku nebude platiť taký ich príjemca, ktorý nie je zdravotne poistený na Slovensku. Ja som to už uvádzal na ostatnej schôdzi, pripomeniem ešte raz. Toto všetko sa týka len občana, ktorý je zdravotne poistený na Slovensku, a všetci tí, ktorí vedia, o čom je zdravotné poistenie, ako to funguje, ako fungujú predpisy v rámci Európskej únie, príslušná smernica atď., dobre vedia, že stačí sa zamestnať, možno formálne, ale mať zamestnanie napr. v Českej republike, v Poľsku, v Maďarsku, v Rakúsku, čiže v niektorom inom štáte Európskej únie, a tým pádom sa nášho podnikateľa Slováka, majiteľa eseročky, žiadne odvody z dividend vzťahovať nebudú.
Ďalej je tu rozdielny režim pri platení odvodov z dividend podľa toho, za ktoré účtovné obdobie sa dividenda vypláca. Tu pripomeniem pre tých, ktorí nevedia, že ak sa bude v budúcom roku vyplácať dividenda za účtovné obdobie za rok 2003, alebo ešte staršie obdobie, keďže na základe novely zákona o dani z príjmov pôjde o príjem, ktorý bude zdanený zrážkovou daňou a v daňovom priznaní sa neobjaví, tak takýto príjem nebude po novom podliehať zdravotnému poisteniu. Dividendy vyplatené za rok 2004 až 2010, tie na základe prechodných ustanovení zákona nepodliehajú vôbec odvodom na zdravotné poistenie. Odvodom na zdravotné poistenie podliehajú až dividendy vyplatené za rok 2011 a potom postupne za rok 2012 a ďalšie roky.
Čiže je tu jednoduché riešenie. Prečo by mal podnikateľ, ktorý tvorí každý rok zisk, si vyplatiť podiely na zisku zo zisku za rok 2011, ak má ešte nerozdelený zisk za staré roky? Samozrejme, že najskôr si vyplatí ten nerozdelený zisk, ktorý má za staré roky, a tí, ktorí vedia, ako to funguje vo firmách, vedia, že túto možnosť budú, samozrejme, firmy hojne využívať.
Na druhej strane dnešný zákon hovorí o tom, že tzv. drobný akcionár, to znamená akcionár, ktorý má nejaké akcie, napr. zamestnanecké akcie, a poberá dividendu do výšky minimálnej mzdy, čiže do výšky asi 327 eur, tak je oslobodený od platenia podielov, od platenia poistného na zdravotné poistenie z takýchto dividend v takomto malom rozsahu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, len vás chcem upozorniť, že o pol priatej budeme, pristúpime k prerokovaniu dvoch návrhov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Takto sme si to odsúhlasili, takže aby ste vedeli, že o pol piatej vás ešte raz preruším, hej.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Vládna novela toto oslobodenie pre drobných akcionárov ruší, čiže aj naozaj drobulinký, mikroskopický akcionárik, ktorý bude poberať jeden cent, symbolicky, dividendy, bude musieť z tejto dividendy platiť zdravotné poistenie. To považujem naozaj za nešťastné, hlúpe a zbytočné.
Ďalej tí, ktorí nevedia, ako to funguje vo firmách, ak sa zavedie takéto dramatické zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku, z vyplatených podielov na zisku, tak ďalším jednoduchým riešením je, tie podiely na zisku si jednoducho nevyplácať. Prečo by si mal spoločník eseročky vyplácať podiel na zisku vo forme dividendy, keď ho môže vytiahnuť zo svojej eseročky milión päť rôznymi inými spôsobmi tak, aby sa mu to dostalo do vrecka, ale aby to nebol podiel na zisku v tej jeho oficiálnej podobe. Čiže tých cestičiek je naozaj veľa. Ja pre krátkosť času ich, tých milión päť cestičiek, menovať nebudem, možno niekedy nabudúce, keď s pani ministerkou budeme preberať, akým spôsobom sa toto opatrenie minulo, bohvie prečo, účinku. Samozrejme, množstvo spoločností takéto opatrenie vystraší a znamená to v každom prípade, keď nebudem hovoriť o cestičkách, ako to obísť, znamená to v každom prípade zásadné zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku. A táto dobrá správa pre budúcich investorov sa nepochybne veľmi rýchlo rozšíri do sveta a Slovensko získa ďalší čierny bod na potenciálnej mape investora-záujemcu o to, či svoju investíciu umiestni sem, alebo do Rumunska, do Maďarska, na Ukrajinu a podobne. Čiže takáto zmena rozhodne nepomôže rozvoju slovenskej ekonomiky.
Ja teraz samoukončím svoje vystúpenie, preruším, ak môžem, pretože v druhej časti sa chcem vrátiť k inej téme, ktorá súvisí s týmto zákonom. Pani podpredsedníčka, keby sme sa mohli takto dohodnúť.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Samozrejme, samozrejme, pán poslanec. Takže preruším rokovanie o tomto bode programu.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za pochopenie, porozumenie a druhú časť príspevku prednesiem po tejto prestávke.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2012 15:58 - 16:00 hod.
Jozef MihálLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale môžete reagovať len na jej vystúpenie.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, rešpektujem, tak nebudem teda kritizovať dohodu pána ministra so študentmi, ktorá je naozaj veľmi, veľmi hlúpa, a čo si tí...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale môžete reagovať len na jej vystúpenie.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, rešpektujem, tak nebudem teda kritizovať dohodu pána ministra so študentmi, ktorá je naozaj veľmi, veľmi hlúpa, a čo si tí stredoškoláci pomyslia, veď uvidíte.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2012 15:45 - 15:46 hod.
Jozef MihálPani podpredsedníčka parlamentu tu teraz rieši problém dobrovoľného dôchodkového poistenia pre osobných asistentov. No ja sa pýtam, akým spôsobom budú riešené ženy na rodičovskej dovolenke, za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát, ktoré budú po novom pracovať na dohodu dajme tomu za 100 eur mesačne, aby si vylepšili svoj rozpočet v rodine, a tým pádom stratia postavenie poistenca štátu a ich nárok na budúci dôchodok bude výrazne nižší ako pred novelou 252.
A takýchto problémov, ktoré nie sú vyriešené, je v novele veľmi veľa. Takže s tým tvrdením, že poslanci SMER-u opravili omyly, ktoré sa zaviedli, zavliekli do zákona v lete novelou 252, vôbec nesúhlasím. Tých problémov je obrovské množstvo, obrovské množstvo a nie sú vôbec riešené. Takže je to zbabrané tak, ako to bolo zbabrané v lete, je to zbabrané aj v tejto poslaneckej novele. Je mi veľmi ľúto, doplatia na to ľudia, ktorí za nič nemôžu, ktorí si chcú privyrobiť, a doplatia na nešťastným, hlúpym, babráckymi spôsobom zavedené odvody z dohôd.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2012 9:31 - 9:33 hod.
Jozef MihálA rád by som sa ale vrátil k poznámke, ktorú povedal pán kolega Novotný vo svojej reči ešte predtým, ako predniesol pozmeňujúci návrh. Keď hovoril o tom, že tomuto poslaneckému návrhu, tejto poslaneckej iniciatíve...
A rád by som sa ale vrátil k poznámke, ktorú povedal pán kolega Novotný vo svojej reči ešte predtým, ako predniesol pozmeňujúci návrh. Keď hovoril o tom, že tomuto poslaneckému návrhu, tejto poslaneckej iniciatíve nepredchádzala žiadna diskusia, či na odbornej báze, či na báze pozvania širokej verejnosti, alebo volených zástupcov Košičanov. Jednoducho takto by sa zákony takéhoto významu a takéhoto dosahu robiť nemali. To nech sa na mňa, prosím, štyria predkladatelia nehnevajú. Môžu akokoľvek dobre poznať problematiku mesta Košice, môžu akokoľvek dobre pôsobiť v zastupiteľských orgánoch mesta, ale takýto návrh by mal byť predkladaný zásadne po diskusii s odborníkmi, po diskusii s občanmi mesta ako takými, respektíve po diskusii s volenými zástupcami na úrovni mesta alebo jednotlivých mestských častí.
Takáto diskusia sa jednoducho nekonala, a preto takýto návrh vzbudzuje podozrenie, že ide o návrh ušitý na mieru určitej skupine funkcionárov, respektíve určitej politickej strany, aby sa zabetónovala vo svojich funkciách, vo svojich pozíciách aj na ďalšie volebné obdobia. A možno, alebo určite sú v tomto návrhu aj dobré, osožné veci, ale takto prijatý, takto prichystaný návrh vzbudzuje podozrenia. A nemôžem teda hovoriť za občanov mesta Košice, keďže Košičanom nie som, ale takto sa v demokracii by zákony takéhoto významu robiť nemali.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2012 9:12 - 9:14 hod.
Jozef MihálLen chcem zdôrazniť, ak chceme naozaj podporovať demokraciu aj na regionálnej miestnej úrovni, tak mal by zákon o meste Košice v tomto bode vyzerať presne tak, ako navrhuje pán kolega Chren. To znamená, námestníci by mali byť menovaní na základe rozhodnutia samotných poslancov a nie...
Len chcem zdôrazniť, ak chceme naozaj podporovať demokraciu aj na regionálnej miestnej úrovni, tak mal by zákon o meste Košice v tomto bode vyzerať presne tak, ako navrhuje pán kolega Chren. To znamená, námestníci by mali byť menovaní na základe rozhodnutia samotných poslancov a nie rozhodnutím primátora, respektíve adekvátne u starostov a jeho zástupcov na úrovni mestských častí. Skutočne tu hrozí, že ak by bol zákon o meste Košice prijatý v tej navrhovanej podobe v bode 15 § 11a ods. 1, tak námestník primátora by bol jednoducho človek, ktorý by bol doslova a dopísmena predĺženou rukou primátora v dobrom, ale aj niekedy, aj v tom zlom, a možnosť ovplyvňovania osudu mesta Košice zo strany poslancov by tak bola obmedzená. Najmä napríklad aj preto, pretože, ako je uvedené v ods. 2, plat námestníkovi určuje primátor najmä vzhľadom na úlohy a rozsah výkonu funkcie námestníka. Čiže ak má takúto kompetenciu primátor vo vzťahu k platu námestníka, ak by ho aj vymenovával, tak tu hrozí, že zmysel tejto funkcie zanikne, a to si potom môže, a to si potom môže primátor vymenovať za svojho zástupcu hociktorého nevoleného úradníka na magistráte a nepotrebuje na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 25.10.2012 9:03 - 9:38 hod.
Jozef MihálJa nechcem presadzovať, pretože viem, že na to silu jednoducho ani ja, ani opozícia nemá. A také...
Ja nechcem presadzovať, pretože viem, že na to silu jednoducho ani ja, ani opozícia nemá. A také návrhy, ktoré jednoducho neprejdú proti politickému programu strany SMER, to mi je úplne jasné. Ale napriek tomu by som rád ešte využil túto príležitosť prediskutovať touto formou tie návrhy, ktoré, si myslím, by ste mohli zvážiť a mohli pozitívne prijať, pretože ak je naším spoločným cieľom hlavne udržanie, resp. dokonca zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie podmienok nielen pre podnikanie, ale skutočne aj pre zamestnávanie ľudí, pre vyššiu zamestnanosť, pre tvorbu lepších pracovných podmienok, tvorbu nových pracovných miest, tak sa skúsme spolu zamyslieť nad niektorými tými témami, ktoré som si dovolil priniesť vo forme pozmeňovacích návrhov, pretože si myslím, že návrh vládnej novely Zákonníka práce sa jednoducho dá o niečo ešte zlepšiť.
Takže ak dovolíte, prejdem ešte raz niektoré, zdôrazňujem, niektoré body z mojich pozmeňovacích návrhov, o ktorých si myslím a fandím, teda že by mohli získať vašu podporu. Nechcem ísť do tých politických citlivých záležitostí.
Čiže vrátim sa k vládou navrhovanému § 12, ktorý má riešiť situáciu, kedy u zamestnávateľa nie sú konštituovaní žiadni zástupcovia zamestnancov. Čiže ak u zamestnávateľa nepôsobí ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, ani odbory, takých zamestnávateľov je na Slovensku skutočne veľa. Sú to hlavne menší zamestnávatelia a jednoducho chcem zdôrazniť, že v zmysle platnej legislatívy, ak si vezmete zamestnávateľa, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, takí sú, tak on jednoducho nemôže mať ani odbory, lebo tam musia byť traja, nemôže mať ani zamestnaneckú radu, lebo tam musí byť 50 zamestnancov a nemôže mať dokonca ani zamestnaneckého dôverníka, lebo tam musia byť aspoň traja zamestnanci, aj keby akokoľvek chcel a podporoval sám zamestnávateľ vytvorenie nejakej formy jednej z tých troch zástupcov zamestnancov, tak sa to skrátka nedá. No a § 12 vlastne prináša riešenie, čo v prípade, ak v Zákonníku práce máme zadefinované nejaké ustanovenie, kde sa hovorí, že toto a toto môže zamestnávateľ zriadiť, nastaviť, vyriešiť len buď po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. No a teraz vzniká otázka, čo potom v prípade, ak tých zástupcov zamestnancov jednoducho niet? Paragraf 12 má ambíciu túto situáciu korektným spôsobom riešiť, ja som rád, že takýto paragraf sa do Zákonníka práce dostane, pretože doteraz tam absentoval a spôsobovalo to problémy pri aplikačnej praxi, len vadí mi to, že sú skrátka niektoré ustanovenia zadefinované tak, že ak sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov a zástupcov zamestnancov jednoducho niet, tak potom dané ustanovenie Zákonníka práce nie je možné v praxi použiť.
No pre mňa najväčším príkladom, a teda zároveň najhorším príkladom je konto pracovného času, čo je vynikajúci nástroj na organizáciu pracovného času, ktorý pomôže obidvom stranám, zamestnancom pre udržanie pracovných miest, zamestnávateľovi pre lepšiu organizáciu práce v čase, kedy má výkyvy vo výrobe, výkyvy v odbyte a toto konto pracovného času nebude možné zaviesť, ak tých zástupcov zamestnancov vo firme nemá. Paragraf 12 to definuje práve tak nešťastne, že ho skrátka nebude môcť zaviesť. Toto mi skutočne vadí a malo by to vadiť všetkým nám, pretože to spôsobí v malých firmách problémy. Veľmi dobrý nástroj Zákonníka práce nebudú môcť využiť a to je veľká škoda, pretože ten nástroj je tam preto, lebo ho potrebujú aj zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Je to na osoh všetkých zúčastnených strán.
Čiže zamyslime sa nad tým, ja som teda zamyslel s výsledkom, kde teda navrhujem v pozmeňovacom návrhu, to je druhý môj v poradí bod v pozmeňovacom návrhu, kde hovorím, že ak teda niet tých zástupcov zamestnancov a vyžaduje sa dohoda, skutočne sa vyžaduje, tak potom tú dohodu možno nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov. Čiže ak mám dvoch, ak mám naozaj dvoch zamestnancov vo firme, tak ak sa s tými dvoma dohodnem, že chlapci, zaveďme to konto pracovného času, lebo vyriešime problém, ja vás musím nechať doma alebo jedného vyhodiť, bohužiaľ, zlá je situácia. Oni s tým, samozrejme, budú súhlasiť, pretože si zachovajú pracovné miesto, aspoň teda si myslím, že s tým súhlasiť budú, je to na prospech zachovania ich pracovných miest alebo zlepšenia pracovných podmienok. Čiže navrhujem, aby v tom § 12 pribudlo slovíčko, tá posledná veta, aby tú dohodu bolo možné nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov, aby nám tieto dobré ustanovenia Zákonníka práce nezmizli dostratena, v prípade menších firiem, firiem, kde jednoducho nemajú zástupcov zamestnancov.
Opakujem, že nechcem ísť do bodov, o ktorých viem, že hlavou múr neprerazím. Takže nebudem tu hovoriť ani o súbehu odstupného, výpovednej doby, dobre, nebudem tu znovu otvárať túto tému.
K tej náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Je pomerne veľa prípadov v praxi, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63, resp. dá mu tzv. okamžitú výpoveď, to je hlavne prípad požitia alkoholu na pracovisku. Zamestnanec má, samozrejme, právo ako každý občan obrátiť sa na súd, ak sa cíti ukrivdený takýmto rozhodnutím zamestnávateľa, a často sa tak deje a časté súdne spory o neplatnosť výpovede sú na našich súdoch a časť z nich končí tým, že zamestnanec ten súd vyhrá. V takom prípade má nárok na náhradu mzdy, ktorá mu vlastne plynie od dňa, kedy to zamestnanie opustil, až do určitej doby, ktorú si de facto alebo de iure vysúdi. Súčasný Zákonník práce obmedzil výšku takejto náhrady mzdy za maximálne 9 mesiacov.
Vládna novela navrhuje, aby sa tento čas, aby som to skrátil a zostručnil, aby sa ten čas vlastne mohol predĺžiť až na 36 mesiacov, čiže aby zamestnanec pri neplatnej výpovedi dostal až trojročný plat. To je na jednej strane dobre znejúce. A poviete si, áno, takto chránime práva zamestnancov a dávame takú varovnú žiarovku pre zamestnávateľov, aby nerobili nekalé veci. A naozaj ak majú prepustiť zamestnanca, tak aby si to dobre zvážili, aby nemohlo dôjsť k súdnemu sporu, ktorý by následne prehrali. To je v poriadku. To, takýto zámer je v poriadku, ale pri všetkom tom myslím si, že tá deväťmesačná náhrada mzdy podľa súčasného zákonníka práce je absolútne postačujúca, lebo to memento, že budem musieť zamestnancovi vyplatiť deväťmesačnú mzdu, je jednak dostatočné a na druhej strane tá sankcia vo výške 36 mesiacov je brutálne vysoká. Ja som to včera hovoril, keď si predstavíte priemernú mzdu 800 eur, keď si k tomu ešte pripočítate odvody, lebo aj z tejto náhrady sa musia zaplatiť odvody, tak je to sumu vyše tisíc eur na jeden jediný mesiac. A krát 36, to je v podstate v priemere suma 36-tisíc eur, ktorá môže byť uložená ako sankcia zamestnávateľovi pri neplatnej výpovedi. Je to jednoducho príliš veľa.
Ak hovoríme o vyváženosti zákonníka, kde na jednej strane váh sú záujmy zamestnávateľa, na druhej strane váh sú záujmy zamestnanca, tak tu tá vyváženosť podľa môjho názoru jednoducho nie je, lebo vyplatiť bývalému zamestnancovi ako sankciu 36-tisíc eur, to je v prepočte na koruny vyše milión korún, je neprimerane vysoká suma. A keby ten plat bol vyšší ako priemerný, tak je to adekvátne viac. Čiže toto môže toho zamestnávateľa doslova položiť na kolená. A položiť zamestnávateľa na kolená, to neznamená to, že sa budeme vysmievať: "Kiš, kiš, zlý podnikateľ, tak ti treba!" - ale môže to mať za následky to, že tá firma pôjde do krachu. Bude musieť prepustiť ďalších zamestnancov, ktorí v tom budú vlastne nevinne, ale čo tej firme zostáva?
Čiže pre menších podnikateľov znova je takáto sankcia likvidačná, takže, prosím, zvážte, či je dobré takto upraviť náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. To je v mojom prípade pozmeňovací návrh, bod č. 8.
Ďalej by som upriamil vašu pozornosť na bod č. 12 mojich pozmeňovacích návrhov, to je § 96b náhrada za stratu času. Znova, nové ustanovenie v Zákonníku práce, veľmi dobré, vítam ho. Vysvetlím ešte raz k čomu to je dobré. Zamestnanec ide na služobnú cestu. Má nárok na to, aby počas tej služobnej cesty mal vyplatenú svoju mzdu za prácu, ktorú tam ako odvedie na tej služobnej ceste v súlade s tým, čo tam teda robí v rámci svojho pracovného času, a má, samozrejme, nárok na cestovné náhrady. To je kilometrovné, diéty a tak ďalej. Na to všetko má nárok. To je jasné. Niektorí zamestnávatelia sa dobrovoľne, vlastne z ich pohľadu dohadujú so zamestnancami tak, že im nadštandardne poskytujú okrem tých zákonných nárokov ešte takzvanú náhradu za stratu času, že zamestnanec strávi cestovaním nejaké tie hodiny. V podstate beží mu čas, jeho voľný čas, kde podľa zákona nemá právo na to, aby mu to bolo nejakým spôsobom preplatené. Ale zamestnávatelia niektorí, tí, nazvime to sociálne cítiatejší možno alebo resp. rozumnejší, ktorí si skutočne oceňujú práce svojich zamestnancov, tak po dohode s nimi im vyplatia náhradu za stratu času, ktorú strávia tým cestovaním. To by sme mali všetci vítať a podporovať chovanie takýchto zamestnávateľov.
Reakcia tá, že do zákona pribúda § 96b, vlastne znamená toto, ak doteraz zamestnávateľ dobrovoľne zamestnancovi vyplatil takúto náhradu za stratu času, tak šlo to z pohľadu nákladov firmy z nedaňových nákladov. Nemohol si to ten zamestnávateľ uviesť do daňovo uznaných výdavkov, že povedzme zamestnancovi vyplatil 100 eur ako náhradu za stratu času, tak o týchto sto eur si zamestnávateľ nemohol znížiť základ dane. Čiže doplatil na to svoje dobráctvo tým, že síce tie peniaze dal zamestnancovi, ale na rozdiel povedzme od mzdy alebo cestovných náhrad, ktoré zamestnancovi tiež vypláca, si takúto sumu nemôže dať do daňovo uznaných výdavkov, čiže nezníži mu to daň, čo je z tohto pohľadu no jednoducho nespravodlivé.
Preto je dobré, že do Zákonníka práce pribudne § 96b, pretože ak tam bude, tak bude mať ten zamestnávateľ oporu v príslušnom paragrafe a bude to tým pádom pre neho daňovo uznaný výdavok. Čiže keď sa so zamestnancom dohodne, opakujem, aby sme tomu správne rozumeli, zamestnanec nezískava právo na automatickú náhradu za tú stratu času. To je dobrovoľná možnosť. Ten zamestnávateľ to môže vyplatiť, nemusí. Ak to ale zamestnávateľ dobrovoľne po dohode so zamestnancom vyplatí zamestnancovi, tak podľa nového § 96b má to oporu v Zákonníku práce, čiže je to daňovo uznaný výdavok a o túto sumu si zamestnávateľ zníži svoj základ dane rovnako, ako si svoj základ dane znižuje o mzdu zamestnanca, o diéty, ktoré zamestnancovi platil a tak ďalej.
Čiže to je všetko absolútne v poriadku. Ale čo je zlé, no nie je to až tak veľmi zlé, ale je to taká malá chyba krásy, ktorú by bolo dobré opraviť. Vládny návrh hovorí, zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty a tak ďalej, patrí dohodnutá peňažná náhrada. Čiže vládny návrh hovorí o tom, že zamestnávateľ sa môže dohodnúť buď v kolektívnej zmluve, alebo so zástupcami zamestnancov. Inak nie. Inak nie, čiže zase, čo v prípade zamestnávateľa, ktorý nemá zamestnancov, ktorý nemá zástupcov zamestnancov, menší zamestnávatelia, tak tam by vznikla pochybnosť, či si aj oni môžu takto dohodnúť so zamestnancami náhradu pri strate času tak, aby to bol daňovo uznaný výdavok, aby daňová kontrola toto uznala ako daňový výdavok.
Preto navrhujem, aby tam do tohto § 96b, čo je teda bod 62 vládneho návrhu a zároveň 12. bod mojich pozmeňovacích návrhov, aby tam pribudla možnosť dohody so zamestnancom. Čiže ak niet kolektívnej zmluvy, ak vo firme nie sú zástupcovia zamestnancov, aby sa bolo možné na tejto výhode pre zamestnanca, to je výhoda pre zamestnanca, dohodnúť priamo so zamestnancom, aby tá menšia firma mohla tiež takto pozitívne oceňovať svojich zamestnancov s tým, že to bude mať daňovo uznaný výdavok.
Ďalej k bodu 63, bodu 63 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že aj tie dobrovoľné nadčasy bude môcť zamestnanec odpracovať po dohode so svojím zamestnávateľom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce.
Dámy a páni, zdôrazňoval som to včera, zdôrazním to dnes znovu, ak sa prijme vládny návrh, čiže to je bod 63 vládneho návrhu, tak to bude znamenať, že ak si zamestnanec sám dobrovoľne chce zvýšiť svoj príjem tým, že odpracuje nadčasy, lebo chce pracovať nadčasy, chce si viac zarobiť, chce priniesť domov rodine viac peňazí, tak jednoducho nebude môcť.
My týmto chceme zakázať prácu nadčas, dobrovoľnú prácu nadčas, keď si chce zamestnanec zlepšiť svoju finančnú situáciu, pretože žiadame od zamestnanca, zamestnávateľa, aby zdôvodnili takýto nadčas potrebou prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce alebo verejným záujmom. Čiže čo to bude znamenať? Pre časť firiem to bude znamenať to, že ak budú dôsledne rešpektovať vládnu novelu, tak tí zamestnanci nadčasy pracovať jednoducho nebudú. Nebudú. Nebudú si môcť zarobiť, ale hoci budú chcieť sami. A druhá časť firiem bude robiť to, že budú jednoducho klamať, budú švindlovať, pretože takýto návrh je jednoducho absurdný, aby sme zabraňovali zamestnancovi pracovať, keď sám chce. Budú švindlovať. Budú si vymýšľať, že horelo, že ja neviem, čo sa stalo, že nejaký dodávateľ zlyhal alebo odberateľ, no skrátka budú si vymýšľať dôvody tej prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce.
Ďalej si, prosím, uvedomte, že pri každej takejto, každej jednej hodine nadčasov, bude musieť zamestnávateľ vykazovať, byrokratické povinnosti mu pribudnú, bude musieť vykazovať, prečo ten nadčas bol, pretože ak mu príde ná sledne kontrola z inšpekcie práce, ktorá bude kontrolovať nadčasy, tak ten inšpektor práce bude chcieť vidieť zdokladovanú každú jednu hodinu nadčasu, kde tam bola tá prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce. Viete, čo to bude? Ja hovorím, ja som mal, ja mám za sebou asi dvadsať prednášok pre mzdové účtovníčky. Hovoril som vlastne touto formou s vyše tisíc mzdárkami. Vyše tisíc firiem mi takto prešlo pod rukami, pod očami, pod tým mojím boľavým okom. A keď toto počuli, tak sa chytali za hlavu, že, preboha, toto? Toto? Samotné tie mzdárky cezčasujú, keď majú tie mzdové uzávierky. Neteší ich to na jednej strane, lebo častokrát by boli radšej doma, ale na druhej strane zarobia. Zarobia viac peňazí. My im takýmto spôsobom, nielen im, všetkým zamestnancom uberieme možnosť pracovať nadčas. Veď nadčas nechápte ako zlo. Je veľmi veľa ľudí, ktorí chcú pracovať nadčasy.
Ako pán Jasaň tu včera hovoril o tom, že no na východe niet práce, takže týmto spôsobom aspoň viacej ľudí sa zamestná. To je do istej miery pravda, ja tento argument beriem, ale nie je celé Slovensko východ. Je, na Slovensku sú aj oblasti, napr. tu v Bratislave, kde je teda práce dosť, a nechcem, teda aby tu niekto závidel tým Bratislavčanom, že ako ako je tu veľa roboty, ale tej roboty je tu naozaj dosť. A zas na druhej strane tu ľudia pracujú, aj sem chodia tí ľudia z východu preto, aby si tu zarobili. Takže teraz si zoberte toho východniara, ktorý príde do Bratislavy s lepším zárobkom a teší sa, že si tu zarobí aj preto, lebo tu bude mať aj nadčasy a bude mať z toho príjem. A my mu to zakážeme. No tak sa teda vráti domov, lebo sa mu to neoplatí, a bude v biede niekde doma, v hladovej doline, pretože tam prácu nezoženie skutočne. Nerobme toto, prosím vás.
Čiže preto navrhujem v mojom pozmeňovacom návrhu bod č. 13 - vypustiť z vládnej novely bod č. 63.
Ďalej, bod č. 74 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa doba toho čerpania skracuje z doterajších dvanástich na štyri mesiace. Bod č. 74 vládneho návrhu, na ktorý ja reagujem bodom č. 15 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť tento bod 74. Čiže navrhujem, aby sa ponechala súčasná lehota dvanástich mesiacov na čerpanie náhradného voľna. Ja nepovažujem to čerpanie náhradného voľna do dvanástich mesiacov za nejaké poškodenie práva zamestnanca. Jednoducho je to normálne. Je to normálne. Je to realita, ak si v lete počas sezóny zamestnanec odpracuje nejaké nadčasy, tak v tých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, je úplne normálne, že v lete, keď je viac práce, pracujú nadčas a potom v zime, v zime, alebo na skorú jar, marec-apríl, keď tej roboty je ešte málo, tak si to čerpajú vo forme náhradného voľna.
Jednoducho, tie štyri mesiace nestačia na to, aby sa tie nadčasy vo forme náhradného voľna vyčerpali. Je to, bude to príliš krátka doba. Skomplikujete život takýmto firmám. Čiže, poprosím, skúste sa nad tým zamyslieť - bod 74 vládneho návrhu, ktorý navrhujem vypustiť mojím pozmeňovacím návrhom, bodom č. 15.
A ďalej k flexikontu. Rozumiem tomu. Myslím si, že si rozumieme s pánom ministrom, pokiaľ ide o návrh na zrušenie flexikonta tým, že zrušenie flexikonta bude plnohodnotne kompenzované bodom 83 vládneho návrhu, kde sa v § 142 v zákonníku dopĺňa ods. 5, ktorý teda znie podľa vládneho návrhu: "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvod, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a."
Čiže tu ide o to, ak sú vážne problémy vo firme, niet práce pre zamestnancov z vážnych prevádzkových dôvodov, napr. vybuchol mi odberateľ, vybuchol mi dodávateľ, resp. stala sa nejaká živelná katastrofa vo firme a pod., stávajú sa rôzne veci, tak vtedy môže zamestnávateľ po starom nasadiť flexikonto, po novom môže nasadiť konto pracovného času, takže tento vládny návrh je z tohto pohľadu, hodnotím ho ako dobrý. Čiže ale vládny návrh hovorí: "môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a." Čiže zamestnávateľ môže zaviesť konto pracovného času.
Ja len potrebujem jednu vec sa uistiť. Či pri tomto vládnom návrhu, takto znejúcom, v prípade, že zástupcovia zamestnancov nebudú súhlasiť, resp. zástupcovia zamestnancov vo firme neexistujú, či v takom prípade môže na základe svojho rozhodnutia zaviesť zamestnávateľ konto pracovného času. Ak nie, tak potom by som poprosil o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, bod číslo 17, kde navrhujem doplniť slovné spojenie "§ 87a, odsek 1, prvá až tretia veta v tomto prípade sa nemusí uplatniť". To znamená, vypúšťa sa z toho § 87a ods. 1, prvá a tretia veta pri praktickej aplikácii takéhoto riešenia, to znamená, skutočne nebude nutná dohoda so zástupcami zamestnancov, tak aby to riešenie bolo naozaj rovnocenné s doterajším nasadením, nastavením toho tzv. flexikonta. Čiže buď sa pochopíme tak, že výklad vládneho návrhu je taký, že skutočne nie je potrebný súhlas zástupcov zamestnancov v tomto prípade, resp. môže zamestnávateľ zaviesť konto pracovného času, aj keď zástupcov zamestnancov nemá. Ak bude výklad takýto, tak absolútne v poriadku, ale ak taký výklad nemá byť, resp. ak chceme, aby to bolo jasné každému, aj mne, tak potom by som poprosil o prijatie môjho pozmeňovacieho návrhu číslo 17, ktorým sa toto ustanovenie sprehľadní a spresní.
No a prejdem potom ešte k bodu 19 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť v čl. 1 body 91, 92, to znamená vypustiť všetky zmeny, ktoré sa navrhujú pre dohody. Opakujem ešte raz. Sledovať pri dohodách pracovný čas v súlade s treťou časťou zákonníka práce, v súlade s príslušnými paragrafmi, ako je § 85 napríklad, je neprimerané a zbytočné a nikomu to nepomôže. Tým zamestnancom na dohodu určite nie, pretože aj im to skomplikuje život.
Ešte raz si dovolím povedať niekoľko jednoduchých príkladov, najmä pokiaľ ide o dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce je postavená na tom v zmysle zákonníka, že takýto zamestnanec vykoná konkrétnu nejakú prácu, s konkrétnym výsledkom, za čo dostane dohodnutú odmenu s tým, že rozsah tej práce by nemal presiahnuť 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Pri takejto dohode o vykonaní práce je sledovanie pracovného času zbytočné a komplikované. A ak by malo byť, tak bude veľmi komplikované a bude zaťažovať tých ľudí. Tá dohoda o vykonaní práce sa často používa v prípade, kedy ten dohodár tú prácu vykoná doma. Teraz ako bude vykazovať pracovný čas? To bude, to bude úplne zaťažujúce, budú si vymýšľať. K ničomu to dobré nebude.
Zoberte si prípady, viete, nie všetky dohody sú o tom, že, hurá, dohoda je skvelá vec, lebo obídeme Zákonník práce, nižšie odvody, poďme na to. Áno, sú také prípady, ale je na druhej strane množstvo prípadov, kedy sa dohody a hlavne dohody o vykonaní práce používajú na naozaj krátkodobé pracovné vzťahy, veľmi krátko trvajúce, možno iba jeden deň, ani toľko nie, niekoľko hodín, za nejakú symbolickú odmenu, a týka sa to napríklad neziskových organizácii, škôl, športových klubov a podobne. Prečítal som si na webe jeden príspevok niekoho, ja neviem koho, anonymný, nejaká učiteľka alebo riaditeľka školy sa sťažuje, že ak sa takýmto spôsobom upraví práca na dohodu vrátane minimálnej mzdy, tak čo budú potom oni ďalej robiť pri tých rôznych olympiádach - matematické, fyzikálne olympiády, ktoré organizujú na škole. Totižto pri tých olympiádach, je tam komisia, ktorá hodnotí tých žiakov, ktorí sa zúčastnia tej olympiády. Tá komisia pozostáva z učiteľov, ktorí prídu z iných škôl, aby to bolo nezávislé, objektívne, a robia na dohodu o vykonaní práce. Tak si tam odsedia 5-6 hodín, dostanú za to skutočne nejakú symbolickú odmenu, aby sa nepovedalo, 5-6 eur za tých 5-6 hodín, a teraz mi tú školu budeme nútiť do toho, aby im vyplatila aspoň minimálnu mzdu? No tá škola na to nemá peniaze. Budú z toho platiť odvody, tá škola na to nemá peniaze. A ešte ich budeme nútiť sledovať v takýchto komických prípadoch pracovný čas, či mali po tých 6 hodinách prestávku, lebo keď nie, tak zle, pretože sa porušil Zákonník práce. To sú úplne absurdné veci a hovoril som včera príklad zo svojho života.
Som futbalový funkcionár, organizujeme rôzne turnaje, napríklad pre tých malých žiačikov, pre tých prípravkárov, ten turnaj trvá od 08.00 hod. ráno do 14.00 hod. poobede. Je tam rozhodca, ktorého zaplatíme na dohodu o vykonaní práce, že bude pískať niekoľko zápasov a dostane za to symbolicky nejakých 10 eur, lebo viac naozaj mu nevieme dať. Budeme z toho platiť odvody. Budeme musieť rešpektovať minimálnu mzdu, čiže aspoň 2 eurá na hodinu. No dobre, nebude mať 10, bude mať 12 eur, nejako to prežijeme, ale budeme musieť sledovať pracovný čas. Ten malý klub, kde teda naozaj nemáme ani mzdovú účtovníčku, bude sledovať dochádzku tomuto dohodárovi, to sú nové absurdné administratívne povinnosti pre takú firmu, pre takého zamestnávateľa, ako je jeden malý futbalový klub, ktorý sa zaoberá prácou s detičkami. A po tých 6 hodinách si musí dať prestávku, skrátka ak nám tam nebodaj príde inšpektor práce, tak on bude pozorne skúmať, či keď od 08.00 hod. začne pískať, plus 6 je 14 a bude ten turnaj trvať do 15.00 hod., od 14.00 hod. musí si dať poldňovú pauzu, lebo Zákonník práce hovorí o pauzičke. To sú absurdné veci. Dohodár nie je zamestnanec v pracovnom pomere. Toto nemôžeme porovnávať.
Takže poprosím bod 91, 92 z vládnej novely by bolo treba vypustiť, pretože to len a len bude škodiť a doplatia na to nakoniec tí samotní dohodári.
A ešte by som na záver sa vyjadril aj k tomu môjmu formálne druhému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý hovorí o predĺžení vekovej lehoty pre študentov pracujúcich na dohody o brigádnickej práci študentov. Navrhujem, aby na dohodu o brigádnickej práci študentov mohli pracovať študenti denného štúdia až do dosiahnutia 30 rokov veku. Prečo? Súčasný platný stav, ktorý sme schválili v auguste v novele zákona 252/2012 Z. z., nastavuje, definuje dohodu o brigádnickej práci študentov tak, že vysokoškolskí študenti denného štúdia môžu na takúto dohodu pracovať najdlhšie do roku, v ktorom dosiahnu 26 rokov. Čiže 27-ročný a starší študenti už na takúto dohodu pracovať nemôžu. Môžu pracovať iným spôsobom, samozrejme, v tom im nikto nebude brániť, môžu pracovať na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, resp. zamestnať sa v pracovnom pomere, to je všetko jasné, ale v zmysle nastavenia príslušných parametrov, pravidiel, sadzieb v zákone o sociálnom a zdravotnom poistení budú z týchto dohôd alebo pracovných zmlúv potom platiť omnoho, omnoho vyššie odvody, ako by platili z dohody o brigádnickej práci študentov. Naviac dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje pracovať až 20 hodín týždenne v priemere, naproti tomu dohoda o pracovnej činnosti maximálne 10. Čiže je tam aj nižší rozsah práce. Čiže takéto, takéto schválené znenie v Zákonníku práce poškodzuje všetkých študentov, ktorí študujú v dennej forme štúdia a majú 27 rokov a viac. Poškodzuje to ich záujem.
Ja tu celý čas počúvam, čítam, sledujem, vnímam ako táto novela Zákonníka práce má zlepšiť postavenie zamestnancov. Tak takýto bod, takéto obmedzenie rozhodne nezlepšuje postavenie zamestnancov, týchto študentov, ale len práve naopak ich zhoršuje, pretože im neumožňuje pracovať 20 hodín týždenne, ale menej, pretože pri práci na tie iné formy budú platiť vyššie odvody. Čiže je absolútne jasné, že nastavenie brigádnickej práce študentov len do 26 rokov poškodzuje jednoznačne, hrubo poškodzuje záujmy všetkých denných študentov, ktorí sú starší ako 26 rokov. Preto navrhujem zvýšenie toho limitu na rokov 30.
Žiadna tragédia sa tým nestane z pohľadu, z pohľadu štátneho rozpočtu, pretože to, či nejakých 2 000 - 3 000 starších študentov bude alebo nebude platiť odvody, to štátny rozpočet nezabije, ale, ale pre tých študentov to naozaj nie je jedno. A pripomeniem, že to nie sú žiadni "lempli", s prepáčením, ktorí sa flákajú na vysokej škole a študujú 10 rokov, to sú napríklad doktorandi. Pripomínam, že vysokoškolské štúdium je v Slovenskej republike trojstupňové, prvý stupeň je to bakalárske štúdium, obvykle trvá 3 roky, druhý stupeň magisterské, inžinierske, ktoré trvá obvykle 2 roky, spolu 5, a tretí stupeň, regulárny tretí stupeň, doktorandské štúdium, ktoré trvá obvykle 3 roky, niekedy aj viac, a to je spolu 8. Čiže je absolútne normálne, že mladý človek, ktorý sa rozhodne naozaj mať kvalitné vzdelanie, študuje aj na treťom stupni vysokej školy a má tým pádom viac ako 26 rokov a takýchto študentov, ktorých by sme si mali vážiť, že študujú a že budú prínosom pre Slovensko po doštudovaní, takýchto študentov budeme diskriminovať pri možnosti práci na dohodu o brigádnickej práci študentov. Čiže to je bod 90, to je môj návrh číslo 21.
Čiže posledný môj pozmeňovací návrh, kde vás skutočne úprimne prosím o jeho podporu. A ďakujem zároveň za vašu pozornosť.