Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2012 o 16:59 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2012 16:59 - 17:00 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ku kolegyni Tomanovej, definícia závislej práce, tá nová, ktorá má šesť znakov, je tak isto veľmi ľahko obíditeľná. Keď budete veľmi chcieť, tak vám to niekedy pošuškám do uška, ako sa to bude robiť.
Pani poslankyňa Nachtmannová, Gabániová, vaše príspevky boli viacmenej ideologického charakteru. Boli to ideologické poznámky. Tam nie je moc čo reagovať.
Ale pokiaľ ide o ten rozsah pracovného času, pani kolegyňa Gabániová, pozrite si § 50 a dajte pozmeňujúci návrh, aby nebolo možné uzatvárať viac pracovných pomerov s tým istým zamestnancom, ak chcete naozaj riešiť preťaženia zamestnancov. Vtedy to bude naozaj úprimné.
Pani Nachtmannová, ja vás ubezpečujem, že naozaj svoj názor z prvého čítania som za ten mesiac nezmenil, naozaj som ho nezmenil, naozaj potvrdzujem to, čo som povedal v prvom čítaní aj v druhom čítaní. A naviac, za ten čas som sa stihol stretnúť na prednáškach asi s tisíckou mzdových účtovníčok, ktorým keď som rozprával o týchto zmenách, tak sa za hlavy chytali.
A pán Jasaň, ja rozumiem tomu, že, a viem, že na Slovensku je veľa firiem, kde práce niet, ale je zároveň, aj sú zároveň aj firmy, kde práce je dosť. A tí ľudia chcú pracovať, chcú pracovať nadčasy a tento vládny návrh im vlastne zakazuje pracovať nadčas, čo považujem za škodlivé a proti záujmu takýchto zamestnancov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2012 15:34 - 16:51 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi nie pár slov, ale veľa slov k predloženej vládnej novele Zákonníka práce.
Viem, že moje vystúpenie bude trvať dlho, pretože súčasťou môjho vystúpenia bude predloženie spolu 21 pozmeňovacích návrhov. A budem sa snažiť o sebadisciplínu, a teda hovoriť čo najviac k veci a odpustiť si tie tradičné politické tanečky, ktoré, priznám sa, občas aj z mojich úst vychádzajú. Čiže budem sa snažiť byť čo najviac vecný.
Samozrejme na úvod treba povedať to, že táto vládna novela Zákonníka práce je úplná zbytočná, škodlivá, pripravená vo chvate, pripravená na základe akejsi dohody, predvolebnej či povolebnej spolupráci vládnucej strany SMER s odbormi, pripravená značne nekompetentne. A to sa prejavuje či vo vecnej, či aj v legislatívno-technickej podobe tohto návrhu, ktorý je nielen škodlivý, ale častokrát ako na zamyslenie, že či ho ten, kto ho písal, bol naozaj celkom v poriadku, keď ho písal.
A to preto, lebo tento návrh zákona neprispeje nikomu. Neviem, na čo je to dobré? Neprispeje to samozrejme podnikateľskému prostrediu na Slovensku, to je každému jasné. Sekundárne to tým pádom neprispeje ani rastu zamestnanosti na Slovensku, to by malo byť tiež každému jasné. Pretože pracovné miesta na Slovensku vytvárajú podnikatelia, a keď to prostredie bude zlé, zdeformované, tak sa to prejaví aj na tvorbe pracovných miest, a samozrejme negatívne. A niektoré návrhy, ktoré v Zákonníku práce sú, teda v tejto novele, sú také, ktoré priamo budú iniciovať rušenie pracovných miest.
Už tu bolo povedané, a každý, kto si otvorí noviny, najmä tie skôr hospodárske ako tie bulvárne, tak nájde tam každý deň články o tom, ako ktorá firma sa "teší" na nový rok, ako sa na to pripravuje, na to zvyšovanie daní, odvodov, všeobecné zmeny, ktoré nie sú naozaj na prospech podnikateľov, či už malých, stredných alebo tých najväčších. A tie správy, ktoré sú, že prepúšťajú menšie firmy, prepúšťajú stredné firmy a prepúšťajú aj také giganty, aké sú v slovenských podmienkach firmy ako Orange alebo Slovnaft, tak sú jednoducho alarmujúce.
A tieto správy sú jednoducho reakciou, prirodzenou reakciou podnikateľského prostredia, zamestnávateľov na všetky tie rany istoty, ktoré vláda Roberta Fica pripravila. A jednou z týchto rán istôt je aj Zákonník práce, úplne škodlivý a zbytočný.
Ja tak trošku rozumiem tomu, že zvyšujete dane, zvyšujete odvody, pretože neviete ako inak naplniť štátnu kasu. Ako nie je to dobrý spôsob, dalo by sa k týmto veciam pristúpiť aj inak, no ale dobre, zvyšujete dane, odvody, aby mal štát viac peňazí. Ale touto novelou Zákonníka práce viac peňazí do štátnej kasy jednoducho nedostanete. Práve naopak, zvýši sa tým nezamestnanosť, to znamená, menej ľudí bude pracovať, menej firiem bude na Slovensku podnikať, bude menší výber daní fyzických, právnických osôb, budú nižšie výbery na strane odvodov, a naopak, zaťaženie príde práve na strane dávok, či už dávok v nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších podôb sociálnej podpory, čo znamená nové a nové a vyššie výdavky štátnej kasy.
Už tu bolo povedané, že všetky tieto zmeny predkladať naraz, to je dosť šialené. A ťažko povedať, aké to prinesie všetky dôsledky. No tie dôsledky určite príjemné nebudú. A pokiaľ viem, kolegovia z KDH majú pripravený pozmeňovací návrh, ktorým by sa mala účinnosť tejto novely, ak už teda tak silou-mocou musí byť prijatá, posunula aspoň o rok, a aby sa rozložila tá záťaž na podnikateľskú sféru týmto spôsobom, keď už to teda má byť. Ja osobne takýto návrh určite podporím, keď už k nemu dôjde.
No ale poďme teda k veci. Čo všetko sa v Zákonníku práce mení a akým spôsobom? Nebudem teraz v tejto časti svojho vystúpenia komentovať úplne všetko, vyberiem si len to, čo považujem za najdôležitejšie a zásadné.
Mení sa definícia závislej práce s cieľom, aby sa zamestnávanie ľudí, dávanie práce, poskytovanie pracovných príležitostí dialo v súlade so Zákonníkom práce v pracovných pomeroch alebo prípadne aspoň pri práci na dohodu. S týmto cieľom je v novele zmena § 1, ktorý hovorí o závislej práci. A závislá práca po novom je definovaná šiestimi znakmi závislej práce, čiže zužuje sa počet týchto znakov. A zároveň sa uvádza podľa návrhu, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka.
Tento návrh je značne kontroverzný, pretože my vieme, samozrejme, na Slovensku o čo ide. Ide o to, že sa častokrát zamestnávajú, alebo vzťahy medzi firmou a občanom sa riešia formou skutočne Občianskeho zákonníka, zmluvami o dielo, príkaznými zmluvami, respektíve pracuje sa na živnosť. Ak to malo niekomu vadiť, teda hovorím, teda z pozície štátu, tak to vadilo doteraz preto, lebo pri práci podľa Občianskeho zákonníka, respektíve podľa, na živnosť, boli buď nižšie, alebo dokonca žiadne odvody, a preto bola táto forma poskytnutia pracovnej príležitosti možno pre isté skupiny ľudí, firiem atraktívna. Táto výhoda sa však stráca. Veď nebudem to snáď ani ja, ani nikto iný stokrát opakovať. Zvyšujú sa odvody živnostníkov, prakticky dvojnásobne. Pre tých, ktorí majú vyšší základ ako minimálny, pre tých, ktorí majú základ minimálny, o 25 eur mesačne. Odvody sa už platia aj z príjmov podľa Občianskeho zákonníka, čiže tieto odvodové zvýhodnenia postupne odchádzajú do minulosti. Čiže tento dôvod odpadá.
Tak sa preto pýtam, prečo nútime ľudí do nejakých rozhodnutí na základe zákona. Veď to nechajme na ich slobodnej vôli. Pripomínam zároveň, že definícia závislej práce, ktorá je ešte stále v platnom Zákonníku práce, nebola prijatá ani za vlády Ivety Radičovej, ale za vlády Roberta Fica číslo 1, za éry ministerky Tomanovej. A táto definícia závislej práce sa v praxi vcelku osvedčila a v tom čase bola prijatá práve na základe dohody sociálnych partnerov v tripartite. Tam súhlasili aj odbory na jednej strane, aj zamestnávateľské zväzy na strane druhej. Čiže nerozumiem tomu, prečo na tejto osvedčenej praxi chceme niečo meniť. A pripomínam ešte raz, že ten dôvod, že živnosť je výhodnejšia, lebo sú nižšie odvody, ten dôvod odchádza do zabudnutia od 1. januára. Takže načo takáto zmena?
Ďalej ma vcelku zaujal návrh na zavedenie nového paragrafu 12 v novele Zákonníka práce. Týmto novým § 12 sa stanovuje postup zamestnávateľa v prípade, kedy u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, čiže u zamestnávateľa nie sú ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník. Takýto krok, takáto novinka sa dá z tohto pohľadu hodnotiť pozitívne, pretože rieši istú legislatívnu dieru, ktorá doteraz v Zákonníku práce krytá nebola. Čiže čo má robiť zamestnávateľ, ktorý chce využiť určité ustanovenie Zákonníka práce, ktorým sa rieši nejaká vec, nejaká potreba u zamestnávateľa, ak Zákonník práce hovorí o potrebe buď dohodnúť túto vec so zástupcami zamestnancov, alebo Zákonník práce hovorí o potrebe prerokovať danú vec so zástupcami zamestnancov? A čo potom v prípade, keď najmä v menších firmách žiadni zástupcovia zamestnancov v takejto firme nie sú? Čo má ten zamestnávateľ vlastne robiť? Čiže z tohto pohľadu vítam, že sa tu navrhuje zavedenie takéhoto nového ustanovenia, čiže § 12, ktorým sa tento postup zadefinuje.
Avšak čakával by som, že tento § 12 nebude, bude postavený trošku inak. Vadí mi, vadí mi ods. 1, ktorý hovorí, že ak podľa Zákonníka práce alebo osobitného predpisu sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, tak zamestnávateľ môže konať samostatne okrem prípadov, o ktorých hovorí buď Zákonník práce, alebo osobitný predpis, okrem takých prípadov, kedy povedzme Zákonník práce hovorí, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
To znamená, chceme uzákoniť taký postup, kedy, v prípade, že u menšieho zamestnávateľa nie sú žiadni zástupcovia zamestnancov, tak sa nebude môcť takýto menší zamestnávateľ zariadiť, nastaviť, využiť určité možnosti, ktoré inak Zákonník práce poskytuje, pretože sa dostane do slepej uličky. Skrátka, stop. Ak nemáš zástupcov zamestnancov, tak nemôžeš vôbec prijať príslušné rozhodnutie. Takéto ustanovenie považujem za zlé, pretože menším zamestnávateľom to jednoducho sťaží podnikanie, sťaží život. A to sa samozrejme premietne aj do mzdových, platových, pracovných podmienok jeho zamestnancov. K čomu to je dobré? Čiže jeden z mojich pozmeňovacích návrhov bude riešiť tento problém.
Ďalej, pokiaľ ide o okruh zástupcov zamestnancov, pokiaľ ide o odbory, pokiaľ ide o kolektívne zmluvy, už tu dosť povedal môj kolega predrečník Kaník, ja by som sa nerád opakoval, len pripomeniem to, čo neviem, či hovoril, to som nezachytil, vypúšťa sa napríklad v § 230 ods. 3. Čiže odborová organizácia nebude musieť preukazovať, že najmenej tridsať percent zamestnancov firmy je odborovo organizovaných, a bude môcť hovoriť za všetkých zamestnancov, aj keď teda skutočne bude na pováženie, či logicky a na základe zdravého sedliackeho rozumu tých zamestnancov skutočne zastupuje.
Čiže vraciame sa do stavu, kedy povedzme vo firme, ktorá má päťsto zamestnancov, kde ešte odbory nie sú, sa nájdu traja zamestnanci, ktorí si v súlade so zákonom o združovaní občanov, v súlade, korektne s týmto zákonom stačia traja, aby si založili odborovú organizáciu. To je absolútne v poriadku, na to majú jasné právo. Je to aj ústavné právo. Právo zhromažďovať sa, právo združovať sa. Ale títo traja zamestnanci, potom už odborári, získajú po novom právo hovoriť za všetkých ďalších štyristodeväťdesiatsedem zamestnancov, čo nepovažujem za korektné. Opýta sa niekto tých štyristodeväťdesiatsedem zamestnancov, či s tým súhlasia, či chcú, či aj oni pôjdu do tej odborovej organizácie. Ak budú dobrí tí odborári, tak nepochybujem, že získajú na svoju stranu zamestnancov, a tí do tej odborovej organizácie vstúpia. Čiže nechápem, kto sa čoho bojí, keď sa má rušiť to ustanovenie o tridsiatich percentách. Ak sú tí odborári dobrí, ak naozaj budú brániť korektne, správne a úspešne práva zamestnancov v danej firme, tak predsa nebudeme pochybovať o tom, že dokážu získať tých tridsať percent zamestnancov na to, aby takisto vstúpili do tejto odborovej organizácie. Čoho sa kto bojí?
Predstavte si, že v tejto firme existuje zamestnanecká rada, ktorá bola právoplatne zvolená väčšinou zamestnancov. Po novom táto zamestnanecká rada, ktorá reálne zastupuje väčšinu zamestnancov, pretože bola nimi zvolená, bude mať menšie, slabšie postavenie ako tí traja odborári, ktorých tam možno nikto nebude podporovať, nikto sa s nimi nebude chcieť baviť, bohvie čo to budú za ľudia. Nechcem hovoriť dopredu, ale prečo to je takto? Ak sú tí odborári dobrí, tak určite nebudú mať problém získať na svoju stranu tridsať percent zamestnancov.
Vypúšťajú sa v § 231 ods. 2 a 3, čiže týmto sa ruší možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nevýhodnejšie pre zamestnanca, ako ustanovuje zákon. Ako rozumiem. To, že v kolektívnej zmluve možno dnes dohodnúť niektoré podmienky zamestnávania horšie ako štandardne, určuje Zákonník práce, na prvé počutie to vyzerá tak, že zamestnanci môžu byť týmto výrazne poškodení, že môžu sa znížiť ich práva a že to nie je dobré. Poviem príklad, kedy je dnes možné dohodnúť nejaké pracovné podmienky nevýhodnejšie. Je to napríklad prípad, koľko hodín nadčasov môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Zákonník práce v štandarde hovorí, že zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi za rok odpracovať stopäťdesiat hodín nadčasov, podľa kolektívnej zmluvy sa však môže dohodnúť, že to bude až dvestopäťdesiat hodín. Čiže zamestnávateľ môže nariadiť dvestopäťdesiat hodín nadčasov. Čiže to je to nevýhodnejšie ako určuje zákon.
Čiže povedali by ste, no to je fajn, táto klauzula zo Zákonníka práce vypadne. Čže zamestnávateľ skutočne bude môcť nariadiť len tých stopäťdesiat hodín nadčasov. To je predsa dobré, aby to ten zamestnávateľ nezneužíval. Lenže ja pripomeniem, kolektívna zmluva je zmluva medzi zamestnávateľom a odbormi. Ak Zákonník práce súčasný umožňuje urobiť určitý ústupok na strane odborov, napríklad tým, že áno, dohodne sa, zamestnávateľ bude môcť nariadiť dvestopäťdesiat hodín nadčasov. No veď tí odborári, ak sú aspoň trošku dobrí vyjednávači, predsa nepustia zamestnávateľovi takéto zvýhodnenie len tak zadarmo. Napríklad na úkor toho vybojujú pre zamestnancov lepšie podmienky niekde inde, napríklad to, že príplatok za prácu nadčas, ktorý je štandardne dvadsaťpäť percent z priemernej mzdy, nebude dvadsaťpäť percent, ale povedzme tridsaťpäť percent alebo päťdesiat percent. Čiže takáto možnosť v kolektívnej zmluve dáva vyjednávačom, jednej i druhej strane, čiže i odborom ako zástupcom zamestnancov, lepšie možnosti manévrovania, vyjednávania. Dobre, pustím toto, ale v prospech zamestnancov získam nejaké iné lepšie podmienky, ktoré budú určite atraktívnejšie, ako to, či teda ten zamestnávateľ nariadi dvestopäťdesiat hodín nadčasov. Nariadi, pretože cez ten limit štyristo hodín celkovo sa tak či tak dostať nedá. Čiže toto je veľmi krátkozraké a je to krok späť.
Skúšobná doba. Takisto v Zákonníku práce, v súčasnom, je možné podľa kolektívnej zmluvy dohodnúť skúšobnú dobu o tri mesiace dlhšiu. Nemyslím si, že je to nejaké veľké poškodenie zamestnanca, napríklad vo vedúcej pozícii, ktorý nastúpi ako nový zamestnanec na manažérsky post, keď namiesto šiestich mesiacov bude v skúšobnej dobe až mesiacov deväť. Ak ide o náročnú pozíciu, kde kvalita toho zamestnanca sa skutočne prejaví až po dlhšom čase, tak je úplne oprávnené, že zamestnávateľ sa dohodne, ak s tým odbory súhlasia v kolektívnej zmluve, na deväťmesačnej skúšobnej dobe pre týchto manažérov. Veď to nie je niečo strašné, niečo nepredstaviteľné. To je úplne normálne a vyplývajúce z potreby firiem a všetci to v podstate v praxi rešpektujú. Čiže rušiť takúto možnosť rozšírenia skúšobnej doby, znovu zbytočné opatrenie.
Pracovný pomer na dobu určitú. Súčasný model hovorí o tom, súčasný zákonník hovorí o tom, že na dobu určitú je možné pracovať najviac tri roky s tým, že v rámci tých troch rokov, interne v rámci tých troch rokov, je možné trikrát ten pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť, respektíve opakovane dohodnúť.
Vládny návrh hovorí o zúžení tejto doby na dva roky, v rámci ktorých bude možné dvakrát opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú. Znovu, vyzerá to na prvý pohľad tak veľmi fajn. Áno, len dva roky, lebo potom sa zamestnanec musí zamestnať na dobu neurčitú. Vyzerá to veľmi fajn, ako to prospeje zamestnancom, lebo zamestnávatelia ich tým pádom po dvoch rokoch budú musieť zamestnať na dobu neurčitú. No dobre, vážení priatelia, lenže ten zamestnávateľ bude možno rozmýšľať aj takto: doteraz som mohol niekoho zamestnávať na tri roky, teraz ho teda zamestnám na dva roky, potom ho prepustím a zoberiem niekoho iného na ďalšie dva roky. Čiže nečakajte, že zamestnávatelia pri takomto skrátení pracovnej doby, pracovný pomer na dobu určitú na dva roky, automaticky teraz všetkých budú prezamestnávať na dobu určitú. To nečakajte! Práve naopak, tieto formy pracovných vzťahov sa využívajú vo firmách, kde sú veľké výkyvy potreby práce, zákazky kolíšu, raz sú silnejšie, raz sú menšie, respektíve v takých fabrikách, kde je prevaha manuálnej práce. A prax je, bohužiaľ, taká na Slovensku, po tých troch rokoch ten zamestnanec obvykle končí. Teraz bude končiť už po dvoch rokoch. Už po dvoch rokoch príde o prácu. Takže tie reči o tom, ako si mladé rodiny nemôžu zobrať pôžičku, lebo majú pracovný pomer na dobu určitú, no tak tie mladé rodiny si nebudú môcť zobrať pôžičku takisto, pretože, pretože nebudú mať tí mladí ľudia prácu vôbec. Ak je toto nejaký argument.
Zavádza sa súbeh výpovednej doby a odstupného. No dobre, toto ste mali vo volebnom programe, čiže to je ako zbytočné komentovať. Ešte šťastie, že to zavedenie tej výpovednej doby a odstupného je urobené tak filigránsky, že to až tak veľmi bolieť nebude. Možno niektoré firmy viac, niektoré menej. Veľké firmy by to postihnúť nejako veľmi zásadne nemalo. V menších firmách to problém bude, hlavne psychologický. Pretože, keď si menší zamestnávateľ, ktorý má na účte päť-, šesťtisíc eur na prevádzku a má troch, štyroch zamestnancov, uvedomí, že v prípade, že bude musieť niekoho prepustiť, tak bude ho to stáť aj s výpovednou dobou nejakých päť platov, a päť platov po osemsto eur, priemerná mzda, je štyri tisíc eur, a na účte mu koluje päť-, šesťtisíc prevádzkového kapitáliku, tak si veľmi dobre rozmyslí aj v čase rozmachu a istej eufórie, ako sa mi darí, ako by som mohol zobrať nových zamestnancov, ako mi to fajn ide, mám dobrý výrobný program, zákazky sa len tak sypú, tak veľmi si rozmyslí, či toho nového zamestnanca zoberie, pretože mu bude blikať v hlave žiarovečka: ale pozor, je tam ten § 62, 63, ktorý hovorí o tom, že potom výpovedná doba a odstupné, a stojí to toľko a toľko. A výsledok bude ten, že nového zamestnanca jednoducho nezoberie, pretože bude opatrný. Takéto opatrenie, takéto opatrenie jednoznačne blokuje tvorbu nových pracovných miest a to najmä u menších zamestnávateľov.
Podobne sa "potešia" menší zamestnávatelia, menšie firmy z návrhu zmeny nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, kedy sa navrhuje, že tá náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru môže byť až tridsaťšesť, za tridsaťšesť mesiacov, za tri roky. Tak, prosím pekne, keď má niekto priemerný plat osemsto eur, a k tomu samozrejme zamestnávateľ ešte platí odvody tridsaťtri percent, to je spolu vyše tisíc eur, tak keď si vypočítame povedzme tisíc eur na mesiac vrátane odvodov krát tridsaťšesť, to je tridsaťšesťtisíc eur, ktoré možno bude musieť nejaký zamestnávateľ vyplatiť takýmto spôsobom zamestnancovi, ktorý vyhrá súd o neplatnom, súdny spor o neplatnom skončení pracovného pomeru. Tridsaťšesťtisíc eur, to je skrátka tridsaťšesťtisíc eur. To netreba ďalej komentovať. To je dosť veľa peňazí. Zase to pre menších zamestnávateľov bude znamenať, že sakramentsky si dajú pozor na to, či zamestnajú nejakého nového zamestnanca. Veľmi dobre si to rozmyslia.
Pracovný čas a nadčas. Dobre, rušíte to, aby mohli vedúci zamestnanci pracovať viac hodín nadčasov, dobre. Vedúci manažéri sa potešia, pretože budú teda pracovať nadčasy načierno zrejme, vo väčšine prípadov, ale dobre. Tam to bolieť nebude.
Čomu, čomu nerozumiem, je návrh § 87 ods. 2 - nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ktoré bude možné len po, len v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. A s tým, že tu práve sa prejaví ten navrhovaný § 12, tu je práve klauzula, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ nebude môcť jednostranne rozhodnúť o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Čo je to nerovnomerný, nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas? Je to taká forma organizácie pracovného času, kedy pracovná smena trvá dlhšie ako deväť hodín. Čiže typický príklad sú takzvané dvanástky, keď ľudia robia na dvanástky. Od šiestej do šiestej robí, potom má dva dni voľno, potom zase robí nočnú od šiestej do šiestej, potom má deň voľno a tak dookola.
Takáto forma organizácie pracovného času je typická napríklad pre reštauračné zariadenia, gastronomické prevádzky a samozrejme pre zariadenia cestovného ruchu vo všeobecnosti. Tie rôzne hotelíky, penzióniky, ktoré na Slovensku horko-ťažko prežívajú, pretože ten turistický ruch na Slovensku z rôznych dôvodov je taký, aký je. Biznis, podnikať v tomto odvetví nie je žiadna slasť, pokiaľ ide o tých menších hotelierov, rodinné penzióny, naozaj žijú zo dňa na deň.
No a v týchto prevádzkach, vo firmách tohto typu je absolútne typické, že tie recepčné, chyžné, tí kuchári, kuchárky, čašníci, že pracujú na dvanástky. To je absolútne absolútny základ pre organizáciu pracovného času v takýchto firmičkách. A v takýchto firmičkách absolútne jasne obvykle nie sú žiadni zástupcovia zamestnancov. Nie sú tam ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník. A keby ste mi tvrdili, že tak nech si ich založia, tak ak to bude firma s dvoma zamestnancami, rodinná firma, kde sú ďalej dvaja zamestnanci, jeden čašník a jedna kuchárka, tak v takejto malej firme zo zákona ani nemôžu byť zástupcovia zamestnancov. Tak my takejto malej firme bránime v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času touto novelou. Čo potom budú v týchto firmách robiť? Ako si budú organizovať pracovný čas? Čo majú robiť? Veď vy tieto firmy posielate do krachu takýmto paragrafom!
Konto pracovného času a flexikonto. Konto pracovného času je vynikajúci nástroj na to, aby firma prekonala problémy, ktoré v dnešnej dobe sú veľmi časté, to znamená, problémy s kolísavou potrebou využitia pracovníkov. S kolísavou, s kolísavou ponukou práce pre nich, ktorá súvisí s tým, že firma buď má odbytové problémy, raz ich má, raz ich nemá, raz je zavalená zákazkami, raz naopak, zákazky nie sú. Firmy, ktoré podnikajú v odvetví, ktoré je ovplyvnené sezónnosťou. Typicky sú to stavebné firmy alebo firmy, ktoré pôsobia v poľnohospodárstve, v potravinárskom priemysle. Ale aj v elektrotechnickom priemysle tá sezónnosť je daná tým, že pred Vianocami idú tie televízory, technika viac na odbyt a naopak, po Vianociach, ak náhodou nie je nejaká olympiáda, tak zase, naopak, sa nepredávajú. Čiže množstvo firiem na Slovensku je v súčasnosti, a je to, žiaľ, úplne normálne, v takýchto problémoch. Nevie pravidelným spôsobom päť dní v týždni 8 hodín za deň prideľovať zamestnancom svoju prácu.
Čiže preto sú výborné nástroje v zákonníku - konto pracovného času a flexikonto. Ich podstatou je to, že zamestnanec raz pracuje viac, raz pracuje menej, podľa toho, koľko práce vlastne zamestnanci majú, respektíve koľko práce má pre nich zamestnávateľ. A či už tej práce majú viac alebo menej, stále im beží rovnaký plat. Výhodou pre zamestnávateľa je to, že nemusí zamestnancov v čase krízy prepustiť, zostanú síce doma, beží im plat, ale tí zamestnanci si to vlastne dobehnú, keď sa stav zlepší, kríza sa prekoná. Výhodou pre zamestnávateľa je samozrejme, či už priame alebo nepriame, ušetrenie aj finančných nákladov, pretože nemusí platiť prestoje, nemusí platiť potom nadčasy. Výhodou pre zamestnancov je to, že sa nemusia strachovať o svoje pracovné miesta. Ak vedia, že ide problém odbytový, keď vidia, že firma nevyrába, nemá zákazky, vedia, že budú doma na flexikonte alebo na konte pracovného času, plat im pobeží, ich pracovné miesto sa zachová s tým, že to teda dobehnú a vykompenzujú vyššou prácou v lepších, v lepšom období. Čiže sú to výborné nástroje.
Aby bolo jasné, aký je medzi tým rozdiel, aký rozdiel je medzi kontom pracovného času a flexikotom. Začnem flexikontom. Flexikonto je taký nástroj, ktorý môže zamestnávateľ zaviesť svojím rozhodnutím po prerokovaní so zástupcami zamestnancov vtedy, ak z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže zamestnancom prideľovať prácu. To znamená, napríklad firma ide, firma beží, nič sa nedeje, všetko je v poriadku, ale zrazu, zrazu veľký odberateľ oznámi, mám problém, zastavujem svoje objednávky, znižujem svoje objednávky na polovicu a niet dostatok roboty pre zamestnancov tým pádom. Alebo naopak, dodávateľ, ktorý je kľúčový a bez ktorého polotovarov, výrobkov sa nezaobídeme v mojej firme, keď to poviem mojimi slovami, zrazu zahapruje, má nejaké problémy, nedodáva mi tie výrobky a ja tým pádom nemôžem zamestnancom prideľovať prácu. Čiže niečo sa, niečo vopred nepredvídané sa stane. Alebo nejaká prírodná katastrofa, tak ako bolo v Japonsku. A tým pádom všetci, ktorý boli naviazaní na Japonsko, mali, mali problémy, pretože zamestnanci mali problémy s prácou, hoci sme boli na Slovensku, viď Peugeot Trnava. Čiže v takomto prípade môže zamestnávateľ zaviesť flexikonto. Čiže zamestnanci zostanú doma, beží im plat, a keď táto zlá situácia pominie a treba doháňať zameškané, tak sú zase späť v práci, pracujú naviac, aby sa dobehlo zameškané, a beží im stále rovnaký plat.
Flexikonto, čiže keď zamestnávateľ nemôže z vážnych dôvodov prideľovať prácu, zamestnávateľ zavedie na základe vlastného rozhodnutia, nie je, nevyžaduje sa tam súhlas zástupcov zamestnancov. Čiže zamestnávateľ sa takto rozhodne, prerokuje so zástupcami zamestnancov, ale tí to nevedia ovplyvniť.
Konto pracovného času je rozdielne v tom, že zamestnávateľ vopred, vopred dohodne so zástupcami zamestnancov, že sa zavedie konto pracovného času, ktorého podstata je znova taká, že raz, v istom období sú zamestnanci viac v práci, v istom menej, alebo naopak, a beží im stále rovnaká mzda. Tam už nie sú vážne prevádzkové dôvody. Tam to môže byť napríklad tým, že stavebná firma vopred vie, že v lete je sezóna, je roboty viac, v zime robota nie je, tak je problém, ako zamestnať zamestnancov. Takže tam je konto pracovného času nástroj na to, aby sa tieto problémy vyplývajúce z takéhoto charakteru výroby riešili bez nutnosti prepúšťať zamestnancov. A to sa musí ale vopred dohodnúť a zástupcovia zamestnancov s tým musia vopred súhlasiť. A v tom je hlavný rozdiel.
No a čo je vo vládnej novele? Vo vládnej novele je návrh na rušenie flexikonta, zostáva konto pracovného času, fajn, dokonca sa pozitívnym spôsobom upravuje, či technicky alebo aj vecne, čo je takisto fajn, čo kvitujem, ale veľmi mi vadí, že flexikonto ako také sa ruší.
Pán minister vo svojej úvodnej reči už vopred reagoval na takúto výtku, ktorú zrejme očakával v tejto rozprave. Ja by som chcel povedať v reakcii vlastne na slová pána ministra, ktoré tu zazneli pred hodinou, že § 142 a nový odsek 5, ktorý by mal vyriešiť chýbajúce flexikonto, nepovažujem za dobrý, pretože nie je z neho zrejmé, či v prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov a teda môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a, či v takomto prípade naozaj stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak ma uistite, že v takomto prípade stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov a nebude sa v takýchto prípadoch vyžadovať dohoda, tak beriem všetko, čo som povedal na adresu flexikonta, jeho rušenia, späť, lebo skutočne to vykompenzuje rušenie flexikonta. Ale ak mi poviete, že v takomto prípade bude nutná dohoda so zástupcami zamestnancov, tak je to jednoducho zle, pretože takéto riešenie nie je vecne porovnateľné s doterajším flexikontom. Ja osobne budem k tomu predkladať pozmeňovací návrh preto, aby to bolo absolútne zrejmé, že skutočne stačí prerokovanie, ale k tomu sa dostaneme.
Nadčasy. Práca nadčas sa doteraz organizovala tak, že v zásade platilo, nadčasov môže pracovník, zamestnanec odpracovať maximálne 400 hodín ročne, z toho 150 hodín môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Nariadiť, ale nariadiť len vtedy, nariadiť len vtedy, keď ide o potrebu prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce. Čiže súčasný právny stav je taký, že tých 150 hodín, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť, nemôže nariadiť len tak, lebo sa mu chce, lebo chce možno šikanovať zamestnanca, nútiť ho pracovať nadčas. Nariadiť môže zamestnávateľ tie nadčasové hodiny len vtedy, keď je to podmienené nejakými vážnymi dôvodmi, ktoré povedzme pri inšpekcii práce musí vedieť ten zamestnávateľ náležite odôvodniť. To nejde len tak nariadiť zamestnancovi nadčasy. To sa nedá.
Ďalšie hodiny až do toho limitu 400 hodín môže zamestnanec odpracovať nadčasov so svojím súhlasom. Tam sa podľa súčasného Zákonníka práce už nevyžaduje nejaké podloženie nejakým dôvodom typu naliehavá zvýšená potreba práce. Tam už takýto dôvod sa nevyžaduje. Logicky preto, lebo ak zamestnanec súhlasí s nejakou nadčasovou prácou, tak skrátka súhlasí. Nie je dôvod vyžadovať od zamestnávateľa, aby to bolo podložené nejakými naliehavými dôvodmi. V praxi je úplne bežné, že zamestnanec sám príde a požiada vedúceho, že či by mohol pracovať nadčas, či by mohol prísť do práce v sobotu, robotu má, chce si zarobiť, dostane vyššiu mzdu, dostane nadčasové príplatky, rodina sa poteší, oferuje teda jeho neprítomnosť tých pár hodín, ale výsledkom bude to, že bude mať vyšší príjem.
To, čo navrhujete, je veľmi, veľmi zvláštne, pretože navrhujete, navrhujete, aby aj pri súhlase zamestnanca s nadčasovými hodinami bolo možné, bolo možné tieto nadčasy dohodnúť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. Čiže zamestnanec, hoci s tým bude súhlasiť a dokonca to bude sám chcieť pracovať nadčas, nebude môcť pracovať nadčas len tak, ale bude to musieť byť odôvodnené istou prechodnou a naliehavou zvýšenou potrebou práce, čo považujem za absurdné. Tak ja chcem robiť nadčasy ako zamestnanec, chcem si zarobiť, no a jednoducho nemôžem, lebo Zákonník práce hovorí, že to musí byť podložené nejakou naliehavou zvýšenou potrebou práce. Veď to je úplne absurdné! Tu zachádzame na hranu ústavného práva na prácu. Zakazujete zamestnancovi zarobiť si peniaze, doslova a dopísmena. No toto je veľmi zvláštny prístup k ochrane zamestnanca.
Oceňujem nový § 96b, náhrada za stratu času, kedy tento paragraf, nový § 96b vlastne vytvorí legislatívny rámec pre to, aby v prípade, že zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom na náhrade za stratu času pri pracovnej ceste, aby takýto náklad zamestnávateľa bol skutočne aj daňovo uznaný a aby si teda zamestnávateľ logicky o túto sumu znížil svoj základ dane. Aj keď neviem, či o tom vie pán minister Kažimír, pretože ten by mal byť proti, pretože takto sa mu o nejakých pár centov zníži výber daní.
Oceňujem zároveň aj zmenu v § 111 pri čerpaní dovolenky, kedy zamestnávateľ bude môcť určiť alebo nariadiť čerpanie dovolenky najneskôr do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka, pretože predpokladám, že pri takejto zmene a budúcej praxi sa nebude stávať to, že si zamestnanci dovolenku jednoducho nevyčerpajú a prepadne im, pretože ten posledný polrok bude zodpovednosť na čerpaní dovolenky samozrejme už na nich. A je to len ich vecou, či si tú dovolenku potom vyčerpajú alebo nie. Na druhej strane zamestnávatelia si budú musieť uvedomiť, že takéto právo zamestnanca im bude možno narúšať ich plány, pokiaľ ide o výrobný proces a podobne, pretože ten zamestnanec v tom druhom polroku si skrátka sám vyberie dovolenku, aj keď to bude proti záujmu zamestnávateľa. Ale to je už vecou zamestnávateľov, aby si tieto veci riadili a čerpanie dovolenky nariadili skôr, ako ten 30. 6. jednoducho príde.
Pokiaľ ide o normovanie práce, už to tu zaznelo z úst môjho predrečníka, takže nebudem k tomu hovoriť dlho, považujem za zlý návrh, aby o pracovných normách rozhodoval alebo spolurozhodoval odborový orgán, respektíve zástupca zamestnancov. Firma je firma preto, lebo má svojho pána a ten jednoducho rozhoduje o tom, čo sa v tej firme vyrába, ako sa vyrába, akým spôsobom, ako prebieha výrobný proces, či sa kúpia nové stroje napríklad, ktoré umožnia zefektívniť výrobu. Čiže toto je zbytočné komentovať. A ak je tu nejaký spor alebo ak v praxi je nejaký spor, vždy sa môžu zamestnanci, respektíve ich zástupcovia, obrátiť na inšpektoráty práce, aby tento prípadný spor vyriešili v ich prospech.
Oceňujem ďalej výpočet priemerného zárobku, kedy sa nebude započítavať mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, pretože to jednoznačným spôsobom prispeje k spravodlivejšiemu určeniu priemerného zárobku a ten nebude takýmto spôsobom skreslený. To, čo sa stávalo doteraz. Na druhej strane ale veľmi mi vadí, a nielen mne, ale rozprávam sa so zástupcami mnohých firiem v tomto čase, a všetci krútia hlavami, čo je to za nezmysel, tie takzvané nové práva pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. To, že sa má na dohody vzťahovať aj množstvo ustanovení z tretej časti Zákonníka práce, je absolútne zbytočné. Ničomu a nikomu to neprospeje. Zamestnanci na dohodu, to je tak špecifický pracovný vzťah, tradičný v slovenských reáliách, v slovenských podmienkach. Tam uplatňovanie tretej časti Zákonníka práce jednoducho nebude a nemôže fungovať. To nejde. Obzvlášť v prípade dohôd o vykonaní práce je to úplná, ale úplná absurdita. Dohodnete si s nejakým občanom dohodu o vykonaní práce, ktorej zmysel je v tom, že on pre vás urobí nejakú konkrétnu vec, za čo dostane zaplatenú nejakú konkrétnu odmenu. Orientačne v tom a v tom čase, orientačne v takom a v takom rozsahu hodín a ďalej vás to nezaujíma. Kedy ten zamestnanec na dohodu o vykonaní práce tú prácu vykoná, kedy to dielo odovzdá, koľko mu to bude trvať, to nikoho nezaujíma. Čiže načo tam sledovať pracovný čas? Načo tam určovať prestávky v práci? Veď to je úplná hlúposť!
Teraz si, idem do inej sféry svojho života. Športová oblasť. Na dohodu o vykonaní práce sa často zamestnávajú napríklad rozhodcovia alebo funkcionári počas športových podujatí. Tak, prosím pekne, tak po šiestich hodinách toho futbalového turnaja, ktorý bude bežať v sobotu od rána do večera, po šiestich hodinách futbalového turnaja bude musieť mať ten rozhodca a ten usporiadateľ, ktorý tam stojí niekde a podáva tam čaj, bude musieť mať polhodinovú prestávku, a nebodaj to tam ešte prídu skontrolovať z inšpektorátu práce, či dodržujú Zákonník práce. Veď to je úplná absurdita! Zrušte to, prosím vás, pretože to k ničomu nepovedie! Veď to tým dohodárom k ničomu neposlúži. Načo to je dobré? Zvýši to administratívne náklady vo firme, pretože pri tých dohodách sa bude musieť, pri každej, aj podľa toho, čo prišlo zo spoločnej správy z výboru, aj pri dohodách o vykonaní práce, spomenuli ste si na to, už som to chcel pripomienkovať, sa bude musieť podrobne evidovať, relatívne podrobne evidovať, pracovný čas. To je nezmysel.
A ďalej tie takzvané paragrafy, § 141 a tak ďalej, pri ktorých bude mať zamestnanec na dohodu ospravedlnenú neprítomnosť v práci, keď pôjde k lekárovi. K čomu to je dobré? K čomu to je dobré? Ten dohodár to potrebuje ku šťastiu, aby to mal ako ospravedlnené? Však to je automaticky, to súčasná prax, nikto takéhoto dohodára nenaháňa, keď bol u lekára. Nikto od neho nechce nejakú pokutu alebo neviem čo, nepíše mu nejakú absenciu, keď bol raz u lekára. Ale práve naopak, tým, že zavediete toto, tieto paragrafy, spôsobíte nárast, enormný nárast byrokracie vo firmách, pretože to všetko budú musieť evidovať. A keďže pri dohodách sa zavádza nemocenské, dôchodkové poistenie, tak, prosím pekne, tie prerušenia budú musieť nahlasovať na Sociálnu poisťovňu podľa § 26 zákona o sociálnom poistení. Veď to je úplná blbosť! Keď toto rozprávam zamestnávateľom, mzdárkam, tak sa chytajú za hlavu, že ktorý, tri bodky, toto vymyslel. Dobre.
Prejdem k pozmeňovacím návrhom. Je ich spolu 21.
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Súčasná definícia závislej práce bola v Zákonníku práce zavedená počas prvej vlády Roberta Fica na základe dohody zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov. Definícia závislej práce sa nezmenila ani počas vlády Ivety Radičovej. Preferencia práce na živnosť, na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je výlučne vecou dohody dvoch zmluvných strán a zavedením poistného z príjmov na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, respektíve zvýšením odvodov živnostníkov sa postupne odstránila aj výhodnosť tejto formy zmluvných vzťahov. Zmenu definície závislej práce si nevyžaduje ani aplikačná prax. Súčasné znenie definície závislej práce sa preto navrhuje ponechať.
Bod 2. V čl. I bod 6 znie:
"6. Za § 11a sa vkladá § 12, ktorý znie:
"§ 12
(1) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu možno nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov.
(2) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne."."
Odôvodnenie: Tak, ako som už hovoril, podľa vládneho návrhu by v určitých prípadoch nebolo možné využiť niektoré inštitúty Zákonníka práce (napríklad konto pracovného času) v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Pre menších zamestnávateľov by to znamenalo stratu možnosti najmä pri organizácii pracovného času, ktoré inak Zákonník práce umožňuje zaviesť po dohode so zástupcami zamestnancov. Takáto strata flexibility môže mať za dôsledok rušenie pracovných miest. Preto sa navrhuje, aby v prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ mohol nahradiť dohodu so zástupcami zamestnancov dohodou s väčšinou jednotlivých zamestnancov.
Bod 3. V čl. I sa vypúšťa bod 15. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Tu ide o skúšobnú dobu.
Odôvodnenie: Jeden z nástrojov flexibility súčasného Zákonníka práce je aj možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú je možné dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, a to najviac šesť mesiacov u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca až deväť mesiacov. Ďalej dnes je možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť, že skúšobná doba sa nepredlžuje o čas prekážkok v práci na strane zamestnanca a ďalšie objektívne dôvody, o ktoré sa predlžuje skúšobná doba vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Navrhuje sa preto ponechať súčasné znenie s tým, že s predĺžením skúšobnej doby musia súhlasiť zástupcovia odborovej organizácie pri uzatváraní kolektívnej zmluvy, a preto nemožno hovoriť o poškodzovaní záujmu zamestnanca zo strany zamestnávateľa.
Vo väzbe na navrhovanú zmenu § 231 ods. 2 a 3, kde sa navrhuje vypustiť ustanovenia, v zmysle ktorých sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pre zamestnanca nevýhodnejšie, ako ich ustanovuje zákon, pripomínam, že uzatvorenie kolektívnej zmluvy je možné len so súhlasom oboch zmluvných strán, teda zamestnávateľa a odborovej organizácie. Možnosť dohody pracovných podmienok v kolektívnej zmluve nevýhodnejšie dáva odborovej organizácii možnosť väčšej variability pri vyjednaní iných, lepších podmienok pre zamestnancov v iných bodoch. A pripomínam tu ešte, že jedným z príkladov možnosti dojednať pracovné podmienky v kolektívnej zmluve nevýhodnejšie je § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný pomer na určitú dobu je možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť na tri roky aj vtedy, ak ide o vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. A na tejto možnosti sa nemá nič meniť ani podľa súčasného vládneho návrhu. Čiže zdôrazňujem, že tá možnosť dohodnúť niečo pre zamestnanca nevýhodnejšie v kolektívnej zmluve v Zákonníku práce je a naďalej zostáva podľa § 48 ods. 4 písm. d). Čiže ak hovoríte, že možnosť nevyjednať horšie podmienky v kolektívnej zmluve zaniká, tak neviete, o čom hovoríte. Pretože potom zrušte aj § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, lebo inak nemáte pravdu.
Bod 4. V čl. I bod 16 znie:
"16. V § 47 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravie pri práci."."
Tu vlastne ide o to, že navrhujem ponechať možnosť uzatvorenia dohody podľa § 233a, a preto zmena znenia, ktorú inak nachádzame vo vládnom návrhu. Čiže nevypúšťam možnosť uzatvorenia dohody podľa § 233a. To bude môj ďalší pozmeňovací bod.
Bod 5. V čl. I sa vypúšťajú body 17 a 18. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Jeden z nástrojov flexibility je možnosť dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu na tri roky. Návrh znížiť rozsah práce na dobu určitú na dva roky nebude mať za následok vyššiu tvorbu pracovných miest na dobu neurčitú. Naopak, bude znamenať stratu určitého počtu pracovných miest v odvetviach, kde sa vyžaduje vysoká flexibilita a reakcia na potreby trhu. Takíto zamestnávatelia nahradia zamestnancov na dobu určitú zvýšeným využívaním práce agentúrnych zamestnancov, zamestnancov pracujúcich na dohody a v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou to bude znamenať vyššiu rotáciu zamestnancov pracujúcich na dobu určitú.
Bod 6. V čl. I sa vypúšťa bod 42. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Súčasná právna úprava neukladá zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Návrh zavedenia takejto povinnosti, to je § 74, ktorý sa nachádza vo vládnom návrhu zákona., návrh zavedenia takejto povinnosti spôsobí len vyššie administratívne povinnosti zamestnávateľa bez ďalších praktických dôsledkov a spôsobí problémy pri určení lehôt výpovednej doby, alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Bod 7. V čl. I sa vypúšťajú body 43 až 45 a 78. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Tu ide o návrh na zrušenie navrhovaného zavedenia súbehu výpovednej doby a odstupného.
Odôvodnenie: Nároky zamestnanca pri výpovedi ustanovené súčasným Zákonníkom práce považujeme za dostatočné a sú v súlade s čl. 12 ods. 1 písm. a) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158. Podobná úprava nárokov zamestnanca pri výpovedi, akú ustanovuje súčasný Zákonník práce, je približne v polovici členských krajín Európskej únie. Tu uvádzam ako príklad Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, ktorých zamestnanci pri výpovedi nemajú nárok na súbeh výpovednej doby a odstupného.
Vládnou navrhované zavedenie súbehu nároku zamestnanca na uplatnenie výpovednej doby i na odstupné bude znamenať značnú finančnú záťaž najmä pre menších zamestnávateľov. V prípade, ak sa menší zamestnávateľ dostane do problémov, ktoré bude musieť riešiť prepustením časti zamestnancov, môžu navrhované zvýšené nároky na odstupné znamenať úplný bankrot zamestnávateľa, respektíve vyvolajú ďalšie problémy.
Zvýšenie nárokov na odstupné spolu s navrhovaným zvýšením náhrady mzdy pri neplatnej výpovedi bude mať za následok sťaženú tvorbu nových pracovných miest najmä v malých a stredných podnikoch. A k tomu ešte pridávam, veľmi nešťastnú formuláciu v tom, čo ste navrhli, keď už to tak má byť, pretože váš návrh, vládny návrh ruší doterajšiu možnosť zamestnanca rozhodnúť sa, slobodne sa rozhodnúť ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby o tom, že vymení možnosť uplatnenia výpovednej doby za vyplatenie odstupného. Tým sa vlastne do istej miery znižujú súčasné práva zamestnancov.
Ôsmy návrh, ôsmy bod. V čl. I sa vypúšťa bod 47. Ostatné body sa primerane prečíslújú.
Odôvodnenie: Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. Túto úpravu považujeme za dostatočnú a chrániacu práva zamestnanca. Vládou navrhované zvýšenie náhrady mzdy za čas až 36 mesiacov však považujeme za neprimeranú a likvidačnú pre menších zamestnávateľov. Zvýšenie nárokov na odstupné spolu s navrhovaným zvýšením náhrady mzdy pri neplatnej výpovedi bude mať za následok sťaženú tvorbu nových pracovných miest najmä v malých a stredných podnikoch.
Deviaty bod, 9. návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 51. Ostatné body sa primerane prečísľujú.
Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy, čo je § 85a ods. 1, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca alebo o vedúceho zamestnanca. Priemerný týždenný pracovný zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Takýto rozsah pracovného času v prípade vedúcich zamestnancov si vyžiadala aplikačná prax. A preto nepovažujem za správne zrušiť túto možnosť pre vedúcich zamestnancov. Pretože to bude viesť tak či tak k obchádzaniu zákona alebo k uzatváraniu viacerých pracovnoprávnych vzťahov toho istého zamestnanca s tým istým zamestnávateľom.
Tu si dovolím trošku pripomenúť, že podľa Zákonníka práce je kedykoľvek, akokoľvek možné, aby si ten istý občan, tá istá osoba uzatvorila viac pracovných zmlúv s tým istým zamestnávateľom, respektíve zmluva, dohoda a podobné kombinácie. Jedinou podmienkou je, aby pri tých jednotlivých zmluvách alebo dohodách šlo o práce iného druhu. Čiže ak sa tu hráme na nejaký rozsah pracovného času, tak potom buď to robme dôsledne, alebo to nerobme vôbec. Čiže ak to chcete robiť dôsledne, tak zrušte možnosť, aby jeden a ten istý zamestnanec mohol mať v jednej a v tej istej firme viac pracovných pomerov, respektíve pracovný pomer a popritom ešte dohodu.
Bod 10. V čl. I sa vypúšťajú body 54 a 55. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa vládneho návrhu bude môcť zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce len vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, s ktorými je možné uzatvoriť kolektívnu zmluvu, respektíve takúto dohodu. Tá súčasná, zatiaľ platná právna úprava je odlišná len v tom, že ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak na tom nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa môže zamestnávateľ dohodnúť s jednotlivými zamestnancami. To znamená, že ak by sa prijal vládny návrh, menší zamestnávatelia, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov, budú mať vážne problémy, pretože nebudú môcť sa dohodnúť s jednotlivými zamestnancami na nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Tak ako som už hovoril pred chvíľou, budú to problémy u menších zamestnávateľov, typicky v prevádzkach, vo firmách, ktoré pôsobia v gastronómii, v cestovnom ruchu a tak ďalej.
Jedenásty bod, 11. návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 57. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Tu ide o pružný pracovný čas. Kolegovia, dúfam, že viete, čo je to pružný pracovný čas. To je niečo podobné ako v parlamente. Prídete do roboty, odídete z roboty, kedy chcete. S tým ale, že u zamestnávateľa je stanovený určitý základný pracovný čas, kedy všetci musia byť v práci. U nás je to hlasovanie. O 11.00 hod. sme tu napodiv naozaj skoro všetci. Čiže niečo podobné, ako poznáme.
Odôvodním, prečo navrhujem vypustiť z vládneho návrhu tento bod 57. Podľa súčasnej právnej úpravy pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, nevyžaduje sa teda súhlas zástupcov zamestnancov. A na základe aplikačnej praxe možno povedať, že zavedenie pružného pracovného času nie je v žiadnom prípade nevýhodou pre zamestnancov. Práve naopak, je to výhoda, že si teda môžu sami voliť začiatok a koniec pracovného času. Čo považujem za nadbytočné, aby sa zavedenie pružného pracovného času mohlo odohrať podľa vládneho návrhu len so súhlasom zástupcov zamestnancov. Je to úplne zbytočné, vyžadovať takýto súhlas. Ale toto je ta najmenšia muška na vládnej novele.
Bod 12. V čl. I bod 62 znie:
"62. Za § 96a sa vkladá § 96b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 96b Náhrada za stratu času
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorá nie je pracou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.".
No a tu vlastne navrhujem doplniť vládny návrh tak, aby v prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, to sú hlavne tie menšie firmy, mohol zamestnávateľ dohodnúť túto peňažnú náhradu alebo náhradné voľno priamo s tým dotknutým zamestnancom. Čiže aby v týchto menších firmách tiež mohli zamestnanci mať toto zvýhodnenie a zamestnávateľ, aby to mohol mať v nákladoch. Čiže tu určite mi všetci dáte za pravdu, že ide o ďalšie zvýhodnenie zamestnancov aj pre menšie firmy.
Bod 13. V čl. I sa vypúšťa bod 63. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Tu ide o tie dohodnuté nadčasy. Tu ide o tie dohodnuté nadčasy, kde podľa vládneho návrhu sa má ustanoviť, že zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. Čiže nemôže zamestnanec len tak dobrovoľne pracovať nadčas, pretože to musí byť odôvodnené prechodnou naliehavou zvýšenou potrebou práce alebo verejným záujmom. Ja považujem takýto návrh za škodlivý, pretože jeho prijatím sa neumožní práca nadčas, ktorú chce vykonať samotný zamestnanec, sám ju iniciuje, sám si ju žiada preto, lebo si chce viac zarobiť.
Bod 14. V čl. I sa vypúšťajú body 64 až 66. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Súčasnú právnu úpravu rozsahu práce nadčas, ktorú môže zamestnávateľ nariadiť, považujeme za primeranú. A pripomínam, že so zvýšeným počtom hodín nadčasov, ktorú môže podľa súčasnej úpravy zamestnávateľ nariadiť podľa kolektívnej zmluvy, predsa musia súhlasiť zástupcovia zamestnancov.
Bod 15. V čl. I sa vypúšťa bod 74.
Tam ide o lehotu na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Vládny návrh, podľa vládneho návrhu sa navrhuje skrátiť lehotu na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas z doterajších dvanástich mesiacov na obdobie štyroch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonávaná, ak nedošlo k dohode o tom, kedy sa bude náhradné voľno čerpať. Čiže tá lehota sa skracuje z dvanástich mesiacov na štyri. Považujem takéto skrátenie za nevyhovujúce, pretože vo firmách, ktoré majú určitý sezónny vplyv, poľnohospodárstvo, zase stavebníctvo, tak ak si napríklad v poľnohospodárstve pri žatevných prácach tí ľudia, tí zamestnanci budú brať nadčasy v júli, v auguste, v lete, kedy je tá žatva a podobne, kedy sú tie práce vonku a kedy je veľa nadčasov, tak podľa súčasného zákona si ich môžu vlastne čerpať, tie nadčasy, vo forme náhradného voľna celých ďalších dvanásť mesiacov. Čiže bez problému v zime, alebo skorá jar a podobne. Tento návrh vlády vlastne znamená, že ak by povedzme v júli mal niekto nadčasy, tak august, september, október, najneskôr do konca novembra si musí čerpať náhradné voľno. A to je malá lehota na to, aby si tie nadčasy skutočnej mohol vyčerpať. Pretože on tu prácu nemá v zime. V novembri možno ešte hej.
A zároveň dávam do pozornosti to, že na druhej strane, pán minister, pozitívne opatrenie, pri konte pracovného času navrhujete a sám to zdôrazňujete ako dobré opatrenie, ja s tým súhlasím, navrhujete predĺžiť vyrovnávajúce obdobie z dvanástich na tridsať mesiacov, pretože prax ukazuje, že to je potrebné. Takže prečo potom na druhej strane pri tejto forme istej flexibility pracovného času skracujeme dvanásť mesiacov na štyri? To ide proti sebe.
Bod 16. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
To sú normy spotreby práce. A podľa súčasnej právnej úpravy normy spotreby práce sa buď dohodnú so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve, alebo, alebo, ak sa tak nedohodne v kolektívnej zmluve, tak ich zamestnávateľ zavádza po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Už som to hovoril v úvodnej časti môjho vystúpenia, takže nebudem to ďalej komentovať. Ta súčasná úprava je podľa môjho názoru dostatočná a primeraná tomu, že zamestnávateľ je ten, kto je zodpovedný za chod firmy a za chod výrobných procesov.
Bod 17. Tu ide o to flexikonto. Bod 17, to je bod 83 vládneho návrhu, čiže pozmeňovací návrh č. 17.
V čl. I bod 83 znie:
"83. § 142 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a; § 87a ods. 1 prvá až tretia veta a ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.".
Čiže aký rozdiel je medzi tým, čo máte vo vládnom návrhu, a tým, čo som teraz povedal ja? Ja pridávam slovné spojenie "§ 87a ods. 1 prvá až tretia veta sa nemusia uplatniť". Tým chcem do zákona jednoznačne ustanoviť, aby sa v takýchto prípadoch nevyžadovala dohoda so zástupcami zamestnancov, ale skutočne, aby stačilo prerokovanie so zástupcami zamestnancov, to po prvé. A pre malé firmy, kde zástupcovia zamestnancov nie sú, to potom bude znamenať, že konto pracovného času pri tých vážnych prevádzkových dôvodoch môžu zaviesť automaticky, keďže nemajú s kým rokovať. Čiže bol by som veľmi rád, keď nič iné mi, kolegovia vážení, nepodporíte, tento pozmeňovací návrh č. 17 by bolo veľmi fajn, keby ste sa nad týmto zamysleli. Je to len spresnenie vládneho návrhu a upresnenie toho, že naozaj stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov v takýchto krízových prípadoch.
Osemnásty návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 84. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Tu ide o vypustenie flexikonta, ktoré teda navrhujete vypustiť. Ja týmto svojím návrhom hovorím, nechajme ho tam, čiže nechajme § 142a, nechajme flexikonto v Zákonníku práce aj naďalej. Už som o tom hovoril, takže nebudem to opakovať.
Bod 19. V čl. I sa vypúšťajú body 91 a 92.
To sú tie nové ustanovenia týkajúce sa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Čiže zavedenie, že sa teda na dohody budú vzťahovať príslušné paragrafy v tretej časti Zákonníka práce, § 141, minimálna mzda a podobne. Už som o tom hovoril. A tu len ešte pripomeniem, že pokiaľ ide o zavedenie povinnosti podľa § 119 ods. 1, čiže povinnosť odmeňovania v súlade so zákonom o minimálnej mzde aj pri dohodách, čiže tá mzda alebo odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde, tak keď už teda aj hneď to má byť zavedené, v praxi takéto ustanovenie o minimálnej mzde bude pri dohodách veľmi ťažko uplatniteľné najmä pri dohode o vykonaní práce. Dohodnete sa s fyzickou osobou, že urobí nejakú konkrétnu vec, napríklad ja hovorím na svojich prednáškach, poupratuje túto miestnosť po skončení tohto rokovania nejaký brigádnik, poupratuje to a dostane za to dohodnutú odmenu 20 eur. O tomto je princíp dohody o vykonaní práce. A netrápi nás ani jednu, ani druhú stranu, ako dlho to bude robiť. Keď to bude robiť päť hodín, tak mu vyjdú 4 eurá na hodinu, keď to bude robiť desať hodín, tak mu v prepočte vyjdú 2 eurá na hodinu. A keď sa bude motkať, flákať a bude to robiť dvadsať hodín, to je jeho problém, tak bude mať v prepočte 1 euro na hodinu. Dohodli sme sa jasne, urobíš túto vec a dostaneš za to tieto peniaze. To je princíp dohody o vykonaní práce. Buď dohody o vykonaní zrušte, alebo aspoň pri nich nezavádzajte minimálnu mzdu, lebo v praxi sa to nebude dať uplatniť. A to už nechcem znovu opakovať ten príklad o tom rozhodovaní rozhodcu, ktorý bude mať dohodnutú odmenu za žiacky zápas 2 eurá na hodinu na nejakom turnaji. Teraz tam príde nejaké predĺženie, lebo sa tam niečo stalo, budú sa kopať jedenástky, a ten rozhodca povie, už mi padla, lebo sme boli dohodnutí na tých 2 eurách a vy mi viacej nedáte, minimálna mzda, končím. To sú absolútne absurdné situácie, ktoré budú takto nastávať. Čiže poprosím, zamyslite sa nad tým. Nie je to dobré, k ničomu to neprospeje.
Dvadsiaty bod, dvadsiaty návrh. V čl. I sa vypúšťajú body 93 až 106.
To sú všetky tie body, ktoré menia právomoci, postavenie zástupcov zamestnancov, či už sú to zamestnanecké rady, ktorých postavenie sa oslabuje, zamestnanecký dôverník, ktorých postavenie sa oslabuje. Napríklad preto, lebo sa ruší, nepochopiteľným spôsobom sa ruší možnosť dohody medzi zamestnávateľskou radou a zamestnávateľom na ustanovení pracovných a mzdových podmienok, ktoré sa potom podľa Zákonníka práce musia rešpektovať pri uzatváraní pracovných zmlúv. Tak takáto vymoženosť pre zamestnanecké rady, aby takto mohli brániť práva zamestnancov vo firme, tak táto sa ruší. A budete na druhej strane hovoriť o tom, že novela Zákonníka práce posilňuje práva zamestnancov. No v tomto ich zoslabuje. Jednoznačne. To, že odboroví funkcionári budú mať právo na tých 15 minút na každého zamestnanca plateného voľna, to už komentovať nebudem. To by som bol už smiešny, smiešnejší, ako ten návrh samotný, ale to je tiež ako úplná absurdita.
A napokon bod 21, respektíve nie bod 21, lebo to mám formálne ako iný pozmeňovací návrh, takže ďalší pozmeňovací návrh.
V čl. I sa za bod 92 vkladá nový bod 93, ktorý znie:
"93. V § 227 ods. 1 sa slová "26 rokov veku" nahrádzajú slovami "30 rokov veku".".
O čo tu ide? Tu ide o dohody o brigádnickej práci študentov. Novela č. 252/2012, ktorú sme schválili v parlamente v auguste tohto roku. Touto novelou sa zaviedlo vekové obmedzenie pre dohodu o brigádnickej práci študentov na vysokoškolských študentov maximálne do 26 rokov veku. Takéto znenie Zákonníka práce by od 1. januára diskriminovalo všetkých študentov, ktorí nastúpili na druhý stupeň vysokoškolského štúdia neskôr, ktorí študovali na strednej škole dlhšie, ktorí mali prerušené štúdium, a všetkých tých, ktorí študujú na treťom stupni vysokej školy, čiže doktorandi a podobne, respektíve tých, ktorí študujú na svojej druhej vysokej škole, atď., a tak ďalej. Čiže ten relatívne výhodnejší režim pri platení odvodov, ktorý sa týka dohôd o brigádnickej práci študentov, by nemohli využiť tí študenti, ktorí majú viac ako 26 rokov veku. Preto návrh, aby na dohodu o brigádnickej práci študentov mohli pracovať študenti až do 30 rokov veku. Poprosím, nediskriminujme v tomto tých starších študentov.
Ešte sa formálne vrátim k tým prvým dvadsiatim bodom, ktoré som predniesol, a v zmysle § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku žiadam, aby sa o jednotlivých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo oddelene.
Ďakujem pekne všetkým za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2012 11:52 - 11:58 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, vážení hostia, chcem poďakovať súčasnému vedeniu ministerstva práce, že pokračuje v tom, čo sme začali my spolu so štátnou tajomníčkou Luciou Nicholsonovou, keď sme pripravovali komplexnú reformu zákona o hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie. Čiže som veľmi rád, že sa na dnešné rokovanie alebo do Národnej rady všeobecne dostáva takáto novela, novela zákona č. 599/2003 Z. z., a zároveň som rád, že súčasťou tejto novely je aj novelizácia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, kde aplikačná prax priniesla určité problémy. Čiže som rád, že vedenie rezortu na tieto problémy pozitívnym spôsobom reaguje
Trošku ma, samozrejme, mrzí, že tento návrh, ktorý prišiel do parlamentu, nie je v porovnaní s tým, ktorý sme predkladali ako poslanecký návrh pred pár mesiacmi, tak skutočne komplexný, ako by mohol byť, ale dobre, chápme realitu dnešných dní, vláda vládne, berie na seba zodpovednosť, opozícia predsa iba kritizuje a nijakým spôsobom nepomáha. Čiže trošku ma mrzí, že to bolo postavené do takejto roviny. Ale skúsme byť naozaj konštruktívni.
Čiže ešte raz, na úvod zdôrazňujem znova a znova, je to dobrá novela vo svojom princípe, obsahuje veľa veľmi dobrých, pozitívnych vecí. Mohlo by tam byť možno niečo ďalšie, možno by sa dalo, možnože budeme v druhom čítaní dávať určité pozmeňujúce návrhy, aby sme tento návrh ešte vylepšili, ale skutočne oceňujem tie zmeny, ktoré novela prináša.
Či už je to napr. zmena pri posudzovaní príjmu pri žiadateľoch o dávku v hmotnej núdzi, to sú zmeny pri dohode o vykonávaní práce, zmeny pri posudzovaní jednorázových príjmov. Oceňujem aj zmenu, určité sprísnenie podmienok nároku na ochranný príspevok, kedy chceme eliminovať poberanie tohto ochranného príspevku v prípade osôb, kde je dôvodné podozrenie, že ide o zneužívanie tohto príspevku. Sú to nemalé finančné prostriedky, ktoré takto štátu unikajú. Oceňujem aj zmeny, ktorých výsledkom bude nižšia administratívna náročnosť, či zo strany občana, ale aj zo strany úradov práce a sociálnych vecí. Oceňujem aj to, že rozširuje sa možnosť získať aktivačný príspevok nielen pri prácach v prospech obce, ale aj pri výkone prác pre obcou zriadené organizácie. Škoda tu len trošku, že nevidíme tu, no možno novela zákona o službách v zamestnanosti takúto zmenu prinesie, aby ten okruh poskytovateľov týchto prác bol ešte širší, než len obce a ňou zriadené organizácie. Tam by sme mohli byť možno trošku smelší.
Takisto dobré zmeny sú, pokiaľ ide o zmeny pri priznávaní príspevku na bývanie. Znova pozitívne, eliminujúce rôzne špekulácie, ku ktorým, bohužiaľ, v praxi často dochádza. Tu zase opakujem, čo som už povedal, škoda, že ste nezvolili cestu samostatného zákona o príspevku na bývanie, pretože tam by sa podporili nielen tí žiadatelia alebo oprávnené osoby, ktorí sú súčasťou systému hmotnej núdze, ale k takémuto príspevku by sa dostali aj tí, ktorí v hmotnej núdzi nie sú, ale majú príjmy, ale príjmy na relatívne nízkej úrovni, a bolo by spravodlivé, keby príspevok na bývanie dostali aj takto pracujúci ľudia.
V čl. II meníme, alebo teda vládny návrh mení zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, znovu poviem, zopakujem, sú to dobré zmeny reagujúce na poznatky z aplikačnej praxe za ten rok a pol, dva roky fungovania tohto zákona. Čiže oceňujem to. Som v praxi zvedavý, akým spôsobom sa bude uplatňovať napr. rozšírenie humanitnej pomoci aj na právnické osoby. Mne osobne ako ministrovi takýto nástroj skutočne chýbal, to vám dávam, pán minister, za pravdu, hlavne pri rôznych prírodných nešťastiach bude dobré, keď budete mať v ruke takýto dynamický pružný nástroj na to, aby ste mohli rýchlo, efektívne poskytnúť príslušnú pomoc. Otázkou teda je, možnosť rozpočtu, aké sú na to finančné zdroje. Čiže privítam, ak by ste odpovedali, prípadne v záverečnej reči, či tam zostal ten symbolický milión eur na tieto účely, alebo či sa rozpočet o niečo navýšil, lebo zrejme to bude aj vyžadovať dostatočné finančné zdroje, ak už takýto nástroj má v praxi skutočne fungovať.
No a pokiaľ ide o zmeny, pokiaľ ide o sociálnoprávnu ochranu, detské domovy, tak to je, myslím, absolútne zbytočné komentovať. Oceňujem takisto, že k takýmto zmenám dochádza v prospech tých neštátnych zariadení tohto typu, bude to len a len na prospech veci, to nepotrebuje ďalší komentár.
Čiže uvidíme, ako bude vyzerať druhé čítanie, pozmeňujúci návrhy, ale je to naozaj na dobrej celkom ceste. A ďakujem za takýto návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:26 - 16:27 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Richard, no, nevieme si predstaviť, čo sa bude diať po Novom roku. No, vieme si trošku predstaviť, ja si to predstaviť viem. Chodím dosť medzi ľudí a rozprávam im o tom, aké zmeny sa chystajú vo všetkých sférach toho zvyšovania daní, odvodov a ľudia sa nestíhajú chytať za hlavu, že čo sa všetko na nich chystá, čo všetko sa bude negatívnym spôsobom meniť, a nebude to doslova ničím kompenzované. Čiže časť podnikateľov to uvažuje úplne zabaliť, tí najväčší pesimisti, časť podnikateľov sa uvažuje doslova a do písmena presťahovať zo Slovenska niekde preč, časť podnikateľov sa chystá prepúšťať. Stačí si otvoriť noviny, tie správy nájdete aj vy. A časť podnikateľov sa chystá preniesť tieto vyššie dane, odvody do svojich cien. To znamená, nech sa nikto nečuduje, keď po Novom roku zrazu pomaly, ale isto začnú rásť ceny. A to si potom odnesú naozaj úplne všetci, aj rodiny s malými deťmi, aj dôchodcovia, či starobní, invalidní, jednoducho úplne všetci. A keby som použil matematiku premiéra Fica, 4 % zvýšenie dane z príjmov, 4 % zvýšenie podielov na zisku zdravotného poistenia a 50-percentné zvýšenie odvodov pre živnostníkov, tak by som vyhlásil, že ceny na Slovensku stúpnu o 58 %.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2012 14:41 - 15:19 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženej novele zákona o dani z príjmov z dielne ministerstva financií a predpokladám, do značnej miery i spriazneného Inštitútu pre finančnú politiku.
Z dielne ministerstva financií a z dielne Inštitútu pre finančnú politiku v poslednom čase prichádzajú samé dobré správy pre občanov Slovenskej republiky. Najskôr to bol v lete, predpokladám z týchto zdrojov iniciovaný balík zákonov, noviel, zákona o sociálnom a zdravotnom poistení, zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Pripomeňme si, že sporitelia vďaka takto schválenému zákonu si sporia na dôchodok o viac ako o polovicu menej, čiže je veľmi otázne, aké dôchodky bude mať súčasná mladšia a stredná generácia. Zaviedli sa odvody z dohôd, s čím sú spokojní určite všetci dohodári, pretože predsa budú mať vyššie dôchodky, ale aké budú mať vyššie dôchodky, to ja ešte raz sa pokúsim vysvetliť, keď na to príde ten čas. Dokonca budú mať dohodári aj nemocenské poistenie, čo ako zistili v Sociálnej poisťovni, čo ich čaká, tak Sociálna poisťovňa je hore nohami, a máme tu poslanecký návrh zákona, ktorý sa snaží tie najväčšie lapsusy odstrániť, pretože nie vždy je to o tom, že keď zavediete vyššie odvody, alebo vyššie dane, tak štátny rozpočet získa vyššie príjmy. Niektoré prípady sú také triviálne, že vám to dokáže každý, kto sa tejto sfére trošku pohybuje, že to môže sa vyvŕbiť úplne naopak, a tak sa stalo a stane sa aj pri nemocenskom poistení z dohôd. Živnostníci sa dočkali so svojím vrelým súhlasom zvýšenia svojich odvodov, čiže zvýšil sa minimálny vymeriavací základ na odvody, lebo budú mať vyššie dôchodky, takže budú platiť o 25 eur mesačne viac, 80 % živnostníkov, je to vyše 200 000 ľudí, bude platiť o 25 eur mesačne viac, o 300 eur ročne viac na odvody a zvyšok tých 20 % živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako z minimálneho základu, tak ten, kto vie počítať, tak si ľahko spočíta, že u nich ste vlastne zdvojnásobili odvody z doterajších v prepočte 23 % zo základu dane na 46 % zo základu dane, takže takisto veľmi potešiteľná správa. Ďalej tu máme zákon o zdravotnom poistení, ďalšízákon o zdravotnom poistení, ďalšia novela, ktorá bude platná od 1. januára 2013, ktorou sa zvyšujú odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku z doterajších 10 na 14 %. Ale čo je ešte horšia správa pre majiteľov eseročiek, akcionárov, tak sa zvýši vymeriavací základ pre platenie odvodov na zdravotné poistenie z doterajších v podstate 27 tisíc eur na 141 tisíc eur, neviem, či je to päťkrát viac, ale pre tých, ktorí majú podnikanie dobre rozbehnuté, zabehnuté firmy a skutočne, majú z toho určitý profit, určitý zisk, tak pre nich takáto správa je priam zúfalá.
Pripomeniem ešte, že mení sa nám aj Zákonník práce, to je téma, ktorá sa dostane do tejto snemovne o pár hodín, a tie zmeny, ktoré tam sú, rozhodne nepomôžu podnikateľskému prostrediu, je tam deklarovaná pomoc zamestnancom, ja tam vidím, vnímam veľkú pomoc odborovým centrálam, ale v každom prípade, tieto zmeny nepomôžu podnikateľskému prostrediu, či už sú to drobné firmy, stredné, alebo väčšie. A rozhodne zamestnanosti na Slovensku nepomôže ani zvýšenie minimálnej mzdy, ktorú vláda schválila prednedávnom na 337 eur 70 centov, pretože takisto to je ďalšia kvapka k tomu, aby ľudia, ktorí doteraz ešte mali prácu za tú minimálnu mzdu, pretože mohli byť jednoducho radi v tých ťažkých regiónoch východného, stredného Slovenska, že aspoň takúto prácu mali, tak je dosť možné, že to bude posledná rana istoty pre firmy, ktoré kvôli tomuto svoj biznis na Slovensku zabalia, a tak ako Delphi v Senici aj ďalší, presťahujú sa niekde ďalej na východ. Áno, nebudeme zásobárňou lacnej pracovnej sily, ale budeme mať viac nezamestnaných, to je výsledok. K tomu všetkému prichádza zákon o dani z príjmov, jeho novela, ktorou sa zvyšuje pre firmy sadzba dane z 19 na 23 % a zavádza sa progresívne zdanenie pre fyzické osoby novou 25-percentnou sadzbou. Najskôr k tej najdôležitejšej zmene, za ktorú považujem zvýšenie sadzby pre právnické osoby z 19 na 23 %. Treba to vnímať jednoducho v kontexte. Keby to bolo len zvýšenie sadzby dane z 19 na 23 % odôvodnené tým, že potrebujeme zdroje do štátneho rozpočtu, tak by sa to dalo možno s prižmúrením očí ešte ako tak akceptovať. Dobre, zvykli sme si, že socialistická vláda nevie šetriť, zvykli sme si na to, že deficit štátneho rozpočtu jednoducho bude riešiť len a len zvyšovaním daní a rôznych poplatkov, odvodov, redukciou druhého piliera, ale keby to bolo len o tom, o tých 23 %, tak by sa to snáď zniesť dalo, ale, bohužiaľ, je to spojené s ďalšími opatreniami, niektoré som vymenoval, niektoré tu menovať nebudem, povedali to už moji predrečníci. Pre tých, ktorí sú trošku slabší v matematike, skúsim popísať, že čo toto zvýšenie daní spolu so zvýšením odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku vlastne bude znamenať z pohľadu majiteľa povedzme typickej menšej slovenskej eseročky, v podstate rodinného podniku, kde je možno niekoľko zamestnancov, sú tam zamestnaní príbuzní, deti a majiteľ má z tejto eseročky 10, možno 20 tisíc eur ročne zisk. Doteraz to bolo tak, že zo 100 eur zisku spoločnosť zaplatila 19 %, 19 eur daň a ďalej zaplatila v prepočte 10-percentné odvody z toho, čo zostalo, z tých 81 eur. Odvody na zdravotné poistenie, čiže ten majiteľ spoločnosti, ktorý si zobral ten zisk pre vlastnú potrebu, dal 19 % štátu na dani, 8 %, 8 eur na zdravotné poistenie, spolu to bolo 27 eur. Zostalo mu zo 100 eur 73. Po Novom roku, po Novom roku zvýšenie sadzby dane na 23 % znamená, že zo 100 eur zisku mu odíde na dani 23 eur, zostane mu 77 a z tých bude musieť platiť 14 % na zdravotné poistenie, čo je ďalších 11 eur, čiže zostane mu zo 100 eur 66, zo 100 zarobených eur mu zostane 66, 34 zo 100 odvedie štátu na dani a poistnom na zdravotné poistenie. Dnes je to 27 eur, po Novom roku to bude 34, čiže je to 25-percentný rozdiel, samozrejme, plus o 25 % viac zaplatí, nehovorím o percentuálnych bodoch, hovorím o 25 % zvýšení, toho, čo majiteľ eseročky bude musieť po Novom roku dať štátu. To je dosť razantné zvýšenie a pre mnohých majiteľov eseročiek to bude znamenať zvažovanie, čo a ako ďalej. Pritom hovorím o naozaj, o malej eseročke, kde ten zisk je tých 10-, alebo 20-tisíc ročne. Keby som hovoril o majiteľovi eseročky, ktorý zarobí možno 50- alebo 100-tisíc ročne, tak tam to zvýšenie, ten rozdiel je ešte väčší, pretože doteraz platil zdravotné poistenie len z 27-tisíc eur, po Novom roku bude platiť možno až zo 141-tisíc eur, ak je skutočne úspešnejší. Čiže tam ten percentuálny nárast dane a poistného je omnoho vyšší ako 25 %. Čo to bude znamenať pre majiteľov eseročiek? Pán minister, ste pragmatik, viete chladnokrvne uvažovať, čiže zvážte si, čo spravia títo majitelia eseročiek. Je na to jednoduchý recept, ak ho nepoznáte, ja ho prezradím, aby sa zbavil poistného na zdravotné poistenie, tak vybaví si zdravotné poistenie v cudzine. Napríklad v Českej republike, alebo v Maďarsku, podľa toho, kde má bližšie, alebo v Rakúsku. Nie je to žiadny veľký problém, pretože máme tu smernice Európskej únie, ktorá rieši tieto veci a ktorá hovorí o tom, že občan členskej krajiny Európskej únie, je zdravotne poistený v tej krajne, v ktorej vykonáva zárobkovú činnosť, prioritne činnosť zamestnanca. Takže majiteľ bratislavskej eseročky si povedzme nájde spriaznenú dušu niekde na Morave, keď nenájde, tak si tam založí pobočku a zamestnaná sa na tej Morave, možno formálne, ale zamestná sa. Vybaví si český zdravotný preukaz, stane sa českým poistencom a odvody na sociálne a zdravotné poistenie bude platiť v Českej republike podľa českej legislatívy. To znamená, keď on povedzme svojich stotisíc v podieloch na zisku zinkasuje, je stále Slovák, má stále slovenské občianstvo, stále žije aj s rodinou v Bratislave, ale je zamestnaný v Brne, a preto má české zdravotné poistenie. Jednoducho, takýto občan z tých svojich 100-tisíc žiadne odvody zo zisku platiť nebude. Čiže ušetrí z tých 100-tisíc 14-tisíc eur. Neviem, či mu to bude stáť za to, aby tých 14-tisíc eur takto ušetril, aby si vybavoval to zdravotné poistenie, ale keď si povie, že áno, tak nám jednoducho takto odíde zo Slovenska, a obávam sa že, ak nezostane len pri tom, ale ak Domicil svoje eseročky prenesie tiež do toho Brna, tak potom Slovenská republika príde nielen o zdroje zo zdravotného poistenia, ale príde aj o všetky ďalšie zdroje, ktoré by nám ten Slovák inak nechal tu na Slovensku. Dane a ďalšie odvody a tak ďalej, a tak ďalej. Ale to už nemusím rozvíjať. To je asi zrejmé. Ja som tu už, tuším vo faktickej poznámke, povedal, že zároveň takýto spôsob zavedenia podielov na zisku, pán minister, preberám to s vami preto, lebo pani ministerka Zvolenská, nech sa na mňa nehnevá, zrejme aj do týchto vecí príliš sa nestarie a berie to, čo ste pripravili v Inštitúte finančnej politiky, takže preto túto tému rozoberám teraz tu a s vami. Čiže, ja by som sa vrátil k tejto téme. Ak takýmto spôsobom sa zvýši zdravotné poistenie z podielov na zisku, tak to skutočne, to nie je, to nie sú 2 %, to nie sú 3 %, to je významná nová záťaž takýmto podnikateľom, ktorí bežia v takomto formáte. Zamestnávajú, samozrejme, na Slovensku ľudí, lebo to už sú firmy, ktoré majú nejakých tých zamestnancov, a hrozí, že ak sa presťahujú do toho Brna, tak pár ľudí tu príde o prácu, čiže bude to mať, bude to mať jednoducho ďalšie dôsledky. Je mi to veľmi ľúto, ale toto všetko sa môže stať. Dobre. Prejdime k téme samotného zákona a rád by som sa dotkol niektorých ustanovení, ktoré moji predrečníci tu nejako veľmi nespomenuli, ja viem, sme v prvom čítaní, takže by sme nemali ísť do nejakých detailov, ale ja do tých detailov pôjdem, a to s tým úmyslom, aby si vaši úradníci trošku možno vypočuli to, čo tu poviem, lebo nebudem za nimi chodiť osobitne, však na to sme tu v parlamente, a možno ich to primäje k tomu, aby do druhého čítania pripravili oni sami niektoré pozmeňovacie návrhy, ktorými by mohol byť prípadne zákon o čosi lepší. Prvá vec, ktorú poviem, je zmena zdanenia pre príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ktoré sú dnes zdaňované zrážkovou daňou, § 43. Navrhujete, aby tieto príspevky na základe rozhodnutia samotného autora mohli byť zdanené nie zrážkovou daňou, ale aby mohli byť zdanené podľa § 6 ods. 2 písmeno a) na báze samotného daňového priznania. Vtip je tu totižto v tom, že rušíte doterajšiu možnosť, respektíve doterajší postup pri zdanení týchto príspevkov, keď sa od príjmu odpočítali 40-percentné paušálne výdavky a zdaňoval sa len ten zvyšok s tým, že po novom spravodlivo sa bude odpočítavať príspevok do umeleckých fondov, ale stráca sa možnosť odpočítania paušálnych výdavkov. Ak teda ten autor chce využiť možnosť odpočítania paušálnych výdavkov, bude musieť použiť novonavrhovaný postup, podľa ktorého sa dohodne s vydavateľom, že to zdanenie berie na seba, že si to zdaní v daňovom priznaní, v ktorom si potom bude môcť paušálne výdavky v limite, o ktorom ešte budem hovoriť, odpočítať. Čiže toto vyzerá na prvý pohľad ako korektné, ale, ale toto je obvykle problém chápania vecí na jednotlivých rezortoch, že vidím si len svoj piesoček a nevidím ďalej. Totižto, ak ten autor si tie svoje príjmy zdaní takýmto spôsobom, čiže v daňovom priznaní, aby využil paušálne výdavky, bude sa ho týkať povinnosť platiť z týchto honorárov odvody, sociálne, zdravotné poistenie. Ak túto možnosť nevyužije, tých paušálnych výdavkov, to znamená, zdaní mu to vydavateľ, tak v takom prípade odvody platiť nebude. Dobre, môže to byť korektné z určitého uhla pohľadu, ale výsledok je ten, neviem, či to zástupcovia médií vnímajú a vedia, že v konečnom dôsledku všetci píšuci autori budú jednoducho platiť viac, pretože buď si to nechajú zdaniť u vydavateľa, ale zaplatia v prepočte o 40 % vyššie dane, lebo si neodpočítajú paušálne výdavky, alebo si tie paušálne výdavky síce odpočítajú tak ako doteraz, ale budú platiť 35-percentné odvody z toho príjmu. Čiže nachystali ste pre nich v podstate takú malú tichú nenápadnú pascu, o ktorej možno nikto ani tak príliš nevie, ale tak dúfam, že ma médiá sledujú a že sa vás potom pán minister na prípadné detaily a vaše úmysly v tomto spýtajú.
Dobre. Prejdime ďalej. Paušálne výdavky. Čudujem sa, že moji kolegovia, možnože som nedával pozor, vôbec túto tému neotvorili, tak rád by som pripomenul, že súčasťou tejto novely je navrhované obmedzenie paušálnych výdavkov na sumu 5 040 eur ročne, ktorá sa teda dotkne tých daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania vyššie ako približne 12- až 13-tisíc eur, tam už pocítia tieto dopady. A ja netvrdím, že sme to nechceli urobiť napríklad aj my, takisto sme chceli obmedziť paušálne výdavky ale vy robíte vlastne to, že robíte úplne všetko na širokom fronte. Zvyšujete odvody, zvyšujete minimálne základy, zvyšujete vymeriavacie základy, zvyšujete maximálne vymeriavacie základy, obmedzujete paušálne výdavky, zvyšujete sadzby daní, čiže všetko to, čo sa len dá zdvihnúť, upraviť, zrušiť, zodvodniť ešte, zvýšiť, tak všetko, kde len človek pozrie, tak tam vidí, ako to ide hore. Čiže v tom je ten trošku rozdiel medzi našimi zámermi, keď napríklad ja som rokoval so živnostníkmi asi v tom duchu, dobre, pristúpili na obmedzenie paušálnych výdavkov s tým ale, že sa na druhej strane ponúklo zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pri odvodoch. Alebo druhá ponuka znela, ponechať súčasný minimálny základ, čiže platili by tie minimálne odvody tak, ako doteraz, 200-tisíc živnostníkov, ale paušálne výdavky by boli obmedzené až na sume okolo 6000 eur ročne. Vy ste aj zvýšili minimálne základy, aj ste stiahli paušálne výdavky naraz, a to dokonca vraj za súhlasu živnostníkov, čo sa mi nechce veriť. Šikovní ste vyjednávači zrejme.
Pokiaľ ide o paušálne výdavky. nebudú si môcť uplatniť paušálne výdavky tí, ktorí majú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Takže  celý čas počúvame o tom, že tieto zmeny v daniach zasiahnu len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Čiže babička, ktorá prenajíma nejakú svoju nehnuteľnosť, nejaké pozemky napríklad, ktoré má niekde, možno prenajíma nejaký dom, ktorý zostal po dedovi, ja neviem, nechcem tu vymýšľať nejaké úplne nezmyselné príklady, ale skrátka ľudia, ktorí naozaj majú hlboko do vrecka a ktorí si teraz prilepšili príjmom z prenájmu nejakej nehnuteľnosti, tak zase, zrušením paušálnych výdavkov budú mať v prepočte o 40 % vyššiu daň. To je dôsledok. Alebo budú naháňať nejaké bločky, budú vymýšľať, že aké mali výdavky, neviem, či to je ten správny cieľ, ku ktorému by sme sa mali dostať, aby sa daňový systém takto komplikoval pre všetkých, pre tých ľudí aj pre daňové kontroly, pre sám celý systém. Čiže ľudia, ktorí majú príjem z prenájmu, budú vlastne platiť o 40 % vyššie dane ako doteraz.
No a prejdime k tej populárnej nezdaniteľnej časti na manželku a na manžela. Áno, treba šetriť, treba sa pozrieť, kde sú ešte rezervy v nejakých daňových výnimkách, v daňových výhodách, ja som to už vo faktickej poznámke povedal, tu mám väčší priestor trošku sa o tomto rozhovoriť. Čiže, v našom daňovom systéme od roku 2004 je zavedený pojem nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Nemám presne v hlave tú sumu, ale je to nejakých približne 3600 eur ročne. Približne 300 eur mesačne. Čiže nejaký daňovník má príjmy povedzme 5000 eur, má základ dane, zarába niekde v nejakej fabrike, 5000 eur má po odrátaní odvodov, takže 3600 sa mu odpočíta ako nezdaniteľná časť a zdaňuje sa mu len zostávajúcich 1400. Čiže tu vlastne princíp rovnej dane je popretý, pretože neplatí 19-percentnú daň zo svojich príjmov, ale platí 19 percent len z tej sumy, ktorá mu zostane po odrátaní nezdaniteľnej časti. Čiže je to isté daňové zvýhodnenie ľudí, ktorí zarábajú, ale zarábajú málo. Je to aj motivačné, aby pracovali, ak si má niekto vybrať medzi prácou a povedzme tým, že bude poberať dávky v hmotnej núdzi, tak je určite motivačné, ak vie, že pri tom príjme na úrovni 3600 eur po odrátaní odvodov vlastne žiadnu daň platiť nebude. Čiže je to pre neho trošku výhodnejšie, ako keby sa tá daň platila, lebo potom ten skok medzi dávkami a príjmom z práce by bol jednoducho menší. To je, to je asi jasné. Čiže tento spôsob zdanenia a táto určitá daňová výhoda má svoje opodstatnenie. Manželia, dvojica, žijú spolu, sú manželia, vychovávajú deti a tak ďalej, tu platí princíp zavedený od roku 2004, podľa ktorého, ak jeden z tej manželskej dvojice nedokáže si vyčerpať túto daňovú výhodu sám na seba, pretože jeho príjmy sú veľmi nízke napríklad, alebo dokonca žiadne, tak v takom prípade to dočerpanie tej daňovej úľavy na manželského partnera prechádza na toho druhého partnera. Čiže napríklad muž zarobí povedzme 5000 eur po odrátaní odvodov ročne, odpočíta si 3600 a zdaňuje 1400, ale dajme tomu, že jeho manželka v danom momente, v danom roku nemá prácu, alebo nie, nech má prácu, ale len časť roka, alebo na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, a ona zarobí 2000 eur, takže ona tých svojich 3600 jednoducho nemá ako využiť, lebo zarobí len 2000. V takom prípade, tých nevyužitých 1600 eur prechádza na jej manžela a on si spolu uplatní vlastne ako keby 3600 na seba, 1600 na manželku, to je 5200, a keďže má príjmy 5000, tak neplatí dane on vôbec. A tak je to správne, pretože ako keby boli jedna osoba. To je dobre, to je dobrý princíp. A teraz tento princíp ideme vlastne zrušiť, pretože presne v takých prípadoch ako som povedal, že tá manželka síce pracuje, ale na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, tak nespadá ani do jednej z tých troch kategórií, pretože deti už majú viac ako 3 roky, neopatruje žiadneho príbuzného a, samozrejme, nie je ani náhodou evidovaná na úrade práce, pretože sa snaží pracovať, je aktívna, má aspoň tú prácu na čiastočný úväzok, alebo na dohodu, čiže nie je evidovaná, nechce byť evidovaná na úrade práce, chce si zarobiť. Tak takejto rodine zoberieme teraz túto daňovú výhodu, pretože sa nezmestila ani do jednej z tých troch navrhovaných kategórií. To je úplne nespravodlivé a demotivujúce. A so sociálnosťou, alebo niečím takýmto, to nemá absolútne nič spoločné.
Pokiaľ ide o tú sociálnosť, tak pripomínam, že pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti na manželku, ak tu padali príklady, že bohatí ľudia si to predsa nemajú, nemusia uplatňovať, načo im to je, veď predsa sa stačí pozrieť do zákona. Tam si nájdete, že pri príjme manžela, ktorý presahuje 176,8-násobok životného minima, sa nezdaniteľná časť na manželku kráti, respektíve nie je vôbec, pretože to je princíp takzvanej milionárskej dane. To by sme mali ako poslanci aspoň trošku, aspoň z počutia poznať. Takže takzvaní bohatí manželia naozaj sa u nich tá nezdaniteľná časť na manželku neuplatňuje už teraz, pretože majú príjem rádovo tých 33-, 34-tisíc eur ročne a vyšší. Takže tam nepotrebujeme nič škrtať, lebo tam už škrtnuté jednoducho je. Takže pri tomto spôsobe sprísnenia uplatňovania nezdaniteľnej časti na manželku to vlastne znamená, že tie manželky, ktoré si privyrábajú napríklad na dohodu a zarobia možno 100, 150 eur mesačne, si na seba uplatnia tú 100-, 150-eurovú daňovú výhodu, ale ten zvyšok si nebude môcť uplatniť ich manžel, čiže ten rozdiel oproti súčasnosti je, že tá rodina príde na vyššej dani okolo 30, 40, možno 60 eur mesačne, bude platiť tá rodina vyššiu daň. Pripomínam, že ak niekto pracuje na dohody, dnes ešte môže byť evidovaný na úrade práce, čiže tam tá podmienka, ktorú nasadilo, nastavilo ministerstvo financií, ak je manželka evidovaná na úrade práce, tak sa môže uplatniť, táto podmienka tam síce je, ale ministerstvo práce dalo do pripomienkového konania novelu zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorej nebudú môcť byť evidovaní ako nezamestnaní na úradoch tí, ktorí pracujú na dohody. Čiže takéto manželky, ktoré sa snažia privyrobiť si prácou na dohodu, inú prácu nevedeli zohnať, budú po Novom roku, respektíve po prvom apríli, keď bude účinnosť tohto zákona o službách zamestnanosti, budú vyradené z evidencie na úrade práce, čiže ich manželia si po skombinovaní všetkých týchto zmien, ich manželia si nebudú môcť uplatniť to daňové zvýhodnenie na svoje manželky pracujúce na dohodu. To je veľká chyba, pán minister.
To isté sa týka manželiek, ktoré pracujú na nejaký kratší úväzok. Zarobí okolo 200 eur mesačne, má kratší úväzok, lebo buď lepšiu prácu nezohnala, alebo preto, lebo možno väčšia rodina, tak je pri deťoch, ale tie deti už sú staršie ako tri roky, takže smola. Tak ako pán kolega Zajac niekoľkokrát opakovane dnes pripomínal, sú to prípady, kedy tá manželka je invalidná dôchodkyňa, čiže nepracuje, poberá invalidný dôchodok v pomerne nízkej výške a dnes sa tá daňová výhoda dá využiť z pohľadu jej manžela pracujúceho, po Novom roku to nebude. A ja k tomu ešte pridávam študentky. Manžel pracuje, manželka je študentka, študuje. No tak, dieťa ešte nemá, pozerám, čo tu ešte je, peňažný príspevok za opatrovanie nepoberá, študuje a evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, samozrejme, nie je, lebo študuje. Aj keby chcela byť neviemako evidovaná, tak ako študentka byť evidovaná nemôže. Čo s nimi? Zase. Takéto mladé rodiny, kde manželka študuje, doplatia na odobratie tejto daňovej výhody. A to je potom 60 eur mesačne. Poďakujú sa vám, naozaj.
Nie je ďalej technicky vyjasnené, čo v prípade, ak tá manželka bude spĺňať to zaradenie do niektorej z tých troch kategórií nie celý rok, ale časť roka. Čiže keď už to tam aj takto, pán minister, necháte, tak poprosím, aby vaši úradníci zlepšili technicky text, aby bolo zrejmé, že čo v prípade, keď povedzme manželka je pol roka evidovaná na úrade práce. V akom prípade vtedy má ten manžel nárok na to daňové zvýhodnenie, či ho vôbec má, či v alikvótnej výške, či nemá, aby to bolo ľuďom jasné.
Ďalej, nepovažujem za správne to, aby sa zmenilo určenie takzvaného vlastného príjmu manželky. Poviem, o čo ide. Dnes, teda takto, trošku zo širšia, aby to bolo jasné, o čom hovorím. Tá nezdaniteľná časť na manželku je približne vo výške 3600 eur. Ak má manželka nejaký takzvaný vlastný príjem, svoj príjem, tak tá nezdaniteľná časť je rozdiel medzi 3600 eurami a jej vlastným, takzvaným vlastným príjmom. Napríklad jej príjem je 2000 eur, ako som už hovoril v príklade, tak tá nezdaniteľná časť na manželku je potom 1600 eur. Dnes to funguje tak, že keď sa určuje ten vlastný príjem manželky, tak sa od príjmu manželky odpočítavajú jej odvody, či už povinné, alebo dobrovoľné, alebo takzvané poistenie na zdravotné poistenie samoplatiteľa. Čiže keď povedzme ten môj príklad modifikujem a manželka, ktorá má príjem tých 2000 eur, si okrem toho zaplatila, dajme tomu ešte 500 eur na dobrovoľné poistenie, tak potom podľa dnešného zákona ten vlastný príjem o tých 500 eur znížime, je potom 1500 a to daňové zvýhodnenie nám narastie. Vy navrhujete, aby sa dobrovoľné poistenie a poistenie, ktoré si platí samoplatiteľ, od vlastného príjmu neodpočítavalo. Ja chápem, pán minister, že je to možno detail, ktorý vy nesledujete, ale poprosím znova, vaši úradníci nech sa nad týmto zamyslia, pretože je to diskriminácia tých, ktorí sú dobrovoľne poistení, a diskriminácia tých, ktorí si platia ako samoplatitelia poistné na zdravotné poistenie, lebo zo zákona to poistenie platiť musia, tak nerozumiem, prečo by sa pri stanovení takzvaného vlastného príjmu manželky toto nemalo zohľadňovať.
Ďalej, pokiaľ ide o daňový bonus, no, veľmi odvážny návrh ste predložili, keď ste povedali, že daňový bonus by mal byť obmedzený len na deti do devätnástich rokov veku. Celé Slovensko spozornelo, že toto už prestáva byť sranda, pokiaľ ide o to zdanenie, ktoré sa má týkať len dvanástich percent najbohatších ľudí, pretože na vysokých školách nám, samozrejme, študuje množstvo študentov z rodín, kde nepatria do tých horných desaťtisíc. Takže týchto by ste jednoznačne poškodili. Čiže som veľmi rád, že pragmatické uvažovanie zvíťazilo a že daňový bonus sa v tomto meniť nebude, ale predsa len je tu určitá zmena. Nebudú sa brať do úvahy takzvané pasívne príjmy, čiže príjmy podľa § 6 odsek 3 až 5, čiže je to síce možno malá skupina ľudí, malá skupina daňovníkov, ale sú takí, ktorí o daňový bonus takýmto sprísnením prídu úplne, či už sú tie deti ich malé, alebo dvadsaťpäťročné.
Dostávam sa do záveru svojho vystúpenia. Chcel by som sa ešte na záver spýtať na dva problémy a bol by som rád, keby zase úradnícky aparát na ne pozitívne reagoval pre druhé čítanie. Aby som tie pozmeňováky nemusel písať sám, lebo v poslednom čase ma to nejako prestáva baviť, aj tak mi neprechádzajú, neschvaľujete mi to. Radšej nech to napíšu úradníci.
Čiže prvý problém je tento. Zamestnanecká prémia, pozornejší kolegovia, kolegyne si možno spomenú, že keď som vystupoval pri zákone pána ministra Richtera, keď sa teda zavádzali odvody z dohôd, tak som sa pýtal, prečo v tom balíku tých letných, tých prázdninových zákonov nie je aj taká zmena zákona daní z príjmov, ktorá by zrušila obmedzenie pri poskytovaní zamestnaneckej prémie takzvaným dohodárom. Poviem, o čo ide. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň, ktorá sa vypláca na základe ročného zúčtovania daňového priznania takým daňovníkom, ktorí majú príjem relatívne nízky, v podstate nižší ako minimálna mzda. Je to suma, teraz nepoviem presne z hlavy, niekde medzi, okolo 120 - 130 eur ročne. Čiže pre tieto skupiny ľudí to zase nie je zanedbateľná čiastka.
Jedna z podmienok na priznanie tejto zamestnaneckej prémie je, že dotyčný daňovník nemal príjmy z dohôd, že nemal žiadne príjmy z dohôd. Tak to bolo doteraz zavedené v zákone o dani z príjmov a logika bola tá, že, no dobre, ak teda príjmy z dohôd mal a nebude čerpať túto daňovú výhodu, tak to nečerpá preto, lebo z dohôd sa predsa neplatia odvody a tým pádom on je už zvýhodnený tým neplatením odvodov. Čiže malo to takúto určitú vnútornú logiku.
No, lenže to sa nám zmenilo. Z odvodov z dohôd sa už odvody platiť budú. Čiže takáto logika už naozaj nemá, nedáva žiadny zmysel, a preto si myslím, že táto podmienka pre priznanie zamestnaneckej prémie by zo zákona mala byť odstránená. Čiže aj ten, kto mal príjmy z dohôd, by nemal stratiť nárok na zamestnaneckú prémiu, ak spĺňa ostatné v zákone pomerne prísne špecifikované podmienky. Čiže poprosím, aby sa na to aparát pozrel.
No a potom ešte jedna naozaj veľmi technická vec, ale taká, ktorá znepríjemňuje život ľuďom, najmä v tomto období, kedy tisícom ľuďom chodia nedoplatky z ročného zúčtovania z príjmov podľa § 8 z ostatných príjmov, to sú rôzne výhry, náhodné, príležitostné príjmy, z ktorých sa po novom musí platiť zdravotné poistenie. Ide tu o to, že povedzme z príležitostných príjmov zdaňovaných podľa § 8 sa po novom platí zdravotné poistenie, teraz to vlastne prvýkrát sa v praxi prejavilo. Čiže nejaký občan, ktorý mal povedzme príjem príležitostného charakteru alebo príjem z toho, že predal nejakú nehnuteľnosť, musel to zdaniť, alebo výhru, ktorú musí zdaniť podľa § 8, tak v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu zdravotná poisťovňa z tohto príjmu vyrubuje poistné a má nedoplatok, ktorý musí zaplatiť. Tento nedoplatok na poistnom je de jure daňový výdavok. Daňový výdavok, ktorý ten občan má právo si premietnuť do svojho daňového priznania a znížiť si tak svoje budúce dane. Technicky to je dnes tak, že ak si chce ten daňový výdavok daňovník uplatniť, lebo teda zaplatil ten nedoplatok na ročnom zúčtovaní na zdravotné poistenie, tak musí podávať dodatočné daňové priznanie za ten predchádzajúci rok. A to je, neviem, či to najlepšie riešenie, a myslím si, že bolo by treba nájsť riešenie iné, aby to bolo výdavkom povedzme na základe rozhodnutia toho samotného občana, roka, v ktorom ten nedoplatok musel zaplatiť. Ale to nechajme na ten aparát, aby sa s tým trošku pohral. Len chcem, aby táto myšlienka tu zaznela a aby sme trošku po tej administratívnej stránke upustili od možno nie celkom logicky vyžadovaných ustanovení, alebo nárokov na daňovníkov.
Takže hor sa do platenia vyšších daní. Za všetkých, ktorí sa zaoberajú daňovým poradenstvom, môžem povedať, pán minister, že vám všetci veľmi pekne ďakujú. Odkazujem takýto odkaz. Skutočne všetci daňoví poradcovia, auditori sa tešia na budúci rok, pretože ich klientela utešene narastie a v ich mene sa chcem teda poďakovať, že ste takto im zabezpečili prácu a aj vyššie príjmy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 11:56 - 11:58 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Pán minister, účelom nezdaniteľnej časti na daňovníka, respektíve na manželku je legálnym spôsobom v súlade s filozofiou zákona o dani z príjmov znížiť dane tým osobám, ktoré majú nízke príjmy. A inštitút nezdaniteľnej časti na manželku bol zavedený preto, aby v rodine, kde manžel povedzme dobre zarába, netvrdím že dobre, beriem späť. Zarába povedzme priemerný plat, ale manželka z rôznych dôvodov má príjem nižší a nevyužije ona sama nezdaniteľnú časť na seba, aby to, čo nevyužije ona, si na ňu vlastne takýmto spôsobom stiahol manžel. Čiže v rodine tá daňová úľava sa vyčerpá v plnej výške. Či to vyčerpajú dvaja daňovníci, manžel, manželka, sami na seba, alebo či to vyčerpá sčasti manželka na seba, lebo má nejaké zamestnanie, ale s veľmi nízkym príjmom, a ten zvyšok si dočerpá manžel, to je vlastne jedno. To je podstata nezdaniteľnej časti na manželku. Čiže vy napríklad uberiete, zoberiete túto legálnu daňovú výhodu takým rodinám, kde manželka pracuje na kratší pracovný úväzok a zarobí menej ako 300 eur mesačne. Zoberiete túto výhodu napríklad rodine, kde manželka pracuje na dohodu, pretože inú prácu si nevie zohnať v našich regiónoch, dajme tomu za 100, 150 eur mesačne a naviac, po navrhovanom zákone z dielne ministra Richtera, takáto manželka, ktorá pracuje na dohodu, nebude môcť by evidovaná nezamestnaná a využiť to zaradenie do tej tretej skupiny, ako navrhujete vy. Pretože skrátka ak pracuje na dohodu, tak nebude môcť byť na úrade práce, čiže aj pri tom 100-eurovom zárobku, to už ani nehovorím, že bude z toho platiť odvody a tak ďalej, pri tom 100-eurovom zárobku ten manžel si nebude môcť túto legálnu daňovú výhodu uplatniť. A to je absolútne nespravodlivé a nesociálne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 10:55 - 10:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcel by som oceniť prejav pána kolegu Švejnu. Bol veľmi dobrý a z iného uhla pohľadu ako doterajšie príspevky. Naozaj, vláda by sa mala zamyslieť nad argumentmi, ktoré použil, mala by sa zamyslieť nad tým, čo vlastne takéto schválené zmeny, a nielen pokiaľ ide o daň z príjmov, prinesú slovenskej ekonomike, zamestnanosti a v konečnom dôsledku všetkým občanom na Slovensku.
Ja by som chcel ešte sa vrátiť a trošku rozvinúť to, čo pán kolega hovoril, pokiaľ ide o podporu zahraničných podnikateľov, možno nie celkom férovým spôsobom pri poskytovaní týchto daňových úľav, ktoré inkasujú, ktoré dostávajú najmä zahraniční podnikatelia, na čo sa slovenskí podnikatelia vcelku oprávnene sťažujú. Chcel by som pripomenúť, že tie podiely na zisku, ktoré vláda chce zvýšiť na 14 percent, a to až zo sumy 141-tisíc eur ročne, čiže tu ide o zásadné zvýšenie poistného z podielov na zisku, sa dotkne len slovenských podnikateľov. Len takých podnikateľov, len také fyzické osoby, ktoré sú zdravotne poistené na Slovensku. Čiže podnikatelia, ktorí majú majetkovú účasť v slovenských firmách a budú si inkasovať podiely na zisku a sú poistení v zahraničí, tak tých sa toto zvýšenie zdravotného poistenia z podielov na zisku na 14 percent a zvýšenie základu na 141-tisíc vôbec nedotkne. Takže aj to je istým spôsobom prejav, akým sa vláda venuje slovenským podnikateľom a ako nepriamo, ale predsa len podporuje tých, ktorí tu pôsobia, ale svoj dom i cieľ majú v zahraničí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 13:51 - 13:53 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. No, mne je veľmi smutno z toho všetkého, čo sa tu deje, z toho, akých návrhov, z tých návrhov, ktoré vláda predkladá do tohto parlamentu, pretože ono si to možno neuvedomujeme, ale príde ten 1. január 2013 a Slovensko sa po 1. januári 2013 veľmi zásadným spôsobom zmení. Tie vyššie dane, vyššie odvody, veď to nie je detská hračka, s ktorou sa tu hráme a naťahujeme sa, že kto, koho lepšie odcituje. To je realita. Tie vyššie dane, vyššie odvody zasiahnu či bežných ľudí, malých podnikateľov, živnostníkov, zamestnancov, bohatších zamestnancov, bohatých, možno majiteľov eseročiek, ktorým sa veľmi dobre darí, ale všetkých, ktorí sú aktívni, to zasiahne. A zasiahne to aj tých, ktorí, povedzme zamestnanci ani podnikatelia nie sú dôchodcovia, študenti a tak ďalej, odvody z dohôd, a zasiahne to aj tých dôchodcov a študentov, ktorí vôbec nepracujú, napríklad dôchodcov, ktorí sú skutočne vo vysokom veku. Pretože porastú ceny, pretože podnikatelia jednoducho postupne, najprv jeden, potom druhý, všetky tieto zvyšujúce sa odvody, zvyšujúce sa dane prenesú do cien. Skúste si spomenúť v máji, v júni na tieto moje slová. Budete vidieť, čo všetko pôjde jednoducho hore. A skúste si spomenúť, keď sa budete pozerať, budete analyzovať čísla o zamestnanosti, nezamestnanosti, že kto je za tým, kto to spôsobil.
Dvadsaťpäťpercentné zvýšenie daní a odvodov pre eseročky, nehovorím o bodoch, ale o percentách, 25-percentné zvýšenie daní a odvodov na zdravotné poistenie pre menšie eseročky a ešte vyšší percentuálny nárast pre tie bohatšie eseročky, to je taký zásah, ktorý nezostane bez následkov, a to či pre štátny rozpočet, či pre všetkých ľudí, ktorí na Slovensku sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2012 15:56 - 16:12 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka zdravotníctva predložila do parlamentu návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá je podľa môjho názoru veľmi dôležitá a ktorá má mať navrhovanú účinnosť od 1. januára 2013. Pripomeniem, že pred dvoma mesiacmi sme počas letných prázdnin rokovali v tomto parlamente o zákone, ktorý vyšiel v zbierke už pod č. 252/2012 Z. z., a bol to zákon, ktorým sa súčasne naraz novelizovalo niekoľko zákonov, okrem iného aj zákon o zdravotnom poistení.
Tu máme ďalšiu novelu, ktorá bude účinná od 1. januára. Čiže Slovensko, slovenská verejnosť, občania, obyvatelia, podnikatelia budú možno trošku zaskočení, že od 1. januára 2013 budú fakticky naraz platiť dve veľmi dôležité novely zákona o zdravotnom poistení. Jedna, ktorou sa zavádzajú odvody na zdravotné poistenie pre určité skupiny dohodárov, ktorou sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ, ktorou sa menia a zvyšujú vymeriavacie základy a zároveň teda aj odvody na zdravotné poistenie pre živnostníkov. A zároveň druhá novela, ktorou sa veľmi dramatickým a razantným spôsobom zvyšuje poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku. Očakávam, že ľudia, podnikatelia v tom budú mať poriadny guláš, a nebudem sa im vôbec čudovať. Ale je to dôsledok chaotického navrhovania, prijímania zákonov súčasnou vládou tak, ako to pozorujeme už niekoľko mesiacov, k čomu vám blahoželám.
Poďme si pozrieť obsah tejto predloženej novely. Mňa osobne teší, a nie preto, že by som bol ješitný, že ministerstvo zdravotníctva zareagovalo na môj pozmeňovací návrh, ktorý som dával v tomto parlamente ešte v júni na schôdzi, kde som navrhoval, aby zdravotné poisťovne robili povinne ročné zúčtovanie aj za také skupiny poistencov, ktorým vychádza preplatok. Pretože ak takáto klauzula v zákone nebude, hrozí, že takíto poistenci by svoj preplatok jednoducho nedostali. Preto ma teší, že takto nepriamo, okľukou, ale predsa sa tento môj návrh dostáva do predloženej novely pani ministerkou. Takže veľmi pekne ďakujem, že ste reagovali na túto moju iniciatívu aspoň touto formou. Ročné zúčtovanie bude vykonané tým pádom spravodlivejšie.
Na letnej schôdzi parlamentu sme prijali, teda nie všetci s tým súhlasili, samozrejme, ale osemdesiat vládnych poslancov, ak si dobre pamätám, prijalo a schválilo novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa mení spôsob určenia vymeriavacieho základu pre SZČO, pre samostatne zárobkovo činné osoby. Ako áno, ako nie, čo je výsledkom toho chvatu, ktorý bol v tom čase, síce schôdza trvala deväť dní, síce sme upozorňovali, že takto by sa legislatíva robiť nemala, a zvlášť pri takých dôležitých zmenách malo by byť regulárne pripomienkové konanie, ktoré sa fakticky nekonalo. Jednoducho stalo sa to, že síce sa živnostníkom schválili vyššie vymeriavacie základy, ale akosi sa pozabudlo v tejto letnej novele na to, ako im, prepánajána, zdravotné poisťovne určia výšku preddavkov od januára 2013, keď jednoducho zdravotné poisťovne nemajú informáciu o výške odvodov na sociálne poistenie, ktoré si dotyčný, SZČO, uviedol do výdavkov v daňovom priznaní za rok 2011. Na to sa, skrátka, v tom tempe, v tej kvalite legislatívneho procesu zabudlo. Chybička sa našla, chybička sa objavila, chybička sa opravuje.
Čiže v tejto novele už máme opravu daného stavu a daňové úrady budú mať niekoľko dní po začiatku januára na to, aby požadované údaje zaslali zdravotným poisťovniam. Dúfam, že im ten čas bude postačovať, tých pár dní, tak ako navrhuje zákon. A dúfam aj, že zdravotné poisťovne včas, do konca januára, tak ako určuje návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, že včas zdravotné poisťovne stihnú svojim poistencom, samostatne zárobkovo činným osobám, vypočítať korektne a bez problémov výšku ich preddavkov, ktoré sú povinní, SZČO, zaplatiť prvýkrát za január. Treba si uvedomiť, že toto bude dosť značný stres na všetkých živnostníkov, na účtovníkov, ktorí im robia účtovníctvo, pretože zdravotná poisťovňa do konca januára má povinnosť nahlásiť výšku preddavkov týmto živnostníkom. A tí potom v súlade so zákonom najneskôr do 8. februára musia tieto preddavky zaplatiť. Ak sa niekde niečo cestou stratí, ak zahapruje pošta, tak už vidím ten počet problémov, ktoré z takéhoto stresu a z takýchto časových termínov budú z toho vychádzať. Ale dobre.
To všetko, čo som doteraz povedal, sú len malé mušky oproti tomu, čo obsahuje gro tohto návrhu. A to je skutočne dramatické zvýšenie poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku, respektíve z dividend. Pár kolegov, ktorý tu je, sú tu zrejme preto, aby sa o tomto systéme niečo dozvedeli. Takže ja využijem tento čas, ktorý mám k dispozícii, a skúsim vám vysvetliť, ako sa veci majú a ako znie návrh, o ktorom rokujeme.
Čiže aký je súčasný stav? Súčasný stav je takýto: ak niekto dostane dividendu, respektíve podiel na zisku vyplatený ešte za roky 2003, 2002, 2001 a staršie roky, tak sa postupuje tak, že v súlade so zákonom o dani z príjmov sú tieto dividendy zdaniteľným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Čiže dotyčný príjemca si ich musí priznať v daňovom priznaní, musí z nich teda odviesť daň a následne je povinný si ich priznať, respektíve na základe informácií z daňového úradu zdravotná poisťovňa mu tieto podiely na zisku započíta do jeho vymeriavacieho základu, toho štandardného, nazvem ho, a vyrúbi mu z týchto podielov na zisku 14-percentný odvod na zdravotné poistenie. Tak to bolo vlastne zavedené od 1. januára 2011 a takto to bude pokračovať aj po schválení tejto novely.
Pokiaľ ide o podiely na zisku za rok 2004 až 2010, čiže ak si firma, povedzme s.r.o.-čka, ak spoločníci rozdelia zisk za roky 2004 - 2010, tak takéto podiely na zisku sú oslobodené od dane, princíp rovnej dane, a v súlade s príslušným paragrafom v zákone o zdravotnom poistení sa z nich neplatí zdravotné poistenie a ani po tejto novele v roku 2013 sa zdravotné poistenie platiť nebude. Čiže ide o dividendy za roky 2004 - 2010.
Ďalej, dividendy za rok 2011. To je vlastne posledný účtovne uzatvorený rok, keďže sme teraz v októbri 2012. Dividendy vyplatené zo zisku za rok 2011 podľa súčasného zákona spadajú do vymeriavacieho základu, platí sa z nich poistné na zdravotné poistenie sadzbou 10 percent a započítavajú sa spolu s ostatnými príjmami poistenca do jedného vymeriavacieho základu, ktorý je dnes ohraničený sumou približne 27 000 eur ročne. Čiže ak napríklad spoločník s.r.o.-čky má už nejaké príjmy, dajme tomu vo výške 30 000 eur ročne, z ktorých platí zdravotné poistenie, tak z takýchto podielov na zisku, s prižmúrením oka, lebo nie je to celkom presné, zdravotné poistenie už neplatí, pretože už dosiahlo maximálny vymeriavací základ. Nehovorím to celkom presne. Pán Saloň na balkóne dobre vie, že čo mám na mysli, ale nebudem teraz rozpitvávať úplne detaily. Ak spoločník v tomto roku má povedzme príjmy 10 000 eur, lebo má nejaké zamestnanie, zarobí tam 10 000 a dostane ešte aj dividendu za rok 2011, povedzme 5 000 eur, spolu je to 15 000, zmestil sa do 27 000 eur, čiže zdravotné poistenie, platí sadzba 10 percent. Čiže to je stav v tomto roku.
Návrh ministerstva zdravotníctva, návrh, ktorý bude účinný od 1. januára, zmena účinná od 1. januára 2013 znamená, že dividendy vyplatené za rok 2011 a potom postupne za rok 2012 a ďalšie roky vyplatené po 1. januári 2012 budú zodvodnené 14-percentnou, čiže už nie 10-, ale 14-percentnou sadzbou poistného a budú tvoriť v podstate samostatný vymeriavací základ až do výšky 120-násobku priemernej mzdy. Čiže až do výšky 94 320 eur. Čiže ak si napríklad na budúci rok spoločníci v s.r.o.-čke vyplatia dividendu povedzme 50 000 eur za rok 2011 ešte, lebo nestihli to urobiť v tomto roku, tak ich čaká povinnosť zaplatiť poistné v plnej výške z tých 50 000 v sadzbe 14 percent. Čiže v tomto príklade by šlo o sumu 7 000 eur. Je to veľmi zásadné zvýšenie, naozaj veľmi zásadné, žiadna kozmetika, ale veľmi zásadné zvýšenie, ktoré prinúti majiteľov s.r.o.-čiek rozmýšľať pravdepodobne úplne inak, ako rozmýšľali doteraz.
Ja sčasti teda súhlasím s tým, aby sa z dividend platili odvody na zdravotné poistenie, pretože sám som to vlastne presadzoval v roku 2010, aby sa dosiahla, dosiahlo spravodlivejšie zodvodňovanie príjmov po línii zamestnanec, SZČO, majiteľ s.r.o., pretože dovtedy mať s.r.o.-čku znamenalo zaplatiť 19-percentný, 19-percentnú daň právnickej osoby. A podiel na zisku, ktorý si spoločník vytiahol, z toho neplatil absolútne nič, čiže bol to veľmi výhodný spôsob, ako zarobiť peniaze výhodnejšie ako mať živnosť a rádovo výhodnejší ako byť zamestnancom pri porovnaní odvodového zaťaženia. Čiže určitý, určité odvodové zaťaženie podielov na zisku je správne. Ale všetko treba brať s mierou, pretože ak to raz preženiete, tak to dopadne úplne inak, ako možno zamýšľate.
Čiže tento návrh, podľa ktorého sa podiely na zisku zaťažia 14-percentnou sadzbou a až do výšky 94 320 eur, je tak dramatický a znamená takú zásadnú zmenu, že množstvo spoločníkov s.r.o.-čiek, ako som už povedal, začne uvažovať inak. A poviem vám ako.
Povinnosť platiť poistné z dividend sa týka len slovenských poistencov, to znamená občanov, ktorí sú poistení na Slovensku. Čiže majme povedzme s.r.o.-čku tu v Bratislave, dajme tomu, slovenská právnická osoba, zaregistrovaná v Obchodnom registri a tak ďalej, ktorá má dvoch spoločníkov. Jeden spoločník je Čech, druhý spoločník je Slovák. Čech má zdravotné poistenie v Českej republike, tam žije, tam má rodinu, tam má aj nejaké zamestnanie, má české zdravotné poistenie, Slovák žije v Bratislave, tu má rodinu, tu má dokonca možno aj nejaké zamestnanie. A obidvaja spolu podnikajú, dosiahnu zisk a rozdelia si obidvaja dividendu po 50 000 eur. Čech si svojich 50 000 zoberie do Českej republiky bez toho, že by mal povinnosť platiť nejaké odvody, Slovák z tých 50 000 zaplatí 14 percent na zdravotné poistenie, čiže bude ho to stáť 7 000 eur. No čo urobí ten Slovák? Ten Slovák urobí to, nie že by sa premaľoval na Čecha, nie že by začal hovoriť po česky, nie že by získal štátne občianstvo, to netreba, ten Slovák si pro forma nájde zamestnanie v Českej republike. V Břeclave si založia pobočku firmy, tam sa pro forma zamestná ako zamestnanec, bude podliehať českému zákonu o zdravotnom poistení ako český poistenec a, dovidenia, stará mama. On svoje dividendy takisto potom zodvodňovať nebude. A nechcem byť zlý, ale ak to urobí ešte silnejším a zásadnejším spôsobom, tak nebude na Slovensku platiť vôbec nič, ani odvody, ani z podielov na zisku, ani z iných príjmov a nebude platiť ani dane. Vykašle sa na to, vážení kolegovia. Zbalí sa a bude pro forma existovať z Břeclavy. A máme to, čo sme "chceli".
Takže len tak ďalej, veselo do toho a nepochybujem, že túto novelu v prvom čítaní, kolegovia, schválite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2012 15:48 - 15:49 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Aj ja sa pokúsim svoje výhrady k samotnému zákonu vysvetliť v mojom príspevku. Ale pokiaľ ide o môjho predrečníka, teda od pána Hlinu, pána kolegu Hlinu, tak len ho chcem upozorniť, že tu vôbec nejde o to, že či je tu zdravotná poisťovňa Dôvera, Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo poisťovňa Union nejakým hráčom a kto, čo, kde, ako, ale tu jednoducho ide o to, že desaťtisíce spoločníkov eseročiek, desaťtisíce akcionárov akciových spoločností, možno aj drobných akcionárov akciových spoločností, bude platiť vyššie a razantne vyššie odvody na zdravotné poistenie s podielom na zisku. V tom je podstata veci, a nie v nejakom hľadaní, či je za tým Dôvera, alebo kto za tým je. Jednoducho za týmto je záujem vládnucej strany získať viac peňazí do systému zdravotného poistenia. A robia to veľmi, veľmi nepremysleným a zlým spôsobom. Ale k tomu sa ešte vyjadrím.
Skryt prepis