Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za vaše vystúpenie, pán minister, pretože bolo na pomerne veľkom rozsahu, tak budem naň reagovať vo svojom diskusnom príspevku v rozprave. Tu využijem len tých pár sekúnd na to, aby som pripomenul, keď hovoríte a obhajujete návrh tým, že ste ho poctivo prerokovali v rade solidarity so sociálnymi partnermi, že s tým dokonca živnostníci súhlasia, tak ak je, ak bolo všetko tak zodpovedne a dobre pripravené, tak sa teda pýtam, prečo nebol zákon vôbec zverejnený na portáli právnych predpisov, prečo sa k nemu nemohla vyjadriť verejnosť, prečo ste takýmto spôsobom, závažným spôsobom porušili legislatívne pravidlá vlády? Tak ako sa vyjadrili pripomienkujúce subjekty, napr. ministerstvá, pripomienkové konanie pri tom všetkom trvalo len dva pracovné dni, a pokiaľ ide o členov rady solidarity, ktorou sa oháňate a o ktorej hovoríte, že ako viete zjednocovať, tak výstup z rady solidarity ja vnímam tak, že v pripomienkovom konaní a na tripartite nesúhlasili s návrhom zákona ani Republiková únia zamestnávateľov, ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a dokonca s návrhom zákona nesúhlasilo ani KOZ, Konfederácia odborových zväzov. Nesúhlasil s tým nikto. Takže takto ste dokázali zjednotiť vašich sociálnych partnerov v postoji proti tomuto zákonu. (Potlesk.)

Ďakujem, tak v súhrne na všetkých troch kolegov. Naozaj mi je úprimne ľúto, že o zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to nie je dostatočný priestor, ten mesačný odstup medzi prvým a druhým čítaním je veľmi dôležitý. Nechcem nikoho podceňovať, ale najmä pre tých kolegov, ktorí nie sú v tej problematike až tak celkom doma. Mne sa páči, že niekoľko aktívnych kolegov sa rado nechá poučiť a trošku vyškoliť z toho, že o čom tento zákon, či o sociálnom, či o zdravotnom poistení, vlastne je. A pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, tak znovu opakujem, mám pripravených 14 pozmeňovacích návrhov, sám sa teším na to, či niektoré z nich získajú podporu koaličnej väčšiny alebo nie, nechajme sa príjemne prekvapiť. A takisto sa budem tešiť na prípadnú podporu toho samostatného malého zákona novely, kde sa má riešiť napríklad jeden fígeľ v sociálnom poistení, nemocenskom poistení, ktorý znamená dieru, cez ktorú utekajú Sociálnej poisťovni peniaze, či bude mať vláda a vládna koalícia záujem tento návrh podporiť, a tak pomôcť ušetriť Sociálnej poisťovni zdroje, ktoré jej cez rôznych špekulantov utekajú.
Ďakujem vopred.

Ďakujem, pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, najskôr na úvod dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podal návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A teraz dovoľte, aby som tak trošku zdôvodnil, prečo som podal tento návrh. Pred pár minútami som nielen ja, ale aj ďalší opoziční kolegovia, myslím, dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil každému, kto chcel počúvať, že v procese prijímania tohto zákona boli závažným spôsobom porušené legislatívne pravidlá vlády, pripomeniem ešte raz, zákon nebol vôbec zverejnený na portáli právnych predpisov, čím bola znemožnená možnosť verejnosti zúčastniť sa pripomienkovania, a ďalej samotné takzvané medzirezortné pripomienkové konanie, hovorím takzvané, pretože podľa môjho názoru nebolo vôbec platné, trvalo dva či tri dni, podľa toho, ktorý pripomienkujúci subjekt kedy stihol e-mailom dostať návrh zákona.
Ide pritom o zákon, ktorý sa dotkne obrovského počtu ľudí, prakticky každého občana Slovenska, či už súčasných, alebo budúcich dôchodcov, či už kvôli valorizácii, zmene dôchodkového veku, zmene mechanizmu výpočtu dôchodku, či kvôli tomu, že v zákone sú nedozerné, obrovské zmeny, ktoré poškodia jeden a pol milióna sporiteľov, ale naopak, potešia dôchodkové správcovské spoločnosti. Pokiaľ ide o odvody, či už sociálne, alebo zdravotné poistenie, tak dotknú sa tieto návrhy a zmeny asi 300 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, 800 tisíc dohodárov, 100 tisíc samoplatiteľov, pokiaľ ide o zdravotné poistenie, a 200 tisíc, ak nie viac, zamestnancov, ktorých príjem v hrubom je 1000 eur a viac. Je veľmi nešťastné, ak takto zložitý, komplikovaný zákon s obrovskými dôsledkami na temer všetkých občanov Slovenska je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré ste si práve pred chvíľkou odhlasovali, a osobne to považujem za nehoráznosť.
Čo je zaujímavé, tak zákon neobsahuje jednu jedinú pozitívnu vec pre nejakú skupinu ľudí. Neviem, či to takto môžem povedať, ale je obvyklé, ak sa robí nejaká zmena, tak sa tam nechajú aspoň nejaké hrozienka pre nejakú skupinu ľudí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, prepáčte na chvíľku, dámy a páni, poprosím každého, kto nemá záujem, nech radšej opustí sálu, nerušte pána poslanca.
Prepáčte, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ak v zákone je množstvo zmien, ktoré sa dotknú negatívnym spôsobom miliónov ľudí, tak ma zaráža, že v zákone nie je aspoň nejaká maličkosť, ktorá by aspoň niekoho potešila. Napríklad mamičky na materskej dovolenke pokračovaním v nami zavedenej tradícii predlžovania a zvyšovania materského na materskej dovolenke. Naopak, zákon obsahuje množstvo chýb, množstvo chýb, ktoré sú či už legislatívno-technického charakteru, a niektoré sa pravdepodobne podarí odstrániť vďaka zvýšenému úsiliu úradníkov a expertov na ministerstve práce, ale niektoré možno zostanú zachované v zákone. Ja spomeniem len takú jednu maličkosť, ja viem, že väčšina poslancov je mimo týchto tém, nezaujíma ich to, respektíve sa venujú inej oblasti, ale sú to dôležité zmeny, veci, ktoré sa dotýkajú skutočne desiatich tisícov ľudí, ak nie viac. Konkrétne chcem povedať, nie je dobre riešený mechanizmus priznávania zamestnaneckej prémie v zákone o dani z príjmov pre takzvaných dohodárov, pretože na jednej strane sa pohotovo navrhuje zavedenie odvodov z dohôd, ale na druhej strane sa jednoducho zabudlo na to, že v zákone o dani z príjmov v § 32a, kde sa hovorí o zamestnaneckej prémii, čo je určité daňové zvýhodnenie pre tých pracujúcich, ktorí majú nízky príjem, tak toto zvýhodnenie sa poskytuje tej skupine ľudí, ktorí spĺňajú pomerne komplikované podmienky, sú zamestnaní, majú plat odtiaľ potiaľ, je to tam nejako vymedzené, a zároveň je dnes, je v tomto zákone uvedené, že nesmú byť dohodári, keď to zjednoduším.
Je to tam preto, lebo doteraz sa odvody z dohôd neplatili, čiže dohodári mali takéto zvýhodnenie, čiže ministerstvo financií sa rozhodlo nedať im toto ďalšie, ale ak odo dňa D, to znamená od 1. januára 2013, sa z dohôd majú platiť odvody, tak potom nie je najmenší dôvod, aby sa takýmto zamestnancom popieral nárok na zamestnaneckú prémiu, tak ako ju majú priznanú iní zamestnanci, ktorí odvody už dlhšiu dobu platia. Čo je veľmi smutné, tieto zmeny sú namierené na tých, ktorí sú aktívni, tých, ktorí pracujú, podnikajú, živia sa vlastnou prácou a chcú si takto zlepšiť svoju životnú situáciu, či už sú to živnostníci, či už sú to zamestnanci s tým trošku vyšším príjmom, ale aj či sú to študenti, dohodári, dôchodcovia, ktorí popri štúdiu, respektíve popri poberaní dôchodku snažia sa zlepšiť svoj príjem tým, že pracujú na túto dohodu. Zarobia možno pár desiatok eur, ale ešte z toho im ideme zobrať. Zmeny v druhom pilieri sa veľmi negatívne dotknú najmä mladších sporiteľov a sporiteľov v strednom veku, ktorí majú do dôchodku ešte ďaleko. Možno si poviete, veď pokým tí pôjdu do dôchodku, tak sa veľa zmení, ale tie minimálne tri zmarené roky dôchodkového sporenia napáchajú pre nich veľké a skutočné veľké škody.
Pripomeniem, že podľa analýzy samotných pracovníkov ministerstva práce, modelový príklad uvedený v doložke vplyvov hovorí, že sporiteľ v mladom veku, ktorého čaká 40 rokov sporenia a má približne priemerný príjem, čiže okolo tých 750 - 800 eur mesačne, tak po schválení navrhovaných zmien príde na dôchodku z prvého piliera o sumu 90 tisíc eur. Opakujem, to je číslo, ktoré som si nevymyslel, ani nespočítal ja, ale samotní odborníci na ministerstve práce. Tieto zmeny budú zároveň ranami pre zamestnanosť, každý kto aspoň trošku rozumie ekonomike, nemôže poprieť, že akékoľvek zvýšenie daní, akékoľvek zvýšenie odvodov neprospeje zamestnanosti, to sa vzájomne vylučuje. Čo sa stane napríklad po zavedení odvodov z dohôd? Stane sa to, že mnohí ľudia, ktorí pracujú na tie dohody, pracovať jednoducho nebudú vôbec, stratia aj túto možnosť privyrobiť si. A ďalej možno niektorí budú robiť načierno, čiže štát nebude mať z nich vôbec nič, ani tú daň, ktorú možno platili. Ak sa zvýšia odvody nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom, budú sa hľadať finty a kúzla, akým spôsobom sa vyhnúť týmto vyšším odvodom. Ja poviem tak, ako to je, podávam a podával som ministerstvu práce aj pod novým vedením pomocnú ruku, napríklad v podobe môjho malého poslaneckého návrhu zmeny novely zákona o sociálnom poistení. Zatiaľ som sa s pochopením nestretol.
Čo ma zaráža, pokiaľ ide o mladých ľudí. Jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že študenti na dohody o brigádnickej práci študentov s tým istým odvodovým zvýhodnením teda nebudú platiť plných 48 percent z príjmu na dohody, ale "len", v úvodzovkách, 29 percent. Tak za týchto študentov podľa predloženej novely sa majú považovať len študenti do 25 rokov veku, čiže 26-ročný študent už nebude študent na to, aby si mohol uplatniť prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov, bude platiť odvody vyššie. To zasiahne v plnej miere napríklad študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, to znamená doktorandov.
Vláda odôvodňuje tento návrh tým, že treba niekde zohnať peniaze na dieru v štátnom rozpočte. Pripomeňme si, že ak sa schvália predložené návrhy zákona v tej podobe, akú sme ju dostali, tak 500 mil. eur pôjde do štátneho rozpočtu, respektíve do rozpočtu Sociálnej poisťovne na úkor sporiteľov a ich úspor na osobných dôchodkových účtoch a ďalších 500 mil. zaplatia tí, čo pracujú, sú aktívni, pracujú na dohody, sú živnostníci, zamestnanci, alebo sú samoplatitelia v zdravotnom poistení, zaplatia na vyšších odvodoch. Spolu jedna miliarda eur sa má získať takýmto spôsobom.
Na druhej strane je zarážajúce, že pritom všetkom je vláda ochotná dať Sociálnej poisťovni do správneho fondu ďalších 18 mil. eur, ako keby nestačilo tých 115 mil., ktoré sú tam teraz, dostane darček v podobe 18 mil., kým slávik nezaspieva. A druhá stránka mince, tie nenávidené dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sú už dva mesiace tak podozrivo tichučko, dostanú do svojich rozpočtov pridaných nových 18 mil. eur. Čiže namiesto doterajších približne 29 mil., sa môžu tešiť po novom na 48 mil. ročne. A takéto zmeny na úkor pracujúcich ľudí, a to študentov, dôchodcov, drobných živnostníkov a na prospech molocha správnej réžie Sociálnej poisťovne a na prospech dôchodkových správcovských spoločností navrhuje silne sociálne cítiaca vláda Roberta Fica. Áno, vážení priatelia, je to tak.
Dovoľte, aby som sa trošku vrátil do histórie, rok, dva dozadu. Daňovo-odvodová reforma, ktorú pripravovala a, žiaľ, nezavŕšila vláda Ivety Radičovej, takisto mala znamenať veľmi dôležité zmeny či reformy týkajúce sa odvodov alebo dôchodkového systému. Na rozdiel od vlády Roberta Fica, ktorá chce zobrať sporiteľom a pracujúcim jednu miliardu eur ročne, daňovo-odvodová reforma pripravená vládou Ivety Radičovej mala naopak, priniesť ľuďom o 60 mil. eur ročne do peňaženiek viac. Mala sa zaviesť spravodlivosť v odvodoch, mali sa vyrovnať určité nespravodlivosti zdedené z minulosti, mali sa napríklad znížiť odvody pre väčšinu zamestnancov, aj keď poviete symbolicky o 10 eur, ale znížiť, nie zvýšiť, mali sa znížiť minimálne vymeriavacie základy samostatne zárobkovo činných osôb a takto mali ľudia získať 60 mil., stačí si pozrieť doložky vplyvov, je to stále, samozrejme, na internete.
Pán premiér rád hovorí o tom, že tie nepopulárne zmeny, ktoré sú súčasťou takzvaného ozdravného balíčka, pokiaľ ide o zmeny v daniach a v odvodoch, sa dotknú vraj len 12 percent najbohatších ľudí. Ešte raz si, prosím, zopakujme, vyššie odvody budú platiť študenti, dôchodcovia a ďalší dohodári, spolu 800 tis. ľudí. Všetci živnostníci, či už zvýšením minimálnych základov, alebo zvýšením riadnych vymeriavacích základov, 300 tisíc živnostníkov bude platiť vyššie odvody. Ďalej, samoplatitelia v zdravotnom poistení, je ich vyše 100 tisíc, budú platiť vyššie odvody na zdravotné poistenie. A ďalej, vyše 200 tisíc zamestnancov, ktorí zarábajú 1000 eur mesačne hrubého a viac, budú platiť vyššie odvody spolu so svojimi zamestnávateľmi. Keď k tomu pripočítame 1,5 mil. sporiteľov, tak je to spolu, sú to spolu 3 mil. ľudí, ktorí budú takto dotknutí a k horšiemu.
Poďme si prejsť jednotlivé konkrétne zmeny. Pokiaľ ide o dohody, tí ľudia, ktorí pracujú na dohody, majú byť rozdelení na dve skupiny, výhodnejší režim z odvodnenia sa má týkať študentov a dôchodcov, kde sa zavádza 7-percentná sadzba spolu pre samotného zamestnanca, čiže študenta alebo dôchodcu, a zamestnávateľ bude platiť 22,8 percenta, spolu je to približne 29-percentné zvýšenie odvodov. Všetci ostatní ľudia, ktorí pracujú na dohodu, to znamená iní ako študenti, iní ako dôchodcovia, budú platiť 48-percentné odvody, s malou výnimkou týkajúcich sa takzvaných nepravidelných príjmov, kde tie percentá budú asi o 4 nižšie.
Čo považujem za nesprávne a nespravodlivé, je to, že tu sa vláda rozhodla zaťať skutočne veľkou sekerou. Áno, na dohodu pracuje mnoho ľudí, ktorí zneužívajú tento inštitút a legálne v súčasnosti tak obchádzajú platenie odvodov, pretože dnes sa z odvodov platí len symbolických 1,05 percenta na úrazové a garančné poistenie.
Pani podpredsedníčka, len sa chcem uistiť, či je v súlade s rokovacím poriadkom, aby mi mohol skákať do reči pán spravodajca, stačí mi odpoveď áno, alebo nie.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Čiže dnes je legislatívny stav taký, že ten, kto pracuje na dohodu, tak za neho zamestnávateľ odvádza 1,05 percenta odvodov na úrazové, garančné poistenie. To sa, "samozrejme", samozrejme v úvodzovkách, zneužíva tak, že tí, ktorí by inak boli zamestnaní na pracovnú zmluvu a odvádzali by tých klasických vyše 48 percent v súčte, tak takýmto spôsobom sa platí len to jedno percento.
Nie je to však také jednoduché, nie všetci Slováci a Slovenky, teda občania Slovenska, pracujú na dohodu so špekulatívnym zámerom. V pripomienkovom konaní vzniesla pripomienku napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorá upozorňuje na to, že nielen Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ale aj iné neziskové organizácie zamestnávajú rôznych externých spolupracovníkov na dohody. Sú to ľudia, ktorí majú svoje riadne zamestnanie, prípadne podnikajú a takouto formou sú legálne nadrobno zamestnaní v takýchto neziskových organizáciách. Zarobia si možno 10, možno 50 eur mesačne. Pre tieto neziskové organizácie nie je jednoduché zohnať peniaze na svoju prevádzku, nie je jednoduché zohnať peniaze na to, aby týchto externých spolupracovníkov vyplatili. Pokiaľ ide o Národnú radu občanov so zdravotným postihnutím, tak sú to napríklad ľudia, ktorí pomáhajú zdravotne postihnutým osobám pri ich každodennej aktivite, činnosti, aby ich život bol plnohodnotnejší. Ak sa majú plošne zaviesť odvody z dohôd, tak pre takéto neziskové organizácie, ako je napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, to prakticky znamená 50-percentný nárast týchto osobných mzdových nákladov na výplatu svojich spolupracovníkov. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím sa v pripomienkovom konaní oprávnene pýta, kde má na to zobrať peniaze? A to sú ďalšie neziskové organizácie, ja som tu už spomínal príklad športových klubov, sú to centrá voľného času, sú to školy a tak ďalej, a tak ďalej. Sú to organizácie, združenia, kde naozaj každé euro je vzácne. Život v týchto neziskovkách sa prakticky zastaví, ak budú musieť od 1. januára 2013 zvýšiť mzdové náklady na výplatu svojich spolupracovníkov prakticky o 50 percent. Preto by bolo vhodné využiť myšlienku a ideu, ktorú sme mali pripravenú my v daňovo-odvodovej reforme, a to, áno, zavedenie odvodov z dohôd, aby sa nešpekulovalo, aby sa systém nezneužíval, ale tak, aby sa odvody platili až pri príjme nad 190 eur mesačne. Na elimináciu rôznych špekulantov a špekulácií je to dobré riešenie a skutočne to dokáže zjednať alebo urobiť nápravu bez toho, aby boli poškodení práve tí, o ktorých hovorím, čiže zamestnanci na dohodu napríklad v neziskových organizáciách, ale aj v obciach, mestách, pri rôznych menších prácach a podobne.
Ja viem, nie je to jednoduché, urobiť to tak, ako sme to plánovali my. Tu poviem, v čom je rozdiel, objektívne v čom je rozdiel. Rozdiel je v tom, že naša daňovo-odvodová reforma, jedným z úmyslov bolo zavedenie, urýchlené zavedenie jednotného výberu daní, ciel a odvodov a s tým súviselo aj zavedenie jednoduchého ročného zúčtovania daní a poisteného na sociálne a poistného na zdravotné poistenie. Nie je až tak možné len tak zaviesť princíp platenia odvodov z dohôd od príjmu 190 eur mesačne, ak nemáte pripravený systém ročného zúčtovania poistného na sociálne poistenia. Nebude to jednoduché a dovolím si povedať, že prakticky sa to ani zrealizovať dať nebude. Ale chcem upozorniť, áno, treba niečo urobiť so špekuláciami, pokiaľ ide o dohody, ale nie tak, že takto zavedeným prísnym pravidlom platenia odvodov od prvého centa zárobku sa naozaj veľkou sekerou zotnú úplne všetci, špekulanti, ale aj tí, ktorí pracujú napríklad v tých centrách voľného času alebo v neziskových organizáciách. Čiže buď to urobiť poriadne, alebo to radšej nerobiť vôbec.
Pokiaľ ide o výhodnejší režim, tých len 29 percent platenia odvodov z dohôd, vládny návrh zákona takto má zvýhodniť dôchodcov, ktorí sú starobnými dôchodcami, alebo invalidnými dôchodcami, čiže poberajú buď starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Akosi sa pozabudlo na výsluhových dôchodcov, bývalých policajtov, vojakov, bývalých príslušníkov silových rezortov. Čiže ak sa schváli vládny návrh, dôchodca, ktorý poberá dôchodok zo Sociálnej poisťovne, bude mať výhodnejší režim pri platení odvodov z dohôd, a dôchodca, ktorý poberá, dôchodca, ktorý poberá dôchodok z výsluhového zabezpečenia, zo sociálneho systému policajtov, vojakov, čiže bývalý policajt, bývalý vojak, tak ten bude platiť odvody, ak pracuje na dohodu, v plnej výške. Osobne to považujem za diskrimináciu skupiny výsluhových dôchodcov a invalidných výsluhových dôchodcov a nevidím dôvod, prečo by tieto skupiny mali byť pri tomto režime rozdelené. Malo by to byť rovnako.
Už som hovoril, že na dohody o brigádnickej práci študentov nebudú môcť pracovať študenti starší ako 25 rokov. Čiže 26-ročný študent na základe rozhodnutia ministerstva práce nebude môcť pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, napriek tomu, že študentom jednoducho fyzicky je, pretože presiahol vek, ktorý ktosi kdesi nejako naplánoval. To zdôvodnenie, ktoré som dostal, pretože som komunikoval v tejto veci s odborníkmi z ministerstva práce, bolo také, že v celom našom sociálnom systéme sa hovorí o zvýhodnení študentov, napríklad pokiaľ ide o rodinné prídavky a podobne, do hranice 25, prípadne 26 rokov veku. To je fakt. Ale pozor, my v tomto zákone nehovoríme o tom, že študenti majú dostávať nejaký profit, nejakú dávku, ale práve naopak, tu hovoríme o odvodovom zaťažení študenta, čiže hovoríme o tom, koľko ten študent, obrazne povedané, bude platiť štátu, nie dostávať, ale dávať, on, študent. A tu treba paralelu hľadať skôr v zákone o zdravotnom poistení, ak si ho otvoríte, vážení kolegovia z opozície, tak tam zistíte, že to zvýhodnenie pri platení odvodov študentov podľa zákona o zdravotnom poistení je až do tridsiatich rokov veku. Čiže môj názor je taký, že nemali by sme diskriminovať pri platení sociálnych odvodov študentov starších ako 25, ak ich v zákone o zdravotnom poistení považujeme za študentov v tom výhodnejšom odvodovom režime, platí za nich štát zdravotné poistenie až do tridsiatich rokov veku. Ak chceme mať teda zákony kompatibilné a jednotné, tak nastavme 30 rokov aj pri sociálnom poistení, respektíve pri dohodách o brigádnickej práci študentov.
Priateľsky vás upozorňujem, naša vláda v minulom volebnom období urobila jednu politickú veľkú chybu, kedy sme práve nerozmysleným znížením veku v zdravotnom poistení, lebo to sa skutočne stalo, na 26 rokov, proti sebe obrátili všetkých, neviem, koľko ich je, 10 tisíc alebo koľko, doktorandov alebo študentov starších ako 25 rokov, pretože sme ich vlastne prinútili platiť si zdravotné poistenie ako samoplatiteľov. Veľmi rýchlo sme, samozrejme, na túto chybu prišli, aj keď už po účinnosti, a zákon sme museli vrátiť späť a znovu zaviesť hranicu tridsiatich rokov. V dobrom radím, nezopakujete tú istú chybu, ktorú sme urobili my. Pripomínam v tejto súvislosti ešte jednu vec, pokiaľ ide o doktorandov. Ako to vyzerá, pokiaľ ide o platenie odvodov doktorandmi, o platenie daní. Doktorandi, dnes to sú študenti tretieho stupňa vysokej školy, to je riadny študent. Vysokoškolské štúdium na Slovensku má tri stupne. Prvý - to je ten bakalársky, druhý - magisterský, tretí - doktorandský. Študent tretieho stupňa vysokej školy, čiže doktorand, dostáva doktorandské štipendium. Je to 500 až 580 eur mesačne, netto. Z tohto štipendia podľa zákona o dani z príjmov neplatí daň, je to príjem oslobodený od dane, a pokiaľ ide o zdravotné poistenie, ako tu už spomínam, tak až do veku tridsiatich rokov zdravotné poistenie za doktoranda platí štát. Pokiaľ ide o sociálne poistenie, tam je situácia taká, že štát za doktoranda neplatí sociálne poistenie, čiže ten doktorand nie je poistený ani na dôchodkové poistenie, ani na nemocenské poistenie, ani na poistenie v nezamestnanosti. Čiže napríklad doktorandka keď otehotnie, tak nemá nárok na materské, pretože nie je povinne nemocensky poistená. Veľká časť doktorandov tento problém rieši tak, že sa dobrovoľne poistia v Sociálnej poisťovni, čiže sú dobrovoľne poistené osoby, čiže platia si dobrovoľné nemocenské, dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Zvýšením minimálnych vymeriavacích základov pre SZČO podľa návrhu vlády na 50 percent priemernej mzdy, čiže číselne to znamená na 393 eur mesačne minimálneho základu, toto opatrenie nepostihne, netýka sa len SZČO, len živnostníkov, táto zmena sa týka aj všetkých dobrovoľne poistených osôb v Sociálnej poisťovni, čiže týka sa aj takejto skupiny doktorandov, ktorí sa rozhodli dobrovoľne sa poistiť, aby mali aspoň to základné zabezpečenie. Platia si to z vlastného vrecka, z toho 500-eurového štipendia. A tu ich vlastne potrestáme, pretože im zvýšime, tak ako zvýšime odvody živnostníkom, tak presne takisto zvyšujeme aj odvody týmto doktorandom. A znovu zopakujem, aby to bolo jasné. A zároveň im bránime pracovať na dohody o brigádnickej práci študentov, lebo majú viac ako 25 rokov. Čiže trestáme ich dvakrát. Skúsme sa nad tým zamyslieť.
Pripomínam, že ak je cieľom vlády, zavedením odvodov z dohôd vytlačiť, takzvane vytlačiť, dohodárov a urobiť z nich, nazvime to, riadnych zamestnancov v pracovnom pomere, tak obávam sa, že tento zámer sa vláde nepodarí. Prečo? Aj keď budú odvody z dohôd rovnaké, ako sú odvody z pracovných pomerov, tých 48 percent približne, tak stále podľa Zákonníka práce bude jednoducho, berme to pragmaticky, tak ako to život prináša, stále bude ten dohodár pre zamestnávateľa, hlavne pre menšie firmy, zaujímavejší, pretože tie nároky zamestnanca pracujúceho na dohodu sú podľa Zákonníka práce omnoho nižšie ako zamestnanca pracujúceho na pracovnú zmluvu. Lebo napríklad nemá nárok na dovolenku. Nemá nárok na preplatenie nadčasov. Nemá nárok pri výpovedi na dvoj-, má nárok len na 15-dňovú výpovednú lehotu bez akéhokoľvek odstupného. Aj pokiaľ ide o samotnú odmenu, tak pri odmene pracovníka na dohodu sa nerešpektuje podľa zákona zákon o minimálnej mzde, respektíve sadzby minimálnych mzdových nárokov, čiže keď sa dohodne dohodár so zamestnávateľom, že bude dostávať euro päťdesiat na hodinu, tak to bude euro päťdesiat, žiadny zákon sa tým neporušuje, ani neobchádza. Tak to jednoducho je. Čiže rozhodne sa zvýšením odvodov z dohôd nezvýši počet pracovných miest tým, že by zrazu húfne zamestnávatelia začali týchto dohodárov zamestnávať v riadnych pracovných pomeroch. To ani náhodou. Práve naopak, zvýšením odvodov dosiahneme len to, že mnoho týchto pracovných miest, čo len na tú dohodu, úplne zanikne.
Predčasní starobní dôchodcovia. Naša vláda zaviedla pravidlo - buď predčasný starobný dôchodok, alebo zárobok, ľudovo povedané, čo technicky vlastne znamenalo, že predčasný starobný dôchodca, ktorý pracoval takým spôsobom, pri ktorom bol dôchodkovo poistený, čiže buď mal živnosť a bol povinne poistený ako SZČO, alebo bol povinne poistený ako zamestnanec, pretože pracoval v pracovnom pomere, tak toto pravidlo, samozrejme, platí aj naďalej, ale vo svojej podstate sa sprísni. Sprísni sa preto, pretože predčasný starobný dôchodca, ktorý doteraz mohol pracovať na dohodu, a z tej sa odvody neplatili, čiže bolo to regulárne, tak z dohody po novom sa odvody na dôchodkové poistenie platiť budú. To teda znamená, že predčasní starobní dôchodcovia si nebudú môcť privyrobiť na dohodu, lebo aj tu sa potom vlastne aplikuje pravidlo - buď predčasný starobný dôchodok, alebo zárobok, z ktorého sa platí dôchodkové postenie. Čiže časť, pre časť týchto predčasných starobných dôchodcov to znamená, že táto možnosť zanikne.
Ťažko hodnotiť, nechcem to hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, lebo na to sa môžeme pozerať z obidvoch strán, nie je to jednoduchá otázka. Predčasný starobný dôchodok má plniť určitú funkciu, aj keď tento efekt neviem, či bol chcený, ale toto teraz nebudem rozoberať. Chcem len povedať, že to, že nám zákon beží v skrátenom legislatívnom konaní, má za dôsledok nie celkom vysokú kvalitu prijímaného zákona a obávam sa, že tu už asi nevymyslíme riešenie ako riešiť dieru, o ktorej práve poviem. Predčasný starobný dôchodca úplne pokojne bude môcť pracovať na tú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti s tým, že nepríde o predčasný starobný dôchodok, ak si uvedomí, že stačí, aby tú dohodu uzatváral tak, aby nepokryla celý kalendárny mesiac. Čiže dajme tomu tri týždne bude pracovať na dohodu o vykonaní práce, popritom poberá dôchodok, potom príde ten výplatný termín dôchodku, ktorý je, kedy je rozhodujúce, či v ten deň je poistený, no, nie je, pretože práve vtedy dohoda účinná nebude, prejde výplatný termín predčasného dôchodku a znovu sa zamestná na túto dohodu. Čiže takýmto jednoduchým spôsobnom si predčasný starobný dôchodca zabezpečí výplatu svojho dôchodku a zároveň bude môcť pracovať z tej dohody. Ja to ani nepropagujem, ani nechválim, ani nehaním. Hovorím čiste technicky o tom, že tu je takýto nedostatok v zákone, bolo by fajn to riešiť, ale v režime skráteného legislatívneho konania, kedy predpokladám, v stredu budeme hlasovať o zákone, to asi nestihneme.
Poďme teraz na samostatne zárobkovo činné osoby. Tu je niekoľko zmien, z toho sú vlastne podstatné dve. Jedna zmena, pokiaľ ide o zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov, a druhá, pokiaľ ide o zvýšenie samotných vymeriavacích základov odstránením takzvanej bulharskej konštanty a nahradením koeficientom 1,482. Poďme si to trošku rozobrať. Ministerstvo práce zvolilo takú šarmantnú taktiku pri rokovaniach so živnostníkmi, kedy odôvodňovalo zvyšovanie minimálneho vymeriavacieho základu tým, že z toho súčasného im vychádza veľmi nízky dôchodok. Takže preto treba zvýšiť minimálny vymeriavací základ zo súčasných 44,2 percenta priemernej mzdy na 50 percent priemernej mzdy. Nepochybne, ak sa zvýši minimálny základ, tak sa v konečnom dôsledku za súčasného znenia zákona o sociálnom poistení vrátane toho, čo bude po novele, zvýšia aj dôchodky samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov. To je pravda. Ale tento argument, tento argument trochu pokrivkáva. Pretože ak teda musí byť minimálny základ živnostníkov najmenej po novom 393 eur, tak potom sa pýtam, a čo tí zamestnanci, ktorých sú desaťtisíce, možno státisíce, ktorí zarábajú ako zamestnanci menej ako 393 eur, čo bude s nimi, aké budú mať dôchodky oni, veď takýchto zamestnancov je skutočne veľmi veľa, čo urobíme s nimi? Ďalej, zavádzame platenie odvodov z dohôd, dôchodkových odvodov. Čiže občan, ktorý zarobí, dajme tomu, 200 eur na dohodu, lepšiu prácu si nezohnal, tak z tých 200 eur, z toho 200-eurového základu, čo je o polovicu menej, bude platiť dôchodkové odvody. No, aký bude vyzerať potom jeho dôchodok? Veď to je presne to isté. Čiže táto zámienka, veď aspoň budú tam mať živnostníci vyššie odvody, je veľmi falošná, pretože čo potom s tými ostatnými poistencami, ktorí sú pod 393 eurami? Akéhokoľvek živnostníka, okrem pána Čižmárika, keď sa spýtate, či súhlasí s tým, že bude platiť vyššie odvody, tak vás niekam pošle a povie, že ak sa toto schváli, tak bude fakt vážne uvažovať, že živnosť položí, respektíve bude robiť načierno, alebo si niečo vymyslí.
Pán Čižmárik, ktorý zastupuje, predpokladám tak asi 53 živnostníkov, si dovolí rozprávať za celých, za celú obrovskú skupinu 300 alebo 400 tisíc živnostníkov. Ak si dobre pamätám, tak podľa údajov daňového riaditeľstva, osôb, ktoré sú registrované na daňovom úrade ako samostatne zárobkovo činné osoby, čiže majú DIČ a potenciálne sa ich týka platenie odvodov na sociálne zdravotné poistenie, tak tých je vyše 500 tisíc. Pán Čižmárik si osobuje právo hovoriť za 500 tisíc ľudí?
My tu máme petíciu, kde je podpísaných preukázateľne vyše 80 tisíc sporiteľov, a nie ste ochotní túto petíciu ani prerokovať, natož dať na názor týchto ľudí. A tu pán Čižmárik so svojou živnostenskou komorou, ktorá zastupuje, naozaj neviem, koľko živnostníkov, živnostenský zväz bude použitý ako argumentárium, že veď živnostníci súhlasia so zvýšením minimálnych základov. Dobre, nech už aj má Slovenský živnostenský zväz milión členov, zvýšenie minimálnych odvodov, minimálnych vymeriavacích základov sa netýka len dôchodkového poistenia, čiže tam by bol ten dopad na budúci dôchodok, ale to zvýšenie minimálneho základu sa predsa týka aj ďalších poistných fondov v Sociálnej poisťovni, ako je nemocenské poistenie, ako je invalidné poistenie. Takže to nie je len zvýšenie dôchodku. To je aj zvýšenie nemocenskej. Poviete si, no, veď výborne, budú mať vyššiu nemocenskú, budú mať vyššiu materskú. Keď si pozrieme štatistiky, tak zistíme, že veľmi malé percento živnostníkov čerpá nemocenské dávky, pretože sa im to jednoducho, po prvé neoplatí z hľadiska výšky toho, čo dostanú za to komplikované vybavovanie v Sociálnej poisťovni, a jednak mu utekajú kšefty, keď to poviem ľudovo. Ako nedovolí si sedieť niekde, alebo ležať niekde s tým, že však ja som na nemocenskej, veď fajn, veď nevadí, zákazky počkajú. To si skutočne nedovolí temer nikto z nich.
A ďalšia vec je absolútne jasná. Zdravotné poistenie, zdravotné poistenie je, tí, čo tomu trošku rozumejú, de facto daň. Čiže či platím viac, alebo platím menej, je to jedno. Ošetria ma v nemocnici, alebo neošetria, úplne rovnako. Dajú mi lieky, alebo nedajú, úplne rovnako. Čiže ak takto zvýšime minimálne vymeriavacie základy, zvýšime ich, samozrejme, aj v zákone o zdravotnom poistení, a to je čistá daň. Čiže zvyšujeme živnostníkom zdravotnú daň, keď to takto poviem.
Pripomeniem, že zdravotné poistenie ako také, sa vlastne, keď to trošku rozdelíme, sa zvýši zo súčasných 47,60 na približne 55 eur, a to má potom zase dopad v zdravotnom poistení na ďalších a ďalších, konkrétne na samoplatiteľov, ktorí budú platiť po novom už 55 eur, ale k tomu sa ešte dostanem.
Živnostenská konštanta, živnostnícka konštanta, 1,482, čiže po novom sa vymeriavací základ živnostníka nemá počítať ako základ dane delený bulharskou konštantou 2, prípadne 2,14 pri odvodoch na zdravotné poistenie, ale má sa počítať tak, že zoberie sa z daňového priznania základ dane, k tomuto základu dane sa pripočítajú odvody zaplatené za minulý rok na sociálne zdravotné poistenie, čiže ten základ dane sa zvýši a z tejto sumy, táto suma sa potom vydelí novou konštantou 1,482. Je veľmi ťažké a nemám tu priestor, ani, ani, ani to nebudem robiť, aby som to povedzme na tej našej plazme premietal, konkrétne čísla a výpočty. Je to veľmi ťažké, pretože náš odvodový systém je skutočne neprehľadný, a vôbec nie je jedno, či zamestnanec platí 14 percent, alebo či živnostník platí 14 percent, pretože pokým tu nebude zavedená takzvaná superhrubá mzda, tak to samotné nastavenie základu, z ktorého sa počítajú, či už dane, alebo odvody, nebude nikdy prehľadné a spravodlivé. Aj preto sme tak trvali v daňovo-odvodovej reforme vlády Ivety Radičovej, aby sa superhrubá mzda zaviedla, pretože tam by bolo jasne dané, kto má aký príjem, a jasne by každý videl, aké sadzby, aké odvody alebo dane z toho platí. Systém, kedy platí zamestnanec, zamestnávateľ a živnostník platí nejako inak, je značne neprehľadný a komplikuje nám porovnávanie jednotlivých, odvodového zaťaženia jednotlivých skupín poistencov.
Takže ak dovolíte, ja si teraz vynechám tú nejakú expertnú časť, kde by som možno mal ukázať na tabuli postup týchto výpočtov, a zjednoduším to. Pokiaľ ide o cenu práce, tak zo zamestnancovej ceny práce sa na odvody dáva približne 36 percent. Pokiaľ ide o živnostníka za súčasného stavu, za súčasného stavu, tak živnostník dáva na odvody zo svojej odmeny, alebo ceny svojej práce, ktorú vyfakturuje odberateľovi, približne 22 percent. Čiže zamestnanec 36, živnostník 22. Je z toho cítiť značný nepomer. A keď som absolvoval ako minister diskusie so živnostníkmi, tak bolo to síce veľmi ťažké, ale ak sme si tieto výpočty dali vedľa seba, tak tí, ktorí rozmýšľajú aspoň trošku sebakriticky, tak museli uznať, že to odvodové zaťaženie živnostníkov je skutočne nižšie.
To, čo navrhuje minister Richter, vlastne znamená, že z tej ceny práce živnostníka, alebo z tej odmeny živnostníka, alebo z toho základu dane živnostníka pôjde na odvody približne 31 percent, čiže dovoľte, ešte raz, zamestnanec z odmeny celkovej, odvody, cena práce - 36 percent, návrh ministra Richtera - živnostníci 31 percent, doterajší stav - 22 percent. To, čo sme navrhovali my v reforme vlády Ivety Radičovej, takto prepočítané zaťaženie, ale veľmi ťažko sa to porovnáva, pretože tam boli ešte rozdiely v daniach, sa pohybovalo na úrovni niekde 26-27 percent. To znamená, ja súhlasím s tým, súhlasím s tým, aby sa dosiahla vyššia spravodlivosť a aby boli rovnoprávnejšie výšky odvodov pre jednotlivé skupiny osôb, to znamená porovnanie zamestnanec - SZČO, avšak dá sa, dá sa pochybovať, či tých 36 verzus 31, čo je už veľmi, naozaj veľmi blízko, je dobré riešenie, pretože živnostníkov skutočne dosť zaťaží. Pre nich to jedno nie je. Čiže osobne by som odporúčal citlivejší postup a prístup, a to nielen v postupnom znižovaní, alebo teda zvyšovaní odvodov, teda znižovaním toho koeficientu, ale zastavenie sa na pre živnostníkov väčšej výške, čiže aby neplatili toľko. To bude jeden z mojich pozmeňovacích návrhov, mimochodom. Tak ako jeden z mojich pozmeňovacích návrhov budem navrhovať, aby sa minimálny vymeriavací základ živnostníkov nastavil na 40 percent priemernej mzdy.
Prejdime ďalej na skupinu dobrovoľne poistených osôb. Pokiaľ ide o dobrovoľne poistené osoby, podľa zákona o sociálnom poistení sú to osoby, ktoré si dnes musia platiť, ak sú dobrovoľne poistené, takzvaný kompletný balík dobrovoľného poistenia, čiže dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Spolu tieto dnešné odvody pre dobrovoľne poistené osoby sú vo výške najmenej 119 eur, 51 centov. Čiže čo sa napríklad deje. Máme v súčasnosti asi 10 alebo 15 tisíc dobrovoľne poistených osôb, ktoré sú poistené najmä kvôli tomu, aby takto získali nárok na starobný dôchodok, aby si doplnili chýbajúce roky na tých povinných 15, kedy vzniká nárok na starobný dôchodok, tak zvýšením minimálnych vymeriavacích základov na tých 393 eur alebo 50 percent priemernej mzdy budú dotknuté aj dobrovoľne poistené osoby, pretože, pretože ich minimálny základ sa takisto zvýši, a pre nich to bude mať dopad, budú platiť oproti dnešnému roku o 19 eur vyššie odvody. Nevylučujem, že to pre niektorých z nich bude posledná kvapka a že z dobrovoľného poistenia sa odhlásia. Odhlásia, to znamená, že Sociálna poisťovňa nedostane viac, ale naopak, dostane menej.
Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, pretože v tomto zákone je "ukryté", ukryté v úvodzovkách, aj novelizácia zákona o zdravotnom poistení, a preto ma trošku mrzí, že v tejto rozprave nie je prítomná ministerka zdravotníctva, tak dobrovoľne poistené osoby, respektíve správnejší výraz - samoplatitelia, alebo dobrovoľne nezamestnaní sa zvykne používať pojem v zdravotnom poistení, budú platiť mesačne o 7,50 eura viac. Čiže namiesto súčasných 47,58 eur budú platiť 55,02 eur. Ešte pred dvoma rokmi platili 26 eur. Po schválení tohto návrhu budú platiť 55, to je viac ako dvojnásobné zvýšenie.
Znovu sa vrátim k tomu, čo urobila vláda Ivety Radičovej a čo hodnotím ako chybu a, žiaľ, žiaľ, stalo sa, malo to veľmi negatívne dopady. My sme takisto zvyšovali tieto odvody pre samoplatiteľov na zdravotné poistenie a výsledkom bolo to, že desaťtisíce takýchto osôb sa poodhlasovali ako samoplatitelia zo zdravotných poisťovní a prihlásili sa ako poistenci štátu, pretože sa zaregistrovali na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Figu borovú im šlo o to, aby sa uchádzali o zamestnanie. Nemali žiadny, ani nemajú žiadny záujem, aby im úrad práce našiel, alebo pomohol nájsť nejakú prácu. Šlo len a len o to, že takýmto spôsobom sa zbavili povinnosti platiť zdravotné poistenie. A naopak, za nich začal, alebo musel teda platiť štát. A podaktorí si aj vybavili rovno dávku nejakú sociálnu, pretože keď už sa raz unúva na úrad práce, tak čoby si nezobral so sebou aj nejaký ten peniaz, ktorým si obohatí svoju kasu priamo. Čiže takýmto nešťastným krokom sa vlastne znížil počet samoplatiteľov a zvýšil sa počet evidovaných nezamestnaných, to po prvé. Po druhé, zdravotné poisťovne dostali menej peňazí, pretože, neviem, či mi budete veriť, ale je to naozaj tak, samoplatiteľ platí o dosť viac ako štát za evidovaného nezamestnaného. Po novom ten rozdiel bude 55 eur samoplatiteľ a 34 eur štát, čiže to vlastne znamená, keď ako samoplatiteľ mám platiť, 55 má dostať zdravotná poisťovňa, zmením ten svoj status, zaregistrujem sa ako nezamestnaný, bude za mňa platiť štát, tak zdravotná poisťovňa za mňa dostane 34, o 21 menej. Čiže zdravotná poisťovňa bude mať menšie zdroje. A ten samoplatiteľ, samozrejme, tých 55 eur ušetrí a hotovo. Toto reálne hrozí a nepodceňoval by som to.
Pokiaľ ide o zamestnancov, tak tých sa dotkne hlavne zvýšenie takzvaných maximálnych vymeriavacích základov. Áno, dnes je v systéme dosť veľký neporiadok v tom zmysle, že máme rôzne nadefinovanú výšku takzvaných maximálnych vymeriavacích základov. Neviem, či to poviem z hlavy presne, nemocenské poistenie, garančné poistenie, tam máme strop vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy, ďalej zdravotné poistenie, tam je strop vo výške trojnásobku priemernej mzdy a starobné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, invalidné poistenie, rezervný fond, tak tam máme strop vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Čiže je dobrý úmysel urobiť v tom poriadok a zjednotiť tieto maximálne vymeriavacie základy.
Ja by som úplne súhlasil, a tak to budem aj navrhovať pozmeňovacím návrhom, aby to zjednotenie bolo vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Áno, zaveďme istú vyššiu solidaritu pri platení odvodov aj touto formou, ale zdá sa mi, že navrhovaný päťnásobok priemernej mzdy, čo číselne znamená sumu 3 930 eur, môže mať znovu dosť nepríjemné dôsledky pre rozpočty, pretože ľudia, ktorí majú už takto vysoké príjmy, neviem, ako to povedať, nie sú žiadne béčka. Jednoducho, takýchto ľudí naštvete a oni budú hľadať možnosti ako si takzvane optimalizovať výšku svojich vymeriavacích základov, príjmov a v konečnom dôsledku odvodov a daní. Tie možnosti ako optimalizovať tu sú a ja zatiaľ nevidím snahu, že by ministerstvo práce tie niektoré možnosti sa snažilo zalepiť. Čiže možno niektorí vám budú naozaj platiť viac, ale niektorí si tie cestičky nájdu.
Druhá vec je, že takéto zvyšovanie odvodov nezvýši príliš renomé Slovenskej republiky napríklad u zahraničných investorov, pretože tí, čo tu sú, respektíve, čo uvažujú sem prísť, pretože ak teda zistia pri tých manažérskych pozíciách, že ten manažér zrazu bude mať nižší čistý príjem, že ten zamestnávateľ bude musieť o dosť podstatnú sumu platiť odvody, vyššiu, tak sa budú pýtať, čo sa deje, čo toto má znamenať. A môže to zanechať negatívnu stopu na ich uvažovaní o ďalšom investovaní na Slovensku.
Poďme ďalej, ďalšou zmenou, ktorá vlastne nie je zmena, ale mala by byť, je správny fond Sociálnej poisťovne. Kto si dá tu námahu a prečíta si poctivo doložky vplyvov, ktoré ministerstvo priložilo, tak ako sa sluší a patrí k zákonu, tak sa dočíta, citujem vlastne nepriamo materiál, ktorý pripravili zamestnanci, pracovníci, experti ministerstva práce, že zvýšené odvody, tá väčšia báza platených odvodov, z ktorej sa počíta príspevok do správneho fondu, sa prejaví tak, že: "Sociálna poisťovňa oproti doterajšiemu stavu už v tomto roku dostane ďalších 6,6 mil. eur, teda v roku 2012, v roku 2013 získa Sociálna poisťovňa dodatočných 14,4 mil. eur. V roku 2014 získa dodatočných 16,3 mil. eur. A napokon v roku 2015, kedy už všetky tie zmeny, hlavne pokiaľ ide o živnostníkov, budú bežať naplno, tak správny fond Sociálnej poisťovne získa viac o 18,1 mil. eur." Citoval som, citoval som údaje z doložky vplyvov.
Čiže na zmenách, na väčšom platení, väčšom rozsahu platených odvodov, dohodári, živnostníci, nadpriemerne zarábajúci zamestnanci, získa Sociálna poisťovňa, pretože ten väčší balík vybratého poistného pri nezmenenom príspevku 2,4 percenta z vybratého poistného do správneho fondu znamená v konečnom dôsledku naviac osemnásť miliónov. Ja sa pýtam, prečo? Prečo?
Podľa mojich prepočtov úplne pokojne si môžeme dovoliť z hľadiska fungovania Sociálnej poisťovne znížiť percento pre tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne z tých súčasných 2,4 postupne na dve percentá v roku 2015, pretože pri takomto kroku Sociálna poisťovňa bude dostávať vlastne v absolútnej hodnote zhrnutím inflačných parametrov to isté, čo dostáva teraz.
To, že sa zväčší počet poistencov, že im pribudne práca, no, neviem, či je to korektný argument v situácii, keď všetci šetríme, všetci poctivo šetríme. Živnostníci, dohodári budú platiť vyššie odvody, ale Sociálna poisťovňa skrátka potrebuje zväčšiť počet zamestnancov. Sociálna poisťovňa, pán generálny riaditeľ, šetriť nebude?
Preto môj pozmeňovací návrh, jeden z tej série, bude aj o tom, aby sa percento tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne postupne do roka 2015 znížilo na dve percentá. Pripomeniem, že v Sociálnej poisťovni nepochybne boli a možno ešte stále sú rezervy, veď podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne pred približne dvoma týždňami, Sociálna poisťovňa za prvý polrok 2012 oproti rozpočtu ušetrila, väčší výber, nižšie výdavky, ušetrila za prvý polrok 2012 sumu 123 mil. eur. To by v prepočte na celý rok, na celoročnú bázu znamenalo približne 250 mil. eur. Čiže pri dobrom manažérskom prístupe a riadení Sociálnej poisťovne vieme, vieme takto ušetriť pre štátny rozpočet veľmi slušné peniaze, štvrť miliardy eur. To je štvrtina toho, aké sú dopady tohto nešťastného zákona. (Hlasy v rokovacej sále.) Áno, v zdravotníctve, ja viem.
Aby som len stále nekritizoval, aby som aj pochválil, súhlasím s návrhom, podľa ktorého sa má znížiť maximálna dávka v nezamestnanosti v prepočte na výšku priemernej mzdy, čiže sa ten strop nastaví prísnejšie, čiže jednoducho povedané, najväčšia možná suma dávky v nezamestnanosti bude mesačne 786 eur. Myslím si, že je to dostatočná suma na to, aby nezamestnanému zabezpečila jeho životné potreby. A jednak sa tak ušetrí, a jednak sa tak možno sčasti podarí eliminovať niektorých usilovných nezamestnaných, ktorí napriek tomu, že majú možnosti okamžite po strate zamestnania sa zamestnať niekde inde, povedia si, však tých 1200 eur mesačne v podobe dávky v nezamestnanosti je celkom zaujímavých, čo sa budem ponáhľať nájsť si nové zamestnanie.
Kvitujem aj zmeny v prvom pilieri. Bolo by asi čudné, keby som nekvitoval to, čo sme chceli zaviesť v daňovo-odvodovej reforme, ktorej súčasťou mali byť aj tieto závažné a dôležité, pre udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku, zmeny, ktoré chcela prijať už vláda Ivety Radičovej.
Čiže zopakujme si alebo pripomeňme si, o čo ide. Pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, v prechodnom období sa budú všetky dôchodky zvyšovať o pevnú sumu. Čiže každému dôchodcovi, keď to trošku zjednodušíme, samozrejme, bude sa to robiť podľa jednotlivých tých typov dôchodkov. Dôchodky sa budú zvyšovať každému rovnako. Je to mechanizmus, ktorým sa sčasti aspoň vyrovnajú tie dosť vysoké, v niektorých prípadoch, rozdiely v dôchodkoch, ktoré už boli priznané a ktoré sa vlastne pri zvyšovaní dôchodkov o percento, percentuálnym spôsobom neustále viac a viac roztvárajú.
S odstupom času, a možno toto by práve stálo za väčšiu diskusiu v parlamente, na ktorú teda priestor, žiaľ, nebude, by bolo možné, dobré zamyslieť sa nad tým, či toto riešenie je to správne. Ja len budem teraz nahlas rozmýšľať. Prečo sa takáto valorizácia navrhuje a má aj pomerne slušnú podporu? No, preto, lebo je tu rozdiel medzi takzvanými staro- a novodôchodcami, čiže tými, ktorí išli na dôchodok pred rokom 2004, po roku 2004.
Možno by sa tento rozdiel dal riešiť, hovorím, nahlas rozmýšľam, dal riešiť tým spôsobom, že špeciálne tí dôchodcovia spred roka 2004, im by sa dôchodky valorizovali nejako inak ako tým, ktorým boli dôchodky priznané po 1. 1. 2004, Možno by bolo dobré prijať nejaký taký takzvaný zmiešaný model, že sčasti pevná suma, sčasti percento, aby tí, ktorí majú tie dôchodky vyššie ako priemer, aby sa necítili príliš retroaktívne vlastne ukrivdení, pretože v našom prvom pilieri doteraz bol v praxi realizovaný princíp zásluhovosti, a môže to niektorých poberateľov dôchodkov nielen trápiť, ale možno aj viesť k podaniu na Ústavný súd. Hovorím, nahlas rozmýšľam. Nie je to zlé riešenie, možno, že by sme v diskusii vedeli to trošku doladiť.
Čo je potom podstatné ale, postupne sa bude prechádzať pri valorizácii dôchodkov na takzvanú dôchodcovskú infláciu. Keď sme s týmto návrhom prišli niekedy pred rokom, tak sme utŕžili obrovskú kritiku. V prvom rade tá kritika šla o tých, ktorí vôbec, prepáčte, nerozumejú tomu, čo ten pojem vlastne znamená. Dôchodcovská inflácia, to je niečo dehonestujúce, čím urážame milión dôchodcov. Pritom to tak vôbec nie je.
Inflácia, keď budem používať také ľudovejšie termíny, nechcem ísť do odborných výrazov, inflácia vlastne znamená medziročný rast cien, priemerných cien tovarov, ktoré ľudia nakupujú. Tovarov a služieb. Vychádza sa z takzvaného spotrebného koša. Je to v kompetencii štatistického úradu, čiže v tom takzvanom spotrebnom koši je akýsi vážený priemer tých tovarov a služieb, ktorý občania Slovenska nakupujú pravidelne. Či už sú to potraviny, či už sú to napríklad dovolenky, či sú to autá, či sú to lieky, či sú to nejaké platby za kultúru, za knihy, za zdravotníctvo a podobne. Čiže pel-mel všetkého možného.
Dôchodcovská inflácia je špecificky meraná, meraná ako rast, medziročný rast spotrebiteľských cien tých tovarov a služieb, ktoré nakupujú selektívne vybrané domácnosti dôchodcov. Je asi každému intuitívne jasné, že veľkú časť výdavkov domácností dôchodcov tvoria najmä výdavky za bývanie, za energie, za potraviny, samozrejme, lieky, zdravotnú starostlivosť, a v omnoho menšej miere ako ten slovenský priemer dôchodcovia míňajú svoje peniaze napríklad na kúpu elektroniky alebo dovoleniek, áut a podobne. Nech sa nikto na mňa nehnevá, takto to jednoducho je. A preto tu máme inštitúciu, ktorá sa volá štatistický úrad, aby s týmito číslami pracovala.
Je nesporné a dokázateľné, nemám tu po ruke čísla, ale stačí si pozrieť stránku štatistického úradu, tam to nájdete, že keď vedľa seba porovnáme medziročne rast spotrebiteľských cien, ten štandardný, tá štandardná inflácia, a na druhej strane dáme rast spotrebiteľských cien, tých komodít, ktoré nakupujú dôchodcovia, tak tá takzvaná dôchodcovská inflácia je z dlhodobého priemeru jednoducho vyššia. Nie nejako veľmi, zásadne, ale vyššia.
To znamená, ak vedieme debatu o tom, či je pre dôchodcov lepšie, výhodnejšie valorizovať dôchodky o infláciu alebo o takzvanú dôchodcovskú infláciu, tak z tých dvoch možností je pre nich výhodnejšia tá dôchodcovská inflácia, pretože takto získajú viac.
Samozrejme, nielen Jednota dôchodcov, ale aj iní sa pýtajú, a prečo teda prechádzame na takýto model, prečo nezostaneme pri takzvanej švajčiarskej indexácii dôchodcov, teda súčasný stav, ktorý znamená, že dôchodky sa valorizujú tak, že prvým valorizačným kritériom je medziročný rast platov. A druhým valorizačným kritériom je medziročný rast spotrebiteľských cien, čiže inflácia. A v pomere päťdesiat ku päťdesiat je to vážený priemer vlastne týchto dvoch parametrov.
Ak sa bude valorizovať len o dôchodcovskú infláciu, dá sa predpokladať z dlhodobého hľadiska, že to bude skutočne pre dôchodcov menej výhodné ako ten súčasný švajčiarsky model. Nie je to jednoduché, pretože sú roky, kedy, kedy ten rast cien je dosť dramatický. To bol napríklad rok 2011, keď išli ceny o viac ako štyri percentá hore, a v prípade tej dôchodcovskej inflácie to bolo možno ešte viac. Čiže keby to bolo zavedené ešte za našej vlády, tak by dôchodcovia mali zrejme viac pridané na dôchodkoch, ako sa nakoniec stalo, ale pri predpoklade, že ekonomika Slovenska sa zotaví a bude znovu šliapať na plné obrátky, tak tam ten rast priemerných miezd by mohol alebo mal prevýšiť rast spotrebiteľských cien. Ale nie je to jednoduchá otázka.
Argument, prečo valorizovať dôchodky inflačným kritériom, je ten, že takáto valorizácia garantuje dôchodcom, že ich životná úroveň sa jednoducho nezmení, nezníži. Nezníži, pretože keď, veľmi to zjednoduším, veľmi to zjednoduším. Ak povedzme poplatky za bývanie dôchodcu, ak platí povedzme 200 eur mesačne za bývanie, za energie, tak ten rast cien, keď bude medziročne o päť percent a bude musieť ďalší rok platiť 210, tak o tých istých päť percent mu vlastne sa zvýši dôchodok, čiže to, čo bude musieť platiť viac za služby, tovary, ktoré nakupuje, tak to mu vlastne v prepočte vyrovnáme zvýšením dôchodkov. Čiže tá životná úroveň rásť síce asi nebude, ale nebude ani klesať.
Ďalšie opatrenie, ktoré navrhuje ministerstvo, ktoré teda je prebraté z našich plánov, z našich zámerov, je zvýšenie solidarity pri výpočte dôchodku, ktoré sa vlastne prejavuje iným parametrickým nastavením takzvanej redukcie a antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu.
Keďže nás pani kolegyňa Vaľová už dostatočne vyškolila z toho, čo je to priemerný osobný mzdový bod, tak ja nebudem opakovať jej chvályhodné úsilie a nebudem sa k tomu vyjadrovať ďalej. Mám tu ale zase také, tak ako nahlas rozmýšľam, jeden návrh, ktorý ale znovu asi nezvládneme v skrátenom legislatívnom konaní dostatočne si zvážiť a prejsť, a to tento. Zvyšujeme, máme zavedenú, a teda zvyšujeme solidaritu pri výpočte novopriznávaného dôchodku. Zvyšujeme princíp solidarity pri priznávaní novovypočítavaného dôchodku. V poriadku, dobre. Berme túto filozofiu, že je správna, ale potom sa pýtam, nezabudlo sa tak trošku na zvyšovanie dôchodkov tým dôchodcom, ktorí už dôchodok poberajú a pracujú popri poberaní dôchodku? Teraz nemyslím to, čo je v našom návrhu zákona, kde chceme, aby sa tie prepočty dôchodkov robili každý rok a nie až po skončení zárobkovej činnosti. Teraz myslím to, že ak povedzme nejaký občan, poistenec, poberá dôchodok, má už 62 rokov, bol mu nejako vymeraný, napríklad má POMB 2, ale princípom antiredukcie osobného mzdového bodu sa mu to zníži, teraz hovorím veľmi voľne, nepresne, na 1,6, tak on ďalej pracuje ešte povedzme päť rokov, má OMB, osobný mzdový bod, tie roky, kedy pracuje, má nejaké zaujímavé zamestnanie, má povedzme osobný mzdový bod zase 2, päť rokov pracuje, tak my mu započítame 5 krát 2, deleno 2, čiže započítame mu vlastne tie osobné mzdové body bez toho, aby sme v tomto výpočte čo len trošku pouvažovali o nejakej solidarite. Čiže pri výpočte novopriznávaného dôchodku, po dosiahnutí dôchodkového veku, tam ten princíp solidarity zohráva a bude zohrávať stále významnejšiu úlohu, ale pri navyšovaní dôchodku za takzvané nadpracované roky, tam sme na to akosi pozabudli. Čiže toto dávam do pozornosti a snáď by sme sa k tejto téme mohli niekedy vrátiť, keďže teraz už čas mať nebudeme.
Ďalšie opatrenie, dôchodkový vek. Je podľa môjho názoru veľmi správne a absolútne sa s tým stotožňujem, aby sa určenie dôchodkového veku nastavilo väzbou na takzvanú strednú dĺžku života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku. Čo to znamená? Znamená to nasledovné, ak dnes je dôchodkový vek 62 rokov, keď to zjednoduším, pretože sú tu ešte ženy, ktoré vychovali viac detí, ktoré majú ešte ten dôchodkový vek nižší, takže ak dnes je dôchodkový vek 62 rokov a dnes sa osoby, ktoré sa dožijú 62 rokov, ďalej dožijú v priemere asi 78-79 rokov veku, čiže ten dôchodok potom v priemere poberajú asi 17 rokov, bez záruky za správnosť týchto informácií, nemal som čas si to overiť pred vystúpením, tak tento princíp vlastne znamená, že tá dĺžka poberania dôchodku v priemere sa zachová aj do budúcnosti. Čiže ak naši občania sa budú dožívať, a dúfame všetci, že sa budú dožívať vyššieho a vyššieho veku, tak to teda bude prirodzene znamenať, že za sebou si budú aj vyťahovať akousi automatikou aj zvyšovanie samotného dôchodkového veku. Čiže ak štatistický úrad, ktorý to vyhodnocuje, dá čísla ministerstvu, že ten, tá doba dožitia už nie je 79, ale 80 rokov, tak následne nato sa automaticky upraví dôchodkový vek na 63 rokov. Trošku zjednodušujem, ten mechanizmus je mierne komplikovanejší, aby bol naozaj objektívny, ale myslím si, že na také základné vysvetlenie to stačí. Je to veľmi dobrý nástroj, pretože tomu som veľmi rád ak to schválime, tento návrh ja osobne podporujem, tak odpadnú do budúcnosti všetky tieto politické hašterenia a hádky o dôchodkovom veku a kto ako bráni práva dôchodcov, pretože toto jednoducho musíme urobiť, takéto opatrenie, ktoré nemá nejaký negatívny dopad na dôchodcov, musíme ho urobiť v záujme toho, aby na tie dôchodky naozaj boli peniaze.
Takže toto všetko, toto všetko ma teší, pokiaľ ide o zmeny v prvom pilieri, mám ale jedno ale, ktoré som už avizoval, a to, či by tieto zmeny nemali byť prijaté rýchlejšie. Pretože napríklad plná účinnosť tej zvýšenej solidarity pri určení POMB má byť vlastne až od roku 2018. Prečo tam čakať tak dlho? Plná účinnosť nového mechanizmu na určenie dôchodkového veku má byť až od 1. januára 2017. Znova, prečo tam čakať tak dlho? Valorizácia až od 1.1.2018, prechod na dôchodcovskú infláciu. Rozumiem, politicky je ťažké sa podpísať pod tieto zmeny a podpísať sa pod ne tak, aby zasiahli ľudí ešte počas vládnutia v tomto volebnom období. No, nechcem to používať, silné slová o statočnosti, zbabelosti a podobne, ale poviem jednoducho len toľko, že mám teda pripravený jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý bude teda o tom, aby sa tieto lehoty približne o dva roky zrýchlili.
Pokiaľ ide o zmeny v druhom pilieri, je to taká hlavná politická téma diskusie, ktorú tu vedieme už 4-5, v závere piateho dňa de facto, takže nechcem to už opakovať stále dookola, dookola, dookola, bolo to povedané už veľakrát, len zdôrazním ešte raz, to zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti je veľmi nešťastný krok a predpokladám, že si to niekto odskáče. Že si to niekto odskáče. Uvidíme, kedy, ako a kto.
Ja len pripomeniem, že mňa veľmi bude mrzieť, ak postupne zanikne, lebo zrejme zanikne po týchto zmenách, novozavedený indexový fond, ktorý funguje od 1. apríla 2012 a prináša presne to, čo som očakával a v čo som dúfal, a to zhodnotenie na úrovni štyroch percent ročne, pričom poplatky pre správcovskú spoločnosť sú pri tomto fonde historicky najnižšie. Len 0,2 percenta za správu majetku a 0 za zhodnotenie. Porovnajte si to, prosím, priatelia s tým, čo navrhuje vláda.
Dobre, ďalšie, ďalšie komentáre si, ak dovolíte, nechám na svoje ďalšie vystúpenie a veľmi pekne ďakujem všetkým tým, ktorí mali trpezlivosť si vypočuť moje hodinu a 16 minút trvajúce vystúpenie a dovidenia zajtra. (Potlesk.)

Budem stručný. Poslanci poslaneckého klubu strana Sloboda a Solidarita sa na hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní nezúčastnia.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené, vážení, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi najskôr na úvod reagovať na niekoľko vystúpení kolegov, kolegýň, ktoré zazneli v dnešnej rozprave, pretože vo faktických poznámkach na to jednoducho priestor nebol.
Pani kolegyňa Tomanová niekoľkokrát zdôrazňovala, že ľudia nemajú žiadnu istotu, pokiaľ ide o dôchodky z druhého piliera. Reagujem na vás, čo ste povedali v tejto rozprave, pani kolegyňa, dovoľte mi na vás reagovať. Prosím vás, buďte taká dobrá. No. Hovorili ste teda o tom, že ľudia nebudú mať, nemajú žiadnu istotu, pokiaľ ide o dôchodky z druhého piliera, pretože neexistujú pravidlá, neexistuje anuitná novela, neexistuje. Hovorili ste, že vedia dopredu si spočítať, aké budú mať dôchodky z prvého piliera. No, tak jasnejší dôkaz ako vládny návrh zákona, dôkaz toho, že si nemôžu byť istí, aké budú ich dôchodky z prvého piliera, sme tu spoločne, respektíve vládna koalícia, ani nemohli dať. A prečo? Preto, lebo vo vládnom návrhu nájdeme, že sa bude meniť redukcia priemerného osobného mzdového bodu pre ľudí, ktorí majú tento POMB nad 1,25, to znamená, že to, čo platilo dovčera v prvom pilieri, zajtra už platiť nebude. Ďalej, bude sa zvyšovať dôchodkový vek. To znamená, to, čo platilo doteraz, už o pár hodín platiť nebude a ďalej sa bude meniť princíp valorizácie, to znamená, tá istota valorizácie, ktorá bola v prvom pilieri, už o pár hodín platiť nebude. Čiže tu doslova platí, že keď zasadá parlament, tak Slovensko je v ohrození a toto možno tak trošku zmeniť, keď zasadá parlament, dôchodky ľudí z prvého piliera sú ohrozené. Také sú fakty.
Pán kolega Frešo, nestihol som reagovať vo faktickej poznámke. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán, pán poslanec, chcem vás požiadať, podľa § 32 rokovacieho poriadku, aby ste vystupovali k veci. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, nie ste navrhovateľ, aby ste zaujímali k rozprave a k faktickým poznámkam svoje stanovisko. Takže. (Potlesk.) Takže žiadam vás, aby ste rozprávali ku skrátenému legislatívnemu konaniu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Rešpektujem, pani predsedajúca, ale, páni kolegovia, hlavne z vládnej koalície, práve prišli o možnosť informácie o tom, že aké diery po tejto novele zostanú v zákone o sociálnom poistení.
Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, vráťme sa teda k procesu skráteného legislatívneho konania, ale poďme pekne poporiadku a všetko si zrekapitulujme. Vláda hneď na úvod porušila pravidlá hry. Porušila ich tým, že zákon v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády nedala, nezverejnila na portáli právnych predpisov. Opakovane na to upozorňujú snáď všetci vystupujúci poslanci opozície. Hrubé porušenie legislatívnych pravidiel vlády. Medzirezortné pripomienkové konanie tým pádom de facto ani nezačalo, pretože legislatívne pravidlá hovoria, že medzirezortné pripomienkové konanie začína okamihom zverejnenia návrhu zákona na portáli právnych predpisov. Nepomôžem si, ale medzirezortné pripomienkové konanie je tým pádom od začiatku neplatné.
Ďalej, ak už by som teda aj pripustil s prižmúrením oboch očí, že medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo, rád by som pripomenul, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní k takto závažnému návrhu zákona, lebo naozaj ide o veľmi závažný návrh zákona, bolo vznesených 179 pripomienok, z toho 47 zásadných. Ministerstvo práce ako navrhovateľ zákona akceptovalo 92 pripomienok, z toho len 17 zásadných a neakceptovalo 78 pripomienok, z toho neakceptovalo 27 zásadných pripomienok. Rozporové konanie sa uskutočnilo s piatimi subjektmi, pričom, pričom účastníkom medzirezortného pripomienkového konania ako osloveným zo zákona bolo 65 subjektov, 65 subjektov, z toho s piatimi bolo uskutočnené rozporové konanie. Konkrétne s Jednotou dôchodcov Slovenska, s Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností a ďalej s ministerstvami obrany, zdravotníctva a financií. Na týchto rozporových konaniach, pre zaujímavosť, sa podarilo odstrániť päť pripomienok, a nepodarilo sa odstrániť šestnásť pripomienok. Je zaujímavé, že rozporového konania sa nezúčastnilo, pretože predpokladám, že nestihlo sa zúčastniť, napríklad nezúčastnila sa Konfederácia odborových zväzov, Najvyšší súd alebo Národná rada občanov so zdravotným postihnutím. Ďalej, z pripomienkujúcich subjektov, ako som už uvádzal, bolo ich spolu 65, svoje pripomienky dokázalo v termíne zaslať z tých šesťdesiatich piatich len devätnásť subjektov. Napríklad Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vôbec nezaslalo žiadne pripomienky. Prečo? Pripomienky nezaslala ani napríklad Republiková únia zamestnávateľov alebo Klub 500. Pán minister, neviem, či viete, aké pripomienky k tomuto zákonu zaslalo ministerstvo hospodárstva. Ja si pre vašu informáciu dovolím zacitovať z pripomienky, ktorú zaslalo vami vedené ministerstvo hospodárstva. Citujem: "Upozorňujeme predkladateľa, že prekladacia správa ani dôvodová správa k materiálu neobsahuje zdôvodnenie len dvojdňového trvania medzirezortného pripomienkového konania, čo vzhľadom na obsah a rozsah materiálu považujeme za potrebné. Navyše, predkladateľom zvolený postup je v rozpore so smernicou na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky a s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, kde je explicitne určená lehota medzirezortného pripomienkového konania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní, aj to len v presne odôvodnených prípadoch, pričom lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli právnych predpisov." Pán minister, prosím vás, urobte si poriadok s tými úradníkmi na tom vašom ministerstve. No, toto píšu do pripomienkového konania, zoberte si to. Ďalej, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, dúfam, že pre všetkých renomovaná inštitúcia, ktorú by sme mali rešpektovať, takisto namieta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako predkladateľ novelu zákona a tak ďalej nezverejnilo na portáli právnych predpisov a z dôvodu naliehavosti a závažnosti zmien navrhnutých najmä vo väzbe na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií určilo na zaslanie pripomienok neprimerane krátku lehotu - dva pracovné dni. A ďalej, Generálna prokuratúra uvádza v pripomienke: "V rámci takto určenej lehoty s prihliadnutím na rozsah a závažnosť navrhnutých zmien nebolo možné materiál posúdiť a zaujať k nemu kvalifikované stanovisko." A ďalej citujem: "V záujme zabezpečenia ďalšieho legislatívneho procesu je potrebné materiál predložiť na pripomienkové konanie v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky a predĺžiť, alebo novo určiť lehotu na oznámenie pripomienok." Toľko Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska uvádza množstvo a doslova množstvo pripomienok odporúčacieho aj zásadného charakteru a znova upozorňuje, citujem: "Dovoľujeme si upozorniť, že v priebehu dvoch pracovných dní nie je možné riadne sa oboznámiť s dôvodmi zavedenia navrhnutých zmien a zodpovedne pripomienkovať návrh, ktorý má podľa predkladateľa viesť k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií a stability dôchodkového systému." Toľko Národná banka Slovenska. Mimochodom, pán minister, keďže ste rodom z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, tak si dovolím pripomenúť stanovisko asociácie, ktoré zverejnila, zverejnila asociácia na rokovaní tripartity 30. júla tohto roku, kde, aby som to zhrnul a skrátil, asociácia neodporúča prijať tento zákon.
Už od utorka minulého týždňa v priamom prenose všetci zažívame porušovanie rokovacieho poriadku. Neviem, možno je to len môj názor, ale nepriamo to potvrdil aj predseda parlamentu, pán Pavol Paška, keďže vo štvrtok sa rozhodol, že celé konanie sa zopakuje od začiatku. Čiže niečo na tom asi bude. V piatok popoludní sme sledovali ďalšie, podľa môjho názoru, porušenie rokovacieho poriadku, tak ako to už hovorilo množstvo mojich predrečníkov. Jednak bolo vstúpené do slova poslanca, pána Kaníka, ktorý hovoril svoj príspevok v rozprave, čo rokovací poriadok nepripúšťa, a jednak sa hlasovalo o časovom posunutí programu potom, ako uplynul termín na piatkové rokovanie. Až po 16.00 hodine. O 9.00 hodine v piatok sme si všetci odhlasovali, že rokovanie v piatok potrvá bez prestávky do 16.00 hodiny. Tí, čo tu boli okolo 13.30 hod., vedia, že kolega, poslanec Sulík, o približne 13.30 hod. navrhoval, aby bola zaradená polhodinová prestávka. Tento návrh bol odmietnutý. Veď predsa sme si odhlasovali, že schôdza bude trvať do 16.00 hodiny. Čiže dvojaký meter. Ale veď máte väčšinu, ako neustále zdôrazňuje pán predseda Paška na poslaneckých grémiách. Niekoľkokrát sme vyzývali, aby sa na takto dôležitom rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o tak dôležitom návrhu zákona zúčastnil pán predseda vlády Robert Fico, aby sa zúčastnil na rokovaní minister financií Kažimír, pretože návrh je odôvodnený problémami v štátnom rozpočte a na finančnej správe. Vyzývali sme aj ministra spravodlivosti, pána Boreca, ktorý tu sedel a zastupoval vládu, dokonca opakovane. Ten, neviem prečo, nevyužil príležitosť a nezdôvodnil nám, alebo nepovedal nám svoj pohľad a výklad legislatívnych pravidiel vlády, respektíve rokovacieho poriadku. Škoda. A pokiaľ ide o obštrukcie, tak obštrukcie robí jedna i druhá strana. Patrí to k parlamentarizmu. A pokiaľ ide o obštrukcie koalície, tak pripomeniem opakované neprezentovanie sa dnes, napriek tomu, že vás tu, vážení kolegovia, bolo dosť, keď sa malo hlasovať o procedurálnych návrhoch opozície. Vtedy ste sa neprezentovali, klasický obštrukčný mechanizmus. Neviem síce, na čo to bolo dobré, lebo tak či tak by ste hlasovali proti. Ak to zhrniem, legislatívny proces, ktorého sme svedkami, utrpel niekoľko vážnych lapsusov. V dobrom chcem varovať pre budúcnosť.
Podobne ťažký a vážny zákon ako je zákon o sociálnom poistení, je zákon o dani z príjmov. V legislatívnom pláne úloh vlády na druhý polrok 2012 nie je uvedené, že by sa mal novelizovať, napriek tomu, že všetci dobre vieme, respektíve tušíme, že novelizovať sa bude, pretože sa majú zvyšovať dane právnických i fyzických osôb, majú sa meniť paušálne výdavky a množstvo iných, zatiaľ nezverejnených, respektíve nemedializovaných zmien. Je 6. august a tento zákon sa zatiaľ takisto nezjavil na portáli právnych predpisov. Chcem v dobrom varovať dopredu, aby vládna koalícia nezopakovala ten istý prúser, aký sa jej podaril pri zákone o sociálnom poistení, a dodržala legislatívne pravidlá aspoň pri tom zákone o dani z príjmov.
Neviem, dokedy chcete skúšať trpezlivosť ľudí, ale veď uvidíme. A pokiaľ ide o závažnosť tohto zákona, a teda pokiaľ ide o spochybnenie možnosti skráteného legislatívneho konania pri tak závažnom zákone, dovoľte ešte raz zopakovať, že za cenu získania 40 mil. eur za mesiac september, čo je cena za skrátené legislatívne konanie, môžu vážnym spôsobom doplatiť na takto prerokovaný zákon živnostníci, ktorých je vyše 300 tisíc, dohodári, ktorých je okolo 800 tisíc, zamestnanci, ktorí majú príjem v hrubom tisíc eur a viac, ktorých je vyše dvestotisíc, samoplatitelia v zdravotnom poistení, ktorých je okolo stotisíc, a samozrejme, sporitelia v druhom pilieri, ktorých je jeden a pol milióna. Aby sme nezabudli, súčasťou zákona sú aj nesmierne dôležité a do budúcnosti určite možno aj potrebné zmeny, ktoré sa týkajú prvého dôchodkového piliara, ktoré zasiahnu budúcich dôchodcov, lebo sa bude meniť dôchodkový vek, bude sa meniť spôsob výpočtu dôchodku, bude sa meniť spôsob valorizácie a, samozrejme, zasiahnu tieto zmeny aj súčasných dôchodcov, súčasných poberateľov dôchodkov už len kvôli tomu, že sa bude meniť spôsob valorizácie. To všetko, to sú milióny ľudí, ktorých sa zákon dotkne, a tých 40 miliónov nemá význam, aby sme sa takto naháňali. Ak už, tak čistejšia technika by bola predložiť dva zákony. Jedným, kde by ste skrátka zmenili, keď to už tak veľmi chcete, výšku príspevkov na štyri percentá, a druhý, v ktorom by sa riešili všetky ostatné veľmi dôležité zmeny.
Aby sme ale nezabudli pripomenúť, aby som nezabudol pripomenúť, že tento zákon nebude mať len porazených. Tento zákon bude mať aj víťazov. Tento zákon bude mať víťazov, pokiaľ ide o dôchodkové správcovské spoločnosti, pretože na veľké moje počudovanie vaša vláda sa rozhodla, že dôchodkovým správcovským spoločnostiam pridá 18 mil. eur. Vážení kolegovia, už som vás upozorňoval pred víkendom, upozorním vás znova. Máte mandát od vašich voličov ako sociálnodemokratická strana. Veľmi ťažko sa bude vysvetľovať v regiónoch vašim voličom, prečo ste súhlasili so zvýšením poplatkov pre správcovské spoločnosti? Preto je dôležité, aby ani vy sami ste nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pretože môžete byť uvedení vašou vládou do omylu. Môžete mať s tým sami osobný, osobnostný problém. Zdôrazňujem ešte raz. Kto tu nebol, nech si pozrie záznam z piatka, kde som to kolegovi Blahovi sa snažil veľmi pomaly a starostlivo vysvetliť, ako to je s poplatkami pre správcovské spoločnosti.
A na záver môjho dnešného vystúpenia si ešte dovolím pripomenúť, že to zvýšenie príjmov nebude mať len šesť dôchodkových správcovských spoločností, ale podľa dôvodovej správy "utrpí", v úvodzovkách, aj Sociálna poisťovňa, na ktorej réžiu sa občania poskladajú ďalšími 18 mil. eur, čím sa zvýši jej správny fond. Čiže 18 mil. pôjde správcovským spoločnostiam ročne a pekne symetricky 18 mil. aj do správneho fondu Sociálnej poisťovne. Vážení priatelia, je na vás, aby ste zvážili, či takto dôležité zmeny nie je potrebné si nechať trošku uležať v hlave, zvážiť všetko, zamyslieť sa a pokračovať v rokovaní až v septembri. Opakujem ešte raz. O mňa osobne nejde. Ja mám svojich štrnásť pozmeňovacích návrhov pripravených, či bude zákon prejednaný za hodinu alebo za dva mesiace. Ale ide o vás, pretože mám pocit, že nie celkom viete, o čom sa tu vlastne rokuje a ďalej bude rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mám tri poznámky. Neviem, či to stihnem. Tak skúsim najskôr také technické upresnenie. Pán kolega, pán predseda Frešo, to zvýšenie odvodov pre dohodárov, živnostníkov má byť účinné od 1. januára 2013, to znamená, tento skrátený proces na tom by nič meniť nemal. Čiže to skrátenie legislatívneho procesu sa dotkne len a len druhého piliera, inými slovami, vláda o mesiac skôr získa financie z druhého piliera na úkor sporiteľov, čo činí sumu 40 mil. eur a viac. Už to tu viackrát padlo. Preto by bolo férové a čistejšie, keď už teda skrátené legislatívne konanie, rozdeliť zákon na dve časti, jednu časť nechať pekne krásne na pokoji, to znamená, to je to nepopulárne, ale predsa len zvyšovanie odvodov dohodárov, živnostníkov, tam sa nemusíme ponáhľať ani z vášho pohľadu, keď hovorím ako keby za vládu, a druhý zákon by bol zákon, ktorým by sa teda menili príspevky do druhého piliera, ktorý by sa teda mal prijímať v skrátenom konaní. Neviem, načo rúbete takou obrovskou sekerou úplne hlava-nehlava, keď až tak celkom nepotrebujete, pokiaľ ide o vaše zámery.
Po druhé. Pokiaľ ide o záujmy živnostníkov a bránenie živnostníkov, tak si myslím, že úlohou nás, opozície, je naozaj zabrať a zabrániť zvyšovaniu odvodov v prvom rade, pretože nech ja stretnem akéhokoľvek živnostníka, tak pre neho je prvý problém skutočne zvyšovanie odvodového zaťaženia, a to, čo by sa malo schváliť v tejto snemovni o pár dní, tak to ich zabije úplne. Čiže viac než možno nejaké symbolické zjednodušenie administratívy by sa potešili, keby nedošlo k tomuto zvyšovaniu odvodov. Ja osobne mám preto pripravené tri pozmeňovacie návrhy, ktoré by mohli živnostníkom pomôcť.
Po tretie. Prvý pilier, ten negarantuje naozaj vôbec nič, veď o tom dokazuje aj táto schôdza.
Ďakujem.

Čo potom znamená podľa rokovacieho poriadku, pán predseda, to, že poslanec má právo podať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci? Navrhujem, aby v rámci tohto rokovania. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, budeme hlasovať.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Ako som avizoval, podávam ešte ďalší procedurálny návrh, a to využijúc prítomnosť pána ministra spravodlivosti a zároveň pána predsedu legislatívnej rady vlády, tak ako to už zaznelo aj v rozprave, vo faktických poznámkach. Chcel by som, aby sme ho vyzvali uznesením, aby vystúpil v tejto rozprave. Nemá to ďaleko k tomu pultíku, asi tak dva kroky. Čiže poprosím, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým vyzve ministra spravodlivosti, aby sa vyjadril k legislatívnemu procesu prijímania tohto zákona.

Ďakujem. K vystúpeniu kolegu Chrena by som rád dodal, čo tu ešte nezaznelo. Legislatívne pravidlá vlády v čl. 9 ods. 9 hovoria, že, citujem: "Ak ide o zákon, ktorý upravuje dane, odvody, alebo zákon, ktorý sa týka podnikania, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január. Pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu." Chcem ďalej pripomenúť, že zákon, poslanecký návrh zákona, ktorý sme predložili na toto rokovanie Národnej rady, na túto schôdzu, obsahuje stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde presne sa s odkazom na uvedený čl. 9 ods. 9 legislatívnych pravidiel vlády tvrdí, že vláda by mala náš poslanecký návrh zákona odmietnuť, pretože navrhujeme dátum účinnosti na 1. november. Pričom v porovnaní s vládnym návrhom zákona v našom prípade ide o skutočne drobnosti, neporovnateľné svojím významom.
Ďakujem.