Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Neviem, či je to zhoda okolností, ale takisto si myslím, že pán poslanec Brocka v časti, keď hovoril vlastne o návrhoch, akým spôsobom by sa mohla riešiť tá tzv. sekera 500 mil., o ktorej tu hovoril pán premiér Fico, nerobil nič iné ako to, že reagoval na výzvu pána premiéra, ktorý vo svojej úvodnej reči vyzval opozíciu, aby teda dala svoje návrhy, ako inak riešiť tento vzniknutý problém. Čiže hovoril absolútne k veci a podobne mienim hovoriť k veci a reagovať na pána premiéra aj ja v príspevku, ktorý si pripravujem.
Ďalej by som sa ešte rád tak trošku romanticky vrátil do roku 2009, keď ste, pán kolega Brocka, pripomenuli tie časy, keď prvá Ficova vláda takisto „riešila“ problémy v 2. pilieri, kedy z večera na ráno tu prišiel poslanecký pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, ktorý navrhol tie úžasné garancie, vďaka ktorým sporitelia po 3 roky mali znehodnotené svoje príspevky na dôchodkové sporenie, kde to teraz hodnotíte, že vlastne majú stratu 20 %. Tak za to môže pán kolega Madej a nikto iný.
No a ja si teda spomínam na tie časy, keď bol otvorený 2. pilier. Tiež sa teda priznám k tomu, že som to využil s veľkou radosťou a vstúpil som v máji v roku 2009 do 2. piliera a som tam radostne dodnes.

Ďakujem, ešte dýcham, takže pokým to zvládnem tak... Ak vydržíte dve minúty, tak bude reakcia na kolegu pána poslanca Kollára. Áno, je veľmi zaujímavé, že týmto návrhom, o ktorom tu rokujeme už druhý deň a budeme ešte tri dni, predpokladám, vrátane víkendu rokovať, tak sa zasiahnu mnohí, mnohí, ja som to už spočítal, je to na 3 mil. ľudí, ktorí sú aktívni, ktorí pracujú, ktorí sa snažia svoju životnú situáciu zlepšiť prácou, aktivitou, a nie poberaním sociálnych dávok.
Vláda Roberta Fica doteraz nepredložila žiaden návrh, či už do skráteného legislatívneho konania alebo do riadneho procesu, ktorý by nejakým spôsobom sa dotkol čo len jedného eura, pokiaľ ide o vyplácanie sociálnych dávok.
Naviac, naša poslanecká iniciatíva, ktorú sme tu prejavili s pani kolegyňou Nicholsonovou na ostatnej schôdzi parlamentu, nám bola vládnou väčšinou zamietnutá. Ja sa teda čudujem, že vláda sa vybrala takýmto smerom, pretože sa to vypomstí, jednak aktívnym pracovitým ľuďom, v konečnom dôsledku celému Slovensku a nakoniec aj tým, ktorí tie sociálne dávky poberajú, pretože keď si tí daňoví poplatníci spočítajú čo ich čaká, tak obávam sa, že podaktorí preskočia do toho druhého tábora, tábora poberateľov sociálnych dávok.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Kaník, hovorili ste vo svojom vystúpení o tom, že vláda by mala urýchliť proces zmien v 1. dôchodkovom pilieri, hovorili ste o tom, že tieto zmeny vlastne sú vo vládnom návrhu uvedené, datované až rokom 2016, ja si vás dovolím poopraviť, pozrel som si presne jednotlivé dátumy tých kľúčových zmien, ktoré sa týkajú 1. piliera, takže s dovolením, skúsim to presne povedať. Pokiaľ ide o zvýšenie solidarity pri redukcii a antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu, tento proces potrvá od roku 2013 až do roku 2018. Je to bod 7 § 63 ods. 3 a 4. Ďalej, pokiaľ ide o nový spôsob určenia dôchodkového veku vo väzbe na strednú dobu dožitia, tento proces, táto zmena je plánovaná až k 1. januáru 2017, to tu už budeme mať určite novú vládu, je to bod 11 § 65a vo vládnom návrhu. A pokiaľ ide o zmenu valorizácie s postupným prechodom na takzvanú dôchodcovskú infláciu, tak tento proces vlastne bude prebiehať od roku 2014 až do roku 2017 a ten prechod na valorizáciu o dôchodcovskú infláciu príde až 1. januára 2018, je bod 17 § 82 vládneho návrhu. Čiže s takýmto časovým oneskorením vláda navrhuje zmeny v 1. pilieri. Súhlasím s názorom, ja som to už prezentoval, že tieto zmeny treba urýchliť. A v tomto zmysle budem podávať aj príslušný pozmeňujúci návrh.

Ďakujem. Pán minister, veľmi si cením, že ste ako druhý reprezentant strany SMER - sociálna demokracia v dnešnej, zatiaľ päť hodín trvajúcej rozprave vystúpili, po pánovi premiérovi vy. Trošku ma mrzí, že vaši kolegovia poslanci sú okrem faktických poznámok vcelku tichučko.
Ale chcem reagovať na to, čo ste hovorili, pokiaľ ide o skrátené legislatívne konanie a proces, ako trval. Chcem pripomenúť to, čo som už hovoril, chcem to zdôrazniť. Tento závažný zákon, tento závažný zákon nebol vôbec zverejnený na portáli právnych prepisov. Verejnosť sa s ním oficiálne nemohla zoznámiť. Medzirezortné pripomienkové konanie horko-ťažko trvalo tri pracovné dni. Sto sedemdesiat deväť pripomienok stihlo prísť, z toho 47 zásadných. Rozporové konania, ste, prepáčte, odflákli. S piatimi subjektami k takémuto závažnému zákonu sa robí rozporové konanie? Teraz máme riešiť tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Pre opozičného poslanca, jeho práca spočíva v tom, že ak má teda mesiac čas na druhé čítanie, tak za ten mesiac si stihne pripraviť svoje pozmeňovacie návrhy, príspevky do rozpravy a podobne. Opozičný poslanec nemá za sebou aparát desiatok úradníkov tak, ako ho máte vy. Čiže tá práca je značne sťažená, ak vo štvrtok máme v druhom čítaní prednášať svoje opozičné návrhy.
Pán premiér včera demonštratívne roztrhol akýsi papier. Ja sa obávam, že roztrhol legislatívne pravidlá vlády a zákon o rokovacom poriadku.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Frešo, vo svojom príhovore, vo svojom diskusnom príspevku ste hovorili a zamýšľali nad tým, prečo je nižší výber daní. A hovorili ste o tom, že je to určitý signál, niečo sa skrátka deje. Napriek rastu HDP nám klesá množstvo vybranej dane, či je to dépeháčka, daň z príjmu a tak ďalej. No ja k tomu pridám ešte jedno číslo. Pokiaľ ide o nezamestnanosť, tak ja, samozrejme, nebudem, na rozdiel od vás, keď sme boli v opačnej role, kritizovať súčasného ministra za to, že po štyroch mesiacoch sa mu nepodarilo zraziť nezamestnanosť, pretože to sa naozaj za niekoľko mesiacov zraziť nedá. Ale ide o trend, ktorý tu je a ktorý je nebezpečenstvom pre slovenskú ekonomiku a sprostredkovane aj pre štátny rozpočet.
Čiže jednak ten nižší výber daní niečo signalizuje, lebo to nebude len tými problémami na finančnej správe. Verím, že za štyri mesiace sa tam veci predsa len dali nejako do poriadku, ak tam nejaké problémy boli, ale ten signál je aj, pokiaľ ide o nezamestnanosť, ktorá nám stagnuje na tej úrovni okolo 14 %. No, čím to je? Je to napríklad tým, že ľudia pozorne vnímajú, čo chystá súčasná vláda. A to nielen tento zákon, o ktorom tu rokujeme. To je Zákonník práce, ktorý pokazí podnikateľské prostredie. Pán minister, odpovedali ste na moju otázku, áno, bude znova návrat povinnej pracovnej zdravotnej služby. Ďalší ťažký úder, byrokratický, podnikateľom, má sa zvýšiť daň z príjmu právnických osôb z 19 na 23 %, pre fyzické osoby až na 25 %. Živnostníci, ktorí veľmi pozorne vnímajú a sú veľmi citliví na akékoľvek zvyšovanie odvodov, možno mnoho z nich skončí na úradoch práce, vykašlú sa jednoducho na to. Toto všetko tu hrozí, reálne hrozí.

Ďakujem. Reakcia na pani poslankyňu Vaľovú. Ja som už v doobedňajšej rozprave hovoril o tom, že ak sa tu majú hľadať peniaze, tak sa veľmi čudujem tomu, že ľavou zadnou sa uvádza v doložke vplyvov, že Sociálna poisťovňa získa nových 18 mil. eur pri zvýšení výberu tej masy odvodov, tak ako narastú. Tak to percento 2,4 percenta vlastne bude znamenať, že Sociálna poisťovňa dostane darček 18 mil., to nechávame, len tak prechádzame, len tak mlčaním. Čiže na toto bude môj pozmeňovací návrh, aby sa takto šetrilo.
A keď som už pri Sociálnej poisťovni, tak pripomeniem, že elegantne ste sa zbavili úspešného manažéra a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľuboša Lopatku, ktorý vlani štátu ušetril okolo 100 mil. eur, a mohol v tom šetrení aj pokračovať, keby tam nedošlo k tomu, že ste mu sa snažili nanútiť vašich politických nominantov. Ale dobre, to je váš spôsob robenia politiky a riadenia štátu.
A pokiaľ ide o ďalšie návrhy, tak, pani kolegyňa, pozrite si návrh, ktorý predkladám na túto schôdzu, je o niekoľko bodov ďalej, skúste si ho preštudovať a zistíte, že predkladám návrh, pomocou ktorého, ak sa schváli, Sociálna poisťovňa ušetrí zdroje na výplate nemocenských dávok určitým skupinám špekulantov. Nebudem konkrétny, nájdete si to sama. Veľmi som zvedavý, či napríklad vy tento zákon podporíte, alebo skrátka nepodporíte, lebo opozícia. Takisto ako ste nepodporili náš zákon na ostatnej schôdzi, zákon o príspevkoch o pomoci v hmotnej núdzi, kedy ste, lebo opozícia, povedali, že nie, hoci tento zákon takisto mohol ušetriť zdroje štátnemu rozpočtu a motivovať nezamestnaných k vyššej aktivite.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr ísť trošku do histórie, do histórie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V roku 2010 sme preberali vládu s tým, že deficit rozpočtu bol na úrovni 8 %. Dali sme si za úlohu znížiť tento deficit na 4,9 % v roku 2011. Museli sme teda nájsť riešenie, ako ušetriť, hlavne ušetriť na výdavkoch štátu, ale, poviem otvorene, aj získať na príjmovej strane spolu 1,7 mld. eur.
Nebolo to jednoduché, ale väčšinu z týchto zdrojov sme naozaj získali šetrením, a nikoho by ani vo sne nenapadlo napríklad znižovať sekeru v štátnom rozpočte, ktorú sme zdedili po prvej vláde Roberta Fica, napríklad takým spôsobom, aby sme škrtli z príspevkov na dôchodkové sporenie čo len jednu desatinku percenta, a takýmto primitívnym, jednoduchým spôsobom riešili problémy teraz a zanechali budúcim generáciám o to väčšie problémy potom. Jediné také opatrenie, ktoré sa naozaj dá hodnotiť, že zaťažilo ľudí, bolo zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod.
Pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, tí, čo si spomenú, tak k 1. januáru 2011 bola prijatá novela, ktorá žiadnym spôsobom nezvyšovala odvody, ani nespúšťala žiadne podobné experimenty, aké sledujeme teraz, ale len a len sme zalepili diery v zákone, na ktoré som ja osobne ešte mimo politiky dosť dlho upozorňoval, za prvej Ficovej vlády sa s tým nedialo nič. Stal som sa ministrom, výborne, takže jednu z úloh, ktorú som si pred seba položil, a ktoré sa aj stali a vyplnili, bolo zlikvidovanie dier v Sociálnej poisťovni a v zákone o sociálnom poistení. A tak sa aj stalo.
Vládu sme odovzdávali, respektíve v roku 2012 pred voľbami, s tým, že všetci, všetky politické strany pred voľbami v marci 2012 vedeli, čo ich po prípadných úspešných voľbách čaká. Všetky politické strany, ktoré išli do volebného súboja, dobre vedeli, že v prípade že vyhrajú voľby nebudú to mať jednoduché, pretože budú musieť pokračovať v znižovaní deficitu štátneho rozpočtu. Okrem iného aj preto, lebo všetky politické strany sa ešte pred voľbami v marci 2012 prihlásili a hlasovali za zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pozrime sa ale, akým spôsobom jednotlivé strany viedli volebnú kampaň. Aby som to nezdržiaval, obmedzím toto svoje hodnotenie na dve politické strany, našu stranu Sloboda a Solidarita a stranu SMER - Sociálna demokracia.
Strana Sloboda a Solidarita vo svojom predvolebnom programe jasne povedala, čo urobí, keď by bola vládnucou stranou po marcových voľbách. Jasne sme deklarovali, že budeme pokračovať a dokončíme odvodovú reformu, ktorú sme zanechali v rozrobenom stave na jeseň 2011. Všetci dobre vedeli, napríklad živnostníci, že pre niektorých z nich to bude znamenať skutočne zvýšenie odvodovej záťaže, ale všetci zároveň vedeli, že táto odvodová reforma bola pripravená, tak že by nestála daňových poplatníkov a poistencov 500 mil. eur z ich vreciek, tak ako to má byť podľa zákona, ktorý predložil minister Richter, ale naša daňovo-odvodová reforma mala byť s výsledkom plus 60 mil. v prospech ľudí, v neprospech štátneho rozpočtu. Je to možno paradoxné, ale je to tak. A kto chce, môže si bez problémov v tejto sekunde pozrieť doložku vplyvov. Je to stále, samozrejme, k dispozícii na internete.
Chceli sme urobiť poriadok v daniach, odvodoch. Chceli sme sfinalizovať, všetko pripraviť tak, aby bol zavedený jednotný výber daní, ciel a odvodov, aby sa tak postupne mohli odvody, možno dane, znižovať a aby kleslo administratívne zaťaženie, či už podnikateľov, ale aj zamestnancov, živnostníkov a tak ďalej a tak ďalej. To je obrovský rozdiel oproti tomu, čo predstavil minister Richter, čo je v zákone, o ktorom vlastne rokujeme teraz.
Strana SMER - sociálna demokracia však vo svojom volebnom programe hovorila na každej strane desaťnásobne o istotách, istotách, istotách. O tom, aký bude pomaly raj na zemi na Slovensku, ak strana SMER - sociálna demokracia vyhrá voľby. Nebolo tam ani slovo o tom, žeby sa mali znižovať príspevky do druhého piliera. Nebolo tam ani slovo o tom, žeby sa mali takýmto brutálnym spôsobom zvyšovať odvody živnostníkov, dohodárom a nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom. Samé istoty. Aj vďaka tomu, že ste takýmto spôsobom klamali pred voľbami, sa vám podarilo voľby vyhrať. Ešte raz, blahoželám.
Prišla realita, stali ste sa vládnucou stranou. Zrazu po štyroch mesiacoch vládnutia s prekvapením zisťujete, že je v rozpočte diera údajne 500 mil. eur. Ešte v piatok to bolo 250 mil., dnes je to 500 mil., no ešte počkajme dozajtra, už to bude 600, potom 700 a potom miliarda. A potom radšej rýchlo utekajme všetci preč, lebo také číslo, veľké, ani naša matematika nepozná.
Obávam sa, že tieto reči sú klamstvom, rovnakým klamstvom, aké predviedla strana SMER a jej predseda pred voľbami a aké predvádza postupne aj po voľbách. Pripomeniem pánovi premiérovi, že 7. marca, 7. marca, čiže päť dní pred voľbami v rozhovore pre denník SME odpovedal na otázky redaktora na potenciálne zmeny v druhom pilieri takto, budem citovať. Redaktor sa pýta: "Neobávate sa, že vrátením povinnej garancie v dôchodkových fondoch znížite šancu ľudí mať v budúcnosti vyššie dôchodky, keďže obmedzíte správcovské spoločnosti v investovaní?" Odpoveď Roberta Fica: "Je povinnosťou DDS-iek zhodnocovať peniaze sporiteľov. A fakt je ten, že ich znehodnotili. Hovoríme o roku 2011, keď SMER nebol vo vláde, a vláda im uvoľnila podmienky podnikania. Ak chceme mať druhý pilier, tak ho majme, ale tak, aby ľudia nedostali v budúcnosti len polovicu dôchodku zo Sociálnej poisťovne, lebo úspory v druhom pilieri sa znehodnotia."
A tu dovoľte vstúpiť do tohto rozhovoru mojím komentárom. Robert Fico, ešte raz, povedal: V roku 2011, keď SMER nebol vo vláde a vláda im uvoľnila podmienky podnikania, DDS-ky znehodnotili úspory. Dovoľte mi pripomenúť, už to tu zaznelo niekoľkokrát dnes, ale dovoľte mi znova pripomenúť, že za znehodnocovanie úspor na dôchodkových účtoch jednoznačne môže prvá vláda Roberta Fica, pretože tá zaviedla nezmyselné garancie na báze šesťmesačného porovnávania výkonnosti, a zákon o starobnom dôchodkovom sporení sa v tomto zmenil až k 1. 4. 2012. Takže ak pán Fico kritizuje správcovské spoločnosti, že v roku 2011 nezhodnotili peniaze sporiteľov dostatočne, kritizuje sám seba, pretože vtedy DDS-ky ešte museli ísť podľa starého zákona, kde ich možnosti investovania boli značne obmedzené nezmyselnou novelou, ktorá bola prijatá prvou Ficovou vládou v rokoch 2008, 2009.
Vráťme sa k tomu rozhovoru pre denník SME. Ďalšia otázka redaktora znela: "Chcete meniť deväťpercentnú výšku odvodu do druhého piliera?" Odpoveď Roberta Fica znela takto: "Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera." Tu je jasný dôkaz klamstva Roberta Fica, súčasného premiéra. Takto klamal voličov pred voľbami.
Ďalšie klamstvo, alebo ako som už spomínal dnes v rozprave v prvom čítaní k zákonu, je tvrdenie pána premiéra, ktoré je asi mesiac staré, o tom, že zmeny v zákone zasiahnu len 12 % pracujúcich ľudí, a to ľudí s najvyššími príjmami.
Už som to spomínal a rád by som to pánovi premiérovi povedal do očí, keby tu bol, že jeho matematika pokuľháva na všetky nohy. A to preto, lebo tých ním spomínaných 12 % je skutočne 12%, ale 12 % zamestnancov. Z tej armády milión sedemsto tisíc zamestnancov asi dvesto tisíc zamestnancov zarába viac ako 1 200 eur mesačne. A tých sa nepochybne dotkne zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov. To je tých 12 % zamestnancov.
Ale pán premiér akosi zabudol povedať, alebo zabudol na to, že podľa tohto zákona, ktorý chceme prerokovať, teda chceme, ja teda nechcem, ale väčšina v tejto snemovni to zrejme chce, pán premiér zabudol, že tu máme vyše tristo tisíc živnostníkov, ktorým sa takisto zvýšia odvody. Že tu máme osemsto tisíc dohodárov, ktorým sa takisto zvýšia odvody, a to nie sú naozaj žiadni boháči, pretože to sú poväčšinou študenti, dôchodcovia, ktorí sa snažia si privyrobiť, či už pri štúdiu, alebo pri poberaní dôchodku. To je sto tisíc samoplatiteľov, čiže dobrovoľne nezamestnaných, ktorým sa zvýšia poplatky, odvody na zdravotné poistenie a tak ďalej a tak ďalej. A je tu samozrejme jeden a pol milióna sporiteľov, ktorým sa znížia príspevky do druhého piliera, a je veľmi otázne, ako bude vyzerať ich budúci dôchodok.
Namiesto šetrenia, keď už teda máme takú sekeru v štátnom rozpočte, sledujeme snahu o skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorý jednoznačne poškodí podľa týchto prepočtov, ako som už hovoril, okolo troch miliónov ľudí. A to som nepočítal dôchodcov, to je milión dôchodcov ďalších, ktorým sa zmení o niekoľko rokov, vlastne postupne už teraz, valorizácia ich dôchodkov.
Je veľmi zvláštne, že popri tom všetkom sa nezabudlo na zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Je to veľmi paradoxné, pán premiér pomaly v každej druhej vete šíri oheň a síru na nenásytné správcovské spoločnosti, ktoré teda nezhodnocujú majetok sporiteľov, ktoré si berú privysoké poplatky, ktoré sú tu akýmsi neželaným prvkom, a ktorý by najradšej zniesol zo sveta. A na druhej strane, v tomto zákone vidíme úplný, úplný opak.
Zdvihnutie poplatkov za správu účtu, pardon, zdvihnutie poplatkov za správu majetku na účte, zdvihnutie poplatku za zhodnotenie, ktoré, keď to všetko spočítame, aj keď zahrnieme zníženie poplatku za správu účtu, celkovo z tohto vychádza ako víťaz správcovská spoločnosť, ktorá zinkasuje asi o polovicu vyššie poplatky ako doteraz. Nerozumiem tomu, ako sa tento fakt zlučuje so silným sociálnym cítením nášho pána premiéra.
Hovorí sa celý čas, pokiaľ ide o predstaviteľov vlády, že chceme mať stabilný dôchodkový systém. Vážení priatelia, stabilný dôchodkový systém znamená, že bude stabilný nielen dnes, zajtra a o rok, ale aj o dvadsať, tridsať, či štyridsať rokov. Ak klesne výška príspevkov do druhého piliera, tak možno s určitosťou tvrdiť, že o dvadsať, tridsať rokov náš dôchodkový systém bude trikrát tak nestabilný, ako je nestabilný dnes. Prečo? - to snáď nemusím hovoriť. Všetky tieto návrhy, všetky tieto kroky sú dôkazom toho, že strana SMER sa nezaujíma o bežných ľudí.
Spomeniem ešte niekoľko chýb, ktoré sú v tomto zákone a ktoré treba riešiť. Obávam sa, či na to bude čas, ak sa naozaj väčšina rozhodne o skrátenom legislatívnom konaní. Napríklad režim výhodnejšieho odôvodnenia dohôd, kedy sa neplatí zdravotné poistenie, ani nemocenské poistenie, sa má týkať starobných dôchodcov a invalidných dôchodcov. Akosi sa zabudlo, že v tomto štáte máme aj výsluhových dôchodcov a výsluhových invalidných dôchodcov. Čiže ak bývalý vojak bude pracovať na dohodu, tak bude platiť omnoho vyššie odvody, keď poberá výsluhový dôchodok, ako poberateľ toho klasického civilného starobného dôchodcu. Nevidím na to dôvod. Je to ich negatívna diskriminácia.
Neviem, prečo a neviem, kto chce zaviesť do Zákonníka práce, ktorý sa nepriamo novelizuje touto rozsiahlou, týmto rozsiahlym zákonom, pravidlo, podľa ktorého dohody o brigádnickej práci študentov sa majú týkať len študentov do 25 rokov veku. Čiže tí, ktorí majú 25, 26, 27 rokov, napríklad doktorandi, kde nemožno mať pochybnosť o tom, že by to boli nejakí flákači, ktorí sa ponevierajú po vysokej škole, ale jednoducho ten proces, ten tretí stupeň štúdia na vysokej škole je tiež súčasťou štúdia na vysokej škole, a oni si z tých 500- eurových štipendií mimochodom musia platiť sami dôchodkové poistenie, ak chcú byť poistení, pretože štát od nich dal ruky pred nedávnom preč, tak tým zakážeme týmto zákonom pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, čím im znemožníme vylepšiť si svoj chatrný príjem, ak teda vôbec nejaké štipendium majú.
Ďalšia chyba je pri zamestnaneckej prémii. O tom som už hovoril v prvom mojom výstupe dopoludnia. Ďalší problém je, že dohody mali byť zodvodnené od prvého eura príjmu. Ja sa nebudem s nikým hádať, že mnoho ľudí naozaj špekulatívne zneužíva prácu na dohodu a svojich 1000 alebo 1500 eur zarábajú v režime, kde neplatia žiadne odvody, čo skutočne nie je fér v porovnaní so zamestnancom, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu. To je fakt. Ale niečo úplne iné sú práce na dohodu, napríklad v centrách voľného času, v školských kluboch, športových kluboch, kde či už tí funkcionári alebo rôzni externí spolupracovníci pracujú práve na dohodu preto, lebo je to jednoducho lacné, preto, lebo tá nezisková organizácia, ten športový klub alebo spolok nemá viac peňazí na to, aby dokonca ešte platil aj z takéhoto, z takýchto malých príjmov na dohodu nejaké odvody. Čiže ak dnes v nejakom centre voľného času naozaj obetavo pracuje nejaký externý spolupracovník za 3 eurá na dohodu na hodinu, tak je dosť problém pre túto neziskovú organizáciu, aby potom zohnala to štvrté euro, ktorým zaplatí za neho odvody. Obávam sa, že pre niektoré centrá voľného času alebo športové kluby a tak ďalej, neziskové organizácie, to bude spôsobovať veľké ťažkosti.
Nebudem hovoriť ďalej, aby som nezdržiaval, len chcem ešte pripomenúť to, čo už zaznelo vo faktickej poznámke niekedy pred možno dvoma hodinami. Skrátené legislatívne konanie, ak chceme zabrániť hospodárskym, ekonomickým škodám, by malo byť, keď už teda má byť v mimoriadnom prípade využité, v prípade takého zákona, ktorým sa tá situácia naozaj rieši, keď je nejaký havarijný zlý stav, na ktorý treba reagovať príslušným zákonom. Čiže poviem to isté, čo som povedal vo faktickej poznámke. Keď v lete v roku 2010 zasiahli Slovensko ničivé povodne, tak vláda Ivety Radičovej reagovala promptne a v skrátenom legislatívnom konaní prijala novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorým sa zaviedol príspevok na riešenie týchto mimoriadnych situácií a na prevenciu pred ďalšími povodňami. Tam malo skrátené legislatívne konanie svoj jasný zmysel, pretože sa konkrétnym zákonom riešila konkrétna situácia.
Ak máme problémy na finančnej správe, ak máme problémy vo výbere DPH, problémy s podvodníkmi, tak, prosím pekne, novelizujme v skrátenom legislatívnom konaní príslušný zákon. To znamená, novelizujme zákon o DPH, novelizujme daňový poriadok, zákon o správe daní, ale nie zákon, ktorý je úplne od veci a ktorého jediným cieľom je nasypať peniaze do štátneho rozpočtu na úkor bežných ľudí. Prečo sme neprijímali zákon o DPH v skrátenom legislatívnom konaní? Tam sme si dali na čas. Tam nám to trvalo ten klasický jeden a pol mesiaca. Zrejme vtedy ešte pán minister Kažimír netušil, že sú problémy s výberom DPH a s finančnou správou. Zrazu sa to nejako vynorilo a hurá. Prečo pán minister Kažimír nedal do tejto snemovne novelizáciu daňového poriadku, keď tu máme toľko tých daňových podvodníkov? Veď to riešme! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pardon.
Páni po mojej ľavici, prosím vás, choďte si vybavovať svoje diskusie vonku! Rušíte.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže triafame, triafame novelou zákona o sociálnom poistení úplne mimo terča, úplne mimo terča. Daňový podvodník nemá nič spoločné s nešťastníkom dohodárom, ktorý musí platiť potom, bude musieť platiť vyššie odvody. Daňový podvodník nemá nič spoločné s drobným živnostníkom, ktorý bude platiť vyššie odvody. A daňový podvodník nemá nič spoločné ani s tým jeden a pol miliónom sporiteľov, ktorí budú mať menej peňazí na dôchodkových účtoch. Čiže treba riešiť to, čo spôsobuje problém. A to je teda znova dôvod, prečo ani ja, ani poslanecký klub SaS nemôže podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď dvaja navrhujú skrátené legislatívne konanie, tak tiež to nie je to isté. Ak v minulom volebnom období sa zákon o RTVS presadil cez skrátené legislatívne konanie, tak to bolo preto, pretože hrozili značné škody, ak sa tak nestane, priamo v danom rezorte kultúry, priamo v hospodárení, v ekonomike Rozhlasu a televízie. To sa aj preukázalo, pretože pod novým vedením tie straty, ktoré zaznamenával rozhlas či televízia, jednoducho ustali. Ja si pamätám, ako minister som presadil, napriek vášmu odporu vtedy, skrátené legislatívne konanie o zákone o službách zamestnanosti, keď sa zaviedol protipovodňový príspevok. Vďaka tomuto príspevku, vďaka tej rýchlosti pri schvaľovaní mohli obce na východnom Slovensku získať skôr peniaze, ktoré im pomohli pri odstraňovaní škôd a prevencii pred ďalšími, čiže tam to malo svoje miesto.
Keď hovoríte, že je výpadok na daňovej správe, tak sa pýtam, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní neprejednával zákon o DPH, ktorým sa priamo vlastne reaguje na problémy pri výbere DPH? Prečo ten výpadok vo verejných financiách, o ktorom hovoríte, spôsobom, ktorý s tým vôbec priamo nesúvisí? Ak ide o výpadok v daniach, tak riešme skrátené legislatívne konanie v zákone o daniach! A nie v zákone, ktorým cez zrušenie druhého piliera získate 500 mil. ročne a budete mať veľké ramená, ako ste zachránili štátny rozpočet, takýmto lacným a primitívnym spôsobom. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, a rád by som dodal, že aj, vážený pán premiér, keby tu sedel, dovoľte predniesť stanovisko za poslanecký klub SaS k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v § 89. Toto ustanovenie hovorí o tom, že tento inštitút sa môže použiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, kedy sú ohrozené taxatívne vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, základné ľudské práva a slobody alebo hroziace značné hospodárske škody. Ani vtedy však rokovací poriadok nehovorí o povinnosti použiť tento inštitút. Hovorí len o možnosti, pričom návrh na použitie tohto inštitútu musí smerovať od vlády, ktorá zváži mimoriadnosť situácie, a musia byť naplnené vyššie uvedené podmienky.
Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby mohlo dôjsť k prerokovaniu a k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, musí byť splnené nasledovné: Po prvé, schválenie uznesenia vlády, ktorým žiada Národnú radu Slovenskej republiky o tento postup; po druhé, schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní; a po 3, aspoň jedna z podmienok stanovených rokovacím poriadkom. Tieto tri podmienky musia byť splnené zároveň, kumulatívne. Pokiaľ chýba aspoň jedna z nich, neexistuje zákonný dôvod postupovať pri prerokúvaní návrhu zákona postupom skráteného legislatívneho konania. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ad hoc v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Existuje tu jeden precedens, hovoriaci asi to, že hlasovania v treťom čítaní konvaliduje všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu. Ale takýto precedens nie je niečo, čím máme byť viazaní až na veky.
Český Ústavný súd už pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra, teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava. Vo svojom náleze Ústavný súd Českej republiky hovorí napríklad toto: Ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu dôvodila, že len v procesne bezchybnom procese, v konaní v súlade s ústavou možno dospieť k zákonnému a ústavne súladnému výsledku, rozhodnutiu, a preto procesnej čistote rozhodovacieho procesu, konaniu, je nutné venovať zvýšenú pozornosť a poskytnúť jej dôraznú ochranu. Na inom mieste to Ústavný súd Českej republiky ešte zdôrazňuje.
Ak teda vystupuje v zákonodarnom procese do popredia požiadavka stálosti, presvedčivosti a nutnosti právnych aktov, na ktorých právny štát a súvzťažne tiež život občanov v ňom spočíva, takéto akty a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov nie je možné dosiahnuť inak, než rešpektom k pravidlám, zásadám legislatívnej činnosti, ktoré si nakoniec poslanecká snemovňa ako významný nositeľ zákonodarnej moci pre túto činnosť zákonom sama stanovila. V tejto súvislosti je treba uviesť znenie článku 2, ods. 2 ústavy: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto zákonom, ktorým sa riadi zákonodarný orgán štátu, náš parlament, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada Slovenskej republiky je pri svojej činnosti viazaná týmto zákonom a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu, viď citovaný nález českého Ústavného súdu, je aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že takýmto postupom sú narušené niektoré zo základných zásad, na ktorých je vystavaný právny štát.
Vláda tým, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené konanie, nič neporušuje, aj keď povrchné, biedne zdôvodnenie takejto svojej žiadosti stojí za úvahu. Žiadosť vlády by mala byť dostatočne zdôvodnená. Určite nepostačuje len konštatovanie, že sú ohrozené ľudské práva, respektíve, že hrozia značné hospodárske škody. Je len a len výlučne v moci Národnej rady Slovenskej republiky, aby takúto žiadosť schválila, alebo odmietla, a tým rozhodla, že návrh bude prerokovaný a schválený riadnou zákonnou cestou s riadnym zainteresovaním poslancov, ktorí budú mať dostatok času na to, aby sa mohli na prerokovanie návrhu zákona riadne pripraviť a vykonávať tak riadne svoj poslanecký mandát. Zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže totiž viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené riadne, a to parlamentnou väčšinou, ich mandát vykonávať. Z uvedených dôvodov poslanecký klub SaS vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie nepodporí.