Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda.
Pani Vaľová, predpokladám, že keď jazdíte z Bratislavy do Humenného a naspäť, tak ono si to, to je dlhá cesta, ono si to vyžaduje aj veľakrát natankovať vozidlo, tak verím, že obchádzate pumpy Slovnaft veľkým oblúkom, pretože ak náhodou o tom neviete, tak Slovnaft vlastní maďarský kapitál. Takže pozor na tankovanie na Slovnafte. Maďarský kapitál, pozor.
Všetci traja kolegovia, kolegyne zo strany SMER, vašimi faktickými poznámkami ste, bohužiaľ, dokázali, že vôbec nerozumiete tomu, o čom to je. Vôbec nerozumiete tomu, nechcete si priznať, že v budúcnosti bude na Slovensku vážny problém, bude veľmi veľa dôchodcov, bude veľmi málo pracujúcich. Zakrývate si nad tým oči. Robíte si z toho prču. Nemali by ste.
Ak má na Slovensku fungovať dôchodkový systém, je nevyhnutná spolupráca opozície, koalície, nech je v tej opozícii, koalícii ktokoľvek. Aj keď sa tie pomery v marci obrátia a vy budete sedieť v opozičných laviciach, je nutné, aby sme spolupracovali, ale pri takejto vašej rétorike, neviem, či to robíte naschvál, alebo nemáte na viac, pri takejto vašej rétorike, pri takýchto pozíciách, postojoch sa, bohužiaľ, na Slovensku ďalej nedostaneme. A to je obrovská škoda!
Vy ma môžete urážať, koľko len chcete, ja to znesiem, kľudne ešte si kopnite. Ale tu je dôležité to, aké dôchodky bude mať budúca generácia ľudí, ktorí teraz pracujú a ktorí si zaslúžia, aby mali kľudný, pokojný život v starobe. Vy nechápete, o čo tu ide, nechcete tomu rozumieť. Hlavneže bude nejaký sociálny balíček z týchto ukradnutých úspor sporiteľov.
Je mi to veľmi ľúto, je to obrovská škoda.

Ďakujem. Pokračujem teda vo vystúpení v rozprave k otvoreniu II. piliera.
Pred prestávkou pred hlasovaním som uviedol čísla, demografické čísla o počte ľudí na Slovensku v jednotlivých vekových ročníkoch a hovoril som o tom, že napríklad ľudí, ktorí majú 62 rokov, je približne 70-tisíc, teda tých, ktorí teraz práve začali poberať dôchodok, je 70-tisíc. Ako príklad som uviedol generáciu 39-ročných, ktorí dnes platia odvody súčasným dôchodcom, ktorých je približne 90-tisíc v tomto ročníku. A ďalej teda som spomenul, že deti, ktoré budú platiť odvody tým súčasným produktívnym zamestnancom živnostníkom, je povedzme 10-ročných, je niečo vyše 50-tisíc.
Čiže ak dnes máme pomerne ešte silnú tú strednú generáciu štyridsiatnikov, ktorí platia odvody súčasným dôchodcom a pri takomto ešte relatívne výhodnom pomere to vyzerá tak, že štát musí napriek tomu všetkému dotovať Sociálnu poisťovňu na dôchodky 600 mil. eur ročne, tak o 30 rokov, keď generácia štyridsiatnikov bude na dôchodku, tých 90-tisíc ľudí pôjde do dôchodku, tak v tom čase dospeje do produktívneho veku tá súčasná generácia dnešných 10-ročných detí, ktorých je 50-tisíc. Skúste mi teda ešte raz, vyzývam obrazne, vysvetliť, ako tých 50-tisíc ľudí zaplatí dôchodky skupine 90-tisíc budúcich dôchodcov bez toho, aby štát nalial do Sociálnej poisťovne nie 600 mil., ale povedzme 3 mld. eur ročne bez toho, aby sa nezvýšili odvody tým dnes 10-ročným deťom, bez toho, aby sa neznížili dôchodky tým súčasným štyridsiatnikom?
Rozumné riešenie v rámci I. piliera a jeho nastavenia neexistuje. Budú sa musieť znižovať dôchodky, bude sa musieť dramaticky zvyšovať dôchodkový vek. A pripomínam ešte jednu vec, ktorú som nepovedal. Starší ľudia, to nie sú len dôchodky. Starší ľudia, to je nápor na zdravotníctvo, prirodzene, starší ľudia majú viac zdravotných problémov, to je logické. Starší ľudia majú stále väčší a väčší nárok aj na poskytovanie sociálnych služieb od štátu. To sú tie rôzne penzióny pre dôchodcov, ale aj pre telesne postihnutých ľudí. To znamená, štát bude musieť nájsť peniaze aj na tieto služby a zdravotníctvo pre väčšie množstvo starších ľudí, pre väčšie množstvo dôchodcov oproti súčasnosti.
Čiže spoliehať sa na to, že štát niekde nájde zázračné zdroje a ako bude financovať chod Sociálnej poisťovne, to je absolútne krátkozraké a to je privieranie očí pred realitou, ktorá bude o 30 rokov.
Zdôrazňujem, kolegyne a kolegovia, ja si tu nič nevymýšľam. Tieto čísla, ktoré prezentujem, sú vytiahnuté teraz z webovej stránky Štatistického úradu a ktokoľvek z vás si môže overiť, že to, čo hovorím, sú tvrdé dáta. Tých 10-ročných detí je 50-tisíc. To sa nedá nejako v čase vrátiť späť, že by sa ich narodilo ďalších 40-tisíc. To už jednoducho nejde. Tie deti sú tu. Je ich 50-tisíc. Len.
A predstavte si ešte jednu vec. Ak tieto deti sa narodili dnešným štyridsiatnikom, ktorých je 90-tisíc, čiže keď to vydelím dvomi, 45-tisíc manželstiev má 50-tisíc detí, obrazne povedané, čiže tá pôrodnosť je niekde na úrovni 1,2, možno 1,4 na rodinu. Tak si predstavte o tých 30 rokov, keď tie dnešné 10-ročné deti budú mať 40 a keď ony budú mať svoje deti pri 50-tisíc deťoch v ročníku, 25-tisíc chlapcov, 25-tisíc dievčat, to je v ideálnom prípade 25-tisíc rodín pri pôrodnosti 1,2 - 1,4. To znamená, že im sa narodí možno 30-, možno 40-tisíc detí, maximálne.
Čiže, žiaľ, to už je tu. To sa nedá zvrátiť. To neurobí nikto. My sa môžeme snažiť napríklad lepšou rodinnou politikou štátu, aby pôrodnosť sa zdvihla, ale skúsenosť aj z iných vyspelých krajín, kde to takto robia na rozdiel od Slovenska, ukazuje, že nie vždy tá investícia do rodinnej politiky znamená automatické zdvihnutie pôrodnosti.
A opakujem. Keby sa tak aj stalo, tých 10-ročných detí je 50-tisíc. Tie už jednoducho nepribudnú. To už je to. Tie deti sú tu. To je konečný stav. Takto to o 30 rokov bude vyzerať. Žiadne strašenie. Toto je realita. To, dúfam, uznáte.
Čiže aké je východisko? Východisko je, aby si ľudia, ktorí sú dnes v produktívnom veku, šetrili na dôchodok. Chce snáď niekto z vás povedať, že šetrenie je zlá vec? Chce snáď niekto povedať, že keď si šetrím na niečo, že robím chybu? Myslím si, že každá vláda by mala podporovať ľudí, aby nerozhadzovali peniaze hlava-nehlava, ale aby si šetrili na horšie časy. A z tohto pohľadu tým horším časom je, samozrejme, aj vyšší vek, kedy si už ten občan nedokáže na seba zarobiť a kedy ten horší čas znamená buď sa spoľahne na štát, alebo sa spoľahne na to, čo si v produktívnom veku prichystal na pokojnú starobu.
Pred chvíľkou som hovoril, realita je taká, že štát nedokáže zabezpečiť súčasnej produktívnej generácii taký dôchodok, aký by si možno zaslúžili, a dôchodok vo výške v súčasnom pomere tých zhruba 50 % priemernej mzdy. To jednoducho je nereálne. Východiskom je, aby si títo ľudia na dôchodok šetrili.
Veľkou výhodou zavedenia II. piliera je, že či si niekto šetrí pomimo na dôchodok na tie horšie časy, to je len dobré. Druhý pilier je však systém, kedy si tí ľudia šetria v rámci povinných odvodov. Čiže ich to vlastne nestojí v podstate nič, lebo či by platil euro do Sociálnej, zdravotnej poisťovne alebo či si to euro dá na svoj dôchodkový účet, stále sa mu čistý príjem zníži o to jedno euro, ale pri šetrení na dôchodok to jedno euro sa nerozplynie niekde v bezodnej nejakej studni nášho zdravotníctva alebo Sociálnej poisťovne, ale zostane na jeho dôchodkovom účte a čaká to euro na to, keby si ho bude čerpať v dôchodkovom veku, keď to euro bude skutočne potrebovať.
Preto je dôležité, aby sme mali dôchodkové sporenie, a je výborné, ak to dôchodkové sporenie je vlastne súčasť nášho odvodového systému, pretože ľudí to nič nestojí. Samozrejme, v tom prechodnom období, pokým sa začnú masívnejšie vyplácať dôchodky z II. piliera, to musí táto ekonomika nejako vydržať. Dnes sa to dá. Ešte sa to dá, pretože ešte tie pomery nie sú až natoľko vypuklé. Čiže dnes z tých daní tých štyridsiatnikov povedzme vieme sanovať tie výpadky jednak v Sociálnej poisťovni, jednak tie, ktoré v Sociálnej poisťovni chýbajú z dôvodu odklonu odvodov na dôchodkové účty.
Čiže toto sú reálne fakty. A ak si nechcete zakrývať oči pred tým, čo tu bude o 20-30 rokov, tak musíte uznať, že sporenie na dôchodok je nevyhnutné, aby tu na Slovensku bolo. Ide o to, ako to bude fungovať.
Pripomínam pre tých, čo ma nepočuli pred prestávkou, že tá situácia je už vlastne dnes alarmujúca a nie celkom férová voči tým, ktorí už začínajú čerpať dôchodky z II. piliera. Už to povedali niekoľkí moji predrečníci a ja to zopakujem. Štát prispieva do kasy Sociálnej poisťovne na výplatu súčasných dôchodkov sumou okolo 600 mil. ročne. Keby tá dotácia štátu nebola, tak by museli byť dôchodky zhruba o 10 % nižšie. Čiže v I. pilieri, tí, čo sú v I. pilieri, lebo už sú aj dôchodcovia, ktorí poberajú z II. piliera, tí, čo sú v I. pilieri ťažia z tejto dotácie, tí ale, čo sú v II. pilieri, ten druhopilierový dôchodok, tam sa im žiadna dotácia neprejavuje. A to je svojím spôsobom nespravodlivé.
Ďalší problém je ten, že máme na Slovensku v Sociálnej poisťovni dlhodobo stav, už 10 rokov od roku 2004, odkedy boli nastavené tie percentá odvodov do jednotlivých fondov, 10 rokov je stav taký, že sú fondy prebytkové a je fond deficitný. Asi vás neprekvapí, keď poviem, že ten deficitný je fond starobného poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné dôchodky, no a tie deficitné podľa sezóny sú obvyklé fond poistenia v nezamestnanosti, fond úrazového poistenia, fond nemocenského poistenia. Čiže z týchto fondov sa dotuje stratový fond starobného poistenia. Keby sa tieto krížové dotácie zreálnili tým, že by sa vecne správne nastavili sadzby do jednotlivých fondov, čiže by sa znížila sadzba do úrazového fondu, znížila by sa sadzba na nemocenské poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a zvýšila by sa, naopak, sadzba na starobné poistenie tak, ako to mimochodom navrhuje kolega Švejna, či už priamo, alebo nepriamo, tak by aj ten pomer krátenia prvopilierového dôchodku bol úplne iný. A všetky tie debatky, ktoré sú postavené na tom, komu sa čo oplatí, by zrazu sme videli v úplne inom svetle.
Keby rezervný fond solidarity 4,75 %, čo je veľmi vysoká suma, keď si to vezmete, ktorý sa bez rozdielu, či je to rok 2004, či je to rok 2014, v podstate vždy používa na dotáciu fondu starobného poistenia, keby sa demaskoval v tom zmysle, že povieme, že o tých 4,75 sa zvyšuje vlastne samotný odvod na starobné poistenie, tak zase bolo by to úplne v inom svetle a úplne inak by mal vyzerať ten pomer krátenia prvopilierového dôchodku sporiteľa, ktorý je v II. pilieri.
Toto treba dať do poriadku. Táto hra, ktorá tu je 10 rokov na tieto falošné odvody, ktoré sú pokrivené, by mala skončiť. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Inak sa v tej diskusii, ako má vyzerať dôchodkový systém, ďaleko nedostaneme. Treba znížiť sadzby na úrazové poistenie, znížiť sadzbu na nemocenské poistenie podľa desaťročných skúseností Sociálnej poisťovne, treba zvýšiť sadzbu, naopak, do fondu starobného poistenia a s rezervným fondom takisto. Ak tam má zostať nejaká minirezerva, tak ako to hovoril Ľudo Kaník, na účely, ktoré spomínal, nech tam zostane povedzme 0,25 %, ale tie 4 %, otvorene si povedzme, to by sa malo preklopiť do poistného na starobné poistenie. Toto treba urobiť. My si tu nemaľujme falošné obrázky, čo ako funguje, pretože toto tí, čo chcú, veľmi dobre vedia, ako to je pokrivené.
Ďalšia vec. Treba si uvedomiť v súvislosti s demografickým vývojom, ktorý je na Slovensku, čo čaká ľudí v I. pilieri. Posudzovať výhodnosť, nevýhodnosť I., II. piliera na základe súčasného zákona o sociálnom poistení 461/2003 a na základe súčasného nastavenia pravidiel pre I. pilier je značne krátkozraké. Opäť, všetci tí, ktorí tomu rozumejú a otvorenie priznajú, o čo ide, vedia, že budúcnosťou v I. pilieri je neustále zvyšovanie dôchodkového veku, okrem iného to vlastne máme v zákone. Ale je to nastavené až od roku 2017.
Milí priatelia, viete, čo tu bude v roku 2017? Ten dôchodkový vek, ktorý je dnes 62 rokov, zrazu prudko začne skákať, ani sa nenazdáme a bude to 63, bude to 64, bude to 65 rokov. V horizonte niekoľkých rokov to bude 65 rokov dôchodkový vek a nezastaví sa to. Bude sa to stále zvyšovať.
Nedávno som zachytil informáciu, že vek dožitia sa prudko zvyšuje, to pri nastavení zákona znamená, že sa bude prudko zvyšovať aj dôchodkový vek. Ale ja teraz nehľadám spôsoby, že, nie, zastavme to. To sa zastaviť nesmie, pretože nás ten systém, tá demografia jednoducho nepustí. Bolo by vrcholne nezodpovedné sa teraz začať baviť o tom, nie, zastavme dôchodkový vek na 62 rokoch, to by Sociálna poisťovňa skutočne vôbec neprežila. Nie o tridsať rokov, ale o rok, o dva, o tri. Čiže toto musí, bohužiaľ, prísť.
Ďalej. Budúcnosť v I. pilieri je taká, že sa bude zvyšovať tzv. solidarita v I. pilieri, to je takisto nevyhnutnosť. Solidarita sa zvyšuje už teraz. Už teraz, teraz v tejto sekunde sa zvyšuje solidarita, pretože tí, ktorí majú nadpriemerný príjem, každý rok sa im znižuje priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa im reálne započítava, a, naopak, tí, ktorí majú príjem podpriemerný, tak tým sa zase permanentne zvyšuje.
A ďalej, naživo vidíme v priamom prenose, ako sa teda zavádza tzv. minimálny dôchodok, čo je ďalší prvok solidarity. To sú dobré veci, ale treba si uvedomiť, že je to niečo za niečo. To zvyšovanie solidarity pre tých, ktorí majú priemerný a nadpriemerný najmä zárobok, znamená, že sa vôbec nemôžu spoliehať na to, že v budúcnosti, o päť, o desať, o tridsať rokov, dostanú to, čo by dostali hypoteticky, keby išli na dôchodok dnes. Čiže všetci tí, ktorí majú minimálne priemerný zárobok, musia byť pripravení na horšie časy, pokiaľ ide o I. pilier. Tí, ktorí majú príjmy minimálne, alebo dokonca vôbec nepracujú, sú nezamestnaní, tak tí sa môžu "tešiť" na ten minimálny dôchodok. Ale ten minimálny dôchodok, prosím vás pekne, viete si predstaviť žiť z 260 alebo z 290 eur mesačne? Možno sa takto prežiť dá, ale to je naozaj o holom prežití. Ten, kto chce mať lepší dôchodok, musí pre to niečo urobiť, resp. pre neho by sme mali niečo urobiť my ako zákonodarci, pretože inak sa nám tá generácia, ktorá pôjde do dôchodku v budúcnosti, asi nepoďakuje.
Valorizácia. Zoberte si, ako vyzerá zákon o sociálnom poistení. Valorizácia sa každoročne z pohľadu dôchodcov zhoršuje. Tak to jednoducho je a tak to aj bude. Lebo zase čísla v Sociálnej poisťovni nepustia. Čiže napríklad, neviem, či viete, akým spôsobom sa zvyšovali dôchodky zo Sociálnej poisťovne teraz k 1. januáru. Ak neviete, poviem, 5,20. Dôchodky zo Sociálnej poisťovne sa tento rok zvyšovali o 5,20. Pre občana, ktorý má 200-eurový dôchodok, 5,20 je proporcionálne percentuálne možno celkom ako fajn, 5,20, z 200 eur má 205,20. No možnože sa teší. Ale občan, ktorý má 400-eurový, 500-eurový dôchodok, tak asi, pán minister, vás v dobrom nespomína, aj keď vy za to priamo v podstate nemôžete, lebo tak to jednoducho je a tak to jednoducho aj ďalej bude.
A takto jednoducho aj ďalej bude a bude horšie. Pretože ten princíp valorizácie, dôchodcovská inflácia, sa bude vlastne permanentne každý rok z pohľadu dôchodcov fakticky zhoršovať. Pretože ten potenciálny rast priemernej mzdy alebo, ako kolega Jasaň hovorí, produktivity práce sa do tej valorizácie už zapracovávať nebude.
Ďalšia vec je, že ten súčasný vzorec ako taký, počet odpracovaných rokov, resp. rokov dôchodkového poistenia, krát priemerný osobný mzdový bod krát dôchodková hodnota je principiálne neudržateľný. Tá dôchodková hodnota takzvaná, ktorou sa vlastne dosahuje to, že ten dôchodok je približne 50 % predchádzajúcej mzdy toho občana, tá dôchodková hodnota je dnes 10,68. To vlastne zabezpečuje občanovi zhruba 50 % v podobe dôchodku toho, čo predtým zarábal. Ak niekto zarábal 800 eur, má dôchodok 400. Veľmi zjednodušujem, ale takto to funguje. Táto dôchodková hodnota sa zmenením tých demografických čísiel bude musieť znížiť, nebude v reči dnešných čísiel 10,68, ale bude povedzme 8 eur. Takže ten, kto dnes dostane 400, tak o 10-15 rokov dostane 320 v reči dnešných čísel. Tá realita nepustí.
Ako sa pozriete do očí dnešným štyridsiatnikom, päťdesiatnikom, keď pôjdu do dôchodku a keď namiesto tých 400-eurových dôchodkov, čo by dostali dnes, dostanú 320?
Ak si to neviete predstaviť, čo vás čaká, tak si pozrite na chudáka Kaníka, koľko si on vytrpí od tých starodôchodcov, ktorí mu neustále pília o uši, ako ich oklamal v roku 2004, keď zmenil systém výpočtu a kedy to zrazu pre nich bolo nevýhodné-výhodné, a kriku okolo toho je doteraz veľmi veľa. Čiže toto sa stane v budúcnosti, ak nebudeme seriózne riešiť dôchodkový systém.
A seriózne riešiť neznamená II. pilier likvidovať a ľudí z neho vyháňať, ale seriózne riešiť znamená hľadať spôsoby, ako II. pilier jednak udržať, jednak zlepšiť jeho fungovanie, ale k tomu sa dostanem.
Čiže k tej diskusii, ktorá sa tu snaží byť, pre koho je výhodné byť v II. pilieri, pre koho nie je výhodné, je to veľmi krátkozraká diskusia, pretože debatovať o tomto na základe súčasného nastavenia I. piliera a na základe súčasných pravidiel, tým myslím hlavne na tie anuity, výplaty dôchodkov, ale aj samotného sporenia v II. pilieri, to je debata, to je debata, ako keď dvaja debatujú, že ktoré auto je lepšie, stará škodovka alebo starý trabant. Najlepší je mercedes. Hej? Čiže nebavme sa o tom, či je lepšia stará škodovka alebo starý trabant, bavme sa o tom, že najlepšie autá robia tí a tí. Tam poďme, tam poďme s tou diskusiou. Čiže bavme sa o tom, ako to urobiť, aby tie dôchodky tridsiatnikov, štyridsiatnikov, päťdesiatnikov boli čo najlepšie.
A ak tú debatu zužujete na generáciu 55-, 60-ročných, vystúpte z II. piliera, dobre, možno máte v niečom pravdu, pretože o dva alebo o tri roky sa tie pravidlá nezmenia, pokiaľ ide o I. pilier, resp. sú také, aké sú nastavené teraz. To chvíľku ešte vydrží, päť rokov. Ale nehovorte súčasným päťdesiatnikom, štyridsiatnikom, tridsiatnikom a dupľom nie mladým ľuďom, ktorí začínajú pracovať, že pre nich je II. pilier nevýhodný. To je absolútny nezmysel! Ak dnešní mladí ľudia nebudú v II. pilieri, tak nechcem vidieť ich dôchodky, keď pôjdu oni do dôchodku.
No, pokiaľ ide o pána premiéra, prepáčte mi, kolegovia, kolegyne zo SMER-u, ale neodpustím si pár poznámok, pretože to, čo dokazuje pán premiér v tých ostatných dňoch práve v tej diskusii k II. pilieru, nie je práve z jeho strany férové. Nie je férové, pretože pán premiér podľa mňa úmyselne, pretože hlúpy nie je, podľa mňa úmyselne uvádza také argumenty, ktorými ľudí úmyselne zavádza, a týmito argumentami sa snaží docieliť, aby ľudia z II. piliera vystúpili. Vystúpili, to znamená, odovzdali svoje úspory, niekto 5, niekto 10, niekto 2 000 eur Sociálnej poisťovni. Ak sa vám to vydarí minimálne tak, ako to bolo pred dvoma rokmi, tak nejakých pár stoviek miliónov Sociálna poisťovňa dostane, nielenže jednorazovo, ale aj potom v ďalšom priebehu, pretože tí ľudia budú platiť tie súčasné 4 % nie do II. piliera, ale do I., čiže budete mať celkom slušný balík peňazí na to rozdávanie, ktorého sme v súčasnosti svedkom.
Nie ste schopní ľudí na Slovensku uspokojiť ako vláda inými rozumnými opatreniami, tak vymýšľate hlúposti, ako ľuďom niečo darovať, ako bude niečo zadarmo, ako niečo bude za polovičnú cenu, aby ste týmto spôsobom získali strácajúcich sa voličov. To je hanebné! Takto zodpovedná vláda nepristupuje.
Dobre. Čo sa stalo doteraz, pokiaľ ide o históriu II. piliera, od roku 2005, 2006 doteraz? Ja sa pokúsim zrekapitulovať v ďalších minútach históriu jednotlivých významných udalostí, na ktorej vám chcem ukázať, kto je zodpovedný za to, že II. pilier nefunguje tak, ako by fungovať mohol.
Vaša prvá vláda v rokoch 2006 - 2010 hneď pri nastúpení nerobila nič iné, len verbálne neustále útočila na existenciu II. piliera a snažili ste sa vlastne ľudí zneistiť rečami o tom, že II. pilier je nejaká zlá pravicová reforma, II. pilier je nezmysel, nebude to fungovať, nebudú mať ľudia dôchodky. Jednoducho táto rétorika, ktorou ste vtedy začali, bola už vtedy vrcholne nezodpovedná. A namiesto toho, aby ste sa pripojili ku konštruktívnemu dialógu, ako by mal II. pilier fungovať dobre, dôvody som pomenoval v prvej časti, demografia, tak ste robili všetko pre to, aby ste ľudí zneisťovali a aby ste na II. pilier útočili. Pretože počas tej vašej prvej vlády ste od začiatku vlastne kalkulovali s tým, že ak do toho II. piliera vstúpilo vyše milión, milión a pol ľudí tam vstúpilo na začiatku, tak tým, že ste ten II. pilier potom postupne otvorili, ste už takto získali určité, určité zdroje, resp. posilnili si Sociálnu poisťovňu a mohli takto získané peniaze používať na tieto vaše tzv. sociálne balíčky.
Výsledkom týchto verbálnych útokov, zatiaľ verbálnych útokov, ktorými ste začali vládu v roku 2006, bolo to, že správcovské spoločnosti namiesto toho, aby mohli pokojne investovať prostriedky sporiteľov do výnosných produktov, do akcií, držali prostriedky sporiteľov s vedomím, že čo sa stane, budú tu musieť vyplácať prostriedky na účtoch v hotovosti, držali tieto prostriedky v hotovosti, čo, samozrejme, nemohlo priniesť sporiteľom v tom čase taký výnos, aký by mohol byť.
Počas vašej prvej vlády ste otvorili II. pilier dokonca dvakrát. A to v rokoch 2008, 2009. Teraz ho otvárate tiež už druhýkrát počas jedného vládnutia, svetový, teda slovenský rekord, štyrikrát otvorený II. pilier, to sme tu ešte naozaj nemali. Čiže vtedy sa vám podarilo, počas prvej vlády, vyhnať asi 130-tisíc sporiteľov. Ak aj priznám, že odišli sporitelia, ktorí tam naozaj nemali čo hľadať, vo vlastnom záujme, nemali nasporené, pretože boli nezamestnaní, resp. boli v zahraničí, alebo mali jednoducho veľmi nízky príjem, tak v každom prípade tieto otvárania II. piliera, či to bolo vtedy, alebo teraz, prispievajú k destabilizácii II. piliera, k zneisťovaniu ľudí, v nedôveru v politický, nielen dôchodkový, ale aj v politický systém, v nedôveru v akúkoľvek vládu, aká je na Slovensku, a v akéhokoľvek politika, ktorý tu je, či ste to vy, či sme to my, nech je to niekto ďalší.
Madejova novela. Prelom v II. pilieri znamenala hlavne tzv. Madejova novela v roku 2009, kde pán Madej sa podpísal pod neuveriteľne nešťastný – a som použil mierny výraz – pozmeňovák, podľa ktorého sa zaviedli tzv. garancie vo všetkých dôchodkových fondoch. Absolútny nezmysel, ktorý spôsobil niekoľko, niekoľko ďalších nasledujúcich vlastne deformácií a hlavne pokles výnosov v II. pilieri. Lebo jednak bolo to v roku 2009, kedy už tá ekonomická kríza, kríza na kapitálových trhoch, to najhoršie už bolo preč. Vtedy sa oplatilo akcie nakupovať. Keby boli DSS-ky vtedy akcie nakupovali, tak tie akcie, ktoré by nakúpili, by priniesli zaujímavý výnos pre sporiteľov. Tie zhodnotenia mohli byť zaujímavé. Namiesto toho však DSS-ky boli nútené akcie vypredávať. Dôvod pozná každý, kto trošku rozumie kolektívnemu investovaniu. Ak má byť v dôchodkovom fonde tzv. garancia, tak nemôže ten dôchodkový fond investovať nejakým rizikovejším spôsobom, napríklad investíciou do akcií. Musí investovať konzervatívne, to znamená na bankové účty alebo na nejaké veľmi garantované štátne dlhopisy, podľa možnosti nie grécke, ale dajme tomu nemecké. Výnos z takýchto produktov je ale veľmi, veľmi nízky, častokrát nedosahuje ani úroveň inflácie. A to presne sa aj stalo.
Čiže ak tu premiér rozpráva o tom, že II. pilier nezhodnocuje ľuďom peniaze, tak kritizuje sám seba, pretože Madejova novela, za ktorou je premiér Fico, tá presne spôsobila to, že v roku 2009, kedy sa DSS-ky mohli rozmachnúť k lepším výnosom, donútila, donútila zmeniť portfólio DSS-iek do bankových účtov, úložiek na bankových účtoch, nerizikové štátne dlhopisy s veľmi nízkym výnosom. Premiér kritizuje sám seba.
Inak podľa mojich odhadov len v tom čase prišli sporitelia najmenej o 100 mil. eur ročne na tom, že tie výnosy neboli také, aké mohli byť. Môžme sa o tom baviť, či to bolo 100, alebo 50 mil., v každom prípade sú to obrovské škody, ktoré prvá Ficova vláda spôsobila sporiteľom. Žiaľ, stalo sa.
Druhá Ficova vláda, to znamená vláda, ktorá je tu od marca 2012 doteraz, čo ste urobili? Čo ste urobili, pán minister? Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. Takže tí mladí ľudia, ktorí by si mali sporiť na dôchodok, si sporia menej ako polovicu toho, čo si sporili predtým. Čiže to riziko, že budú mať veľmi nízky dôchodok títo mladí ľudia, ste znásobili, pretože, no, dobre, tak sa im bude výhodnejším pomerom rátať dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Tak namiesto 300 eur budú mať 310 alebo 320. To čaká mladého človeka v budúcnosti. Ale to, že ste mu zobrali o 100, 200 eur lepší dôchodok, ktorý by si bol nasporil v II. pilieri, o tom ste ticho. To zníženie príspevkov na 4 % je obrovská chyba. Samozrejme, z pohľadu vašej vlády a z pohľadu ministra Kažimíra obrovský úspech, pretože sa znížil deficit, vieme si lacno nakupovať, predávať štátne dlhopisy, akí sme dobrí, ako sme znížili dlh. Päťsto miliónov ročne ste zobrali každý rok sporiteľom, aby sa minister Kažimír mohol chváliť, ako on znížil štátny dlh. Figu borovú znížil!
Ak sa pozeráme trošku dopredu, tak je nám jasné, že v nejakom horizonte tých ďalších rokov sa štátny dlh Slovenska zvýši, pretože bude treba riešiť problém v dôchodkoch súčasnej generácie štyridsiatnikov, päťdesiatnikov. Neuveriteľné svinstvo, čo ste urobili v roku 2012.
Zároveň ste otvorili II. pilier tretíkrát, zneisťovanie, odchod nejakých tých sporiteľov nebol až taký zásadný, ale je to jednoducho zásah do stability systému. Každé otvorenie je zásah do stability systému.
Ďalší prúser, ktorý sa stal v II. pilieri vašou legislatívou, je to, že ste prinútili zmenou zákona všetkých sporiteľov presunúť sa do konzervatívneho fondu. Všetci sporitelia, bez výnimky, boli presunutí do konzervatívneho fondu. Takže tí, ktorí mali svoje investície alebo úspory v akciových fondoch, ktoré vtedy už rástli, a pekne rástli, alebo dokonca v indexových fondoch, kde sa zhodnotenie dosahovalo na úrovni vyše 15 % ročne, tak všetci títo sporitelia ani nevedeli, ako sa z večera na ráno ocitli v konzervatívnom fonde, kde je výnos povedzme 2 alebo 3 % v súčasnosti. Týmto ste priamo okradli ľudí, ktorí sú alebo boli v akciových a indexových fondoch, o ich možné zhodnotenie. Ak sa tí ľudia rýchlo spamätali a vrátili sa naspäť do akciových a indexových fondov, tak dobre. Ale ak si to neuvedomili, resp. reagovali neskoro, tak prišli o možno rozdiel na výnose 10-15 % ročne. Za to nesiete vinu vy! Lebo ste pristúpili na nátlak niektorých DSS-iek, že konzervatívne fondy je to najväčšie blaho, ktoré sporiteľov čaká. Nie. Konzervatívny fond je možno dobrý pre sporiteľa, ktorý má naozaj pár rokov pred dôchodkom, aby sa náhodou nestalo pri poklese akciového trhu, že by prišiel o nejakú časť úspor, ale pre mladých ľudí, pre strednú generáciu je konzervatívny fond úplný nezmysel.
Ak tam, ak ma počúvate, milí priatelia, a máte 20, 30, 40, 50 rokov a ste v konzervatívnom fonde, okamžite, ako je to možné, sa zoberte, choďte do svojej DSS-ky a požiadajte o prestup do indexového fondu. Okamžite to urobte! A ak ste v tej DSS-ke, ktorá indexový fond nemá, lebo jedna taká tu je, tak z nej odíďte a choďte do tej DSS-ky, ktorá indexový fond zaradený má, a pozrite si na webe Národnej banky, aké zhodnotenie ktorá DSS-ka v indexovom fonde má. Pretože sú také DSS-ky, ktoré v indexovom fonde za necelé tri roky od mája 2012, odkedy indexové fondy vznikli, zhodnotili majetok sporiteľov o 54 %. Počujete dobre. Existuje indexový fond v II. pilieri, ktorý od mája 2012 do dnešného dňa zhodnotil úspory sporiteľov o 54 %. Kto z vás si dá tú námahu a klikne si na webovú stránku NBS (Národnej banky), tak tam tieto čísla nájde a môže sa sám presvedčiť, ktoráže DSS-ka takou úspešnou je. A nikto nikomu, samozrejme, nebráni, aby si svoje úspory neprelial práve do tohto indexového fondu. To našťastie ešte legislatíva stále umožňuje.
Ale keď sa teda vrátim k tomu, čo ste spravili, vy ste všetkých sporiteľov bez výnimky nahnali do konzervatívnych fondov, čiže nesiete zodpovednosť za tie straty, ktoré títo mladší a sporitelia v strednom veku jednoducho zaznamenali. Ste za to zodpovední.
Ďalšia vec novely, ktorú ste schválili v roku 2012, je to nepriame zrušenie indexových fondov, kedy ste vlastne dovtedy povinný indexový fond pre každú DSS-ku, každá z tých šiestich DSS-iek musela mať indexový fond. Váš zákon v septembri 2012 umožnil, aby DSS-ky, ktoré indexový fond nechceli mať, aby ho mohli zrušiť a nahradiť akciovým. Aj akciový je lepší ako konzervatívny z pohľadu výnosnosti, to je jasné. Ale najlepšie, čo môže niekto mať, je fond indexový. Pretože, pretože je tu kombinácia výnosu z akcií zároveň s určitou istotou toho, že aj keď dôjde k poklesu na akciových trhoch, to portfólio indexového fondu a tá historická skúsenosť hovoria, že z dlhodobého pohľadu je výnosnosť indexových fondov, aj keď sa na akciových trhoch nedarí, v horizonte 20-30 rokov je v priemere výnos okolo 5 až 7 %.
Čiže jasné, nie vždy budú také dobré časy, aké sú teraz, pokiaľ ide o investovanie cez indexové fondy. Nie vždy to tak bude. Ale ten dlhodobý horizont, časový, tá skúsenosť histórie, ktorá, samozrejme, nezaručuje, že to bude aj v budúcnosti, ale prečo by to malo byť inak, hovorí, že v priemere je výnosnosť indexových fondov 5 až 7 %. To pri porovnaní s infláciou, ktorá sa v priemere pohybuje na úrovni povedzme 2 %, znamená každoročne čisté zhodnotenie o tie 3, 4, 5 % a to znamená, že tie úspory reálne rastú. Aj keby som si do II. piliera nič neprispieval, lebo som aktuálne nezamestnaný, tie úspory mi budú stále rásť. V I. pilieri, ak som nezamestnaný a neplatím si odvody, nezaráta sa mi to obdobie do nároku na dôchodok, nebudem mať, obrazne povedané, nič. Z tohto pohľadu je napríklad II. pilier jednoznačne výhodnejší, len treba byť v správnom fonde.
Takže je tu DSS-ka, je tu DSS-ka, ktorá je v podstate najväčšia, má možno polovicu trhu, ktorá dnes nemá indexový fond, pán minister. Čiže vy ste jej to umožnili, lebo vy ste povedali, že indexový fond nemusí byť. Tak táto DSS-ka si ho pekne-krásne zrušila, má akciový fond, ktorý prináša výnos 25 % od mája 2012, keď to porovnávam v tomto horizonte, ale nie tých povedzme 50, ktoré mohla mať, keby mala fond indexový. Čiže toto rozhodnutie, ktoré ste urobili, samozrejme, v kombinácii s rozhodnutím, ktoré urobili manažéri tejto DSS-ky, znamená, že tá veľká masa sporiteľov, ktorá je práve v tejto DSS-ke, prišla o také zhodnotenie, ktoré možno aj ťažko počítať.
Poplatky. To je nádherná téma. Keď sa v roku 2005 - 2006 rozbiehal II. pilier, tak tie poplatky boli z hľadiska dnešného pohľadu naozaj vyššie, ako sú teraz. To je bez debaty. Vtedy to bolo 0,65 alebo 70 dokonca z majetku, teraz je to 0,3. Čiže je to o viac ako polovicu menej. Slúži vám ku cti, že ste počas prvej vlády Roberta Fica poplatky takto znížili.
Ale čo sa stalo potom? Lebo to nebolo všetko. Potom sa stalo to, že prišla vláda Ivety Radičovej, ktorá zaviedla indexový fond. A napríklad indexový fond bol špecifický v tom čase tým, že poplatok za správu v indexovom fonde sa znížil z 0,3, ktoré ste nám nechali z prvej vlády Roberta Fica, tento poplatok sa znížil na 0,2. Čiže znížil sa o tretinu, to nepopriete. A ďalšia vec, ak dovtedy boli poplatky za zhodnotenie, ktoré ste nechali po prvej Ficovej vláde, 5,6 % zo zhodnotenia, tak tento nový indexový fond mal poplatok zo zhodnotenia, viete koľko? Čistú nulu. Čistú nulu! A to sú pritom fondy, ktoré to zhodnotenie, ako čas ukázal, prinášajú najvyššie.
Čiže počas vlády Ivety Radičovej sa zaviedli indexové fondy, kde sa poplatok za správu znížil na 0,2 % z majetku, a poplatok z výnosu čistá nula. Čistá nula. Čiže z pohľadu, z pohľadu nákladov na správu toho fondu, resp. z pohľadu sporiteľa, koľko mi DSS-ka zoberie na poplatkoch, temer nič. Temer nič. Z výnosu absolútna nula.
Prišli ste do vlády v roku 2012 a v novele od septembra 2012 sa poplatky upravili na jednotných 0,3 z majetku naspäť a poplatok z výnosu sa zvýšil z 5,6 % na 10 %. Tak dúfam, že mi nikto nebude tvrdiť, že druhá Ficova vláda znížila poplatky v II. pilieri, pretože fakt je ten, že druhá Ficova vláda poplatky v II. pilieri zvýšila. Ak som bol v indexovom fonde a som v ňom doteraz, dovtedy za vlády Ivety Radičovej 0,2 % a nič z výnosu. Teraz za vás 0,3 z majetku a 10 % z výnosu. Desať percent ste mi zobrali!
Netvrďte mi, že druhá Ficova vláda znížila poplatky, pretože ich zvýšila a v indexovom fonde zásadným spôsobom. To sa ani nedá povedať, že o koľko percent, lebo z nuly žiadne percentá nevypočítate, kto ste trošku matematici. Skrátka, zaviedli ste poplatok 10 %. Z 54 %, ktoré sporiteľ získal v indexovom fonde, v tom najúspešnejšom, ste mu 5,4 % zobrali. Ak tam má niekto 10-tisíc, vyrátajte si, prosím, koľko je 5,4 % z 10-tisíc. Kto je slabší v matematike, poradím, 540 eur ste mu zobrali, ktoré mu mali zostať. Toto ste urobili vy a to neodškriepite. Je to v zákone čierne na bielom! Alebo keď si to dáte v JASPI, tak čierne na sivom.
Pán minister, takýmito spôsobmi, takýmito krokmi systematicky deštruujete II. pilier. Nie že by ste pomohli sporiteľom, aby si nasporili viac, ale takýmito krokmi deštruujete II. pilier. Beriete dôchodky súčasnej mladšej a strednej generácii.
Anuitná novela. Teším sa na to, ako mi vo vašej reakcii poviete, že veď aj ja som hlasoval za anuitnú novelu. Pán minister, aby bolo jasné, ja som hlasoval za anuitnú novelu, ktorá tu bola na jeseň, práve preto, aby som ako opozičný politik dal ľuďom signál, že aj opozícia nie je len tá, ktorá hádže vláde klacky pod nohy, ale snaží sa nejako konštruktívne prispieť k stabilite II. piliera. Ja si o tej anuitnej novele myslím svoje. A myslel som si to pred pol rokom, myslím si to doteraz. To, čo sa stalo po 1. januári, je dôkaz toho, ako ste to nezvládli s tímom vašich ľudí. Tie ponuky, ktoré dali tie tri nešťastné životné poisťovne, jedna je úplne zúfalá, zhodou okolností je to práve tá poisťovňa, ktorá nemá ten indexový fond, to je taká pekná náhoda. Druhá ponuka je ešte ako-tak. Tretia ponuka je dajme tomu. Čiže dobre, že existuje aspoň tá tretia ponuka, čiže ten, kto by teda veľmi chcel ísť na dôchodok z II. piliera už teraz, tak aspoň tú tretiu ponuku si vyberie a neni to až taká veľká tragédia.
Ale ten zlý vtip je v tom, že pri takejto ponuke životné poisťovne ponúkajú doživotný dôchodok, anuitu, to v podstate ani veľmi byť inak nemôže, pretože ten trh na životnom poistení na Slovensku, to je jednoducho malý trh. Ja sa síce trošku čudujem tým životným poisťovniam, pretože keď sú schopní biť sa o klienta pri poistkách na auto, pri životných poistkách klasických komerčných a tu sa pred nimi otvára trh, kde je dnes 6 mld. eur v II. pilieri, to znamená, aj keď to dnes nie je nejaký zázrak, tých 3-tisíc potenciálnych dôchodcov, ale ten trh sa o chvíľku zvýši, čudujem sa im, že sú si schopní takto kaziť svoje meno takými mizernými ponukami a tým, že do toho vlastne nevstupujú. Pretože ja by som do toho išiel okamžite a dal by som dobrú ponuku, pretože je to aj o imidži tej životnej poisťovne. Dobre, správajú sa tak, ako sa správajú.
Dôležité je to, že nie je konkurencia. Ja som presadzoval v rokovaniach u pána štátneho tajomníka, ktorý o tom dobre vie, aby sa rozšírili možnosti tzv. programového výberu. Aby to bolo možné riešiť napríklad tým spôsobom, že nechám si úspory v banke alebo v DSS-ke a budem si ich postupne vyťahovať počas 40 rokov. Áno, ten takýto dôchodok bude 10 eur mesačne. Ale minimálne sa stane to, že keď ja zomriem, lebo ja zomriem, taký je život, po 15 rokoch poberania takéhoto dôchodku, to, čo sa nevyčerpá, zdedia v plnej výške moje deti. A minimálne by to spôsobilo tlak na ponuku tých anuitných doživotných dôchodkov, aby tie ponuky boli jednoducho lepšie. A ak tu bude v princípe iná, ďalšia skupina tých, ktorí nejaký takýto produkt ponúkajú. Keby ste chceli, tak to urobíte. Odôvodnenie bolo, nemali sme čas. Beriem, nemali ste čas, ale, prosím vás potom, nepoužívajte tú mizernú ponuku tej jednej životnej poisťovne ako zásadný argument premiérom: Pozrite sa, ľudia, aké nízke dôchodky sú. To je zase ukazovanie na vlastnú neschopnosť a babráctvo, nič iné!
Čiže niekto tu porobí školácke chyby, predpokladám, že úmyselne, a začne tu vyskakovať, pozrite sa, ako je to zle. To malé deti na pieskovisku sa chovajú kultivovanejšie, ako sa chováte vy pri spravovaní štátu.
Vy si hovoríte vláda?! Vy si hovoríte vláda? Vy si hovoríte, že robíte niečo pre blaho občana? Toto?! Takéto zmeny v II. pilieri? Jasne som teraz dokázal, pomenoval niekoľko krokov v legislatíve, ktoré ste urobili za posledný čas, ktoré jednoznačne poškodili sporiteľov. Sporiteľ nie je človek?! Sporitelia nie sú vaši voliči, všakhej? Vaši voliči sú nejaká socka, ktorá žije z dávok? O toto vám ide? (Reakcia z pléna.)
Pani Vaľová, pani Vaľová, ja sa teším na vašu faktickú poznámku, ale prosím vás, teraz ma nechajte rozprávať! Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, zachovajme si elementárnu slušnosť. Poprosím všetkých kolegov, aby nediskutovali ani s rečníkom, a pána rečníka, aby nediskutoval. (Reakcia rečníka.) Poprosím vás ešte raz všetkých troch.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Hovoriť môže na mňa pán predsedajúci, to beriem, ale vás poprosím, buďte takisto ticho. (Reakcia z pléna.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím ešte raz, naozaj kľud, vyjadríme sa potom vo faktických poznámkach.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozrite sa, ja sa môžem tisíckrát správať ako hulvát, keď na to príde, pretože som rozhorčený a rozčúlený nad tým, čo ste tu popáchali v II. pilieri. Ľuďom ste zobrali peniaze! Už len to zvýšenie poplatkov je jasný dôkaz. Vy tu budete niečo rozprávať o zlých DSS-kách.
Pani Vaľová, zlé DSS-ky, nezabudnite povedať, zlé DSS-ky. A týmto zlým DSS-kám ste priklepli 10 % zo zhodnotenia. Prečo? To sú aké zlé DSS-ky? Zlej DSS-ke by som ja nedal ani euro, vy ste jej dali 10 % zo zhodnotenia! Takže aké zlé DSS-ky? No aké?!
Vy len rozprávate o zlých DSS-kách, ale realita je niekde úplne inde. Môžte sa hanbiť za to, čo ste tu popáchali, sociálna vláda. Pre vás ľudia, ktorí sú v II. pilieri, mladí, zarábajúci, nie sú ľudia, ktorí si zaslúžia slušný dôchodok?! Prečo ste im zaviedli tých 10 %? Prečo? Len tak?! Správny sociálny demokrat by nezaviedol žiadnych 10 %, by ešte znižoval to, čo tam bolo.
Takže vaša vláda číslo 2 hlavne v novele, ktorá tu bola v septembri, resp. v auguste 2012, narobila obrovské škody v II. pilieri. A ak teraz premiér argumentuje, že II. pilier nefunguje, tak kritizuje sám seba, nikoho iného. Ak chcete, aby II. pilier fungoval, tak urobte zmeny, ja vám rád poviem aké, a je to veľmi jednoduché, aby II. pilier znovu začal fungovať, resp. aby fungoval lepšie.
Môžte pokojne začať tým, pani Vaľová, že navrhnete poslanecký pozmeňovací návrh, ešte to stíhate možno, vlastne už nie, lebo ste sa neprihlásili do rozpravy, a navrhnite zrušenie tých 10 % z výnosu. Urobte to. No urobte to! Urobte to! Ak to už nestíhate dnes, tak dajte poslanecký návrh novely zákona. Urobte to! Silné reči, že?!
Pani Vaľová, ja si môžem dovoliť mať silné reči, pretože viete, čo som ja urobil v roku 2011, 2012, keď som bol minister?
Po prvé, zaviedol som tie indexové fondy, ktoré dneska zhodnotili za necelé 3 roky sporiteľom majetok o vyše 40 až 50 %.
Po druhé, znížil som poplatky na rozdiel od vašej vlády, ktorá ich zvýšila.
Zaviedol som napríklad možnosť rozdelenia úspor do dvoch fondov, aby si sporiteľ mohol dynamickejšie vybrať portfólio, akým spôsobom chce sporiť na budúci dôchodok.
A hlavne robil som všetko pre to, či verbálne, či legislatívne, aby II. pilier fungoval. Na rozdiel od vás. A budem to robiť vždy, ak dostanem dôveru ľudí, na rozdiel od vás, v marci 2016, tak mi verte, že II. pilier bude fungovať.
A týmto v závere vyzývam ľudí, ktorí sú v II. pilieri, ktorí nie sú jednou nohou v dôchodku, aby v II. pilieri zostali, pretože je len na vás, ako sa zachováte o rok v marci 2016 a či dáte dôveru tým, ktorí II. pilier prznia, alebo tým, ktorí majú úprimný záujem o to, aby fungoval a tým pádom aby ste vy, dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici, mali dôchodky slušné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dostal som sa teda na radu aj ja v rozprave k II. pilieru a nebudem až tak veľmi hovoriť o otváraní, v poradí štvrtom, II. piliera, ale hlavne chcem hovoriť o tom, prečo je II. pilier tu, aký má zmysel a ako by vôbec mal fungovať, ale nielen II. pilier, ale aj I. pilier ako súčasť nášho dôchodkového systému.
Treba si uvedomiť jednu vec. Druhý pilier bol pred 10 rokmi zavedený na Slovensku preto, aby z pohľadu budúcich dôchodcov mali aj oni šancu na slušný dôchodok. Dôvodom je, dôvodom je demografický vývoj v Slovenskej republike, ktorý je taký, aký je, a je jednoducho nespochybniteľný. To sú tvrdé čísla, ktoré sa nedajú nijakým spôsobom spochybniť.
Ak teda dovolíte, na úvod budem využívať údaje, ktoré každý z vás, keď chce, nájde na webovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky, čiže údaje o počte obyvateľstva podľa jednotlivých vekových skupín. Na webovej stránke Štatistického úradu totižto takéto údaje bez problémov nájdete. Sú to údaje z roka 2013, čiže pomerne čerstvé, a pekné na tých údajoch je, že vlastne vidíme jednotlivé počty ľudí v jednotlivých ročníkoch. Čiže napríklad koľko máme ročných detí, koľko máme päťročných detí, koľko máme štyridsiatnikov, koľko máme šesťdesiatnikov.
Viete všetci veľmi dobre, tí, čo teda sa touto témou zaoberáte, ako dnes funguje Sociálna poisťovňa - ako dnes funguje Sociálna poisťovňa -, a viete, že na to, aby boli dôchodky vyplácané dôchodcom súčasným tak, ako sa má, tak ako hovorí zákon, musí Sociálna poisťovňa okrem vybratého poistného dostávať každý rok dotáciu od štátu a táto dotácia sa dnes pohybuje okolo 500-600 mil. ročne. Keby tejto dotácie štátu nebolo, tak by sa dôchodky vlastne mali znížiť približne o 10 %.
Viete si predstaviť, čo by robili dnešní dôchodcovia, keby im niekto povedal, že sa ich dôchodky znížia o 10 %? To by sa totižto muselo stáť vtedy, keby štát dôchodky z I. piliera nedotoval, ale teda dnes dotuje. Dobre. To je súčasný stav.
Ten súčasný stav je taký, že napríklad, keď pozriem do tejto tabuľky, ktorú mám zo Štatistického úradu (rečník uvádza údaje z notebooku, ktorý má pred sebou), tak napríklad 62-ročných ľudí bolo v roku 2013 71-tisíc. Zapamätajte si, prosím, 62-ročných 71-tisíc. Tí, ktorí sú dnes v produktívnom veku a ktorí platia odvody súčasným dôchodcom, tak tých napríklad je, pokiaľ ide o 39-ročných ľudí, tých je 89-tisíc. Hej? Čiže ešte raz, 39-ročných ľudí máme 89-tisíc, dôchodcov 62-ročných máme 71-tisíc. Čiže keby som porovnával tieto dva ročníky, tak tých produktívnych 39-ročných ľudí je viac ako tých vypárovaných akosi dôchodcov v 62 rokoch veku. To je dnešný stav, kedy musí štát prispievať Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkov pri tom všetkom sumou 600 mil. euro ročne. Ak by tak nebolo, tak by sa dôchodky museli o 10 % znížiť.
No a teraz sa skúsme posunúť o 30 rokov v čase dopredu. Čiže tí 39-roční ľudia, ktorých je 89-tisíc, budú mať 69 rokov, čiže to bude o 30 rokov zhruba vek odchodu do dôchodku, 89-tisíc pôjde do dôchodku, no, možno niektorí pred tým zomrú, nech sa na mňa nikto nehnevá, takže možno ich bude o niečo menej, a na ich dôchodky budú platiť tí, ktorí majú dnes 10 rokov. A koľko máme, prosím pekne, detí vo veku 10 rokov? Podľa Štatistického úradu, možno vás to prekvapí, 51-tisíc. Počujete dobre, 51-tisíc ľudí, dnešných detí, o 30 rokov bude platiť na dôchodky 89 tisícom dôchodcov, ktorí budú mať vtedy 69 rokov.
Čiže ak tomu skúsite rozumieť a ak sa skúsite vžiť do týchto čísiel, tak ten pomer ľudí, ktorí platia teraz odvody a ktorí teraz poberajú dôchodok, ktorý je ešte ako-tak, o 30 rokov, skúste sa vžiť do toho, čo bude o 30 rokov, skúste to. Ten pomer sa výrazným spôsobom zmení. Zásadným spôsobom.
A skúste mi povedať, skúste mi povedať, ako o 30 rokov bude možné, aby tých 50-tisíc ľudí zaplatilo pri súčasných percentách odvodov a dajme tomu pri 600-miliónovej súčasnej dotácii štátu, aby zaplatilo tých 89-tisíc dôchodcom v tom ročníku, ktorý párujem, ako im zaplatia dôchodky tak, aby tie dôchodky boli aspoň v porovnateľnej súčasnej výške? To sa jednoducho nedá! Viete niekto, ako to urobiť? Čo urobíte? Čo urobí tá vláda, ktorá tu bude o 30 rokov? Zvýši odvody zo súčasnej úrovne o ďalších 20 %? Alebo druhé riešenie je, že teda dôchodky tých dôchodcov pôjdu o polovicu dole oproti súčasnosti? Alebo aj tak, aj tak? Jednoducho jedno riešenie horšie ako druhé. Toto nevymyslíte, toto neurobíte.
Možno keby sem zrazu prišlo 100-tisíc imigrantov, tak dajme tomu, ale tak ako sledujem, aj tieto počty tých imigrantov, tak sú to desiatky ročne, čiže tí nás zrejme tiež nezachránia.
Keď pôjde... (Reakcia spravodajcu.) Výborne, pán kolega Jasaň hovorí o tom, že sa zvýši produktivita práce. Dobre. Zvýšenie produktivity práce znamená, že ak je dnes priemerný plat 830 eur mesačne, zvýšenie produktivity práce znamená, že o tých 30 rokov pri porovnateľných cenách budú platy - koľko si tipnete? - 1 000 eur, 1 200 mesačne. Povedzme 1 200 mesačne pri zachovaní platovej a cenovej úrovne. Ale, ale tie odvody budú musieť ísť buď hore, alebo dôchodky dole. Čiže ak sa zachová súčasná sadzba odvodov, ak sa zachová súčasná sadzba odvodov, tie dôchodky, ktoré by boli nad 50 % z platnej mzdy, 600 eur budú musieť tak či tak klesnúť o polovicu na 300 eur. Čiže to, čo vy hovoríte, vyššia produktivita práce znamená, že stúpnu síce platy, ale ak sa zachová súčasná, aj drakonická výška odvodov, tak dôchodky tak či tak klesnú o polovicu. Dnes tvoria 50 % priemerné mzdy, približne, 830 eur je priemerná mzda, 415 eur, možno sa mýlim o pár eur, je priemerný novovymeraný dôchodok. Ono to takto sedí. Čiže keď sa zachová výška odvodov, hoci platy stúpnu na 1 200, dôchodky klesnú na 300 eur.
Vysvetlí niekto z vás o 30 rokov, keď to dožijete, tým dôchodcom, prečo majú 300-eurové dôchodky? Vysvetlíte im to? Postavíte sa pred nich? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa len spýtať, na ako dlho ešte predpokladáte vaše vystúpenie?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Na veľa, veľmi dlho.

Pani Vaľová, k veci. Poprosím vás, aby ste reagovali na moju faktickú poznámku, ak to bude možné, kde sa vás teda chcem spýtať, prečo, ak takto hodnotíte históriu II. piliera, pán minister Richter zvýšil poplatky na prospech správcovských spoločností v roku 2012 tak, že v indexových fondoch, kde sa platilo len 0,2 % za správu, zvýšil tento poplatok na 0,3 %, prečo zvýšil poplatok za zhodnotenie z doterajších 5,6 % na ním zavedených 10 %, skoro o polovicu, skoro dvakrát toľko, ako to bolo, pričom v indexových fondoch za mojej éry žiadne poplatky zo zhodnotenia neboli. Tam bola čistá nula, žiadny poplatok nebol. Minister Richter tú nulu zdvihol na 10 %. Pýtam sa vás, prečo a ako mi to zdôvodníte, keď teda tvrdíte, že vaša vláda tie poplatky znižovala. Vaša vláda ich v roku 2012 totižto zásadným spôsobom zvyšovala. Podľa mojich odhadov tak sporitelia prichádzajú ročne o okolo 10 mil. eur.
Ďalšia vec je samotné zavedenie indexových fondov, ktoré ste nejako pozabudli spomenúť. Tak ja vám to teda pripomeniem a požiadam o vašu reakciu. Čo hovoríte na to, že indexové fondy, ktoré som zaviedol v roku 2012, za necelé tri roky sporiteľom zhodnotili ich majetok o vyše 40 %, najúspešnejší fond, a to fond AXA o 54 %. Ak tomu neveríte, pozrite si webovú stránku Národnej banky, kde tieto čísla sú uvedené.

Ďakujem pekne. No nemôžem súhlasiť s takýmto príspevkom, pretože ten kameň úrazu vôbec nie je v tom, čo ste hovorili, lebo podstata problému je v tom, že táto Ficova vláda robí, čo môže, aby II. pilier likvidovala, aby vytiahla peniaze od sporiteľov, ktorí si chcú sporiť na dôchodok, pretože títo sporitelia sú zodpovední sami voči sebe a voči svojim rodinám. Takže kameň úrazu nie je v ničom inom ako v tom, čo táto vláda reálne robí. Veď sa pozrime na tú anuitnú novelu, pozrime sa na novelu, ktorá bola v septembri 2012, pričom všetky tie opatrenia a všetky tie výsledky, ktoré môže pán Richter zaznamenať, sú také, že ja keby som bol na jeho mieste, odstúpim z funkcie a už tu nesedím ani sekundu.

Ďakujem, pán predseda. Ďakujem Ľudovi Kaníkovi za jeho príspevok, s ktorým sa v podstate stotožňujem.
K tej demografii by som rád doplnil pár poznámok pre ľudí, ktorí mi k tomu nechcú veriť, ako to vlastne je. V rokoch sedemdesiatych sa narodili tie tzv. Husákove deti. To bola veľmi silná generácia ľudí, ktorí dnes sú ešte stále v produktívnom veku, čiže majú okolo 40 – 50 rokov. Čiže sú to ľudia, ktorí dnes pracujú, platia odvody, prispievajú súčasným dôchodcom v Sociálnej poisťovni. A zároveň sú to ľudia, ktorí si pozakladali rodiny a majú deti. Ale už sú vo veku, keď už tie ďalšie deti mať nebudú, v súčasnosti sa rodí 60-tisíc detí ročne. Ten trend je postupne pomaly klesajúci. Ak si zoberiete, že sa narodí 60-tisíc detí, 30-tisíc mužov, 30-tisíc žien, to bude 30-tisíc rodín v budúcnosti, a pôrodnosť v súčasnosti je 1,4 dieťaťa na jednu rodinu, to znamená, že pre tých 30-tisíc rodín sa v budúcnosti narodí nejakých 40-tisíc – 45-tisíc detí čiže omnoho menej, ako je to dnes. Ďalej, tie Husákove deti o desať rokov pôjdu do dôchodku ako dôchodcovia. Kto bude na nich robiť? Kto bude na nich platiť odvody? Pokiaľ si tie Husákove deti nenasporia v II. pilieri, tak tie ich dôchodky budú zúfalé. A ako som tu počul včera kolegu Kolesíka, na tom populárnom konci dňa práve tá generácia Husákových detí trpko zaplače nad dôchodkami, ktoré dostanú zo Sociálnej poisťovne. Ak si nebudú šetriť na dôchodok iným spôsobom, tak veľmi na to doplatia. A pritom dnes odvody platia, a nie malé.

Ďakujem, pán predseda. Ja som takisto rád, že rozprava k tomuto návrhu zákona nebola len formálna a aj niečo trvala, aj sme počuli mnoho zaujímavých názorov a myšlienok, ktoré túto diskusiu obohatili.
Ja za seba ešte raz chcem zdôrazniť v súlade s tým, čo povedal predrečník pán Peter Pollák, vzdelanie našich detí je veľmi dôležité. Jedna z najväčších hodnôt, ktoré môžeme našim deťom poskytnúť je práve vzdelanie. A to vzdelanie začína práve tou predškolskou výchovou. Mnohé deti, žiaľ, túto možnosť nemajú. Nemajú ju najmä z dôvodov, že nie sú k dispozícii predškolské zariadenia, resp. rodičia nemajú prostriedky na to, aby si zaplatili súkromné nejaké zariadenie, ktoré môže byť kvalitatívne na veľmi vysokej úrovni, ale jednoducho niečo to tých rodičov stojí. Nie každý má 300, 400 možno až 500 eur na to, aby mesačne dal na svoje dieťa v súkromnom zariadení, aj keď by si to dieťa zaslúžilo, aj keď to súkromné zariadenie odvádza vynikajúcu prácu s deťmi. A práve preto je dôležité, aby okrem, ako sme počuli z úst pána Petra Polláka, plánu, ktorý nadobúda reálne kontúry, a tie škôlky sa stavajú, aby okrem toho, že škôlky sa stavali, financie, ktoré môžeme rodičom poskytnúť touto formou, boli mohutnejšie, aby rodičia mali na to, zaplatiť si tie poplatky, či už v obecných, v štátnych zariadeniach alebo súkromných. Preto je tento návrh veľmi dôležitý, pretože hovorí o tom, ako naliať financie rodičom, ale vlastne následne do týchto zariadení.
A nielen výstavba samotná je dôležitá, opakujem ešte raz, ale aj to je dôležité, aby ten zriaďovateľ to vedel prevádzkovať. Tie náklady na prevádzku tých zariadení nie sú práve najnižšie. Jednoducho tak to je. A tieto príspevky na starostlivosť o dieťa môžu práve veľmi dobre poslúžiť na to, aby tie financie sme mali.
A zdôrazňujem znova a znova, to nie sú prostriedky zo štátneho rozpočtu, to sú prostriedky na 85 % zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Ja si neviem predstaviť lepšie využitie Európskeho sociálneho fondu ako na takúto pomoc mladým rodinám, pretože, prepáčte za výraz, tým sa zabije niekoľko múch jednou ranou, po prvé, deti dostanú možnosť vzdelávať sa, absolvovať tú predškolskú výchovu, ktorú dnes nemajú, po druhé, rodičia týchto detí sa môžu vrátiť do práce, po tretie, tým, že sú v práci, produkujú nielen tie hodnoty, ale platia dane, platia odvody do štátneho rozpočtu, ekonomika šľape, štátny rozpočet dostáva, má viac zdrojov. Čiže tie efekty sú synergické.
Pokiaľ ide o zdroje v Európskom sociálnom fonde, pán minister sa veľmi rád chváli, keď má príležitosť, ako vybavil ďalšie a ďalšie peniaze, čo je dobré, iba tie peniaze, ktoré vybavil, treba použiť rozumne. Ja sám ako 18 mesiacov fungujúci minister práce veľmi dobre viem, aké relatívne veľkorysé možnosti poskytuje Európsky sociálny fond. Za mojich čias to tak bolo a je to tak aj za pána ministra Richtera, tá položka v rozpočte kapitoly ministerstva práce určená na príspevok na starostlivosť o dieťa je aj bez toho, že by sme sa bavili o nejakom novom návrhu, pomerne veľkorysá. Ale za súčasného stavu to málo rodičov čerpá. Ak sa nemýlim, možno okolo 1 500 rodičov namiesto rodičovského príspevku za súčasného stavu legislatívy a predškolských zariadení čerpá tento príspevok na starostlivosť o dieťa, čo v porovnaní s plus-mínus 150-tisícmi rodičov, ktorí poberajú rodičovský príspevok, je jedna stotina. To je, keď sa nad tým zamyslíte, neuveriteľný nepomer. Zbytočne, zbytočne nevyužívame prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, ktoré by sme inak využívať mohli. Mohli sme tak pomôcť rodičom, mohli sme tie prostriedky čerpať naozaj rozumne a rodičia sa mohli zamestnať a mohli vznikať nové zariadenia aj bez toho, že niekto direktívne rozhodne, kam pôjdu prostriedky na výstavbu škôlok.
Tie škôlky, prepáčte mi za výraz, môžu vznikať spontánne, pretože keď niekto zistí, že rodičia majú peniaze na to, aby si tú súkromnú škôlku zaplatili, majú tých 230 eur od štátu, tak potom, samozrejme, tá ponuka a ten dopyt, to bude na tom trhu, nebojme sa to takto pomenovať, iné ako je to dnes. Dnes málokto si povie: „Vybudujem súkromnú škôlku, veď je o to záujem.“ Záujem by o to síce bol obrovský, ale rodičia nemajú na to peniaze. Dajme im tie peniaze, dajme im tých 230 alebo možno aj trošku viac, ak by bola vôľa, eur a ten pomer možností sa radikálne zmení z večera na ráno. Nemusíme nič plánovať, nič kresliť do excelovských tabuliek a to sa spraví doslova samo. Len tie peniaze treba na tento účel uvoľniť.
Preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, vážne sa zamyslite nad týmto návrhom. Toto nie je nejaký výstrel do kríčka. Toto je veľmi dôležitý návrh. Keby sa presadil, tak sa posunieme v predškolskom vzdelávaní v situácii v mladých rodinách o hodný kus dopredu.
Prosím vás, ak aj neprejde tento návrh do druhého a ďalšieho čítania, poslanci za vládnucu stranu, skúste rozmýšľať, skúste tlačiť na vašich ministrov. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa to volá. Je to platené z Európskeho sociálneho fondu. Slovenskú republiku to nestojí skoro vôbec nič. Len treba tie toky, tie prúdy peňazí nastaviť týmto spôsobom pre mladé rodiny, pre ich deti, pre rozvoj predškolských zariadení, či už obecných, mestských alebo súkromných.
Urobme to tak, ako vyzýval pán Peter Pollák. Urobme to pre tie naše deti, preto, aby boli vzdelanejšie, aby boli múdrejšie, či sú rómske, či sú biele, urobme to pre tieto naše deti.
Lepší spôsob využitia peňazí z Európskeho sociálneho fondu ako takýto nepoznám. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem veľmi pochváliť pána Petra Polláka a vyzdvihnúť jeho prácu ako splnomocnenca pre problematiku rómskych menšín. A tie čísla, ktoré prezentoval z pohľadu výstavby škôl, ale najmä materských škôl, sú veľmi pekné. A chcem vlastne zdôrazniť jeho príspevok a nadviazať naň, pretože jeho príspevok bol hlavne o tom, že treba stavať materské školy, treba stavať predškolské zariadenia. A spomínal, že sa podarilo dohodnúť s Európskou úniou, s Bruselom financie na túto výstavbu. Čiže chcem zdôrazniť, pokiaľ ide o samotný návrh zákona, o ktorom rokujeme, jedna vec sú financie na výstavbu predškolských zariadení, a je dobré, že sa ich darí zohnať, napríklad teda z Bruselu, a druhá vec sú potom financie na prevádzku tých predškolských zariadení. A o tom je napríklad aj tento príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý môžeme v tomto chápať v dvoch rozmeroch, jednak v zmysle návrhu, aby tento príspevok dostali tí, ktorým dieťa sa nezmestilo do štátnej, obecnej škôlky a majú ho niekde inde, ale keby sme boli teda znovu trošku veľkorysejší, tak tento príspevok by mohli dostávať aj tí, ktorí dieťa majú umiestnené v materskej škôlke, štátnej, obecnej, pretože tento príspevok by poslúžil na financovanie prevádzky týchto zariadení a odbremenili by sme takto rozpočty samospráv a samotného štátu.

Ďakujem. Tak s vaším dovolením vystúpenie k vecnej podstate tohto návrhu. Ja si dovolím použiť slová, že tento návrh je úplne fantastický a vynikajúci a stojí za to, aby sme sa nad ním veľmi seriózne zamysleli. Je to jeden z najlepších návrhov, aký v tomto volebnom období v Národnej rade zaznel, pokiaľ ide o prospech mladých rodín. A poviem to prečo.
Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený, ak sa nemýlim, niekedy v roku 2009. Vtedy ho presadila pani ministerka Tomanová počas prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010. A ja by som povedal, že tie dôvody na jeho zavedenie boli dva.
V prvom rade si myslím, že šlo o to, aby sa pri filozofii, ktorú vtedy pani ministerka presadzovala, otvoril priestor na určité finančné zvýhodnenie, určitý finančný príspevok pre tie matky malých detí, ktoré sa rozhodli ísť pracovať pred tým, ako vypršia tie tri roky veku dieťaťa, pred tým, ako ich dieťa dosiahne vek tri roky. A vtedy pani ministerka Tomanová presadila, aby sa rodičovský príspevok vyplácal len dovtedy, pokiaľ matka nezačne pracovať. To znamená, že ak sa matka, povedzme, pri dieťati vo veku dvoch rokov rozhodla z tohto pohľadu trojročnej rodičovskej dovolenky vrátiť skôr do zamestnania, tak rodičovský príspevok, na ktorý by inak mala nárok, až pokiaľ by dieťa nemalo tri roky, sa jej stopne, lebo sa vrátila do zamestnania. Jej filozofia bola taká, je to štátna sociálna dávka, ktorá sa teda jednoducho stopne, ak tá matka znovu začne mať príjmy. Ale určitou náhradou pri tejto jej filozofii bolo práve zavedenie tohto príspevku na starostlivosť o dieťa, kde teda ak to dieťa zverila matka do nejakého predškolského zariadenia, v tom veku teda do jasličiek, alebo ho zverila opatrovateľke, ktorá by na to mala živnosť, povedzme, aj starej mame, ak si na to vybaví živnosť, tak tým pádom ten rodič, tá matka by namiesto rodičovského príspevku získala toto takzvané jasličkovné, čiže oficiálny termín je príspevok na starostlivosť o dieťa. Čiže, ešte raz, matka poberá rodičovský príspevok, pokiaľ dieťa nemá tri roky. Ak sa rozhodne vrátiť späť do zamestnania, rodičovský príspevok prichádza, ale ak to dieťa umiestni do nejakého zariadenia, alebo sa oň bude starať opatrovateľka, tak dostane takzvané jasličkovné, ktorým vyfinancuje, alebo sčasti vyfinancuje tie náklady, ktoré s tým sú spojené.
Druhý taký podtext zavedenia tohto príspevku, a poviem to tak, ako to jednoducho bolo a ako to vlastne aj dodnes je, bolo ušetrenie prostriedkov v štátnom rozpočte, ktoré nie sú práve najnižšie, ktoré sa dávajú na rodičovské príspevky, pretože ak by sa rodičovský príspevok teda zobral pracujúcej matke, ktorá by inak naň mohla mať nárok, lebo dieťa ešte nemalo tri roky, tak sa, skrátka, ušetrilo, lebo tak to, skrátka, je. Keď to ona nedostane, tak to štátny rozpočet ušetrí. A tá kompenzácia vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, vo forme toho jasličkovného; vtip je totižto v tom, že tento príspevok je hradený na 85 % z eurofondov. V tom je ten veľký vtip. Čiže štátny rozpočet ako taký ušetrí, keď matke nevypláca rodičovský príspevok a vypláca príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože ten príspevok na starostlivosť nám financuje Brusel, pretože sa to schovalo pod tú perinu aktívnych opatrení trhu práce, ten návrat do zamestnania, podpora pracujúcich rodičov a tak ďalej. Tí, čo rozumejú tej bruselskej reči, tak veľmi jasne chápu tú logiku.
Takže takto to vlastne bolo zavedené v roku 2009, no história potom pokračovala tak, že v roku 2010 boli voľby, pani ministerku Tomanovú som vymenil ja. Potom jednou z prvých vecí, ktorú som urobil, bolo to, že rodičovský príspevok som nazad vrátil aj pracujúcim ženám. Čiže na rodičovský príspevok odvtedy majú nárok pracujúce matky, či teda pracujú, nepracujú. Ak je, skrátka, starostlivosť o dieťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, tak nárok na rodičovský príspevok majú, či pracujú, či nepracujú. A ten príspevok na starostlivosť o dieťa som ponechal s tým, že som ho zvýšil na 230 eur mesačne. Chcel som byť aj štedrejší, keď som ho navrhoval vo výške 300 eur mesačne, ale moji koaliční priatelia, najmä z radov SDKÚ, ma vtedy upozornili, že to je veľmi silný záväzok, v roku 2013 sa skončí programovacie obdobie a čo bude, keď nám to Brusel potom neschváli, kto to potom bude platiť. Tu sa presadilo, respektíve dohodlo ako kompromis výška 230 eur, čo je škoda, lebo mohlo to byť 300 eur dodnes. Takže odvtedy je príspevok na starostlivosť o dieťa 230 eur. A stále plní tú funkciu, že ak rodičia dajú svoje dieťa z rôznych dôvodov do jaslí, alebo zveria ho nejakej opatrovateľke na živnosť, tak, pozor, dobrovoľne sa namiesto rodičovského príspevku môžu rozhodnúť pre tento príspevok na starostlivosť o dieťa. Je to v podstate stále výhodné, pretože rodičovský príspevok je 203 eur, príspevok na starostlivosť o dieťa je 230 eur, čiže je tam plus 28 eur, čo pre niekoho to, samozrejme, je dôležitý, rozhodujúci rozdiel. A tým pádom si niekto môže lepšie prefinancovať tie náklady, ktoré sú s tým spojené. Pre Slovenskú republiku, respektíve pre rozpočet Slovenskej republiky naďalej je dôležité to, ak sa rodič rozhodne poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, tak štátny rozpočet ušetrí na tom, že nevypláca rodičovský príspevok, ale Brusel nám financuje príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže je to výhodné pre štát z tejto strany.
Takže toľko malá rekapitulácia.
Možno som zabudol, ešte pripomeniem, že ja osobne s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sme mali snahu zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z tých 230 na vyššiu sumu, pretože už len istá valorizácia je našou svätou povinnosťou, aby nejako prebehla, ona teda neprebehla, je to od roku 2010 stále štyri roky v rovnakej výške. To nie je možno fér voči rodičom, ktorí tento príspevok čerpajú, mal by sa určite zvýšiť, ale neprešlo to cez vládnu väčšinu.
Navrhovali sme, ďalej, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa poskytoval až do jeho veku šiestich rokov. Možno tento náš návrh bol príliš odvážny a príliš veľkorysý, pretože by to znamenalo dosť značný nárok na čerpanie prostriedkov z Európskej únie, podotýkam. Neprešlo to, celkom tomu rozumiem, prečo to neprešlo, ale tento váš návrh, ktorý ste teraz predložili, v tomto ide ďalej. Je jednoducho prepracovanejší, pretože ten nárok na poskytnutie príspevku na starostlivosť o dieťa odôvodňujete tým, že dieťa sa nedostalo do štátnej, zjednoduším to, škôlky. Ak teda štát nebol schopný zabezpečiť pre dieťa miestom a to tak, bohužiaľ, je v masívnom rozmere, tak nech štát pomôže tejto rodine tým, že jej vyplatí príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je viazaný na to, že to dieťa je v nejakom súkromnom zariadení, neviem presne, ako to máte, ale veď to je vec druhého čítania, keby na to prišlo, alebo by bolo prípadne u nejakej opatrovateľky. Čiže tá logika je vynikajúca.
A chcem zdôrazniť ešte raz pre tých, ktorí ma nepočúvali od začiatku, tých 230 súčasných eur mesačne na tento účel je financovaných na 85 % z Európskeho sociálneho fondu. Čiže nie sú to peniaze zo štátneho rozpočtu, ale, ako teda opakujem, z Bruselu. Čiže ten pohľad je aj takýto.
Ja chválim, že prichádzate s návrhmi na masívnu podporu výstavby škôlok.
Ja napríklad ako minister som sa snažil komunikovať so samosprávami a vyzýval som ich k tomu, ale bolo to ťažké, pretože samospráva je, skrátka, samospráva, keď sa raz starosta zasekne niekde vo svojom nastavení, tak to neprelomíte, vyzýval som ľudí zo samospráv, starostov, primátorov k tomu, aby sa skúsili zamyslieť nad tým, že predsa už za súčasného stavu je tu tento príspevok 230 eur, ktorý môžu predsa čerpať aj tie samosprávy. Viete, o čo tu ide? Obec postaví obecnú škôlku. To sú úžasne vysoké náklady. To predsa je jasné. Nákladová cena pobytu toho dieťaťa v tej obecnej škôlke je, povedzme, 300 eur mesačne. Čiže náklady na amortizáciu, odpisy, samozrejme, na platy tých zamestnancov, na stravu, energie a tak ďalej sú 300 eur mesačne. Ale tá obec v rámci toho, aby vyšla v ústrety svojim obyvateľom, mladým rodinám, od tých mladých rodín pýta poplatok, dajme tomu, 30 eur mesačne, desaťkrát nižší. Vlastne 270 eur obec dotuje zo svojich prostriedkov. To je síce na jednej strane pekné, ale pri takomto nastavení systému je úplne jasné, že tá obec nemá ďalšie prostriedky na to, aby zainvestovala do rozšírenia počtu miest, aby postavila ďalšiu škôlku, povedzme, keď to tí občania potrebujú, pretože, po prvé, na to nemá zdroje a, po druhé, keby to aj urobila, tak tú 270-eurovú dotáciu, ktorú spomínam ako príklad, by musela poskytovať vlastne väčšiemu počtu rodičov a ich detí. A na to tiež nemajú. Čiže je to zacyklené. Keby si ale tí primátori, starostovia uvedomili, že veď predsa ten rodič môže čerpať 230 eur cez príspevok na starostlivosť o dieťa, čiže nedá to zo svojich peňazí, ale dostane to ako od štátu, a keby pýtali od tých rodičov sumu nie 30 eur mesačne, lebo je to určitá sociálna služba pre toho občana, ale, skrátka, 230, lebo ten občan to dostane od štátu a nemusí dať zo svojich vlastných ani korunu, keby sa to možno prípadne nejako zosynchronizovalo v podobe iného znenia zákona, ja to nevylučujem, možno by to bolo treba nejako trošku legislatívne zmeniť, tak bol by priestor na to, ako tie obecné škôlky stavať, rozširovať, ako rozširovať ich kapacity.
A zdôrazňujem tento rozmer nielen v súvislosti s návrhom, ktorý prišiel z dielne Obyčajných ľudí, ale aj v súvislosti s tým, čo chystáte ako vládna strana, pretože je síce pekné prvoplánovo občanovi povedať: „Pozrite sa, aký som ja vynikajúci starosta, platíte za škôlku len 30 eur mesačne.“ Poctivé by bolo povedať občanovi: „To miesto stojí 300 eur mesačne a my na to v obci peniaze nemáme, respektíve keď ich dáme tam, potom ich nemáme inde, budeme od teba pýtať 230 eur, lebo ty ich predsa dostaneš od štátu, čiže z tvojho vrecka to aj tak nepôjde.“ Len treba trošku zapnúť tie mozgové závity a možno trošku tú legislatívu inak vyladiť a možno, keď sa vrátim na začiatok, ten príspevok z 230 eur aj zvýšiť. Veď sa toho nebojme.
Znovu hovorím, ja si neviem predstaviť lepšie využitie peňazí z Európskeho sociálneho fondu ako takéto.
Keď sem chodia, prechádzajú cez parlament návrhy podivuhodných príspevkov, keď sledujem aké rôzne, nechcem to povedať škaredo, projekty prechádzajú cez ministerstvo práce, aby sa zvýšila zamestnanosť, uvedomte si, prosím vás, že ak tá mladá žena zostane pri troj-, štvorročnom dieťati doma, pretože sa o to dieťa nemá kto starať, že ho nemá kam dať a keby ho dala do súkromnej škôlky, tak by ju to stálo tri-štyri stovky mesačne, keby to bolo lepšie vymyslené, lepšie vyladené, tak tá žena sa vráti do toho svojho zamestnania, respektíve ide niekam, kde jej niečo ponúkajú, a zamestnanosť sa týmto spôsobom zvýši. A určite by som potom nehovoril o sociálnom inžinierstve, tak ako to často spomínam pri rôznych zvláštnych projektoch. To je presne to, čo tie mladé rodiny potrebujú, to, čo potrebujú aj tí richtári v obciach, čo potrebujeme my všetci. Mohlo by to pekne fungovať.
Dobre, návrh Obyčajných ľudí hovorí o tom, že ak sa dieťa nedostane do štátnej škôlky, obecnej škôlky a majú ho rodičia niekde inde, preukázateľne, všetko je preukázateľne zdokladovateľné, nejde o žiadnu špekuláciu, tak tento príspevok na starostlivosť majú dostať, aj keď to dieťa má viac ako 3 roky.
Plne podporujem tento návrh a poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ak ho aj nepodporíte, lebo vám to možno príde, že to predkladajú Obyčajní ľudia, opozícia, skúste sa, prosím vás, zamyslieť, a vyzývam k tomu hlavne aj pána ministra Richtera, nad tým, čo je to príspevok na starostlivosť o dieťa, ako to funguje, ako by to mohlo fungovať ešte lepšie, pretože presne tu je priestor na to, aby sme mladým rodinám pomohli, veľmi, veľmi výrazným spôsobom pomohli, pričom štátny rozpočet to nemusí stáť prakticky vôbec nič, len treba využiť trošku tieto možnosti a trošku posunúť hranice myslenia oproti tomu súčasnému stavu, a to myslím v dobrom, trošku ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1297. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu, do ktorej si dovolím prihlásiť sa ako spravodajca prvý. Ďakujem.