Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní, predkladám návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý je veľmi jednoduchý a obsahuje vlastne jedinú zmenu, jedinú relatívne drobnú zmenu, a to je vypustenie jednej z podmienok na získanie tzv. zamestnaneckej prémie.
Dovoľte mi najprv na úvod vysvetliť tým, ktorí sa touto témou až tak veľmi nezaoberajú, čo to je zamestnanecká prémia.
Zamestnanecká prémia je fakticky záporná daň. Ako viete, daňovníci dosahujú príjmy, z týchto príjmov platia dane, od príjmov si odpočítajú výdavky, od príjmov si odpočítajú tzv. nezdaniteľné čiastky a základ dane, ktorý po tomto všetkom zostane, sa zdaní sadzbou či už 19, alebo po novom 25 % a daňovník platí príslušnú vyrubenú daň.
Sú však v tomto štáte, žiaľ, aj takí zamestnanci, ktorých príjem je veľmi nízky. Ktorých príjem je taký nízky, že je nižší ako suma tzv. nezdaniteľnej časti na daňovníka. Tá sa pohybuje na úrovni okolo 3 700 eur ročne. Čiže zamestnanec, ktorého základ dane je nižší ako tzv. nezdaniteľná čiastka na daňovníka, čiže má naozaj veľmi nízky príjem, žiadnu daň neplatí a zamestnanecká prémia je vlastne suma akejsi zápornej dane, ktorou mu štát ako keby do istej miery kompenzuje ten jeho nízky príjem.
Nejde pritom o nejaké horibilné čiastky. Zamestnanecká prémia bola zavedená od 1. januára 2009 a v tomto roku pri podávaní daňových priznaní za rok 2012 vlastne ide o štvrtý rok po sebe, kedy ju niektorí daňovníci získajú od štátu a za rok 2012 môže byť v maximálnej výške 46 eur, 40 centov; 46 eur, 40 centov, to je suma, ktorú lepšie živený poslanec minie na jedno posedenie v parlamentnom bufete, ale pre týchto ľudí aj tých 46 eur je relatívne veľmi slušná čiastka, o ktorú by rád neprišiel, keby zákon v tomto jednom bode, ktorým sa pokúšam novelou zákona zmeniť, keby mu zákon tú možnosť dal.
Ešte trošku do histórie. Zamestnanecká prémia bola vlastne zavedená od 1. januára 2009. Bola zavedená ako súčasť balíka opatrení prvej Ficovej vlády, kde prvá Ficova vláda týmto balíčkom rôznych opatrení chcela bojovať proti prvej vlne ekonomickej, hospodárskej krízy, ktorá naštartovala v roku 2008. Čiže týmto opatrením chcela zlepšiť čisté príjmy nízkopríjmových zamestnancov a ten úmysel sa viac-menej aj vydaril, pretože v tom prvom roku existencie zamestnaneckej prémie šlo o sumu až okolo 180 eur a to už bola naozaj zaujímavá pomoc pre tých, ktorí mali nízky príjem. Táto suma zamestnaneckej prémie sa behom štyroch rokov postupne znižuje. Znižuje sa preto, lebo prestalo platiť opatrenie, takisto prijaté počas prvej Ficovej vlády, kedy prvá Ficova vláda ako súčasť boja proti kríze a súčasť zlepšenia podmienok nízkopríjmových zamestnancov, resp. i živnostníkov, zvýšila sumu nezdaniteľnej časti na 22,5-násobok životného minima. Čiže tí ľudia, ktorí pracovali, získali dve výhody. Po prvé nárok na tzv. zamestnaneckú prémiu, ktorá dosahovala až 180 eur, a po druhé zvýšila sa im suma nezdaniteľnej časti. Čiže toto boli dve opatrenia počas prvej Ficovej vlády, ktorými prvá Ficova vláda reálne pomohla tým, ktorí aktívne pracovali, ale ich príjem bol nízky.
Vyzdvihujem alebo hovorím o tom tak podrobne preto, aby som vám dal do pozornosti kontrast opatrení, ktoré urobila prvá Ficova vláda, s opatreniami, ktoré urobila druhá Ficova vláda v rámci aktuálneho balíčka opatrení. Ono sa to síce dnes nevolá balíček opatrení, ono sa to prezentuje ako výsledok rokovaní dlhých, náročných v Rade solidarity, ale ten výsledok je jednoducho ten, že žiadne výhody, naozaj ja nevidím žiadne výhody, sa nízkopríjmovým zamestnancom nepriznali, nič nové im nikto nevenoval. A práve naopak, napriek neustálym a opakovaným deklaráciám o tom, že tie vyššie dane postihnú len údajných 11 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov, realita je taká, že vyššie dane, ale najmä vyššie odvody postihnú nie horných 10-tisíc, ale skôr, ak si dovolím parafrázovať nového českého pána prezidenta, zasiahnu dolných 5 miliónov.
Prečo? Preto, lebo súčasťou tohto balíčka opatrení nie je len zvýšenie dane na 25 % pre veľmi dobre zarábajúcich ľudí, ale súčasťou tohto balíčka opatrení je zvýšenie odvodov z dohôd a na dohody zarábajú alebo pracujú najmä tí, ktorí sú v ťažkej sociálnej situácii, či už sú to študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, ženy, ktoré si privyrábajú popri starostlivosti o dieťa. Ďalej zvýšenie odvodov pre živnostníkov, to znamená, že 300-tisíc živnostníkov platí najmenej o 25 eur mesačne viac, to je o 300 eur ročne viac na odvodoch, 300 eur ročne, to je suma, ktorá drobného živnostníka na východnom Slovensku naozaj citeľne zasiahne.
Toto sú všetko opatrenia, ktoré v žiadnom prípade nezasiahli horných 11 %. To sú opatrenia, ktoré zasiahli tých dolných 5 miliónov.
Pokiaľ ide o zmeny v samotnom daňovom zákone, tak chcem ešte pripomenúť napríklad aj to, že sa sťažila možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku. To napríklad znamená, že daňovník, ktorý pracuje a jeho manželka študuje, študuje, čiže z objektívnych dôvodov nemôže pracovať, ak si ju doteraz uplatniť mohol, tak po novom nemôže. To je strata 60 eur mesačne na čistom príjme v prepočte. Manželka, ak vykonáva dobrovoľnícku prácu, napríklad v prospech charitatívnych cirkevných organizácií, manžel si ju po novom uplatniť nemôže. Žijú možno z 500-600-eurového príjmu manžela, ale manžel si túto daňovú úľavu uplatniť po novom nemôže. To je strata 60 eur mesačne. Alebo ak manželka síce pracuje, ale napríklad na dohodu alebo na kratší úväzok a dosahuje naozaj veľmi nízky príjem, ale aj to je určitá pomoc pre jej domácnosť, znova, manžel si nezdaniteľnú časť na manželku uplatniť nemôže.
Toto všetko sú opatrenia, a nevymenoval som ich všetky, ktoré zasiahnu dolných 5 miliónov Slovákov.
Vráťme sa k zamestnaneckej prémii. V roku 2009, keď bola zamestnanecká prémia zavedená, v zákone sa stanovilo množstvo podmienok, ktoré musel daňovník splniť na to, aby tento nárok získal. Aby získal od štátu vtedy 180 eur. Jedna z podmienok je, že daňovník zamestnanec musí vykonávať prácu, za ktorú má príjem, najmenej počas doby 6 kalendárnych mesiacov. Tá podmienka má svoju logiku, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu zamestnaneckej prémie a aby skutočne šlo o človeka, ktorý ju dostane od štátu, ktorý bol reálne zamestnancom relatívne dlhší čas. Do tohto časového testu však teda vtedy zákonodarca dal podmienku, že nebudú sa brať do úvahy také mesiace, v ktorých ten zamestnanec má príjmy len na základe dohody. Čiže napríklad máme občana, ktorý by pracoval v pracovnom pomere 3 mesiace a ďalšie 3 mesiace inú prácu nemá, tak pracuje na dohodu, spolu pracuje 6 mesiacov, on tú zamestnaneckú prémiu nezíska, tvrdý zákon do slova a do písmena mu ju neprisúdi, pretože v pracovnom pomere pracoval len 3 mesiace.
Poviete si, akú to má logiku? Aký rozdiel je medzi tým, či pracuje na dohodu, či pracuje v pracovnom pomere? Zarobí málo, tak by mal od štátu zamestnaneckú prémiu dostať. Logika v roku 2009 bola tá, a preto sa mesiace práce na dohodu nebrali do úvahy, lebo z dohôd sa neplatili odvody. Čiže takýto zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom, priznajme, mal určitú výhodu. Ten čistý príjem bol relatívne vyšší, pretože ten zamestnanec z toho neplatil 13,4 % na odvody. Takže logika tam bola.
Ale dnes tej logiky niet, pretože vládna väčšina pred pár mesiacmi schválila, a od 1. januára to platí, z dohody sa už odvody platia. Čiže ten logický argument, ktorý mal svoje miesto v zákone od roku 2009 do roku 2012, v poriadku, v poriadku, ale od roku 2013 je situácia úplne iná. Čiže to zdôvodnenie, že mesiace práce na dohodu sa pri tom časovom teste do úvahy neberú, to zdôvodnenie nedáva dnes žiaden zmysel. Tí dohodári sú jednoducho poškodení.
A nebavme sa, prosím, v intenciách suchopárneho vyjadrenia ministerstva financií, resp. Inštitútu pre finančnú politiku, koľko tým štát stratí, keď bude musieť pár tisíc dohodárom vyplácať 46-eurovú zamestnaneckú prémiu. Samozrejme, že to štát bude niečo stáť. Nie veľa, ale bude to mať nejaký dopad na štátny rozpočet. Lenže na druhej strane štát získa desiatky, možno stámilióny eur z nových odvodov, ktoré tí dohodári platia. A jednoducho je nespravodlivé, keď na jednej strane majú platiť odvody, rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere, a na druhej strane nemajú mať nárok na zamestnaneckú prémiu tak, ako ju inak majú zamestnanci v pracovnom pomere. To jednoducho je nespravodlivé!
Neriešme teraz, kto je tu z nás sociálnejší a podobne, naozaj, nerobme takúto debatu. Je to jednoducho nespravodlivé, nelogické, nesprávne.
A ďalej, pokiaľ ide o sumu samotnej zamestnaneckej prémie, už som povedal, na začiatku to bolo 181 eur, v roku 2009, vlani, za vlaňajší rok, za rok 2012 je to suma 46,40 eur, pre rok 2013, to znamená pre rok, ktorý by prichádzal ako prvý do úvahy po prípadnom schválení tohto návrhu, je to suma už len 43 eur. Suma zamestnaneckej prémie sa každoročne znižuje, je to logické, pretože tu sa prejavuje efekt nožníc, v tomto prípade zatvárajúcich sa, pretože priemerné mzdy rastú rýchlejšie ako rastie životné minimum, to znamená nezdaniteľná čiastka. To sú tie faktory, ktoré ovplyvňujú výšku zamestnaneckej prémie.
Čiže dovoľte ešte raz na záver poprosiť vás, požiadať vás o podporu tohto návrhu. Nejde o nejakú dramatickú sumu, ide o pomerne drobnú zmenu v zákone o dani z príjmov, ktorá niekoľko tisíc ľuďom aspoň symbolicky pomôže a zákon bude z tohto pohľadu spravodlivejší, ako je ten súčasný.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
