Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja len tak vlastne nepriamo nadviažem na pána kolegu Hlinu, jeho faktickú poznámku.
Chcem vlastne zdôrazniť jednu vec v podstate tak trošku na záver, varujem pred príliš veľkorysým nastavením. Pretože keď sa raz niečo pustí von a zistí sa, že je to príliš veľkorysé a príliš štedré a príliš zneužiteľné, tak potom sa veľmi ťažko zoberie. Viete, ako to je. To už sa v našej krátkej slovenskej histórii stalo veľakrát. Čiže varujem pred tým, aby nedošlo k nejakej prílišnej eufórii zo zavedenia minimálneho dôchodku a potom zanecháte vlastne pre nejakú ďalšiu vládu alebo ďalšie vlády dedičstvo, ktorého sa bude veľmi ťažké zbavovať. Lebo je veľmi ľahké populárne niečo nastaviť, ale je veľmi ťažké potom z toho populárneho zobrať s odôvodnením, že na to jednoducho objektívne nie sú peniaze, resp. že sa to zneužíva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, úvodom chcem povedať, že vítam túto novelu zákona, súhlasím so zavedením minimálneho dôchodku. A tu je vidieť, že či ide o tú, alebo tú stranu, tak ako som ja ako minister mal tento inštitút zámysel zaviesť, ale nestihlo sa, tak som rád, že v tomto pokračuje a zrejme aj dovŕši túto prácu pán minister Richter.
Zavedenie minimálneho dôchodku je, totižto znamená ďalšie zosilnenie princípu solidarity v I. pilieri. A ja osobne som zástanca princípu solidarity v I. pilieri, a nielen ja, ale aj pozícia strany SaS je v tomto rovnaká. Máme za to, aby I. pilier v prvom rade solidárne zabezpečil občanov na dôchodku vo vyššom veku a aby ich životná úroveň bola aspoň týmto spôsobom, aj keď je to veľmi relatívne, garantovaná. Dobre, to na úvod.
Mám ale tri k tomu, dve k tomu výhrady a jednu poznámku, ktorá je vlastne totožná s tým, čo povedal môj predrečník Ľudo Kaník s tým, že ešte rozšírim ten pohľad na väzbu, na previazanosť medzi II. pilierom a zavedením minimálneho dôchodku.
Takže k tým dvom výhradám. Je jasné, že sa môžme baviť o tých technikáliách, ako sa má presne zaviesť minimálny dôchodok, aký má byť ten nárok, aký má byť ten výpočet. Čiže ja nepôjdem do nejakých, v podstate nejakých, v podstate žabomyších vojen, že či tých rokov má byť 30, 35, alebo niektorí hovoria, že 25. Teraz vlastne, ak som správne rozumel, tak Ľudo Kaník hovorí, že minimálny dôchodok má byť vlastne pripočítavaný už pri pätnástich rokoch, ak som správne rozumel, alebo niečo v tom duchu, hej. Takže ten názor, koľko rokov má mať občan dôchodkového poistenia, samozrejme, môžme sa o tom baviť. Môj názor je, že tých 30 rokov je v podstate vcelku primeraná doba a určite nebudem v tejto veci predkladať nejaký pozmeňovací návrh v druhom čítaní. Čiže s týmto by som teda si dovolil vyjadriť súhlas.
Čo ma ale, čo ma ale trochu ruší na tomto inštitúte 30 rokov, je to, že nerozlišujeme v zákone alebo v návrhu zákona, či ide o 30 rokov, ako povedal by som, zaplatených samotným tým občanom, tým poistencom. To znamená, 30 rokov dôchodkového poistenia získaných povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, prípadne zaplatením dobrovoľného dôchodkového poistenia z vlastných prostriedkov. A nerozlišuje sa teda medzi povinným, resp. dobrovoľným zaplatením odvodov a tým, kedy dôchodkové poistenie vlastne platí za poistenca štát. Čiže ide o rodičov, ktorí sa starajú o dieťa vo veku do 6 rokov, za ktorých platí dôchodkové poistenie štát, a určitej skupiny osobných asistentov alebo osôb, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie.
Ja som rád, že štát platí dôchodkové odvody za tieto skupiny ľudí, to nespochybňujem, aj keď sa, samozrejme, tiež môžeme baviť, či by to nemohlo byť trošku inak a podobne, ale nechajme túto debatu. Ale myslím si, že pri zavedení minimálneho dôchodku by sa predsa len malo rozlíšiť, či ide o rok dôchodkového poistenia, ktoré si človek sám zaplatil, alebo či ide o rok dôchodkového poistenia, ktorý za občana zaplatil štát. A nechcem to povedať na plné ústa, ale asi tušíte, čo sa mi tlačí na jazyk v tejto súvislosti. Pretože tu už ten rozmer solidarity začína podľa môjho názoru prekračovať svoje rozumné hranice. Aby teda niekto mal nárok nielen na dôchodok za to, že nerobil, ale vychovával - zdôrazňujem slovíčko vychovával - deti, a ešte k tomu aby mal dokonca nárok aj na minimálny dôchodok.
Ja sa všetkými svojimi silami snažím reagovať na ten hoax, ktorý chodí už niekoľko rokov po internete, že dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý nikdy v živote nič nerobil, má vypočítaný dôchodok z priemernej mzdy, čo je absolútny nezmysel. Neviem, odkiaľ sa to tu vzalo, ale úspešne sa táto fáma šíri a častokrát ma ľudia konfrontujú s tým, že je to fakt? Že nezamestnaný má vypočítaný dôchodok z priemernej mzdy?! A ja vždycky poviem: Nie, to je úplná hlúposť, niekto to šíri, neverte tomu, to je nezmysel.
Lenže teraz táto fáma v podstate nadobudne reálne kontúry, lebo nebude to síce dôchodok vyrátaný z priemernej mzdy, ten by sa pohyboval niekde na úrovni povedzme 400 eur. Ale tu nejaká ženička, ktorá vychovala - zdôrazňujem slovíčko vychovala - osem alebo deväť, alebo desať detí, bude mať dôchodok na úrovni 300-320 eur. Čiže nie 400, ale povedzme 300 alebo 320. Je toto naozaj správne?
Môj názor je ten, že tieto roky, kedy za občana platil dôchodkové poistenie štát, by mali byť zarátané tak akosi pomenej, napríklad v polovičnej výške.
Ja keď si spomínam na diskusiu, ktorú sme v týchto veciach už pomerne dávno viedli s pánom štátnym tajomníkom Burianom, je to možno rok, možno rok a pol, je to už naozaj dosť dávno, ale tam táto myšlienka celkom jasne zaznela. Čiže ja som tak trošku očakával, hoci teda prešlo veľa vody dolu Dunajom, nad ktorým sme vtedy sedeli, že sa to prejaví do tohto návrhu, ale nie je to tam. Čiže je úplne jedno, či ide o rok dôchodkového poistenia, kedy zaplatil za poistenca štát, alebo či je to rok, ktorý si zaplatil ten občan sám z povinného alebo prípadne z dobrovoľného poistenia z vlastného vrecka.
No a teraz, teraz ešte k tej druhej ďalšej veci, ktorú chcem trošku skritizovať, a možno by sme sa mohli za ten mesiac zamyslieť. Za rok dôchodkového poistenia sa považuje na tieto účely taký rok, kedy osobný mzdový bod dosiahne výšku aspoň 0,241. Hovorím to z hlavy, tak sa možno v tisícinke mýlim, 0,241. (Reakcia ministra.) Je to tak, dobre, ďakujem.
Čiže to je vlastne, to je vlastne hodnota vypočítaná tak, že ak by ten občan celý rok platil odvody - počúvajte pozorne - zo sumy životného minima, tak sa mu ten rok zaráta. Alebo inými slovami, keď si predstavíte pre zjednodušenie, ak občan bude platiť odvody zo sumy aspoň 200 eur mesačne každý mesiac, čiže zhruba životné minimum, tak sa mu tento rok na tieto účely započíta.
No ja som si urobil pár cvičných prepočtov, ako nebudem to hovoriť úplne presne, to nemá ani význam, ale v podstate to znamená z pohľadu toho, že čo je to dôchodok, čo je to ten súčasný malý dôchodok a ako sa mu teda navýši na ten navrhovaný minimálny dôchodok, že vlastne ak niekto odrobí, alebo teda získa 30 rokov dôchodkového poistenia, tak podľa mojich takých nie možno celkom presných výpočtov mi vyšlo, že rovnaký dôchodok bude mať ten, kto bude si platiť odvody z 200-eurového základu mesačne, a rovnaký ten, kto si bude platiť odvody s osobným mzdovým bodom 0,8 približne, čo vlastne znamená pri výške mzdy priemernej 824, no teraz to naozaj z hlavy rátam, nejakých 650 eur.
Čiže čo som tým chcel povedať? Pri tridsiatich rokoch dôchodkového poistenia dostanú rovnaký dôchodok dvaja občania, jeden bude mať celých tých 30 rokov 200-eurový vymeriavací základ a druhý bude mať tých 30 rokov ako v dnešných cenách a tak ďalej 600- alebo dokonca 650-eurový vymeriavací základ.
Čiže inak keď to poviem, tak všetci tí, ktorí budú mať 30 rokov poistenia a budú mať základ v rozmedzí od 200 do 650 eur mesačne, dostanú úplne rovnaký dôchodok. Takto to jednoducho vychádza. A v prípade, že by išlo o občana, ktorý má 40 rokov dôchodkového poistenia, tak ak som to dobre rátal, tak tam je to rozpätie od 200 po približne 500-550 eur. Čiže je jedno, či platím odvody z 200 eur, alebo z 550, dostanem rovnakú sumu.
No a teraz je teda na diskusiu, či toto je správna miera solidarity. Kolegovia, zamyslite sa. Ja si sám neviem dať odpoveď, či je to tá správna miera solidarity, ale ešte raz vás upozorňujem, že tento návrh hovorí o tomto. Či mám 200-eurový základ, alebo 650-eurový základ, dostanem pri 30 odrobených rokoch rovnaké peniaze na dôchodku. Či mám 200 eur, alebo 550 mesačne, ak som odrobil 40 rokov, dostanem rovnaký dôchodok. Je to správne? Odpoveď je ťažké hľadať, ale ja túto otázku aspoň takto symbolicky kladiem, aby sme sa nad tým za ten mesiac potenciálne zamysleli.
No ale teraz čo to, no ja si neodpustím pri takejto filozofii, čo to potom vlastne znamená? Tak znamená to napríklad to, že ak dnes nejaký spoločník v eseročke, ktorý žije z toho, že má tú eseročku a nejako z nej si ťahá peniažky a neplatí si dôchodkové poistenie, ak si toto spočíta a zváži, že mu stačí zamestnať sa v tej eseročke svojej za 200 eur mesačne, tak v podstate pri takomto zamestnaní sa za 200 eur mesačne mu vyjde nárok na relatívne slušný, keď to bude 40 rokov hypoteticky, tak 320-eurový dôchodok v tých dnešných cenách. Je toto správne?
Druhá taká podotázka, ktorá mi ďalej z toho vyplýva. Pán minister, keď sa vrátim dva roky dozadu, keď ste pred dvomi rokmi tvrdili, že je potrebné zvýšiť odvody živnostníkov, je potrebné zvýšiť ten minimálny vymeriavací základ zo 44 na 50 % priemernej mzdy, aby mali slušný dôchodok, tak vlastne z dnešného pohľadu dnes platia živnostníci odvody z minimálneho základu 412 eur. Keby nedošlo pred dvoma rokmi k tomu zvýšeniu, nemám to vyrátané presne, len z hlavy poviem, tak by ten základ bol povedzme 360 eur. Z pohľadu toho, že čo ten živnostník, ktorý by bol hypoteticky celý čas živnostníkom, dostane na dôchodku, tak dostane úplne rovnakú sumu. Pretože či 360-eurový základ, alebo 412-eurový základ, vyjde mu tak ako tak úplne rovnaký minimálny dôchodok.
Čiže necítite sa tak, že ste oklamali vtedy živnostníkov pred tými dvoma rokmi, keď ste im toto, resp. keď ste takto argumentovali? Dostanú rovnaký dôchodok, či platia z 360, alebo z tých reálnych súčasných 412. Čiže to je ďalšia otázka, ktorú dávam do diskusie.
No a teda posledná vec je II. pilier. Tak ako to kolega Ľudo Kaník povedal, mal to šťastie, že sa zapísal skôr, tak to povedal nahlas skôr ako ja, znamená toto zavedenie minimálneho dôchodku vlastne to, že tí, ktorí majú pomerne nízky príjem a ktorým teda bude dorovnávaný dôchodok do minimálneho dôchodku, u nich je absolútne jedno, či budú len v I. pilieri, alebo či budú v I., alebo v II., pretože ten dôchodok budú mať dorovnaný do toho minimálneho. Pozor, beriem späť to "absolútne jedno". Nie je to absolútne jedno. Pretože ak niekto bude v II. pilieri a ktorý teda rizikovo zainvestuje, ale s výnosom, napríklad cez indexový fond, a stane sa, že ten druhopilierový dôchodok bude pomerne vyšší, tak ten na tom získa, že bude v II. pilieri. Ak sa stane, že v tom II. pilieri mu tá pomerná časť dôchodku vyjde naozaj menej pri tom porovnávaní, čo je lepšie, ak mu to vyjde menej a ak by ste teda o ňom vyhlasovali, čo zrejme aj budete robiť teraz pri tej nejakej propagande, že treba vystúpiť z II. piliera, ak budete teda vyhlasovať, že mu vyjde dôchodok horší, nevyjde. Pretože aj keby mu tá pomerná časť z II. piliera vyšla horšie, tak mu ten dôchodok štát dorovná na minimálny úplne rovnako, ako keby v II. pilieri nebol.
Ešte raz, aby bolo jasné, čo som povedal. Ak máme dvoch ľudí, ktorí majú relatívne nízky príjem a sú už jednou nohou na dôchodku, po zavedení minimálneho dôchodku ten, čo bude len v I. pilieri, dostane rovnakú sumu ako ten, čo je aj v I., aj v II. pilieri; a ten II. pilier mu naozaj vyšiel horšie. Pretože hoci mu vyšiel horšie, štát mu to dorovná do rovnakého minimálneho dôchodku.
Čiže vyháňať ľudí z II. piliera s odôvodnením, že vy máte nízke príjmy a choďte odtiaľ preč, lebo sa vám to neoplatí, je po zavedení minimálneho dôchodku veľmi falošný argument . A dúfam, že ho ja osobne od nikoho, či je to z opozície, či je to z vládnej strany, nebudem počuť, pretože ak ho počuť budem, automaticky toho, kto to bude tvrdiť, označím za klamára!
Pokiaľ ide o ten výpočet, ja sa vrátim k tomu, čo som hovoril pred piatimi minútami. Toto vlastne znamená, toto zavedenie a nastavenie minimálneho dôchodku vlastne znamená, že ak má niekto odrobených 40 rokov, tak až do príjmu približne 560 eur mesačne je to pre neho tým pádom jedno, či bude len v I. pilieri, alebo v I., II. Ak ale bude v II. pilieri, tak možno, ak teda bude mať to šťastie pri tom rizikovom investovaní, napríklad cez indexový fond, ktorý vynáša za posledné roky dokopy 50 %, to dávam do pozornosti tým, ktorí ma počúvajú, môže sa ľahko stať, že ten výnos z II. piliera bude naozaj vyšší a získa na tom II. pilieri. Stratiť nemôže. Pretože keby aj tá druhopilierová suma bola nižšia, bude to mať dorovnané do minimálneho dôchodku rovnako, ako keby bol len v pilieri prvom.
Ďalšia výhoda, na ktorú naši občania počúvajú, je možnosť dedenia. Čiže keď som povedzme zamestnanec vo veku 58 rokov, 4 roky pred dôchodkom, a mám plat 550 eur mesačne a doteraz som v II. pilieri nebol, tak takému občanovi sa oplatí vstúpiť do II. piliera teraz, keď ste ho otvorili od nedele, pozor, od nedele je II. pilier otvorený, to neznamená, že len treba vystupovať, to znamená, že treba aj vstupovať, keď sa mi to oplatí. Mať 58 rokov a mať príjem 550 eur mesačne, vstupujem do II. piliera. Prečo? Preto, lebo viem, že môj dôchodok vo výsledku v 62 rokoch bude rovnaký, aj keď v tom II. pilieri budem alebo nebudem. Ale ak sa mi stane tá smola, že sa toho dôchodku nedožijem, tak to, čo si stihnem našetriť v II. pilieri, zdedia moji potomkovia. Kdežto keby som zostal len v I. pilieri, tak o žiadnom dedení, samozrejme, nie je reč.
Čiže, pán minister, gratulujem, podarilo sa vám vlastne presadiť, alebo zrejme sa vám podarí presadiť vážny argument pre to, aby aj tí ľudia, ktorí majú nízke príjmy, zostali v II. pilieri, resp. tí, ktorí tam ešte nie sú, aby tam behom tých troch nasledujúcich mesiacov vstúpili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj keď teda nevidím pána ministra, ale dobre, tak, aby sme sa nezdržiavali.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister tu nemusí byť, vzhľadom na to, že rokujeme o vrátenom návrhu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, dobre, bez problémov ako, budem to rešpektovať. Chcem povedať toto. V poslednom čase vy, vládnuca strana SMER, predkladáte a samozrejme aj si schvaľujete množstvo zákonov alebo takých zmien, ktoré sú výsledkom takého veľmi sofistikovaného lobingu určitých finančných skupín alebo rôznych zbohatlíkov, oligarchov a podobne.
Keďže tu hovoríme o zákone, ktorý sa týka rezortu zdravotníctva, aby som nezdržiaval, poviem len jeden príklad a to je pracovná zdravotná služba. Vieme, tí, čo sa trošku orientujeme v tejto oblasti, ja teda trošku, pretože sa nezaoberám profesionálne rezortom zdravotníctva, respektíve problematikou zdravotníctva, vieme, že v našom zdravotníctve pôsobí jedna významná finančná skupina, ktorá pokiaľ ide o pracovnú zdravotnú službu, má v tejto oblasti svoje pomerne rozsiahle zámery a je samozrejme v ich záujme, aby pracovná zdravotná služba bola čo najširšia a postihovala čo najviac ľudí, ktorí sú zamestnancami, respektíve ktorí podnikajú. Preto tu opakovane ministerka zdravotníctva predložila dvakrát za sebou návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia. Prvý stiahla, druhý sa presadil po už, už za účasti aj ministra Čisláka, ak si dobre pamätám, kedy sa tá pracovná zdravotná služba plošne zaviedla pre všetkých ľudí, aj pre, aj pre zamestnancov, ktorí sú v kategórii rizika jedna, to znamená žiadne riziko ohrozenia chorobou z povolania alebo nejakým následkom, pracovným úrazom a podobne u nich vlastne nehrozí. Ale ten zamestnávateľ si musí nejakým spôsobom zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. Áno, dá sa to riešiť relatívne lacno cez bezpečnostného technika, ale kto chce, si to vie zabezpečiť aj relatívne drahou pracovnou zdravotnou službou, ktorú mu napríklad zabezpečí táto jedna finančná skupina, ktorá pôsobí v našom zdravotníctve a ktorú vlastne všetci dobre poznáme.
Čiže napríklad Slovenská pošta bude znova investovať do zdravia svojich zamestnancov neuveriteľne vysoké sumy, znie to veľmi pekne, poslanci za stranu SMER, ktorí nie sú možno zorientovaní v tejto problematike, ktorým je vysvetlené, že to je dobré, lebo to je v rámci zdravia zamestnancov, budú uspokojení, že schválili dobrý zákon, pretože zamestnanci budú lepšie strážení pred zdravotnými rizikami. Ale celé je to o takomto tichom tuneli peňazí z verejných rozpočtov, z rozpočtu štátu, lebo tá Slovenská pošta je štátny podnik. A takýmto spôsobom táto finančná skupina dostane nejaké zdroje, ktoré by pritom vôbec tam tiecť nemuseli. A takto to urobia v ďalších štátnych firmách a takto to budú musieť urobiť v ďalších firmách. Jednoducho taký malý slovenský tunelík, taký, akých je tu v poslednom čase veľa.
No a teraz k týmto poplatkom, k týmto poplatkom v zdravotníctve, respektíve k tomu rušeniu. Ono to vyzerá strašne pekne a vy to viete samozrejme strašne pekne predať, že sa rušia poplatky za to prednostné alebo časované objednanie u lekára, že je to sociálne, lebo tí, ktorí na to nemajú, teraz sa budú môcť tiež bezplatne objednať u lekára, veď predsa existuje tu ten pojem manažovanie pacienta. To je všetko úplne krásne, ale realita v praxi je a bude iná, čo myslím, dostatočne vysvetlil môj predrečník pán kolega Hlina, ako to bude vyzerať s tým manažovaním pacienta.
Ja poviem svoju osobnú skúsenosť, aby bolo jasné, o čo ide a jasné je to mnohým z vás, len si to nechcete pripustiť. Ja osobne, pán Hlina na mne nemusí nič testovať, lebo ja sa osobne veľmi rád priznám, teda veľmi rád priznám, pretože tak to je. Ja osobne som veľa rokov, neviem, či desať alebo pätnásť v súkromnom zdravotníckom zariadení. Prečo som tam? No preto, lebo sa mi to zdá aj byť, že tak fajn, veď predsa, ak teda mám na to nejaké prostriedky, tak ich v prvom rade investujem do vzdelania svojich detí a v druhom rade ich investujem do zdravia svojej rodiny. To sú pre mňa dve priority, ktoré uznávam vo svojom živote. Čiže ak teda mám nejaké peniaze, tak som ich dal do toho, že si platím poplatok sebe, svojej rodine, svojim deťom, niektorým, nie všetkým, mám ich päť, za to, aby sme mali komfort v prípade nejakého vyšetrenia, v prípade nejakého ochorenia a podobne. To súkromné zariadenie je z princípu postavené na tom, že človek príde a objedná sa na to vyšetrenie na konkrétny deň, na konkrétnu hodinu a keď potom na to vyšetrenie príde, tak možno symbolicky čaká pätnásť, dvadsať, tridsať minút, pokým sa ukončí ten predošlý pacient, ale potom ide na radu bez nejakého trojhodinového čakania. A preto som tam, preto som tam.
Moja najmladšia dcéra, ktorá má štyri mesiace, nie je prihlásená do takéhoto súkromného zdravotníckeho zariadenia a chodíme s ňou na vyšetrenia ku klasickej, neviem, či to poviem správne, lebo som laik, ku klasickej štátnej lekárke. Ona, tuším, nie je štátna, je súkromná, ale funguje to nejako inak, ako tie veľké kamenné súkromné zariadenia. Čiže je to lekárka, ktorá má masu pacientov. Lekári, ktorí tu sedia, veľmi dobre vedia, že pediatrov je málo a tie čakárne sú preplnené. Táto pani lekárka má 75 rokov, ešte stále ordinuje. Možno bude už končiť a budeme teda musieť riešiť tú situáciu nejako inak, už len z tohto dôvodu, ale čo je podstatné, ona sa snaží manažovať pacienta, ale nie tak, ako hovoril pán Hlina, čo jej teda kvitujem a dávam pred ňou klobúk dole, ale manažuje toho pacienta minimálne v tom našom prípade tak, že tá, tie vyšetrenia tých malých detičiek, tých novorodencov, ktoré teda musia byť raz mesačne, alebo tak nejako, musí tam byť to očkovanie, má na to vyhradené hodiny a nám osobne pridelila niečo ako časenku. Bez toho, že by sme za to platili. Čiže to je ten ideálny stav, o ktorom vy hovoríte, že tak ako ja, tak isto ako iní ľudia, ktorí naozaj sú v ťažkej sociálnej situácii, majú malé dieťa, majú novorodené dieťa, tak majú pridelený v podstate presný čas a prídu do tej ambulancie a tam teda by sa mali vyšetriť bez nejakého veľkého čakania.
Bol som teda s malou dcérou pred dvomi týždňami na takomto vyšetrení, mali sme časenku na 10.15 hod., čakali sme, čakali sme do 11.30 hod., pokým sme sa dostali na radu. Pretože napriek tomu všetkému sa tam jednoducho stála, respektíve sedela rada a čakali sme v poradí. Pretože ona jednoducho nestíhala. Pretože aj pri všetkej snahe a pri všetkej úcte, ktorú pred ňou mám, mala tých pacientov, tých malých detí tak veľa, že to skrátka nestíhala, ak chcela tie výkony, tie ošetrenia, tie očkovania urobiť, urobiť kvalitne. Čiže čakali sme hodinu a štvrť. Ja som bol týždeň predtým sám u seba, so sebou, čakal som pol hodinu v tom súkromnom zariadení.
Pointa celého tohto vášho návrhu je v tom, aby ste nahnali pacientov, ktorí na to majú nejaký ten peniaz, nemusia to byť milionári, ale ktorí majú tých 100 alebo 200 euro ročne na to, aby si zaplatili poplatok v súkromnom zariadení, aby tam išli. Aby tam išli. Pretože ak niekto z ľudí, ktorý dnes chodí ku štátnemu lekárovi, ktorý si teda nejakým spôsobom dohodne za ten poplatok časované ošetrenie, ak toto prestane fungovať, napriek tomu, že s tým lekárom je spokojný, napriek tomu, že ten lekár sa snaží aj o to manažovanie pacienta a tým naozaj férovým spôsobom, výsledok tohto všetkého bude, že možno stovky, možno tisíce ľudí na Slovensku si uvedomia, že čas, ktorý je pre nich vysoká hodnota a ktorý je pre nich drahý, budú strácať čakaním v ambulanciách viac ako doteraz. Jednoducho takto to bude a títo ľudia, ktorí na to majú tých 100 euro alebo 150 euro ročne, alebo koľko to stojí, si zaplatia svoju účasť ako pacienta v týchto súkromných zariadeniach, z ktorých, z ktorých mnohé sú ešte zatiaľ vcelku prázdne. A ktoré, no, ktoré vznikajú ako na bežiacom páse, pretože finančné skupiny už dávno zistili, že zdravotníctvo, to je naozaj biznis a najviac v podmienkach, aké sú v slovenskom zdravotníctve na Slovensku, lebo je to tak, ako to jednoducho je.
Čiže toto opatrenie, ktoré navonok vyzerá veľmi páčivo, veľmi sociálne, na prospech pacientov, možno naozaj aj na prospech niektorých pacientov aj bude, lebo nebudú platiť u tých férových lekárov, možno u niektorých to bude tak, ako hovoril pán Hlina, ale obávam sa, že v pozadí toho všetkého je záujem nahnať ďalších klientov do súkromných zariadení, ktoré patria buď nejakým oligarchom alebo nejakým finančným skupinám. To je podľa môjho názoru cieľ tohto veľmi páčivého a veľmi ľúbivého zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pre ľudí, ktorí si uvedomujú, že čas je pre nich jedna z najvyšších hodnôt a čas je to, čo nedokážete si ani kúpiť, ani získať a každý máme ten svoj čas na tomto svete vymeraný, nie je žiadny problém, aby si u lekára zaplatili relatívne symbolickú sumu za to, aby ten čas, ktorý je pre nich veľmi vzácny, nestrácali čakaním v ambulancii. Ja sa, ja sa obávam, že tento návrh, ktorý tu bol takto predložený a o ktorom sa bude znovu hlasovať, je účelový a je výsledkom lobingu niektorých finančných skupín, ktoré ovládajú naše zdravotníctvo a ktoré si tu budujú svoje súkromné zariadenia, ktorých úspešnosť je postavená aj na tom, že tí ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, sú tam v princípe objednávaní na konkrétnu hodinu a bez toho, že by sme sa bavili o nejakom prednostnom vyšetrení a nejakých poplatkoch, pretože oni platia poplatok za to, že v tom zariadení vlastne sú ako pacienti, niekoľko 100 eur ročne, tak obávam sa, že tento návrh je principiálne postavený na tom, aby takéto zariadenia získali viac a viac klientov. Čiže tí klienti, ktorí sú dnes u tých štátnych lekárov, kde platia tie poplatky, proti ktorým tak bojujete, tak úmyslom tohto návrhu je, aby títo klienti si našli svojho lekára v týchto privátnych, drahých ambulanciách, za ktoré sa platí z princípu a tie sociálne odkázané skupiny občanov si naozaj nemôžu dovoliť, aby chodili do týchto súkromných zariadení. Ale tá, možno stredná trieda, ak taká vôbec na Slovensku existuje, tak títo ľudia tam jednoducho pôjdu, keďže nebudú môcť nečakať u svojho obľúbeného, ale štátneho lekára.

Ďakujem, pán kolega.
K tej pracovnej zdravotnej službe a k smernici. Je vecou Slovenskej republiky, akým spôsobom transformuje smernicu do našej legislatívy. A viete dobre, že tie možnosti sú široké. My sme sa rozhodli ísť cestou v podstate ako obvykle, byť pápežskejší ako pápež. To znamená, možnosti rôznych výnimiek, ktoré by nám smernica umožňovala, sme jednoducho veľkoryso prehliadli. Tvrdím, že je možné a v súlade so smernicou o ktorej sa bavíme, aby menší zamestnávatelia, povedzme, do 20 zamestnancov pracovnú zdravotnú službu vôbec nemali.
Druhá vec, k odpočítateľnej položke. Vy ste z Oravy, však, hej? No, pre vašu informáciu, bol som pred Vianocami v Dolnom Kubíne na seminári, bol som po Vianociach v Dolnom Kubíne na seminári, mal som tam dokopy asi dvesto mzdárok z celého toho regiónu. Na rozdiel od vás možno lepšie poznám situáciu v regióne Oravy ako vy sám, hoci ste odtiaľ rodák. Viete, čo mi tie mzdárky povedali, keď som im vysvetľoval ako to bude fungovať? Povedali mi presne to, čo som povedal behom svojho vystúpenia, nehovoril som to náhodou: „Tí naši chlapci, ktorých zamestnávame za 400 – 500 eur, by z tohto platu rodinu nevyživili.“ Viete dobre, ako je to na Orave. Tam žena je doma pri deťoch, sú mnohodetné rodiny, na chlapovi je, aby rodinu zabezpečil. Ktorý zdravý Oravčan je spokojný s platom 500 eur mesačne? Veď z takého platu neuživí sám seba, nieto štyri deti a manželku. Čiže je to úplne jasné a normálne. A tie mzdárky mi to jasne vysvetlili a smiali sa pritom: „Títo naši chlapi, ktorí síce zarobia u nás len 500 eur, lebo viac im naša firma dať nevie, majú ďalšie úväzky, chodia brigádničiť, majú živnosti, zarobia si možno 700, možno 800 eur mesačne týmito aktivitami, ale z 500-eurového platu jednoducho by vyžiť on a jeho rodina nevedeli. Choďte sa na to spýtať ľudí na Orave.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou môjho vystúpenia k pripravovanej, resp. k predloženej vládnej novele zákona o zdravotnom poistení sú poznámky k zavedeniu odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, ktorá nám platí od 1. januára 2015. Budem o tom hovoriť preto, pretože viem, že ministerstvo zdravotníctva sleduje, čo sa deje vo verejnosti, akým spôsobom to za ten necelý mesiac a pol funguje a nefunguje to dobre. Čiže viem, že sa pripravujú do druhého čítania pozmeňujúce návrhy. Takže veľmi rád by som prispel svojimi poznatkami, ktoré mám, si trúfam povedať, nemalé, keďže som za posledné dva mesiace absolvoval množstvo školení a vyškolil som asi 4-tisíc ľudí aj z odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. A trúfam si povedať, že teda išlo to cezo mňa zodpovedne v súlade so zákonom, v súlade s tým, čo v zákone je napísané. A rád si dovolím povedať aj spätnú väzbu, ktorú mám od ľudí, ktorých sa to týka.
Tak odpočítateľná položka, ktorá bola zavedená od 1. januára. Jej cieľom je znížiť odvody nízkopríjmovým zamestnancom, to znamená znížiť mzdové náklady zamestnávateľom, ktorí takýchto zamestnancov zamestnávajú, a zároveň zvýšiť čistú mzdu týchto zamestnancov. S týmto cieľom sa teda presadila zmena zákona, podľa ktorej si zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere a v štátnej službe môžu uplatniť odpočítateľnú položku, ktorej výška za rok je v ideálnom prípade 4 560 eur, s tým, že zákon stanovuje ďalšie pravidlá, pri ktorých sa odpočítateľná položka znižuje. Tým najzávažnejším pravidlom je vlastne pravidlo, podľa ktorého pri každom jednom eure príjmu poistenca nad 4 560 eur sa odpočítateľná položka znižuje o eurá, dve. To znamená, s narastajúcim príjmom nad výšku súčasne platnej ročnej minimálnej mzdy odpočítateľná položka pomerne rýchlym tempom klesá. Keď to premietnem do vyjadrenia mesačného príjmu, tak pri mesačnom príjme vo výške mesačnej štandardnej minimálnej mzdy 380 eur je odpočítateľná položka vo výške týchto 380 eur. To znamená, že zamestnanec, ktorý zarobí presne 380 eur, neplatí žiadne preddavky na zdravotné poistenie a neplatí ich ani jeho zamestnávateľ. So zvyšujúcim sa príjmom odpočítateľná položka klesá, napríklad pri 400-eurovom príjme je už len 340 eur. Čiže tam už nám vznikne vymeriavací základ vo výške 60 eur, z ktorého sa už platia preddavky, samozrejme, v omnoho v nižšej výške ako v minulom roku. Povedzme, pri 50-eurovom príjme je odpočítateľná položka už len vo výške 140 eur a pri 570-eurovom príjme je odpočítateľná položka čistá nula. A takisto pri každom vyššom príjme nad 570 eur je odpočítateľná položka čistá nula.
Ako prvý problém vidím to, že túto výhodu zaznamenali len zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v štátnej službe, v služobnom pomere. Čiže netýka sa ďalších skupín poistencov definovaných ako zamestnanci podľa zákona o zdravotnom poistení, kde chcem v prvom rade spomenúť dohodárov, ale ďalej napríklad i poslancov obecných zastupiteľstiev, členov štatutárnych orgánov, právnických osôb. Napríklad predseda spoločenstva vlastníkov bytov ak dostáva za funkciu nejakú symbolickú odmenu, platí z nej zdravotné odvody tak ako doteraz, nič sa na tom nezmenilo.
Čo vidím ako problém, ktorý vystúpil práve teraz do pozornosti v súvislosti s referendom, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára. Členovia referendových komisií, predseda, zapisovateľ, ktorí poberajú za účasť v referendovej komisii určitú symbolickú odmenu, sú tiež v postavení zamestnanca podľa zákona o zdravotnom poistení. Úrad, mestský, obecný, v ktorého v pôsobnosti sú v okrskovej referendovej komisii, ich prihlasuje na ten jeden jediný deň konania referenda ako svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne a z tej symbolickej odmeny sa odvádza poistné na zdravotné poistenie. Ani takíto občania, ani takíto poistenci si nemôžu uplatniť odpočítateľnú položku, čo by možno nemuselo nikomu pri tých zhruba 40-eurových príjmoch až tak veľmi vadiť. Bude to však vadiť niekomu inému, a to zamestnávateľovi, ktorý ich zamestnáva v riadnom pracovnom pomere, čo o chvíľu zdôvodním.
Odpočítateľnú položku si nemôžu uplatniť ani ďalší poistenci, ktorí nie sú zamestnancami, v prvom rade hovorím o samostatne zárobkovo činných osobách (SZČO), či už sú to živnostníci, či už sú to rôzni sprostredkovatelia, umelci, autori, znalci, tlmočníci, samostatne hospodáriaci roľníci. Oni sa, skrátka, dostali do nejakej druhej kategórie občanov poistencov a na túto výhodu nemajú nárok. Svoj vymeriavací základ si takto znížiť nemôžu. A naviac sa im každoročne, naopak, odvody na zdravotné poistenie zvyšujú, či už je to kvôli permanentnému zvyšovaniu tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku už 412 eur, a tým pádom to minimálne povinné poistné je viac ako 57 eur, alebo je to kvôli neustálemu znižovaniu koeficientu, ktorým sa predeľuje základ dane z daňového priznania takejto osoby. V tomto roku je už na tej snáď definitívnej úrovni 1,486, čo znamená, že aj tým živnostníkom a ďalším SZČO, ktorí dosahujú relatívne vyššie príjmy, sa vymeriavací základ permanentne zvyšuje. Aj keby ten ich príjem ako taký bol niekoľko rokov po sebe konštantný stále platia vyššie a vyššie zdravotné odvody.
Čiže to hodnotím veľmi negatívne, u týchto skupín poistencov žiadne výhody plynúce zo zavedenia odpočítateľnej položky nie sú, práve, naopak, odvody sa im zvyšujú a v prípade, že má niekto súbeh zamestnania v pracovnom pomere a zároveň si chce vylepšiť svoju životnú situáciu tým, že popri zamestnaní nadrobno podniká, tak ten jeho príjem, ktorý dosiahne zo živnosti popri zamestnaní, mu vlastne spôsobuje pokles odpočítateľnej položky na úrovni ročného zúčtovania a aj teda, hoci je zamestnancom v pracovnom pomere a možno zarába minimálnu mzdu alebo mzdu niekde na úrovni 500 eur, odpočítateľnú položku spolu so svojím zamestnávateľom vlastne nevyužije, pretože ďalší bočný príjem zo živnosti pre neho bude znamenať fakticky zánik tohto nároku.
To, mimochodom, znamená, ten systém je nastavený z tohto pohľadu veľmi zle, pretože je demotivačný. Keď si zamestnávateľ uvedomí, ak má dvoch zamestnancov, obidvaja zarábajú, povedzme, 400 eur mesačne, jeden z nich má len tento príjem u zamestnávateľa, je to tých 400 eur mesačne, a druhý okrem tohto príjmu sa snaží zlepšiť finančnú situáciu seba, svojej rodiny tým, že popri zamestnaní ešte podniká a privyrobí si pár eur navyše, tak vlastne čo stane? Ten zamestnanec, ktorý zarába tých 400 eur mesačne a okrem toho sa o nič ďalšie nesnaží, má vymeriavací základ pri odpočítateľnej položke vo výške 340 eur, má ten vymeriavací základ 60 eur, to znamená z pohľadu zamestnávateľa zamestnávateľ platí 10 % zo 60 eur, 6 eur mesačne, symbolickú sumu odvodov na zdravotné poistenie, čo nepochybne toho zamestnávateľa teší. Ten druhý zamestnanec, ktorý však má popri tomto zamestnaní aj živnosť, si, po prvé, nemôže uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí čakať na ročné zúčtovanie, to je jedna vec, pričom druhá vec je, v ročnom zúčtovaní sa mu pri výpočte odpočítateľnej položky zohľadní aj vymeriavací základ, ktorý dosiahne z tej živnosti, ktorú má na vylepšenie svojich príjmov, a platí pravidlo, za každé jedno euro vymeriavacieho základu, ktorý dosiahne z tej živnosti, sa odpočítateľná položka zníži o eurá dve, čo vlastne znamená, že takýto zamestnávateľ, ktorý má takéhoto aktívneho zamestnanca, aktívneho v tom zmysle, že mu nestačí tých 400 eur, ale snaží sa zlepšiť si situáciu privyrobením na živnosť, tak takýto zamestnávateľ takéhoto zamestnanca možno prepustí zo zamestnania, pretože inak za neho bude platiť plné zdravotné odvody, hoci má rovnakých 400 eur mesačne ako ten prvý zamestnanec, ktorý žiadnu živnosť nemá.
Čiže ešte raz poviem to, čo som povedal, máme dvoch zamestnancov, pričom obidvaja zarábajú 400 eur mesačne, z nich jeden má len tento príjem a nič iné, za neho platí zamestnávateľ 6 eur mesačne na zdravotné odvody, druhý, ktorý si chce privyrobiť, tak popri tom zamestnaní má ešte nejakú živnosť, na ktorú bude mať základ ročný, povedzme, 2 000 – 2 500 eur, čo nie je nejaká premrštená suma, tak za neho bude platiť zamestnávateľ plné zdravotné odvody, to znamená pri príjme 400 eur mesačne 40 eur mesačne. To je 34 eur mesačne rozdiel, za rok je to okolo 400 eur. Je možné, že práve kvôli tomu bude mať ten zamestnanec, ktorý má tú živnosť, problémy, pretože bude stáť zamestnávateľa o 400 eur, to je ten jeden mesačný plat zamestnanca, mesačne viac.
O týchto skutočnostiach však, pán minister spolu s pánom premiérom, neradi hovoríte, ale je to tak, zavedenie odpočítateľnej položky je diskriminujúce pre tých ľudí, ktorí sú aktívni a ktorým tá minimálna mzda v zamestnaní jednoducho nestačí. A je logické, že im ani stačiť nemôže, zvlášť v prípade, keď ide o živiteľa rodiny a napríklad prípady, keď jeho manželka je doma na rodičovskom príspevku, majú dve-tri deti a je na tom živiteľovi rodiny, aby rodinu zabezpečil. Je jasné, že hoci má zamestnanie so 400- alebo 500-eurovým platom, že mu to nemôže stačiť. A preto všetka česť pred takýmito ľuďmi, živiteľmi rodín, že sa snažia, obetujú sa možno svojím spôsobom, pracujú 16 hodín denne, majú živnosť, alebo majú viac zamestnaní, majú dohody. Tak títo aktívnejší zamestnanci sú diskriminovaní tým, že na odpočítateľnú položku fakticky nárok mať nebudú. A ich zamestnávateľ na nich bude hľadieť krivým okom, lebo ten zamestnávateľ z toho nič nemá, že oni si niekde bokom privyrobia. Ale zamestnávateľ bude škodný na tom, že si pri takomto zamestnancovi, ktorý má bočné príjmy, nebude môcť znížiť zdravotné odvody. Toto môže viesť k strate zamestnania takéhoto aktívneho zamestnanca. To vám vytýkam, odpočítateľná položka je v tomto nastavená absolútne zle a demotivujúco.
Ak ste chceli dosiahnuť to, aby stále viac a viac ľudí zarábalo 380 alebo 400 eur, áno, týmto opatrením sa nepochybne vytiahne pár tisíc ľudí z úradov práce a ľahšie si nájde zamestnanie, to je nespochybniteľné, ale na druhej strane likvidujete tých, ktorí sú aktívnejší a ktorí majú okrem príjmu zo zamestnania na úrovni minimálnej mzdy ešte nejaké ďalšie príjmy, pretože tí pravdepodobne o zamestnanie prídu a budú nahradení možno takými, ktorí nie sú schopní si alebo ochotní si niečo zarobiť naviac.
To už ani nehovorím o tom, že pri nastavení odpočítateľnej položky len do výšky 570 eur tu hrozí trend znižovania platov zamestnancov, ktorí dnes zarábajú 600 – 650 eur, pretože nikto nie je padnutý na hlavu, aby platil zdravotné odvody, keď sa vie dohodnúť so zamestnávateľom na znížení mzdy, zvyšok dostane načierno, bokom, na to inšpektorát práce v živote nepríde, pokým to niekto, ako sa hovorí, nenabonzuje, a pri znížení platu, dajme tomu, na 400-eurovú úroveň ušetrí jedna aj druhá strana odvody na zdravotné poistenie, pričom zvyšok pôjde načierno a stane sa to, čo asi nikto nechcel.
A by som sa vrátil ešte k výpočtu preddavkov. Hovoril som príklad, keď zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní živnosť, si uplatniť pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, hoci zarábal v tom zamestnaní len 400 eur mesačne, nemôže, a to preto, pretože systém je nastavený tak, ak má niekto popri zamestnaní v pracovnom pomere ešte iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne, alebo je sám prihlásený do zdravotnej poisťovne ako SZČO, nemôže si u zamestnávateľa, kde má pracovný pomer, uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí si počkať na ročné zúčtovanie.
Toto opatrenie, rozumiem, bolo zavedené preto, aby sa predišlo nedoplatkom na úrovni ročného zúčtovania práve z dôvodu, aký som pred chvíľkou vysvetlil. Ak by si totižto zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní aj živnosť, uplatňoval v prepočte preddavkov odpočítateľnú položku, tak je jasné, že v ročnom zúčtovaní, keď sa mu zohľadní aj ten príjem, alebo základ zo živnosti, v ročnom zúčtovaní ten príjem bude celkovo vyšší a došlo by tak k nedoplatkom. Možno by tak v niektorých prípadoch došlo k efektu, že sa vlastne celá tá kvázi úspora pri preddavkoch premietne do nedoplatku a všetko to, čo zamestnanec so zamestnávateľom ušetrili pri preddavkoch, by museli na úrovni ročného zúčtovania doplatiť. Z tohto pohľadu je takéto pravidlo pri výpočte preddavkov logické, aby k tomu nedošlo.
Lenže toto pravidlo so sebou prináša v praxi množstvo problémov, pretože možno nebude problematické pochopiť na strane zamestnanca a jeho zamestnávateľa, že zamestnanec si nemôže uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, keď má celý rok založenú živnosť, to problém zrejme nebude. Skrátka, ten zamestnanec si odpočítateľnú položku neuplatní, počká si na výsledok ročného zúčtovania, ale problémom je inštitút, keď sa povedalo, nemôže si uplatniť odpočítateľnú položku ten, kto má aj iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne.
Problém vidím práve v tom, že to iné zamestnanie často bude, povedzme, nejaká dohoda, trvajúca len krátko, trvajúca len niekoľko dní v rámci nejakého mesiaca. A tu vlastne si ten zamestnanec musí dať pozor na to, ak si uplatňoval odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov a, povedzme, v januári, vo februári to takto fungovalo, v marci to bolo bez problémov, v apríli bude mať, povedzme, na dva dni nejakú dohodu, kde ho ten zamestnávateľ, kde mal dohodu, na dva dni prihlási do zdravotnej poisťovni, resp. dokonca ho tam prihlási iba na jeden jediný, posledný deň v mesiaci, tak ako sa to v praxi vyžaduje, tak v tomto mesiaci, v apríli si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku u svojho zamestnávateľa a v máji, keď už tú dohodu mať nebude, si ju znova uplatňovať môže. To znamená, takí zamestnanci, ktorí niekoľkokrát do roka si privyrobia formou nejakej možno dva-tri dni trvajúcej dohody, kde im vznikne zdravotné poistenie, by mali permanentne nahlasovať svojmu zamestnávateľovi: „Mám iného zamestnávateľa, od apríla si neuplatňujem odpočítateľnú položku, nemám už iného zamestnávateľa, od mája si znova odpočítateľnú položku uplatňujem.“ Keď v júni bude mať ďalšiu dohodu, mal by prísť za svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere a oznámiť mu: „Od 1. júna si neuplatňujem odpočítateľnú položku.“ Od 1. júla za ním zasa môže prísť a povedať mu: „Uplatňujem si odpočítateľnú položku.“ Potom v auguste môže mať ďalšiu dohodu, príde k nemu k 1. augustu a povie mu: „Neuplatňujem si ju.“ Môže byť v septembri to isté a tak dookola.
To v prípade takýchto zamestnancov, ktorí sa vždy nájdu, bude pre zamestnávateľa znamenať neustále sledovanie, dopĺňanie zmien do oznámenia zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku a neustály stres z toho, že ak si na toto zamestnanec nespomenie, ak teda bude mať inde nejakú dohodu a neoznámi to svojmu zamestnávateľovi, tak zamestnávateľ v nevedomosti zašle za ten mesiac apríl, hoci má ten zamestnanec inde dohodu, mesačný výkaz do zdravotnej poisťovne s tým, že bude uplatnená odpočítateľná položka a dôjde vlastne k porušeniu zákona zo strany zamestnanca.
Ale aké to bude mať dopady? Zdravotná poisťovňa, ktorá dostane informáciu od toho druhého zamestnávateľa, kde je dohoda, že tam je ten zamestnanec, táto zdravotná poisťovňa dostane mesačný výkaz preddavkov od toho hlavného zamestnávateľa, kde je pracovný pomer, a dôjde k vyhodnoteniu situácie v zdravotnej poisťovni v zmysle, odpočítateľná položka sa ten apríl uplatniť nemala. No a čo potom urobí zdravotná poisťovňa? V súlade so zákonom by mala vrátiť zamestnávateľovi späť ten mesačný výkaz a požiadať ho, aby zrušil za mesiac apríl uplatnenie odpočítateľnej položky. Neviem, či si viete predstaviť, koľko takýchto prípadov každý mesiac bude. Ja si to predstaviť viem. To budú minimálne rádovo tisíce, ak nie desaťtisíce prípadov na Slovensku.
A keď si poviete, že: „Je mi to jedno.“ Skúste, pán minister, pozorne sledovať, čo sa bude diať teraz za mesiac február, čiže niekedy okolo 10. – 15. marca, to vypuknem, čo sa tak stane. Všetci tí okrskári, ktorí sedeli v referendových komisiách, ktorí dostali tých 40 eur za účasť v okrskovej komisii, budú na deň 7. februára prihlásení do zdravotnej poisťovni ako zamestnanci z tohto titulu. A ak si títo okrskári za mesiac február uplatnia nárok na odpočítateľnú položku, a nepochybujem, že mnohí z nich, je asi 40-tisíc, sú z toho možno 20-tisíc zamestnanci, z toho možno 10-tisíc zamestnanci s nízkou mzdou, veľmi by som sa čudoval, keby si títo okrskári uvedomili, že za mesiac február si mali odhlásiť nárok na odpočítateľnú položku. Takže budú tisíce prípadov už vo februári z titulu konania sa referenda, keď budú mať zamestnávatelia týchto okrskárov obrovský problém, pretože im pravdepodobne za mesiac február zdravotná poisťovňa vráti mesačný výkaz preddavkov s tým, že je tam chyba, lebo ten a ten si uplatnil odpočítateľnú položku, ale podľa zákona si ju uplatniť nemal, keďže v mesiaci február mal aj iného zamestnávateľa, tým myslím ten obecný alebo mestský úrad, ktorý si ho prihlásil na ten jeden deň ako svojho zamestnanca.
Mimochodom, trošku odbočím, v tejto súvislosti by bolo možno vhodné, keby, pán minister, došlo k oslobodeniu povinnosti platiť zdravotné poistenie od príjmov členov týchto referendových a volebných komisií zo zdravotného poistenia, pretože si myslím, že naše zdravotníctvo určite nepadne na kolená, ak okrskári zo svojich 40-eurových odmien nebudú platiť zdravotné poistenie, a veľmi tým zjednodušíte život, veľmi tým zjednodušíte život v prvom rade účtovníčkam na týchto úradoch obecných, mestských, ktoré pri každých voľbách ich neustále musia takto prihlasovať, odhlasovať. To podľa mňa nestojí za to. Teraz práve v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky sa niekedy možno smiechu nezdržíme z tých humorných situácií, ktoré budú v tom februári, resp. začiatkom marca nastávať. A je to úplne zbytočné. Stačí pritom len povedať, toto sa ruší.
A ak by ministerstvo financií, ktoré starostlivo stráži každé euro, ktoré vypadne z rozpočtu, malo mať nejaké zásadné problémy s takouto zmenou, tak riešenie je jednoduché, nech sa zníži priamo samotná odmena toho okrskára o tých pár eur, ktoré sa dnes platia na zdravotné poistenie, a bude to potom úplne vybavené. Čiže štátny rozpočet nemusí prísť ani o jedno euro, ale veľmi sa tým zjednoduší celá tá administratíva, ktorá je na úradoch s týmto spojená.
Takže, ešte raz, chcem upozorniť na to, že z hľadiska byrokratického nastavenia je to nastavené veľmi zle, pretože pri výpočte preddavkov bude mať zamestnávateľ neustály stres z toho, či zamestnanec nemá náhodou v nejakom mesiaci popri zamestnaní v pracovnom pomere už otvorenú nejakú dohodu alebo či sa náhodou práve nekonajú nejaké ďalšie voľby.
Ďalej chcem upozorniť na to, že tento akýsi obranný mechanizmus pri mesačných preddavkoch, ktorý má brániť tomu, aby vznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, v podstate z pohľadu tej filozofie, aby nevznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, nestačí.
Chcem upozorniť zamestnávateľov, ktorí o tom nevedia, ak si váš zamestnanec bude uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, lebo má príjem na úrovni 400 – 500 eur mesačne, ak tomuto zamestnancovi možno raz, možno dvakrát do roka dáte nejaké odmeny a vyskočí mu príjem v nejakom mesiaci nad 570 eur, čo sa stane. Stanú sa tak dve veci.
Po prvé, v tom mesiaci, keď zamestnanec zarobí nad 570 eur, automaticky odpočítateľná položka je nulová, pretože príjem vzrástol nad 570 eur. To je, myslím, každému, kto tomu aspoň trošku rozumie, jasné, ale nie každý chápe, že takýto mesiac s príjmom nad 570 eur bude znamenať u zamestnanca a zamestnávateľa nedoplatok v ročnom zúčtovaní. A napríklad pokiaľ ide o zamestnávateľa, hoci to nie je v zákone, ale viete si to ľahko vypočítať, platí za každé jedno euro príjmu zamestnanca nad 570 eur, ak si zamestnanec počas roka uplatňuje pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, zamestnávateľovi vyskočí v ročnom zúčtovaní nedoplatok 20 centov. Za každé jedno euro príjmu nad 570 vyskočí zamestnávateľovi nedoplatok o 20 centov. Čiže ak napríklad zamestnanec bude mať v mesiaci december mesačný príjem 670 eur, čiže o 100 viac, ako je 570, nedoplatok zamestnávateľa bude tak 20 eur. Keby, povedzme, bolo päť takýchto mesiacov, kde príjem bude mať 670 eur alebo v jednom mesiaci bude mať 1 070, to je jedno, viete si to predstaviť, tak nedoplatok zamestnávateľa bude 100 eur. V prípade, že má zamestnávateľ viac takýchto zamestnancov, ktorí si uplatnia odpočítateľnú položku a budú mať takzvané kolísavé príjmy, to znamená príjmy pod 570, nad 570 eur, tak môžu byť u zamestnávateľa niekoľko 1 000-eurové nedoplatky v ročnom zúčtovaní. Čiže chcem varovať zamestnávateľov, aby sa radšej potichu dohodli v takýchto prípadoch so zamestnancami, aby si zamestnanec neuplatňoval odpočítateľnú položku počas roka, pretože inak hrozia takéto nedoplatky. Samozrejme, nedoplatky hrozia aj samotným zamestnancom.
Možno si niekto povie zo zamestnávateľov: „No tak u mňa to nehrozí, pretože ten môj zamestnanec má každý mesiac niekde okolo príjem 400 – 500 eur a ak aj má odmenu, tak ju má symbolickú, cez 570 eur sa tak nedostane, žiadny problém teda ani nebude, čo to tu ten Mihál rozpráva, odpočítateľnú položku si zamestnanec uplatňovať jednoducho bude a hotovo. Veď aj ja ako zamestnávateľ mám nižšie preddavky, ušetrím, tak môžem si kúpiť konečne to nové auto.“
Chcem varovať aj takýchto zamestnávateľov, aby boli opatrní pri uplatňovaní odpočítateľnej položky, pretože čo sa tu môže stať? Môže sa stať to, že tento ich zamestnanec, povedzme, na polovici roka prestúpi k inému zamestnávateľovi, nájde si niečo lepšie a u nového zamestnávateľa, povedzme, od júla, nebude zarábať 400 – 500 eur mesačne, ale bude zarábať, povedzme, 700 alebo 800 eur mesačne, čo je lepšia ponuka, ide tam. Ak sa toto stane, tak, samozrejme, u toho nového zamestnávateľa je baviť sa o odpočítateľnej položke zbytočné, pretože pri príjme, povedzme, 700 eur mesačne je každému jasné, že nárok na odpočítateľnú položku je zbytočné si uplatňovať, pretože odpočítateľná položka pri 700-eurovom príjme aj tak mu nevyjde. Čiže u toho nového zamestnávateľa sa zo 700-eurového príjmu budú platiť preddavky tradičným spôsobom. Sedemsto eur znamená 70 eur preddavok pre zamestnávateľa.
Ale čo sa potom stane v ročnom zúčtovaní, ktoré príde? V ročnom zúčtovaní sa stane to, že príjem od jedného zamestnávateľa sa spočíta s príjmom od druhého zamestnávateľa, spočíta sa to dokopy, dajme tomu, že výsledok toho bude, že celkový ročný príjem tohto zamestnanca bude 7-tisíc eur a pri takomto príjme v ročnom zúčtovaní nárok na odpočítateľnú položku jednoducho už nie je. Nie je. To znamená, ten nárok nebude mať ani ten nový zamestnávateľ, kde lepšie zarábal. Ale na základe výsledkov ročného zúčtovania ho nebude mať ani ten prvý zamestnávateľ, kde si pôvodne pri výpočte preddavkov pri 400- až 500-eurovom príjme odpočítateľnú položku uplatňoval.
Čo to bude znamenať? No bude to znamenať to, že ten prvý zamestnávateľ bude mať nedoplatok z ročného zúčtovania, a to presne vo výške pôvodne ušetrených preddavkov. Čiže to, čo ten prvý zamestnávateľ počas roka ušetril, a tešil sa z toho, ako to naša múdra vláda dobre vymyslela, tak tento zamestnávateľ niekedy v auguste, v septembri 2016 dostane pozdrav zo zdravotnej poisťovne, ktorého obsahom nebude želanie peknej dovolenky, ale toto: „Máte nedoplatok 200 eur za vášho zamestnanca.“ Trošku chápem pána premiéra, nedoplatky, respektíve ročné zúčtovanie bude až v lete 2016, to už bude dávno po voľbách, to už nebude musieť pán premiér na nejaké tabuľky o sociálnych balíčkoch robiť fajky, nedoplatky zamestnávatelia že platia a tak ďalej, tým sa už chváliť nemusí, ani nebude, on sa chváli tým, že preddavky sa znížili.
Ale chcem všetkých zamestnávateľov upozorniť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, tiež na druhé porekadlo, že každá minca má dve strany, a tretie, zdravotné poistenie, to je systém preddavkov, ale i ročného zúčtovania. Čiže ak sa nejakému zamestnávateľovi javí, ako to je super, pretože platí momentálne nižšie preddavky za zamestnanca, bol by som s tou radosťou opatrný, pretože treba počkať na výsledok ročného zúčtovania a v tom ročnom zúčtovaní to až také super byť nemusí. Ono najlepšie by bolo pri takto zavedenom systéme odpočítateľnej položky, aby sa vôbec nemohla uplatňovať počas roka pri výpočte mesačných preddavkov, aby to nespôsobovalo problémy jednak administratívne zamestnávateľom a jednak aj finančné v podobe nedoplatkov pri ročnom zúčtovaní, bolo by najlepšie, keby to celé zostalo až na úrovni ročného zúčtovania, tam nech sa preukáže, aká je celková výška príjmu poistenca zamestnanca zo všetkých jeho zárobkových činností, a tam v prípade nízkych príjmov nech je priznaná, vypočítaná odpočítateľná položka a nižšie poistné a preplatky, ktoré sa potom vrátia občanovi poistencovi a jeho zamestnávateľovi. Ale zase, rozumiem, to by bolo až v lete budúceho roka, keď už bude dávno po voľbách, vy potrebujete urobiť si fajočku na tabuľku so sociálnym balíčkom, ako ste znížili odvody zamestnancom.
Zdôrazňujem ešte raz. Aj pri tom, čo sa dnes niekomu možno javí, že tie odvody sú nižšie, varujem pred ročným zúčtovaním, kde v ročnom zúčtovaní v mnohých prípadoch takíto zamestnávatelia zaznamenajú, že majú nedoplatok na zdravotnom poistení. Tie dôvody sa snažím vysvetliť. Dúfam, že ma počúvate.
Poviem ešte jeden príklad absurdnosti nastavenia odpočítateľnej položky. U prvého zamestnávateľa prvých šesť mesiacov bude príjem 400 eur mesačne, bude sa uplatňovať odpočítateľná položka, čiže zamestnávateľ bude platiť preddavky 6 eur mesačne, výborne, bude mať z toho radosť, potom ale zamestnanec zmení zamestnanie, od 1. júla pôjde k zamestnávateľovi, kde bude zarábať 600 eur mesačne, čiže to bolo v tom prvom 400, v druhom potom 600, pričom u tohto druhého zamestnávateľa odpočítateľnú položku si nebude uplatňovať, pretože tam je príjem vyšší ako 570 eur, lebo nie je čo. V ročnom zúčtovaní ale keď to spočítame, to bude vlastne príjem 6-tisíc eur za rok, ak iné príjmy mať nebude. A pri príjme 6-tisíc za rok vyjde istá čiastka odpočítateľnej položky nie síce v tej plnej výške 4 560, ale v menej ako polovičnej, ale vyjde. A viete, čo sa tak stane v ročnom zúčtovaní? V ročnom zúčtovaní v prípade, že mal niekto dvoch zamestnávateľov a vyjde mu ešte na báze ročných príjmov nárok na odpočítateľnú položku, tak tá ročná odpočítateľná položka sa rozdelí medzi tých dvoch zamestnávateľov. Čiže ten prvý, kde bol nízky príjem 400 eur, bude mať v ročnom zúčtovaní istú čiastku odpočítateľnej položky, ten druhý zamestnávateľ, kde bol príjem 600 eur mesačne, tiež získa nárok na istú časť odpočítateľnej položky. A je to vymyslené tak geniálne, že poviem príklad, aby sa mi to ľahšie uvádzalo, nie je to presné. Ak tá odpočítateľná položka bude tisíc eur, tak z tých tisíc eur podľa výšky príjmu sa to rozdelí. Čiže ten slabší zamestnávateľ, kde zarábal 400 mesačne, bude mať odpočítateľnú položku 400 a ten zamestnávateľ, kde zarábal viac, bude mať 600. Čiže je to absurdný stav. Zamestnávateľ, kde bol nízky príjem, bude mať nedoplatok, pretože preddavky platil nižšie, ako mu vyjde poistné, a zamestnávateľ, kde mal 600 eur mesačne, kde sa odpočítateľná položka neuplatňovala, bude mať preplatok. Ten druhý zamestnávateľ bude naozaj príjemne prekvapený a absolútne nebude chápať, čo sa to deje, tá nová vláda, ktorá tu bude v auguste, tak dostane od neho zrejme ďakovný list na Úrad vlády: „Gratulujem, pán nový premiér, naozaj výborne ste to vymysleli, takýto pozitívny výsledok z ročného zúčtovania som skutočne nečakal.“
Zdôrazňujem to preto, lebo chcem zdôrazniť absurditu, ako je to nastavené v tom systéme, najmä pokiaľ ide o ročné zúčtovanie, ale aj pokiaľ ide o preddavky, jedno s druhým. Ťažko sa mi tu hodnotí, čo je horšie. Zlé je to celé. Zlé je to celé hlavne preto, pretože snažíte sa byť za pekných, máte na to teda nejaký rozpočet, peniaze 150 mil., 160 mil. ročne, ktoré ste zobrali iným, ktorí tieto nároky nemajú, alebo napríklad sporiteľom z II. piliera, ale ten rozpočet máte obmedzený a nedokážete to urobiť poriadne. Nedokážete to urobiť tak, ako by to bolo treba spraviť, ale niečo potrebujete ukázať verejnosti, že ste znížili zdravotné odvody. Možnože pár ľudí vám na to skočí a pár ľudí tomu bude tlieskať, ale verte mi, že tí, ktorí sú informovaní a ktorí vedia, o čo tu vlastne ide, tak si z vás tak môžu akurát robiť srandu, z toho celého vášho zníženia zdravotných odvodov.
Ak neurobíte rázne kroky, pán minister, a nedáte to do poriadku v tejto novele, aj keď je to hanba, po štyroch mesiacoch novelizovať novelizované, ale to už sa stáva, treba sa k tomu čestne priznať a urobiť nápravu, ak neurobíte nápravu, dobre, však aj by som sa čudoval, keby ste ju urobili, prečo by ste ju mali urobiť, keď robíte ďalšie a ďalšie kroky, ktoré sú z tohto pohľadu stále väčšou karikatúrou nejakého daňového odvodového systému ako niečím systematickým, ale predsa len chcem teda vás vyzvať, máte ešte šancu, je to ešte mesiac na to, aby sa veci ako-tak dali do poriadku.
Ešte využijem to, že som tu, aj keď je to mimo témy. Pán minister, pracovná zdravotná služba, ktorá sa presadila za vašej predchodkyne, jej neuveriteľnou šikanou a buzeráciou všetkých zamestnávateľov. Dobre, ja by som akceptoval, že pracovná zdravotná služba je u veľkých zamestnávateľov, ale to, že si musí pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť aj eseročka, ktorá má jedného dohodára, ktorý pracuje možno tri hodiny mesačne niekde z domu, to je čistá absurdita. To, že pracovnú zdravotnú službu musí mať eseročka, kde samotný majiteľ má pracovnú zmluvu a nemá tam žiadneho iného zamestnanca, to je čistá absurdita. Takýchto zamestnávateľov sú na Slovensku desaťtisíce, kde nejde o žiadny nejaký zásadný počet zamestnancov, ale práve, naopak, je jeden, dvaja dohodári, sám majiteľ, ktorý má pracovnú zmluvu. Prečo, prosím pekne, aj oni musia mať zavedenú pracovnú zdravotnú službu. Ja chápem, že pracovná zdravotná služba je potrebná v kolosoch, ako je U. S. Steel, alebo chápem, že potrebujete tunelovať rozpočet Slovenskej pošty s 15-tisíc zamestnancami, chápem to, v úvodzovkách, aby to bolo jasné, ale nechápem, prečo kvôli tomuto musia trpieť aj takíto mikrozamestnávatelia. To je jednoducho prehnané a prosím vás o to, aby ste zjednali nápravu a pripravili novelu, podľa ktorej takíto malí zamestnávatelia nemusia mať pracovnú zdravotnú službu. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.

Pán poslanec Číž, pán podpredseda, budem reagovať na dve veci z vášho vystúpenia. Viac niečoho som nezachytil v tej záplave slov.
Tie sociálne nepokoje, o ktorých hovoríte, že prídu sociálne nepokoje, neviem, či ste vy počúvali môj príspevok. Ale v úvode som asi 15 minút rozprával a rozoberal čísla o demografickom vývoji na Slovensku. Vy ste si, samozrejme, zafixovali to, že som vás dosť hanlivo označil ako neschopnú vládu, tak jasne chápem, koho by sa to nedotklo.
Ale nepočúvali ste ma, keď som hovoril o tom demografickom vývoji. Čiže čo tu bude na Slovensku, pokiaľ pôjde o dôchodky o 10, 20 a najmä o 30 rokov. Bude to tu katastrofa, ak Slováci sa budú mať spoliehať na nefungujúci I. pilier. Tie sociálne nepokoje, ktoré ste vy zdôrazňovali vo vašom príspevku, tu naozaj prídu. A prídu tu preto, lebo nebudú mať Slováci poriadne dôchodky. A nebudú ich mať prečo? Preto, lebo tých 50-tisíc súčasných detí nebude vládať platiť odvody na tých 90-tisíc súčasných pracujúcich.
Prosím vás, skúste túto elementárnu matematiku a logiku po-cho-piť. Skúste to, prosím vás, pochopiť a prestaňte žiť v tých vašich floskulách, ktoré tu opakujete koldokola.
A ďalej si vyprosím, aby ste ma označovali za nejakého agenta DSS-iek. Agent DSS-iek ste tu vy, pretože ste hlasovali za novelu zákona, ktorou sa zvýšil výnos v indexových, poplatok z výnosu v indexových fondoch z 0 %, ktoré som presadil ja, čistá nula, na 10 %. Ak je tu niekto agent DSS-iek, tak ste to vy, vaši kolegovia poslanci a celá vaša vláda!