Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán zastupujúci minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní. Najskôr by som rád využil možnosť diskusného príspevku na to, aby som na trošku väčšom rozmere reagoval na niektoré príspevky a faktické poznámky mojich predrečníkov a začnem pekne po neporiadku odzadu, čiže od pána Blahu.
Pán Blaha nás obvinil ako opozičných politikov, opozičných poslancov, že je nás teda 12 a kde sú ostatní? No ja sa zase pýtam a pýtam sa to už od rána: Kde je pán premiér Fico? Dobre, dozvedeli, oddychuje v Malých Levároch na chate a pýtam sa od rána: Kde je pán minister Počiatek? Pardon, pán minister Kažimír. A pýtam sa to preto, pretože predsa ide o návrh na skrátené legislatívne konanie k veľmi dôležitému návrhu zákona, ktorý poškodí 3 milióny občanov Slovenska priamo, pretože im zvýši odvody a dane. Ďalej poškodí dôchodcov, ktorým zmení valorizáciu. Tak to jednoducho je, nalejme si čistého vína a tento návrh predkladal, aspoň sa tak teda stalo v stredu popoludní, pán premiér, pretože šlo o predsa veľmi dôležitú vec a tu ho zrazu nemáme. Vyhradil si čas iba jednu hodinu medzi 14.00 hod. a 15.00 hod. v stredu popoludní a pán minister financií Kažimír, ktorému by sme radi položili otázky a radi s ním prediskutovali tie problémy na finančnej správe a v štátnom rozpočte ako takom, tak ten tu nie je vôbec.
Čiže dvaja dôležití muži, kvôli ktorým alebo na ktorých podnet sa vedie táto diskusia, táto rozprava, tu jednoducho nie sú a vy máte tú drzosť, aby ste sa pýtali opozičných poslancov, kde sú ostatní?
Ďalej tu hovoríte o tom, že my sme nejakí advokáti DSS-iek a podobne. Spájate pravicové strany s DSS-kami. Tak si v tom poďme konečne urobiť poriadok. Vy ste tu zrejme nesedeli. Ja som to už niekoľkokrát hovoril a veľmi rád to špeciálne pre vás zopakujem ešte raz. Ako je to teda, pán poslanec, s tými poplatkami pre DSS-ky? Aký je súčasný stav, pán poslanec, si najskôr povedzme. V súčasnosti na osobných dôchodkových účtoch majú sporitelia sumu niečo vyše 5 miliárd eur. Súčasný poplatok za správu majetku, ktorý z tejto sumy si sťahujú DSS-ky, je 0,3 %. To v súčasnosti po starom znamená sumu 15 miliónov ročne. Ďalší poplatok je poplatok zo zhodnotenia. Keď trošku nadsadím a zaokrúhlim, tak to zhodnotenie tých 5 miliárd okolo dvoch percent ročne, činí sumu asi 100 miliónov ročne. Z toho si dnes, podľa dnes platného zákona DSS-ky môžu zobrať poplatok vo výške 5,6 % z toho zhodnotenia. Čiže zo 100 miliónov si vyberú 5,6 milióna eur. A tretí poplatok je poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu, ktorý činí jedno, alebo teda maximálne jedno percento zo sumy pripísaných príspevkov. Zatiaľ platí stav, podľa ktorého si sporitelia nasporia okolo 900 miliónov eur ročne. Z tohto jedno percento je suma 9 miliónov ročne. Keď to spočítame, tak v súčasnosti DSS-ky ročne zinkasujú sumu približne 15 plus 5,6 plus 9 je spolu 29,6 milióna eur ročne. Súčasný stav, tak ako znie zákon, ktorý upravila vláda Ivety Radičovej. Okrem iného pripomínam, asi o tom neviete, lebo ste zajatý, v zajatí svojich ideologických floskúl, že zaviedli sme indexový fond. My sme zaviedli indexový fond, kde poplatok je historicky najnižší a preto ho aj odporúčam všetkým sporiteľom do pozornosti. V ňom je poplatok len 0,2 % za správu majetku a žiadny, čiže čistá nula, poplatok za zhodnotenie. Tento indexový fond, ako sa ukazuje podľa prvých výsledkov po troch mesiacoch fungovania, naozaj funguje výborne, pretože, keď si pozriete čísla, ktoré zverejňuje pravidelne Národná banka Slovenska, čo je dúfam aj pre vás dostatočne renovovaná inštitúcia, tak zistíte, že ten výnos sa pohybuje momentálne na úrovni okolo 4 % ročne. Čiže plní to presne ten účel, ktorý som ako minister očakával, keď som tento zákon predkladal do vlády a parlamentu. Takže zopakujme si ešte raz. V súčasnosti podľa zákona, ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, je výška poplatkov pre správcovské spoločnosti približne 29,6 milióna eur ročne.
A teraz sa poďme pozrieť na to, čo navrhuje vláda so silným sociálnym cítením, resp. druhá vláda Roberta Fica s vašou pomocou. Vaša vláda navrhuje, aby sa poplatok za správu majetku z 0,3 % zvýšil na 0,6 %. To znamená, že tých 5 miliárd eur, ktoré sporitelia majú na účtoch, a predpokladám, že táto suma zostane aj napriek kampani, ktorú chystáte. Pretože, ak niekto odíde, tak odídu tí, ktorí si spočítajú, že ak teda nesporia, lebo sú v zahraničí, resp. príjmy nemajú, sú nezamestnaní, tak odídu, ale ich majetok je nulový. Čiže z týchto 5 miliárd 0,6 %, pán poslanec, nebudete veriť, ale už to je suma 30 miliónov eur. Poplatok za zhodnotenie. Doterajších 5,6 % vaša vláda, silná sociálna vláda, navrhuje zvýšiť z 5,6 % na 10 %. Ak predpokladáme, že zhodnotenie majetku bude hlavne po opatreniach, ktoré sme prijali my vo výške približne 150 miliónov ročne. Lebo DSS-ky naozaj môžu voľnejšie a lepšie investovať, a to som teda použil konzervatívny odhad, tak tých 10 % zo 150 miliónov, pán poslanec, je koľko? Odpoviem za vás. Je 15 miliónov eur ročne. Ďalej poplatok za vedenie dôchodkového účtu. Nepochybne by ste radi poukazovali na to, že pri tomto poplatku vaša vláda navrhuje zníženie. Skutočne je to tak. Áno, tu vláda navrhuje zníženie v zákone z doterajších maximálne 1 % na nových 0,75 %. Poďme sa teda pozrieť, spočítať si, čo to urobí. Keďže príspevky do druhého piliera nám z 9 % klesnú na 4 %, tak po týchto brutálnych úpravách si sporitelia budú sporiť sumu už len približne 400 miliónov eur ročne. Zo 400 milión novopripísaných príspevkov ročne je 0,75 % suma 3 milióny.
Poďme si teraz zhrnúť a urobiť záverečný účet. Zmien, ktoré navrhuje sociálna vláda, vláda istôt Roberta Fica. 30 miliónov za správu majetku, 15 miliónov zo zhodnotenia a 3 milióny za vedenie účtu. Spolu, pán poslanec, tipnite si koľko je to spolu? Odpoviem za vás. Je to 48 miliónov eur ročne.
Porovnajme si teda na záver ten rozdiel. Na veľké prekvapenie, predpokladám, najmä vašich voličov, ten rozdiel je plus 18,4 milióna v prospech dôchodkových správcovských spoločností. Nie sporiteľov, nie ľudí, dokonca ani nie na prospech diery v štátnom rozpočte, ale v prospech dôchodkových správcovských spoločností. Pán kolega, takto pekne im chce pomôcť SMER - sociálna demokracia.
Dobre, prejdeme k ďalšej téme, resp. k ďalšiemu príspevku, ktorý tu dnes zaznel a ktorý ma veľmi zaujal. Bol to príspevok pána kolegu Matoviča. Ja už som síce reagoval vo faktickej poznámke, ale tam ten priestor dve minúty mi jednoducho nestačí. Dovoľte, aby som sa trošku viac vrátil k tomu, čo hovoril, keď hovoril o zavedení odvodov z dohôd. Ako je všetkým dobre známe, najmä tým, ktorí si zákon aj prečítali, čo je nepochybne všetkých 83 poslancov SMER-u, vláda navrhuje, aby sa z príjmov na dohodu zvýšili alebo, niekto tomu povie, zaviedli odvody. Správny výraz je zvýšili, pretože tie odvody sú tam už teraz a sú vo výške 1,05 %. Platí sa na úrazové garančné poistenie táto symbolická suma. Po novom však sa budú platiť odvody z dohôd v omnoho vyššej miere. Pokiaľ ide o študentov stredoškolákov alebo študentov vysokoškolákov v dennej forme štúdia, pokým nedosiahnu 25 rokov veku, tak tam sa tie odvody zvyšujú tak, že ten samotný zamestnanec na dohodu, ten študent alebo dôchodca, lebo aj dôchodcov sa to bude týkať, dôchodcov poberateľov starobných dôchodkov alebo invalidných dôchodkov, tak oni budú platiť 7 %, doteraz neplatili nič. A zamestnávateľ bude platiť 22,8 %. Doteraz sa platilo to symbolické 1,05 %. Čiže ide vlastne v prípade týchto sociálnych skupín študentov a dôchodcov o zvýšenie odvodov z dohôd o 29 %. Pokiaľ ide o ostatných občanov Slovenskej republiky, teda mimo skupiny študentov a dôchodcov, tak tam odvody budú v tej istej výške, ako je to u ostatných poistencov, napr. zamestnancov v pracovných pomeroch. Čiže ten občan zaplatí 13,4 % a zamestnávateľ zaplatí 35,2. To znamená, že v súčte pôjde o zvýšenie odvodov prakticky o 48 %.
Už som spomínal. Som funkcionár v jednom takom malom, ale zlatom futbalovom klube. Jedna taká pikantérie je, že mojim akýmsi kolegom vo funkcii prezidenta Asociácie športových klubov Inter Bratislava je populárny poslanec za stranu SMER - sociálna demokracia váš pán kolega Andrej Kolesík. Ja som teda prezidentom toho menšieho občianskeho združenia, ktoré robí futbal. Máme v klube asi 200 alebo 250 detí a mládežníkov a, samozrejme, chceme sa im venovať zodpovedne tak, aby to stálo za to, aby boli vedení k športovaniu a nie k záhaľke alebo v lepšom prípade hraní počítačových hier. Tento náš klub, občianske združenie, nedostáva žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu alebo z futbalového zväzu. Čo si nezoženieme sami, resp. na čo neprispejú rodičia, tak to nemáme. Mládežnícki tréneri, ktorí trénujú malé 6-ročné - 7-ročné detičky, môžte sa ísť pozrieť na Drieňovú ulicu, keď začne školský rok, je to tam plné takých živých žltých púpav, berú odmenu na dohody okolo 100 eur mesačne popri nejakom zamestnaní, ktoré vykonávajú. Tento náš klub bude musieť zohnať ďalších 48 % na to, ak im chceme zachovať výšku čistého príjmu. Zdôrazňujem, to nie sú žiadni špekulanti. To sú poctiví ľudia, ktorí majú svoje zamestnanie, a popoludní alebo večer sa venujú malým deťom. Za symbolickú odmenu 100 eur, viac im jednoducho dať nevieme. Aj keď by si zaslúžili. Teraz musíme zohnať ďalších 48 eur pre každého, aby sme vedeli zaplatiť tie odvody. Možno sa nám to podarí, možno nie. Možno budeme musieť zúžiť počet trénerov, neviem. Ešte som zatiaľ riešenie nenašiel.
Celkom očakávam, že vo faktickej poznámke sa niekto znalejší z koaličných poslancov prihlási a povie, že veď odvody z dohôd chcela zaviesť aj vláda Ivety Radičovej. Áno, chcela. Ale viete ako? Tak, že by sa odvody platili z príjmu na dohodu až od zárobku nad 190 eur mesačne alebo 2 280 eur ročne. To znamená, ten kto zarobí na tú dohodu symbolických 100 eur, tak ako som hovoril v príklade, tak ten by odvody neplatil. Čiže napr. tieto občianske združenia, centrá voľného času, školy a tak ďalej a tak ďalej, tak tie by týmito odvodmi zaťažené jednoducho neboli. Zaťažení by boli tí, kde skutočne je podozrenie, že ak je ten zárobok vyšší, že ide o obchádzanie riadnych pracovných pomerov a obchádzanie odvodových povinností. Že takto sme to mali pripravené my. Trošku predbehnem, samozrejme, že ako poslanec nemôžem len tak prejsť tieto vládne návrhy a nezostanem len pri diskusných príspevkoch. Čiže mám pripravený pozmeňovací návrh do druhého čítania k samotnému zákonu, kde navrhnem úpravu z odvodňovania dohôd presne tak, ako to pripravila vláda Ivety Radičovej. Čiže zodvodniť až príjmy na dohodu nad 190 eur. Poviem, že už som absolvoval diskusiu či s pánom štátnym tajomníkom Burianom, či s úradníkmi, resp. odborníkmi z ministerstva práce na túto tému a preberali sme veľmi otvorene túto otázku a tento problém. Diskusia skončila tak, že som sa dozvedel, fajn, aj by to celkom brali, ale keďže nie je zavedené ročné zúčtovanie, tak s tým súhlasiť ministerstvo, pán štátny tajomník nemôže, pretože by sa takáto úľava mohla zneužívať. Jednotný výber daní, ciel a odvodov sa má podľa najnovších plánov vlády rozbehnúť až od 1. januára 2016. To znamená, že aj to ročné zúčtovanie v sociálnom poistení, ak má mať hlavu a pätu, bude možné očakávať niekedy najskôr až v roku 2016. To znamená, že vláda pokojne bez mihnutia oka počas troch rokov nechá všetkých dohodárov aj tých ktorých som spomínal, aby platili zo svojich biednych príjmov 48 % poistné, pretože zatiaľ nám nefunguje UNITAS, tak poďme veľkou sekerou, zatnime do všetkých, a nech platia úplne všetci. Namiesto toho, aby ste počkali s touto brutálnou zmenou, ktorá zasiahne centrá voľného času, neziskovky a ďalších zamestnávateľov, ktorí to myslia poctivo a žiaden zákon neobchádzajú, namiesto toho, aby ste počkali pokým tu bude jednoduchý systém zúčtovania, kde sa budú môcť zaviesť tieto zmeny tak, aby neboleli a aby mali logiku, tak vy si skrátka poviete, kašlime na to, naparme tie odvody všetkým. To je prístup, ktorý nemá žiadnu logiku, ja tomu nerozumiem. Ale dobre, však snáď vám to vaši voliči spočítajú vo voľbách. Veď uvidíme.
Ďalšia téma. Bol tu pán premiér pred pár hodinami, usmiaty, opálený, ako som videl v Novom čase celkom vyšportované telo sa skrývalo pod slušivým oblekom. Ja také nemám, priznám sa, ja nemám čas chodiť do posilovne, škoda. No, ale k veci. Pán premiér tu povedal, že boli porušené dohody. Chcem zdôrazniť, že tu vôbec nejde o dohodu, že či môže alebo nemôže poslanecký klub SMER-u, ako jediný poslanecký klub ústami svojho predsedu predniesť návrh na doplnenie schôdze. V tom naozaj problém nie je. Problém je totižto inde. Problém je v tom, že je neprípustné a proti rokovaciemu poriadku, aby sa už v rozbehnutej rozprave k nejakému zákonu zrazu táto rozprava prerušila a bol daný návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu, pri ktorom už rozprava beží. To je problém. A o takomto porušení rokovacieho poriadku žiadna či džentlmenská, alebo nedžentlmenská dohoda uzatvorená nebola. Čiže každý, kto ctí rokovací poriadok, kto ctí Ústavu Slovenskej republiky nemohol ani nebude súhlasiť s takýmto porušením rokovacieho poriadku, ktorý je jeden zo základných zákonov, ktorým sa má riadiť naša práca, práca tejto poslaneckej snemovne. To je neprípustné! Tu nemôžeme sa baviť o nejakých dohodách. Buď zákon a ústava platí pre všetkých, alebo sme svedkami porušovania demokracie v priamom prenose. Grémium, ktoré bolo zvolané pánom predsedom Paškom dnes ráno, pán predseda nebol ochotný počúvať naše argumenty na tomto grémiu. Povedal jednoznačne a jasne, že berie to všetko na seba. Čiže tak, ako sme tu tri dni rokovali zbytočne, a je to na úkor alebo na triko pána predsedu Pašku, tak možno teraz tu rokujeme protiústavným spôsobom. Pán Paška si to zobral na seba. Pán Paška ďalej na grémiu povedal, aby sme si svoje výhrady, ktoré máme proti legislatívnemu procesu, povedali tu v pléne v rozprave. Čiže využívam ten priestor, keď už teda inak nejde, a tu v tejto rozprave, znovu opakujem výhrady, ktoré mám, pokiaľ ide o spôsob prijímania zákona o sociálnom poistení.
Legislatívne pravidlá vlády. Článok 13 ods. 1 hovorí: návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.
Odsek 2. Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov. Zároveň predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona. A tu sa pristavme. V tomto bode boli jednoznačne Legislatívne pravidlá vlády porušené. Porušené preto, lebo predkladateľ, to znamená, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Ján Richter, nedodržal a nerešpektoval článok 12, článok 13 ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády a nezverejnil návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov. Jednoducho tak neurobil a to dúfam, nespochybní nikto z vás.
Preskočím, skrátim to, ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády, skrátene: "Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje" atď., "aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády." Pýtam sa, kde, ako, kedy vôbec mohlo byť nejaké rokovanie s verejnosťou, keď sa verejnosť nemala šancu dozvedieť o tom, že nejaký návrh zákona vôbec existuje? Pretože minister práce tento návrh v rozpore s legislatívnymi pravidlami jednoducho nezverejnil na portáli právnych predpisov. Ako sa to mali občania Slovenskej republiky dozvedieť?
Skočím na ods. 6, čiže hovorím o čl. 13 ods. 6 legislatívnych pravidiel: "Lehota na zaslanie pripomienok v pripomienkovom konaní je 15 pracovných dní."
Odsek 7, skrátim to: "Je možné pripomienkové konanie uskutočniť aj v skrátenej forme. V takomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ. Táto lehota však nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli právnych prepisov. Takže po prvé. Prebehlo to v skrátenej forme, áno, ale predkladateľ svojvoľne, porušením legislatívnych pravidiel stanovil lehotu na 3 pracovné dni, nie 7, ale 3 pracovné dni.
A ďalej: " 2. lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli." Ale veď ten zákon na portáli nebol vôbec zverejnený. Čiže aká lehota mala plynúť? Akým spôsobom? Keď ten úvodný bod, ten štartovací, odkedy začína plynúť, vlastne nebol vôbec. Tvrdím teda, že tu bol tak brutálne pošliapaný tento základný predpis, ktorým sa má riadiť vláda, ako snáď nikdy v histórii Slovenska. A pod toto sa chcete podpísať? V skrátenom legislatívnom konaní? Vážení priatelia, veď toto, aj keď tu nie sú média, aj keď tu nie je žiadny novinár, lebo je uhorková sezóna, lebo sú všetci na dovolenkách. Toto zostane zapísané v histórii tohto parlamentu. Vaše mená, vaše mená budú uvedené v hlasovaní, že ste hlasovali za takúto hlúposť, za takéto porušenie zákona, za takéto závažné porušenie tejto procedúry.
Vy chcete byť fakt podpísaní, svoje meno, ktoré ste si budovali dlhé roky, dostali ste sa do parlamentu, pretože vaši voliči si vás vážia, dali vám tú dôveru, získali ste množstvo preferenčných hlasov a vy sa podpíšete, vy dáte za, pri hlasovaní za takúto hlúposť? Nech je ten zákon akýkoľvek. Dobre. Dajme to teraz bokom. Ale takéto obídenie procedúry vy potvrdíte svojim menom? Meno máte iba jedno. Aby som to dokončil.
Článok 13, ods. 9. Skrátim: "Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu" a tak ďalej. No toto právo bolo verejnosti odopreté, pretože ten portál žiadnu zmienku o tomto zákone neobsahoval. Tak, ako ta verejnosť mala naplniť toto svoje právo? Priatelia, myslite si, čo chcete a hlasujte, ako chcete. Mne to môže byť fakt jedno. Len si uvedomte, že naši občania nie sú takí hlúpi, ako ich možno niektorí z vás za takých pokladajú. Jednoducho, toto je brutálne porušenie procedúry. Nech ten zákon je aj o zrušení druhého piliera. Možno s tým niekto bude súhlasiť. To je jedno teraz. Ale vy ste porušili tento základný predpis o tom, ako sa zákony prijímajú, aké právo má verejnosť, aby sa tohto pripomienkovania zúčastnila? Čiže popreli ste toto právo občanov Slovenskej republiky, protiústavným spôsobom! To je absolútne jednoduché. Každý, kto dá v tomto duchu návrh na Ústavný súd, musí ten súd vyhrať. A, mimochodom, už existuje precedens, to znamená, teraz sa nebavíme o nejakej novinke, ale boli, bolo v histórii jedno, jeden zákon, kde sa skrátilo to pripomienkové konanie. Bolo to zverejnené na portáli, ale bolo to skrátené. A ten občan to vyhral. Čiže je precedens, čiže nemusíme špekulovať, že ako asi Ústavný súd rozhodne, a my máme iný právny názor. Tu už existuje precedens, priatelia. Ako chcete. Tu hanbu za vás nikto nezmyje. Dobre.
Takže toľko moje úvodné slovo, ktoré teda trvalo 29 minút, a teraz by som rád pokračoval jadrom veci. (Ruch v sále.) Čiže dovoľte, aby som sa vyjadril k meritu veci, k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Doteraz to bola reakcia na mojich predrečníkov, na pána premiéra a na proces prijímania zákonov, kde som sa teda snažil zastávať práva občanov. Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V § 89 toto ustanovenie hovorí o tom, že tento inštitút sa môže použiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárskej škody. Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, kedy sú ohrozené taxatívne vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, základné ľudské práva a slobody alebo hroziace značné hospodárske škody. Ani vtedy však rokovací poriadok nehovorí o povinnosti použiť tento inštitút, hovorí len o možnosti, pričom návrh na použitie tohto inštitútu musí smerovať od vlády, ktorá zváži mimoriadnosť situácie, a musia byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby mohlo dôjsť k prerokovaniu a schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, musí byť splnené nasledovné:
1. schválenie uznesenia vlády, ktorým žiada Národnú radu Slovenskej republiky o tento postup,
2. schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní,
3. aspoň jedna z podmienok ustanovených rokovacím poriadkom.
Tieto tri podmienky musia byť zároveň splnené kumulatívne, pokiaľ chýba aspoň jedna z nich, podľa môjho názoru, neexistuje zákonný dôvod postupovať pri prerokúvaní návrhu zákona postupom skráteného legislatívneho konania. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ad hoc, čiže v prípade potreby je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, existuje tu jeden precedens, hovoriaci asi to, že hlasovanie v treťom čítaní konvaliduje všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu. Ale takýto precedens nie je niečo, čím máme byť viazaní až naveky.
Český ústavný súd už pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri schvaľovaní ktorého nebola dodržaná zákonná procedúra. Teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava. Je to rozhodnutie č. Pl. ÚS 5/02. Vo svojom náleze Ústavný súd Českej republiky hovorí napríklad toto: "ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu dôvodila, že len v procesne bezchybnom procese v konaní v súlade s ústavou možno dospieť k zákonnému a ústavne súladnému výsledku - rozhodnutiu, a preto v procesnej čistote rozhodovacieho procesu - konaniu je nutné venovať zvýšenú pozornosť a poskytnúť jej dôraznú ochranu." Na inom mieste to ešte Ústavný súd Českej republiky zdôrazňuje: "Ak teda vystupuje v zákonodarnom procese do popredia požiadavka stálosti, presvedčivosti a nutnosti právnych aktov, na ktorých právny štát a súvzťažne tiež život občanov v ňom spočíva, takéto akty a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov nie je možné dosiahnuť inak, než rešpektom k pravidlám, k zásadám legislatívnej činnosti, ktoré si nakoniec poslanecká snemovňa ako významný nositeľ zákonodarnej moci pre túto svoju činnosť zákonom sama stanovila."
V tejto súvislosti je treba uviesť znenie článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Takýmto zákonom, ktorým sa riadi zákonodarný orgán štátu, náš parlament, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada Slovenskej republiky je pri svojej činnosti viazaná týmto zákonom a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu, viď. citovaný nález Českého ústavného súdu, je aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že týmto postupom narušená niektorá zo základných zásad, na ktorých je vystavaný právny štát.
Samotná vláda tým, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené konanie, nič neporušuje. Druhá vec je, že porušila legislatívne pravidlá vlády tak, ako som to už pred pár minútami zdôvodnil. Vláda by však mala túto svoju žiadosť dostatočne zdôvodniť a určite nepostačuje len konštatovanie, že sú ohrozené ľudské práva, resp. že hrozia značné hospodárske škody. Je len a výlučne v moci Národnej rady Slovenskej republiky, aby takúto žiadosť schválila, alebo odmietla, a tým rozhodla, že návrh bude prerokovaný a schválený riadnou zákonnou cestou s riadnym zainteresovaním poslancov, ktorí budú mať dostatok času na to, aby sa mohli na prerokovanie návrhu zákona riadne pripraviť a vykonávať tak riadne svoj poslanecký mandát. Zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže totiž viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené riadne parlamentnou väčšinou ich mandát vykonávať.
A dovoľte ešte na záver poznámku, kde sa vrátim k tomu, čo hovoril už kolega poslanec Matovič. Mne osobne, poviem vám úprimne, by nevadilo, že tento zákon máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon o sociálnom poistení, zákon o starobnom dôchodkovom sporení poznám dokonale odpredu aj odzadu. Mám pripravených 14 pozmeňovacích návrhov, ktorými chcem reagovať na tie najväčšie nedostatky, ktoré vládny návrh zákona obsahuje. Či už je to napríklad to zodvodňovanie dohôd, či už je to brutálne zvyšovanie odvodov živnostníkom, či už je to zvyšovanie maximálneho vymeriavacieho základu. Samozrejme, či už sú to zmeny v druhom dôchodkovom pilieri, aj to samotné zvyšovanie poplatkov pre správcovské spoločnosti, čiže člen opozície, resp. ako opozičný poslanec navrhnem, aby sa tieto poplatky nezvyšovali, aby zostali na pôvodnej úrovni. Som veľmi zvedavý, akým spôsobom budete reagovať, a práve sa obávam, že inštitút skráteného legislatívneho konania vôbec nepomôže tým, ktorí tento zákon tak dôkladne nepoznajú, a nemáte možno ani asistentov, resp. aparát, ktorý by vám v tomto mohol pomôcť. Snažíme sa vám v dobrom, páni kolegovia, panie kolegyne, pomôcť pri vašom rozhodovaní, hoci na krátkom priestore v skrátenom legislatívnom konaní, ako sa zdá, poukázať na najväčšie chyby zákona, ktoré, ak teda hlasovať budete podľa svojho svedomia, nechcem prejudikovať, čo máte vo svojom svedomí, ale kolega Matovič to vystihol veľmi dobre. Veď vy sa pasujete za zástancov tých, ktorí majú nízke príjmy, ktorí sú chudobní, ktorí žijú zo svojej práce, tak poprosím skúste zvážiť behom tých niekoľkých dní, ktoré nám ešte zostávajú cez víkend povedzme, pokým budeme hlasovať v druhom, treťom čítaní, skúste zvážiť, či tie poplatky správcovským spoločnostiam, či napríklad odopretie možnosti práce na dohodu o brigádnickej práci študentom, študentovi doktorandovi, či toto je v poriadku podľa vášho názoru, podľa vášho svedomia. Skúste zvážiť, že či tí dohodári, dôchodcovia, študenti majú platiť nové 29 % odvody a ostatní 48 %. Skúste sa nad tým zamyslieť. Zdá sa, že všetci budeme mať málo času, čiže zamyslite sa, využite to, ale najlepšie by bolo, keby ste nehlasovali za návrh o skrátenom legislatívnom konaní a keby ste si nechali ten ďalší mesiac času na to, aby ste si starostlivo zvážili, čo vlastne chcete odhlasovať. A určite to nezaškodí ani samotnému ministerstvu práce, pretože ten zákon obsahuje niekoľko chýb, technických chýb, ktoré by bolo dobré vychytať. Ale ak máme na to len niekoľko dní, obávam sa, že sa tak nestane. Ďakujem veľmi pekne za vašu trpezlivosť, pozornosť a teším sa na ďalší priebeh rokovania. (Potlesk.)