Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že chcem všetkými desiatimi podporiť návrh pani poslankyne Nicholsonovej na rozšírenie možnosti poskytovania príspevku na starostlivosť o dieťa, a pokúsim sa vám vysvetliť, tí, čo ste tu, resp. tí, čo si to pozriete zo záznamu, prečo je to dobrý návrh.
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.
Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.
Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.
Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.
Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.
Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.
A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Novotnému za podporu. Ospravedlňujem sa kolegovi Zsoltovi Simonovi. Áno, mal by som sa vyjadrovať presnejšie, kto prijíma v tomto parlamente takéto nešťastné a celú ekonomiku Slovenska postihujúcu, postihujúce zákony, ktoré majú dopad aj na zvyšujúcu sa nezamestnanosť.
A ku kolegovi Švejnovi, no § 7 zákona o dani z príjmov, tieto príjmy už podliehajú zdravotnému poisteniu. Čiže pán minister Kažimír keď sa rozhodne, že úroky v banke nebudú zdanené zrážkovou daňou, ale budú sa priznávať v daňovom priznaní, tak v tom okamihu sa z úrokov v banke bude platiť zdravotné poistenie. To len taká malá technická pripomienka a nápad pre pána ministra Kažimíra, odkiaľ ešte vyžmýkať peniaze.
A chcem na záver, keď mám ešte slovo, pripomenúť slová pána premiéra Fica, ktorý nedávno povedal, že Slovensko nie je právny štát. No, bodaj by aj Slovensko bolo právny štát, keď sa do tohto parlamentu predkladajú zákony, ktoré sú retroaktívne a zákaz retroaktivity je jeden z predpokladov toho, aby sme o nejakom štáte mohli povedať, že je právny. Slovensko naozaj nie je právny štát. Ak tento parlament, ak kolegovia za stranu SMER sú schopní zdvihnúť ruku a stisnúť tlačítko za, za zákon, ktorý je retroaktívny.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka parlamentu. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vyjadriť sa v druhom čítaní k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení. Najskôr v úvode môjho príspevku nadviažem na predrečníka kolegu Novotného, tak, ako on zakončil svoj prejav, ja ho začnem. Nesúhlasím s tým, aby sa takýmto spôsobom prijímala tak závažná legislatíva, tak závažné legislatívne zmeny, ako je nielen transpozícia smernice, ale ako je aj zapracovanie požiadavok lekárov na zvýšenie ich miezd a ako je aj tá téma, ku ktorej sa chcem podrobnejšie vyjadriť vo svojom príspevku, a to je ďalšie zvyšovanie odvodov, odvodov na zdravotné poistenie z dividend zo zisku. Nesúhlasím s tým, aby takýto zákon bol prijímaný takou formou, že okolo 140 bodov majú pozmeňovacie návrhy predložené poslancami za stranu SMER, či už formou spoločnej správy cez výbor pre zdravotníctvo, alebo cez osobu pána Ježíka tu na tomto rokovaní. Takto sa legislatíva jednoducho nesmie robiť! A nejde len o to, že tieto pozmeňovacie návrhy majú neuveriteľný, vysoký počet bodov, ale podľa môjho názoru sú niektoré z týchto bodov zmätočné a protirečiace si a nesledujúce ten skutočný cieľ.
Ja som nemal ani náhodou šancu preštudovať všetkých tých 140 bodov. Zameral som sa len na tému, ktorá sa týka odvodov z dividend, a zároveň som sa zameral na tému, ktorá sa týka poistencov štátu, ktorí podľa súčasného zákona, súčasne platného zákona v zdravotnom poistení mali by si platiť poistné ako samoplatitelia v čase, kedy síce nemajú žiadny príjem, nie sú ani zamestnanci, ani SZČO, ale nebude za nich ani platiť štát, pretože v istom čase roka 2013 dosiahli vlastný príjem vyšší ako 2 918 eur a 70 centov. To je problém, na ktorý som upozorňoval dlhodobo, dával som na to aj vlastné návrhy. Boli touto snemovňou odmietnuté, ale teší ma, že tento problém sa riešil vo vládnej novele. Neteší ma spôsob a forma, akou sa to deje, pretože je jednoducho čiastočne alebo možno úplne zmätočná. Čiže napríklad ide tu o spoločnú správu, v tomto prípade o bod 64 spoločnej správy, kde komentár k tomuto bodu hovorí, že účinnosť bodu 14, ktorým sa riešia títo poistenci štátu, sa navrhuje od 1. 1. 2014, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. V článku, ktorým sa upravuje účinnosť, to znamená v čl. 7, pritom ale nevidím žiadnu zmenu, ktorá by sa týkala tohto, tohto bodu. Čiže tento komentár v bode 64 spoločnej správy nekorešponduje s návrhom na novelizáciu, respektíve úpravu článku 7 novely, čiže tam mi niečo nesedí. Možno to nečítam správne, ale ďalej nechápem, prečo ten komentár hovorí o tom, že účinnosť má byť od 1. 1. 2014? Prečo nie je 1. októbra 2013, tak ako je pôvodne návrh účinnosti, s tým, že ročné zúčtovanie sa vykoná podľa tohto zákona, v tomto prípade ide o, nazvem to slovným spojením, pozitívnu retroaktivitu v prospech týchto občanov, jednoducho nerozumiem tomu. Ako sa snažím, tak tomu nerozumiem, sú možno múdrejší ľudia, ktorí tomu rozumejú lepšie.
Ďalej je zmätočný aj bod 70 v spoločnej správe. Prečo? Pretože tento bod 70 a, pán Ježík, som, čakal som, či to pán Ježík opraví v pozmeňovacích svojich návrhoch, tých siedmich, nie je to tam. Čiže mala by sa v tejto snemovni o pár hodín schvaľovať spoločná správa, bod 70, ktorá znie tak, že ten bod 70 spoločnej správy znie, dovolíte, zacitujem, 21. bod vládneho návrhu znie: "21. za § 38 c sa vkladajú § 38d až 38f, ktoré vrátane nadpisov znejú" a tak ďalej, a tak ďalej.
Sú tam teda uvedené tie paragrafy 38d až 38f, ktoré sa majú vložiť za §38c. Lenže vtip je v tom, že § 38c síce je uvedený v pôvodnom vládnom návrhu zákona ako nový paragraf, lenže bod 70, bod 69, bod 69, nie, pardon, sám sa v tom zamotávam, jednoducho je to tak zamotané, že pri všetkej sústredenosti je veľmi ťažké udrieť ten klinec po hlavičke. Tento 21. bod, ktorý sa mení bodom 70 spoločnej správy, je vlastne formulovaný nanovo, pričom pôvodne bod 21 vo vládnom návrhu zákona znel tak, že za § 38b sa vkladajú § 38c a 38d. Čiže ešte raz, v súčasne platnom zákone máme § 38b, vládny návrh novely chcel zaň vložiť § 38c a 38d, lenže tento bod vládneho návrhu sa má zmeniť tak, a má sa zmeniť tak, že za 38c sa má vložiť 38d, lenže 38c jednoducho neexistuje!
Neviem, či ste schopní vnímať to, čo hovorím. Je to naozaj veľmi ťažké, tu mám pred sebou tie papiere a sám sa v tom motám dookola, ale je to jednoducho tak. Tento návrh je zmätočný. Tento návrh je zmätočný. Čiže možno pomôže tretie čítanie, ja neviem, možno to pán prezident vráti, pretože pani Dreninová ako šéfka legislatívy si toto zrejme nenechá ujsť, túto príležitosť, aby trošku pokárala personál na ministerstve zdravotníctva za takúto nedôslednosť.
Čiže tieto dva, tieto dva príklady, o ktorých som sa snažil teda niečo povedať, dosvedčujú tomu, že takto prijímaná legislatíva je zlým spôsobom prijímaná legislatíva, je to zmätočné, je to protirečiace. A preto v tejto súvislosti navrhujem procedurálne a podávam návrh, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a tak ďalej, tlač 478, bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie, čiže pripájam sa ku kolegovi Novotnému s týmto návrhom. Zároveň ale ďalej podávam návrh, aby sa odložilo rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 478, a po tretie podávam návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona číslo 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 478. Ešte raz chcem zdôrazniť, že dôvodom tohto môjho návrhu je vysoký stupeň nejasnosti zvolených formulácií, riziko závažných výkladových problémov pri uplatňovaní tohto zákona v praxi. A osobne si myslím, že ak by bol zákon schválený v takejto podobe, pán prezident zrejme vráti tento zákon na dopracovanie. A ďalšia vec, ktorú chcem pripomenúť a na ktorú naviažem, podľa môjho názoru je zákon v ustanovení, ktoré sa týka podielov na zisku z dividend retroaktívny, čo ďalej vysvetlím.
Ďalej by som chcel navrhnúť, v prípade, že tieto návrhy na vrátenie zákona, respektíve odloženie, nepokračovanie v rokovaní, ak budú odmietnuté, tak navrhujem vyňať body 69 a 70 spoločnej správy na oddelené hlasovanie. Čiže navrhujem, aby sa o bodoch 69 a 70 hlasovalo oddelene, ale o týchto dvoch bodoch spoločne s mojím odporúčaním, ak dovolíte, neschváliť tieto body spoločnej správy. Dôvodom je, ako som už uviedol, sú to závažné legislatívne, ale aj obsahové nedostatky, ktoré tieto body podľa môjho názoru obsahujú.
Ďalej by som rád prešiel k problému, ktorý je zároveň jadrom môjho vystúpenia, a to je problém ďalšieho zvyšovania odvodov. Ja som so záujmom sledoval niekedy, bolo to v máji, vyjadrenie pána ministra hospodárstva Malatinského, ktorý uvádzal, že vláda by sa chcela s podnikateľmi dohodnúť, so zamestnávateľmi dohodnúť a prijať memorandum o ďalšom nezvyšovaní daní a odvodov. Pán minister Malatinský vtedy v máji uvádzal, že toto memorandum by mala vláda prijať do konca júna. Pozorne som si prezrel rokovania vlády, ktoré už prebehli, aj to, ktoré má prebehnúť dnes, respektíve už prebieha. Žiadna zmienka o takomto memorande tam nie je, tak verím, že také memorandum bude prijaté niekedy v budúcnosti. Je to možno aj preto, lebo dosť zle by sa prijímalo memorandum o nezvyšovaní odvodov v súbehu s tým, že v tomto parlamente práve prebieha rokovanie, ktorého výsledkom bude zvyšovanie odvodov a to konkrétne odvodov na zdravotné poistenie z dividend, zo zisku. Prečo tomu tak je? Zvýšenie poistného z dividend zo zisku navrhuje pani ministerka vo vládnom návrhu v bode 21, kde, kde pani ministerka v pôvodnom vládnom návrhu v bode 21 navrhuje zaradiť nový § 38c, podľa ktorého poistenec, ktorý má príjem z dividend, zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavacím základom z tohto príjmu je príjem, ktorý presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období a je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období. Sadzba poistného z tohto príjmu je 10 % a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím 5 percent. A tak ďalej, dôležité je tu potom ešte § 38c v odseku 2 "ročné zúčtovanie poistného za rok 2013 sa vykoná podľa tohto zákona". Čiže podľa práve prerokovávanej novely.
Zdôrazňujem, ročné zúčtovanie za celý rok 2013, čiže zo všetkých príjmov, ktoré poistenec dosiahol v čase od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, hoci účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. októbra 2013, čo je v poriadku, lebo nemôže byť účinný spätne. Ročné zúčtovanie za celý rok 2013 sa má vykonať podľa tohto zákona. To znamená aj z tých príjmov, ktoré poistenec dosiahol pred 1. októbrom 2013, to znamená spätne.
Spoločná správa tento návrh z vládnej novely, z vládneho návrhu chce zmeniť v bode 69, kde, ja to skrátim, pretože vás s tým nebudem unavovať, kto chce, si to prečíta sám, značne zmätočným spôsobom sa snaží upraviť princíp platenia poistného z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 - 2012. Ten spôsob, ktorý je tam navrhnutý, je značne zmätočný. Naviac je to urobené takou technikou, prosím vás, právnici, počúvajte ma teraz pozorne, či súhlasíte s tým, aby novela, ktorá má byť účinná od 1. októbra 2013, zmenila prechodné ustanovenie § 38b ods. 9, prechodné ustanovenie, ktoré bolo účinné od 1. januára 2013 a bolo prijaté k tej novele, ktorá bola platná od 1. januára 2013. Čiže ešte raz. Na jeseň sme schválili vo vtedy prijímanej novele zákona prechodné ustanovenie § 38b ods. 9, ktorý riešil v prechodných ustanoveniach ten prechod medzi starým rokom 2012 s rokom 2013 a tieto prechodné ustanovenia boli teda účinné od 1. januára 2013, a tu zrazu sa majú takto zmeniť prechodné ustanovenia platné od 1. januára 2013. Podľa môjho názoru sa takto legislatíva jednoducho nerobí. Podstata veci, pokiaľ ide o dividendy zo zisku, je teda tá, že z odôvodnenia vyplýva, z odôvodnenia k tomuto bodu 69 spoločnej správy vyplýva, že pani ministerka má skutočne za úmysel zvýšiť maximálny vymeriavací základ z týchto dividend na 60-násobok priemernej mzdy, a to je pointa toho, o čo mne tu ide. Pani ministerka toto zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na 60-násobok priemernej mzdy odôvodňuje tým, že ide len o akúsi metodickú zmenu, že vlastne o nič nejde. Ide len o upresnenie, len o zmenu metodiky. Zásadne s takýmto tvrdením nesúhlasím. Poďme si, prosím, trošku rozobrať, čím je daná výška odvodového zaťaženia, čím je vlastne dané, že platím nejaké odvody, prečo ich platím, aké vysoké ich platím.
Po prvé. Výška odvodového zaťaženia je daná tým, z akých vôbec príjmov sa platí poistné, aké vôbec príjmy započítavame do vymeriavacieho základu. Do roku 2010 sa dividendy do vymeriavacieho základu nezapočítavali. Poistné sa z nich neplatilo. Zaviedlo sa to od roku 2011.
Druhá podstatná vec je, aká je vysoká sadzba poistného. Sadzba poistného z dividend v rokoch 2011 - 2012 bola 10 %, resp. 5 %, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím. Od 1. januára 2013 sa táto sadzba zvýšila na 14 %, keď to trošku zjednoduším.
A tretia podstatná vec je, aký vysoký je maximálny vymeriavací základ, resp. aj, aby sme nezabudli, aký je ten povinný, ak existuje minimálny vymeriavací základ. Čiže výška maximálneho vymeriavacieho základu je veľmi podstatný faktor, ktorý určuje celkovo výšku poistného, ktoré zaplatí poistenec, a nie je to žiadna metodika. Metodika je, či vypočítam a+b alebo b+a a vyjde mi to isté, ale toto je zmena povinnosti poistenca, či platí až zo 60-násobku priemernej mzdy, alebo len z 36-násobku priemernej mzdy. Tu v žiadnom prípade nejde o metodiku. To je veľký omyl, ak si toto niekto myslí.
Poviem príklad. Povedzme, že nejaký podnikateľ, povedzme spoločník v eseročke bude mať dividendu za rok 2012 zo svojej spoločnosti vyplatenú povedzme v tomto mesiaci, v júni, po účtovej uzávierke za uplynulý rok, vyplatí si dividendu 50-tisíc eur. Tento spoločník nazrie do zákona o zdravotnom poistení v súčasnom platnom znení a tam vidí § 38b ods. 9, ktorý hovorí, že postupuje sa pri týchto dividendách za rok 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012, kde si teda nájde v zákone účinnom do 31. decembra 2012 znenie § 13 vymeriavací základ ods. 9 písm. b) "vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mzdy". Na základe toho si tento podnikateľ, tento spoločník eseročky myslí, že v súlade s platným zákonom, a podľa môjho názoru bude mať pravdu, bude platiť poistné najviac zo sumy 28 296 eur. 28 296 eur je suma daná ako 36-násobok priemernej mzdy, 36-krát 786 eur, čiže má za to, že z tej dividendy 50-tisíc, ktorú si vyplatil, bude platiť zo sumy 28 296 eur, čiže zaplatí 2 829 eur, ak by nemal žiadne iné príjmy, hypoteticky. Lenže táto novela, ktorú sa snaží presadiť pani ministerka, či už v pôvodnom vládnom návrhu, či v bode 69 spoločnej správy, hovorí o tom, že maximálny vymeriavací základ bude 60-násobok priemernej mzdy, aj pokiaľ ide o takéto dividendy za rok 2011, 2012 vyplatené povedzme teraz v tento deň, lebo ročné zúčtovanie sa spätne vykoná podľa novely. Čiže tento spoločník bude nepríjemne prekvapený, pretože napokon po prijatí takéhoto zákona, ktorý je retroaktívny, pri síce nezmenenej sadzbe poistného 10 %, ale pri zvýšení maximálneho základu na 60-násobok priemernej mzdy bude poistné platiť až zo sumy 47 160 eur, čiže zaplatí 4 716 eur. Zaplatí o 1 886 eur viac.
Ešte raz, pretože opakovanie je matka múdrosti. Ešte raz zopakujem to, čo som povedal, to odôvodnenie, prečo je tento vládny návrh, resp. bod 69 spoločnej správy retroaktívny. Retroaktívny je preto, lebo účinnosť zákona sa síce korektne navrhuje k 1. októbru 2013, resp. niektoré body až k 1. januáru 2014, avšak podľa návrhov sa ročné zúčtovanie za celý rok 2013, čiže aj príjmy, ktoré poistenec obdržal v čase od 1. januára do 30. septembra, ročné zúčtovanie za celý rok sa má vykonať podľa navrhovanej novely. Súčasný zákon hovorí v § 38b ods. 9, ja to odcitujem presne, čo hovorí súčasný zákon, § 38b ods. 9 hovorí v súčasnom platnom znení: "Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2012".
A čo hovorí § 13 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012? Paragraf 13 vymeriavací základ v odseku 9 v písm. b) definuje: "vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca" atď. To hovorí zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012. Čiže ak si niekto vyplatí dividendu v čase od 1. januára do 30. septembra, pred účinnosťou tejto preberanej novely, postupuje jednoznačne podľa novely, podľa stavu zákona pre tieto dividendy platného do 31. decembra 2012. Čiže najviac 36-násobok priemernej mzdy.
Vládny návrh, ako som už hovoril, v § 38c navrhuje, aby sa vymeriavací základ zvýšil až na 60-násobok priemernej mesačnej mzdy, tak ako som to už citoval. A bod 69 spoločnej správy, ktorým by sa mal nahradiť tento bod 21 vládneho návrhu, ten takisto, keď pozerám na odôvodnenie, ktoré v spoločnej správe je, navrhuje, aby sa vymeriavací základ zvýšil až na 60-násobok priemernej mzdy.
Pozrite, ja tomu rozumiem a je mi jasné, že keď sa na jeseň prijímala tá ostatná novela zákona o zdravotnom poistení, že to bolo takisto prijímané, tieto veci boli prijímané na poslednú chvíľu, tieto, tieto prechodné ustanovenia boli prijaté, neviem, či cez spoločnú správu, alebo až pozmeňujúcim návrhom priamo v pléne na poslednú chvíľu, a niektoré veci sa nedomysleli. Je mi jasné, že ak nejaký poistenec v tomto roku má aj príjem z dividend za rok 2012, kde by mal byť ten 36-násobok, a má aj iné príjmy, kde už je ale 60-násobok priemernej mzdy ako maximálny základ, že technicky v ročnom zúčtovaní to urobiť tak, aby to sedelo, je prakticky nemožné. To mi je všetko jasné a rozumiem tomu, že ľudia na ministerstve zdravotníctva si pekne zavarili a nevedia teraz, kam z konopí. Ale nie je možné kvôli tomu, že sa stali takéto veci, retroaktívnym spôsobom zvyšovať odvody z dividend tým, že sa zvýši maximálny základ na 60-násobok priemernej mzdy.
Ja poviem svoj návrh a poviem, prečo som to vymyslel tak, ako som vymyslel, hneď k tomu prídeme, hneď k tomu prídeme. Chcel by som ešte k tej retroaktivite povedať jednu vec, aby to bolo, ešte, ešte jeden argument. Ak mi tu niekto bude tvrdiť, že to zvýšenie z 36-násobku na 60-násobok nie je retroaktívne, tak potom sa rečníckou otázkou opýtam: A prečo ste, pani ministerka, nenavrhli, aby sa aj sadzba z tých pôvodných 10 % nezdvihla na 14 percent? Veď predsa z dividend sa dnes platí sadzba 14 percent. Tu ste sa toho jednoznačne zľakli, pretože to by bilo veľmi do očí a takúto nejakú odvahu na takúto, takýto ďalší retroaktívny zásah ste, to kvitujem, nenabrali, pretože to už by bolo ako, to ja neviem, čo by som na to potom povedal. Čiže správne ste ponechali sadzbu z týchto dividend 10 %, pretože dobre viete, že prípadné zvýšenie na 14 % by bolo retroaktívne, ale bez problémov ste navrhli retroaktívne zvýšenie maximálneho základu, pretože by boli problémy v ročnom zúčtovaní.
Dobre. Prejdem teraz k svojmu pozmeňovaciemu návrhu.
Ja ho teda prečítam tak, ako sa sluší a patrí. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 478).
V čl. I bod 21 znie:
"21. Za § 38b sa vkladajú § 38c a 38d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 38c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2013.
(1) Poistenec, ktorý má príjem z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavacím základom z príjmu podľa prvej vety je príjem, ktorý presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, najviac v sume zodpovedajúcej 36-násobku priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období. Sadzba poistného z príjmu podľa prvej vety je 10 % a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím 5 percent. Ustanovenie § 38b ods. 9 sa nepoužije.
(2) Ročné zúčtovanie poistného za rok 2013 sa vykoná podľa právnej úpravy účinnej od 1. októbra 2013.
(3) Dohodu podľa § 29b ods. 17 uzatvorí úrad s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra 2013.
§ 38d Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie. Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe."."
Čiže dovoľte ešte raz odôvodnenie: Podľa § 38b ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v platnom znení, dnes platné znenie, sa na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2013, t. j. napríklad na dividendy zo zisku dosiahnutého za rok 2011 alebo 2012, vzťahuje zákon v znení účinnom do 31. decembra 2012. To znamená, že v súlade s § 13 odsek 9 písmeno b) zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2012, vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy.
Podľa § 38c vládneho návrhu sa navrhuje, aby vymeriavací základ z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012 bol až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy. Schválením vládneho návrhu sa tak zvýši odvodové zaťaženie osôb, ktoré majú príjem z dividend, a vládny návrh je naviac retroaktívny, a to preto, lebo podľa navrhovaného § 38c odsek 2 sa ročné zúčtovanie poistného za celý rok 2013 vykoná podľa tohto zákona, to jest podľa vládneho návrhu. A ďalej tam uvádzam príklad, ktorý som už vlastne prezentoval, a z toho príkladu je, myslím, každému jasné, že vládny návrh je retroaktívny rovnako, ako je retroaktívny návrh v bode 69 spoločnej správy.
Ja chcem ešte zdôrazniť tú techniku, tú techniku, ktorá vyplýva z môjho návrhu. Tá technika pre ročné zúčtovanie, pretože treba urobiť vyhlášku, treba urobiť tlačivá k ročnému zúčtovaniu, tá technika by bola taká, že do vymeriavacieho základu, celkového vymeriavacieho základu poistenca, ktorý má príjem z dividend za rok 2011, 2012, by takéto dividendy šli najviac vo výške 36-násobku priemernej mesačnej mzdy, čiže najviac do sumy tých 28 296 eur. Čiže ak by mal niekto vyplatenú povedzme dividendu 50-tisíc, tak do ročného zúčtovania by sa započítal príjem 28 296 eur v súlade vlastne vecne so súčasne platným zákonom a k tomu by sa pripočítali prípadné ďalšie príjmy poistenca, ktoré má, a ten celkový vymeriavací základ by potom mohol byť až 60-násobok priemernej mzdy, čiže tých 47 160 eur. Čiže ten by mohol byť celkovo až 47 160 eur, ale tá časť, ktorá by bola tvorená príjmami z dividend, tá by mohla siahať maximálne do výšky 36-násobku priemernej mzdy. Nebudem sa hádať, či je toto riešenie absolútne právne najčistejšie, možno nie je, ale vecne je správne a je v súlade s tým, čo hovorí zákon dnes. A zdôrazňujem, ak sa prijme vládny návrh, ak sa prijme bod 69 spoločnej správy, tak sa prijme zákon, ktorý bude v tejto veci retroaktívny. Priateľsky upozorňujem, že ak sa tak stane a bude prijatý retroaktívny zákon, budem iniciovať podanie na Ústavný súd vo veci retroaktivity a verím v podporu tridsiatich kolegýň a kolegov poslancov, ktorí sa mi pod tento návrh podpíšu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení priaznivci športu a hostia na balkóne, dovoľte aj mne reagovať na predkladaný zákon, ktorý teda bude znamenať zmenu finančných tokov. Verím, že v prospech športu a najmä mládeže.
A ja za jeden problém, ktorý tu máme na Slovensku aktuálne, ktorý bytostne trápi aj športovcov, považujem zavedenie odvodov z dohôd, ktoré musia platiť aj športové kluby, ktoré častokrát prežívajú horko-ťažko, peňazí niet. A tu zrazu od 1. januára musia z tých odmien, ktoré dávajú trénerom, funkcionárom alebo rozhodcom, iným činovníkom, ktorí zabezpečujú chod športových podujatí, touto formou platiť 35-percentné odvody, keď už nehovorím o tom, že tí tréneri, funkcionári a usporiadatelia a podobne, rozhodcovia, majú o 13 percent nižší čistý príjem.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorého zmyslom je zrušenie odvodov z dohôd, pokiaľ príjemcom tohto príjmu, pokiaľ tým dohodárom je zamestnanec, ktorého zamestnáva občianske združenie. Čiže takýto návrh v prípade jeho podpory pozitívne pocítia nielen športovci, nielen športové kluby, ale aj všetky ďalšie občianske združenia. To znamená, vzťahuje sa napríklad aj na oblasť kultúry, na centrá voľného času, na školské rôzne záujmové krúžky, ktoré zaštíťujú neziskové organizácie a podobne. Myslím si, že krok, ku ktorému pristúpila vláda Roberta Fica, keď tvrdo a nekompromisne, bez nejakých rozumných výnimiek zaviedla odvody z dohôd, veľmi poškodil práve tú sféru tretieho sektora a súčasne aj fungovanie slovenského športu.
Takže, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (tlač 482).
Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona. č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 400, pardon, zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu. 7a).
2. V § 4 odsek 2 znie:
"(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu 7a). Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5 a
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom po prvé, starobného dôchodku, po druhé, invalidného dôchodku, po tretie, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, po štvrté, invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"7a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.".
Doterajší článok II sa označuje ako článok III.
Ešte raz si dovolím povedať odôvodnenie. Od 1. januára 2013 sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti považujú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Množstvo takýchto fyzických osôb pracuje v občianskych združeniach, a to najmä v občianskych združeniach v oblasti telovýchovy a športu, často za symbolický príjem a popri svojom hlavnom zamestnaní. Zavedenie povinnosti platiť poistné aj za tieto osoby značne zaťažilo tieto občianske združenia a mnohé sa z nich tak dostali do existenčných ťažkostí. Uvedený návrh zníži odvodové zaťaženie občianskych združení a bude tak znamenať reálnu pomoc telovýchove a športu na Slovensku.
Verím, kolegyne a kolegovia, že sa zamyslíte nad týmto návrhom a dúfam vo vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som chcel reagovať na to tvrdenie, že dôvodom nelegálnej práce je nízka cena práce. Pani kolegyňa, to ste sa asi pomýlili. Ak má byť dôvodom nelegálneho zamestnávania to, že je nízka cena práce, no prečo by niekto obchádzal zákon, keď mzdové náklady by mali byť nízke? V skutočnosti je to práve naopak. Tzv. lacná práca, tzv. lacná práca, povedzme pomocné práce v stavebníctve alebo v poľnohospodárstve, kde sa práve vyskytuje, ako pani kolegyňa Šedivcová vystihla, zrejme najviac prípadov čiernej práce.
Táto tzv. lacná práca je v skutočnosti drahá, pretože zamestnávateľ musí možno k tej minimálnej mzde pridať 35-percentné odvody, plus ďalšie povinnosti, ktoré má. To znamená, že tá tzv. nízka cena práce v skutočnosti je vysokou cenou práce a zamestnávateľovi sa neoplatí zamestnávať regulárnym spôsobom pri takýchto vysokých odvodoch ľudí, ktorí majú nízku kvalifikáciu, ktorí nemajú vzdelanie, nemajú pracovné skúsenosti, legálnym spôsobom. To ich tlačí do toho. A zároveň aj tých ľudí to tlačí do toho, pretože legálnym spôsobom prácu získať nevedia, aby takéto praktiky v tomto štáte, žiaľ, žiaľ, zdôrazňujem, fungovali. Obidve strany sa do toho púšťajú, pretože sú si vedomé, že legálnym spôsobom by tá lacná práca bola predražená najmä o odvody. Čiže ak tu chceme nájsť systémové riešenie na potláčanie čiernej práce, ktorá nie je, ja neviem, v profesiách typu informatik, alebo, ja neviem, daňový poradca, hej? Táto čierna práca je práve v tejto sfére. Čiže treba systémovo znížiť odvody takýmto potenciálnym zamestnancom.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár slov k navrhovanej novele zákona o inšpekcii práce. Táto novela si rozhodne, na rozdiel od včerajšieho dňa pri doplnkovom dôchodkovom sporení, táto novela si určite žiadnu pochvalu nezaslúži. Práve naopak, len a len kritiku.
V preambule, respektíve nie v preambule, vo všeobecnej dôvodovej správe sa hovorí, že cieľom tejto novely je podporiť zamestnanosť, zlepšiť informovanosť, posilniť poradenstvo a podobne. Ja som v tejto novele nenašiel jeden, jediný bod, naozaj jeden jediný bod, z ktorého by mi vyplývalo, že táto novela by mala podporiť zamestnanosť alebo zlepšiť povedzme informovanosť podnikateľských subjektov. Ani náhodou. Ja nechápem, ako sa takéto frázy, čisté frázy, čisté bla-bla-bla, mohli dostať do všeobecnej správy. Veď tam bolo treba napísať cieľom tejto novely je vyššími pokutami sa snažiť eliminovať čiernu prácu. Nemáme na to iné prostriedky, sme bezradní, nevieme čo ďalej, tak zvýšime pokuty a tak si povieme, že sa zlepší zamestnanosť, respektíve potlačí sa nelegálna práca. Vieme, že v praxi to takto nefunguje.
A ale ešte najskôr, pred tým, ako prejdem ku konkrétnym výhradám, by som chcel pripomenúť, že toto je ďalší z rady zákonov, ktorý sťažuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Má dopad na podnikateľské prostredie a zásadný dopad tak, ako takýto zásadný dopad mali za posledný rok schválené novely, samozrejme, novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa zvýšili dane firmám, fyzickým osobám. Ako mali novely zákonov o sociálnom, zdravotnom poistení, kedy sa dramatickým spôsobom zvýšili odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov, pokiaľ ide o dohodárov a ich zamestnávateľov. A možno v takej tichosti, ale prešla v tejto snemovni napríklad novela zákona o ochrane osobných údajov. Veľká diskusia k tomu nebola, ale podnikateľské subjekty, tie trošku väčšie, teraz všetci musia absolvovať komplikované školenia, získavať certifikáty, pretože nejaká loby si tu vymyslela, že treba zmeniť zákon o ochrane osobných údajov. Absolútne k ničomu. Nechápem, na čo to bolo dobré? Ale pár subjektov si tu zarobí, pretože bude poskytovať informácie za nemalý peniaz, aby sa firmy preškoľovali.
No a máme pripravené, či na úrovni, či na úrovni pripomienkového konania ďalšie klinčeky do rakiev podnikateľského prostredia. Či to budú zmeny v oblasti elektronických registračných pokladníc. Znova sa budú musieť kupovať nové a nové softvéry a systémy. Ďalej sa pripravuje veľmi zásadná novela zákona o DPH, kde sa má zaviesť takzvaný kontrolný výkaz. Tento nástroj, ktorým sa majú eliminovať daňové úniky, bude znamenať tak vysoké administratívne zaťaženie firiem, aké tu prakticky ešte nebolo. To je niečo neuveriteľné, ako si môže minister Kažimír dovoliť takéto niečo pustiť do obehu. Pripravuje sa ďalšia novela zákona o dani z príjmov. Pripravuje sa novela daňového poriadku s tým, že znova a znova nové a nové administratívne povinnosti budú naložené na firmy a na drobných podnikateľov, živnostníkov. Pripravuje sa novela zákona o účtovníctve, ktorá skomplikuje zase administratívu pri vedení účtovníctva vo firme. Pripravuje sa zásadná novela Obchodného zákonníka, pripravuje sa novela zákona o konkurze. Znova a znova len a len zhoršovanie podnikateľského prostredia prinesú tieto novely. Veď čo iné je to, že podnikateľ alebo budúci podnikateľ, ktorý si chce založiť eseročku, bude musieť mať na rozdiel od súčasného stavu natvrdo kapitál 5 000 eur na to, aby si tú eseročku mohol založiť?! To je myslím jasný dôkaz toho, akým spôsobom sa vláda stavia k podnikateľským subjektom.
Ďalej je v pripomienkovom konaní zákon o daňových poradcoch. Loby daňových poradcov, samozrejme, túto novelu chce využiť na to, aby si presadila svoje zámery a aby doslova parazitovala svojím spôsobom, svojimi vysokými poplatkami, svojimi požiadavkami, odplatami na jednotlivých podnikateľských subjektoch, ktorí budú musieť zo zákona využívať ich služby pod zámienkou vyššieho výberu daní, respektíve odvodov. To všetko, to všetko sú zásahy, ktoré zásadným spôsobom postupne, pomaly, z tej či z tej strany, nám likvidujú podnikateľské prostredie.
A chcem upozorniť, že teraz nehovoríme o podnikateľoch, ale treba to čítať tak, ak nám budú sa zhoršovať tieto podmienky, ak nám nebudú vznikať nové firmy a zanikať existujúce, v konečnom dôsledku to má dosah na zamestnanosť v Slovenskej republike, pretože ak jeden podnikateľ, jedna firma zamestnáva v priemere okolo 30 zamestnancov, neviem, či tie štatistiky sú presné, ale to nie je podstatné, tak krach každej takejto firmy, respektíve to, že nevznikne firma, ktorá by možno inak vznikla, znamená, že v prepočte v priemere 30 zamestnancov príde o prácu, respektíve prácu nezíska, hoci možno za lepších podmienok by získať mohlo. Čiže v konečnom dôsledku to má dopad na pracujúcich ľudí a samozrejme aj na drobných živnostníkov a na ekonomiku tohto štátu ako celok.
Slovensko sa postupne stáva policajným štátom. Pokuty, ktoré sa zavádzajú, či tam, či tam, či tam, ktoré sa zvyšujú, tomu dosvedčujú. Tak možno si poviete, že bolo to výborné, že sa zvýšili pokuty v cestnej premávke, že prekročíte o pár kilometrov rýchlosť a platíte pokutu vyššiu ako v Rakúsku. Keď idete po našich cestách, tak skutočne je výnimočné, keď nájdete niekoho, kto ide vyššou rýchlosťou, radšej chodia všetci o 20 kilometrov pod limit, aby v prípade, že ich policajti namerajú, tak dostali snáď nejakú odmenu, že šli tak pomaličky. Jednoducho toto je jeden z dôkazov.
A ďalší dôkaz máme tu v tejto novele. Kolega Brocka už o tom hovoril. Zvýšenie dolnej hranice pokuty z 2000 na 5000 eur je likvidačné. Horná hranica je 200 000, už to tu zaznelo. Chcel by som zdôrazniť, horná hranica je 200 000 eur. To je naozaj veľmi vysoká suma a naozaj veľmi odstrašujúca suma pre niekoho, kto by chcel vo väčšom merítku zneužívať čiernu prácu. Ale tá dolná hranica, ktorá by povedzme mala zasiahnuť nejakého drobného podnikateľa, drobnú firmu, ktorý teda, či vedome, či nevedome, niekoho zamestnáva načierno, tak tá sa zvyšuje z 2000 na 5000.
To znamená, inšpektor práce, keď nájde niekoho pracovať načierno, respektíve takéto porušenie zákona, keď odhalí, tak musí, musí dať pokutu tomu subjektu najmenej 5000 euro, ak takto nájde dvoch takýchto na čierno pracujúcich zamestnancov. Horná hranica je 200 000, ktorá zostáva. Čiže tu to chcem zdôrazniť, čiže tá minimálna pokuta aj pre toho malinkého podnikateľa je najmenej 5000 eur a to môže byť pri tých malých podnikateľov likvidačné. To znamená, ak on zamestnáva možno troch, štyroch ďalších, takáto pokuta, ktorú musí zaplatiť, mu môže veľmi skomplikovať ďalšiu existenciu. A zároveň existenciu jeho ďalších dvoch, troch legálne zamestnávaných ľudí. Viete, to posudzovanie, čo je alebo nie je čierna práca, je niekedy na takom tenkom špagátiku. Je to niekedy naozaj otázka výkladu zákona. A v dobrej vôli ten podnikateľ je vo viere, že nezamestnáva načierno, pretože zamestnáva, dáva niekomu prácu povedzme na živnosť. Príde inšpektor práce, ktorý sa, s prepáčením, zle vyspal, a naparí, neuzná mu to, prehlási to za čiernu prácu, naparí mu 5-tisícovú pokutu, hoci si to ten drobný podnikateľ možno v konečnom dôsledku nezaslúži. Čiže to zvyšovanie tej dolnej hranice pokuty môže byť likvidačné najmä pre malých podnikateľov. Ja vyzývam, nerobme to takto.
Tak isto zvyšujú sa tzv. poriadkové pokuty z doterajších 65 až 650 eur na pásmo 100 až 1000 eur. Čiže to je 50-percentné zvýšenie oproti súčasnému stavu. No toto mi pripadá tak, že štátny rozpočet nemá peniaze, tak budeme skrátka na pokutách sa snažiť niečo získať, nič iné si o tom myslieť nemôžem. A naviac to by som možno ešte tak nejako prehliadol, je inflácia 50 %, takže treba o 50 % zvýšiť aj pokuty, možno niekto takto rozumie matematike. Ale čo mi vadí, vadí mi to, že v tejto novele sa v dôvodovej správe zdôrazňuje to, že sa bude, že sa budú podnikatelia informovať, že nebudú sa postihovať, že inšpektori práce budú poskytovať poradenské služby a podobne. Tak... A dozor.
Ja teda poviem dve praktické skúsenosti, ktoré mám. Viete, že chodím dosť intenzívne po Slovensku. Stretávam sa na prednáškach s množstvom ľudí, ktorí mi aj hovoria tú spätnú väzbu, aké skúsenosti majú s inšpekciou práce, tak poviem dve veci.
Prvá vec je abnormálne prísne posudzovanie zamestnávania na dohody. Údajne inšpektori práce dostali z hora pokyn, aby tvrdo šli po dohodároch a aby podľa Zákonníka práce, kde sa hovorí, že zamestnávanie len na dohodu má byť len vo výnimočných prípadoch, aby ten svoj výklad Zákonníka práce uplatňovali tak, že ak niekde nájdu dohodára, tak doslova šikanovali toho zamestnávateľa, aby tú dohodu zrušil a aby tam zaviedol, aby to previedol na pracovný pomer, aj keď vo vecnej podstate naozaj ide o nejakú jednoduchú výnimočnú vec, na ktorú je dohoda, ktorá je v našom Zákonníku práce zavedená ako inštitút už dlhý čas, ako ušitá.
A druhá vec, moja aktuálna skúsenosť. Máme koniec školského roka, máme tu čerstvých maturantov, máme čerstvých bakalárov. Zákonník práce umožňuje pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov aj čerstvým maturantom, respektíve čerstvým bakalárom cez prázdniny, ktoré teraz vlastne začínajú, aj bez toho, že by museli mať potvrdenie o návšteve školy, čo je úplne logické, lebo keď nejaký maturant pred dvoma týždňami zmaturoval, tak na tú vysokú školu, keď ho prijímajú, tak zápis bude vykonaný niekedy v septembri, niekedy v októbri, čiže on nemôže logicky mať, ani keby ako chcel, potvrdenie o tom, že navštevuje vysokú školu. Jednoducho to nejde. A práve preto je v Zákonníku práce v § 228 v ods. 2 v tretej vete uvedené, že zamestnávateľ môže zamestnať študenta, ktorý skončil strednú školu alebo ktorý skončil letný semester na vysokej škole, aj bez potvrdenia o návšteve štúdia, ak ho takto bude zamestnávať do konca októbra. Potom už musí byť doklad o štúdiu na vysokej škole, čo je absolútne logické a vyplýva to z toho, ako to funguje, ako funguje naše školstvo. Inšpektori práce údajne, údajne podľa toho, čo som počul v Banskobystrickom kraji napríklad, znemožňujú zamestnávateľom svojím výkladom Zákonníka práce zamestnávať maturantov na dohody o pracovnej, na dohody o brigádnickej práci študentov s tvrdením, že ich zamestnávať už nemôžu, lebo už doštudovali. Čiže tuto máme ukážku toho, akým spôsobom poskytujú inšpektori práce poradenstvo podnikateľským subjektom. Absolútne zdeformovaným spôsobom popierajú zmysel Zákonníka práce a znemožňujú vlastne takýmto výkladom študentom, maturantom alebo bakalárom zarobiť si cez prázdniny nejaké to euro, aby mali jednak na svoje záľuby, aby mali aj oni nejaký príjem, respektíve aby si zarobili nejaký peniaz pred nadchádzajúcim štúdiom na vysokej škole.
Takže ak má táto novela posilniť poradenskú činnosť, dozor a podobne, tak nech ju teda posilní. Ale to by som teda prosil, aby sa v druhom čítaní do tejto novely dali prípadne také pozmeňovacie návrhy, ktoré skutočne túto funkciu inšpektorov práce nejakým spôsobom posilnia, pretože to, čo vidíme v tejto novele, to je len zvýšenie pokút a zvýšenie šikanovania zamestnávateľov, firiem s negatívnym dopadom a nie s pozitívnym dopadom na zamestnanosť.
Ako som už hovoril vo faktickej pripomienke, ja sám budem ten mesiac využívať na to, respektíve dva mesiace do ďalšej schôdze, do druhého čítania, aby som pripravil prípadné svoje návrhy, ako by mohla inšpekcia práce fungovať lepšie, pretože pri všetkej úcte k inšpekcii práce množstvo, množstvo prípadov obchádzania zamestnávania, respektíve vyplácania miezd zamestnancov nie je dnes postihovaných, pretože takými metódami, aké dnes používajú inšpektori práce, sa to postihnúť jednoducho nedá.
Ďakujem za pozornosť.

Ja ďakujem pánovi kolegovi Brockovi za výstižný príspevok. Povedal to podstatné, si myslím, vystihol pointu, ktorá sa týka tejto novely. A pokiaľ ide o tie čísla, koľko vykoná inšpekcia práce inšpekcií a aký počet nelegálne zamestnávaných ľudí pri tom odhalí, tak môžem potvrdiť, tak isto ako minister práce som bol veľmi prekvapený pri akom veľkom počte kontrol, skutočne tí inšpektori vykonajú veľmi veľké množstvo kontrol, aké relatívne malé množstvo nelegálne zamestnávaných ľudí sa nájde. To je dôkaz toho, pretože všetci tak trošku tušíme, že to s tým nelegálnym zamestnávaním zasa nie je až také ružové, že treba používať iné metódy, treba hľadať iné metódy na potláčanie nelegálnej práce ako zvyšovanie pokút a možno kvantifikácia množstva tých inšpekcií. Treba hľadať sofistikovanejšie metódy. Ja sa v druhom čítaní pokúsim niečo naznačiť, potom o mesiac.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, je veľká škoda, že tu nie je pán minister Richter, je mi zároveň ľúto, že sa mu stala takáto nešťastná udalosť, autonehoda, za ktorú nemôže, a nemáme ho tu teraz prítomného v sále, pán minister spravodlivosti Borec ho teda zastupuje.
Pán kolega Brocka už povedal k tomu svojich pár slov, ja chcem povedať trošku inak. Keby sa urobila určitá hitparáda návrhov zákonov z dielne ministerstva práce v tomto volebnom období, tak tento návrh zákona by bol u mňa jednoznačne na 1. mieste a potom dlho, dlho nič. Je to skutočne dobrý návrh. Som rád, že tretí pilier bude takýmto spôsobom modifikovaný, samozrejme, dá sa debatovať o mnohých ustanoveniach zákona, ktoré by možno mohli byť lepšie, ale to je, samozrejme, možno subjektívny môj názor. Toto novela mala byť už dávno na stole, tak ako pán kolega Brocka hovoril, vždy ministri vrátane mňa mali množstvo, množstvo iných povinností, venovali sa iným problémom v tomto komplikovanom rezorte. Takže dobre, že konečne tu máme zásadnú novelu zákona o treťom dôchodkovom pilieri. Ja pripomeniem niektoré najdôležitejšie body, ktoré sú možno troška kontraverzné.
Je to sprísnenie podmienok vyplácania týchto dôchodkov, kde doteraz napr. stačilo dosiahnuť 55 rokov veku a za podmienky splnených desiatich rokov sporenia bolo možné už čerpať dávku. To mohlo pomôcť možno ľuďom vo vyššom veku v prípade straty zamestnania, zníženia príjmov. Táto novela striktne trvá, vlastne prináša pravidlo dosiahnutia dôchodkového, resp. veku pre predčasný starobný dôchodok, čo môže niektorých ľudí možno poškodiť. Je to diskutabilné, ale je to fakt.
Ďalšia taká zásadná zmena je zrušenie odstupného. Čiže keď niekto bol v ťažkej finančnej situácii, mal tu nasporené určité prostriedky, mohol si týmto spôsobom pomôcť tým, že zrušil jednoducho svoju účasť v treťom pilieri, a tak prišiel k finančným prostriedkom. Negatívnym faktom na tom ale bolo to, že 20 % prostriedkov si ponechala dôchodková spoločnosť, čo tiež nebolo fajn. Tu máme, naopak, možnosť predčasného výberu prostriedkov, ktoré si sporiteľ nasporil, čiže nie zamestnávateľ, ale sporiteľ, čiže do istej miery je to nahradené týmto inštitútom. Z tohto pohľadu to možno aj je lepšie, ako to by možno chcelo dlhšiu diskusiu.
Veľkým pozitívom z môjho pohľadu je zrušenie tých nešťastných administratívne neprehľadných pre sporiteľov dávkových plánov. Takto to bude lepšie, ako je to v návrhu. Zároveň sa zlepší informovanosť ďalšími opatreniami, čiže sporitelia budú lepšie vedieť, čo sa vlastne s ich prostriedkami deje a, samozrejme, veľkým pozitívom sú znížené poplatky, znížené odplaty v prospech správcov, ale v neprospech sporiteľov, v neprospech občanov. Takže to je výborné. Výborné opatrenie je aj možnosť sporiť si vo viacerých dôchodkových fondoch, čiže tu sa kopíruje tá idea, ktorá sa presadila pred dvoma rokmi v druhom dôchodkom pilieri. Takisto som rád.
Rád som aj novým možnostiam investovania, to že sa zavádzajú rôzne nástroje, ktoré sú prebraté z tých najlepších skúseností z pohľadu kolektívneho investovania, ako je napr. systém riadenia rizík, a určite pozitívne je aj zvýšenie pozície regulátora, posilnenie pozície Národnej banky Slovenska v tomto systéme.
Tu chcem povedať jednu myšlienku, ktorú mi vnukol kolega Kaník, tu už nie je, ale mal dobrý postreh, čiže budem to tlmočiť, túto jeho myšlienku. Zaujímavé je, že pokiaľ išlo o druhý pilier, tak donedávna druhý pilier bol dosť zásadným dejiskom politického boja pravica - ľavica, resp. SMER verzus súčasná opozícia, kde napr. SMER veľmi tvrdo argumentoval tým, aký je ten druhý pilier pre sporiteľov nevýhodný, správcovské spoločnosti sú zlé, sporiť sa neoplatí, je to nanič. Tak zaznievali tak medzi riadkami náznaky, že by to bolo dobré aj zrušiť. Pokiaľ ide o tretí pilier, tak tu sa takýto ideologický, lebo je to ideologický, žiadny iný takýto súboj sa nekoná. No zo strany stredopravých strán súčasných opozičných to je úplne prirodzené, pretože tak ako podporujeme existenciu druhého piliera, podporujeme aj existenciu tretieho piliera a ja osobne, kade chodím, tade ľuďom odporúčam, sporte si na dôchodok, pretože ten dôchodok, ten dôchodkový vek raz príde, zostanete bez financií, bude sa vám žiť ťažko, preto si treba sporiť. Preto treba podporiť aj tretí aj druhý pilier. Čiže je mi veľmi ľúto, keď sa takto vrátim trošku dozadu v čase, že tak ako tu je súzvuk tých pár ľudí, ktorí sú tu z jednej-druhej strany a chceme všetci podporiť tretí pilier, že pokiaľ šlo o druhý pilier, tak až do minulej jesene, to bolo kolbište politického boja a trošku to posuniem, preto som rád, že aj pokiaľ ide o druhý pilier, schádzame sa hoci nepravidelne a hoci sme sa už dva mesiace nevideli, schádzame sa ako určitá prierezová pracovná skupina ľudí, ktorí do toho vedia, čo povedať, s pánom štátnym tajomníkom Burianom a pomaly ale verím, že iste pripravujeme návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, kde teda všetci zo všetkých strán uznáme dôležitosť a pozíciu druhého dôchodkového piliera.
Dobre, vrátim sa ale k tretiemu pilieru, k zákonu, ktorý máme tu v rozprave. Ešte pokiaľ ide o to daňové zvýhodnenie, neodpustím si podpichnúť, tých 180 eur zníženia základu dane je zníženie základu dane. Z hľadiska samotnej nižšej dane to v prepočte znamená daň nižšiu o 34,20. Čiže v podstate je to tá suma plus-mínus, ktorú živnostník platí na vyšších odvodoch každý mesiac do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, neodpustím si teda poznámku, že toto je taká malá kostička, aby teda bolo o čom hovoriť, pán minister Richter, aby mal o čom hovoriť, že oni predsa dane nezvyšujú, odvody nezvyšujú, ale aj znižujú, lebo zaviedli takúto úžasnú veľmi dôležitú daňovú úľavu, 34,20 ušetrí na dani ten, kto je v treťom pilieri. Ako naozaj, klobúk dole pri tej jednej miliarde eur, ktorú ročne vytiahnete od občanov Slovenskej republiky deštrukciou druhého piliera, zvýšením daní a odvodov, tých 34,20 je naozaj, nepoviem, že mucha slonovi, to je blška, taká mik, to je taký ten atóm jeden, ten elektrón slonovi, z ktorého by sa mal najesť. Jednoducho toto našich občanov nezachráni a čisté príjmy im nezvýši.
Dobre, táto novela, ak to uzavriem, je v zásade dobrá. Možno v druhom čítaní príde ešte k určitým zlepšeniam, ktoré budem vítať, a som rád, že tento zákon máme v parlamente.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v súlade s rokovacím poriadkom chcem podať procedurálny návrh, aby rokovanie o bode č. 26, čo je tlač 478, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, bol presunutý až na koniec 21. schôdze a odôvodňujem to tým, že tento návrh je pomerne rozsiahly a v spojení so spoločnou správou výboru pre zdravotníctvo, ktorý má vyše 130 bodov, môže spôsobiť prijatie značne zmätočnej vnútorne protirečivej a pravdepodobne aj retroaktívnej právnej normy, čo, myslím, nie je v našom záujme.