Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán kolega. Hovorili ste o tom vo vašom príspevku, že nezamestnaní si ťažko vedia nájsť prácu v niektorých regiónoch, a preto by tento zákon pre nich bol nespravodlivý. Pretože oni za tú situáciu nemôžu. No, ja poviem jednu vec v kontexte súčasnej situácie znova a znova. Lebo treba to vedieť v súvislostiach. Vaša vláda pripravuje zavedenie odvodov na nemocenské poistenie aj z práce na dohodu. Má sa tak stať od 1. októbra, respektíve od 1. januára 2013. To znamená, že veľa tých ľudí, ktorí majú práve problém zamestnať sa v trvalých pracovných pomeroch na pracovné zmluvy, ale zamestnávajú sa len na takéto príležitostné brigády, na dohody, tak tá situácia vďaka výbornému vládnemu návrhu, aby sa platili odvody aj z dohôd, získajú právo na rodičovský príspevok. Takže celkom to do seba bude zapadať a fungovať. Ďalej, keď ste hovorili o tom, že problém je zohnať miesto na aktivačných prácach, prosím, spomeňte si, pred chvíľkou sme tu diskutovali o našom návrhu zákona o hmotnej núdzi, kde sme hovorili, kde predkladáme, aby štát niesol zodpovednosť a povinnosť za to, aby sa tie aktivačné práce, respektíve verejnoprospešné práce vytvárali. Takže netreba mať obavy, ak sa prijmú zákony v komplexe aj vďaka tomu vášmu nešťastnému zvyšovaniu alebo zavádzaniu odvodov z dohôd, tak to, čo predložil pán poslanec Kaník, bude celkom dobre fungovať.

Pán Brixi, pán kolega, neviem, kto vám tak posiela také cenné rady, ale že ho pozdravujem a poprosím, aby ten váš poradca si pozornejšie pozrel návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Kaník s ďalšími poslancami, pretože v tomto návrhu je aj ustanovenie, podľa ktorého to, ten plný rodičovský príspevok bude mať osoba, ktorá vykonáva aktivačné práce. Čiže nám všetkým je jasné, že nájsť si prácu v súčasnej dobe, najmä v regiónoch východného a južného Slovenska, je veľmi ťažké, ale prosím, nespájajme tieto dva problémy, ktoré spolu nemajú priamy súvis. Aj osoba, ktorá nemá stále zamestnanie, ale ktorá sa aktívne zúčastňuje aktivačných prác, bude mať nárok na plný rodičovský príspevok podľa návrhu zákona skupiny poslancov, tak ako bol predložený. Čiže treba zachovať kľud a pozornejšie si prečítať návrh zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, len krátko poviem k tomuto návrhu zákona. Podporujem ho a podľa mojich informácií ho podporujú aj moji kolegovia z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Keby som mal hovoriť o dôvodoch, tak by som v podstate mal zopakovať gro mojich vystúpení, ktoré som tu mal pri zákone o hmotnej núdzi, ktorý sme predložili Národnej rade spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou. Takže len, len veľmi stručne. V situácii, kedy Slovensko má problém s deficitom verejných financií, po prvé. Po druhé, v situácii takej akejsi morálnej, kedy sa tí, ktorí sú pracovití, ktorí sú šikovní, ktorým sa nelení pracovať, majú podľa takzvaného ozdravného balíčka platiť vyššie dane, majú platiť vyššie odvody, majú platiť registračné poplatky, keď si kúpia novú oktáviu, tak je dosť nemysliteľné, aby sme bez povšimnutia nechali ľudí, ktorí sa len vezú, ktorí sa istým spôsobom priživujú na našom relatívne štedro nastavenom sociálnom systéme, z pohľadu toho, na čo Slovensko má, a preto je potrebné, ak sa nezamyslela vláda nad týmto rozmerom našej spoločnosti, aby sme sa zamysleli my ako zákonodarný zbor. Preto opakujem, podporujem návrh, podľa ktorého tí občania, tie rodiny, ktoré, tak ako to tu bolo zdôvodnené predkladateľom, v podstate za tie posledné štyri roky dozadu nič pozitívne pre spoločnosť nevykonali, ani neštudujú, ani sa nesnažia zlepšiť do budúcnosti postavenie seba, svojej rodiny tak, aby im tento štát nebol ochotný vyplácať na ich pomery skutočne nadštandardne vysoký rodičovský príspevok. Tu len poviem, že ak sa zákon dostane do druhého čítania, v čo verím, tak budeme iniciovať pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že tomuto návrhu chýba ešte trošku jeden rozmer, a to, ako sa hovorí, prečo deti rodia deti? Prečo by sme mali podporovať to, že sa maloletým matkám častokrát vo veku 14-15 rokov rodia deti? V zákone v súčasnom znení nájdete v § 3 v ods. 9 okruh oprávnených osôb, ktorým sa priznáva rodičovský príspevok. V tom ods. 9 nájdete, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi. Čiže tam už máme uvedené, že nárok na rodičovský príspevok vôbec, ani euro, ani cent, nevzniká maloletému rodičovi, ale pozor, pokračuje to ďalej, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Čo to v praxi znamená? V praxi to znamená, že keď sa pätnásťročnej dievčine narodí dieťa a súd jej podľa osobitného predpisu prizná tie rodičovské práva a povinnosti, čo sa v praxi, žiaľ, žiaľ, deje, tak aj tá pätnásťročná dievčina, napriek tomu, že je teda maloletá, má priznaný rodičovský príspevok. Čiže účel, ktorý tam zákonodarca dal niekedy pred dvoma, troma rokmi, bolo to v podstate za prvej Ficovej vlády, účel sa stráca. Preto budeme navrhovať, aby sa ten, tá časť vety za tou čiarkou vyhodila preč a aby sa teda jednoznačne povedalo, že nárok na rodičovský príspevok vôbec nie je, ak ide o maloletého rodiča. Bodka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, o tom je práve tá zmena, aby sa aktivačné práce neobmedzovali len na okruh obce a na aktivitu starostu, ale aby tú príležitosť využiť verejnoprospešné práce mali aj iné organizácie, napríklad štátny podnik Štátne lesy. Neviem, možno, že som to nepovedal presne, aby mohli využívať dokonca aj podnikateľské subjekty v prísne určených okruhoch, aby tam nešlo o nedovolenú konkurenciu, tieto verejnoprospešné aktivity. A áno, aj v poľnohospodárstve, veď keď sa prejdeme po regiónoch južného, východného Slovenska, tak tam vidíme veľmi veľa zanedbaných tých poľnohospodárskych budov alebo pôdy, kde sa môžu v rámci tých rekultivácii využiť nezamestnaní.
A k pánovi Kuffovi. Nechcem teda, aby to vyznelo ako pingpong, ale v tom pozitívnom slova zmysle, ale skutočne, veď keď si zoberiete, že niekto pracuje na dohodu a zarobí povedzme 250 eur, a je rád, že má aspoň takýto príjem. Ak mu odtiaľ zoberieme 30 - 40 eur na odvodoch a bude mať, nie 250, ale len 210 príjem, a bohvieako to dopadne, či vôbec ten príjem bude mať, či ten zamestnávateľ ho zamestná, keď zamestnávateľ bude musieť z dvestopäťdesiatich eur odvádzať 80 eur na odvodoch ďalších. Takže tam práve hrozí, že tie nožnice medzi príjmom za prácu na dohodu a výškou príjmu z dávky sa nám zatvoria, a ľudia si veľmi ľahko spočítajú, že sa im skrátka neoplatí pracovať. Keď sa nezmení, veď to práve hovorím, keď sa neurobí zmena aj v systéme sociálnych dávok a keď sa naopak nasadia tvrdé odvody z dohôd, tak ešte viac sa neoplatí pracovať na Slovensku, ako je to doteraz. Čiže robme s tým niečo. Absolventi, aj na nich sa pamätá napríklad tým, že budú mať ponuku administratívnych prác alebo pri organizácii verejnoprospešných aktivít. Čiže kto chce, aj z nich, sa dokáže zamestnať a nemusí to byť práca v lese.

Ďakujem, pani predsedajúca, a zároveň prajem všetkým prítomným dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si nadviazať na svoj prvý príspevok z rozpravy ešte z piatka a rád by som, samozrejme, využil priestor aj na reakcie, na to, čo zaznelo v rozprave k dvojičke nových zákonov. Zákona o hmotnej núdzi a zákona o príspevku na bývanie. Pripomeniem ešte raz. To, čo je veľmi dôležité, a to, čo trápi ľudí na Slovensku. Boli sme cez víkend na Spiši. Tam, opakujem, nehovorím nič nového, ale tam sa nám to znovu a znovu potvrdilo. Ľudia na Slovensku majú vážne problémy a ozdravný balíček, takzvaný ozdravný balíček, ktorý pripravuje vláda Roberta Fica a ktorý sa postupne bude dostávať aj na rokovanie tejto snemovne, ľudí dosť vystrašil. Lebo, nebudem hovoriť nič nové, idú sa zvyšovať dane, idú sa zvyšovať odvody, idú sa zavádzať nové dane. A dokonca aj takých ľudí, ktorí teda podľa rétoriky pána premiéra nemali byť nejakým spôsobom, pretože zarábajú veľmi málo, aj takí budú platiť vyššie odvody. A teraz myslím dohodárov. Dohodárov, ktorí sú radi, že si zarobia aspoň pán euro na dohody o pracovnej činnosti, brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce. Tak niektorí z nich budú platiť 13-percentné odvody rovnako ako zamestnanci a ich zamestnávatelia budú platiť 35 percent, tak ako za zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, čiže zamestnávanie týchto ľudí sa veľmi predraží, prakticky o tretinu, a zároveň im aj hmatateľným spôsobom klesne čistý príjem. Čiže tí ľudia, ktorí sa snažia, ktorí sú pracovití, ktorí sa snažia uživiť svojou prácou, budú potrestaní, a tí ľudia, aj keď možno niektorí z nich chápu so škrípajúcimi zubami, že tento štát potrebuje riešiť deficity a súčasný premiér to nie je schopný riešiť nijako inak, ale oprávnene kladú otázku, kam tie ich dane idú? Komu tie dane idú? No, teraz nebudem hovoriť o eurovale a o španielskych bankách, ale vrátim sa k tomu, že máme tu veľký počet ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Mnoho z nich je naozaj v ťažkej životnej situácii, ale, žiaľ, je medzi nimi aj mnoho takých, ktorí systém zneužívajú, pretože je nastavený príliš rozšafne, a to chceme touto dvojicou zákonov zmeniť. Prišiel mi od nejakého človeka taký mail na internet, cez internet, samozrejme, píšu mi taký vtip, že novinár sa pýta občana, ktorý evidentne nikde nepracuje a žije zo sociálnych dávok, hoci je plný sily, v mladom veku. Novinár sa ho pýta: Čo hovoríte na to zvyšovanie daní? A on s úsmevom odpovedá: Myslím, že nám to bude stačiť. Vážení priatelia. Takýto stav, ktorý je na Slovensku a ktorý bude ešte vlastne horší voči tým, ktorí pracujú, predsa nemôže zostať bez našej pozornosti. Na ministerstve práce sme počas našej krátkej éry celý rok, ak nie viac, tvrdo pracovali s veľkou skupinou odborníkov ministerstva, s ľuďmi, ktorí sú z externého prostredia, s expertami ZMOS-u napríklad, s neziskovými mimovládnymi organizáciami na tom, aby sme pripravili dva podstatné zákony. Zákon o hmotnej núdzi, zákon o príspevku na bývanie. Ten návrh alebo dá dvojica návrhov má za cieľ riešiť kumulujúce sa problémy v oblasti sociálnej. Tak, aby sme nikoho nepoškodili, tak, aby sme pridali tým ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii a ktorí chcú a môžu pracovať, aby sme nepoškodili tých, ktorí sú v zlej sociálnej situácii a z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu preto, lebo sú už v dôchodkovom veku, preto, lebo sú občanmi s ťažším zdravotným postihnutím, ale zároveň, aby sme týmito novými zákonmi eliminovali možnosti, možnosti zneužívania nášho sociálneho systému, o ktorom, každý kto má trošku aspoň hlavu otvorenú, dobre vie, a najlepšie to vedia práve tí, ktorí to zneužívanie, ktorých sa to zneužívanie na ich vlastnej koži týka. Opakujem znovu. Nesmieme strácať čas. Čas je veľmi vzácny, zvlášť v situácii, v akej sme v súčasnosti. Ja chápem, že nové vedenie ministerstva má spústu iných problémov. Rieši sa teda ozdravný balíček. Rieši sa reforma prvého piliera. Hoci s tým nesúhlasím, ale vedenie ministerstva je, samozrejme, má plné ruky práce s deštrukciou druhého piliera. To všetko vrcholných predstaviteľov bohate vyťažuje. Je pripravená novela Zákonníka práce. Nesúhlasím s ňou, ale robí sa na tom, čiže vedúci predstavitelia, pán minister, páni štátni tajomníci, chápem to. Majú iné priority zrejme, nemajú toľko času, k tejto téme sa chcú vrátiť až v budúcom roku. Ale čo urobia? Urobia presne to isté, predložia do tohto parlamentu presne tie dva návrhy, o ktorých tu dnes rokujeme. Možno tam budú parametricky nejaké drobné zmeny. Možno aj na základe tejto diskusie sa umelo niečo vyfabrikuje, aby to bolo iné, ale iné to nebude. Vo svojej podstate to určite iné nebude, pretože iné to byť nemôže. Tí experti na ministerstve sú stále tí istí, vďakabohu. Naozaj, minister ich nevymenil, sú tam, sú plní energie, sú plní elánu a boli by radi, keby to, čo pripravili, šlo čo najrýchlejšie von. Ľudia, ktorí sú na úradoch práce, ktorí to budú aplikovať do praxe, sú presne tí istí, s ktorými sme diskutovali rok. Ľudia v mimovládnych organizáciách, ľudia zo ZMOS-u, z vyšších územných celkov sú presne tí samí, s ktorými sme tento balík chystali vyše roka. Na tomto sa nezmení nič. Ak sa tu mienime hrať na pravých, ľavých a ľudovejších a neviemakých, tak to je. Čo si o nás ľudia pomyslia? Že tento parlament je bábkové divadlo. Všetko je pripravené. Treba to spustiť. Môžme sa, samozrejme, baviť v rámci druhého čítania, vylaďovať niektoré veci. Ja keď som v tejto diskusii zachytil niečo, čo malo istý, istý zmysel ako podnet do druhého čítania, tak to bola otázka toho, či je naozaj tej práce dosť. Či naozaj vieme ponúknuť približne 120 možno tisícom ľuďom, ktorí by tú prácu mali mať zabezpečenú, tie miesta vo verejnoprospešnej oblasti. Aj v tejto diskusii, tí, ktorí sú z terénu, ktorí nesedia 20 rokov v týchto parlamentných laviciach, ale ktorí sem prišli z reálneho života, ako napríklad pán Huba, potvrdili, že tej práce je naozaj veľa. Pán Huba konkrétne, veľmi korektne, a ja s ním plne súhlasím, uviedol, že pokiaľ ide o lesy, tak tam to čistenie lesov je jasná, jasná téma, jasná príležitosť na to, aby sme dali týmto ľuďom takúto jednoduchú prácu, aby sme ich naučili pracovať, aby sme v nich oživili pracovné návyky. My sme za našej éry spustili program protipovodňových opatrení. Môžte si hovoriť, čo chcete, ale jedna vec je jasná. Takýmto spôsobom našlo prácu 10 tisíc predtým nezamestnaných ľudí. Starostovia, primátori, pán Bagačka, potvrdíte to, myslím, férovo, že toto bola pre tých ľudí možnosť, ako si môžu zarobiť, akým spôsobom sa zapoja do pracovnej aktivity. Tí ľudia to brali s nadšením a veľmi chcem na tomto mieste zdôrazniť, že tá práca bola zmysluplná, tých ľudí tešilo, že po nich niečo zostane, že to nebolo prekladanie jednej kôpky špiny na druhú a späť, ale že keď odchádzali večer domov, tak sa za seba obzreli a videli tam, že tam pribudla tá nová hrádzka, že sa ten tok potoka alebo riečky vyčistil. A zažili, že aj keď boli tie dažde, povodne menšie, tak sa ich obci nič nestalo, že skutočne to dalo zmysel. Čiže takejto práce je dosť. Veď to sa tu nemusíme presviedčať. Ak by na to prišlo, ak by predsa len bola určitá nedôvera, či to štátna správa, lebo to bude úlohou štátnej správy, nie starostov, či to štátna správa nezorganizuje, tak môžme sa, samozrejme, v druhom čítaní baviť o tom, že istý nejaký posun, nejaké prechodné obdobie tam vložme, ale nesmie to byť za nejako príliš veľa, pretože potom sa stratí zmysel všetkých tých navrhovaných opatrení. Priatelia, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá. To nie je cesta. Dajme hlavy dokopy a urobme to tak, aby sa to urobiť dalo. Tí, ktorí platia dane, sa na nás pozerajú a pýtajú sa, kedy sa konečne urobí so sociálnym systémom poriadok. Zdôrazňujem, nebavme sa o tom, že zo 63 eur bude 38. To sa bude týkať len tých, ktorí sa práci jednoznačne vyhýbajú. Všetci ostatní, tí, ktorí nemôžu objektívne pracovať, napríklad ženy s malými deťmi, osamelé matky alebo dôchodcovia, tí dostanú ten nový ochranný príspevok. Neprídu skrátka, ale tí, ktorí sú, ako som už hovoril na začiatku, mladí, plní sily, a to ja sa teraz nebavím, pán Pollák, o Rómoch, ja teraz hovorím napríklad o absolventoch rôznych našich úžasných vysokých škôl, ktorí skončia tú školu a zistia, že dobre im je pri mamičke, ktorá sa o nich postará, a tých 63 eur, tak to je také príjemné vreckové. Bavíme sa o takejto skupine napríklad ľudí, pretože tá správa Svetovej banky hovorí napríklad o nich. To sú skutočne, to sú desaťtisíce ľudí, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú sociálny systém. Dobre, tak tým dáme teda menej. Je tu snáď niekto, kto s takýmto riešením nesúhlasí? Bavme sa o tých detailoch v druhom čítaní. Poprosím vás teda na záver, pri zdravom rozume, verte, tie návrhy sú pripravené dostatočne zodpovedne s dostatočnou diskusiou. Nie každý si ju všimol, tú diskusiu, možno máte iné záujmy. Nie každý je odborník na sociálnu oblasť, respektíve ho to nezaujíma, ale tu tá diskusia prebiehala. Môže prebiehať na pôde parlamentu ešte ďalší mesiac, ale nestrácajme čas, urobme spolu niečo pre Slovensko.
Ďakujem.

Ja by som len rád dal na pravú mieru tie čísla alebo tie počty nezamestnaných, ktoré nám na Slovensku pribudli za vlády Roberta Fica, ktoré za prvej vlády a ktoré pribudli za vlády pani Ivety Radičovej. Takže od začiatku krízy, to znamená od roku 2008 do polovice roku 2010, kedy sa vláda zmenila, za prvej vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nezamestnaných ľudí. Počas jeden a pol roka trvajúcej vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných ľudí, čiže štyrikrát menej. Pokiaľ ide o počet zamestnaných ľudí, počas vlády Roberta Fica od roku 2008 do polovice roku 2010 sa celkový počet zamestnaných znížil o 115 tisíc ľudí. Počas vlády Ivety Radičovej sa počet zamestnaných zvýšil o 50 tisíc ľudí. To sú čísla zo štatistík. A ďalej, pani poslankyňa, nesúhlasíte s naším návrhom. Ja sa teším, čo, aká bude vaša reakcia, keď sem príde vládny návrh zákona, ktorý sem nepochybne príde, veď je pripravený. A keď si pán minister s pánmi štátnymi tajomníkmi nájdu čas, tak ho určite predložia. Vy ste napríklad povedali v tejto snemovni 9. 9. 2011 na adresu našich zmien v dôchodkoch toto: "Zásadne nesúhlasíme s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov." Presne tu istú valorizáciu dôchodkov tu budeme mať na ďalšej schôdzi o tri týždne. Ďalej ste povedali: "Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku." O tri týždne tu máme zákon z dielne pána ministra Richtera, ktorým sa urobí presne tá istá úprava, s ktorou ste vy pred. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Lucia, je dosť ťažké ako dodávať niečo k tomu tvojmu vystúpeniu. Ale predsa len niektoré momenty by som ešte rád podčiarkol v tej faktickej poznámke.
Po pani Tomanovej je to teda ťažké sa vracať takto naspäť, mali by sme pozerať dopredu. Ale fakt je ten, že po pani Tomanovej zostala sekera 60 mil. na nedofinancovanom rodičovskom príspevku. Je úplne úžasné pred voľbami zvýšiť rodičovské príspevky o 100 eur, ale nie je celkom korektné nechať novému vedeniu, ktorým ste možno mohli byť aj vy, keby sa vám vtedy tie voľby vydarili, sekeru vo výške 60 mil. nepokrytého rozpočtu. A to už nehovorím o tých sociálnych podnikoch, za ktoré sme museli potom zaplatiť ďalších 11 mil. eur a ďalšie a ďalšie milióny, ktoré sme museli platiť za ďalšie a ďalšie podivuhodné a pochybné projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, na čo potom museli ísť peniaze zo štátneho rozpočtu. Tak to všetko nám, samozrejme, potom chýbalo a ten balvan sa nám nepodarilo za ten rok a pol celý zoškrtať. Jednoducho taká je realita.
Máte vládu jednej strany, máte ministra financií, ministra práce, ministra neviem čoho všetkého, tak nech sa páči, môžte krásne spolu komunikovať a veci v podstate ešte z prvého vládnutia Roberta Fica dotiahnuť do konca.
Chcem ešte zdôrazniť, ja chápem, že súčasné vedenie rezortu to nemá jednoduché. Máme tam dvoch štátnych tajomníkov, máme tam ministra, ani jeden z nich predtým nerobil v sociálnej oblasti, aj keď pán Ondruš fungoval rok a pol v sociálnom výbore, pán Burian, druhý štátny tajomník, pracoval s financiami, ale toto sú pre nich témy, do ktorých sa potrebujú dostať. To je úplne ľudsky pochopiteľné. Preto podávame pomocnú ruku, preto dávame tento zákon, ktorý keď podporíte aj vy, kolegovia zo SMER-u, tak Slovensko získa rok času. Naopak by ten rok mohlo stratiť.

Pán kolega Kaník, ďakujem za vystúpenie. Myslím si, že sa musím kladne vyjadriť, teda nieže musím, ale kladne sa vyjadrím aj k tej podpore, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu, a ďakujem za ňu.
A zaujali ma v podstate dve veci. V prvom rade to, že ste skonkretizovali práve tú administratívnu náročnosť, o ktorej sme hovorili my ako predkladatelia na príklade hlavne toho príspevku na zdravotnú starostlivosť. Ja sa usmievam, pretože tie dve eurá po prvé nič neriešia. A po druhé, ak sa tu bavíme o tom, či ten systém je, alebo nie je administratívne náročný, tak to je nádherný príklad toho, ako tam máme z dávnych čias ešte takýto nezmyselný príspevok. A takisto aj pokiaľ ide o ten príspevok za dochádzku do školy, my to meníme cez ten motivačný príspevok na dieťa. Takže takisto aj túto rovinu chceme dať do systémovejšej roviny tak, aby to dávalo logický zmysel, aby celý ten systém dávok v hmotnej núdzi mal logickú, jasnú, zrozumiteľnú a spravodlivú stavbu. Aby tí, ktorí sú ochotní pracovať na verejnoprospešných alebo aktivačných prácach, na tých rôznych nových príležitostiach verejnoprospešných prác, o ktorých hovoríme, aby si mohli viac zarobiť, aby sa tak odlíšili od tých, ktorí sú jednoducho lajdáci a ktorým sa pracovať nechce, resp. sú to čistí špekulanti.

Pani kolegyňa Huťková (pozn. red.: "Hufková"), ten návrh prišiel preto teraz, pretože sme mali len rok a pol času vo vládnej koalícii, keď sme vládli, nato, aby sme ten návrh dotiahli, sfinalizovali do konca. Čiže to naše pôsobenie bolo skrátené predčasnými voľbami. A keďže je škoda, aby ten návrh zostal ležať v šuflíku a čakal rok, preto ho dávame dnes. Ja si myslím, že som to dostatočne vysvetlil. Ak ten návrh nepodporíte, samozrejme, je to vaše slobodné rozhodnutie, ja sa teším, že podporíte aspoň ten vládny návrh, ktorý sem príde približne o rok. Potom sa o tom znovu porozprávame.
Pokiaľ hovoríte o tých zaťažujúcich výpočtoch, tak neviem, či ste ten návrh naozaj čítali, pretože tie postupy a výpočty a tie nároky a tak ďalej sú práveže jednoduchšie ako v súčasnom zákone. Ja opakujem, čo som už povedal vo vystúpení, konzultovali sme to predsa so samotnými zamestnancami úradov, aby sme dosiahli jednoduchší systém aj pre administratívu, aj pre občana.
Pán kolega Kuffa, vytvárať nové pracovné miesta musia podnikatelia v prvom rade lepším, preto im treba vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, čo je otázka sama osebe, to tu nemám čas rozobrať. Tu ide o verejnoprospešné aktivity, ale o tom sme sa už bavili, keď sme boli u vás na klube.
Pani poslankyňa Tomanová, ja by som chcel pripomenúť, že tu sa bavíme o objeme niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré sú v rozpočte či súčasného, či predošlého ministerstva práce, to je jedno, na sociálne dávky. Tu sa teraz nebavíme o aktívnych politikách trhu práce, to by bol ten medzitrh, ale tu hovoríme o zákone, o dávkach v hmotnej núdzi, kde ide o to, aby sa tie stovky miliónov rozdeľovali, ktoré tam sú, spravodlivejšie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, na rokovanie parlamentu sme si dovolili predložiť dva dôležité návrhy zákonov - hmotná núdza a príspevok na bývanie, ktorými chceme nahradiť a vylepšiť súčasný systém sociálnej pomoci.
Moje vystúpenie bude, dúfam, krátke a pozostáva zo štyroch bodov.
V prvom rade sa chcem vyjadriť v kontexte súčasnej situácie, ktorá je taká, aká je, a kedy vláda Roberta Fica pripravujú tzv. ozdravný balíček. Veľmi pozorne som si preštudoval aj s kolegami navrhovaný ozdravný balíček a našiel som tam množstvo bodov, kde sa idú zvyšovať dane, idú sa zavádzať nové dane, nové poplatky, idú sa pomerne dramatickým spôsobom zvyšovať odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov. Nenašiel som tam prakticky žiadne škrty štátu a, žiaľ, nenašiel som tam ani žiadne systémové či nesystémové zmeny v sociálnej oblasti. Čiže vláda Roberta Fica pripravuje pre túto krajinu tresty pre úspešných, pre tých, ktorým sa darí, ktorí si vedia zarobiť poctivo svoje peniaze, ktorí platia dane, priznávajú svoje príjmy, platia odvody, stavajú si nejakú tú nehnuteľnosť alebo si chcú kúpiť nové auto, ale v ozdravnom balíčku nenájdeme ani čiarku o tom, že by sa chcela vláda pozrieť na súčasný stav v sociálnom systéme.
Ľudia sa preto oprávnene pýtajú, čo to má znamenať, kedy sa urobí poriadok s rôznymi indivíduami, ktoré vedome alebo občas i nevedome zneužívajú náš sociálny systém. Je jasné, že Slovensko musí a bude mať sociálny systém, záchrannú sociálnu sieť pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pre tých, ktorí sú naozaj v núdzi, ale nie sociálny systém, ktorý je deravý, ktorý je ľahko zneužiteľný, komplikovaný a umožňujúci špekulácie a bezprácny zisk na úkor tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Preto ma prekvapuje, že túto dôležitú oblasť vláda Roberta Fica ignoruje v ozdravnom balíčku. A aj preto naša legislatívna iniciatíva, kde, v dobrom hovorím, chceme vláde pomôcť, aby sa nezanedbala táto dôležitá sféra.
Zároveň, samozrejme, chceme sa pokúsiť splniť sľub, ktorý sme dali našim voličom v predvolebnej kampani a kedy sme zaujali ľudí na celom Slovensku, ale najmä na východe, naším heslom "Práca namiesto dávok". Opakujem znova, je nemysliteľné, aby Slovensko, Slovensko s takým stavom rozpočtu, aký má, s takými platmi, s takými príjmami, aké tu sú, štedro rozdávalo dávky ľuďom, ktorí by za tie dávky mohli niečo späť tomuto štátu, tejto krajine, týmto regiónom, svojím mestám, obciam, v ktorých žijú, aj niečo vrátiť.
Aké ciele majú tieto dva nové zákony? Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová to už povedala pomerne obšírne, preto ja len zhrniem: chceme zvýšiť motiváciu ľudí, chceme, aby si tie dávky skutočne zaslúžili, odpracovali, chceme zvýšiť ich aktivitu, zvýšiť ich pracovné návyky. Súčasný systém aktivačných prác je jednoducho nepostačujúci a zároveň ten príjem, ktorý plynie z aktivačných prác, je skutočne nízky. A aj preto navrhujeme, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a budú ochotní pracovať na verejnoprospešných aktivitách, aby si zarobili viac, ako im umožňuje súčasný systém. Zdôrazňujem ešte raz, aby si zarobili viac.
Cieľom tohto návrhu totižto nie je primárne ušetriť peniaze v štátnom rozpočte, to nie, aby sme sa správne rozumeli. Finančné dopady za predpokladu, že všetci tí, ktorí poberajú dnes sociálne dávky, by sa skutočne zapojili do verejnoprospešných aktivít, budú negatívne pre štátny rozpočet, to si povedzme otvorene. Avšak hneď treba dodať, že to by bol skutočne ideálny stav, keby všetci tí občania, ktorí poberajú sociálne dávky, sa do tej práce zapojili. Buďme realisti, a hovoríme to znova otvorene, systém je zneužívaný, je tam príliš veľa špekulantov, sú tam ľudia, ktorým sa pracovať jednoducho nechce. Čiže dá sa odhadovať, že možno 20, možno dokonca 30 % ľudí takúto ponuku lepšieho zárobku odmietne. Majú na to právo, bude to ich slobodné rozhodnutie, ale nebudú dostávať dávky v tej súčasnej výške. Čiže tu na druhej strane, či chceme, či nechceme, štát ušetrí, ale, zdôrazňujem, na základe rozhodnutia tých ľudí, ktorí tú prácu odmietnu.
Systém by sa mal postupne vybudovať a dobudovať tak, aby sme mali jasne odstupňovanú tú základnú štátnu sociálnu dávku, na ktorú podľa našej ústavy má nárok každý. Skutočne aj ten, komu sa pracovať nechce.
Ďalej, vyšším stupňom aby bola sociálna dávka poskytovaná za verejnoprospešnú aktivitu. Tam musí byť jasný rozdiel, väčší, ako je dnes, aby to bolo motivujúce, aby ľudia na tie verejnoprospešné aktivity chodili, aby pre ten svoj región niečo naozaj urobili a aby aj tá odmena bola v porovnaní so súčasným stavom vyššia, výraznejšia.
Ďalším stupňom by mal byť tzv. medzitrh práce. To znamená, to je už zamestnanie občanov na otvorenom trhu práce, tzv. u súkromníka za regulérnu mzdu, ale s určitou pomocou a podporou štátu cez zákon o službách zamestnanosti, kde štát by mal prispieť pri takýchto pracovných miestach obsadených ľuďmi, ktorí prišli z verejnoprospešných prác ako dlhodobo nezamestnaní na ten tzv. medzitrh, aby sme pomohli jednak takýmto ľuďom upevňovať a získavať si ďalšie pracovné návyky, presadiť sa na dnes naozaj náročnom trhu práce a zároveň aby sme zamestnávateľom, ktorí takéto pracovné miesta vytvoria, čo ani pre nich nie je jednoduché, aby sme im takisto pomohli a motivovali ich v tvorbe takýchto pracovných miest.
Zdôrazňujem, máme 400-tisíc nezamestnaných, nevšimol som si s výnimkou tých sezónnych vplyvov, že by sa nám tá armáda nezamestnaných momentálne ani po nástupe sociálnej vlády znižovala. Musíme niečo robiť, zobudiť sa, je to nás, na poslancoch slovenského parlamentu, aby sme týmto ľuďom pomohli, ak to nie je schopná urobiť súčasná vláda.
Systém bude jednoducho spravodlivejší a motivujúcejší. A zároveň, vychádzajúc zo skúseností zamestnancov, pracovníkov úradov práce, aj jednoduchší, zrozumiteľnejší jednak pre úradníka, jednak pre občana.
Nemáme čas, treba konať, ja viem, počul som to z úst pána štátneho tajomníka ministerstva práce Buriana nedávno na jednej konferencii, že súčasná vláda, súčasné ministerstvo napriek tomu, že som kritizoval vo svojich úvodných slovách, že ozdravný balíček tieto ambície zmeniť sociálny systém neobsahuje, dozvedel som sa, že na budúci rok predsa len po vykonaní tých prvých škrtov, po týchto prvých opatreniach, by mal prísť čas na to, aby vláda predstavila svoj návrh zmien v sociálnej sfére, týkajúci sa dávok v hmotnej núdzi. Predpokladám, že vláda, resp. rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bude vychádzať z toho návrhu, ktorý sme pripravili a ktorý tu už dnes prezentujeme. A prezentujeme ho preto, aby sme nestrácali čas. Potrebujeme pomôcť Slovensku, slovenskej ekonomike, ale najmä tým ľuďom, ktorí sú na tie sociálne dávky odkázaní. Čakať rok je obrovská strata času.
Pripomeniem, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny už celkom úspešne prevzal napr. naše návrhy, pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, či je to valorizácia dôchodkov, či je to napr. zvyšovanie solidarity v prvom pilieri alebo či je to naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. Hovorím to preto, lebo presne tie návrhy, ktoré sme pripravili za vlády Ivety Radičovej, tu sediaci poslanci SMER-u skritizovali pod čiernu zem a dnes oni sami v pozícii vládnej strany tie isté návrhy idú prijať. A to isté predpokladám, som realista a predpokladám, že poslanci strany SMER dostali príkaz, aby dnes, resp. v pondelok za naše návrhy nezahlasovali, ale aby stlačili gombík za, keď to isté, možno v ružovom, ale to isté vo svojej podstate príde niekedy na jar budúceho roka.
A opakujem, vážené dámy, vážení páni, my tu nemáme čas, konajme. Tie návrhy sú pripravené. A zdôrazňujem ešte jednu vec. Tieto návrhy sú pripravené veľmi starostlivo, robili sme na tom rok, ak nie viac. Zúčastnili sa tejto práce experti na ministerstve práce. Tí istí, ktorí tam sedia teraz a ktorí teda, ako zdôrazňujem, pravdepodobne ten návrh posunú o rok ako vládny návrh, s tou ročnou stratou času. Tí istí experti Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí chodili k nám na expertné rokovania do pracovných skupín, tí istí experti mimovládnych organizácií tu o rok, obrazne povedané, prídu, ale my stratíme rok času, ak budeme čakať na vládny návrh, ktorý bude v ružovom to isté, ako máte na stole dnes.
Na záver. Očakávam ešte, hoci je nás tu relatívne málo, pomerne búrlivú rozpravu, ale verím, že tak ako som sa ani ja, ani moja kolegyňa neznížil k osobným a podpásovým útokom, aj táto diskusia, ktorá sa otvára k tomuto zákonu, resp. k týmto dvoch zákonom, bude korektná, vecná a na prospech občanov Slovenska.
Ďakujem.