Videokanál poslanca

Sám ste teraz, pán minister, potvrdili, že postup, ktorý ste zvolili pri legislatívnej príprave tohto zákona, nebol v poriadku, keď ste napr. tvrdili, že zákon bol zverejnený na webe prvýkrát až 28. 6. 2012, teda po skončení pripomienkového konania, a to konkrétne na webovej stránke Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. História vám to jednoducho neodpustí, pán minister, že ste sa podpísali pod zákon, ktorý bol prijatý takýmto neférovým spôsobom.

Gratulujem. Ale história zaznamenala, že vládny návrh zákona priniesol také zvýšenie poplatkov, aké je vo vládnom návrhu. A to už nikto z tej histórie nevymaže.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milí hostia, už ôsmy deň rokujeme o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorým sa zároveň menia a dopĺňajú ďalšie zákony. Ja nie som žiadny bard slovenského parlamentu, ale dovolím si tvrdiť, že ešte nikdy v histórii slovenského parlamentu sa o nejakom jednom obyčajnom zákone nerokovalo osem dní. Tak ako to veľmi vtipne poznamenal jeden z parlamentných komikov, toto nie je skrátené, ale predĺžené legislatívne konanie. Ôsmy deň rokovať o jednom zákone je dôkazom toho, že ide o zákon, ktorý je nesmierne dôležitý a ovplyvňuje život miliónov ľudí na Slovensku. Preto znova a znova zopakujem, že ma nesmierne mrzí, že napriek tomu, že poslanci opozície sú ochotní a schopní a chcú diskutovať o tak dôležitom zákone taký počet dní, napriek tomu, že sme uprostred leta, vláda tento zákon pripravila nesmierne šlendriánsky, nielenže ho šlendriánsky pripravila, ale aj porušila všetky platné pravidlá tvorby prijímania zákonov.
Znovu a znovu musím opakovať, že medzirezortné pripomienkové konanie nebolo regulárne, nebolo v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, pretože v prvom rade návrh zákona vôbec nebol uvedený a zverejnený na portáli právnych predpisov, to znamená, že verejnosť či už odborná alebo laická sa k tomuto zákonu oficiálne vôbec nemohla vyjadriť. Pripomienkujúce subjekty, ktorým bol návrh zákona zaslaný e-mailom, mali na jeho pripomienkovanie necelé tri pracovné dni. A je v celku logické, že niektoré naň vôbec ani nereagovali. Vlajkovou loďou tohto množstvo subjektov je ministerstvo spravodlivosti, ktoré nezaslalo vôbec žiadne pripomienky, pretože jeho úradníci buď boli na dovolenkách, alebo skrátka to nestihli, ministerstva spravodlivosti, zdôrazňujem. A mnoho ďalších subjektov, napríklad Generálna prokuratúra, uvádzali v pripomienkovom konaní hlavnú výhradu spočívajúcu v tom, že sa nestihli za tie dva pracovné dni poriadne s tak rozsiahlym návrhom zákona zoznámiť. A tak aj pripomienkové konanie vyzeralo. Aj ďalší proces je veľmi, veľmi čudný, pretože napríklad tripartita rokovala o tomto návrhu zákona až po rokovaní vlády, čo je minimálne neštandardný postup.
Samotné zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania sme tu už rozpitvali dostatočne a nebudem sa preto k nemu vracať. Ale, znovu, je to veľký výkričník pre demokraciu a na Slovensku a pojem právny štát, tak ako si ho vysvetľujú niektorí kolegovia v našej vlasti.
Dovoľte mi najskôr zareagovať na úvodné slovo pána ministra. Pán minister zdôvodňuje tieto rozsiahle návrhy, ktoré sa dotknú miliónov ľudí na Slovensku a ktoré prinesú pre štátny rozpočet približne 1 mld. eur ročne tým, že treba zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. S takýmto tvrdením nesúhlasím, pretože predložený návrh rozhodne nezabezpečí dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, zabezpečí to, že Sociálna poisťovňa na niekoľko rokov dostane injekciu v podobe 500 mil. od sporiteľov, ktorí si takto nasporia menej na svojich osobných dôchodkových účtoch na svoj budúci dôchodok, a dostane injekciu ďalších 500 mil. od tých, ktorí tvrdo pracujú a platia už i tak privysoké odvody. Dlhodobá udržateľnosť nie je systém, ktorý nám o desať rokov začne úplne jasne kolabovať a ktorý ste takýmto nastavením ešte viacej zvýraznili, pretože predali ste súčasný stav vo verejných financiách za to, že Slovensko, jeho verejné financie a dôchodkový systém bude mať o to väčšie problémy o desať, dvadsať, tridsať rokov. Tieto škody bude veľmi ťažké naprávať.
Jedna zo zmien, ktorú spomenul pán minister, je zavedenie odvodov z dohôd. Tento návrh znamená, že približne 800 000 ľudí, ktorí na Slovensku ročne pracujú na dohody, bude zaťažených odvodmi tzv. od prvého eura ich zárobku. To znamená aj tí, ktorí si privyrobia možno niekoľko desiatok eur mesačne, študenti, ktorí si chcú privyrobiť na štúdium, dôchodcovia, ktorí si chcú privyrobiť k svojmu dôchodku, takýmto spôsobom budú vytrestaní za svoju aktivitu sumou približne 30 % zo svojich príjmov. Čiže ak doteraz zarábal, povedzme, 100 eur mesačne nejaký študent na dohodu, tak po prepočte, po schválení tohto návrhu zarobí len 70, ak ich vôbec zarobí, pretože hrozí tu, že aj tieto jednoduché pracovné miesta, tieto rôzne brigády, tak ako sa postupne vytrácajú z ponuky zamestnávateľov, pretože doba je ťažká, tak po takýchto necitlivých zásahoch sa môžu stratiť úplne a tí študenti, resp. dôchodcovia si svoju prácu hoci v takejto forme vôbec nenájdu. Je naivné si myslieť, že zavedenie odvodov z dohôd spôsobí nárast počtu regulárnych pracovných miest zamestnávaných v riadnom pracovnom pomere. To sa nestane. Práve naopak, toto je veľmi ťažká rana pre podnikateľský sektor a pre zamestnanosť na Slovensku. Je veľmi nespravodlivé, ak napríklad neziskové organizácie, rôzne spolky, združenia záujmové občanov, či už športové kluby, kultúrne organizácie, centrá voľného času, ktoré s veľkými ťažkosťami zháňajú prostriedky na svoju existenciu, budú zaťažené prakticky 50-percentnými odvodmi z odmien, ktoré vyplácajú svojim externým spolupracovníkom na dohodu.
Návrh zákona ďalej obsahuje závažné zmeny v 1. pilieri, ktoré boli pripravené ešte predchádzajúcou vládou, vládou Ivety Radičovej. Nemám najmenší dôvod, aby som tieto zmeny nejakým závažným spôsobom kritizoval. Práve naopak, som rád, že vláda istôt napriek tomu, že garantovala vo svojom predvolebnom programe istoty všetkým, tak tento svoj predvolebný sľub v tomto bode porušuje a bola ochotná a nabrala tú odvahu, aby sa pustila do potrebných zmien, ktoré potrebuje 1. dôchodkový pilier, či už je to zmena nastavenia dôchodkového veku alebo valorizácia, kde sa postupne prejde na tzv. dôchodcovskú valorizáciu, či je to zvýšená solidarita v 1. pilieri cez zvýšenú tzv. redukciu a antiredukciu priemerného osobného mzdové bodu pri výpočte dôchodku. Tieto zmeny osobne podporujem a vítam ich. Namietam len jediné, že mal by ten proces ich zavedenia byť rýchlejší. To prechodné obdobie navrhujem, aby trvalo kratší čas.
Ďalej, vládny návrh obsahuje závažné zmeny pre samostatne zárobkovo činné osoby, či už sú to živnostníci, osoby v slobodných povolaniach, umelci, advokáti, znalci, tlmočníci, prekladatelia a tak ďalej a tak ďalej. Ide o skupinu v podstate okolo 400 000 až 500 000 osôb. Z toho 300 000 platí odvody do Sociálnej poisťovne. Týmto skupinám osôb vláda navrhuje po údajnej dohode a súhlase týchto skupín zvýšiť minimálny vymeriavací základ na 50 % priemernej mzdy, čo jednoduchým jazykom znamená, že živnostníci budú na budúci rok platiť mesačne o 25 eur viac ako teraz, čo znamená, že ročne zaplatia do Sociálnej zdravotnej poisťovne o 300 eur viac ako v tomto roku.
Ďalej, vláda navrhuje zmeniť konštantu pri stanovení vymeriavacieho základu živnostníkov a ten súčasný koeficient 2, resp. 2,14 pri zdravotnom poistení nahradiť jednotným koeficientom 1,482 s tým, že pri výpočte vymeriavacieho základu sa k základu dane pripočítajú zaplatené odvody, čo v konečnom dôsledku znamená zvýšenie odvodov tých živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako minimálneho základu zvýšenie týchto živnostníkov približne o dve tretiny. Znova, je to zmena, ktorá rozhodne neprospeje podnikateľskému prostrediu na Slovensku. Dá sa očakávať, že tisíce živnostníkov sa budú snažiť tejto zmene voľky-nevoľky vyhnúť, živnosti vrátia, resp. prejdú, či sa to niekomu páči alebo nie, do tzv. šedej ekonomiky a štát nezíska nič. Práve naopak, môže stratiť, pretože sa nám zvýši nezamestnanosť a zvýši sa, aj keď špekulatívne možno, ale zvýši sa počet poberateľov sociálnych dávok. S takýmito zmenami rozhodne nemôžem súhlasiť. A podotýkam a pripomínam, že tieto zmeny sa dotknú následne aj dobrovoľne poistených osôb, samoplatiteľov v zdravotnom poistení a budú mať aj ďalšie dopady, o ktorých som ešte nehovoril. A poviem to teda teraz, aby pán kolega, ktorý rád počúva nové informácie, sa znovu niečo nové dozvedel. Znamená to totiž napríklad to, že u zamestnanca, ktorý bude dostávať nemocenskú dávku z tzv. pravdepodobného vymeriavacieho základu, hoci zarába minimálnu mzdu, tak jeho dávka bude neúmerne vyššia, pretože on zarába 340 eur, ale jeho dávka sa vypočíta z 393 eur, čo je absolútne nelogické. A so zdravým rozumom to nemá nič spoločné. Ale to je jeden z dopadov nerozmyslene a v rýchlosti prijímaného zákona.
Samoplatitelia v zdravotnom poistení ešte netušia, že po novom roku budú musieť svoje prevodné príkazy prestaviť na zaujímavú sumu, 55 eur mesačne. Až 55 eur mesačne budú musieť samoplatitelia platiť na zdravotné poistenie. Znovu tu pripomínam veľmi paradoxný stav, k akému sme sa dopracovali. Samoplatiteľ, tzv. dobrovoľne nezamestnaný, bude platiť 55 eur. Ale štát za svojich poistencov, poistencov štátu, bude platiť 34 eur, čo sú napríklad evidovaní nezamestnaní. No čo sa asi tak po novom roku stane? Stane sa to, že tých vyše 100 000 samoplatiteľov na zdravotné poistenie sa chytí za hlavu a povie si: „No nie som blbý, aby som tomuto štátu platil pre nič za nič nejakých 55 eur.“ Čo spravia? Pôjdu pekne, krásne na úrad práce, nikto im v tom nemôže brániť, tam sa zaevidujú ako uchádzači o zamestnanie, aj keď de facto možno nikto z nich nebude mať záujem nájsť si zamestnanie, ale týmto úkonom dosiahnu to, že nebudú musieť platiť tých 55 eur, ušetria. A, naopak, bude musieť do zdravotnej poisťovne za nich platiť štát 34 eur. Výsledok bude, že samoplatiteľ nebude platiť vôbec nič, štátu pribudne povinnosť platiť ďalších 34 eur za ďalšieho evidovaného nezamestnaného a zdravotná poisťovňa, ktorá si možno plánuje, že bude mať 55 eur za takéhoto občana, bude mať tak len 34. Čiže príde o 21 eur. Pánboh pomáhaj ministerke zdravotníctva v jej ťažkom boji a snahe o záchranu nášho zdravotníctva.
Ďalšia zmena, s ktorou súhlasiť rozhodne nie je možné, je zjednotenie vymeriavacích základov, to je v poriadku, pokiaľ ide o samotné zjednotenie, budeme mať poriadok, ale nie vo výške päťnásobku priemernej mzdy. Znamená to totiž, že maximálny vymeriavací základ bude po novom po 1. januári vo výške 3 930 eur. Čiže tí, ktorí majú zárobky cez 1 200 eur hrubého mesačne, a takých ľudí máme na Slovensku vyše dvestotisíc, budú platiť z tohto titulu vyššie odvody. Ja nenamietam, aby sme urobili poriadok, aby sme to zjednotili, nenamietam, aby sa princípom solidarity o niečo zvýšili odvody nadpriemerne zarábajúcich ľudí, ale takéto zvýšenie považujem za neprimerané. A znovu, dopady to bude mať úplne jasné. To nie sú ľudia, ktorí sebou nechajú kývať, vážení, to sú ľudia, ktorí vedia, ako svet funguje, a vedia, že pri troške šikovnosti obídu tento systém, ktorý navrhuje pán minister Richter, ľavou zadnou. A znova, štát namiesto toho, aby dostal viac, dostane menej, nehovoriac už o tom, či je to správne, že našich občanov si takýmto spôsobom vychovávame. Ale o vychovávaní ťažko možno hovoriť, keď postup vlády je absolútne proti všetkým pravidlám a úplne mimo akýchkoľvek morálnych zásad.
Zmena je aj v Zákonníku práce. Podľa tejto zmeny budú môcť na dohody o brigádnickej práci študentov pracovať len študenti denného štúdia do dosiahnutia 25 rokov veku. To znamená, že študent, ktorý začal študovať o čosi neskôr, má už 26 rokov, alebo študent, ktorý si povedal, že teda bude doktorandom, chce sa naozaj vzdelávať, chce sa vzdelávať, poctivo, riadne si získať svoj doktorandský titul a študuje v treťom stupni vysokoškolského štúdia a má, samozrejme, viac ako 25 rokov, tak nebude môcť si privyrobiť na tú o čosi výhodnejšiu formu dohody o brigádnickej práci študentov, lebo niekto múdry rozhodol, že je to možné len do 25 rokov veku.
Jedna zmena sa týka aj zákona o dani z príjmov. A to je zavedenie novej odpočítateľnej položky od základu dane v podobe dobrovoľného príspevku do 2. piliera. Ja rozumiem dôvodom, prečo ten dobrovoľný príspevok vláda zaviedla, lebo je to určitá barlička, ktorou sa takto snaží odôvodniť a zakamuflovať zníženie povinných príspevkov do 2. piliera. Ale keď už, páni, takéto niečo robíte, tak vás poprosím, robte to poriadne, pretože zavedenie odpočítateľnej položky síce krásne znie, že ten občan si zníži základ dane, ale technicky je to zlé, pretože takisto ako povinné poistenie nie je odpočítateľná položka od základu dane, ale je to daňovo uznaný výdavok, tak takisto technicky ako daňovo uznaný výdavok mal byť riešený ten dobrovoľný príspevok na 2. pilier. Inak vám to nebude fungovať, ale veď to zistíte.
Zmeny v 2. pilieri.
Je zbytočné znova a znova nosiť drevo do lesa a komentovať to brutálne zníženie príspevku na 4 %.
Ja som včera hovoril o tom, že jedna zo zmien je aj zavedenie tzv. dobrovoľného vstupu. On je dobrovoľný aj teraz, ale v opačnom garde. Znova a znova pripomínam pre tých, ktorí ma nepočúvali včera, že odporúčam všetkým mladým ľuďom, najmä tým, ktorí svoju kariéru pred sebou vidia tak, že budú pracovať, živiť svoje rodiny, že budú zarábať, aby sa nespoliehali na štát a vstúpili do 2. piliera čo najrýchlejšie. Ak tam vstúpia až v tých 35 rokoch veku, čo je hranica, ktorú navrhuje ministerstvo, tak stratia desať rokov sporenia. A to sa im, samozrejme, negatívne prejaví na výške úspor a aj na výške budúceho dôchodku.
Pán minister tu hovorí o zreálnení odplát pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Ja použijem ten správny výraz, hovorme o zvýšení odplát, o zvýšení poplatkov, ktoré navrhuje sociálne orientovaná vláda Roberta Fica pre doteraz nenávidené dôchodkové správcovské spoločnosti. Tento jav sa absolútne vymyká zdravému rozumu. A pochybujem, že niektorí z voličov strany SMER rozumie, prečo to strana SMER urobila. A pochybujem, že to niekto z nich podporuje. Som, samozrejme, rád, že tá osem dní trvajúca diskusia, a môže trvať aj dlhšie, vážení páni a vážené dámy, priniesla aspoň čiastkový úspech v tom, že minister avizuje isté zníženie týchto navrhovaných vyšších poplatkov. Som sám zvedavý, s čím konkrétne príde.
Ja mám jeden z pozmeňujúcich návrhov, ktorý poviem o chvíľu. A poviem teda svoju predstavu.
Článok V, zmena v zákone o zdravotnom poistení, kde teda zvýšenie odvodov sa, samozrejme, týka nielen odvodov na sociálne poistenie, ale aj odvodov na zdravotné poistenie. Čiže dohodári, samostatne zárobkovo činné osoby aj zamestnanci budú platiť viac na zdravotné poistenie. To je celý vtip. Toľko je moja reakcia na úvodné slová pána ministra.
A teraz dovoľte, aby som predniesol svoje pozmeňujúce návrhy. Ako som už avizoval, je ich 14. Pre tých, ktorí majú záujem, mám tu pripravený stručný zoznam týchto 14 pozmeňujúcich návrhov, pretože je mi jasné, že nebude jednoduché orientovať sa pri hlasovaní, ak budete chcieť niektorý z týchto návrhov podporiť. Poďme teda po poriadku.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka odstránenia tvrdosti zákona pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sporiteľom. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku I body 14 a 15 znejú:
„14. V § 67 ods. 2 v úvodnej vete sa za slovo „dôchodok“ vkladajú slová „aj vtedy“.“
„15. V § 67 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b) ktoré znie: „b) získal obdobie starobného dôchodkového sporenia najmenej päť rokov“.“ Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
Dovoľte, aby som odôvodnil tento pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona diskriminuje pri priznávaní predčasných starobných dôchodkov poistencov, ktorí sú sporiteľmi podľa osobitného predpisu podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Ak by bol prijatý vládny návrh, sťažil by sa prístup k predčasným starobným dôchodkom sporiteľom. Došlo by k tomu preto, lebo podľa § 68 ods. 4 a § 66 ods. 6 sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. Poistenec, ktorý je sporiteľ, tak podmienku, aby výška sumy predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, splní ťažšie ako poistenec, ktorý sporiteľom nie je a ktorého výška predčasného starobného dôchodku sa mu nekráti.
Takýto diskriminačný prístup súčasne môže byť pre sporiteľov, ktorí chcú v budúcnosti požiadať o predčasný starobný dôchodok, dôvodom, prečo budú prinútení vystúpiť z 2. dôchodkového piliera.
Preto navrhujem podmieniť vznik nároku na predčasný starobný dôchodok v sume vyššej ako 0,6-násobok životného minima získaním najmenej piatich rokov starobného dôchodkového sporenia, pričom ten poistenec, ktorý je sporiteľom v 2. pilieri, ale nezískal päť rokov starobného dôchodkového sporenia, bude mať tiež nárok na predčasný starobný dôchodok, ale len v sume vyššej ako 1,2-násobok sumy životného minima.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zavedenia takzvaného výhodnejšieho zodvodenia dohôd aj pre poberateľov výsluhových dôchodkov, pretože ak by sa schválil vládny návrh, tak poberatelia výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov by boli diskriminovaní v podmienkach platenia odvodov zo svojich príjmov získaných na dohody. Dovoľte predniesť znenie tohto návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 2 znie: „2. V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
Odsek 1: „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej základné právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, a c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.“
Odsek 2: „Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 s 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 3. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 4 a 5 znejú:
„4. V § 7 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, c) fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“
„5. § 20 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie: „23. V § 128 odsek 4 znie: „Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.“.“
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V body 1, 2 a 10 znejú:
„1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru" nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“ Máme tam odkaz pod čiarou 19, kde poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie: „¹⁹⁾ § 65 a 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“
“2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“
„10. V § 29b ods. 11 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“
Dovoľte k tomu povedať odôvodnenie.
Podľa vládneho návrhu fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú byť sociálne poistené. Pritom výhodnejšie postavenie budú mať študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a poberatelia starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, lebo budú iba povinne dôchodkovo poistení a nebude sa ich týkať ani povinné verejné zdravotné poistenie.
Výhodnejšie podmienky by sa však mali vzťahovať nielen na poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, ale aj na poberateľov výsluhových dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku a invalidných výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inak pôjde o diskrimináciu a nerovné postavenie uvedených skupín osôb.
Naviac, v § 128 ods. 4 sa výnimka, ktorá sa týka osôb, ktoré neplatia poistné na invalidné poistenie rozširuje aj na poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, poberatelia starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov tam už sú, čiže pribúdajú nám tam bývalí policajti a vojaci, tak aby to bolo spravodlivé.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Prejdime ďalej, na tretí pozmeňujúci návrh. Ide v ňom o zrušenie vládneho návrhu na zvyšovanie poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Dovoľte predniesť samotný pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku IV bod 38 znie: „38. V § 63a ods. 3 písm. b až d) znejú: „b) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, c) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. a) a písmeno d) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. b)“.“
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku IV bod 118 znie: „118. V prílohe č. 3 sa vypúšťajú slová "v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom".“
Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.
Vládou navrhované zvýšenie hornej hranice odplaty za správu dôchodkového fondu nie je akceptovateľné. Súčasné horné hranice odplát za správu dôchodkového fondu považujeme za dostatočné. Ich zvýšenie by šlo na úkor majetku sporiteľov a znamenalo by to zníženie ich dôchodkov v budúcnosti.
Rovnako nie je akceptovateľné ani vládou navrhované zvýšenie odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Súčasná výška odplaty, ktorá je 5,6 % zo zhodnotenia majetku, je primeraná a dostatočne motivujúca pre správcovskú spoločnosť.
Pripomeniem ešte raz pre tých, ktorí tu neboli, respektíve nevedia, že v súčasnosti sa výška poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti pohybuje na úrovni 29 mil. eur ročne. A ak by sa prijal vládou predložený návrh na zvýšenie poplatkov, tak by to znamenalo zvýšenie príjmov pre správcovské spoločnosti prakticky o 18 mil. ročne. A tých 18 mil. by šlo na úkor sporiteľov.
Preto bol takto formulovaný môj pozmeňujúci návrh. A dúfam, že aj on získa vašu podporu.
Štvrtý pozmeňujúci návrh hovorí o znížení sadzby pre tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie: „40. V § 168 ods. 2 písm. a) sa slová „2,4 %“ nahrádzajú slovami „2,0 %“.“ Doterajšie body 40 až 50 sa označujú ako body 41 až 51.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V bode 51 sa vypúšťa § 293cg. Doterajšie § 293ch až § 293cp sa označujú ako § 293cg až § 293co.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V bode 51 § 293co znie: „V rokoch 2013 a 2014 sa správny fond tvorí a) najviac vo výške 2,1 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity, b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok, c) vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, d) z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike, e) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne, f) z úrokov na účte správneho fondu, g) z poriadkových pokút podľa § 202, h) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, i) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. a), b) 1. bode, f) a m), j) z ostatných príjmov.".
Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.
Navrhuje sa zníženie tvorby správneho fondu na najviac 2 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity.
Podľa doložky vplyvov k vládnemu návrhu zákona z dôvodu vyšších príjmov na sociálne poistenie sa zvýšia príjmy správneho fondu Sociálnej poisťovne, a to o sumu 6,6 mil. eur v roku 2012, 14,4 mil. eur v roku 2013, v roku 2014 vo výške 16,3 mil. eur a v roku 2015 vo výške 18,1 mil. eur. Nie je možné súhlasiť s tvrdením, že o uvedené sumy možno očakávať nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, myslím tým výdavky na réžiu, na chod Sociálnej poisťovne. Podľa môjho názoru ku konsolidácii verejných financií by mali prispievať aj jednotlivé verejnoprávne inštitúcie vrátane Sociálnej poisťovne.
Pozitívnym príkladom pri šetrení verejných výdavkov je pritom samotná Sociálna poisťovňa. V roku 2010 sa správny fond Sociálnej poisťovne znížil z pôvodne plánovaných 137 mil. eur na 128 mil. eur. V roku 2011 sa správny fond Sociálnej poisťovne tvoril vo výške už len 116 mil. eur. Od januára do mája 2012 sa správny fond Sociálnej poisťovne čerpal na úrovni 43,96 mil. eur, čo je v prepočte na celý kalendárny rok suma 106 mil. eur, pričom tvorba správneho fondu na rok 2012 bola rozpočtovaná na sumu 113 mil. eur. Pripomeniem, že za týmito pozitívnymi číslami je manažment Sociálnej poisťovne na čele dnes už s bývalým generálnym riaditeľom pánom Ľubošom Lopatkom.
Každá jedna desatina percenta z poistného v tej sadzbe do správneho fondu znamená pre tvorbu správneho fondu príjem približne 4,5 mil. eur. Zníženie tvorby správneho fondu na 2 % v roku 2015 tak bude znamenať pokles príjmov približne o 18 mil. eur. O túto sumu však správny fond v konečnom dôsledku nepríde, pretože sú tu tie vyššie príjmy, tak ako to uvádza doložka vplyvov k vládnemu návrhu zákona. Čiže toto zníženie sa v konečnom dôsledku nedotkne správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorý zostane zachovaný na súčasnej výške.
V rokoch 2013 a 2014 sa v prechodných ustanoveniach navrhuje tvorba správneho fondu vo výške 2,1 % z poistného, čo zodpovedá očakávanému zvýšeniu príjmov na sociálne poistenie v týchto rokoch.
To bol štvrtý pozmeňujúci návrh.
Prejdime k piatemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého obsahom je úplné zrušenie všetkých vládou navrhovaných zmien v 2. dôchodkovom pilieri.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 12. Doterajšie body 13 až 50 sa označujú ako body 12 až 49.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťajú body 22 a 23. Doterajšie body 24 až 49 sa označujú ako body 22 až 47.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 47 sa vypúšťajú § 293cf a § 293cg. Doterajšie § 293ch až § 293cp sa označujú ako § 293cf až § 293cn.
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 47 sa vypúšťajú § 293cm a 293cn.
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. Článok IV sa vypúšťa. Doterajšie články V až VII sa označujú ako články IV až VI.
Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona mení zásadným spôsobom podmienky sporenia v 2. dôchodkovom pilieri. Cieľom takejto úpravy je získať zdroje do štátneho rozpočtu na úkor majetku sporiteľov. S takouto úpravou zásadne nesúhlasíme. Preto sa navrhuje vypustiť tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré vedú práve k takejto úprave. Pre prehľadnosť jednotlivých vypúšťaných novelizačných bodov, resp. jednotlivých paragrafov v novelizačných bodoch, ktoré nenasledujú bezprostredne za sebou, je pozmeňujúci návrh rozdelený do štyroch bodov.
Osobitným bodom 5 sa vypúšťa celý novelizačný článok IV. Čiže vypúšťa sa zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Čiže ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, to bol piaty pozmeňujúci návrh.
Šiesty pozmeňujúci návrh sa týka urýchlenia zmien, ktoré sú navrhované v 1. dôchodkovom pilieri. Dovoľte mi predniesť samotný pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 znie: „Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý znie:
Odsek 1: „Od 1. januára 2015 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.“
Odsek 2: „Na účely určovania dôchodkového veku a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná Štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy, b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol, c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.“
Odsek 3: „Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu; a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“
Odsek 4: „Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2014 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.“.“
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 17 až 19 znejú:
„17. § 82 vrátane nadpisu „Zvyšovanie dôchodkových dávok“ znie:
Odsek 1: „Dôchodková dávka sa a) do 31. decembra 2015 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2016 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“
Odsek 2: „Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.“
Odsek 3: „Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a predčasný starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku.“
Odsek 4: „Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.“
Odsek 5: „Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.“
Odsek 6: „Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku.“
Odsek 7: „Sirotský dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a sirotský dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku.“
Odsek 8: „Od 1. januára 2016 sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa ods. 1 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.“
Odsek 9: „Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a).“
Odsek 10: „Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a).“
Odsek 11: „Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.“
Odsek 12: „Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa ods. 8.“
Odsek 13: „Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť pevnej sumy ustanovenej podľa ods. 12 písm. a), ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.“
Odsek 14: „Na zvýšenie dôchodkovej dávky od 1. januára 2016 je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.“
Odsek 15: „Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.“
Odsek 16: „Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.“
Odsek 17: „Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.“
Odsek 18: „Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.“
Odsek 19: „Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.“
Odsek 20: „Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.“.“
“18. V § 89 odsek 8 znie: „Úrazová renta sa a) do 31. decembra 2015 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2016 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.“
“19. § 89 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
Odsek 9: „Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje a) podľa ods. 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí 1. v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, 2. v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, b) podľa ods. 8, písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.“
Odsek 10: „Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo; a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušnému kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.“.“
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 50 § 293cm znie: „Na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých, a na zvyšovanie plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu prevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa a) od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a), b) od 1. januára 2016 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. b).“
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. Článok VII „Účinnosť“ znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2012 okrem čl. I bodov 1 až 7, bodov 16 až 22, bodov 25 až 49, § 293ch až § 293 cp v bode 50, čl. II a čl. III, čl. IV bodov 1 až 8, bodov 10 až 105, bodov 107 až 116, § 123ae až § 123aj v bode 117, bodov 118 a 119, článkov V a VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čl. IV bodu 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2014, a okrem čl. I bodov 8 až 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2014.“
Dovoľte mi odôvodniť ešte raz tento pozmeňujúci návrh.
V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému sa navrhuje urýchliť zavedenie mechanizmu postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (tzv. referenčný vek). Úprava dôchodkového veku sa vykoná prvýkrát od 1. januára 2015.
Navrhuje sa rýchlejší prechod na spôsob zvyšovania dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktorý objektívne vyjadruje objem a charakter životných nákladov dôchodcov, a to už od roku 2016.
Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, to bol šiesty pozmeňujúci návrh.
Prejdeme ďalej k siedmemu pozmeňujúcemu návrhu. Budem pokračovať siedmym pozmeňujúcim návrhom, ktorého podstatou je na rozdiel od vládneho návrhu, ktorým sa zvyšuje tzv. minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb na 50 % priemernej mzdy, čo znamená sumu 393 eur, čo znamená odvody vo výške 185 eur mesačne na všetky odvody, čo znamená zvýšenie o 25 eur mesačne, to, že v mojom pozmeňujúcom návrhu, naopak, navrhujem, aby sa minimálny základ samostatne zárobkovo činných osôb znížil na 40 % priemernej mzdy, čo znamená sumu 314 eur a 40 centov, čo by teda malo za dôsledok, že tzv. minimálne odvody pre SZČO klesnú zo súčasných približne 160 eur na 148 eur, čo by znamenalo zníženie odvodov pre SZČO o 12 eur mesačne. Chcem zdôrazniť, že nejde o žiadny lacný populizmus, ale ide o prebratie filozofie, ktorú sme navrhovali za vlády Ivety Radičovej v daňovo-odvodovej reforme. Dovoľte teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 26 a 33 znejú:
“26. V § 138 ods. 5 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“
“33. V § 138 ods. 14 a 16 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 5 znie: „5. V § 13 ods. 10 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“
Dovoľte mi ešte raz odôvodniť tento návrh.
Podľa vládneho návrhu zákona by sa mali tzv. minimálne vymeriavacie základy pre samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj pre dobrovoľne poistené osoby a pre tzv. samoplatiteľov na verejné zdravotné poistenie zvýšiť zo súčasných 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy. Minimálne vymeriavacie základy platné počas roka 2012 vo výške 339 eur a 89 centov by sa tak od 1. januára 2013 skokovite zvýšili na sumu 393 eur. Poistné z týchto základov by sa od 1. januára 2013 zvýšilo približne o 25 eur mesačne, teda o 300 eur ročne. Takéto zvýšenie by sa dotklo približne 200 000 živnostníkov na účely zákona o sociálnom poistení, 250 000 živnostníkov na účely zákona o zdravotnom poistení, 15 000 dobrovoľne poistených osôb a 100 000 samoplatiteľov na verejné zdravotné poistenie. Výška odvodov je pre drvivú väčšinu živnostníkov kľúčová a zvyšovanie tzv. minimálnych odvodov môže byť pre časť živnostníkov likvidačné. V súvislosti s pretrvávajúcou ekonomickou krízou je, naopak, vhodné živnostníkov podporiť znížením povinných odvodov.
Ak by sa minimálny vymeriavací základ znížil na 40 % priemernej mzdy, znamenalo by to, že od 1. januára 2013 by bol vo výške 314 eur a 40 centov a odvody z tohto základu by boli približne 148 eur. Živnostníci by tak v porovnaní s rokom 2012 platili mesačne o 12 eur menej, čo za celý rok znamená o 144 eur menej.
Argument vlády, podľa ktorého živnostníci v budúcnosti doplatia na nižšie minimálne vymeriavacie základy, nie je korektný. Po prvé, minimálny základ je rovnako daný nielen pre dôchodkové poistenie, ale aj pre nemocenské poistenie alebo verejné zdravotné poistenie. Najmä pri verejnom zdravotnom poistení ide vlastne o daň a zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu znamená zvýšenie tejto zdravotnej dane. Po druhé, aj pri minimálnom základe na úrovni 40 %, tak ako navrhujem, priemernej mzdy pri uplatnení princípu antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu ako 22 % z rozdielu medzi priemerným osobným mzdovým bodom poistenca a hodnotou 1,00 by aktuálne priznaný dôchodok živnostníka, ktorý bol poistený 40 rokov z takto stanoveného minimálneho základu, dosiahol sumu približne 210 eur. Po tretie, ak by sme aj uznali potrebu navýšenia minimálneho základu kvôli výške budúceho dôchodku, aké potom budú dôchodky tých zamestnancov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, resp. za mzdu nižšiu ako 393 eur, aké budú minimálne dôchodky dohodárov, ktorí budú platiť dôchodkové poistenie často z toho symbolického 1 eura? Ak by si nebodaj niekto 40 rokov ako dohodár platil odvody na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 1 euro, čo teoreticky je možné, tak, vážení priatelia, jeho dôchodok by činil 25 centov. To je len pre zaujímavosť a prebratie niektorých driemajúcich kolegov. Po štvrté, nikto nemôže vedieť ani predpokladať, aké budú dôchodky z 1. priebežného piliera o 10, 20 alebo 30 rokov. Zato istotou môžeme povedať, že zvýšenie minimálnych odvodov sťaží podnikanie veľkej skupine živnostníkov okamžite a časť z nich donúti ukončiť živnosť. Aké potom budú ich dôchodky, ak budú nezamestnaní?
Zvýšenie minimálnych odvodov pre dobrovoľne poistené osoby môže časť z nich prinútiť odhlásiť sa z dobrovoľného poistenia, čím Sociálna poisťovňa úplne príde o príjmy z ich poistenia.
A zvýšenie poistného na verejné zdravotné poistenie pre tzv. samoplatiteľov o približne 7,50 eur mesačne na novú sumu 55 eur mesačne pre rok 2013 bude mať za dôsledok pre mnohých z nich zmenu svojho statusu, a nie facebookového, ale toho samoplatiteľského. Čiže podobne ako sme to nešťastným spôsobom urobili my v roku 2011, stane sa to, že veľká časť z nich prejde zo stavu dobrovoľne nezamestnaných do stavu evidovaných nezamestnaných, prihlásia sa na úrady práce. Stanú sa tak poistencami štátu. Zdravotná poisťovňa tak potom za nich zinkasuje namiesto tých súčasných už dosť vysokých 47 eur 58 centov nie tých navrhovaných nových 55 eur, ale len 34 eur, ktoré za svojich poistencov platí štát. Súčasne tak bude zaťažený štát, keďže povinnosť platiť poistné za tieto osoby prejde na štát. Zvýši sa zároveň administratívne zaťaženie pracovníkov na úradoch práce, pribudnú ďalší nezamestnaní a nie je vylúčené, že títo noví evidovaní nezamestnaní si zároveň požiadajú aj o dávky v hmotnej núdzi a tak ďalej. A, pán minister, vás by malo zaujímať aj to, že sa vám zhoršia štatistiky, pokiaľ ide o evidovaných nezamestnaných, čo určite nepoteší.
Toľko siedmy pozmeňujúci návrh.
Prejdime ďalej k ôsmemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého podstatou je zmiernenie nového koeficientu pre určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141)
Prvý bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 25 znie: „25. V § 138 ods. 2 prvá veta znie: „Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o zaplatené poistené na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,82.“.“
Druhý bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku I bode 50 § 293cj znie:
Odsek 1: „Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa do 30. júna 2013 alebo do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, použije § 138 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2012.“
Odsek 2: „Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2014 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.“
Odsek 3: „Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“
Odsek 4: „Pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako.“
Tretí bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 3. znie:
Odsek 2: „Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,82.“
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 6. znie: „6. V § 16 ods. 2 písmeno b) znie: „b) samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. c)) z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra, a koeficientu 1,82“.“
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 11 znie: „Za § 38a sa vkladá § 38b, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013“ znie:
Odsek 1: „Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2011 sa na rok 2013 nepoužije.“
Odsek 2: „Na určenie výšky preddavkov na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 nepoužije § 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 prvá veta.“
Odsek 3: „Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 určí vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. c)) z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2011, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“
Odsek 4: „Pomerná časť základu dane podľa odseku 3 je časť základu dane podľa odseku 3 pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.“
Odsek 5: „Na určenie vymeriavacieho základe samostatne zárobkovo činnej osoby zo základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2013 sa nepoužije § 13 ods. 2.“
Odsek 6: „Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je za rok 2013 vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých v roku 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“.“
Dovoľte odôvodniť tento návrh.
Zvýšenie vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby navrhované vo vládnom návrhu nezohľadňuje dostatočne špecifiká výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Preto sa navrhuje zvýšenie koeficientu, ktorým sa delí pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutá vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je znížená o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, z vládou navrhovanej hodnoty 1,482 na 1,82. Pre samostatne zárobkovo činné osoby to bude znamenať nižšiu odvodovú záťaž ako podľa vládneho návrhu. Úmerne tomu sa navrhuje upraviť aj prechodné ustanovenia.
Na záver zdôrazním, že, znova, nejde o žiadny lacný populizmus, ide o faktické prevzatie úpravy vymeriavacieho základu a odvodového zaťaženia pre samostatne zárobkovo činné osoby z daňovo-odvodovej reformy, tak ako ju navrhovala vláda Ivety Radičovej.
To bol ôsmy pozmeňujúci návrh.
Prejdem na deviaty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je, aby sme nepožadovali platby samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá už je povinne poistená ako zamestnanec, z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie: „27. V § 138 ods. 5 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Na vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je zároveň zamestnancom, sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa prvej vety.“.“ Doterajšie body 27 až 50 sa označujú ako body 28 až 51.
A teraz dovoľte, aby som tento návrh poriadne odôvodnil.
Navrhuje sa, aby samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec, platila poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 ods. 2, pričom sa na takéto osoby nebude vzťahovať povinnosť platiť poistné z tzv. minimálneho základu.
Takéto osoby sú už totiž zabezpečené v prípade poistnej udalosti, napr. práceneschopnosti, pri invalidite alebo pri dosiahnutí dôchodkového veku, sú zabezpečené z poistného vzťahu zamestnanca, a preto je zbytočné od nich požadovať, aby poistné z príjmu, ktorý dosahujú popri zamestnaní ako samostatne zárobkovo činné osoby, bolo v tzv. minimálnej výške, ktorá je teda dnes 160 eur a podľa vládneho návrhu by mala stúpnuť na 185 eur.
Súčasný stav, keď aj osoby podnikajúce popri zamestnaní musia platiť v prípade prekročenia hranice obratu poistné najmenej z minimálneho základu, je demotivujúce a je brzdou pri rozvoji podnikania v Slovenskej republike. Možno predpokladať, že schválením uvedeného návrhu mnohé osoby, pre ktoré to bolo doteraz prekážkou, začnú podnikať popri zamestnaní, zlepšia si tak svoju finančnú situáciu a súčasne postupne začnú platiť z týchto svojich nových príjmov dane a odvody do rozpočtov či Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, štátneho rozpočtu, čím získa nové zdroje tak Sociálna poisťovňa, tak zdravotné poisťovne, ako aj štátny rozpočet.
Riešenie, ktoré je podstatou tohto návrhu, je pritom od roku 2005 skutočnosťou v zákone o zdravotnom poistení. Čiže tam to už 7 rokov takto funguje. A osoby, ktoré podnikajú popri zamestnaní, nie sú, pokiaľ ide o zdravotné poistenia, zaťažené tzv. minimálnymi odvodmi, ale platia zdravotné odvody z toho príjmu, ktorý skutočne dosahujú.
To bol deviaty pozmeňujúci návrh .
Dovoľte, aby som prešiel na desiaty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je zmiernenie vládou navrhovanej tvrdosti pri stanovení maximálneho vymeriavacieho základu, kde vláda navrhuje zvýšiť maximálne vymeriavacie základy na 5-násobok priemernej mesačnej mzdy. V mojom návrhu zaznie, aby tento strop pre odvody bol stanovený na úrovni 4-násobku priemerného mesačného zárobku.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. V § 32a sa vypúšťa odsek 2.“
Prepáčte, došlo k omylu, materiály sa mi pomiešali. Ešte raz sa vrátim od začiatku k desiatemu pozmeňujúcemu návrhu. Vtedy, keď mi to padlo na zem, sa mi to pomiešalo. Takže prepáčte, kolegyne a kolegovia, ospravedlňujem sa vám za malé zdržanie.
Ešte raz k desiatemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého podstatou je nastavenie maximálneho vymeriavacieho základu na 4-násobok priemernej mzdy.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 27 znie: „27. V § 138 ods. 6 písm. a) sa slovo „1,5-násobok“ nahrádza slovom „4-násobok“.“
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. Bod 28 sa vypúšťa. Doterajšie body 29 až 50 sa označujú ako body 28 až 49.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 29 znie: „29. V § 138 odsek 9 znie: „Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.“.“
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 4 znie: „4. V § 13 ods. 9 písm. b) sa slovo „36-násobok“ nahrádza slovom „48-násobok“.“
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V body 8 a 9 znejú:
„8. V § 16 ods. 8 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.“
„9. V § 19 ods. 1 písm. a) 2. a 3. bode sa slovo „trojnásobok“ nahrádza slovom „štvornásobok“.“
Dovoľte odôvodniť návrh ešte raz. Zjednotenie tzv. maximálneho vymeriavacieho základu sa navrhuje vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Takáto úprava znamená zvýšenie odvodového zaťaženia poistencov, ktorých príjem je medzi 1,5-násobkom až štvornásobkom priemernej mzdy, nie je však natoľko demotivujúca ako pôvodný vládny návrh.
To bol desiaty pozmeňujúci návrh.
Prejdem ďalej na jedenásty pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch z dohôd. Ak by sa tento návrh presadil a získal vašu podporu, znamenalo by to, že odvody z dohôd sa budú platiť až od príjmu nad 190 eur mesačne.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie: „34. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu „Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu“ znie:
Odsek 1: „Zamestnancovi, ktorý je fyzickou osobou v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v rozhodujúcom období na platenie poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie znižuje o odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu (ďalej len „odpočítateľná položka“).“
Odsek 2: „Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 má právo na pravidelný mesačný príjem, odpočítateľná položka je 190 eur za kalendárny mesiac; ak má právo na nepravidelný príjem, suma odpočítateľnej položky sa určí ako súčin odpočítateľnej položky pripadajúcej na jeden kalendárny deň a počtu dní rozhodujúceho obdobia na určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.“
Odsek 3: „Pri určení sumy odpočítateľnej položky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta a výsledná suma odpočítateľnej položky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.“
Doterajšie body 34 až 50 sa označujú ako body 35 až 51.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: „6. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu „Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu“ znie:
Odsek 1: „Zamestnancovi sa vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru v rozhodujúcom období znižuje o odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu (ďalej len „odpočítateľná položka“).“
Odsek 2: „Odpočítateľnú položku si môže zamestnanec uvedený v odseku 1 uplatniť u každého zamestnávateľa, u ktorého má takýto príjem, najviac do výšky 190 eur za kalendárny mesiac.“
Odsek 3: „Suma odpočítateľnej položky je najviac 2 280 eur za kalendárny rok v úhrne u všetkých zamestnávateľov.“.“
Doterajšie body 6 až 11 sa označujú ako body 7 až 12.
Dovoľte mi odôvodniť tento návrh.
Zavedením odvodov z dohôd, ktoré predpokladá vládny návrh zákona, by sa malo zamedziť špekulatívnemu uzatváraniu dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru s cieľom obísť platenie odvodov. S tým možno súhlasiť, pokiaľ ide o dohody uzatvárané na sumu, ktorá sa tu približuje, respektíve prevyšuje obvyklú sumu miezd či odmien za prácu vykonávanú na pracovnú zmluvu, napríklad aj na polovičný úväzok. Pri práci na dohodu uzatvorenej na relatívne vyššiu sumu odmeny sa tak v súčasnosti legálne obchádza povinnosť platenia odvodov, čo je nespravodlivé voči všetkým ostatným zamestnancom, či živnostníkom, ktorí odvody platia.
Veľká časť dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa však v praxi uzatvára nie s cieľom obísť platenie odvodov, ale ako forma jednoduchého a nekomplikovaného právneho vzťahu v prípade potreby vykonania jednorazových, krátko trvajúcich prác, alebo prác v malom rozsahu. Typickým príkladom sú dohody uzatvárané medzi zamestnávateľmi, ktorými sú mimovládne organizácie, športové či iné záujmové kluby, a fyzickými osobami, ktoré pre takýchto zamestnávateľov vykonávajú prácu malého rozsahu, napríklad pomoc pri organizovaní podujatí. Iným dobrým príkladom sú centrá voľného času, ktoré na dohody v rozsahu odmeny niekoľkých desiatok eur mesačne zamestnávajú externých pracovníkov pri vedení krúžkov pre deti a podobne.
Preto sa navrhuje zníženie vymeriavacieho základu z príjmov na dohodu o tzv. odpočítateľnú položku vo výške 190 eur mesačne.
V praxi to bude znamenať, že poistné na sociálne a zdravotné poistenie sa bude platiť len z príjmov na dohodu prevyšujúcich sumu 190 eur mesačne. Pri zdravotnom poistení, kde je zavedený inštitút ročného zúčtovania, zároveň bude stanovený limit oslobodenia vo výške 2 280 eur za kalendárny rok.
Dovolím si znova záverečnú poznámku. Nejde znova o žiadny lacný populizmus, ale o skopírovanie toho, čo sme mali v daňovo-odvodovej reforme, kde naším cieľom nebolo brutálne zaťažiť všetkých dohodárov platením vysokých odvodov od prvého eura príjmu, ale zamedziť špekuláciám tak, aby sme nepostihli študentov, dôchodcov alebo všetky iné osoby, ktoré si takýmto spôsobom skutočne len privyrobia k svojmu príjmu, ale aby toto opatrenie zasiahlo tých, ktorí zneužívajú inštitút dohôd na obchádzanie platenia odvodov.
To bol teda jedenásty pozmeňujúci návrh.
Nasleduje dvanásty pozmeňujúci návrh. Zmyslom tohto návrhu je zmeniť vo vládnom návrhu definíciu študenta v novelizácii Zákonníka práce tak, aby sa veková hranica zvýšila z vládou navrhovaných 25 rokov až na 30 rokov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku II bod 1 znie: „1. § 227 vrátane nadpisu nad paragrafom „Dohoda o brigádnickej práci študentov“ znie:
Odsek 1: „Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 30 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 30 rokov veku.“
Odsek 2: „Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.“.“
Dovoľte odôvodniť tento návrh.
Podľa vládneho návrhu možno dohodu o brigádnickej práci študentov uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 25 rokov veku.
Dovoľte ešte malé odbočenie, aby bolo jasné, ako to je v zákone dnes, teda ešte pred vládnym návrhom. Dnes štatút študenta v Zákonníku práce upravený nie je vôbec. To znamená, používa sa pojem študent tak, ako je definovaný v zákone o vysokých školách. To znamená, že dnes nie je žiadnym spôsobom vekovým obmedzenie študentov, ktorí môžu využívať dohodu o brigádnickej práci študentov. Pokojne môže túto formu využívať aj študent, ktorý má 80 rokov, ak ešte študuje na nejakej vysokej škole, napríklad v externej forme štúdia. Čiže dnes Zákonník práce neobmedzuje ani externých študentov. A môžu takto pracovať. Samozrejme, stojí za úvahu, či takto široké chápanie pojmu študent napĺňa potrebu využívania tohto inštitútu.
Preto je možné súhlasiť, aby vládny návrh upravil túto definíciu a spresnil ju, ale rozhodne nie spôsobom, aby sme za študentov považovali len ľudí do 25 rokov veku. V praxi totiž množstvo študentov dennej formy vysokoškolského štúdia má 25 a viac rokov veku. A medzi nich možno zaradiť prakticky všetkých študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia čiže doktorandov.
Vládnym návrhom by sa sťažila možnosť získať príjem študentom denného štúdia 25-ročným a starším, resp. ich príjem by bol viac zaťažený odvodmi. Preto sa navrhuje posunutie vekovej hranice pre možnosť uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov až na 30 rokov veku, teda rovnako, ako je stanovený štatút študenta, za ktorého platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát, v zákone o zdravotnom poistení. Čiže zjednotili by sme to so zdravotným poistením. To považujem tiež za dôležité.
To bol dvanásty pozmeňujúci návrh.
Prejdeme ďalej na trinásty pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je priznávať tzv. zamestnaneckú prémiu podľa zákona o dani z príjmov aj dohodárom.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. V § 32a sa vypúšťa odsek 2.“ Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7 a doterajšie body 5 až 7 sa označujú ako body 6 až 8.
Dovoľte odôvodnenie.
Cieľom návrhu je uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmu zavedená od 1. januára 2009. Je to fakticky záporná, negatívna daň. Jej cieľom je zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky.
Jednou z týchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste 6 kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil doteraz odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu.
Po navrhovanom zavedení platenia odvodov aj z príjmu na dohody, však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody, do tohto časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu.
Zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a pri posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu.
To bol trinásty pozmeňujúci návrh.
Štrnásty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je umožnenie samostatného dobrovoľného nemocenského poistenia osobám, za ktoré platí dôchodkové poistenie štát.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).
V článku I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 14 odsek 2 znie: „Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt²⁵⁾, ak a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti alebo je fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e).“.“
“6. V § 19 odsek 2 znie: „Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť a) fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt²⁵⁾ a 1. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo 2. má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete, c) fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e).“.“
Doterajšie body 5 až 50 sa označujú ako body 7 až 52.
Dovoľte odôvodniť tento návrh.
Navrhuje sa, aby dobrovoľné nemocenské poistenie bolo bez existencie súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti umožnené aj osobám, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e), a dôchodkové poistenie za ne platí štát. Sú to tieto fyzické osoby:
Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.
Ďalej, je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo podľa predošlého odseku, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.
Ďalej, je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, a fyzická osoba, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu v rozsahu
najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo podľa predošlého, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie.
Rovnako sa navrhuje, aby uvedeným fyzickým osobám bolo umožnené dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti bez nutnosti súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného nemocenského poistenia.
Uvedený návrh vyplýva z praktických skúseností po 1. januári 2011, keď bolo zavedené „balíkové“ dobrovoľné poistenie. Pre uvedené osoby je kompletné „balíkové“ dobrovoľné poistenie nevyhovujúce a zbytočné, pretože dôchodkové poistenie už za ne platí štát.
Kolegyne a kolegovia, to bolo 14 pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem vám všetkým za vašu pozornosť a verím, že aspoň niektoré z týchto pozmeňujúcich návrhov si nájdu u vás porozumenie a vašu podporu. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister.

Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec Frešo, hovorili ste veľmi dlho o tom, ako by sme mali brániť živnostníkov, ako by sme mali zabrániť zvyšovaniu ich odvodov, ale veľmi ma mrzí, že keď ste pre to mohli spolu s nami niečo reálne urobiť, tak ste tak neurobili. Viete veľmi dobre, že hoci sme ako opozícia vo výraznej menšine, môžeme, ak sa spojíme, istým spôsobom zabrať a prinútiť vládny valec k určitým ústupkom. Preto je smutné, že ste k tejto iniciatíve odmietli pripojiť.

Ďakujem. Budem reagovať na pána kolegu Duchoňa. Pán kolega, a akým spôsobom vie pán premiér tak dopredu predvídať ďalší vývoj v druhom pilieri a na akciových trhoch až do roku 2015, keď s takou istotou hovorí o tom, o koľko budú nižšie dôchodky, ktoré budú vyplácané v roku 2015? On to vie ako?

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v tomto svojom vystúpení chcem hovoriť o troch témach, alebo tri také bloky bude obsahovať moje vystúpenie.
Prvá časť, chcem vlastne nadviazať na svoje ostatné vystúpenie, myslím z predvčera z večerných hodín, kedy som už kvôli tej dobe, bolo 19.00 hodín, vlastne nestihol trošku okomentovať zmeny, ktoré navrhuje vláda, pokiaľ ide o druhý dôchodkový pilier, lebo som sa v tom vystúpení venoval v podstate len zmenám v odvodoch v prvom pilieri. Takže k tejto téme sa chcem ešte vrátiť a trošku podrobnejšie ju rozobrať. Druhá časť môjho vystúpenia bude venovaná reakcii na vystúpenie pána ministra Richtera, ktoré sme tu zaznamenali včera predpoludním. A v tretej časti svojho vystúpenia chcem využiť tento priestor a povedať veľmi stručne o štrnástich pozmeňovacích návrhoch, ktoré mám pripravené do druhého čítania. Chcem ich spomenúť v stručnosti preto, pretože máme veľmi málo času na to, aby sme o nich rokovali, čiže aby vám to trošku, v dobrom to teraz myslím, utkvelo v pozornosti pred očakávaným druhým čítaním, ktoré možno bude ešte dnes. Takže aspoň tú hodinku, dve, aby ste mali tú informáciu a mohli o nej uvažovať. Dobre.
K prvej téme, zmeny v druhom pilieri. Poďme po poriadku. Najzávažnejšia a úplne zásadná zmena, ktorú navrhuje vláda vo vládnom návrhu zákona, je zníženie príspevkov z 9 % na 4 %. To znamená, že sporiteľ si nebude odvádzať doterajších 9 % zo svojej hrubej mzdy, alebo presnejšie povedané, z vymeriavacieho základu na svoj, svoj, zdôrazňujem osobný dôchodkový účet a nebude si teda sporiť vo výške príspevkov 9 % z hrubej mzdy, čo pre lepšiu názornosť pri príjme 1 000 eur hrubého mesačne znamená 90 eur odkladanie na svoj dôchodkový účet - sporenie na starobu, ale bude si sporiť len 4 %, teda pri príjme 1 000 eur to namiesto 90 eur bude len 40 eur mesačne. Ten rozdiel, to znamená tých 5 %, alebo v tom príklade 50 eur, pôjde po novom do rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá týmto spôsobom, respektíve spolu so štátom ako takým, bude riešiť, bude získavať zdroje v priebežnom prvom pilieri na výplatu súčasných dôchodkov.
Tento vládny návrh je odôvodnený tým, že je potrebná zmena nastavenia v druhom pilieri. Tieto príspevky boli podľa vlády nastavené v minulosti príliš privysoko a treba vidieť podľa vlády reálne, reálne nastavenie a zmysel a vôbec celkovo dôchodkový systém komplexne, a preto by sa tieto príspevky podľa vlády mali znížiť. Je nepochybné aj nespochybniteľné, že ak týmto spôsobom vláda ušetrí približne 500 mil. eur, ktoré inak štát dáva Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkov z prvého piliera, že takto vláda vyrieši pre daný moment a pre danú chvíľu potrebu zdrojov na výplatu dôchodkov v prvom pilieri a tých 500 miliónov môže použiť na iné bohumilé účely. To je nesporné a samozrejme nedá sa to spochybniť.
Druhá vec je však tá, že z hľadiska dlhodobej budúcnosti, či už dôchodkového systému alebo udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, alebo vývoja deficitu verejných financií a štátneho rozpočtu, takéto riešenie je krátkozraké a tomuto štátu, Slovenskej republike, sa z dlhodobého pohľadu nevyplatí, resp. sa odrazí v obrovských problémoch, ktoré budú v budúcnosti. Častokrát tu padajú argumenty z radov koaličných poslancov, respektíve pána ministra, že takéto štedré nastavenie nie je nikde v okolitých krajinách. Je pravdou, že v súčasnosti tých našich 9 % je naozaj najviac, pokiaľ ide o okolité krajiny. Ale môj pohľad ako bývalého ministra, ktorý takisto absolvoval množstvo rokovaní s kolegami na poste ministrov okolitých krajín, je však taký, že ja som si z tých rokovaní odnášal vždy dobrý pocit z toho, ako mi úprimne závideli iní moji kolegovia, počnúc mojím partnerom pánom Drábkom z Českej republiky, pokračujúc poľskou ministerkou a tak ďalej a tak ďalej, ktorí nám závideli, že sme dokázali presadiť v minulosti takéto nastavenie druhého piliera a že sme takto veľmi zásadným spôsobom vyriešili udržateľnosť dôchodkového systému pre súčasnú strednú a najmä mladšiu generáciu. Oni to totiž vo svojom prostredí, vo svojich vládach, vo svojich národných parlamentoch takto dokázať, nedokázali takto presadiť.
Čiže je mi veľmi ľúto, ak to, čo sme tu nastavili a čo z dlhodobého pohľadu prinesie úžitok budúcim dôchodcom, takto nerozmyslene pod tým krátkodobým záujmom vyriešiť deficit rozpočtu teraz, si takto nastavili systém. Budeme mať obrovské problémy v budúcnosti. Presne tak isto, ako tieto obrovské problémy majú tie tradičné, po slovensky povedané, západné krajiny, ako je Francúzsko, Nemecko a tak ďalej, kde druhý pilier, ak ho vôbec majú zavedený, tak je naozaj veľmi slabý. A dôsledkom potom je to, čo vidíme, že musia zvyšovať dôchodkový vek, respektíve znižovať mieru dôchodkov v tom ich systéme a spôsobuje to obrovské sociálne nepokoje a rozhodne to týmto krajinám nemáme prečo závidieť a rozhodne by sme sa nimi nemali inšpirovať, pretože by sme urobili veľkú chybu.
Pokiaľ ide o dopady týchto zmien, čiže zníženia sadzby do druhého piliera z 9 na 4 %, veľmi peknú a stručnú analýzu vypracovalo samotné ministerstvo práce v doložke vplyvov, kde keď chceme a otvoríme si to, tento dokument, tak tam nájdeme peknú tabuľku, v ktorej vidíme vlastne individuálne dopady na jednotlivých občanov sporiteľov, čo to pre nich bude znamenať. Čiže ministerstvo práce uvádza, že ak by zostal zachovaný súčasný systém a súčasné nastavenie 9 %, tak napríklad v indexovom fonde by si sporiteľ, ktorý teda začína sporiť, je v mladom veku a čaká ho štyridsať rokov sporenia, štyridsať rokov aktívneho života a má približne priemerný príjem priemerného občana na Slovensku, čiže okolo tých 750 až 800 eur mesačne hrubého, tak by si nasporil za svoju pracovnú kariéru v indexom fonde sumu približne 146 000 eur. Po zmenách, ktoré tu máme na stole a o ktorých podporu sa uchádza vláda, pri nastavení 4 %, len 4 % a pri nahradení indexového fondu novým tzv. negarantovaným dôchodkovým fondom, kde teda je niekoľko rozdielov a zásadných rozdielov, sa predpokladá, že v nominálnom vyjadrení by výška úspor sporiteľa, čiže mladého sporiteľa, 40-ročná pracovná kariéra, priemerný príjem, výška jeho nových úspor by mala byť len 56 000 eur. Čiže 90 000 eur rozdiel. Zdôrazňujem, dámy a páni, že toto číslo som si nevymyslel ja, ani Nový ČAS, toto číslo pochádza z doložky vplyvov a dúfam, že starostlivo ho spočítali príslušní experti na ministerstve práce.
Aké dopady, aké zníženie na samotnom dôchodku to bude mať pre sporiteľa, to je teraz vedľajšie. Dôležité je, že sporiteľ príde v priemere o 90 000 eur. Samozrejme, ten, ktorý zarába dvakrát toľko, by prišiel o 180 000 eur, veľmi zjednodušene, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže takýmto spôsobom budú poškodení sporitelia, ak získa podporu vládny návrh na zníženie príspevkov na púhe 4 percentá.
Už tu zaznelo mnohokrát, mnohokrát, ale dovolím si to zopakovať, pretože ja to hovorím už od roku, ja neviem, 2006 alebo 2007, odkedy systém bol naštartovaný, že je veľmi falošné a nesprávne hovoriť, že v súčasnosti je pomer poistného do priebežného systému a príspevkov do druhého piliera 9:9. Ten pomer 9:9 je len na papieri, respektíve v zákone, skutočnosť je úplne iná. A to preto, lebo do Sociálnej poisťovne poistenci platia nielen na samotné starobné poistenie, to je tých 9 % deklarovaných podľa zákona, ale platia ďalších 4,75 % do takzvaného rezervného fondu solidarity. V plnej miere tieto zdroje, tých 4,75 % sa používajú na výplatu dôchodkov zo Sociálnej poisťovne. V plnej miere.
Ďalej, viete, že do Sociálnej poisťovne sa platia poistné príspevky aj do ďalších fondov, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, invalidné poistenie. Zase, zákon nám definuje určité výšky sadzieb, ktoré boli nastavené v roku 2004.
Viete, tí, čo sledujete aspoň trošku túto tému, že už dlho prebiehajú diskusie ako zle, ako nesprávne sú nastavené tieto sadzby, a to preto, lebo neodrážajú skutočnú potrebu financií pre príslušné fondy Sociálnej poisťovne. Napríklad v nemocenskom poistení to bolo donedávna tak, že približne len polovica z vybratého nemocenského poistenia šla na samotné nemocenské dávky. Druhá polovica, druhá časť týchto zdrojov z fondu nemocenského poistenia bola každoročne presúvaná do fondu starobného poistenia na potrebu krytia dôchodkov.
Úrazové poistenie, je to síce len symbolických možno pre niekoho 0,8 percenta, ale tu to vidíme úplne nádherne. Len štvrtina financií vybratých na úrazovom poistení ide skutočne na úrazové dávky, úrazové dávky, úrazové renty a podobne. Je to len štvrtina. Tri štvrtiny z týchto zdrojov sa presúvajú každoročne na krytie starobných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.
Podľa mojich odhadov, nečiním si nárok na to, že to číslo je úplne presné, podľa mojich odhadov je to tak, že vlastne to percento, ktoré sa vyberá na starobné poistenie, je v konečnom súčte až 27, 26-27 %, aby som to teda zaokrúhlil dole, 26 %. Nie 18, ale dvadsaťšesť.
Čiže u občana, ktorý je sporiteľom, ten skutočný reálny pomer nie je 9:9, ale v skutočnosti ide o pomer 17:9, a ten, kto sporiteľom nie je, vlastne 26 % zo svojej hrubej mzdy platí do priebežného systému. A pritom tieto zdroje stále nestačia a hľadáme riešenie, kde získať ďalšie.
Čiže takýto je súčasný stav. A z toho potom aj vyplýva, to nie je náhoda, z toho potom preto aj vyplýva potreba riešenia neudržateľnej situácie v prvom dôchodkovom pilieri, ktorý treba reformovať.
Pán kolega Kaník tu nie je, ale tu sa ja pridávam k jeho kritikom, pretože jednoducho v roku 2004 to nastavenie prvého piliera, tá miera náhrady bola nastavená tak, že bola nastavená jednoducho nad možnosti Sociálnej poisťovne, pretože aj ten rozdiel medzi takzvanými staro- a novodôchodcami tomuto tvrdeniu jednoducho dáva za pravdu.
Stala sa chyba a bolo by dobré ju napraviť. Istým spôsobom k tej náprave dochádza teraz, kedy dokonca vláda Roberta Fica, hovorím to dokonca preto, lebo je až prekvapujúce možno pre niekoho, že je ochotná ísť do zásadných zmien v prvom pilieri. Čiže dokonca vláda Roberta Fica uznala, že skutočne tie zmeny treba vykonať aj v prvom pilieri, pretože je neudržateľný bez ohľadu na to, či tu máme, alebo nemáme druhý dôchodkový pilier, to nastavenie je nad možnosti slovenskej ekonomiky. A preto, či sa nám to niekomu páči, alebo nie, musí skutočne dôjsť k, nazvime to, parametrickým úpravám, aj keď nechcem tu ísť do diskusie, či sú to parametrické alebo filozofické, ako vážne, sú to vskutku v podstate dosť vážne zmeny. Zmeny, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, kde sa teda prechádza postupne na takzvanú dôchodcovskú infláciu. Dúfam, že som dostatočne vysvetlil tento pojem aj pre tých, ktorí pod tým vidia niečo hanlivé. Nie je to vôbec hanlivé označenie, ale veľmi korektné označenie spôsobu, ako valorizovať dôchodky dôchodcov bez toho, aby sa znížila ich životná úroveň. Dochádza teda postupne k tomu, že dôchodkový vek, otvorene si povedzme, pôjde hore a bude naviazaný na takzvanú strednú dobu dožitia osôb v dôchodkovom veku. A musí sa pristúpiť aj k zvyšovaniu miery solidarity. Aj keď znova napríklad kolegovi Kaníkovi sa to páčiť nebude, ja to podporujem. Musí dôjsť aj k zvyšovaniu miery solidarity, pokiaľ ide o dôchodky v prvom pilieri.
A tí z vás, čo poznajú tento návrh vlády, tak zistia, že to zvyšovanie miery solidarity je nastavené tak, aby sa aj tam niečo ušetrilo. Čiže nejde len o to zobrať iks peňazí z dôchodkov tým bohatším a ten istý iks balík peňazí dať tým chudobnejším, ale tí chudobnejší dostanú ypsilon, kde ypsilon je menej ako iks. Čiže aj to zavádzanie vyššej solidarity dopadne tak, že celkový objem vyplácaných dôchodkov sa týmto opatrením zníži. Jednoducho, buďme realisti! Musíme to urobiť. Ten prvý dôchodkový pilier bez toho neprežije. A bol by som veľmi rád, keby sa tieto opatrenia uskutočnili rýchlejšie, ale o tom som už hovoril vo svojom ostatnom vystúpení.
Vráťme sa k druhému pilieru. Ďalšia zmena, veľmi dôležitá zmena je otvorenie druhého piliera. Trošku som prekvapený, že o tejto subtéme sa v tejto snemovni zatiaľ temer nič nepovedalo, a keďže sú tu kolegovia, kolegyne, ktorí sú radi, keď sa vo svojich príspevkoch diskutéri posúvajú ďalej a ďalej a hovoria - však, pán kolega? - o tom, čo tu ešte nezaznelo, tak dovoľte, aby som bol taký smelý a otvoril tému otvorenia druhého piliera a povedal k tejto téme svoj názor.
Druhý pilier sa má otvoriť. Ak predpokladám, že prejde očakávaný pozmeňovací návrh zo strany vládnej koalície na urýchlenie účinnosti zákona už k 1. septembru 2012, tak bude to znamenať, že druhý pilier sa otvorí počas mesiacov september, október, november, december. Čiže na štyri mesiace záveru tohto roka.
Čo to bude znamenať? Jednoduché, to chápeme všetci, tí, čo v druhom pilieri sú, budú môcť z druhého piliera vystúpiť. Čo to bude znamenať? Ich úspory, ktoré majú dnes na osobných dôchodkových účtoch, či je to jedno euro, alebo či je to v niektorých prípadoch 10 tisíc a viac eur, sa vlastne anulujú. Tieto úspory ich správcovská spoločnosť bude musieť preniesť do Sociálnej poisťovne, ktorá ich použije v podstate okamžite na výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom. To obdobie sporenia sa takémuto občanovi takzvane anuluje a pre neho to bude znamenať, že v budúcnosti, keď pôjde on niekedy na dôchodok, či už je to o päť, o desať, o tridsať rokov, tak jeho dôchodok sa mu bude priznávať len zo Sociálnej poisťovne. Čiže ako keby nikdy v druhom pilieri nebol. Takýto občan si bude musieť uvedomiť a starostlivo zvážiť tento krok, pretože bude to mať pre neho závažné dôsledky.
Bude to mať v prvom rade ten dôsledok, že bude odkázaný, keď pôjde do dôchodkového veku, len na to, len a len na to, aké budú pravidlá hry, ako bude vyzerať zákon, ktorý bude upravovať výšku, výpočet dôchodkov z prvého piliera v čase, kedy on pôjde na dôchodok. Tu sa pristavme. V týchto dňoch, v týchto dňoch závažným spôsobom meníme pravidlá pre prvý pilier. Meníme ich. Meníme valorizáciu. Meníme dôchodkový vek. Meníme spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu. Čiže najmä pokiaľ ide o spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu, tak vlastne robíme to, keď to zjednoduším, že tým bohatším, tým, ktorí viac zarábajú, tí, ktorí si platia vyššie odvody, tým vlastne hovoríme, že ak si mysleli ešte včera, že ich budúci dôchodok podľa toho, čo im chodí zo Sociálnej poisťovne, aké majú vysoké odvody, aké majú osobné mzdové body, ak predpokladali, že ich budúci dôchodok bude dajme tomu 600 eur mesačne, tak ak schválime zmeny, o ktorých sa tu hovorí, tak ich budúci dôchodok zo Sociálnej poisťovne už nebude 600 eur, ale len 550. Čiže na tomto príklade vidíme, ako jedno letné zasadanie parlamentu počas letného dovolenkového obdobia, kedy náš občan spokojne odfukuje niekde v Chorvátsku na nafukovačke, spokojne nafukuje svoju nafukovačku a na nej si potom odfukuje na mori, tak keď sa vráti späť, tak zistí, že ho už nečaká dôchodok 600 eur, ale len 550.
Čo sa stane ďalší rok? Čo sa stane o päť rokov? Čo sa stane o desať? Čo schváli tento parlament o desať rokov, aké zmeny? Je to v rukách tých, ktorí budú vládnuť o desať rokov.
Demografické vývoj, demografické zmeny na Slovensku nie sú práve povzbudivé. Ten, kto chce, tak to jasne vidí. A nemusí byť žiadny veľký prognostik a nemusí pracovať ani v Slovenskej akadémii vied popri poslancovaní, aby si vedel odhadnúť, že hlavne tí, ktorí majú nadpriemerné zárobky, tak pre nich je budúcnosť dôchodkov z prvého piliera značne ohrozená oproti súčasnému stavu.
Netvrdím, že štát nebude nikdy vyplácať dôchodky. To ani zďaleka nie. Ale, ten trend je jasný. Bude tu určitá nivelizácia, bude tu zvyšovanie princípu solidarity. A štát bude môcť vyplácať len toľko, na koľko bude mať. A bohviečo to jednoducho nebude.
Preto by si Slováci, a teda, aby som bol presnejší, občania Slovenskej republiky, ktorí radi sporia, mali zvážiť, či sa vydajú napospas tomu, čo ich čaká zo strany štátu, alebo bez toho, žeby im niekto sľuboval nejaké holuby na streche, si povedia, že radšej ten vrabec v hrsti.
Otvorenie druhého piliera teda znamená, že občan, ktorý z neho odíde, bude sa musieť spoliehať na to, čo mu dá štát v čase, kedy on pôjde na dôchodok.
Samozrejme, sú aj takí ľudia, ktorí v druhom pilieri sú, a poviem to tak, ako to často zaznieva, nemajú tam čo hľadať. Ale to je zlý výraz "nemajú tam čo hľadať". Skrátka, išli tam v dobrej viere. Možno ich niekto trošku oklamal. Možno ich niekto trošku podviedol. Možno im niekto niečo nasľuboval. Možno tí sprostredkovatelia nekonali celkom korektne a nehovorili celú pravdu. Fakt je ten, že ten, kto je v prvom pilieri, pardon, ten, kto je v druhom pilieri a nemá tam nasporené vôbec nič, pretože celých sedem rokov, odkedy tam vstúpil, žije napríklad zo sociálnych dávok, tak ten tam byť nemusí, pretože pre neho je to absolútne zbytočné. Žiadny dôchodok z druhého piliera určite mať nebude, ak svoju kariéru mieni aj naďalej stráviť a prežiť na sociálnych dávkach. Takých občanov máme, žiaľ, na Slovensku dosť. Tak tí nech pokojne z druhého piliera vystúpia.
Nepochybne sa z toho "poteší" budúci minister financií, pretože, aj súčasný, pretože takíto občania nič do Sociálnej poisťovne nepriniesli, neprinesú a neprinesú ani o rok, ani o dva, len o to viac zaťažia štátnu kasu. Na týchto občanov by sme mali pôsobiť trošku inak. Napríklad tým, že zmeníme systém dávok v hmotnej núdzi, ale o tom sme sa bavili na minulej schôdzi nie práve s veľkým úspechom.
Otázne je, či sa oplatí zostať v druhom pilieri tým, ktorí majú relatívne nízke príjmy. Majú príjmy, ale majú ich relatívne nízke, platia si pomerne nízke odvody a nízke príspevky do druhého piliera ako také, a sú vo vyššom veku. Tam títo občania by si mali zvážiť, či je pre nich dostatočne zaujímavé to, že druhý pilier obsahuje, alebo teda má možnosť dedenia v prípade predčasného úmrtia občana sporiteľa. Podľa štatistík (Štatistický úrad Slovenskej republiky) asi 20 % občanov Slovenskej republiky sa, bohužiaľ, nedožije dôchodkového veku. Čiže ľudia, ktorí, žiaľ, zomrú predčasne a majú isté úspory v druhom pilieri, tak ich dedičia tieto úspory v plnej miere zdedia. Pripomínam, aby sme boli korektní, že ak zomrie občan, ktorý už poberá dôchodok z druhého piliera, tak dedí sa len tá časť financií, ktorá je nastavená na výber vo forme takzvaného programového výberu. Tá časť, z ktorej sa vypláca anuita vo forme doživotného dôchodku, tá sa, samozrejme, dediť nedá, ale z tej sa vypočítava, ak zostávajú pozostalí, pozostalostné dôchodky, vdovské, sirotské, presne tým istým princípom, ako je to v prípade pozostalostných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.
Čiže ak by som to skúsil trošku zhrnúť, výhodou druhého piliera, aj keď tam má niekto nasporených relatívne málo financií, je to, že je tu možnosť dedenia v plnej miere, ak niekto zomrie ešte pred poberaním dôchodku, a z časti, ak zomrie niekto ako sporiteľ, ale časť financií poberá vo forme programového výberu. V každom prípade, pozostalostné dôchodky sú rovnocenne nadefinované v prvom aj druhom pilieri. Čiže v tomto je druhý pilier určite atraktívnejší.
Otvorenie druhého piliera ale zároveň znamená, že bude sa dať z druhého piliera nielen vystúpiť, ale bude sa dať aj vstúpiť. Tu pripomeniem, že od roku 2008 do roku 2011 bol systém nastavený tak, že mladí ľudia, ktorí si začali zarábať a boli takzvanými prvopoistencami, nevstupovali do druhého piliera automaticky, ale systém bol nastavený tak, že mladý človek, ktorý začal pracovať a platiť odvody, mal polroka času na to, aby do druhého piliera vstúpil. Skúsenosť, exaktne daná číslami, je taká, že za tieto tri, štyri roky, len približne 10 % mladých ľudí túto možnosť využilo. To znamená, že približne 90 % ľudí, tých troch ročníkov našej mládeže, ktorí začali pracovať v týchto rokoch, v druhom pilieri nie je. Hlavne títo mladí by si mali uvedomiť príležitosť, ktorá sa im tu ponúka, a zvážiť, či do druhého piliera nevstúpia teraz pri jeho otvorení dodatočne.
Ide približne o stopäťdesiat tisíc mladých ľudí, ktorí majú dvere otvorené do druhého piliera.
Pokiaľ ide o nastavenie alebo ďalšiu zmenu v druhom pilieri, a to je takzvaný automatický vstup mladých ľudí do 35 rokov veku, tu poviem teda ešte raz, o čo ide, o akú zmenu.
Pôvodne, čiže v roku 2005, bol druhý pilier nastavený tak, že všetci mladí ľudia vlastne povinne vstupovali do druhého piliera bez toho, žeby si mohli vybrať. Potom sa to zmenilo tak, že mladí ľudia nevstupovali automaticky do druhého piliera, to bolo za, už za prvej vlády Roberta Fica, kedy mladí ľudia nevstupovali do druhého piliera, ale mohli využiť tú 6-mesačnú príležitosť na to, aby do neho vstúpili na základe podanej prihlášky. Túto možnosť, ako som už spomínal, využilo 10 % mladých ľudí. Od novely, ktorú sme prijali za vlády Ivety Radičovej, je to tak, že mladí ľudia vstupujú do druhého piliera automaticky, ale nie povinne. Nie povinne, pretože majú dva roky na to, aby sa rozhodli a v prípade svojho nezáujmu o druhý pilier z druhého piliera vystúpili. Čiže môžu sa slobodne rozhodnúť v druhom pilieri nebyť.
Zmena, ktorá, ktorú prináša vládny návrh, spočíva v tom, že mladí ľudia po novom, po tejto ďalšej zmene, ak bude prijatá, nebudú vstupovať do druhého piliera automaticky, čiže nebudú zaradení do druhého piliera, ale budú sa môcť sami slobodne rozhodnúť, až pokým nedosiahnu 35 rokov veku, či do druhého piliera na základe vlastného rozhodnutia vstúpia. Nemám problém s takto nastavenou filozofiou, pretože je v poriadku, ak dáme ľuďom možnosť slobodného rozhodnutia. Je to síce v opačnom garde, ale v konečnom dôsledku je to stále možnosť slobodného rozhodnutia sa občana, aby bol, alebo nebol v druhom pilieri na základe vlastných úvah, vlastného rozhodnutia. A vítam na jednej strane, že ten limit je až do 35 rokov veku, pretože to pomôže veci. Na druhej strane chcem, v dobrom už teraz, využiť príležitosť a osloviť mladých ľudí, ktorých sa to bude týkať, aby v prípade, že zvážia výhodnosť druhého piliera pre ich dôchodkovú budúcnosť, aby nečakali až na tých 35 rokov, pretože čím skôr si začnú sporiť, čím skôr do druhého piliera vstúpia, tým väčší, samozrejme, objem im pribudne financií na ich osobnom dôchodkovom účte a tým viac si na svoj dôchodok nasporia. To je myslím jasné. Čiže netreba to rozhodnutie odkladať na poslednú chvíľu, pretože sa to nemusí, alebo oplatí sa to menej.
Prejdime na ďalšiu zmenu, ktorá nás čaká, ktorú pripravila vláda a ktorá sa týka poplatkov alebo odplát pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Nechcem vás tu zdržiavať, pretože už som to dôkladne vysvetľoval vo svojom jednom z predošlých vystúpení. Len heslovite. Skutočne ma zaráža, ako si vôbec mohla vláda, ktorá o sebe hovorí, že je vláda istôt, ktorá bude brániť práva chudobných a najchudobnejších ľudí, ako si mohla vláda, ktorá doteraz deklarovala svoj taký odmietavý postoj k správcovským spoločnostiam, ako mohla vôbec navrhnúť čo len jednopromilové zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti? Zrejme si vláda Roberta Fica myslela, že jej to v tichosti prejde, že si to nikto nevšimne.
No, tento plán, sa zdá, že akosi nevyšiel, čiže tie istoty nebudú mať dokonca ani dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré mali byť jedným z víťazov tejto zmeny. Takže možno pár manažérov teraz horúčkovite niekde telefonuje a dohaduje sa, že čo teraz, veď boli nejaké dohody. Ale to určite nie je problém jeden a pol milióna sporiteľov na Slovensku. V ich záujme je, aby poplatky boli v čo najnižšej výške.
Pripomeniem ešte, pretože som s veľmi, so znepokojením si prečítal dnešný komentár, uvedený v dnešnej tlači, pokiaľ ide o slová štátneho tajomníka Buriana, že vláda Ivety Radičovej poplatky neznižovala. Pripomeniem najmä pánovi štátnemu tajomníkovi Burianovi, že vláda Ivety Radičovej zaviedla indexový fond, kde v tomto indexovom fonde je poplatok za správu majetku len 0,2 %, v iných fondoch je 0,3. V tom novom fonde, ktorý zaviedla vláda Ivety Radičovej, je len 0,2 %. A pripomeniem, že v tomto novom fonde je poplatok za zhodnotenie čistá nula. Žiadnych 5,6 %, ako je to v iných fondoch, žiadnych 10 %, ako navrhuje vláda Roberta Fica, ale čistá nula. To znamená, tento indexový fond je fond, v ktorom je historicky najnižší poplatok v celej tej sedemročnej histórii dôchodkového sporenia v Slovenskej republike. Len 0,2 % za správu majetku. Samozrejme, tak ako pri iných fondoch, je tam ešte ten jednopercentný, maximálne jednopercentný poplatok za vedenie účtu, ale tento poplatok, hoci to jedno percento vyzerá, že je to až jedno percento, kto trošku vie počítať, tak zistí, že tento poplatok v tej mase súm je ten najzanedbateľnejší a prakticky nehrá žiadnu úlohu. Čiže takto, pán štátny tajomník, takto nastavila poplatky pre dôchodkové správcovské spoločnosti vláda Ivety Radičovej.
Aj za mnou, ako za ministrom, chodili samozrejme manažéri zo správcovských spoločností. Aby som to skrátil, ich lobizmus vidíte na dnes platnom zákone, 0,2 percent. A ich lobizmus vidíte na návrhu zákona vlády Roberta Fica, 0,6 %, 10 percent. To kde sme?
Pokiaľ ide o indexový fond, s napätím som čakal, čo urobí vláda Roberta Fica s indexovým fondom, ktorý vznikol, to je také malé dieťatko, má teraz štyri mesiace. Indexové fondy zo zákona museli zaviesť so škrípaním zubov správcovské spoločnosti od 1. apríla tohto roku. So škrípaním zubov hlavne kvôli tým poplatkom, ako som tu už spomínal. Majú z toho veľmi malý profit, takže tento indexový fond nepropagujú, nič sa o tom nehovorí, ako keby neexistoval.
Poviem tak, že ja osobne, hoci už teda mám nejaký ten rok svoj majetok, ako sporiteľ mám v správcovskej spoločnosti rozložený tak, že 20 % majetku mám v dlhopisovom fonde, v tom konzervatívnom, a 80 % mám v indexovom fonde. A som veľmi rád, že sme ten indexový fond presadili, že sme ho zaviedli, a poviem osobne, som veľmi rád, že ten môj majetok je z veľkej časti v ňom. A viete prečo? Pretože tento indexový fond plní presne tú úlohu, ktorú som očakával a predpokladal. V tomto fonde je zhodnotenie majetku sporiteľov skutočne zaujímavé. Plus 18 % na ročnej báze. Aby bolo jasné, že ja tu teda nehovorím žiadne floskuly, žiadne neoliberalistické rečičky, poprosím všetkých, ktorých to zaujíma, aby si na svojich počítačoch otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska, tam si našli časť o finančnom dohľade nad dôchodkovým sporením a tam si pozreli graf, ktorý hovorí o raste dôchodkovej jednotky, o hodnote dôchodkovej jednotky v indexových fondoch. Zistíte, ak si dáte tú námahu, priatelia, že za tie štyri mesiace, odkedy indexový fond existuje, v tom v jednom z tých šiestich, v tom, ktorý vyhráva tú pomyselnú súťaž, nebudem konkrétny, aby som tu nerobil reklamu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zistíte, že za tie štyri mesiace tá dôchodková jednotka, ktorá vlastne meria výkonnosť dôchodkového fondu, za štyri mesiace narástla o 6 %. Za štyri mesiace narástla o 6 %. To by v prepočte na rok znamenalo plus 18 %. Skúste si to pohľadať.
Ak včera na tlačovej konferencii po rokovaní vlády pán premiér hovoril o tom, že v porovnaní s prvým pilierom sú fondy v druhom pilieri omnoho menej výnosné a zaujímavé, len jeden indexový fond za rok, ak tento trend bude pokračovať, prinesie sporiteľom plus 18 %. My sme tu počuli o tom, že do roku 2015, v roku 2015, kedy pôjdu prví sporitelia, tak budú mať omnoho nižšie dôchodky, lebo je tam strata nejakých 11 %; 2012, -13, -14, -15, už rátať nebudem, alebo zarátam tie tri mesiace. Takže ak za tieto tri roky sa bude dariť indexovým fondom tak, ako sa im darí doteraz, veľmi mechanicky a veľmi nepresne a každý, kto má aspoň maturitu z matematiky by ma mohol sfúknuť, keď poviem, že to potom znamená o 54 % väčšie zhodnotenie. To znamená, ak tu aj bola nejaká strata na výnosoch v dôchodkovom sporení za uplynulé roky, tak tieto indexové fondy túto stratu dokážu hravo vyrovnať a ešte pridať aj pekný zisk tým, ktorí v týchto fondoch sú. Plus 54 %, veľmi mechanicky, ak to takto pozliepam, za tri roky.
Otvoril som túto tému s tým, že som si položil otázku, respektíve hovoril som, že bol som v očakávaní, že čo bude s indexovými fondmi podľa vládneho návrhu. Vláda to urobila veľmi šalamúnsky, pretože nechala rozhodnutie o ďalšej existencii indexových fondov na samotné správcovské spoločnosti. Veľmi šalamúnsky. Vláda dobre vedela, že keby tieto fondy nebodaj zruší, tak to by bolo skutočne na jasné podanie na Ústavný súd, kedy sporiteľovi zasiahne priamo do jeho záujmu. Čiže nechala tento horúci zemiak zrušenia veľmi výnosných fondov na samotné DSS-ky. Som teda veľmi zvedavý, ako to bude fungovať ďalej a ako večný optimista verím, že všetkých šesť správcovských spoločností si nedovolí zrušiť tieto indexové fondy a že ich ponechá v platnosti a teda, že budú môcť prinášať sporiteľom očakávaný profit.
Chcem ešte pripomenúť, priatelia, pretože o tom máte veľmi málo informácií, že za tej mojej krátkej éry na ministerstve práce sme podpísali dohodu s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. A akademici z Banskej Bystrice vypracovali na základe vlastne vyhratého výberového konania, vypracovali projekt takzvanej virtuálnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Túto virtuálnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť nájdete na internete, lebo je to virtuálna, skutočne doslova a dopísmena, správcovská spoločnosť, ktorá simuluje možnosti dôchodkového sporenia za či už súčasných alebo budúcich legislatívnych podmienok. Tento projekt dávam do vašej pozornosti preto, aby ste ho skúsili využívať pri svojej náročnej poslaneckej práci, keď budete chcieť porovnávať to, čo v reálnom živote dokazujú jednotlivé DSS-ky pri spravovaní majetku sporiteľov s tým, aký potenciál dôchodkové sporenia má. Zároveň je tento projekt dôležitý aj preto, lebo poskytuje veľmi bohaté a veľmi kvalifikované informácie pre všetkých, ktorí chcú niečo vedieť, čo dôchodkové sporenie vlastne je.
Poďme k ďalšej téme, k ďalšej novinke, ktorú nájdeme vo vládnom návrhu, a týka sa druhého piliera. Zavedenie dobrovoľných príspevkov. Pán kolega, kde ste? Ste pod lavicou? Nie je tu asi. Myslím tým kolegu A. H. No, nie je tu. Chcel som mu teda, chcel som mu teda povedať ešte jednu vec, aby sa teda trošku dozvedel niečo nové. Dobrovoľné príspevky do druhého piliera. Táto zmena, táto novinka, ja ju hodnotím tak, že na zalepenie očí. Na zalepenie, aby tie štyri percentá nevyzerali tak strašne, tak sa povie, ale veď sporitelia si môžu sporiť ďalšie dve a pokojne aj ďalšie štyri percentá, keď sami chcú. No v prvom rade ľudia na Slovensku nie sú takí bohatí, bohužiaľ, aby si dokázali sporiť s tridsaťročnou, štyridsaťročnou víziou na dôchodok viac, ako to, čo im ukladá zákon. Nebuďme v tomto naivní. Čiže nebude to také jednoduché. V druhom rade to dobrovoľné prispievanie si na dôchodok je vlastne riešené v treťom dôchodkovom pilieri. Čiže nechápem celkom, logicky teda nechápem, aj tie politické dôvody sú jasné, aby sa kamuflovalo, ale logicky nechápem, na čo sa zavádza to, čo tu už zavedené je, a keď treba niečo urobiť, tak sa pozrieť, či tretí pilier je nastavený dobre a baviť sa k veci. Ale nie takýmto spôsobom zavádzať to isté, čo tu už máme, len v inej farbičke. Technicky chcem pripomenúť, že to takzvané daňové zvýhodnenie, ktoré je potom pre tieto dobrovoľné príspevky uvedené ako novinka v zákone o dani z príjmov, nie je urobené dobre. A to preto, lebo to daňové zvýhodnenie je definované ako nová odpočítateľná položka. To nie je korektné, pretože technicky a logicky správne by to bolo vtedy, keby tento dobrovoľný príspevok bol definovaný ako výdavková položka. Čiže mám nejaké príjmy, mám nejaké výdavky, medzi ktoré patrí aj poistné, či už povinné alebo dobrovoľné, a tak si určím základ dane. Kolegovia, verte mi, že to vôbec nie je jedno. A možno, že sa s tým v praxi ešte stretnete. Ale nechajme túto tému tak. Naozaj nie je až taká podstatná.
Pán premiér nás vo svojom pamätnom vystúpení niekedy pred týždňom vyzýval, myslím tým opozíciu, aby sme mu povedali, kde má teda zohnať tých 500 mil. eur? Kde to má zohnať? Čo teraz, veď štát krachuje?! Štátny rozpočet bude na tom horšie, trhy nám nepožičajú, alebo požičajú za úroky pomaly ako Španielsku, ktorému zas požičiavame pre zmenu my, lebo sme bohatší, sme na tom lepšie. A tak ďalej a tak ďalej. Dovolím si teda ešte raz pripomenúť, že ak teda aj je v štátnom rozpočte nejaká diera, tak v Sociálnej poisťovni podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne je zisk. Pán generálny riaditeľ, už bývalý, Ľuboš Lopatka, dokázal svojím manažérskym prístupom a svojimi kvalitami prekročiť plán, keď to poviem v reči, ktorej rozumejú aj socialistickí inžinieri, prekročiť plán o 123 mil. eur za prvých šesť mesiacov roka 2012. Čiže ak tu aj povedzme je nejaká diera, ak sú tu aj nejaké problémy vo výbere DPH, tak na druhej strane tu máme inštitúciu, kde problémy tohto typu nie sú, kde práve naopak, je plus 123 miliónov oproti rozpočtu za jeden polrok. Keby som to teda mechanicky vynásobil dvomi, tak by to bolo 246 mil. za celý rok. Bohužiaľ, nemôžem to mechanicky vynásobiť dvomi, pretože, ako všetci dobre vieme, pán Ľuboš Lopatka už nie je medzičasom generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne je na základe rozhodnutia Ústavného súdu s potvrdením vlády Roberta Fica tu neprítomný náš pán kolega Dušan Muňko. Čiže verím, ako optimista, že aspoň trošku sa pán Muňko priblíži týmto číslam a že neprehajdáka tých ušetrených 123 mil., že aj on si trošku vstúpi do svedomia a že sa v ňom objavia manažérske kvality, ktoré dokázal bohate vo svojej predošlej súkromnej praxi. A kým slávik nezaspieva, tak tých 123 mil. sa nestratí, ale naopak, aspoň o jedno eurko rozmnoží. Toľko prvá časť môjho vystúpenia.
Prejdem k druhej časti, a to k reakcii na pána ministra Richtera, na reč, ktorú tu predniesol včera predpoludním. K niektorým témam som už hovoril, takže nebudem reagovať doslova a dopísmena znova na všetko, ale predsa len, k niečomu sa treba ešte vyjadriť.
Pán minister sa pýtal, prečo sme my, ako jeho predchodcovia, neboli schopní predložiť návrhy na zmenu dôchodkového systému do parlamentu?
Tak pripomeniem pánovi ministrovi, že po prvé, pokiaľ ide o druhý pilier, tak sme predložili a aj schválili v parlamente veľmi dôležitú a zásadnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ako som už spomínal, ktorou sme napríklad zaviedli indexový fond. A nebudem opakovať, akým prínosom je indexový fond pre sporiteľov. Zaviedli sme napríklad možnosť rozloženia si úspor medzi dva dôchodkové fondy súčasne. Nebudem opakovať, že napríklad ja som to už využil. A zaviedli sme napríklad aj to, že sme zrušili takzvanú Madejovu novelu, kedy sa správcovské spoločnosti museli vyrovnať s tým, že prakticky vo všetkých troch dôchodkových fondoch museli rešpektovať princíp garancií na báze porovnávania šesťmesačnej výkonnosti fondov, čo pre všetky správcovské spoločnosti a pre všetkých osemnásť nimi spravovaných fondov znamenalo, že tak ako museli akcie vypredať, tak ich nemohli potom, v čase narastania trhov a posilňovania akcií, nemohli ich nakúpiť. Nemohli dokonca nakúpiť ani dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti, kde je logicky vyšší výnos, a boli nútení všetky prostriedky sporiteľov investovať, investovať buď do finančných úložiek, alebo do dlhopisov s veľmi krátkou dobou splatnosti. Čiže do takých nástrojov finančného trhu, kde, ako všetci dobre vieme, je výnos niekde na úrovni jedného, jeden a pol, v lepšom prípade dvoch percent. Objektívne, správcovské spoločnosti pri takto nastavených pravidlách nemohli lepšie zhodnocovať prostriedky, ktoré im zverili sporitelia. A preto došlo k takému nízkemu zhodnoteniu majetku sporiteľov. Kvôli takzvanej Madejovej novele. Akcie v roku 2009, 2010 začali rásť, ale správcovské spoločnosti to nemohli využiť, lebo šesťmesačné porovnávanie výkonnosti im to jednoducho neumožnilo. Toto nešťastné pravidlo sme zrušili. Čiže toto vykonala vláda Ivety Radičovej.
Pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom fonde, my sme ten návrh predložili, v podstate ten istý návrh, aký predkladá vláda Roberta Fica, ktorý je modifikovaný len v tom, že sa posúva účinnosť o rok alebo o dva niektorých tých opatrení, pokiaľ ide o valorizáciu, pokiaľ ide o dôchodkový vek, respektíve pokiaľ ide o solidaritu pri priznávaní dôchodkov. To sú skutočne relatívne malé rozdiely. Čiže my sme boli schopní predložiť aj tento návrh do parlamentu, prešiel dokonca prvým čítaním. Môžeme si dokonca pozrieť reakcie poslancov SMERU na tento návrh.
Ja napríklad veľmi rád spomínam na pani kolegyňu Tomanovú, ako hovorila napríklad, že zásadne nesúhlasí s navrhovanou zmenou valorizácie dôchodkových dávok, lebo zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstatne nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady dôchodcom. A že dokonca pani Tomanová teda povedala, citujem, že "je to v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala". Takže tieto zaujímavé myšlienky povedala pani kolegyňa Tomanová. A osobne som teda veľmi zvedavý, ako bude prebiehať hlasovanie a či pani kolegyňa Tomanová zahlasuje za vládny návrh zákona, ktorý mení valorizáciu dôchodkových dávok podľa jej tvrdenia v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Predpokladám, že pani Tomanová bude konzistentná vo svojich názoroch a že tým pádom, vážení kolegovia z vládnej koalície, budete mať trošku problém, lebo tých hlasov nebude 83, ale bude len 82. Ale veď to vám predsa bude stačiť.
Pani Tomanová napríklad tvrdila, citujem: "Nemôžeme súhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pritom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená vek práceschopnosti. Povedzte mi, kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65-ročného robotníka s podlomeným zdravím?" Vážim si, že pani Tomanová má tak na srdci osud dôchodkov z prvého piliera a skutočne bude ma to veľmi zaujímať, ako bude, ako bude hlasovať a podporovať vládny návrh, ktorého podstatou sú presne tie zmeny, ktoré sme pre prvý pilier navrhovali v septembri minulého roka.
Pán minister, pán minister včera hovoril o tom, že vláda Roberta Fica je jednotná a dokáže zjednocovať ľudí. Toho dôkazom je napríklad zhoda, ktorú dosahuje vláda na rade solidarity, ako poctivo sa rokuje a tak ďalej a tak ďalej. Ja som už vo faktickej poznámke reagoval na to, že vláda je jednotná, dokáže zjednocovať, ale keď tá vláda to tak bez problémov vie presadzovať, tak znova a znova sa pýtam: Prečo vláda tento návrh nepredložila na pripomienkovanie verejnosti do medzirezortného pripomienkového konania s tým, že by ho v súlade s platnými pravidlami zverejnila na portáli právnych predpisov? Prečo aj tie pripomienkujúce subjekty, ktoré to dostali mailom, pretože na tom portáli to jednoducho nebolo, že mailom to dostali, prečo tie jednotlivé ministerstvá mohli pripomienkovať prakticky len dva alebo dva a pol pracovného dňa?
Už tu nie je pán minister obrany. Jej, to mi je ľúto, že mi odišiel, pretože som sa ho chcel spýtať, či vie o tom, že ministerstvo práce navrhlo v tomto zákone faktickú diskrimináciu jeho, jeho, v úvodzovkách, ľudí, jeho bývalých príslušníkov silových rezortov. Pretože tie výhodnejšie dohody sa nemali týkať bývalých príslušníkov ozbrojených síl, bývalých vojakov. Pretože výsluhoví dôchodcovia neboli uvedení v tom výhodnejšom zodvodnení dohôd. Čiže ja predpokladám, že to nebolo preto, že ministerstvo obrany si neváži svojich bývalých kolegov a zamestnancov a vojakov, ale skôr si myslím, že to bolo preto, lebo si to na tom ministerstve za tie dva nestihli skrátka všimnúť.
Pán minister hovoril o tom, že ako zodpovedne rokoval so živnostníkmi. Pán minister, prvý termín rokovania so živnostníkmi bol zorganizovaný naozaj veľmi pekne. Prišli všetci, prišli všetci, plná zasadačka, prišli médiá, fotografi, nafotili si, ako sú tam všetci zástupcovia vrátane napríklad umelcov, ktorí vedia byť veľmi dotieraví, pokiaľ ide o zvyšovanie ich odvodov. Médiá si to nafotili, ako ste pekne rokovali, všetci tam boli pozvaní. Potom na tých ďalších rokovaniach, kedy sa už lámal chleba, sa už títo všetci zástupcovia zrazu nejako neobjavovali, už zrazu neboli pozývaní. Bol pozývaní pán Gottschall, pán Čižmárik, ktorí sú naozaj veľmi reprezentatívni zástupcovia asi tristotisíc živnostníkov a ďalších možno sto - stopäťdesiattisíc ľudí v slobodných povolaniach, medzi inými aj umelcov. Pán minister, vy si neviete ani predstaviť, čo som zažíval ja na jeseň 2011, keď som viedol rokovania nielen so živnostníkmi, ale aj s umelcami o tom, aké zmeny majú byť, pokiaľ ide o ich odvody. Vy si ani neviete predstaviť, čo to bolo, keď umelci spísali petíciu, ktorou oblepili celé Slovensko, a bolo veľmi nepríjemné sa s nimi baviť a bolo veľmi zlé počúvať ich argumenty, ktoré, ako som s odstupom času uznal, boli v mnohom a v mnohom vysoko pravdivé a podložené konkrétnymi skúsenosťami. Preto som ako minister na tieto rokovania ich nielen pozýval, hoci to bolo naozaj ťažké a nie jednoduché, a preto som aj, niekto povie, že ustúpil, ja to poviem tak, že uznal ich oprávnené argumenty. A ak tu začne niekto hovoriť o tom, že my sme navrhovali paušálne výdavky 200 eur, fakt je ten, že na tých záverečných rokovaniach pred tým, ako malo byť druhé čítanie, a svedkovia, ktorí na tie rokovania chodili, mi to potvrdia, tak bolo dohodnuté, že paušálne výdavky úplne pokojne môžu ísť až na 500 eur mesačne. Bolo dohodnuté, a to sa potom aj prejavilo v zákone, ktorý sme potom neurobili v rámci toho veľkého balíka, ale mimo, narýchlo, že umelci nebudú platiť odvody z tzv. tantiém, aby tí umelci, ktorí sú už v dôchodkovom veku alebo sú invalidi, nebudem konkrétny, ale viete asi o koho ide, a dostávajú tantiémy za svoje diela, ktoré nahrali, vyprodukovali v minulosti, aby neboli postihnutí odvodmi, keď logicky vlastne postihnutí nemajú byť prečo, lebo už na dôchodku sú, alebo poberajú invalidný dôchodok.
Čiže to boli argumenty, kde som ich skutočne trpezlivo počúval, a ktoré sa v tomto aj dostali dodatočne do zákona, respektíve mali sa dostať do odvodovej reformy. My sme im nenavrhovali zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov. Veď to je úplne neuveriteľné, aby niekto súhlasil s tým, že ho zavraždíte a že mu naparíte o 25 % mesačne vyššie odvody. To chcem vidieť niekoho, kto povie, že: Hurá, nám sa podarilo dohodnúť s ministrom! Konečne budeme platiť o 300 eur vyššie ročné odvody! Konečne, na toto sme čakali dlhé roky. Ďakujeme, lebo budeme mať vyššie dôchodky.
Ak chce mať niekto vyšší dôchodok, nech sa páči, nech si zaplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie, môže si platiť koľko mu len hrdlo ráči a peňaženka dovolí. Ale skutočne drobný živnostník, pre ktorého je každé euro nesmierne dôležité, to 25-percentné zvýšenie odvodov mesačne alebo 300 ročne naozaj pocíti, pretože 300 eur ročne je často je jeden jeho mesačný čistý príjem. Veď to nie je malina. Pán Čižmárik, pán Gottschall, nonšalantne s týmto súhlasili, zastupujú určite, nepochybujem o tom, päťstotisíc ľudí. Majú na to mandát? Aký majú na to mandát, pán minister? Čím sa môžu preukázať? Zajtra si tu traja založíme občianske združenie, nazveme ho, že ten Pravý živnostenský zväz. Budete nás pozývať na rokovanie, lebo budeme občianske združenie s tromi ľuďmi tak, ako hovorí zákon? Už to vidím. Keď hovoríte, že ste dokázali zjednotiť, veď stačí si pozrieť pripomienkové konanie, nech už bolo, aké bolo. To množstvo pripomienok, či z ministerstiev, či od jednotlivých subjektov, ako je Asociácia zamestnávateľských zväzov, RÚZ-ka, Konfederácia odborových zväzov, Jednota dôchodcov, to je zjednocovanie?
Ja som to už povedal minule, že to je zjednocovanie v názore proti tomuto zákonu, nie za takýto zákon. Pán minister, hovorili ste včera a potvrdili ste, že zmeny, ktoré navrhujete, sa skutočne dotknú troch miliónov ľudí, ale bolo to potrebné urobiť. V poriadku, keď pri zažmúrení očí, dobre, tak bolo to teda potrebné urobiť. Tak ja sa vás potom pýtam: prečo ste to takto jasne tým trom miliónom ľudí a ich rodinám nepovedali aj pred voľbami, že tu nebude raj na zemi, že tu nebudú istoty, ale tu sa budú musieť robiť rázne škrty voči sporiteľom, voči živnostníkom, voči dohodárom, voči zamestnancom, ktorí majú tú odvahu, že priznajú príjem od 1000 eur vyššie mesačne?
Hovoríte o tom, že budete spolupracovať na návrhu ústavného zákona. No ja neviem, s kým? Pretože to, čo ste dokázali, ako spolupracujete pri tomto návrhu zákona, ktorý sa dotkne toho množstva ľudí, ktorý zaťaží ľudí jednou miliardou eur ročne, ste ako spolupracovali? Čo sme videli? Odfláknuté pripomienkové konanie. Zákon nebol vôbec zverejnený. O tomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, len aby v médiách bolo čo najmenej zmienok o tom, čo sa vlastne chystáte urobiť. Aby sa nemohla vyjadriť verejnosť. Ak chcete spolupracovať, tak spolupracujte. A začnime tým, že tento zákon sa nielenže vráti do vlády, ale vráti sa na pôdu ministerstva a znovu ho pekne, tak ako hovoria legislatívne pravidlá vlády, zverejníte na pripomienkové konanie na portáli, budeme mať pätnásť pracovných dní a tak ďalej a tak ďalej Začnime tú pomyselnú košeľu zapínať znova pekne od začiatku.
Opakovane hovoríte, že zmena tých pomerov z 9:4, z 9:9 a tak ďalej nemá vplyv na celkový výpočet dôchodku. No má, samozrejme, že má. Jednoznačne má pre tých, ktorí majú zárobok na tej úrovni od 1000 eur hrubého vyššie. To je jednoznačné. A vlastne sám ste to nepriamo aj potvrdili včera, takou tou poznámkou pod čiarou, by som to nazval. To je dnes. Ale už som to hovoril, keď ste tu neboli: kto zaručí budúcim dôchodcom, ktorí sa tešia na svoj dôchodok z prvého piliera, čo prijme táto snemovňa o tri roky, o štyri, o päť, o desať? Čo sa stane, keď ten demografický vývoj, o ktorom zatiaľ len hovoríme, a pre niekoho je to, že bu-bu-bu, ale to sú jasné vecné veci, pretože tie deti, ktorých je málo, sú už na svete a viac sa nám ich už jednoducho nenarodí. Tých päť-, šesťročných detí máme toľko, koľko máme. Nepribudnú nám. A keď vieme, aké silné ročníky pôjdu o desať rokov do dôchodku, absolútne presne vieme povedať, ako bude vyzerať demografický vývoj, respektíve pomer dôchodcov a platiteľov odvodov o desať rokov. Vieme to povedať absolútne presne. A vieme povedať, že buď sa budú musieť zvyšovať odvody, alebo sa budú musieť znižovať dôchodky z prvého piliera. Nemusíme teraz triafať, že či tie dôchodky budú 48 % náhrady, alebo 38 %, ale jednoducho budú sa znižovať, pretože inak sa ten systém neutiahne. A práve preto je dôležité, aby sme mali silný druhý pilier, aby to, čo tu príde o tých desať rokov, aby bolo kompenzované tej strednej a potom aj mladšej generácii istotou a doslova istotou toho vrabca v hrsti, a nie holuba na streche.
Som zvedavý, pokiaľ sa ešte vrátime k tým poplatkom pre DSS-ky, ako teda bude vyzerať váš návrh. Môj návrh som už komentoval a budem ho komentovať ešte raz v tej mojej záverečnej časti. Ale som teda zvedavý, že čo, aká realita je na stole, pokiaľ ju ponúknete vy.
Dobre. A prejdem teda k tej záverečnej časti a zdôrazňujem to, čo som povedal na začiatku. Prechádzam k nej preto, pretože o hodinu, dve, neviem, ako bude vyzerať ďalej rozprava v prvom čítaní. Je možné, že sa otvorí druhé čítanie a budeme mať naozaj veľmi málo času na to, aby sme si všetci zvážili, aké tie pozmeňovacie návrhy, či už tie moje alebo aj iných kolegov a samozrejme aj vládne, ak nejaké prídu, aké vlastne sú a s čím sa dá, s čím sa nedá súhlasiť. Takže pokiaľ ide o mňa mám pripravených spolu 14 pozmeňovacích návrhov. Aspoň zatiaľ. Aspoň zatiaľ. Nevylučujem, že ešte nejaké nepribudnú. Pokiaľ ide o tých 14 už pripravených pozmeňovacích návrhov, tak prvý hovorí o odstránení istej tvrdosti zákona pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sporiteľom. Je tam určitá zmena, ktorú navrhuje vláda, ktorá je podľa môjho názoru nespravodlivá voči sporiteľom pri priznávaní predčasného starobného dôchodku. Ďalej druhý hovorí o tom, aby pri zavedení odvodov z dohôd, kde je ten akýsi výhodnejší režim nastavený pre poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne, aby sa týkal tento výhodnejší režim aj poberateľov dôchodkov z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov. Čiže aby sa to, týkala tá výhoda aj výsluhových dôchodcov a výsluhových invalidných dôchodcov. Tretí návrh hovorí o zrušení toho, čo navrhujete ako vláda, pokiaľ ide o poplatky pre správcovské spoločnosti. Čiže aby zostali poplatky nadstavené v tej výške ako doteraz s tým, že akceptujem váš návrh na zníženie maximálneho možného poplatku za správu účtu na tých 0,75 %. Ďalší môj návrh hovorí o tom, aby sa znížil postupne správny fond, respektíve znížilo percento tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne zo súčasných 2,4 % z vybratého poistného až na konečných 2 % z vybratého poistného, pretože podľa toho, čo ste uviedli v dôvodovej správe, Sociálna poisťovňa, ak sa to percento nezmení, získa 18 mil. naviac. Myslím si, že v čase, kedy treba šetriť, je takýto luxus zbytočný, a preto by sa malo percento tvorby správneho fondu znížiť na 2 %.
Ďalej budem navrhovať zrušenie všetkých zmien, ktoré ste navrhli pre druhý dôchodkový pilier. Ďalej budem navrhovať, aby sa tie zmeny, ktoré presadzujete v prvom pilieri, urýchlili na rok 2015. Ďalej budem navrhovať, aby sa minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby nieže zvyšoval, ale naopak, znižoval, a to na 40 % priemernej mzdy, lebo nijako inak lepšie nepomôžeme živnostenskému stavu, okrem toho, že nahradíme tých dvoch nešťastníkov z vedenia tej živnostenskej komory, nijako im lepšie nepomôžeme, ako tým, že znížime ich minimálne odvody. To je to, na čo sa prakticky všetci živnostníci sťažujú, na minimálne odvody, ktoré ich zaťažujú omnoho viac ako akékoľvek povinnosti.
Ďalej budem navrhovať, aby sa ten nový koeficient pre určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb znížil, respektíve naopak, zvýšil oproti vášmu návrhu na 1,82. Čiže aby nedošlo k tak masívnemu nárastu vymeriavaciemu základu pre SZČO z rovnakých dôvodov. A pripomínam, že tu nejde o žiadny lacný populizmus, pokiaľ ide o tieto návrhy, pretože nerobím nič iné, ako to, že preberám návrhy z daňovo-odvodovej reformy, ktorú sme v tomto parlamente mali takto pred necelým rokom. Ďalej budem navrhovať, aby samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré už platia poistné na sociálne poistenie ako zamestnanci, aby sme od nich nevyžadovali platbu poistného ako SZČO najmenej z minimálneho základu. Ak už niekto platí do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, má pracovnú zmluvu, platí povedzme zo 600 eur mesačne do Sociálnej poisťovne, tak je podľa môjho názoru úplne zbytočné a proti akejkoľvek logike a zároveň aj to je proti podnikaniu, aby sme takéhoto živnostníka, ktorý zarobí možno 100 - 200 eur mesačne popri zamestnaní na prilepšenie, aby sme ho nútili platiť tie povinné minimálne odvody, ktoré majú byť dokonca po novom 185 eur. Takíto živnostníci popri zamestnaní totiž to úplne už nevedia zvládať. Odhlasujú sa zo živností, výsledok je potom ten, že namiesto toho, aby štát niečo získal povedzme na daniach, tak štát nemá nič, a to, čo by sa tu mohlo urobiť, vykonať, dať nejaká pridaná hodnota, tak jednoducho nie je. Ďalší návrh bude, aby sa to zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov zastavilo na štvornásobku priemernej mzdy. Vládny návrh totižto hovorí až o päťnásobku. Považujem takéto zvýšenie za neprimerané.
Ďalej budem navrhovať, pokiaľ ide o dohody, aby sa zaviedla tzv. odpočítateľná položka 190 eur mesačne. Tak isto, ako sme to navrhovali pred rokom vo vládnom návrhu. To znamená, že áno, nech sa platia odvody z dohôd, ale až od zárobku nad 190 eur mesačne. Príklad, kto zarobí 200 eur na dohodu v nejakom mesiaci, odvody by platil len z desiatich eur. Prečo? Preto, aby sme takýmto spôsobom, ako navrhuje vláda, nezaťažili tých, ktorí na tú dohodu majú skutočne len akýsi doplnkový príjem. Nezaťažili napríklad tých, ktorí si ako externí spolupracovníci privyrábajú na dohodu v neziskových organizáciách, školách, kluboch a podobne. A zároveň, aby sme nezabili tieto aktivity v týchto neziskových organizáciách, pretože tie nebudú mať na to, aby platili tie zvýšené odvody hoci z 50-eurových príjmoch na dohodu, ale bude to pre nich veľká záťaž.
Ďalej budem navrhovať, aby sa v novele Zákonníka práce, ktorá je tiež obsahom tohto vládneho návrhu zákona, zadefinoval študent, ktorý môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov tak, že to bude študent denného štúdia až do dovŕšenia tridsiatich rokov veku. Čiže nie dvadsiatich piatich, ako navrhuje vláda, ale tridsiatich. To v praxi znamená, aby napríklad doktorandi, čiže študenti tretieho stupňa vysokoškolského štúdia mohli pracovať na dohody o brigádnickej práci študentov, kde sa navrhuje ten výhodnejší režim odvodov.
Trinásty návrh, technická chyba, ktorá je v novele zákona o dani z príjmov, ktorá je takisto súčasťou tohto balíka vládneho návrhu zákona, je tam aj novelizácia zákona o dani z príjmov. A ja teda navrhujem, aby sa v zákone o dani z príjmov odstránila diskriminácia pri priznávaní tzv. zamestnaneckej prémie tým, ktorí majú príjem zo závislej činnosti na dohody. Zamestnanecká prémia je, vážení priatelia, vlastne záporná daň. Tu ide logicky o toto, zamestnanec, ktorý má pomerne nízky príjem, povedzme na úrovni 3 000 eur ročne, ročne zdôrazňujem, daň neplatí a dokonca od štátu dostáva istú sumu ako keby späť, záporná daň. Dostane okolo 140, 150 eur, aby sa mu takýmto spôsobom zvýšil čistý príjem. Táto logika bola zavedená za prvej vlády Roberta Fica. Čiže, mimochodom, to si všimnime, že za prvej vlády boli prijímané opatrenia, ktoré aj pomáhali tým, ktorí to naozaj potrebovali. Tu takúto pomoc nevidíme, v tomto návrhu zákona. Ale poďme k veci. Na túto zamestnaneckú prémiu nemajú v súčasnosti nárok dohodári. Logicky preto, lebo už sú zvýhodnení tým, že neplatia odvody z tých príjmov na dohodu. Zamestnanec v pracovnom pomere platí odvody, čiže o tie odvody má nižší čistý príjem, tak mu to štát vykompenzuje tou zamestnaneckou prémiou. Dohodár neplatí odvody, tak celkom logicky mu tá zamestnanecká prémia neprináležala. Ale ak teraz zavádzame povinnosť platiť odvody aj z dohôd, čiže týmto vlastne zrovnoprávňujeme zamestnanca v pracovnom pomere a zamestnanca na dohodu, tak by sme ich mali zrovnoprávniť aj v nároku na tú zamestnaneckú prémiu. Čiže ten môj návrh č. 13 bude o náprave tejto vznikajúcej nespravodlivosti.
A posledný štrnásty návrh hovorí o tom, aby sme umožnili samostatne dobrovoľné nemocenské poistenie aj tým osobám, za ktoré platí dôchodkové poistenie štát. Sú to najmä ošetrovatelia ťažko zdravotne postihnutých osôb a zároveň aj osoby, ktoré pracujú ako osobní asistenti zdravotne postihnutých osôb. Za nich platí dôchodkové poistenie štát, neplatí však nemocenské, ani poistenie v nezamestnanosti. Čiže tieto osoby, ak chcú, si toto poistenie môžu platiť sami.
Poviem tak, ako to je. Keď sme vlani pritvrdzovali, pokiaľ ide o dobrovoľné nemocenské poistenie, tak sme prijali princíp, že nebude možné samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie, ale len dobrovoľné poistenie v celkovom balíku vrátane dôchodkového. To je v poriadku, pokiaľ ide o iné osoby, ale nie je to, ale nie je to celkom korektné voči tým, za ktorých už platí dôchodkové poistenie štát. To sú napríklad osobní asistenti. Čiže bolo by dobré, a bolo by spravodlivé, keby sme túto chybu napravili a umožnili im samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Takže toľko k štrnástim pozmeňovacím návrhom, ktoré teda komplexne prednesiem v rámci druhého čítania. Tým som zároveň skončil svoj príspevok.
Veľmi pekne ďakujem, že ste boli ochotní ma počúvať vyše hodinu. A teším sa, samozrejme, na ďalší priebeh diskusie.
Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi kolegovi Hraškovi za jeho príspevok, ktorým sa snaží riešiť, pozitívnym spôsobom riešiť oproti vládnemu návrhu situáciu tých, ktorí na zmeny doplatia možno najviac. Tá najcitlivejšia skupina, ktorú zmeny zasiahnu, sú určite dohodári, študenti, dôchodcovia. Určite podporím pozmeňovací návrh, ktorý pán kolega avizuje. Ja už som tak isto avizoval, že chcem, pokiaľ ide o dohody, povedať, predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov. Veď k tomu sa dostaneme.
A myslím si, že vláda by napriek skrátenému legislatívnemu konaniu, a znova apelujem aj na kolegov poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia, napriek krátkosti času, ktorú máme na túto diskusiu, aby sme využili, zodpovedne využili tých pár posledných hodín pred prijatím zákona v druhom, v treťom čítaní a skutočne citlivo, citlivo zvážili, čo zavedenie odvodov z dohôd bude znamenať. Citlivo voči týmto ľuďom, citlivo voči celej ekonomike Slovenska ako celku, pretože okrem tých dopadov, ktoré to môže mať na týchto občanov, študentov, dôchodcov najmä, okrem dopadov na neziskové organizácie, napríklad na školy, na centrá voľného času a tak ďalej, tieto dopady budú mať určite nepochybne aj dopady na zamestnávateľov na tom tvrdom trhu práce a môžu znamenať zánik aj tých jednoduchých pracovných miest na dohody a rozmach šedej ekonomiky, čo asi nikto z nás nechce.

Ďakujem pekne. Ja sa svojej faktickej poznámky zriekam a vyjadrím sa vo svojej, vo svojom príspevku v rozprave komplexnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovolím si reagovať a doplniť vystúpenie pána kolegu Freša. V úvode hovoril o tom, že to, čo tu prezentuje pán premiér v posledných dňoch, kde porovnáva výkonnosť, respektíve budúce dôchodky z prvého a druhého piliera, je jednoducho nekorektné, neférové a nepoctivé voči ľuďom. Hovoriť v roku 2012 o tom, aké budú dôchodky v roku 2015, jednoducho nie je korektné, pretože nevieme nikto povedať, ako sa za tie tri roky ešte budú veci vyvíjať.
V prvom rade chcem povedať to, že ak sa niekto odvoláva na sedem zlých rokov v dôchodkovom sporení, na to, že tie výnosy boli nízke, chcem pripomenúť, že situácia sa mení. Mení sa najmä preto, lebo legislatívne zmeny, ktoré sme prijali za vlády Ivety Radičovej, ktoré sa týkali druhého piliera, boli veľmi pozitívne a v týchto dňoch zažívame to, že tie výnosy sú naozaj iné, ako boli po takzvanej Madejovej novele. Stačí si pozrieť webovú stránku Národnej banky Slovenska, príslušnú sekciu, stačí si kliknúť na to, aký je tam vývoj. A zistíte, že napríklad indexový fond istej nemenovanej správcovskej spoločnosti bol za štyri mesiace zhodnotený o 6 percent. To je v prepočte o 18 percent na ročnej báze. Čiže tie výnosy nám narastajú. Na druhej strane, pokiaľ ide o prvý pilier, táto samotná schôdza a zákon, ktorý prejednávame, je dôkazom, jasným dôkazom toho, že nemožno hovoriť o tom, čo bude v prvom pilieri na základe doterajších pravidiel, pretože jednoznačne priemerný osobný mzdový bod sa má znižovať, u nadpriemerne zarábajúcich má sa zhoršovať valori... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)