Ďakujem za slovo a ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Zvykol som si nosiť notebook sem. Je to šetrenie papiera, ako sa hovorí, doslova, dopísmena. Takže dovoľte, aby som využil možnosť prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy na to, aby som ešte skúsil teda pár komentárov okrem toho, čo som hovoril v prvom príspevku. Pripomínam, že som v prvom príspevku kritizoval skutočnosť, že ak v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude čo len jeden...
Ďakujem za slovo a ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Zvykol som si nosiť notebook sem. Je to šetrenie papiera, ako sa hovorí, doslova, dopísmena. Takže dovoľte, aby som využil možnosť prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy na to, aby som ešte skúsil teda pár komentárov okrem toho, čo som hovoril v prvom príspevku. Pripomínam, že som v prvom príspevku kritizoval skutočnosť, že ak v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude čo len jeden jediný so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, čiže napríklad samostatne hospodáriaci roľník s príjmom pár eur mesačne, tak celá táto rodina, všetky tieto spoločne posudzované osoby stratia nárok na pomoc v hmotnej núdzi, čo teda nepovažujem za správne.
Rád by som sa teraz ešte dotkol aj niektorých iných problémov, ktoré vnímam v tomto zákone. A teda na úvod tak, ako ma pán minister vyzval, chcem pripomenúť, že je to zákon, ktorý je postavený na určitých základoch, ktoré sme začali stavať v roku 2010, 2011. Áno, pokúšal som sa ešte na sklonku nášho vládnutia tento zákon presadiť, ale bolo to už vlastne v čase, kedy padla fakticky vláda Ivety Radičovej. Čiže získať preň podporu bolo prakticky politicky nemožné v tom stave. A pripomeniem napríklad to, že my sme navrhovali vlastne zákony dva: zákon o pomoci v hmotnej núdzi a osobitný zákon o príspevku na bývanie. Čiže to je jedna z takých možno ešte kritických poznámok na pána ministra Richtera. Nepáči sa mi to, ale teda to je váš názor, samozrejme, respektíve váš postoj, že ste to neurobili aj vy, že ste túto našu filozofiu neprevzali. Pretože oddeliť príspevok na bývanie do samostatného zákona by bolo určite vhodné, najmä pokiaľ ide o jeho možné zneužívanie. No je už neskoro ako nad tým nejako lamentovať. Stalo sa. Mali ste príležitosť urobiť jednu, myslím, dobrú systémovú zmenu. Nestalo sa. Škoda.
Ďalej niekoľko drobností ešte by som rád poznamenal. Možno, aby bolo jasné v druhom čítaní, že je tam čo opravovať. Pretože ako som už pred chvíľkou vo faktickej poznámke hovoril, on ten zákon by nebol zlý, bol by dobrý, keby tam nebolo možno pár väčších, menších škvrniek.
Jedna z takých možno malých škvrniek je návrh, aby sa spoločne posudzovali s rodičmi aj deti nad 25 rokov, ak sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ono sa to na prvé počutie javí tak logicky. Ak teda v rodine sú relatívne staršie deti nad 25 rokov, ktoré ešte stále v dennej forme štúdia študujú na vysokej škole, tak prečo by nemali byť posudzované tak ako deti do 25 rokov? Aký je v tom rozdiel? Čiže ono to znie tak rozumne. Aj tie deti, ktoré už v tom vyššom veku študujú v dennej forme, nech sú stále v okruhu spoločne posudzovaných osôb. No rozumne to možno znie, aj logicky to možno znie. Ale keď sa zamyslíte nad finančnými dopadmi, tak ak to po starom to staršie dieťa nad 25 rokov dnes je posudzované samostatne ako osoba, ktorá si samostatne uplatní nárok na dávku v hmotnej núdzi, tak prídete vlastne na to, že podľa toho súčasného znenia tá celá rodina a ten vyňatý von študent starší ako 25 rokov spoločne vlastne dostanú viac peňazí. Jedna skupina, on. Podľa tohto návrhu, ktorý tu máme, nech rátam, ako rátam, vychádza mi to tak, že štát na takejto rodine ušetrí, pretože ten nárast dávky jedno dieťa, štyri deti a tak ďalej, keď sa na to pozriete, keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že naozaj na tom štát ušetrí. Čiže je to fakticky diskriminácia, nepriama alebo priama diskriminácia rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi a majú tam študenta v dennej forme štúdia, ktorý je starší ako 25 rokov.
Ďalej je zaujímavý § 6, kde sa definuje takzvaný nárok. A jeho podstatou je vlastne to, že ak by aj tá rodina, respektíve spoločne posudzované osoby boli z hľadiska príjmov v hmotnej núdzi, pretože ich príjem je nižší ako suma životného minima, bude úrad posudzovať, či tam nie sú takzvané nároky. To znamená možnosti, ako si ten príjem zvýšiť. A tu je zaujímavé, že medzi tie nároky patria aj potenciálne dávky zo sociálneho poistenia. No a čo to je, keď sa na to pozrieme podrobnejšie? No tak to je napríklad starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok. Čiže čo to vlastne znamená? Znamená to napríklad to, že ak máme dnes spoločne posudzované osoby, alebo keď to inak poviem, rodinu, ktorá je v hmotnej núdzi, ale jeden z tejto rodiny má povedzme 62 rokov a povedal si, že nepožiada o starobný dôchodok, lebo chce ešte v budúcnosti získať zamestnanie, vidí tam nejakú víziu práce, a povedal si, že tá jeho taktika z hľadiska čerpania starobného dôchodku bude taká, že požiada o starobný dôchodok až vo vyššom veku šesťdesiatich piatich rokov možno, sú takí ľudia, tak tento zákon ho vlastne núti o ten starobný dôchodok požiadať, čerpať ho zo Sociálnej poisťovne, a tým pádom tá rodina teda možno vypadne z pomoci hmotnej núdzi, možno tie dávky budú nižšie, no. Čiže núti to, núti to takéhoto občana do neslobodného rozhodnutia.
A to isté pri predčasných starobných dôchodkoch. Ja teda neviem presne, či tam bude nejaký výklad alebo čo bude ešte, či sa to bude nejako riešiť. Ale toto isté, čo som povedal, poviem ešte raz. Predstavme si občana v rodine, ktorá je s príjmami pod sumou životného minima. Ten občan má 60 rokov, to znamená, že už potencionálne má nárok na predčasný starobný dôchodok. Áno, Sociálna poisťovňa posúdi, či jeho výška je aspoň vo výške 1,2-násobku životného minima. Tí, čo viete, viete, ako sa to posudzuje a kedy ten nárok skutočne vzniká. Áno, zistí sa, že ten nárok na predčasný dôchodok tam naozaj je, to znamená, páči sa mu to, nepáči sa mu to, nechcel by ten predčasný starobný dôchodok čerpať, jeho rozhodnutie to nie je, ale tento zákon vlastne ho núti, aby predčasný starobný dôchodok čerpal. No neviem, nezdá sa mi to byť celkom v poriadku.
To isté v prípade doplnkových dôchodkov, tretí dôchodkový pilier. Budeme tu mať druhé čítanie možno zajtra alebo pozajtra. Čiže ak ten občan spĺňa podmienky nároku na doplnkový dôchodok z tretieho piliera, tak si ho musí začať čerpať, aj keď sa mu to nepáči. Aj keď to nechce. No nezdá sa mi to.
Ďalšia vec, § 7 ods. 2 písm. d) možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma v prípade niektorých, nazvem to, citlivých osôb v citlivom sociálnom postavení. A ten § 7 ods. 2 písm. d) hovorí, že tá možnosť zabezpečiť si príjem sa neskúma v prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý, zdôrazňujem, osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, pozor, do 31. týždňa veku dieťaťa. To znamená, to znamená pri osamelej matke len pri deťoch do, zaokrúhlim to, do pol roka sa neskúma, či by si nemohla niekde nejako zarobiť alebo niečo. Inými slovami, ak má osamelá matka dieťa, ktoré je polročné, polročné a staršie, tak ju týmto zákonom nútime ísť do zamestnania, lebo inak jej zoberie štát tieto sociálne dávky, túto pomoc v hmotnej núdzi. Ten vekový limit 31 týždňov je smiešny. No, preboha, tak ste tam mali dať rovno, že jeden týždeň. Keď už teda, keď už teda chceme byť prísni voči osamelým matkám. To je ako, to sa mi nezdá. Toto so sociálnym prístupom nemá nič spoločné, tá hranica by sa mala určite zvýšiť.
Na záver sa chcem ešte vrátiť k tým SZČO. Ale ešte pred tým, prebieha tu taká celkom diskusia k tomu § 10 ods. 3. Čiže dávky sa, od tej sumy dávky sa odpočíta tých 61 eur. Ja som tam hovoril, že tam je nejaká chyba v tom výpočte, ale to je teraz jedno, dávky sa vlastne odnímu, ak sa tá osoba odmietne zúčastňovať na nejakých tých aktivačných prácach alebo dobrovoľníckej činnosti atď., atď. Výnimkou tam je osoba, ktorá má právo na príjem zo závislej činnosti. Ja to teraz necitujem presne, prepáčte, kto chce, si to nájde v § 10 ods. 3, ten úvod, tá úvodná veta. No viete, že ja sa rád vŕtam v zákonoch a baví ma tam hľadať chyby, tak tuto je tiež chyba. Pretože takéto nastavenie znamená, že keď si niekto možno formálne, možno reálne "nájde" prácu na dohodu za dajme tomu 2 eurá mesačne, jednu hodinu mesačne bude robiť na dohodu a má teda právo na príjem, atď., plynúci mu z takéhoto vzťahu, tak tým pádom sa nebude sledovať, že či sa zúčastňuje aktivačných prác, pretože už je takto vybavený. Čiže toto sa dá veľmi, ale veľmi ľahko obísť. Čiže poprosil by som zamyslieť sa nad tým, pretože ja som práve povedal - aha, pán štátny tajomník Burian, aby nezabudol vyzdvihnúť potom v médiách, že práve navádzam občanov na obchádzanie zákona - áno, práve navádzam občanov na obchádzanie zákona, pretože ten zákon je jednoducho pripravený nedostatočne a dá sa naozaj veľmi triviálnym spôsobom obísť. Všimol som si na iných miestach, že podobné techniky sú vyriešené dobre. Dámy, páni hore na balkóne vedia, o čom hovorím. Takže myslím si, že v tomto by ste nemali mať problém to trošku zdokonaliť aj v tom § 10 ods. 3.
No a na záver sa vrátim k tým SZČO. Chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť ešte raz, že nie každá SZČO v zmysle tejto definície, živnostník, ktorý pro forma má niekde v šuflíku živnostenský list, tú činnosť vôbec nevykonáva a nemá žiadny problém pri tomto vašom zákone živnostenský list vrátiť alebo ho pozastaviť na 6 mesiacov alebo na dlhšie. Je množstvo živnostníkov, ktorí ten živnostenský list majú preto, lebo skutočne vykonávajú činnosť, ale najmä na východe v tých našich ťažkých regiónoch Slovenska sú radi, že aspoň na tú živnosť majú nejakú robotu a že si zarobia možno 200, možno 300 eur mesačne. Je to lepšie ako nič. A ja mám veľkú úctu pred takýmito ľuďmi, ktorí nerezignujú, ktorí sa pozitívne bijú s takýmto svojím životom, a možno sa im v budúcnosti bude dariť lepšie, ale jednoducho nestrácajú nádej a na tú živnosť sa snažia čo to zarobiť, či pre seba, či pre svoju rodinu.
Ďalej zdôrazňujem ešte raz, to nie sú len živnostníci. To sú napríklad samostatne hospodáriaci roľníci v regióne Gemer, okolo Rimavskej Soboty, na východe, na Zemplíne, ktorí ako samostatne hospodáriaci roľníci majú kúsok nejakého poľa alebo záhrady, možno len majú kúsok nejakého lesa, kde hospodária a z čoho majú nejaký príjem. To sú tak isto tzv. SZČO, ktorým sa týmto zákonom má odňať právo na pomoc v hmotnej núdzi, a nielen im, ale celej ich rodine. Takýmto zákonom budú nútení, keď si spočítajú pre a proti, aby tie, to svoje podnikanie, ako to mám povedať, neviem, ako to mám vyskloňovať, aby ako samostatne hospodáriaci roľníci, aby skrátka skončili, aby sa na to vykašlali, aby to zavreli, aby sa prestali starať o to pole, o ten les. Alebo aby tú živnosť, na ktorú zarobia 200 eur mesačne v prepočte, aby to skrátka zavreli.
Ja chcem ešte, pán minister, využiť tú príležitosť a to, čo som chcel naznačiť v tej faktickej poznámke, ten výpočet, pretože vás by to malo naozaj zaujímať, že čo vám to spraví. Čo to spraví, keď SZČO, živnostník napríklad, ktorý má povedzme príjem, povedzme 200 eur mesačne v čistom, čo to spraví, keď tú živnosť možno zloží?
Takže skúsme počítať v rýchlosti. Zoberme si rodinu s tromi deťmi: chlap, muž, otec rodiny má živnosť, na ktorú zarobí 200 eur mesačne, žena nepracuje, a majú tri deti. Ak som to správne zrátal, dávka, aktivačný príspevok povedzme na tú jeho manželku, tri deti, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie, spolu mi to vyšlo 364 eur. Čiže by dostali ako dávku, keď ju budú dostávať v plnej výške. Ak by nemali žiaden príjem, ak by nemali žiaden príjem, čiže ak by tú živnosť nevykonával vôbec, ak to položí, bude mu štát platiť 364 eur. Ak má príjem 200 eur mesačne, tak platí podľa zákona, že tá suma 364 eur sa o ten jeho vlastný príjem zníži, o tých 200 eur dostane menej, štát mu platí 164 eur. Čiže ak vám tento živnostník položí živnosť, tak namiesto 164 eur mu budete vyplácať a jeho rodine 364 eur. Čiže štátnu kasu v tomto prípade to bude stáť 200 eur mesačne.
Vy si možno myslíte, že týmto odblokovaním živnostníkov ušetríte, lebo skrátka nebudú mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Ja vám garantujem to, že mnoho z nich sa rozhodne tie živnosti a podobne ukončiť, a keď dneska čerpajú tie dávky v nejakej tej polovičnej výške, tak ich budú čerpať na 100 percent. Jednoducho na to finančne doplatíte, zvýši sa vám nezamestnanosť, zvýši sa počet ľudí, ktorí nebudú pracovať, čiže je to samozrejme aj sociálny problém, nielen ekonomický, stúpne počet dlhodobo nezamestnaných. A neviem, či je vaším cieľom zvyšovať počet nezamestnaných na Slovensku. Predpokladám, že je to naopak.
Čiže dobre sa snažím radiť, nerobte to, nechajte živnostníkov v tomto na pokoji, dajte im tú pomoc v hmotnej núdzi. A pokiaľ tu ide o nejaké zneužívanie a špekulovanie, veď predsa tam máte nástroje! Ak má tá rodina majetok, ak má tá rodina možnosť si zvýšiť príjem vlastnou prácou, tak tie dávky jednoducho nedostane. Tieto nástroje treba efektívne využívať, skúmať majetok tej rodiny, či teda majú tie autá, či majú nejaké nehnuteľnosti, a nie plošne princípom nejakej kolektívnej viny niekoľko stotisíc živnostníkom a ich rodinám zakázať pomoc v hmotnej núdzi. Verím, že moje slová udreli na citlivú strunku, a uvidíme, ako to bude vyzerať v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
