Videokanál poslanca

Dobrý večer prajem všetkým prítomným, pani podpredsedníčka, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dámy, páni, milí hostia, zástupcovia médií. V tejto rozprave už padlo veľmi veľa argumentov, a tak ako moji predrečníci, aj ja oceňujem najmä príspevky mojich kolegov, pánov Sulíka a Kollára, ktorí, myslím, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, čo je to trvalý euroval, čo z toho pre nás, pre Slovákov vyplýva, a akú zodpovednosť nesieme ako zástupcovia ľudí, ktorí máme brániť záujmy Slovákov v tomto parlamente.
Pripomeniem, že ak sa zaviažeme a vstúpime do takzvaného trvalého eurovalu, budeme musieť behom troch rokov zložiť 659 mil. eur v hotovosti a ďalej budeme musieť celkovo ručiť sumou 5,8 mld. eur. Už o pár dní, po schválení tejto zmluvy týmto parlamentom, ak k tomu predsa len príde, odíde zo Slovenska 130 mil. eur. To nie sú žiadne vymyslené čísla, to sú reálne peniaze, ktoré musí niekto zaplatiť. Kto ich zaplatí? Občania Slovenska. Tých záujmy, ktorých zastupujeme, tých chceme, tým chceme dať na krk takýto záväzok.
Vláda Roberta Fica v týchto dňoch predstavila takzvaný ozdravný balíček. Tento ozdravný balíček má riešiť deficit našej ekonomiky, nášho rozpočtu, a tí, čo sa s ním aspoň trošku zoznámili, tak zistili, že ten balíček je jednoducho nadhodnotený. Sú tam opatrenia, ktoré sú vysoko nad rámec toho, čo potrebujeme zlepšiť v našom štátnom rozpočte. Zamysleli ste sa, prosím, prečo sú tam také škrty, prečo je tam také zyšovanie daní, také zvyšovanie odvodov, poplatkov, ktoré zaťažia prakticky každého občana Slovenska? No, je to tam aj preto, aby sme mali odkiaľ zobrať peniaze, ktoré pošleme do trvalého eurovalu, ktoré v konečnom dôsledku skončia niekde v Grécku alebo Španielsku, uvidíme, či v Taliansku. Skrátka v krajinách, ktoré kašľali na to, ktoré v žiadnom prípade neprijímali také opatrenia, aké my tu uvalíme na našich ľudí. Chcem apelovať nielen na poslancov vládneho SMER-u, ale aj na kolegov z opozície, aby sme si spoločne uvedomili, že ak sa podpíšete pod takéto riešenie, pod tento trvalý euroval, tak veľmi ťažko sa bude potom bojovať v tomto parlamente za nie také dramatické zvyšovanie daní, odvodov, nie také škrty v druhom pilieri, aké sa tu chystá o pár týždňov predložiť naša sociálnodemokratická vláda.
Pozrime sa teda spolu, kto zaplatí účet za našu účasť v trvalom eurovale. V prvom rade to budú sporitelia v druhom pilieri. Tí každoročne prídu o 500 mil. eur, ktoré nedostanú na svoje dôchodkové účty, ale ktoré pôjdu niekam inam.
Ďalej tu budú živnostníci. Každý živnostník, ktorý platí minimálne odvody, a tých živnostníkov je 250 tisíc, zaplatí o 300 eur ročne viac. Tí živnostníci, ktoré platia odvody vyššie, budú ich platiť ešte vyššie, pretože sa im zvýšia, a to dosť podstatne, vymeriavacie základy. Obmedzia sa paušálne výdavky. Na to doplatí ďalšia skupina živnostníkov, umelcov, ľudí v slobodných povolaniach. Znamená to pre nich vyššie odvody, vyššie dane. Živnostníci, ľudia v slobodných povolaniach, zástupcovia médií, áno, aj vy, pán kameraman, ktorý práve odchádzate, vy zaplatíte na vašich daniach a odvodoch spolu asi o 100 mil. ročne viac. A viete, kam to pôjde? Ale bokom nezostanú ani zamestnanci. Každý zamestnanec, ktorý má nad 1200 eur hrubého, kvôli vyšším vymeriavacím základom zaplatí viac na odvodoch. Každý zamestnanec, ktorý je takzvaný, takzvane milionár, pretože je šikovný a zarába cez 2700 eur mesačne, bude platiť vyššiu daň. Ale dotkne sa to aj tých, ktorí sú radi, že zarobia aspoň tých pár eur na dohody, pretože aj z dohôd sa budú platiť odvody, a nie symbolické, ale cena práce na dohodu sa vlastne zvýši o tretinu. Viete si predstaviť, že mlieko v obchode zdražie zo Silvestra na Nový rok o tretinu? Viete, čo by to spravilo? Toto presne chystáte na dohodárov. A to je niekoľko stotisíc ľudí. Rodiny, vyššie dane, pretože odpočet na manželku zostane asi len desiatim percentám z nich. A znova rodiny, idú hore hypotéky, už to vidíme. Idú hore poplatky v bankách. No prečo? Banková daň, bankový odvod, daň z nehnuteľnosti. Ak si niekto vo svojej, v úvodzovkách, "naivite", stavia dnes dom niekde na Čiernej vode za Bratislavou, pretože je skrátka bohatý, má na to, ale zobral si stotisícovú hypotéku na ten domček, bude platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti. Však mu to poriadne zdaňme.
Motoristi, daň, respektíve poplatok z registrácie motorových vozidiel, takže keď si nejaký dôchodca našetrí a kúpi si nejakú tú škodovečku za osemtisíc euro, bohužiaľ, aj on bude platiť tento poplatok. To nebudú len bohatí, ani zďaleka. Všetkých sa týka znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov, znovu dôchodcov, znovu mladých rodín. Firmy, hlavne malé firmy, tie neuniknú žiadnym spôsobom do daňových rajov, budú platiť vyššiu daň, 23 percent. A nebodaj, ak sú tie malé firmy úspešné a majiteľ alebo majitelia si dovolia rozdeliť nejaké dividendy, tak sa zvyšuje zdravotné poistenie, zdravotné odvody z dividend až na sumu 14 tisíc eur ročne na hlavu. To je úplne niečo neuveriteľné, že takéto si dovolí predložiť táto vláda.
Dôchodcovia? Ani tí nezostanú bokom. Znovu sa ku nim vraciam. Bude nižšia valorizácia, budú sa znižovať dôchodky, bude sa zavádzať solidarita, čo je na jednej strane správny krok, ale na druhej strane tak, ako som sa to napríklad dnes dozvedel od pána štátneho tajomníka, tak ten cieľ je takisto jasný, ušetriť. Ale znovu sa vraciam k tomu, kam tie peniaze pôjdu? No, pôjdu do trvalého eurovalu. A čo je, čo by tu naozaj človek nečakal, dokonca výsluhové dôchodky majú sa zdaniť. Ja netvrdím, že systém výsluhových dôchodkov a sociálneho zabezpečenia príslušníkov silových rezortov je dokonalý. To určite nie. Viete dobre, že sme tento systém chceli zmeniť, ale rozhodne nie retroaktívne. Rozhodne nie tak, že človek, ktorý si teda prežil svojich pätnásť alebo aj viac rokov ako policajt alebo vojak a ktorý teda má podľa zákona priznaný výsluhový dôchodok, sa zrazu dozvie, že od Nového roku z neho bude platiť 19-percentnú daň. Veď to nie je nič iné ako to, že o 19 percent sa mu zoberie viac zo sumy, ktorú dostáva. Všetky tieto opatrenia len sčasti pôjdu na sanáciu výpadkov v našom rozpočte. Áno, treba zlepšiť kondíciu nášho rozpočtu, ale opakujem, my budeme musieť zaplatiť 659 mil. v hotovosti do trvalého eurovalu, a tie peniaze si tu nenatlačíme. Tie peniaze sa vyberú spomedzi ľudí, dôchodcov, študentov, pracujúcich, drobných živnostníkov, majiteľov malých firiem. A pod toto sa vy, páni, ktorí chcete hlasovať za euroval, podpíšete a váš podpis zostane nezmazateľne v análoch tejto snemovne zapísaný, že ste to boli vy, ktorí takýmto spôsobom poškodili ľudí na Slovensku.

Slovensko bude stáť účasť v trvalom eurovale len tento rok 659 mil. eur v hotovosti, len tento rok, pardon, za tri roky.
Táto suma je porovnateľná, tak ako ste to, pán poslanec, spomenuli vo svojom príspevku, s opatreniami, ktoré chystá vláda proti sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri. Zníženie príspevku sporiteľov o 5 percent znamená asi 500 mil. ročne, ktoré získa vláda a ktoré teda šmahom ruky pošleme do trvalého erovalu. Ďalšie desiatky, stovky miliónov sa získajú napríklad od živnostníkov, ktorým vláda chce znížiť, pardon, keby znížiť, zvýšiť minimálne odvody, zvýšiť odvody celkovo, zvýšiť daňové zaťaženie, dohodári, študenti, dôchodcovia budú platiť odvody. Ďalší dohodári nebudú môcť pracovať vôbec, budú pracovať buď načierno, alebo na trvalé úväzky s vysokými odvodmi. Skrátka a dobre, naši ľudia, naši jednoduchí ľudia, ktorí pracujú tvrdo, svojou prácou si zarábajú, zaplatia náš účet, ktorý im tu dnes alebo zajtra, vážení kolegovia, chcete takýmto spôsobom vystaviť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, ďakujem zatiaľ za odpoveď, ktorú pripravili experti na ministerstve práce. Ja by som rád počul tak trošku od srdca váš postoj k tomu, že by sa mala znovu zaviesť pracovná zdravotná služba v nejakej tej sprísnenej podobe oproti súčasnému stavu. Podľa môjho názoru totižto pôjde o ďalšiu komplikáciu, ktorú utŕžia zamestnávatelia a rozhodne nemožno hovoriť o znížení administratívnych povinností zamestnávateľov, o odbyrokratizovávaní a o znížení záťaže zamestnávateľov, ak sa znovu vráti stav, ktorý tu bol pred rokom 2011, a keď to dáme do kontextu s opatreniami, ktoré pripravujete v rámci balíčka ozdravných opatrení, keď to dáme do kontextu s tým, ako pripravujete novelu Zákonníka práce, tak ak si podnikatelia, a myslím tým teraz najmä drobných podnikateľov, ktorí majú niekoľko zamestnancov a ktorí zamestnávajú síce dvoch-troch, možno desiatich zamestnancov, ale ktorí sú chrbticou, pokiaľ ide o rozsah zamestnanosti na Slovensku, dostanú veľmi ťažké rany. Zvyšovanie odvodov, zvyšovanie daní, rušenie práce na dohodu, zavádzanie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie zmeny v Zákonníku práce. To všetko sú zlé správy práve pre tieto malé podniky, ktorým môžeme, týmto podnikateľom, byť radi a vďační, že zamestnávajú ľudí, a tak prispievajú aspoň sčasti k brzdeniu rastu nezamestnanosti na Slovensku. Pýtam sa teda ešte raz, pán minister, vy sa osobne stotožňujete s takýmto nárastom byrokratickej záťaže našich drobných podnikateľov?

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Blanárovi ešte raz zdôrazním, že veľmi často vo svojich prejavoch zabúdate na inštitút ochrany príjmu, a práve o tom bolo moje vystúpenie, že som vám chcel pomôcť práve tým, aby sa zmenilo pravidlo o ochrane príjmu. Pretože zdôrazňujem ešte raz, ak pripustíte stav, kedy dôchodca, ktorý má relatívne vysoký dôchodok 500 - 600 eur, pretože aj takí sú v zariadeniach, a to dobre viete, platil z jeho pohľadu symbolických 180 eur a zbytok doplácate vy ako samospráva, tak potom skutočne platí to, čo ste povedali sám, že samospráva nemá peniaze na to, aby tie zariadenia zveľaďovala, rozširovala, stavala nové. Jednoducho tých 15-tisíc ľudí, ktorí čaká v poradovníkoch, čaká preto, lebo sa netvoria nové miesta, a netvoria sa preto, lebo nie sú peniaze na prevádzku. Tak to jednoducho je.
Pani poslankyňa Hufková. Tie nedoplatky, ktoré musia zaplatiť dediči a v dedičskom konaní a tak ďalej. Veď na tom sa v tejto novele nič nezmenilo. Takto to funguje od roku 2008. Či tam bude povinnosť úhrady 50 %, alebo nebude, to je úplne, ale úplne jedno. Aj teraz, pokiaľ tento zákon ešte neplatí, aj teraz sa tvoria pohľadávky voči klientom, ktorí platia menej kvôli tej ochrane príjmu, a v dedičskom konaní sa potom tieto nedoplatky takýmto spôsobom riešia. Čiže tá tzv. moja novela na tomto nič nezmenila. Určite vás rada bude informovať o podstate pani exministerka Tomanová, ktorá to v roku 2008 vlastne pustila do obehu. A som rád, pani poslankyňa Tomanová, že ste sa prihlásili k tomu môjmu "pozmeňováku", a verím, teda že nielen verbálne, ale že aj potvrdíte hlasovaním.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Svoje vystúpenie rozdelím na dve časti, najskôr budem sa ešte vracať k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som podal v dopoludňajšej diskusii a potom sa vyjadrím k navrhovanej zmene zákona o sociálnych službách.
Takže ak dovolíte, k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie, už som teda hovoril o tom, že ročné zúčtovanie robia po novom zdravotné poisťovne a podľa zákona ho musia vykonať pre tých poistencov, ktorým vychádza nedoplatok. Nemusia ho urobiť, respektíve zákon im nestanovuje takúto povinnosť v prípade, že poistencom vychádza preplatok, a preto navrhujem, aby takýto poistenci, poistenci, ktorým vychádza preplatok, mohli požiadať zdravotnú poisťovňu, aby im zúčtovanie vykonala, na základe čoho potom bude musieť zdravotná poisťovňa zúčtovanie urobiť, a poistenec dostane svoj preplatok vrátený.
Pán poslanec Raši, navrhovateľ zákona upozornil na to, že máme tu vyhlášku k ročnému zúčtovaniu. Áno, ide o vyhlášku č. 130 z roku 2012 k ročnému zúčtovaniu poistného, vyhlášku ministerstva zdravotníctva, kde v § 4 v ods. 2 sa hovorí, citujem, zjednodušene: "Ročné zúčtovanie sa môže vykonať najmä za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za..." a tak ďalej a sú tam vymenované tie prípady, kedy vychádza preplatok.
Čiže po prvé vyhláška nie je zákon, vo vyhláške nemôžeme nariaďovať, prikazovať zdravotnej poisťovni, čo má robiť, a po druhé v tej vyhláške je uvedené, ročné zúčtovanie sa môže vykonať za poistencov, čiže je to určité, nazvime to odporúčanie, ale nie povinnosť zdravotnej poisťovne. Čiže za súčasného právneho stavu, naši občania, poistenci nemajú právnu istotu v tom, že im budú preplatky vrátené, a preto vás ešte raz prosím a zároveň žiadam, aby ste podporili môj návrh.
K nepriamej novele zákona o sociálnych službách. Povedalo sa tu už prakticky všetko, ja len skúsim povedať možno dve veci. Tá klauzula o poplatkoch vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov tam nie je preto, že by to chcelo ministerstvo práce alebo bývalé vedenie, alebo bývalá koalícia. Tá klauzula sa tam dostala na základe žiadosti predstaviteľov samospráv, starostov, primátorov, zriaďovateľov týchto zariadení, ktorí nevedeli kam z konopí, ktorí jednoducho nemajú dostatok peňazí na financovanie týchto zariadení. Dámy a páni, je veľmi jednoduché povedať, že zrušme túto klauzulu, nech sa páči, schváľte to, máte väčšinu, len, prosím vás, potom sa podpíšete pod stav, ktorý tu je a bude aj naďalej. Tie zariadenia jednoducho naozaj to si nikto si tu nevymýšľa, tie zariadenia naozaj nemajú dostatok peňazí. Samosprávy nemajú dosť peňazí na to, aby financovali zariadenia, ktorých sami sú zriaďovateľmi, tým dupľom nemajú peniaze na to, aby poskytovali podľa zákona príspevky neverejným poskytovateľom, tí sú diskriminovaní, taká je realita. Neverejní poskytovatelia sú radi, keď sa im dostanú nejaké odrobinky od samospráv.
Na druhej strane máme 15-tisíc ľudí, ktorí sú v poradovníkoch, a nie preto, že nemajú čo na práci, jednoducho chcú získať miesto v zariadení sociálnych služieb, ale tie miesta nie sú. No a prečo nie sú? Pretože potencionálni zriaďovatelia -
a znovu sa vraciame k samosprávam, k VÚC-kam - si nedovolia rozširovať tieto zariadenia. Nedovolia si stavať nové, pretože dobre vedia, že tým pádom by im ešte viac stúpol tlak na to, aby to museli financovať. Už to tu zaznelo mnohokrát. V penzióne, v tom typickom penzióne pre starších ľudí, pre dôchodcov je náklad na jedno miesto zhruba o tých 450, 500 eur vyššie. V zariadeniach, kde sú občania, ktorí sú nemobilní, ktorí majú rôzne fyzické hendikepy. Majú stupeň odkázanosti 5, 6, kde tým pádom je aj viac ošetrovateľov, opatrovateľov, tam sa tie náklady šplhajú cez tisíc eur mesačne. A to všetko musí dnes financovať samospráva. To sú veľké peniaze. Veď to nie je zadarmo.
V tom zákone ide o to, aby tí, ktorí na to majú peniaze, ktorí majú dostatočne vysoký dôchodok, respektíve majú rodinu, ktorá by mala pomôcť, máme tu zákon o rodine, máme tu predsa vyživovaciu povinnosť, máme tu medzigeneračnú solidaritu v rámci rodiny, tak títo klienti by mali platiť viac. Pretože na to jednoducho majú. My tu neriešime situáciu dôchodcov, ktorí žijú z 200-eurových dôchodkov. Ja poviem príklad, aby to bolo každému jasné. Aj médiám. Dnes, v nejakom zariadení, je dajme tomu predpísaná úhrada 180 eur. Typicky niekde v Prešovskom kraji 180 eur má platiť občan. Ten občan, dôchodca 80-ročný má dôchodok 200 eur. Viete koľko platí dnes? No neplatí tých 180 eur. On platí 162. A prečo? Preto, lebo podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2008, mu musí zostať takzvaná ochrana príjmu 20 % životného minima. Musí mu zostať 38 eur. Tak to bolo nastavené v roku 2008 prvou vládou Roberta Fica. Čiže opakujem ešte raz, dôchodca s podpriemerným dôchodkom platí len toľko, koľko môže. V tomto príklade 162 eur a nie 180, ktoré mu dnes predpisuje povedzme obec. Po novom by obec mala zdvihnúť poplatky. Dajme tomu, že to bude 300 eur. Dajme tomu, lebo tie náklady sú 600. Čo sa stane v prípade tohto dôchodcu, ktorý dnes platí tých 162 eur? Odpoveď pre tých, ktorí nevedia. Bude platiť aj naďalej tých istých 162 eur. A prečo? Pretože v zákone bola, je a bude ochrana príjmu, pravidlo o ochrane príjmu. To znamená, keď raz má dôchodok 200 eur, tak mu stále musí zostať tých 38 a stále bude platiť 162, nech by tá samospráva zdvihla poplatky akokoľvek vysoko. Ale čo sa stane v prípade dôchodcu, ktorý tam bude jeho sused a ktorý má dnes dôchodok 500 eur? Tak ten dnes, keď vyrubené poplatky sú 180, tak teda platí tých 180, lebo má dostatočne vysoký dôchodok. Keď samospráva zdvihne poplatok na 300, tak bude musieť platiť 300. Z tých 500 eur dôchodku mu stále zostane 200 eur. Pripomínam, že ide o zariadenie s celodenným pobytom, kde má od rána do večera všetko zabezpečené, či stravu, či kultúru, či zdravotnú starostlivosť, jednoducho, jednoducho všetko. Čiže ak mu zostane namiesto 300 eur 200, ak to niekto považuje za nejakú diskrimináciu, nech sa páči. Ale upozorňujem vás na to, že týmto spôsobom sa zastávate ľudí, ktorí majú relatívne, zdôrazňujem to slovo "relatívne", vyššie príjmy, resp. ľudí, kde ich rodina má relatívne vyšší príjem a môžu si dovoliť platiť si tieto poplatky sami. Rozhodne sa nezastávate a nebránite záujmy takzvaných starodôchodcov, ktorí majú tie nízke dôchodky. Vôbec nie. Práve naopak, tí, ktorí sú dnes v poradovníkoch, ktorí sa nemôžu do tých zariadení dostať, tak tí budú aj naďalej v ťažkej pozícii. Pretože, znovu sa vraciam na začiatok, tých peňazí jednoducho nie je dosť. A nie je ich dosť ani na to, aby samosprávy poskytovali ďalšie formy sociálnych služieb, napr. terénnu opatrovateľskú službu. Jednoducho veď našou snahou by malo byť, aby tieto služby pribúdali na Slovensku, aby tá obec naozaj tieto služby rozvíjala. Aby povedzme ten dôchodca nemusel ísť do zariadenia, kde, pri všetkej úcte, nie vždy je to to, čo naozaj potrebuje. Jemu viac vyhovuje, keď zostane vo svojom rodinnom prostredí, keď zostane medzi svojimi blízkymi, keď má svoju záhradku a keď sa nemusí sťahovať do prostredia, kde síce sú všetci milí a ústretoví, ale predsa doma je doma. To snáď uznáte. Ale na to potrebuje, aby niekto za ním chodil do tej domácnosti. Ale na to musí tá samospráva túto službu vedieť financovať. Ale ona na to jednoducho nemá peniaze. Ten koláč má svoju kapacitu a nenatiahneme ho. Zdôrazňujem ešte raz, že pravidlo 50% sa do zákona nedostalo preto, lebo sme nemali čo na práci, ale preto, lebo takto to od nás vyžadovali zriaďovatelia, samosprávy, primátori, starostovia.
Dobre, vrátim sa trošku dozadu v čase. Do decembra, resp. januára, kedy sme v tejto snemovni, keď som to ja v tejto snemovni ako minister predkladal novelu, ktorú vlastne teraz spätne riešime, v tom čase pani poslankyňa Tomanová predniesla jeden zaujímavý poslanecký pozmeňovací návrh, ktorým sa zamerala na zvýšenie práve tej ochrany príjmu. Čiže o čo vlastne ide? Ešte raz to poviem. Ak, poviem to trošku inak, ak je dajme tomu dieťa, teda už nie dieťa, ale dospelý človek, "18-ročné dieťa", ktoré už poberá svoj invalidný dôchodok v zariadení a vlastne rodičia by mali teraz financovať vyššie poplatky. Naozaj môže ísť o ťažkú situáciu a treba sa nad tým zamyslieť. To uznávam. To v praxi môže byť problém. A preto riešením by nemalo byť zrušenie klauzuly o 50 %, platba vo výške 50 %, ale riešením by malo byť, keď už teda chceme pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a nezvyšovať poplatky, riešením by malo byť zvýšenie takzvanej ochrany príjmu. Keď to chcete naozaj riešiť a keď chcete pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Nie bohatým, ktorí na to majú prostriedky, ale tým, ktorí to naozaj potrebujú. Riešením je zvýšiť ochranu príjmu. Preto ak dovolíte, prednesiem v mene troch poslancov - Eriky Jurinovej, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála - pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: Čl. III.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 73 ods. 8 a v ods. 10 sa slová "1,3 násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".
Doterajší čl. III sa primerane prečísluje. Vloženie nového čl. III sa premietne v názve zákona. Ustanovenie o účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2012.
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zvýši ochrana príjmu osôb, ktorý sa spoločne posudzuje s príjmom prijímateľa sociálnej služby, pretože sa zvýši suma, ktorá im musí ostať mesačne z ich príjmu, a to na dvojnásobok sumy zodpovedajúcej sume životného minima. Zároveň sa zvyšuje ochrana príjmu osôb, ktoré nie sú síce s prijímateľom sociálnej služby spoločne posudzované, ale vzniká im povinnosť uhrádzať náklady na sociálnu službu poskytovanú prijímateľovi z dôvodu príbuzenských vzťahov. Zároveň sa navrhuje, aby táto úprava bola účinná od 29. júna 2012.
Ešte raz pripomínam, že prakticky totožný pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý som predkladal ako minister predošlej vlády, predniesla pani poslankyňa Tomanová, ktorá navrhla fakticky to isté. Čiže riešením by malo byť zvýšenie ochrany príjmu a nie plošné ponechanie stavu, kedy či chudobný, či bohatý v úvodzovkách platia málo, lebo skrátka platia málo. A pripomínam, páni poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej vtedy podporil celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia. Mám tu pred sebou výpis z hlasovania. Takže tento návrh podporila napríklad pani, vtedy poslankyňa, Laššáková, samozrejme, podporila ho predkladateľka pani poslankyňa Tomanová, podporil ho napríklad pán poslanec Bublavý, pán poslanec Valocký a tak ďalej a tak ďalej. Čiže verím, že tak ako ste podporili poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, podporíte prakticky identický pozmeňovací návrh, ktorý sme práve predložili. Ďakujem.

Ďakujem. Neviem, čo skôr povedať, myslím si, že väčšinu z toho si nechám na svoj samostatný príspevok, ale chcem jednoducho reagovať na to, ak tu aj teraz zaznela štatistika, že priemerný dôchodok je 249 eur, chcem upozorniť znova a znova na to, že aj pri zavedení pravidla 50 % spoluúčasti tým dôchodcom, ktorí majú dnes povedzme 200, 220-eurové dôchodky, a to sú tí osemdesiatnici, ktorí skutočne musia niektorí z nich byť v zariadeniach sociálnych služieb, sa platby žiadnym spôsobom nezvýšia. Ak zariadenie bude musieť zdvihnúť platby, poplatky na povedzme 300 eur, tak títo dôchodcovia, ktorí platili doterajší poplatok, povedzme ktorý bol nastavený na úrovni 180 eur a z titulu ochrany príjmu, platili len 170, 175, viac ani cent, tak nebudú platiť ani cent, ani po 30. 6. 2012. Tá zmena sa dotkne dôchodcov, alebo občanov, ktorí majú relatívne vyššie dôchodky, čiže ak tu strana SMER bojuje zubami-nechtami za zrušenie pravidla 50 %, tak vlastne zastáva sa tých dôchodcov, ktorí majú 300, 400, 500-eurové dôchodky, a to nie sú starodôchodcovia. To sú práve ľudia, ktorí majú možno 63, 64 rokov a povedali si, že lepšie im bude v penzióne za 200-eurový poplatok, svoj dom predali, majetok dali deťom a nech sa postará samospráva, a tá samospráva sa potom postará, ale nie sú peniaze na iné sociálne služby.

Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu poistného, pán poslanec, naozaj obsahuje vymenované všetky štyri prípady, kedy poistencovi vychádza preplatok a vyhláška k ročnému zúčtovanie vlastne odporúča zdravotnej poisťovni, aby v takýchto prípadoch ročné zúčtovanie vykonala. To máte pravdu, ale dovoľte mi poznámku, vyhláška nie je zákon. Vyhláškou nie je možné prikazovať zdravotnej poisťovni, aby to ročné zúčtovanie naozaj urobila. Ak chceme, aby mali občania právnu istotu, že svoje preplatky dostanú, musíme zmeniť zákon. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu na to jednoducho nestačí. A ešte malá poznámka. Viete, že ste dostali návrh odo mňa ešte minulý týždeň, čiže je mi ľúto, ak sa to k vám nejakým spôsobom nedostalo, ale už v piatok som vám to v dopoludňajších hodinách zasielal, aby ste mali vy, aj pani ministerka čas sa s týmto návrhom zoznámiť. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, vážení prítomní, využil som príležitosť, ktorú ponúkol pán poslanec Raši tým, že navrhol svoj poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení na to, aby som sa pokúsil s vašou pomocou vyriešiť vážny problém, ktorý máme v zákone, ktorý sa týka ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie. Dovoľte mi trošku na úvod objasniť celú situáciu.
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie má za cieľ spravodlivým spôsobom vypočítať odvody poistenca, občana, zamestnávateľa na zdravotné poistenie na báze jeho všetkých celoročných príjmov a porovnať potom takto vypočítané poistné s preddavkami, ktoré poistenec, resp. zamestnávateľ platil počas predchádzajúceho kalendárneho roka. V mnohých prípadoch takto vychádzajú poistencom nedoplatky, pretože poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je vyššie ako suma preddavkov, ktoré boli zaplatené, ale v mnohých prípadoch vychádzajú aj preplatky. To znamená poistencovi vyjde v ročnom zúčtovaní poistné, ktoré je nižšie, ako je objem súčet preddavkov, ktoré počas roka zaplatil. Zmysel ročného zúčtovania je teda v tom, aby sa spravodlivo vypočítalo poistné a aby sa spravodlivo tým, ktorí tie preddavky platili vyššie, vrátili preplatky a, naopak, aby spravodlivo tí, ktorí mali vyššie príjmy zaplatili nedoplatky, ktoré im pri ročnom zúčtovaní vyjdú. V minulom roku táto poslanecká snemovňa prijala zákon alebo novelu zákona, podľa ktorého povinnosť ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie prechádza na zdravotné poisťovne. Poistenci a zamestnávatelia si vydýchli, pretože už túto nepríjemnú byrokratickú povinnosť nemusia robiť sami. Táto povinnosť prešla na zdravotné poisťovne, ktoré sa s ňou musia vyrovnať prvýkrát v tomto roku pri ročnom zúčtovaní za rok 2011. Zmena zákona sa udiala tak, že vlastne dovtedajšia povinnosť poistenca vykonať ročné zúčtovanie v presne nadefinovaných prípadoch podľa zákona sa nahradila povinnosťou zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie za svojho poistenca. Čiže tam, kde sme mali v zákone povinnosť poistenca podať ročné zúčtovanie, tam dnes máme povinnosť zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie zaňho. To sú všetko prípady, táto povinnosť je nadefinovaná v prípadoch, kedy poistencom a prípadným zamestnávateľom vychádzajú nedoplatky. Čiže tak ako si predtým musel urobiť zúčtovanie poistenec, teraz ho musí urobiť poisťovňa, poistencovi vyjde nedoplatok a ten potom následne na základe ročného zúčtovania sa musí zdravotnej poisťovni zaplatiť. Ale čo s preplatkami? Pripomeniem, že približne v dvoch tretinách prípadov v ročných zúčtovaniach vychádzajú nedoplatky a približne v jednej tretine prípadov ročných zúčtovaní vychádzajú preplatky. Čo s preplatkami? Ako to bolo doteraz?
Doteraz to bolo tak, že v prípade, kedy poistencovi vychádzal preplatok, nemusel si podávať ročné zúčtovanie a bolo len na ňom, či sa vlastne rozhodol ročné zúčtovanie vykonať dobrovoľne. Ak ho urobil, ak ho podal, vyšiel mu preplatok, zdravotná poisťovňa mu musela ten preplatok vrátiť. Ak ročné zúčtovanie nevykonal, vlastne dobrovoľne sa zriekol prípadnej možnosti na vrátenie preplatku, buď o tom nevedel, ale skôr si myslím, že šlo o prípady, kedy si povedal no nebudem to robiť, lebo ma to zbytočne zaťažuje, nestojí mi to za to. Čiže ak zúčtovanie nepodal na základe svojho rozhodnutia, tak teda preplatok, ak by mu nejaký vyšiel, vrátený nemal. Bolo to jeho rozhodnutie.
Teraz máme v zákone povinnosť zdravotnej poisťovne vykonať ročné zúčtovanie vtedy, keď poistencovi vychádza nedoplatok. Čiže paralelne ako predtým, ale nemáme tam žiadnym spôsobom ošetrené prípady, kedy poistencom vychádzajú preplatky. Je to vlastne na dobrej vôli zdravotnej poisťovne, či v takomto prípade občanovi svojmu poistencovi ročné zúčtovanie vykoná, alebo nie. Je možno aj možné pochybovanie, som právnik, ale tá právna istota, či mi ročné zúčtovanie poisťovňa urobí, keď nemusí, sa dá takisto namietnuť, pretože zdravotná poisťovňa musí urobiť to, čo jej zákon nariaďuje, ale nemala by robiť to, čo jej zákon neprikazuje. Čiže ročné zúčtovanie sa v takýchto prípadoch jednoducho neurobí a občan svoj preplatok, na ktorý by mal inak nárok, nedostane. Považujem to za vážnu chybu zákona, a preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorou by sa tento problém mal riešiť v prospech ľudí, občanov Slovenskej republiky.
Pripomeniem ešte čísla, o aký objem finančných prostriedkov ide. Podľa údajov, ktoré má napríklad zverejnená Všeobecná zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2009 vybrala na nedoplatkoch z ročného zúčtovania približne 19 mil. eur a, naopak, vrátila svojim poistencom a zamestnávateľom na základe ročného zúčtovania sumu približne 12 mil. eur. Podľa môjho odhadu, tak za všetky tri zdravotné poisťovne a za súčasných pomerov ide približne o sumu 15 mil. eur, ktoré môžu, ale nemusia občania dostať vo forme preplatkov z ročného zúčtovania. Ide o vážnu vec, a preto vás poprosím, aby ste sa nad týmto problémom zamysleli, a v dobrom to myslím, podpísali sa spolu so mnou pod takýto pozmeňujúci návrh. A teraz dovoľte, aby som ho prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1., ktorý znie:
1. V § 19 ods. 1 v druhej vete sa slová Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca," nahrádzajú slovami "Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca, ktorý o to nepožiadal do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva a,".
Doterajšie body 1 až 15 sa označujú ako body 2 až 16.
2. V čl. I v bode 15 v § 38a sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Poistenec podľa § 19 ods. 1 druhej vety má právo podať žiadosť zdravotnej poisťovni o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2011 do 31. augusta 2012."
Čiže ešte raz, o čo ide. Do zákona sa doplní ustanovenie, podľa ktorého zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie aj za poistenca, ktorý ju o to požiada. A to budú práve tí poistenci, ktorí sa za predošlého stavu sami dobrovoľne podávali zúčtovanie. Čiže tá ich bývalá nepríjemnosť, že si museli zúčtovanie podať sami sa nahradí, že len jednoducho požiadajú zdravotnú poisťovňu, aby ročné zúčtovanie urobili za nich, a budú mať vrátené preplatky. Ak by im zdravotná poisťovňa to zúčtovanie neurobila, čo umožňuje súčasný zákon, preplatky vrátené mať nebudú. Druhý bod vlastne rieši prechodné ustanovenie tohto roka, keďže už máme tento proces rozbehnutý, tak sa vlastne určuje lehota pre tento rok.
Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, pán kolega, vy ste hovorili vo svojej reči, že parlament je posvätná pôda a nemali by sme ju znesväcovať napríklad tým, že znížime počet poslancov. Ale ak tu mienite robiť takéto kabaretné vystúpenia, tak si, prosím, uvedomte, že práve takýmto spôsobom, práve takýmito vystúpeniami dehonestujete túto pôdu.
Pán poslanec Viskupič, pán kolega, povedal to, čo som mal na jazyku. Keby ste trošku skúmali históriu vlastne vášho zoskupenia nezávislých osobností, tak by ste vedeli, že iné nezávislé osobnosti vo vašom klube presne v podobnom duchu už takýto návrh v minulom volebnom období dávali. Vy kritizujete vlastne nepriamo aj vašich kolegov, ktorí pred necelým rokom dávali veľmi podobný návrh.
Ale čo je dôležité? Hovoríte a urážate posmešným tónom milión ľudí, ktorí sa zúčastnili na referende. Urážate 400-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu na referendum. Ja sám osobne som niekedy pred troma rokmi zbieral podpisy na referendum. Bolo to v zime, bolo to na uliciach, bolo to aj pri rôznych diskusných stretnutiach s mnohými vysoko inteligentnými ľuďmi, kde si vyprosujem v ich mene, aby ste ich označovali za nejakých darebákov, ktorí populistickým spôsobom tu chcú šetriť. Veď to je úplne, úplne absurdne! Urážate množstvo poctivých, slušných ľudí, ktorí chcú, aby tento parlament fungoval a aby sme tu mali parlamentnú demokraciu. K tomu patrí, samozrejme, možnosť, aby aj ľudia ako vy takým spôsobom ako tu ste sa prezentovali. Nech sa páči, len tak ďalej.

Pán kolega, citovali ste z programového vyhlásenia vlády krásne vyhlásenia o boji proti korupcii a o boji proti úžere. Hovorili ste, aké je skvelé, že má Slovensko jednofarebnú vládu. Pripomeniem, že jednofarebnú vládu sme na Slovensku mali 40 rokov a ako sme dopadli. K tej korupcii a boju proti úžere, po jednom mesiaci vládnutia tu máme prvé skutky vlády, tak vy asi neviete, ale ja vám to teda poviem, realita je taká, po tom jednom mesiaci, že pán minister práce pred pár dňami dal vyhodiť z úradu vysoko postavenú úradníčku, ktorá za mojej éry, za môjho pôsobenia ako policajný agent aktívne spolupracovala s príslušným útvarom ministerstva vnútra na odhaľovaní korupcie, ktorý viedol až do jednej zo známych finančných skupín. Bola odsúdená malá ryba v posledných dňoch, ale všetka česť pred touto mojou bývalou kolegyňou, ktorá už dnes má v rukách výpoveď.
Pokiaľ ide o boj proti úžere, ďalší fakt. Pán minister práce dal v minulých dňoch stopnúť nami starostlivo a dlho veľmi ťažko pripravovaný projekt IP kariet, ktorý získal podporu mnohých starostov na Slovensku, a práve preto, lebo to mal byť jeden z prvých, ale veľmi dôležitých krokov v boji proti úžere v rôznych či už osadách, ale aj na iných miestach Slovenska. Nemusím to dúfam, viac rozvádzať, asi ten projekt poznáte.