Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Vážený kolega spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, svoj príspevok rozdelím do dvoch častí. V prvej časti by som rád v rýchlosti zrekapituloval všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v tejto snemovni od apríla 2012, to znamená počas druhej Ficovej vlády, a to, samozrejme, boli opatrenia, ktoré schválili poslanci zo strany SMER a ktoré prispeli svojím dielom k rastu nezamestnanosti. A v druhej časti by som sa rád venoval pripomienkam a podnetom a možno ani nie tak svojim, ale pripomienkam a podnetom zo strany Slovenskej asociácie malých podnikov, to je asociácia, ktorá združuje malých a stredných podnikateľov, ktorí sú v skutočnosti najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike.
Takže prejdime si v rýchlosti chronológiu zmien, ktoré boli za posledný rok, za zároveň prvý rok druhej Ficovej vlády prijaté.
Pokiaľ ide o daň z príjmu, tak najväčším zásahom do prostredia stability a zamestnanosti na Slovensku v tej doterajšej podobe, ktorá dovtedy tiež nebola ružová, bolo zvýšenie dane z príjmov, zrušenie rovnej dane. Firmy na Slovensku od tohto roku platia 23-percentnú daň a naozaj už ju platia, pretože preddavky, ktoré platia už v týchto dňoch, v týchto mesiacoch, platia po novom a znamená to pre nich zásah do ich cash flow. Lepšie zarábajúci zamestnanci platia dokonca 25-percentnú daň, takisto to už cítia na svojich peňaženkách, máme to od januára, čiže tí, ktorí zarábajú okolo 2-3-tisíc mesačne, áno, je to len malá skupina zamestnancov, ale máme tu takých, tak pocítili to na svojich peňaženkách. A táto malá skupina zamestnancov sa týmto opatrením určite nezväčší, čo by malo byť naším cieľom podporovať tých, ktorí sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky, ktorí sú naozaj dobrí, ktorí sú, ktorí sú vzormi pre ostatných, tak týmto spôsobom ich demotivujeme a možno priamo a možno nepriamo ich nútime hľadať cestičky a špekulovať, ako to vysoké daňové a zároveň odvodové zaťaženie znížiť.
Odvody. Boli schválené veľmi vážne zmeny v odvodovom systéme. V prvom rade tu ide o zavedenie odvodov z dohôd. Všetci dohodári platia odvody, najmenšie študenti, najväčšie tí, ktorí nie sú ani študenti, ani dôchodcovia, a ich odvody sú úplne rovnaké ako odvody zamestnancov.
Chcem len pripomenúť príspevok predrečníka Ľuda Kaníka, ktorý hovoril o tom, že ten náš systém doterajší, systém dohôd, nie je žiadny nejaký európsky unikát, práve naopak. Nemecko, krajina, ktorú si mnoho v mnohých prípadoch berieme ako za vzor, má zavedený už dlhé roky systém tzv. mini jobs, čo je vlastne systém zamestnávania, pri ktorom zamestnanec do výšky príjmu 450 eur mesačne neplatí žiadnu daň, neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ odvody síce platí, ale relatívne v symbolickej výške. Aj preto je v Nemecku taká nízka nezamestnanosť, aj preto, že každý piaty Nemec pracuje touto formou a užíva si istým spôsobom takúto daňovo-odvodovú výhodu. Samozrejme, je to pomerne nízky zárobok. Ale takýchto ľudí máme na Slovensku veľa a takýmto ľuďom sme zavedením odvodov z dohôd sťažili možnosti zamestnania hoci týmto spôsobom.
Živnostníci. V týchto dňoch sledujeme, že mnohí živnostníci odovzdávajú svoje živnosti. Sú to tisíce živnostníkov, najmä na východnom Slovensku. Robia tak preto, pretože od tohto roku platia o 25 eur mesačne vyššie odvody, to je za rok suma 300 eur a to je pre mnohých z nich v podstate suma jedného čistého mesačného zárobku. Ak od vás štát pýta daň v podobe teda nielen daní, ale aj odvodov, pretože živnostník neuvažuje primárne tým, že aký bude mať dôchodok. Aký bude mať dôchodok, to možno toho 20-, 30-ročného, 40-ročného živnostníka začne zaujímať neskôr. A možnože si naň šetrí svojím spôsobom takým, akým je. Napríklad investuje nejakým spôsobom do nehnuteľností alebo rozširuje majetok svojej firmy. Tým ale, že 300 eur ročne takémuto živnostníkovi ubudne z čistého príjmu, cíti to absolútne priamo a cíti to teraz. A výsledkom je to, že tisíce živnostníkov prichádzajú o prácu, najmä na východnom Slovensku to bola posledná možnosť, ako si ako-tak zarobiť, zlepšiť finančnú situáciu, ktorú ste týmto ľuďom takýmto opatrením zobrali.
Zvýšili sa maximálne vymeriavacie základy, to znova znamená, aj keď to nezasahuje tých priemerných zamestnancov alebo podpriemerne zarábajúcich zamestnancov, ktorých je väčšina, ale zasahuje to tých, ktorí sú dobrí, ktorí sú úspešní, zasahuje to firmy, ktoré takýchto ľudí zamestnávajú, zvyšuje im to náklady, a to dosť podstatným spôsobom. Takéto firmy, sú to najmä firmy z oblasti informatiky, donedávna si rady zakladali na Slovensku svoje pobočky, resp. dokonca centrály, ako napríklad DELL. Ale pri takýchto opatreniach to už robiť nebudú. Áno, informatici, mladí ľudia s dobrým vzdelaním, sa nemusia možno tak báť o prácu ako živnostníci na východnom Slovensku, ale rozhodne je mrzuté, že im takým spôsobom znížili čisté príjmy a možno niektorí z nich aj týmto, aj vďaka - aj vďaka v úvodzovkách - takýmto opatreniam odchádzajú zo Slovenska. Je to veľká škoda. Lebo nebavme sa len o nezamestnanosti, bavme sa o tom, čo tu na Slovensku máme, v akom prostredí tu celkovo žijeme.
Čo ma veľmi mrzí a čo určite nebolo cieľom sociálne demokratickej vlády, ktorá zvíťazila vo voľbách s heslami o istotách, mrzí ma, že veľký zásah dostali mladé rodiny, matky na rodičovských dovolenkách, ktoré sa starajú o malé dieťa, ktoré sa snažia si privyrobiť napríklad prácou na dohodu. Nielenže z tejto dohody musí platiť tá matka odvody, ktoré dovtedy nemusela, pri tom v často skromnom zárobku, ale dokonca štát za ne prestal platiť dôchodkové poistenie, čo sa prejaví v budúcnosti na nižšom dôchodku u takýchto žien a demotivuje ich pracovať, demotivuje ich to udržať si kontakt so zamestnávateľom. A dokonca nešťastná zmena zákona o zdravotnom poistení, kde osoba, ktorá síce je poistencom štátu, napríklad žena na rodičovskej dovolenke je takýmto poistencom štátu, ak sa jej podarí v priebehu roka zarobiť viac ako 2 900 eur, prestáva byť poistencom štátu a musí si tú časť roka, kedy nemá aktívne príjem, doplatiť ako samoplatiteľ.
Takéto zmeny sú dôkazom toho, že hoci ste vláda jednej strany a koordinácia činnosti jednotlivých rezortov a prijímania legislatívy by nemal byť problém, o nás ste hovorili ako zlepenci, ktorý sa nevie dohodnúť, vy by ste sa dohodnúť mali vedieť, to je dôkaz toho, že nebola žiadna koordinácia pri týchto opatreniach medzi ministerstvom financií, ministerstvom práce a ministerstvom zdravotníctva. No predpokladám, že pani ministerka Zvolenská ani netuší, čo všetko má, aké bomby a časované míny voči takýmto ľuďom v zákone o zdravotnom poistení.
Ďalší taký príklad sú študenti. U študentov ste prijali takú úľavu, podľa ktorej študent pri príjme do 155 eur neplatí tie nové odvody. Takto ale vyvstáva viacero otáznikov. Prečo práce suma 155 eur? Odpoviem za vás. 155 eur, to je presne suma minimálnej mzdy pri rozsahu pracovného času 80 hodín týždenne, ktorý môže študent podľa Zákonníka práce na takúto dohodu odpracovať. Čiže vy ste vlastne povedali pri stanovení tohto limitu, že ak študent zarobí minimálnu mzdu, tak odvody neplatí, a ak si dovolí zarobiť o euro viacej, ako je táto hranica minimálnej mzdy, tak bude vytrestaný tým, že mu naparíte odvody. To nemá žiadnu logiku. A nemá žiadnu logiku ani to, že študenti, ktorí nemajú ešte 18 rokov, majú ten limit iba 66 eur. To je o čom? To si žiada podanie na Ústavný súd. Možno ho niekto z nás opozičných poslancov aj podá. V konečnom dôsledku ale teraz neriešme to, či tu fyzicky niekto podá podanie na Ústavný súd. Takéto rozhodnutie, takéto diferencovanie študentov na dve skupiny podľa veku je jednoducho diskrimináciou podľa veku. A nie som teda ústavný právnik, ale mám taký pocit, že takýto postup nie že nemá oporu v našej ústave, ale, práve naopak, je s ňou v rozpore. Diskriminácia podľa veku je predsa popretím istých ľudských práv.
Minister práce Richter rozpráva o tom, ako treba zlepšiť podmienky zamestnávania mladých ľudí. Áno, keď si, nebavme sa, prosím vás, o tom, že či je 435-tisíc, 437-tisíc, 408-tisíc nezamestnaných. Dôležité je to, že štruktúra tých státisícov nezamestnaných je taká, že polovica z nich sú dlhodobo nezamestnané osoby, kde aj keby tu bol raj na zemi na Slovensku, tak bude veľký problém, aby si títo ľudia prácu našli. A ďalšia veľká časť nezamestnaných sú mladí ľudia a tým mladým ľuďom treba pomôcť. Ministerstvo práce tu predstavuje projekty pre mladých ľudí, takí a takí budú podporení, keď vytvoria pracovné miesta pre mladých. Je lepšie ako nič urobiť takéto projekty, ako sa len škrabať poza hlavu, ale takéto veci, takéto nástroje sú psovi mucha. Tu hovoríme o projektoch, kde sa možno vytvorí niekoľko tisíc miest pre mladých nezamestnaných, na druhej strane tým, že ste naparili odvody z dohôd pre študentov, ste im vlastne povedali, nerobte, nepracujete počas štúdia, nezískavajte praktické návyky, lebo budete potrestaní odvodmi. To nemá žiadnu logiku.
Tí študenti nemali platiť odvody vôbec, alebo ak, mala byť nejaká hranica, tak tá hranica mala byť postavená omnoho vyššie a nie takto demotivačne. Ak nejaký študent má dve dohody, tak si uplatniť tú výhodu môže pri jednej, na druhú už nie. Takisto to nemá žiadnu logiku. Čím sa viacej snažíš, tým budeš platiť vyššie odvody. To je proti zdravému rozumu.
Ďalší problém je vysoké administratívne zaťaženie, ktoré sa, bohužiaľ, nedarí znížiť, ale práve naopak. Jedným z príkladov sú zase tie dohody. Proces administratívy pri prihlasovaní dohodárov do Sociálnej poisťovne, ale hlavne do zdravotnej poisťovne, to je jeden obrovský horor. Niektorí z vás poslancov majú firmy, niektorí z vás poslancov fungujú v občianskych združeniach, tak ako môj kolega v Interi, pán Kolesík, takže dobre viete, o čom hovorím. Pretože viete, že vaše účtovníčky vám chodia vyplakávať, že čo to za blbosť, kto toto schválil, aby takýmto spôsobom museli riešiť túto administratívu zato, že prijmete do občianskeho združenia, teda prijmete, že ten Inter musí zobrať nejakého rozhodcu na turnaj na sobotu alebo na zápas na dohodu, zaplatí mu 15 eur, ale s tým je spojený obrovský cirkus pri prihlasovaní toho rozhodcu ako dohodára do Sociálnej aj do zdravotnej poisťovne. Evidenčný list dôchodkového poistenia, prihláška do Sociálnej poisťovne, odhláška zo zdravotnej poisťovne a tak ďalej atď. To naozaj nestojí za to.
Keby sme neboli upozornili na zákon o ochrane verejného zdravia, tak v týchto dňoch by v parlamente bola novela zákona o verejnej ochrane, o ochrane verejného zdravia, ktorou by sa potichu znovu zaviedla pracovná zdravotná služba pre drvivú väčšinu zamestnancov. Nezmyselné byrokratické opatrenie, ktoré stojí podnikateľov, ale samotných ľudí, tých zamestnancov, zbytočné nervy a zbytočné peniaze. Len aby si nejakí lobisti zarobili.
To, že sa zvýšili poplatky, správne poplatky, registračné poplatky a neviem aké poplatky, to je už obohraná pesnička, nebudem to opakovať. Ale je to ďalšia kvapka a veľká kvapka do pohára, ktorý v prípade mnohých podnikateľov jednoducho pretiekol. Ľudia sú nespokojní, ak aj majú platiť vyššie dane a odvody, tak za to niečo čakajú, nejakú službu od tohto štátu. Ale čoho sa dočkali? Zlepšili sa nejaké služby pre občanov, pre obyvateľov tohto štátu? Zlepšilo sa niečo? Zlepšila sa vymáhateľnosť práva napríklad? To je ďalší aspekt, ďalší problém, o ktorom podnikatelia hovoria. Prečo sa nerobia žiadne zmeny v našom súdnictve, prečo všetky tie konania trvajú tak dlho? Predkladá pán minister spravodlivosti nejaké konkrétne dobré návrhy? To vôbec nesúvisí ani so Zákonníkom práce, ani s odvodmi, ale je to oblasť, ktorá trápi mnoho ľudí a nestála by nič, len dobré návrhy. Kde sú?
Ale prejdem k tej pracovnej legislatíve, Zákonník práce. Oháňate sa tým, a je to aj v tej správe, ktorú pripravil pán minister, že nový Zákonník práce vyrovnal tie podmienky medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a zlepšil podmienky pre zamestnancov. To je, neviem, ako by som to povedal, aby som niekoho neurazil, ale jednoducho urobili ste skrátka službu, kontra službu odborom za to, že ste dostali od nich podporu pred voľbami, za to, že máte podpísanú nejakú zmluvu o spolupráci, ale ten nový Zákonník práce zamestnancom pomohol, ak pomohol, len symbolicky. Pretože v mnohých miestach je ten Zákonník práce proti záujmu zamestnanca.
Ak Zákonníkom práce fakticky zakazujete zamestnancovi pracovať v nadčasoch, zamestnancovi, ktorý si chce zarobiť, ktorý má ešte prácu, ktorý chce rodine priniesť viac peňazí tým, že odrobí 10-20 hodín nejaké nadčasy, keď je robota, a vy ste mu to vlastne zakázali. Ak náhodou neviete, o čom hovorím, tak si, prosím vás, pozrite príslušný paragraf a skúste sa nad tým zamyslieť, čo tam vlastne je napísané, týmto spôsobom ste zobrali zamestnancom možnosť zarobiť si viac. Akú to má logiku?
Flexikonto ste zrušili, to bol nástroj, ktorý práve dokázal pomôcť v prípade malých zamestnávateľov, pani kolegyňa, pre veľkých zamestnávateľov, kde sú zástupcovia zamestnancov, tam zostalo konto pracovného času, to je v poriadku. Ale malý zamestnávateľ, a hovorím naozaj o malom zamestnávateľovi, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, kde zo Zákonníka práce nemôže existovať zástupca zamestnancov, pretože ten môže existovať, až keď sú tam zamestnanci najmenej traja, tak takýto malý zamestnávateľ nemôže využiť konto pracovného času ani flexikonto. A to znamená, tak ako vy radi hovoríte, že ak v kríze, ak v kríze tento podnikateľ nemá zákazky, a preto musí prepúšťať, lebo kríza, tak to flexikonto bol práve nástroj na to, aby v kríze, keď ten podnikateľ nemá zákazky, v tom sa stále zhodujeme, a teraz sa rozídeme, nemusel prepustiť zamestnanca, pretože mohol vo firme nasadiť flexikonto, mohli zamestnanci, keď je málo práce, zostať doma za stály plat a v čase, keď tá kríza, keď ten problém s odbytom pominie, sa vracajú späť, vracajú sa späť, práca im zostáva, dorobia to, čo sa zameškalo, plat im beží a zamestnanosť zostala zachovaná. Toto je konkrétne opatrenie alebo konkrétna zmena v Zákonníku práce, ktorou ste vôbec nepomohli zamestnanosti, práve naopak, a poškodili ste záujem zamestnancov v takýchto malých firmách. A to mi nikto nevyvráti, že to tak nie je, pretože to tak jednoducho je. Pri dvoch zamestnancoch zástupcovia zamestnancov vo firme nemôžu byť.
Ďalej chystáte zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Všetci zamestnávatelia vás pred tým varujú, nerobte to, už sme to tu mali, neosvedčilo sa to. Znova, menších zamestnávateľov tým veľmi poškodíte, stratia autonómiu v tom, akým spôsobom riešia svoju mzdovú politiku, akým spôsobom riešia svoju sociálnu politiku. Niečo iné je veľký zamestnávateľ, povedzme Volkswagen, ktorý má dostatok zdrojov na to, aby ponúkol zamestnancom možno veľmi nadštandardné platové podmienky, nadštandardné sociálne výhody, ale niečo iné je nejaká malá firmička v strojárenstve, ktorá na takéto niečo jednoducho nemá zdroje. Poškodí to malých zamestnávateľov.
A keď mi budete namietať, že pre zamestnávateľov do 19 zamestnancov sa to vzťahovať nebude, tak rovno vám hovorím protiargument, tak tým ste vlastne povedali, ak nejaká firma má dneska 15-16 zamestnancov a darí sa jej, aj také firmy našťastie máme, a majiteľ uvažuje o rozšírení na 25 zamestnancov, tak pri vedomí, že pri preskočení magickej hranice 20 zamestnancov ho čakajú ďalšie a ďalšie povinnosti, tú hranicu nikdy neprekročí. A dopadneme ako vo Francúzsku, kde existuje umelo vytvorených množstvo malých firiem len a len preto, lebo aj u nich je legislatíva postavená tak, že malá firma niektoré povinnosti nemá, ale tá, ktorá má nad tou čiarou počet zamestnancov, tak tá je zavalená obrovskými byrokratickými a ďalšími povinnosťami. Nerobte to! Ešte je čas to zastaviť. Takisto, ako ste zastavili tú pracovnú zdravotnú službu, zastavte aj zákon o kolektívnom vyjednávaní.
Schválil sa zákon o ochrane osobných údajov, ďalší príklad zákona, ktorý zaťaží podnikateľov, zaťaží podnikateľov a nejakí lobisti si už takto šúchajú ruky, pretože sa budú musieť robiť preškoľovania, niekto si, skrátka, na tom zarobí.
Ide sa schváliť novela Zákonníka práce, nie Zákonníka práce, ale zákona o inšpekcii. Budeme šikanovať podnikateľov. Čiže zvolili ste si cestu, keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom. To znamená, že budeme buzerovať podnikateľov inšpektormi, budete do toho investovať ďalšie a ďalšie zdroje namiesto toho, aby ste pochopili, že najlepší spôsob, ako podporiť podnikanie, nie je podnikateľov zavaľovať ďalšími a ďalšími povinnosťami a posielať na nich inšpektorov, ale, práve naopak, tie povinnosti, ktoré sú nezmyselné, im odpustiť.
Pred mesiacom sa schválil zákon o službách zamestnanosti, sú tam aj dobré opatrenia, ale, bohužiaľ, je tam väčšina opatrení takých, ktoré ničomu a nikomu nepomôžu. Na druhej strane sa bojíte ísť do systému štátnych sociálnych dávok. Tu už padlo množstvo návrhov zo strany opozície, pokiaľ ide o štátne sociálne dávky, o dávky v hmotnej núdzi, o rodičovské príspevky a podobne, aby sa tieto štátne sociálne dávky nerozdávali do slova a do písmena zadarmo, veď je kríza. Prečo sa tí, ktorí doslova parazitujú na našom sociálnom systéme, môžu naďalej smiať všetkým ostatným, ktorí tvrdo robia, ktorí ešte majú prácu, do tváre, že oni tie dávky majú. To je aj z morálneho hľadiska absolútne nesprávne. Prečo sa toho bojíte? Poďte do toho.
Ak hovoríme o tom, že opozícia má predkladať návrhy, náš návrh poznáte. Tak ako my poznáme váš návrh o istotách a vidíme, ako ho v praxi realizujete, tak vy možno poznáte z našej predvolebnej kampane heslo: "Práca namiesto dávok." Skúsme sa o tom porozprávať, o čom to je. Jednou vetou, je to o tom, že nezamestnaní si svoje dávky musia zaslúžiť verejnoprospešnou aktivitou.
Európsky sociálny fond, resp. jeho čerpanie. Budeme mať zajtra, pozajtra tlačovú konferenciu, na ktorej radi povieme svoje poznatky z toho, akým spôsobom táto vláda chce využívať prostriedky európskych daňových poplatníkov, ktoré sem prišli v podobe eurofondov, a myslím si, že nebudú to pre občanov Slovenska dobré správy. Bohužiaľ, za tie zlé správy môže vláda Slovenskej republiky svojimi opatreniami.
Ja len jednu poznámku, neodpustím si pripomenúť to isté, čo hovorili niektorí moji predrečníci. Prečo ste zastavili projekt revitalizácie krajiny? Prečo ste zastavili tie protipovodňové opatrenia? Teraz v tichosti, pomaličky si pripravujete pôdu na to, aby sa to znovu obnovilo, pretože ste pochopili, že ten projekt mal svoj zmysel, ale zbytočne Slovensko stratilo rok, alebo rok a pol času. Prečo ste zastavili projekt rekonštrukcie hradov a zámkov, rekonštrukcie obnovy kultúrneho dedičstva? Veľmi dobrý projekt, ktorý bol veľmi populárny v tých regiónoch Slovenska, kde bol spustený. Veľká škoda, stráca sa čas.
Prejdem teraz k tomu, čo hovoria drobní podnikatelia. Chcem pripomenúť na úvod tejto druhej časti, že veľkí zamestnávatelia, ako je napr. Volkswagen alebo ďalšie automobilky, firmy, ako je Samsung a podobne, zamestnávajú síce tisíce ľudí, ale drvivú väčšinu zamestnancov na Slovensku zamestnávajú malí a strední podnikatelia, ktorí sú veľmi citliví na všetky tie zmeny, ktoré sa tu za posledný rok udiali. A ďalej znova a znova pripomínam, máme na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí, ktorí sú na živnostiach, resp. pôsobia v slobodnom povolaní, a to je takisto tak veľká skupina ľudí, na ktorú by sme mali brať ohľad a skúsiť im pomôcť.
Títo drobní podnikatelia majú najväčšie námietky jednak voči zvýšeniu sadzby dane, voči zrušeniu rovnej dane, ale napríklad čudujú sa, prečo ste urobili niektoré administratívne opatrenia, najmä v daňovej oblasti, ktoré tu jednoducho nemuseli byť. Napríklad podávanie daňových priznaní. Do minulého roka bolo možné podať daňové priznanie až do 30. júna. To sa zrazu zmenilo vaším pričinením a temer všetci podnikatelia, živnostníci, právnické osoby, firmy museli podať daňové priznanie už do konca marca. Ja viem, že veľa z poslancov si povie, no čo tam po tom, nejaké daňové priznanie, však tak či tak ho musíte podať. Vôbec nie je jedno, či daňové priznanie všetci musia podať do 31. marca, alebo či si to môžu rozložiť a mať čas až do konca júna. Je to obrovský rozdiel či pre firmy, či pre živnostníkov.
DPH-čka, stanovili ste limit 100-tisíc eur obratu za posledných 12 mesiacov pre povinnosť stať sa zo štvrťročného mesačný platiteľ DPH. DPH ako taká je daň, ktorá, ako je dobre známe, na Slovensku má svojich milovníkov, ktorí tú svoju lásku k DPH prejavujú tým, že dokopy si na nej uliali okolo 2 mld. eur ročne, si ulievajú 2 mld. eur ročne. Je to zle postavená daň. Bohužiaľ, je to tak. Je mi jasné, že na tomto nič nezmeníme, pretože tu sa musíme riadiť tým, čo funguje v Európskej únii ako v celku. Čiže vrátiť sa naspäť k dani z obratu, ktorá bola dobrá z hľadiska techniky a výberu, možné nebude. Ale riešiť tieto daňové výpadky napríklad spôsobom, že sa budú šikanovať menší podnikatelia, tak to tiež nie je tá správna cesta. Pretože niekoľko tých menších podnikateľov to jednoducho naštvalo a výsledkom sú položené živnosti a firmy, ktoré prestávajú fungovať.
Elektronické pokladne. Ak niekto z vás podniká a vie, čo je to elektronická pokladňa, tak viete, že vždy po dvoch-troch rokoch tu dochádza k nejakej vlne, že to treba prekonfigurovať, že to treba prerobiť, lebo sa niečo zistilo, lebo sa niečo ukázalo, lebo je nejaká smernica. Viete, ako to ide ľuďom na nervy? Viete, čo si o tom myslia? Teda teraz nemyslím tých, ktorí tie elektronické pokladne predávajú, tí si pochvaľujú.
Pán Hlina možno vie, o čom hovorím. Evidencia spotreby alkoholu v menších prevádzkach. Pán Hlina mávol rukou, lebo on je veľká prevádzka. Ale tie malé prevádzky, pán Viskupič je malá prevádzka, aktívne sa hlási, takže minimálne jedného poslanca tu máme, ktorý vie, čo za hlúposť sa schválila a akým spôsobom to zaťažuje týchto podnikateľov. A nebavme sa, prosím, o tom, že alkohol je svinstvo. Je. Ale druhá vec je, že keď ho už teda niekto predáva, tak ho zbytočne zaťažujeme takými povinnosťami, ktoré by tam nemuseli byť.
Viete čo, nebudem vás unavovať, vidím, že je veľa hodín a že problém nezamestnanosti nás naozaj až tak veľmi netrápi, mohol by som pokračovať ešte dlhé minúty a rozprávať o ďalších administratívnych nezmysloch, ktoré tu na Slovensku máme a nad ktorými by sme sa mali spoločne zamyslieť a odstrániť ich. Ja tu dávam záväzok, že budem do tejto Národnej rady predkladať také zákony, ktoré tieto administratívne hlúposti budú odstraňovať. Som zvedavý, či získam podporu, obraciam sa teraz na vládnu väčšinu. Doteraz som sa pri všetkých svojich poslaneckých návrhoch stretol len s odmietavým postojom a z toho množstva pozmeňujúcich návrhov, ktoré som tu podal, bolo ich niekoľko desiatok, ak dobre počítam, tak dva boli pozitívne prijaté, aj to ma teší. A som teda zvedavý, ak tu padajú silné slová o tom, že opozícia má predkladať dobré návrhy, ak ich bude predkladať, a teraz nemyslím len na seba, samozrejme, myslím tým aj na ďalších opozičných kolegov, či ich skutočne budete, tak ako doteraz, v drvivej väčšine odmietať, lebo sú, skrátka, opozičné. A do akej miery táto vaša rétorika, ktorá je v konečnom dôsledku proti záujmom Slovenska, bude pokračovať a nedočkáme sa činov z vašej strany. Pretože to, čo predvádzate ako vláda, ako vládni poslanci, zatiaľ len a len poškodzuje záujmy Slovenska a Slovákov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo vystúpenie pána poslanca, kedy hovoril o nemeckej praxi s tzv. mini jobs, čo je určitá alternatíva k našim dohodám. Tu veľmi často na Slovensku zaznievajú argumenty, že dohody v takejto podobe máme len my a Česi a Česi to sprísnili, tak to sprísňujeme aj my, zrušme to a tak ďalej, je to zlé. Jednoducho tá skúsenosť z Nemecka, ktorým sa častokrát inšpirujeme, je taká, že tieto tzv. mini jobs využíva 7,3 mil. Nemcov, čiže približne jeden z piatich zamestnancov. A podstata je vlastne tá pri týchto mini jobs, že sú to zamestnania so mzdou do 450 eur mesačne a takáto mzda zamestnanca na tom mini jobs, na tej mini jobs pozícii je úplne oslobodená od daní a odvodov. Ten zamestnanec z tej mzdy neplatí vôbec nič. Zamestnávateľ odvádza určité sociálne odvody, ale v omnoho nižšej výške ako pri klasickom zamestnaní. Čiže to je tá pointa. Tento mini jobs môže byť buď jediný príjem zamestnanca, alebo dokonca to môže byť akýsi vedľajší príjem popri jeho hlavnom zamestnaní na plný úväzok. Čiže aj toto je tam možné, aj pri takomto mini jobs pozícii neplatí takýto zamestnanec žiadne dane a odvody. A ak ten zamestnanec prekročí príjem cez 450 eur mesačne, tak neskočí hneď na plnú výšku daní, odvodov, ale až do výšky 800 eur mesačne sa tá jeho daň a odvody len mierne zvyšujú. Až od 800 eur platí plné odvody. Čiže je to výborný nástroj v Nemecku na znižovanie nezamestnanosti. Inšpirujme sa tak.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi predstaviť vám poslanecký návrh novely zákona o zdravotnom poistení.
Tento poslanecký návrh má za ambíciu riešiť dva problémy, ktoré sa v praxi po novelizácii zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2013 ukázali ako veľmi nešťastné. A bol by som rád, keby tento návrh získal vašu podporu. V prvom bode ide o zmenu postavenia poistencov štátu, o zmenu ich posudzovania a v druhom bode ide o zjednodušenie administratívy pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov pracujúcich na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Najskôr si vám dovolím trošku priblížiť spôsob, akým funguje zákon o zdravotnom poistení, kto platí poistné na zdravotné poistenie. Podľa zákona o zdravotnom poistení poistné na zdravotné poistenie platia zamestnanci, spolu so svojimi zamestnávateľmi, ďalej, samostatne zárobkovo činné osoby, ďalej, štát za tzv. poistencov štátu. A štvrtou skupinou poistencov sú všetci ostatní, tzv. samoplatitelia, poistenci, ktorí nie sú ani zamestnanci, ani samostatne zárobkovo činné osoby. Ani za nich neplatí štát, ale platia si v postavení samoplatiteľov (§ 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení).
Kto sú tí poistenci štátu, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát. Títo poistenci sú definovaní v § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. A sú to napríklad vlastne všetky nezaopatrené deti, ďalej, študenti študujúci v dennej forme štúdia až do veku 30 rokov. Sú to, ďalej, i doktorandi, ktorí študujú v dennej forme štúdia na treťom stupni vysokej školy až do veku 30 rokov. Ďalej, sú to osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok, resp. osoby, ktoré sa starajú osobne celodenne o dieťa vo veku do 6 rokov, veľmi veľká skupina ľudí, najmä matky na rodičovských dovolenkách. Ďalej, sú to napríklad evidovaní nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Ale sú to aj ďalšie osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, aj keď nie sú ako evidovaní nezamestnaní. Sú to, ďalej, samozrejme, veľká skupina, poberatelia dôchodkov, poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia predčasných starobných dôchodkov, poberatelia výsluhových dôchodkov a veľká skupina poberateľov invalidných dôchodkov. Dokonca sú to aj také osoby, ktoré boli uznané za invalidné, ale invalidný dôchodok nepoberajú, pretože nesplnili podmienku počtu odpracovaných rokov pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Je to množstvo ľudí. Je to vlastne najväčšia skupina poistencov. A platí za nich, ako som už povedal, poistenie štát.
Čo sa však stalo vo vládnej novele zákona, ktorá je účinná od 1. januára 2013. Na poslednú chvíľu na rokovaní a, pokiaľ sa nemýlim, na zdravotníckom výbore sa do vládnej novely zákona o zdravotnom poistení dostala klauzula, podľa ktorej štát bude platiť poistenie za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú svoj vlastný príjem v postavení zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a ak takýto príjem aj majú, tak je limitovaný výškou 15-násobku životného minima. A by som to zjednodušil a povedal na konkrétnych číslach. Vlastne to znamená, keď si predstavíte nejakú osobu, za ktorú platí zdravotné poistenie štát, napríklad matku na rodičovskej dovolenke alebo starobného dôchodcu, invalidného dôchodcu, evidovaného nezamestnaného. Ak by napríklad tá matka na rodičovskej dovolenke celý rok 2013 poberala rodičovský príspevok a starala sa o dieťa, tak podľa tejto novej klauzuly (§ 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení) štát za ňu platí poistné na zdravotné poistenie len vtedy, ak jej prípadný vlastný príjem neprekročí sumu 2 918 eur a 70 centov.
Netuším motiváciu pani ministerky Zvolenskej, ktorá, predpokladám, presadila túto zmenu do zákona o zdravotnom poistení. Predpokladám, že tou motiváciou bolo, aby štát ušetril na poistencoch štátu a aby sa tak tie milióny eur, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do zdravotného poistenia, aspoň o pár miliónikov zredukovali, aby si títo poistenci štátu, ktorí majú vlastný príjem, platili poistenie sami. To by bolo v poriadku, keby nebolo keby. V čom je háčik? Háčik je v tom, že ak napríklad poberateľ starobného dôchodku pracuje popri poberaní starobného dôchodku v pracovnom pomere, pracuje napríklad polroka a za ten polrok si zarobí sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov, tak počas toho polroka, keď má pracovný pomer, keď je zamestnancom, platí z tohto svojho príjmu zamestnanca zdravotné poistenie spolu so svojím zamestnávateľom. To je v poriadku, to nikto nespochybňuje. Ale problém je ten, že keď za tých šesť mesiacov stihne zarobiť sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov, tak v tom druhom polroku, keď už pracovať nebude, keď mu pracovný pomer skončí, štát podľa § 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení za neho ako poberateľa starobného dôchodku, ktorý už nepracuje, poistné na zdravotné poistenie jednoducho nebude platiť. Čo to znamená, ešte raz pripomeniem, kto sú poistenci? Zamestnanci, SZČO, poistenci štátu. A tí, ktorí nepatria do jednej z týchto troch kategórií, sú tzv. samoplatitelia. Čo sa teda stane? Takýto starobný dôchodca, ktorý za polrok zarobí v zamestnaní cez 2 918 eur 70 centov, v druhom polroku, keď už zamestnanie nemá, nebude poistencom štátu a bude si musieť poistné zaplatiť ako samoplatiteľ. Pripomínam, pre informáciu, samoplatiteľ platí mesačne v roku 2013 sumu 55 eur a 2 centy. Takže takéhoto dôchodcu tento vtipný návrh, ktorý bol presadený pani ministerkou do zákona o zdravotnom poistení, bude stáť okolo 330 eur, ktoré zaplatí, hoci fakticky v tom čase už príjmy nemá. Čiže bude platiť prvý polrok ako zamestnanec a druhý polrok si ešte zaplatí ako samoplatiteľ tzv. dvojitý nášup. Je to veľmi nespravodlivé a nemá to žiadnu logiku.
A aby bolo jasné, že si nevymýšľam nejaké zvláštne príklady pritiahnuté za vlasy, toto, čo som teraz povedal, je typická situácia napríklad v školstve učiteliek už na dôchodku, ktoré tento školský rok ešte učia a pracujú, sú v pracovnom pomere, nepracujú na dohodu, sú v riadnom pracovnom pomere, platia odvody spolu so školou ako so svojím zamestnávateľom ako zamestnankyne, ktoré sa rozhodli, že tento školský rok ešte pomôžu, ešte budú teda učiť a bude to ich posledný školský rok. Za tých šesť mesiacov asi nemusíme pochybovať, že aj keď majú veľmi nízky plat, zaslúžili by si viac, tých necelých tritisíc eur za šesť mesiacov, samozrejme, majú. To znamená, že v druhom polroku 2013, keď už budú len a len na dôchodku, si budú musieť samy zaplatiť poistné na zdravotné poistenie. Je to voči nim absolútne nespravodlivé. A nemá to nič spoločné ani s tou kategóriou, ktorej sa hovorí zdravý rozum.
Iný dôchodca, ktorý nepracuje, je len teda na dôchodku. Za neho štát platí. A ten dôchodca, ktorý si chce privyrobiť, zarába, platí odvody z toho príjmu, platí dane z toho príjmu, tak bude vytrestaný ešte ďalším platením zdravotného poistenia v pozícii samoplatiteľa.
Iný príklad. Sú matky na rodičovských dovolenkách, ktoré si privyrábajú popri starostlivosti o dieťa akou takou prácou na dohody. To, že sa z dohôd platí zdravotné poistenie pre takéto osoby, to už riešiť nebudem, tu sa už mlieko rozlialo a už ho nikto nepoutiera. Ale to, že takáto matka, ktorá pracuje popri rodičovskej dovolenke na dohodu, okrem toho, že sa jej zníži čistý príjem z dohody, pretože od 1. januára platí z tej dohody zdravotné poistenie, že si ešte bude musieť sama zaplatiť ako samoplatiteľ v tom čase, keď na tú dohodu nepracuje, tak to je naozaj silná káva. Napríklad, znova, bude pracovať na dohodu šesť mesiacov po 500 eur mesačne, možno je to príklad pritiahnutý za vlasy, a poviem ešte aj druhý, zarobí si tritisíc eur, druhý polrok si musí ešte doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. A, naviac, je to v zákone vlastne nastavené tak, že ona teraz ani netuší, čo ju čaká. Dozvie sa túto nepríjemnú správu v septembri budúceho roka, roku 2014, keď jej príde obálka zo zdravotnej poisťovne, vyberie ju, možnože sa poteší, prišiel nejaký poukaz na lieky alebo nejaké blahoželanie k narodeninám, od svojej dobrej zdravotnej poisťovne nie, nájde tam pozdrav, na ktorom bude uvedené, pani XY, máte nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia 300 eur, splatnosť dovtedy a dovtedy. Takýmto spôsobom chceme trestať pracujúce mamičky za to, že mali tú drzosť privyrobiť si prácou na dohodu? Mimochodom, z tohto príjmu platia zdravotné poistenie. Ešte im naparíme ďalšie poistné ako samoplatiteľom? To je vrcholne nespravodlivé.
Môže to byť aj tak, že takáto matka bude pracovať na dohodu celý rok, ale, a to je ten druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu, bude pracovať tak, že bude pracovať vždy, povedzme, v pondelok, v utorok. To znamená, že počas celého roka ju zamestnávateľ bude prihlasovať ako zamestnankyňu na dohodu na tie pondelky a utorky, vždy v pondelok ju prihlási ako zamestnanca, v utorok ju odhlási. A takto to bude koldokola celých 52 týždňov v roku. Zarobí si tých tritisíc eur. Pri takejto práci to nie je až taká vysoká suma, keď bude takto pracovať. A čo sa stane? V kombinácii s ďalšími zmenami v zákone o zdravotnom poistení za tie stredy až nedele, keď je len poistencom štátu, keď nemá postavenie zamestnanca, 52 týždňov v roku si bude musieť doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. Tam pôjde odhadom o sumu okolo 400 eur pri takomto príklade. A, znova, dozvie sa to v septembri budúceho roka. A obávam sa, že to možno ani neprežije, akým spôsobom je tento štát ku nej ústretový.
A ešte jeden príklad, pretože tento stav sa týka aj podnikajúcich poistencov štátu. Napríklad študent, ktorý sa rozhodne vo veku 25 rokov, povedzme, založiť si popri štúdiu živnosť ako poistenec štátu, keď si založí živnosť, a to by sme mali kvitovať, že ten študent je takto aktívny, že nečaká na nikoho, ale sám sa snaží pripraviť sa takýmto spôsobom pre prax a robiť niečo, založiť si živnosť ako poistenec štátu, má tú výhodu, že netýka sa ho pri platení poistného na zdravotné poistenie tzv. povinný minimálny vymeriavací základ. Tento povinný minimálny vymeriavací základ pre rok 2013 je suma 4 716 eur. Čiže napríklad ak je niekto len živnostník, tak bude si musieť za rok 2013 zaplatiť poistné zo sumy najmenej 4 716 eur. Poistenci štátu majú tú výhodu, že sa ich táto klauzulka netýka, čiže keď poistenec štátu vykáže vymeriavací základ, povedzme, dvetisíc eur, tak platí poistné na zdravotné poistenie z tých dvetisíc eur.
Čiže vrátim sa k tomuto príkladu. Ak študent bude mať základ z podnikania dvetisíc eur, zaplatí poistenie z dvetisíc eur. Ale, pozor, ak by tento študent bol úspešnejší a mal by vymeriavací základ tritisíc eur, čiže prekročil by hranicu 2 918,70, tak už nebude platiť poistné z tritisíc eur, ale zo 4 716, pretože stráca postavenie poistenca štátu, stráca tým pádom tú zaužívanú výhodu pre takýchto podnikajúcich poistencov štátu. A poistné mu o vyše 50 % skočí hore, lebo prekročil akúsi magickú hranicu, ktorú niekto úžasným spôsobom vymyslel takto v zákone. Čo to bude znamenať? No bude to znamenať to, že tí študenti alebo iní poistenci štátu, veľa starobných dôchodcov napríklad podniká, má živnosti, takisto tie matky na rodičovských dovolenkách sú také, takých ľudí sú desaťtisíce, tak budú sa snažiť silou-mocou si udržať svoje príjmy tak, aby túto hranicu neprekročili. A to je možno škoda, pretože keby ju mali vyššiu, tak by platili vyššie dane, vyššie ďalšie odvody. Takýmto spôsobom nepriamo ich držíme na nízkej úrovni a nútime ich „klamať, podvádzať, falšovať výšku svojich príjmov“.
Je to naozaj veľmi zlá klauzula. A mali by sme s tým niečo urobiť.
Problém číslo dva. Problém číslo dva sa týka prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne ako zamestnancov. Ja som to tu už spomínal pred pár mesiacmi. A vzbudilo to všeobecné veselie, opakovaný vtip, nie je vtip, ale tak čo mám robiť, musím to povedať ešte raz. Predstavte si, že zamestnávate človeka na dohodu, takého dohodára, ktorého sa týka zdravotné poistenie. Čiže je to napríklad osoba na rodičovskej dovolenke, to je jedno. Zamestnávate ho na tú dohodu tak, že pracuje každý týždeň vždy v pondelok, v stredu a v piatok. Podľa zákona o zdravotnom poistení musíte takéhoto dohodára prihlasovať do zdravotnej poisťovne, a to vždy len na tie dni, keď pracuje. Čiže v pondelok ráno ho tam prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. V stredu ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v stredu večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. V piatok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v piatok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. Ďalší týždeň v pondelok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite, v stredu ráno... Je to blázinec. Okrem toho, že sa zaviedli odvody z dohôd, nech teda už sa zaviedli, tak sa zaviedol takýto systém administratívneho prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne.
Verte mi, že viem, o čom hovorím, prešiel som si na prednáškach tieto veci s vyše 5 500 ľuďmi, zväčša mzdovými účtovníčkami, personalistami, ekonómami, majiteľmi firiem. Keď sa na tých prednáškach alebo diskusiách toto rieši, tak jedni sa smejú a až padajú zo stoličiek a druhí plačú a tretí hovoria: No kašlem ja na to, ja dohodára nezamestnám už ani jedného ani zamestnávať nebudem.“ Možno si pán minister Richter, pani ministerka Zvolenská, ako aj pán minister Kažimír povedia: „Výborne, toto je to, čo sme chceli, nezrušili sme dohodárov v Zákonníku práce, ale takýmito administratívnymi šikanami sme donútili zamestnávateľov, aby tých dohodárov jednoducho nezamestnávali.“ Mám taký pocit, že naozaj táto trojica ministrov si mädlí ruky nad dobre vykonanou prácou, pretože toto dielo sa im skutočne podarilo. A ten úbytok dohodárov, ktorý sme zaznamenali v štatistikách Sociálnej poisťovne, po novom roku naozaj nie je náhoda. A nesúvisí to len s tým, že sa zaviedli odvody z dohôd, to by sa ešte možno dalo prežiť, ale súvisí to aj s tým, ako neuveriteľne sa skomplikovali firmám administratívne povinnosti pri vykazovaní, prihlasovaní dohodárov, a to nielen zdravotná poisťovňa svoj svet, mikrosvet má, ale aj Sociálna poisťovňa, kde by som tiež mohol rozprávať pekných pár minút o tom, ako to funguje tam.
Vrátim sa ale k tým povinnostiam voči zdravotnej poisťovni. Od 1. januára 2013 máme okrem iného zmeny aj v Zákonníku práce. Mnohé tieto zmeny v Zákonníku práce sa týkajú zamestnancov na dohody. Pán minister Richter spolu so štátnym tajomníkom Ondrušom nepochybne v dobrej vôli a so šľachetným úmyslom rozšírili platnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce aj na dohodárov.
Napríklad § 93 Zákonníka práce, ktorý hovorí o dňoch nepretržitého odpočinku v týždni. O čo v tomto paragrafe ide? Zamestnanec má právo na to, aby každý týždeň mal najmenej dva dni voľna. Mala by to byť sobota, nedeľa, prípadne nedeľa, pondelok, prípadne nejaké ide dva dni v týždni. Ale, opakujem a zdôrazňujem, podľa § 93 Zákonníka práce, každý zamestnanec musí mať v každom týždni dva voľné dni. To nepustí. To je jednoducho jedno zo základných pravidiel, ktoré, mimochodom, inšpektori práce veľmi prísne kontrolujú Tento § 93 sa do konca minulého roka týkal len zamestnancov v pracovnom pomere, pracujúcich na pracovné zmluvy, na dohodárov sa to nevzťahovalo. Od 1. januára sa však § 93 Zákonníka práce vzťahuje aj na dohodárov. To znamená, aj dohodár musí mať pracovný čas rozvrhnutý tak, aby mal v každom týždni dva voľné dni. Ak by to nejaký zamestnávateľ nerešpektoval, brutálne by porušoval Zákonník práce a šlo by o hrubý zásah do práv toho zamestnanca pracujúceho na dohodu.
Paragraf 94 Dni pracovného pokoja. Jeho podstatou je to, ako vieme, aj keď možno nepoznáte Zákonník práce, ale detailne je vám to každému jasné, dni pracovného pokoja sú dni, keď sa nepracuje. Čiže to je vlastne ukotvené v § 94 Deň pracovného pokoja. Vtedy sa nepracuje. Tento § 94 sa takisto vzťahuje od 1. januára na dohodárov. Čiže ak dohodár nepracuje v sobotu, v nedeľu, ak dohodár nepracuje vo Veľkonočný pondelok, vo Veľkonočný piatok, tak to nie je preto, že by sa mu nechcelo, ale je to preto, lebo spolu so zamestnávateľov rešpektujú § 93 a § 94 Zákonníka práce.
A teraz sa vráťme k podstate, ktorá je v zákone o zdravotnom poistení. Mnoho dohodárov pracuje v režime pondelok, piatok. To znamená, že nechodí do práce, tak ako som hovoril v tom prvom príklade, v pondelok, stredu, piatok, ale pracuje každý pracovný deň, v pondelok dve hodiny, v utorok dve hodiny, v stredu dve hodiny, vo štvrtok dve hodiny, v piatok dve hodiny, spolu 10 hodín, čo je limit pri dohodách o pracovnej činnosti na týždeň. Čiže pracuje takýto dohodár od pondelka do piatka, v sobotu, v nedeľu má voľno, pretože znovu, opakujem, podľa § 93 Zákonníka práce musí mať tieto dva dni voľné.
No a vrátim sa k tomu prihlasovaniu dohodárov do zdravotnej poisťovne. Zdravotné poisťovne na čele s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou od 1. januára nútili zamestnávateľov, ktorí zamestnávali ľudí na dohody v režime práce od pondelka do piatka, aby aj takýchto dohodárov, ktorí pracujú v pondelok – piatok, v pondelok – piatok..., v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili, ďalší týždeň v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili, čiže aby ich na ten víkend nemali prihlásených ako zamestnancov. Pritom zamestnanci v pracovnom pomere sú prihlásení v zdravotnej poisťovni tak, že ich zamestnávateľ prihlasuje ku dňu vzniku pracovného pomeru a odhlasuje ich, keď pracovný pomer skončí. To znamená, ak pracovný pomer trvá, dajme tomu, tri roky, tak sú tie úkony len dva, na začiatku prihláška, na konci odhláška. To je absolútne jasné a správne. Ale pri dohodároch zrazu to má byť inak, dohodár, ktorý tiež pracuje stále, pretože rešpektuje so zamestnávateľom voľné dva víkendové dni, v pondelok – piatok, pondelok – piatok, v sobotu, nedeľu sa jednoducho nepracuje, tak tu Úrad pre dohľad núti zamestnávateľov, aby takýchto dohodárov prihlasovali od pondelka do piatka a na víkend ich odhlasovali, pretože sú dohodári. Nech sú čokoľvek, ale keď raz sa na nich vzťahuje Zákonník práce a podľa § 93 majú mať dva dni voľno, tak je úplne nezmyselné, aby mali pri prihlasovaní, odhlasovaní iný režim, ako majú zamestnanci.
Čiže podstatou druhej časti môjho návrhu je to, aby sa v žiadnom prípade a nespochybniteľne pri takomto režime práce, keď niekto robí päť dni v týždni a dva dni v týždni víkenduje, resp. má voľno a vo sviatok nepracuje, pretože je to sviatok, nespochybniteľne takíto zamestnanci nemuseli na tie voľné dni, či už víkend alebo sviatok, odhlasovať, aby sme túto byrokraciu, ktorou boli zaťažení zamestnávatelia, z takýchto zamestnávateľov sňali. Viem, asi ťažko sa dá niečo robiť s týmito dohodármi, ktorí robia v pondelok, stredu, piatok. Ale aspoň u tej časti dohodárov, ktorí robia od pondelka do piatka, nech zamestnávateľ nemá tieto problémy, s ktorými sa v praxi potýka v súčasnosti. Verím preto, že podporíte tento môj návrh.
Minulý týždeň tu zo strany kolegov zo strany SMER, neviem, či to bol pán Martvoň, zazneli pozitívne slová. Bolo tu povedané, a určite by sme to našli na záznamoch, že dobré návrhy opozície SMER podporí. Neviem, či sa vám tieto moje dva návrhy schované pod jeden poslanecký návrh zákona páčia alebo nie, no verím, že som vás svojou rečou presvedčil o podstate týchto návrhov. A ak aj náhodou, vážené kolegyne a kolegovia zo strany SMER, som vás nepresvedčil, ak si myslíte, že ten návrh je zlý, tak si, prosím vás, otvorte na portáli právnych predpisov vládnu novelu, ďalšiu novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú predkladá pani ministerka Zvolenská. A je to v pripomienkovom konaní momentálne. A vo vládnom návrhu ministerky Zvolenskej nájdete prakticky presne to isté, čo dnes predkladám ja. Predpokladám teda, že tento návrh je skutočne dobrý, keďže ho pani ministerka predkladá sama. Problém ale je, že môj návrh je tu a teraz, návrh pani ministerky je v pripomienkovom konaní. To znamená, že sa do tejto snemovne dostane približne o 3 mesiace a dovtedy zbytočne budeme šikanovať či zamestnávateľov či trápiť poistencov štátu obavou z nezmyselného dvojitého platenia odvodov na zdravotné poistenie. Verím, že vás moje argumenty presvedčili, a dúfam, že dnes pri hlasovaní o tomto návrhu minimálne do prvého čítania návrh posuniete, resp. cez prvé čítanie návrh prejde. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia. Dovoľte pár slov k predloženému návrhu, ktorý považujem za veľmi zaujímavý, a keď tak pragmaticky hodnotím jeho obsah, tak myslím si, že získa jasnú podporu v tejto parlamentnej snemovni. Prečo?
Podstatou tohto návrhu je, aby začínajúci nádejný živnostník nemusel tri mesiace čakať v evidencii na úrade práce ako evidovaný nezamestnaný a aby mohol okamžite po strate svojho predošlého zamestnania požiadať o dotáciu stále, aj po znížení, stále v zaujímavej výške niekoľko tisíc eur na rozbeh svojho podnikania. Takže podstata je teda tá, 3-mesačná čakacia doba v evidencii na získanie tohto príspevku sa odstráni.
Aj z mojej praxe, ministra práce, aj z mojich ďalších skúseností po potulkách po Slovensku je mi jasné, že veľmi mnoho živnostníkov, ktorí v konečnom dôsledku získajú túto dotáciu, voľky-nevoľky, niekto by povedal špekulatívne, idú do evidencie na úrade práce, aby spĺňali túto zásadnú a pritom otázniky vyvolávajúcu podmienku na získanie dotácie na svoje budúce podnikanie.
Chcel by som pripomenúť udalosti, mediálne výstupy z minulého týždňa. Minulý týždeň pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter s veľkou radosťou a hrdosťou oznámil, že miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne poklesla temer o jednu desatinu percenta. Vynikajúci úspech v kontexte toho, že evidovaná nezamestnanosť nám stále stúpa z každého mesiaca na mesiac. Takže ten pánom ministrom deklarovaný pokles o jednu desatinu je v tomto smere skutočne úžasná vec.
Tu však vyšlo najavo, na druhý deň, keď sa do práce pustili analytici, že tá deklarovaná nižšia nezamestnanosť závisí od toho, akou optikou sa pozrieme na čísla, ktoré každý mesiac, nie štatistický, pardon, každý mesiac Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje. Totiž to, počet nezamestnaných celkovo neklesol, ale, naopak, o približne dvetisíc ľudí stúpol, zo 435 tisíc. na 437 tisíc. Čiže celkový počet potenciálnych uchádzačov o prácu nám z januára na február stúpol o 2 tisícky. Tým sa pán minister Richter ale nepochválil, ani nemohol. On si zobral pod svoju lupu to druhé číslo, mieru, alebo počet tzv. disponibilných evidovaných nezamestnaných. To je číslo, ktoré je od tej celkovej sumy evidovaných nezamestnaných očistené od takých nezamestnaných, ktorí sú v evidencii, ale nemôžu obrazne povedané na druhý deň nastúpiť do práce, aj keby ju aj mali ponúknutú, pretože buď sú práce neschopní, alebo sa zúčastňujú absolventskej praxe.
No a čo sa tu nestalo? Stalo sa tu to, že medzimesačne nám počet ľudí na absolventskej praxi stúpol približne o 4 tisíc. Čiže celkový počet nezamestnaných nám stúpol o 2 tisícky, ale počet tých disponibilných, to je to číslo, ktoré vytiahol pán minister, ten skutočne klesol, pretože 4 tisíc ľudí šlo na absolventskú prax. Takže taká bola pravda o znížení nezamestnanosti, tak ako ju, pravda v úvodzovkách, prezentoval pán minister minulý týždeň.
A teraz sa vrátim k tomuto zákonu. Tento zákon je úplne vynikajúca vec. Ďalší výborný účtovný trik ako znížiť nezamestnanosť. Veď si len vezmite, že približne 5-6 tisíc evidovaných nezamestnaných, ktorí do tej evidencie šli len a len preto, aby naplnili túto nezmyselnú podmienku 3-mesačného čakania v evidencii, aby získali túto dotáciu. Čiže keď schválite tento návrh kolegov poslancov, tak o približne 5 tisíc ľudí klesne evidovaná nezamestnanosť na Slovensku. Pán minister môže ísť na ďalšiu tlačovku a môže to prezentovať ako vynikajúci úspech vlády Roberta Fica v boji proti nezamestnanosti. A nemusí to stáť ani tých 15 mil. eur, ktoré má pána ministra stáť projekt, podľa ktorého sa má zamestnať alebo vytvoriť 5 tisíc pracovných miest. O 5 tisíc ľudí vám to klesne tým, že podporíte tento návrh, a bude to úplne zadarmo, stlačiť len správne tlačítko na hlasovacom zariadení.
Druhá vec je, nedávno pred pár dňami schválený zákon, vládny návrh novely zákona o službách zamestnanosti zaviedol alebo zmenil poskytovanie tohto príspevku, tejto dotácie na začatie podnikania z nárokovateľného na fakultatívny. To znamená, že už ho nedostane automaticky žiadateľ, ktorý splní podmienky, ale o pridelení tohto príspevku budú rozhodovať výbory. Výbory, v ktorých, ako je každému, kto má päť pohromade, vie, že bude mať prevahu vládnuci SMER, či priamo alebo nepriamo, buď svojimi ľuďmi, alebo svojimi koaličnými partnermi typu miestni odborárski predáci. Je mi jasné, že mnohí ľudia, najmä na východe Slovenska, túžobne čakajú na tento nový systém, tak im ho dajme skôr. Veď tí vaši, v úvodzovkách, nádejní živnostníci o tri mesiace skôr dostanú tú vytúženú dotáciu. Preto by ste mali podporiť tento návrh.

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som požiadať kolegyne a kolegov, aby podporili môj návrh, podľa ktorého by sa mal zákon o službách zamestnanosti vrátiť do výboru pre sociálne veci, respektíve výborov, z dôvodu množstva závažnosti a rozsahu vznesených pozmeňovacích návrhov. Je to veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka osudov tisícov, desať tisícov nezamestnaných, absolventov a najmä aj občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, chránených dielní.
Preto verím, že, kolegyne a kolegovia, podporíte tento môj návrh, aby sme neschválili niečo, čo by nás mohlo v budúcnosti mrzieť.

Ďakujem. Dobrý deň prajem, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len pár slov k Zmluve o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ono vám to možno príde automatické a nepochybujem, že všetci prítomní pri hlasovaní za túto zmluvu zahlasujú, ale môžem vám povedať svoju skúsenosť ako predchádzajúci minister, predchodca pána Richtera.
Ten proces prijímania zmluvy so Spojenými štátmi bol svojím spôsobom veľmi bolestivý a veľmi dlhý, začalo to ešte za éry pani ministerky Tomanovej, pokračovalo to za mňa a som veľmi rád, že to sfinalizoval úspešne pán minister Richter. Takéto zmluvy tohto typu sú veľmi dôležité, pretože dávajú skutočnú istotu ľuďom, ktorí pracujú časť svojho života na území jedného alebo druhého zmluvného štátu, a zároveň to dáva istotu aj pri nemocenskom poistení a ďalších subsystémoch sociálneho zabezpečenia a naozaj nie v poslednom rade aj pokiaľ ide o platenie odvodov. Nie je to jednoduchá otázka. A taká významná krajina a náš partner, ako sú Spojené štáty americké, to nie sú desiatky ľudí, to sú stovky, tisíce ľudí, ktorým sa týmto spôsobom uľahčí život. Preto som veľmi rád, že táto zmluva je pod strechou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, čo ešte všetko chcete regulovať? Vy prinášate do parlamentu jeden zákon za druhým, ktorý má niečo regulovať, niečo nariaďovať. Určovať ľuďom, ako sa majú správať, čo majú robiť, čo nesmú robiť, veď to nechajte na slobodné rozhodnutia tých ľudí, prepánajána. Chceme regulovať, pán Viskupič, koľko sa má hrať slovenskej hudby v rádiách, tu chceme regulovať, akým spôsobom majú byť vydávané noviny, časopisy, čo bude ďalej? S čím ešte prídete?

Ďakujem, pani predsedajúca. Opäť ako pri prvom návrhu zákona, je mi veľmi ľúto, že nikto z kolegýň, kolegov neprejavil záujem vstúpiť do rozpravy a trošku rozvinúť diskusiu. Škoda. Ale o to viacej verím vo vašu podporu, pretože tu nejde ani o opozíciu, ani o vládu, ale tu ide o logiku, o zdravý sedliacky rozum, o to, aby ľudia boli motivovaní pracovať a aby za to dostali, čo si zaslúžia, a aby to nebolo úplne naopak. A práve v prípade veľmi sociálne citlivej skupiny žien na rodičovských dovolenkách. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Opäť prajem pekný, dobrý večer, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení.
Motiváciou na predloženie tohto návrhu bol vlastne schválený vládny návrh zákona, ktorý bol zverejnený v Zbierke pod č. 252/2012, vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorým sa od 1. 1. 2013 zaviedlo dôchodkové poistenie aj z dohôd. Znamená to, že od 1. 1. 2013 temer všetci tzv. dohodári sú dôchodkovo poistení ako zamestnanci, tí, ktorí majú pravidelný príjem, nie sú študenti, nie sú dôchodcovia, sú aj nemocensky poistení a sú aj poistení v nezamestnanosti.
Zavedenie týchto odvodov znamená, že uvedeným osobám sa znížil alebo zníži ich čistý príjem, pretože budú musieť ako zamestnanci platiť príslušné odvody spolu so zdravotným poistením potenciálne až do výšky 13,4 % zo svojho príjmu a, samozrejme, zvyšujú sa aj náklady zamestnávateľom, pretože zamestnávatelia budú takisto musieť a platia odvody z dohôd ako zamestnávatelia, čo môže byť až suma do 35 % z odmeny na dohodu.
Čiže jedna vec je, že čistý príjem týchto osôb sa znižuje, čo má pre nich priame finančné dopady, a ako som už hovoril pri predchádzajúcom návrhu zákona, týmto spôsobom je dotknutých niekoľko stotisíc dohodárov, čiže rozhodne to nie je horných 10-tisíc alebo 11 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov, ale, práve naopak, sú to ľudia, ktorí majú často príjem veľmi nízky, symbolický a sú radi aspoň takémuto príjmu, je to vždy lepšie, ako keby žili len zo sociálnych dávok, z podpôr a podobne. Všetka česť a úcta takýmto ľuďom.
Mnoho týchto dohodárov si nejakým spôsobom privyrába, či už k svojmu trvalému zamestnaniu v pracovnom pomere, k podnikaniu alebo v prípade žien na rodičovských dovolenkách si takýmto spôsobom popri starostlivosti o dieťa privyrobia možno symbolickú sumu niekoľko desiatich eur mesačne, kde častokrát ani tak nejde o ten príjem, ale o to mať kontakt s praxou, resp. zúčastňovať sa, skôr to nazvem, takého spoločenského života, práce v rôznych zariadeniach, napríklad v centrách voľného času, v rôznych záujmových krúžkoch, častokrát pri vedení mimoškolských aktivít detí a mládeže a podobne. Čiže častokrát ide o pomerne symbolický príjem.
No a tu práve vzniká problém, ktorý nie je priamo viditeľný ani možno mnoho z vás si ho neuvedomilo, keď sa tu v lete rokovalo o tejto dôležitej novele zákona o sociálnom poistení, pretože sú to dopady, ktoré treba vedieť trošku čítať medzi riadkami a, žiaľ, aj ľudia, ktorých sa to týka, si to uvedomia častokrát možno aj neskôr a možno vtedy, keď už bude neskoro.
Čiže o čo ide? V prvom rade ide o to, matky, ktoré sú na rodičovských dovolenkách, ak majú rodičovskú dovolenku, ak čerpajú rodičovskú dovolenku vo svojom zamestnaní, tak v tejto dobe za nich platí dôchodkové poistenie štát. Štát platí dôchodkové poistenie zo 60 % priemernej mzdy, čo pre rok 2013 znamená sumu 471 eur 60 centov. Čiže takáto mamička, ktorá je na rodičovskej dovolenke, je dôchodkovo poistená, doba rodičovskej dovolenky sa jej započítava do doby poistenia pre vznik nároku na dôchodok a výška príjmu, ako keby mala príjem 471 eur, čiže ten budúci nárok na dôchodok je odvodený zo základu 471 eur. Čiže ako keby ona sama zarábala 471 eur.
Problém ale od 1. januára je ten, že ak si takáto mamička na rodičovskej dovolenke privyrába pár eur na dohodu, tak od 1. januára má postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a následne v súlade s platným zákonom o sociálnom poistení za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie.
Ak si na dohodu zarobí naozaj symbolických 20, 30, 50 eur mesačne, štát za ňu prestáva platiť, platí si ona sama ako zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom z toho skromného zárobku.
A to teda znamená, ona to nevie, ona to necíti, pretože to je otázka relatívne ďalekej budúcnosti, ale to vlastne znamená, že keď niekedy v budúcnosti pôjde na dôchodok, tak jej dôchodok bude omnoho nižší, omnoho nižší, ako keby vôbec nepracovala a keby za ňu platil štát.
Môžte namietať, že zákon o sociálnom poistení sa za tých 20, 30 rokov, kedy pôjdu 30-ročné ženy do dôchodku, ešte stokrát alebo dvestokrát zmení a pravdepodobne budete mať pravdu. V každom prípade je nesporný fakt, že ak táto mamička je sporiteľka v druhom pilieri, tak jej nárast na jej osobnom dôchodkovom účte, ktorý je nesporne a nespochybniteľný zo 471 eur, ktoré platí štát, je reálne, hmatateľne úplne iná suma, je to necelých 19 eur, ako keď si bude platiť sama z 20-eurového zárobku na dohodu 4 %, čo ak dobre počítam, čo ak dobre počítam, až sa mi to nechce veriť, je 80 centov. To znamená, že namiesto 19 eur, ktoré by je pribudli každý mesiac, a to hovorím, samozrejme, pri tom, že máme už iba 4-percentnú sadzbu, bude mať iba 80 centov.
Štát ušetrí. Fantastická vec! Ale šetrí na nesprávnom mieste.
Mnoho z vás zrejme dostalo do svojich mailových schránok mail, ktorý tak veľmi populárne sa preposiela a ktorý hovorí o tom, aké majú vysoké dôchodky ženy, ktoré nikdy v živote nepracovali. Že majú dôchodky vyššie ako tie ženy, ktoré 20, 30, 40 rokov pracovali za minimálnu mzdu. Na tom maile je kus veľkej pravdy. A po schválení zákona, tak ako platil 1. januára s tým, že ženy pracujúce na dohodu prestanú byť poistenkami štátu, na tom maile bude ešte viac pravdy, ako si myslí jeho pôvodný autor. Pretože, pretože skutočne žena, ktorá bude 20 rokov poistená ako poistenkyňa štátu, bude mať jednoznačne vyšší dôchodok, jednoznačne vyšší dôchodok ako žena, ktorá vychová dve-tri deti a popri rodičovskej dovolenke sa snaží priniesť do rodiny aspoň tých symbolických pár eur mesačne. Čiže toto je obrovská nespravodlivosť a priamo návod na to: Ľudia, preboha, veď nepracujte, neoplatí sa vám to! Budete mať nižšie dôchodky! To je absolútna nespravodlivosť a nemorálny, nemorálne postavený zákon v tomto bode. S tým treba, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo urobiť, to nemôžeme nechať tak!
Druhý problém, ktorý chcem riešiť touto novelou, je problém poistenia v nezamestnanosti a je v podstate v podobnej rovine. Zákon, tak ako platí dnes, hovorí, že ak je žena počas rodičovskej dovolenky ako zamestnankyňa poistená v nezamestnanosti, tak vlastne v tomto období má tzv. prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, je to logické, pretože je teda doma, nepracuje, poistné si neplatí. Je množstvo prípadov, kedy žena po skončení rodičovskej dovolenky nevracia sa napäť do zamestnania, ale či už nedobrovoľne, alebo dobrovoľne toto zamestnanie opúšťa a ide na úrad práce, registruje sa ako evidovaná nezamestnaná a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku v nezamestnanosti. Túto dávku dostane, pretože zákon na tieto prípady pamätá a zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti má aj taká žena, ktorá bola na rodičovskej dovolenke, počas ktorej si poistné neplatila, pretože táto doba sa zohľadňuje, ako keby bola poistená. Výška dávky je v takýchto prípadoch vypočítaná z predchádzajúceho príjmu tej zamestnankyne, čiže aký mala príjem predtým, ako nastúpila na tú rodičovskú dovolenku. Pracovala, v zamestnaní mala povedzme 500 eur mesačne, tak dávka bude 50 % z tejto sumy, 250 eur mesačne.
Problém ale je, že ak počas rodičovskej dovolenky od 1. januára 2013 bude pri dohode s pravidelným príjmom poistená v nezamestnanosti a bude mať nejaký príjem, nejaký vymeriavací základ, povedzme 50 eur mesačne, tak potom dávka v nezamestnanosti nebude vypočítavaná z toho predchádzajúceho príjmu v zamestnaní, povedzme z 500 eur, ale vypočíta sa z toho symbolického príjmu, ktorý má na tú dohodu. Čiže dávka nebude 250 eur mesačne, ale 25 eur mesačne. Ďalšia obrovská nespravodlivosť a absolútne nelogická vec!
Táto matka na rodičovskej dovolenke platila odvody, síce skromné, ale platila. Žena, ktorá nepracovala počas rodičovskej dovolenky, nič neplatí a taká žena, ktorá nič neplatí, bude mať vyššiu dávku v nezamestnanosti ako tá, ktorá na tie odvody niečo dala. Absolútne nespravodlivé!
Čiže druhá vec, ktorú chcem zmeniť, a dúfam vo vašu podporu, aby sa zmenil spôsob výpočtu dávky v nezamestnanosti v takýchto prípadoch.
Je tam ešte tretí bod, ktorý súvisí s nárokom na materské v prípade, že zamestnankyňa pracuje počas materskej na dohodu. Ten bod by tam zrejme byť ani nemusel, je tam kvôli zvýšeniu právnej istoty takýchto žien, aby bolo nespochybniteľné, že nárok na materskú majú, aj keď počas materskej pracujú na dohodu.
Som otvorený diskusii, ten bod sa môže vyhodiť na základe tvrdenia Sociálnej poisťovne, resp. ministerstva, ktoré tvrdí, že je to nadbytočné. Áno, prax potvrdzuje, že to tam naozaj nemusí byť, nie je problém. Prax skutočne ukazuje, že toto Sociálna poisťovňa rieši pozitívnym spôsobom, takže to je v poriadku.
Ale tieto prvé dve veci, tu by som vás skutočne poprosil o vašu podporu, pretože inak, inak niekoľko desaťtisíc žien ročne doplatí na to, že počas rodičovskej dovolenky majú skromný, ale majú príjem na základe dohody.
Ďakujem pekne.