Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Svoje vystúpenie rozdelím na dve časti, najskôr budem sa ešte vracať k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som podal v dopoludňajšej diskusii a potom sa vyjadrím k navrhovanej zmene zákona o sociálnych službách.
Takže ak dovolíte, k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie, už som teda hovoril o tom, že ročné zúčtovanie robia po novom zdravotné poisťovne a podľa zákona ho musia vykonať pre tých...
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Svoje vystúpenie rozdelím na dve časti, najskôr budem sa ešte vracať k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som podal v dopoludňajšej diskusii a potom sa vyjadrím k navrhovanej zmene zákona o sociálnych službách.
Takže ak dovolíte, k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie, už som teda hovoril o tom, že ročné zúčtovanie robia po novom zdravotné poisťovne a podľa zákona ho musia vykonať pre tých poistencov, ktorým vychádza nedoplatok. Nemusia ho urobiť, respektíve zákon im nestanovuje takúto povinnosť v prípade, že poistencom vychádza preplatok, a preto navrhujem, aby takýto poistenci, poistenci, ktorým vychádza preplatok, mohli požiadať zdravotnú poisťovňu, aby im zúčtovanie vykonala, na základe čoho potom bude musieť zdravotná poisťovňa zúčtovanie urobiť, a poistenec dostane svoj preplatok vrátený.
Pán poslanec Raši, navrhovateľ zákona upozornil na to, že máme tu vyhlášku k ročnému zúčtovaniu. Áno, ide o vyhlášku č. 130 z roku 2012 k ročnému zúčtovaniu poistného, vyhlášku ministerstva zdravotníctva, kde v § 4 v ods. 2 sa hovorí, citujem, zjednodušene: "Ročné zúčtovanie sa môže vykonať najmä za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za..." a tak ďalej a sú tam vymenované tie prípady, kedy vychádza preplatok.
Čiže po prvé vyhláška nie je zákon, vo vyhláške nemôžeme nariaďovať, prikazovať zdravotnej poisťovni, čo má robiť, a po druhé v tej vyhláške je uvedené, ročné zúčtovanie sa môže vykonať za poistencov, čiže je to určité, nazvime to odporúčanie, ale nie povinnosť zdravotnej poisťovne. Čiže za súčasného právneho stavu, naši občania, poistenci nemajú právnu istotu v tom, že im budú preplatky vrátené, a preto vás ešte raz prosím a zároveň žiadam, aby ste podporili môj návrh.
K nepriamej novele zákona o sociálnych službách. Povedalo sa tu už prakticky všetko, ja len skúsim povedať možno dve veci. Tá klauzula o poplatkoch vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov tam nie je preto, že by to chcelo ministerstvo práce alebo bývalé vedenie, alebo bývalá koalícia. Tá klauzula sa tam dostala na základe žiadosti predstaviteľov samospráv, starostov, primátorov, zriaďovateľov týchto zariadení, ktorí nevedeli kam z konopí, ktorí jednoducho nemajú dostatok peňazí na financovanie týchto zariadení. Dámy a páni, je veľmi jednoduché povedať, že zrušme túto klauzulu, nech sa páči, schváľte to, máte väčšinu, len, prosím vás, potom sa podpíšete pod stav, ktorý tu je a bude aj naďalej. Tie zariadenia jednoducho naozaj to si nikto si tu nevymýšľa, tie zariadenia naozaj nemajú dostatok peňazí. Samosprávy nemajú dosť peňazí na to, aby financovali zariadenia, ktorých sami sú zriaďovateľmi, tým dupľom nemajú peniaze na to, aby poskytovali podľa zákona príspevky neverejným poskytovateľom, tí sú diskriminovaní, taká je realita. Neverejní poskytovatelia sú radi, keď sa im dostanú nejaké odrobinky od samospráv.
Na druhej strane máme 15-tisíc ľudí, ktorí sú v poradovníkoch, a nie preto, že nemajú čo na práci, jednoducho chcú získať miesto v zariadení sociálnych služieb, ale tie miesta nie sú. No a prečo nie sú? Pretože potencionálni zriaďovatelia -
a znovu sa vraciame k samosprávam, k VÚC-kam - si nedovolia rozširovať tieto zariadenia. Nedovolia si stavať nové, pretože dobre vedia, že tým pádom by im ešte viac stúpol tlak na to, aby to museli financovať. Už to tu zaznelo mnohokrát. V penzióne, v tom typickom penzióne pre starších ľudí, pre dôchodcov je náklad na jedno miesto zhruba o tých 450, 500 eur vyššie. V zariadeniach, kde sú občania, ktorí sú nemobilní, ktorí majú rôzne fyzické hendikepy. Majú stupeň odkázanosti 5, 6, kde tým pádom je aj viac ošetrovateľov, opatrovateľov, tam sa tie náklady šplhajú cez tisíc eur mesačne. A to všetko musí dnes financovať samospráva. To sú veľké peniaze. Veď to nie je zadarmo.
V tom zákone ide o to, aby tí, ktorí na to majú peniaze, ktorí majú dostatočne vysoký dôchodok, respektíve majú rodinu, ktorá by mala pomôcť, máme tu zákon o rodine, máme tu predsa vyživovaciu povinnosť, máme tu medzigeneračnú solidaritu v rámci rodiny, tak títo klienti by mali platiť viac. Pretože na to jednoducho majú. My tu neriešime situáciu dôchodcov, ktorí žijú z 200-eurových dôchodkov. Ja poviem príklad, aby to bolo každému jasné. Aj médiám. Dnes, v nejakom zariadení, je dajme tomu predpísaná úhrada 180 eur. Typicky niekde v Prešovskom kraji 180 eur má platiť občan. Ten občan, dôchodca 80-ročný má dôchodok 200 eur. Viete koľko platí dnes? No neplatí tých 180 eur. On platí 162. A prečo? Preto, lebo podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2008, mu musí zostať takzvaná ochrana príjmu 20 % životného minima. Musí mu zostať 38 eur. Tak to bolo nastavené v roku 2008 prvou vládou Roberta Fica. Čiže opakujem ešte raz, dôchodca s podpriemerným dôchodkom platí len toľko, koľko môže. V tomto príklade 162 eur a nie 180, ktoré mu dnes predpisuje povedzme obec. Po novom by obec mala zdvihnúť poplatky. Dajme tomu, že to bude 300 eur. Dajme tomu, lebo tie náklady sú 600. Čo sa stane v prípade tohto dôchodcu, ktorý dnes platí tých 162 eur? Odpoveď pre tých, ktorí nevedia. Bude platiť aj naďalej tých istých 162 eur. A prečo? Pretože v zákone bola, je a bude ochrana príjmu, pravidlo o ochrane príjmu. To znamená, keď raz má dôchodok 200 eur, tak mu stále musí zostať tých 38 a stále bude platiť 162, nech by tá samospráva zdvihla poplatky akokoľvek vysoko. Ale čo sa stane v prípade dôchodcu, ktorý tam bude jeho sused a ktorý má dnes dôchodok 500 eur? Tak ten dnes, keď vyrubené poplatky sú 180, tak teda platí tých 180, lebo má dostatočne vysoký dôchodok. Keď samospráva zdvihne poplatok na 300, tak bude musieť platiť 300. Z tých 500 eur dôchodku mu stále zostane 200 eur. Pripomínam, že ide o zariadenie s celodenným pobytom, kde má od rána do večera všetko zabezpečené, či stravu, či kultúru, či zdravotnú starostlivosť, jednoducho, jednoducho všetko. Čiže ak mu zostane namiesto 300 eur 200, ak to niekto považuje za nejakú diskrimináciu, nech sa páči. Ale upozorňujem vás na to, že týmto spôsobom sa zastávate ľudí, ktorí majú relatívne, zdôrazňujem to slovo "relatívne", vyššie príjmy, resp. ľudí, kde ich rodina má relatívne vyšší príjem a môžu si dovoliť platiť si tieto poplatky sami. Rozhodne sa nezastávate a nebránite záujmy takzvaných starodôchodcov, ktorí majú tie nízke dôchodky. Vôbec nie. Práve naopak, tí, ktorí sú dnes v poradovníkoch, ktorí sa nemôžu do tých zariadení dostať, tak tí budú aj naďalej v ťažkej pozícii. Pretože, znovu sa vraciam na začiatok, tých peňazí jednoducho nie je dosť. A nie je ich dosť ani na to, aby samosprávy poskytovali ďalšie formy sociálnych služieb, napr. terénnu opatrovateľskú službu. Jednoducho veď našou snahou by malo byť, aby tieto služby pribúdali na Slovensku, aby tá obec naozaj tieto služby rozvíjala. Aby povedzme ten dôchodca nemusel ísť do zariadenia, kde, pri všetkej úcte, nie vždy je to to, čo naozaj potrebuje. Jemu viac vyhovuje, keď zostane vo svojom rodinnom prostredí, keď zostane medzi svojimi blízkymi, keď má svoju záhradku a keď sa nemusí sťahovať do prostredia, kde síce sú všetci milí a ústretoví, ale predsa doma je doma. To snáď uznáte. Ale na to potrebuje, aby niekto za ním chodil do tej domácnosti. Ale na to musí tá samospráva túto službu vedieť financovať. Ale ona na to jednoducho nemá peniaze. Ten koláč má svoju kapacitu a nenatiahneme ho. Zdôrazňujem ešte raz, že pravidlo 50% sa do zákona nedostalo preto, lebo sme nemali čo na práci, ale preto, lebo takto to od nás vyžadovali zriaďovatelia, samosprávy, primátori, starostovia.
Dobre, vrátim sa trošku dozadu v čase. Do decembra, resp. januára, kedy sme v tejto snemovni, keď som to ja v tejto snemovni ako minister predkladal novelu, ktorú vlastne teraz spätne riešime, v tom čase pani poslankyňa Tomanová predniesla jeden zaujímavý poslanecký pozmeňovací návrh, ktorým sa zamerala na zvýšenie práve tej ochrany príjmu. Čiže o čo vlastne ide? Ešte raz to poviem. Ak, poviem to trošku inak, ak je dajme tomu dieťa, teda už nie dieťa, ale dospelý človek, "18-ročné dieťa", ktoré už poberá svoj invalidný dôchodok v zariadení a vlastne rodičia by mali teraz financovať vyššie poplatky. Naozaj môže ísť o ťažkú situáciu a treba sa nad tým zamyslieť. To uznávam. To v praxi môže byť problém. A preto riešením by nemalo byť zrušenie klauzuly o 50 %, platba vo výške 50 %, ale riešením by malo byť, keď už teda chceme pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a nezvyšovať poplatky, riešením by malo byť zvýšenie takzvanej ochrany príjmu. Keď to chcete naozaj riešiť a keď chcete pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Nie bohatým, ktorí na to majú prostriedky, ale tým, ktorí to naozaj potrebujú. Riešením je zvýšiť ochranu príjmu. Preto ak dovolíte, prednesiem v mene troch poslancov - Eriky Jurinovej, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála - pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: Čl. III.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 73 ods. 8 a v ods. 10 sa slová "1,3 násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".
Doterajší čl. III sa primerane prečísluje. Vloženie nového čl. III sa premietne v názve zákona. Ustanovenie o účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2012.
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zvýši ochrana príjmu osôb, ktorý sa spoločne posudzuje s príjmom prijímateľa sociálnej služby, pretože sa zvýši suma, ktorá im musí ostať mesačne z ich príjmu, a to na dvojnásobok sumy zodpovedajúcej sume životného minima. Zároveň sa zvyšuje ochrana príjmu osôb, ktoré nie sú síce s prijímateľom sociálnej služby spoločne posudzované, ale vzniká im povinnosť uhrádzať náklady na sociálnu službu poskytovanú prijímateľovi z dôvodu príbuzenských vzťahov. Zároveň sa navrhuje, aby táto úprava bola účinná od 29. júna 2012.
Ešte raz pripomínam, že prakticky totožný pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý som predkladal ako minister predošlej vlády, predniesla pani poslankyňa Tomanová, ktorá navrhla fakticky to isté. Čiže riešením by malo byť zvýšenie ochrany príjmu a nie plošné ponechanie stavu, kedy či chudobný, či bohatý v úvodzovkách platia málo, lebo skrátka platia málo. A pripomínam, páni poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej vtedy podporil celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia. Mám tu pred sebou výpis z hlasovania. Takže tento návrh podporila napríklad pani, vtedy poslankyňa, Laššáková, samozrejme, podporila ho predkladateľka pani poslankyňa Tomanová, podporil ho napríklad pán poslanec Bublavý, pán poslanec Valocký a tak ďalej a tak ďalej. Čiže verím, že tak ako ste podporili poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, podporíte prakticky identický pozmeňovací návrh, ktorý sme práve predložili. Ďakujem.
Skryt prepis