Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No je možné polemizovať, či poslanci za stranu SMER vedia, o čom hlasujú, keď hlasovali o zákone o zdravotnom poistení, keď hlasovali o zákone o dani z príjmov, pravdepodobne, skrátka hlasovali tak, ako im to niekto nakáže. A ja sa tu teda vôbec nečudujem, jednoducho odchádzajúca vláda strany SMER nechala darček svojim sponzorom, svojim sponzorom, ktorí takto ušetria na zdravotných odvodoch, ušetria na dani, pričom hlavné je, že minister Kažimír kade chodí, tade rozpráva, ako zlepšil výber daní. Áno, zlepšil ho na úkor živnostníkov, zamestnancov, dohodárov, to je nepochybné, pretože ich takto poriadne priškrtil. Ale pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú sponzori strany SMER a ktorí stoja v pozadí strany SMER, resp. dokonca niektorí ministri strany SMER, ktorí sa chvália tým, ako zarobili na predaji akcií, tak tí nebudú platiť dane a nebudú platiť odvody, pretože smerácka vláda a smerácki poslanci vyvŕtali niekoľko dier v zákonoch, aby tieto osoby, možno oni sami, odvody a dane platiť nemuseli. Toto je výsledok vášho vládnutia: „Robíme pre ľudí,“ len je otázka, pre ktorých to platí.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené prítomné zdravotné sestry a ďalší návštevníci, chcem povedať niečo k tomu, čo tu zaznalo len útržkovite v mojej faktickej poznámke, čo tu teda moc nikto neriešil. Teda mojou témou sú zdravotné odvody. Je každému asi jasné, že najväčším zdrojom financií, ktoré tečú do nášho zdravotníctva, sú zdravotné odvody. Čiže ministrovi zdravotníctva by malo záležať na tom, aby zákon o zdravotnom poistení bol, ako sa hovorí, nepriestrelný a aby sa zdravotné odvody z príjmov platili. No ministrovi zdravotníctva zrejme na tom až tak nezáleží, pretože navŕtal do zákona dve diery, ktoré poslanci za stranu SMER aj schválili. A konkrétne ide o to, že podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sa od januára 2016 neplatia zdravotné odvody z dividend, ktoré niekto získa ako majiteľ akcií, s ktorými sa obchoduje na burze. Čiže zamestnanci veselo platia zdravotné odvody, živnostníci veselo platia zdravotné odvody, ktoré sú každý rok, mimochodom, vyššie a vyššie, platia tie zdravotné odvody dohodári, platia ich zamestnávatelia, ale, čuduj sa svete, tí, ktorí žijú z toho, že obchodujú s akciami, tak zrazu od januára 2016 dostali na rozlúčku od odchádzajúcej vlády darček a nemusia platiť zdravotné odvody zo svojho zisku v podobe dividend, ktoré sú im vyplácané. To je úplne úžasné. Keby túto výnimku v zákone neurobila sociálnodemokratická vláda čiže ľavičiari, ktorí tým najťažším kapitalistom, ktorí sa živia tým, že obchodujú s akciami a z toho majú zisk, keby práve ľavicová vláda neodpustila platenie zdravotných odvodov týmto ťažkým kapitalistom. A pre vašu informáciu, aby bolo jasné, v tom širšom kontexte, tu nejde len o to, že tí kapitalisti nemusia platiť zdravotné odvody, lebo oni dokonca nemusia platiť najnovšie ani daň z príjmu. To znamená, keď niekto má zisk z toho, že kupuje a predáva akcie so ziskom, tak, vážené poslankyne a poslanci za SMER, vy ani neviete, za čo ste hlasovali. Hlasovali ste za to, že zisk z predaja akcií je po novom oslobodený od dane. To ste schválili vy sociálni demokrati.
A keď sme ešte pri tých daniach, tak ja si ešte neodpustím jednu poznámku. Znovu sa vraciame, vážení, na Slovensku k rovnej dani 19 % z akejkoľvek výšky príjmu. Neviem, či o tom viete, či ste si toho vedomí. Naši kolegovia ľavičiari totižto schválili v novele zákona o dani z príjmov to, že rovná daň 19 % je tu späť. Čiže daňovník platí rovnú daň 19 %, aj keby zarábal milióny.Pokiaľ tam ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je uvedená rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2-tisíc eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu zákona o zdravotnom poistení, v zákone o dani z príjmov po sebe necháva sociálna demokracia. Takýto darček dala tým, ktorí majú príjmy z kapitálu. Pre mňa je to prekvapujúce a šokujúce. A bolo by dobré, keby si to voliči strany SMER – sociálna demokracia dobre uvedomovali a vy zdravotné sestry aby ste si boli vedomé toho, že ak do zdravotného poistenia bude prúdiť menej peňazí, tak je to aj vďaka tejto diere, ktorú do zákona o zdravotnom poistení navŕtal váš minister Čislák. Ďakujem. (Potlesk.)

Toto bolo úžasné, ja teda si dovolím porušovať rokovací poriadok, pán predrečník, ale, dobre, teda ja nie som odborník na zdravotníctvo, ani sa tak necítim, som skôr pacient ako zdravotník, ale rozumiem aj zdravotným odvodom, pán minister, ktoré patria do vášho rezortu. A zdravotné odvody sú vlastne významným zdrojom peňazí, ktorý do rezortu tečie. A vy hovoríte, že peňazí tam niet, a preto niet na zvyšovanie platov zdravotných sestier. Tak ja tým, ktorí nevedia, čo sa tu schválilo, čo ste tu predložili, poviem, novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá platí od 2. januára 2016, zrušila zdravotné odvody z dividend akcionárov, ktorí si kúpili akcie na nejakej burze. Čiže predpokladám, že sú to vaši sponzori, ktorí sú v pozadí strany SMER. Ani neviete, o čom teraz hovorím, však vy sa v tom nevyznáte, jasné. Vy ste, skrátka, zrušili zdravotné odvody, vy ste, skrátka, zrušili zdravotné odvody z dividend, ktoré by inak platili akcionári. Vy ste to, skrátka, zrušili. Navŕtali ste do zákona dve diery. Toto bola prvá z nich, pričom druhá je tá, že zdravotné odvody sa neplatia ani z likvidačného zostatku, keď niekto dá firmu do likvidácie. Čiže vy ste vedome, ako teraz prikyvujete, urobili dve diery do zákona. O to je menej zdrojov v zdravotnom poistení. Aj preto, vážené sestry, nemôžete mať vyššie platy, lebo nie sú na to peniaze. Ale zato ste ušetrili peniaze vašim sponzorom. Ďakujem pekne aj v ich mene. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale hlavne chcem na záver poďakovať všetkým, ktorí tento zákon pripravili. Bola to veľmi veľká skupina ľudí z praxe, v prvom rade športových právnikov, ale ďalej samotných aktívnych alebo bývalých športovcov, spomeniem napríklad pani Bartekovú, pána Gönciho, ktorí veľmi aktívne vstupovali do rokovaní a ktorí tento zákon spoločne pripravovali. Bolo tam, aj kolega Droba to spomenul, vo vlastnom osobnom príklade, bola tam veľká ochota baviť sa s každým, kto sa baviť chcel, kto prinášal konštruktívne návrhy. A na záver teda poďakujem aj pánovi predsedovi parlamentu za to, že tento proces celý politicky zastrešil.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Pokračujem vo svojom príspevku. Hovoril som teda o podpore pozmeňovacích návrhov pána predsedu parlamentu, pokiaľ ide o garanciu minimálnej čiastky v rozpočte, pokiaľ ide o úpravy pri dobrovoľníkoch. Hovorím ďalej o podpore, pokiaľ ide o sponzorské, a odôvodňujem to tým, že všetky tie peniažky budú zaevidované v informačnom systéme, ktorý si ktorýkoľvek občan môže otvoriť, pozrieť, kto sponzoroval, koho sponzoroval a na aký účel boli tie peniaze použité. Takisto tie drobné náhrady za stratu času pri dobrovoľníkoch budú všetky zaevidované v informačnom systéme. Čiže obava o nejaké zneužívanie nie je na mieste. A zdôrazňujem ešte raz, ak v iných sférach spoločenského života voláme tiež po takejto úprave, pokiaľ ide o sponzorov, dobrovoľníkov, veľmi rád to podporím, ale treba príslušné zákony upraviť tak, aby to bolo tak transparentné, ako sa navrhuje v zákone o športe.
Pokiaľ ide ešte o sponzorské, treba si uvedomiť, že dnes nemá podnikateľ, ktorý chce nejakým spôsobom dať peniaze do športového klubu, do športu, použiť nástroj reklama. To znamená, cez reklamu a následný uznaný daňový výdavok do športu peniaze idú už aj teraz. Ale aký rozdiel je medzi použitím reklamy a sponzorským?
Prvý rozdiel je ten, vecná podstata. Reklama, účelom reklamy je zviditeľniť obchodnú značku toho, kto tú reklamu poskytuje, tú firmu, toho podnikateľa a podobne. Čiže prvým cieľom je urobiť reklamu tomu podnikateľovi, ale nie podporiť šport. To je prvá vec.
Druhá vec, výroba reklamy niečo stojí a, žiaľ, v praxi sa stretávame s takzvanými vratkami, to znamená, dám ti 100 eur, ale ty mi vrátiš polovičku do vačku naspäť. Bohužiaľ, tie javy sa dejú. Pri sponzoringu takéto niečo byť nemôže, pretože keď dám 100 eur ako sponzor, tak 100 eur svieti v informačnom systéme a je vidno, akým spôsobom ten klub tie sponzorské peniaze použil. Ak to niekomu vadí, že je to transparentné, tak nech sponzoring nevyužíva a robí si možno nejaké iné operácie, ale určite fandím forme sponzoringu.
Sponzoring nie je dar. To je ďalší rozdiel. Ak niekto povie, že to je vlastne dar a dar predsa nemôže byť daňovo uznaný výdavok, sponzorské peniaze nie sú dar. Prečo? Preto, lebo sponzor zrejme podľa nejakej sponzorskej zmluvy bude si nárokovať, aby to jeho meno predsa len viditeľné bolo, či vo forme nejakej jednoduchej nášivky na drese a podobne, alebo nejaká zmienka niekde bude v tlači, v médiách a tak ďalej, sponzor bol ten a ten, to znamená, že nie je to zase porovnateľné ani s čistou formou darovania nejakých finančných prostriedkov.
Škoda, že tamtamy bubnujú, že nebude možný takzvaný superodpočet pri sponzorských peniazoch. Prihováral by som sa za to, aby sme ešte skúsili presadiť aj takzvaný superodpočet. To znamená, ak sponzor zasponzoruje povedzme 100 eur, tak aby do daňových výdavkov si mohol uviesť nie 100 eur, ale 125. To znamená, aby si od daňového základu odpočítal vlastne ešte o 25 % viac, ako sponzorsky dá.
Prečo to podporujem? Aj keď je to daňová výnimka, takže som v tomto trošku schizofrenický, ale podporujem to preto, lebo šport mi je bližšie ako negatívny vzťah k daňovým výnimkám možno, ale podporujem to preto, lebo tým sa budú sponzori viac motivovať, aby tie peniažky do toho športu dali. Ak chceme, aby peniaze do športu tiekli a neboli to len zo štátneho rozpočtu, tak podporme návrh na tzv. superodpočet, pretože bude to viac motivovať sponzorov, aby to využili.
Pripomínam znova a znova, všetky sponzorské peniaze, či už bude superodpočet alebo nebude, sú zaevidované v informačnom systéme. Čiže z tohto pohľadu, z toho pohľadu transparentnosti sa netreba obávať o nejaké zneužívanie, že by to bol nejaký daňový únik alebo niečo podobné.
Čo sa, bohužiaľ, zrejme nepodarí presadiť a po čom športovci volajú, takzvaný mimorozpočtový účet. Jedna vec sú financie, garancie, Tipos, fajn, ale druhá vec je, škoda, že sa nepodarilo presadiť, a zrejme sa to nepodarí, presadiť mimorozpočtový účet, niečo ako fond na podporu športu, porovnateľný, keď zase ideme do sféry kultúry, s existujúcim Fondom na podporu umenia. Športovci po tomto volajú, žiaľ, ministerstvo financií si v tomto nedalo povedať. Je mi to ľúto, je mi to ľúto.
Športové poukazy. Ďalšia vec, ktorá je v zákone, ale, žiaľ, bez garancie, tu v tomto prípade bez garancie, že športový poukaz nebude prázdne slovo, ale bude to reálne naplnené aspoň nejakou symbolickou čiastkou. Čiže sú tie dvere otvorené, ale za nimi je prázdno. Za nimi je prázdna miestnosť. Či niekedy športové poukazy prinesú reálny progres pre financovanie športu, ale pozor! Tu nejde len o to, že financovanie športu. Tu ide o to, že tí rodičia mládeže, detí, ktoré športujú, tí rodičia slobodne rozhodnú o tom, kam pôjdu peniaze. Jedna vec je systém, aký sa zavádza. Informačný systém, pravidlá, vzorec, to všetko je fajn, ale ešte lepšie by bolo, keby samotní ľudia mohli rozhodnúť o časti prostriedkov, ktoré idú do športu cez ich dane, cez štátny rozpočet, cez financovanie formou športových poukazov.
Ja sa veľmi prihováram za to, aby, no už to neurobíme, je mi to jasné, ale veľmi sa prihováram za to, že ak bude v budúcnosti diskusia o zmenách v tomto zákone, aby sa do zákona presadila nejaká minimálna suma, ktorú bude musieť do športu dať ministerstvo formou športových poukazov. Zdôrazňujem prečo. Nejde o to, že tých peňazí bude viac. Ide o to, že povedzme z tých 46 miliónov istú časť o nej rozhodnú samotní rodičia detí, ktoré sú v športových kluboch. Veď máme kultúrne poukazy, takže zas na druhej strane, tam to máme, tuto to nemáme. Tuto to reálne zatiaľ nemáme.
To, že tam bol navrhovaný ten odvod z príjmov zdravotných poisťovní, tak to je výsmech postoja, aké zaujalo ministerstvo zdravotníctva ku športu, pretože šlo o symbolickú, skutočne symbolickú čiastku, ktorá sa navrhovala. O žiadne ťažké milióny alebo stámilióny. Šlo o symbolických 10 miliónov eur, ktoré nebolo ministerstvo zdravotníctva po dohode so zdravotnými poisťovňami pustiť na športové poukazy, a to je veľká hanba znova pre ministerstvo zdravotníctva.
Ďalej nie som spokojný s tým, že sa nepodarilo presadiť návrh, podľa ktorého by sa odpisy pri stavbách športových, pri infraštruktúre presunuli z odpisovej sadzby 40 rokov na sadzbu 20 rokov. Je to negatívna vec, pretože ak niekto bude uvažovať nejaký, tu zaznelo z úst pána podpredsedu Figeľa, investície do infraštruktúry a tak ďalej, no tak si zoberte, že podnikateľ chce postaviť nejaké športovisko, ale bude ho odpisovať 40 rokov, hej, čiže ten návrh na zmenu odpisovania na 20 rokov by bol určite z pohľadu takýchto investícií a takýchto plánov, viac by povzbudil tých, ktorí takto investovať chcú. Dnes, keď si niekto povie, no 40 rokov odpisovať, tak do toho jednoducho nepôjde. To je veľmi zlé.
Ďalej, navrhovalo sa zníženie dépeháčky na vstupné na športové podujatie, nepresadilo sa to, bohužiaľ. Bolo by to v súlade so smernicou o DPH, s európskou smernicou, ktorú teda musíme rešpektovať, nič by sme v tomto z pohľadu európskej legislatívy neporušili a bolo by to na podporu zase účasti na športových podujatiach. Žiaľ, dépeháčka na vstupenky na športové podujatia zostáva 20 percent. Niežeby som bol teda fanúšik znižovania DPH, ale keď už sú tu dvere otvorené v podobe 10 %, tak pomohlo by to športu.
Pozitívne zmeny, naopak, ešte zakončím svoje vystúpenie, boli, pokiaľ ide o vzdelávanie športových odborníkov, pokiaľ ide o systém stredných športových škôl, pokiaľ ide o riešenie situácie pri tých malých zväzoch, ktoré si vzájomne možno aj tak trošku konkurujú v tom istom športe, taekwondo napríklad alebo box, takže to sú takisto možno drobné, ale pre týchto ľudí veľmi podstatné zmeny.
Chcem zároveň ešte, aby som nezabudol, podporiť pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, je ich veľmi veľa a kto to nesledoval, tak si povie, že čo je to za habaďúru, zákon bol zle pripravený, keď je veľa bodov v spoločnej správe. Pozor, práve naopak, to množstvo bodov v spoločnej správe svedčí o tom, že do poslednej chvíle tí, ktorí zákon pripravovali, boli ochotní debatovať o možno o maličkých zmenách, ale pre niekoho podstatných, respektíve o nejakých technických zmenách. Výčitka znovu na ministerstvo financií, ktoré ignorovalo tento proces a zobudilo sa, až keď bol vlastne zákon v parlamente, aj preto je množstvo zmien v spoločnej správe, pretože tí, ktorí mali konať skôr, sa zobudili, až keď bol zákon v parlamente.
A chcem ešte podporiť aj pozmeňovacie návrhy, ktoré ešte len prídu po mojom vystúpení, ktoré avizuje pán spravodajca kolega Petrák, respektíve myslím, že aj pán Goga bude mať pozmeňovacie návrhy, ktoré sú podľa môjho názoru dobré a podporil by som ich. Chcem podporiť aj pozmeňovací návrh kolegu Poliačika a ak ho predloží aj kolegynka Kiššová, ten sa týka napríklad masérov.
Pokiaľ ide a dea-flo-olympionikov, prepáčte, neviem to jednoducho to slovo vysloviť, tak ich pozícia je podľa môjho názoru dobre v súčasnosti ukotvená s tým, že sú fakticky pod krídlami paraolympionického výboru a ak sa dodržia dohody, ktoré boli povedané pri rokovaniach, tak si myslím, že nepočujúci, prepáčte, že to takto poviem, nepotrebujú nejakú vlastnú štruktúru, réžiu, ktorá je jednoducho drahá na to, aby plnili povinnosti, ktoré zákon potrebuje, aby plnili, tá réžia, právnici, štábna kultúra je relatívne vysoká na ten počet športujúcich a na to množstvo peňazí, ktoré tam potečie. Čiže tým, že budú zastrešení cez paraolympijský výbor, si myslím, že to postavenie je korektné a pri predpokladaných dobrých vzťahoch, verím, že ich majú, myslím si, že to netreba nejako špecificky upravovať.
Ďakujem, ja si myslím, že majú, ďakujem za pozornosť a poprosím ešte raz, podporte návrh zákona o športe. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, chcem podporiť znova a znova predložený zákon o športe, chcem poprosiť, aby ste ho podporili aj vy, či ste z vládnej strany, či ste z opozície, pretože ten zákon je dobrý, samozrejme, diskusia prebieha, ako vidno, pozmeňovacích návrhov je skutočne dosť, veľmi bohatá spoločná správa, pokiaľ ide o množstvo bodov. Samozrejme, je to výsledok toho, že sa veľmi zodpovedne o tejto téme diskutuje a zohľadňujú sa mnohé ešte pripomienky, niekedy možno na poslednú chvíľu, ale lepšie na poslednú chvíľu ako nijako.
Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré tu už zazneli, pán predseda parlamentu, zopakujem ešte raz, je dobré, že bude garancia v zákone, pokiaľ ide o štátny rozpočet, aby sa nemohlo stať, že by štátny rozpočet bol znižovaný, pokiaľ ide o kapitolu športu, to nebezpečenstvo tu totižto hrozilo, pretože z lotériových hier, lepšie povedané z Tiposu, každoročne bude pribúdať objem prostriedkov do športu a možno by nejaký šikovný minister financií v budúcnosti mal chuť oznámiť športovcom, veď máte prostriedky z Tiposu, tak vám znížim prostriedky zo samotnej kapitoly. To sa teda podľa takéhoto zákona, respektíve pozmeňovacieho návrhu stať nemôže, a preto je ten pozmeňovací návrh namieste, treba ho podporiť.
Pokiaľ ide o dobrovoľníkov, tak už som to povedal, množstvo ľudí sa pohybuje okolo športu, hlavne v menších kluboch pri organizácii rôznych súťaží, či už sú to kolektívne, individuálne športy, to je úplne jedno. A dnes, ak má ten dobrovoľník dostať vôbec nejakú odmenu, tak obvykle je to skutočne skromný peniaz. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás o kľud...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
A ak aj je, tak pre ten malý klub je to v každom prípade záťaž, je rád ten klub, že niečo vôbec zoženie, a keď z toho má ešte platiť odvody alebo daň, tak o to horšie. Čiže tým, že sa cez zákon o dobrovoľníctve umožní takáto úprava, tak mnohí, mnohí organizátori športových súťaží, funkcionári športových klubov a množstvo ľudí to privíta. Dôležité je aj to si uvedomiť, že je to definované ako náhrada za stratu času, je to obmedzené výškou minimálnej hodinovej mzdy, čiže skutočne nemôže ísť o nejaké premrštené čiastky alebo nejaké úniky a celkovo za rok je to obmedzené sumou 500 eur, čo skutočne nie je veľa. Ten prínos z hľadiska administratívy – či klubov, zväzov, ale aj štátu pri kontrole a podobne – je tam tak isto vysoký a treba si to skrátka uvedomiť a podporiť to.
A ak tu teda zaznelo, že prečo takéto výhody by nemali mať dobrovoľníci alebo sponzori, keď prejdeme k téme sponzori aj v iných odvetviach, napríklad v zdravotníctve, v školstve, v kultúre a neviem kde ešte všade inde. Ja som za to, aby takéto výhody boli aj v iných oblastiach spoločenského života a podobne, ale vtip je v tom, že podľa zákona o športe či sponzorské príspevky, či tieto náhrady pre dobrovoľníkov budú všetky do posledného centu zverejnené v informačnom systéme, bude zverejnené, kto to dostal, prečo to dostal, čo robil a v prípade sponzorského, akým spôsobom ten klub alebo ten športovec tie peniaze použil. A pri sponzorskom nemôže byť ten sponzorský príspevok použitý na odmenu alebo plat športovca, odborníka, ale na to, na tú infraštruktúru, ktorú on k tomu športu potrebuje, či športovec, alebo klub. Čiže to nie sú len tak poskytnuté finančné prostriedky, bude to transparentné, bude to výsostne účelové.
Takže nech sa páči, nech toto funguje aj v kultúre, ale nech najskôr sa zavedie v kultúre takýto informačný systém. Nech je to v zdravotníctve, ale nech sa v zdravotníctve najskôr zavedie takýto informačný systém. Nech je to v školstve, ale nech si tam zavedú školy, respektíve ministerstvo školstva takýto informačný systém.
Ja vysoko oceňujem, že zákon o športe okrem toho, že prináša výhody a poriadok do športu ako takého, že prináša takýto významný filozofický prvok, ktorý nech je príkladom pre tých všetkých ostatných, ktorí by to tiež radi využili. Treba to aj v iných sférach tak zorganizovať, pripraviť, legislatívne upraviť, ako to upravuje pre šport zákon o športe. (Hluk v sále.)
Pokiaľ ide o sponzorské..., no neviem, pán predseda, asi to predsa len prerušíme.

Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi predsedovi parlamentu za prednesené pozmeňovacie návrhy. Ja som stopercentne za a budem presviedčať aj tých, ktorí presvedčení nie sú, aby za boli a poviem to v rozprave prečo.
Takže tu len veľmi stručne: garancia prostriedkov zo štátneho rozpočtu je to, čo športovci ešte potrebovali doplniť do zákona, je veľmi dobre, že sa to tam dostáva. Dobrovoľníci, to je jednoducho skvelá vec, ktorú uvítajú mnohé malé, s prepáčením, dedinské kluby, nebudú mať starosti s administratívou, nebudú mať starosti s nejakými potenciálnymi odvodmi, pretože aj z 5 eur odmeny platiť odvody, ono sa to nazbiera a najmä to komplikuje život.
A nosná os zákona, tak ako ste, pán predseda, zdôraznili a už to bolo povedané niekoľkokrát, je informačný systém. Čiže keď by aj, v úvodzovkách, niekto závidel športovcom, že získavajú takéto výhody, čo sa týka sponzoringu, čo sa týka dobrovoľníkov, zákon o športe si, prosím, uvedomme tí, ktorí možno šport tak nesledujú a nemajú tak v láske, je vlastne pilotný projekt v tejto spoločnosti a zavedenie informačného systému ako chrbtice, na ktorú sa všetko naväzuje, je neuveriteľné, nesmierne dôležité, a to je hlavná pointa. Čiže keď napríklad ľudia v kultúre povedia, aj my chceme sponzoring ako daňový výdavok, ja im poviem, nech sa páči, zmeňte si zákon príslušný tak, aby bol zavedený informačný systém v kultúre, v zdravotníctve a neviem kde, kde sa môžem ja ako občan kedykoľvek pozrieť a pozrieť sa, ako kto sponzoroval, ako kto bol dobrovoľníkom a podobne.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený prítomný pán minister, chcem hovoriť k dvom veciam. Odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku a odpočítateľná položka. Nemám pripravený žiadny pozmeňovací návrh, dokonca ani nebudem navrhovať vrátenie zákona predkladateľovi, lebo nech už je, ako je, ale výhrady mám.
Takže najskôr k podielom na zisku. Sú tu dve zmeny, ktoré v podstate možno vnímať pozitívne na prvý pohľad, a to je oslobodenie alebo vyňatie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie z likvidačného zostatku a ďalej v prípade dividend z akcií, ktoré sú obchodovateľné na akciových burzových trhoch či doma, či v zahraničí. Takže, samozrejme, z hľadiska filozofie, čím menej odvodov sa platí, čím je toho menej, tak tým lepšie. S tým sa dá súhlasiť. Ale je to dané ako výnimka. To znamená, aj naďalej sa vo všeobecnosti platí poistné z podielov na zisku, pribúdajú alebo zavádzajú sa vlastne prvé dve výnimky, zatiaľ to bolo z tohto pohľadu čisté, likvidačný zostatok a dividendy z obchodovateľných akcií.
Každá výnimka znamená otvorenie väčšej či menšej diery v zákone. Ja to vnímam tak, a potom mi tu často ľudia vyčítajú, hlavne teda zo strany SMER poslanci, že ľuďom hovorím o tom na seminároch, aké sú zákony deravé a ako to môžu využiť. No tak jasné. Pán minister, tak ja už teraz hovorím na svojich seminároch, aby to bolo jasné, aby ste sa to nemuseli dozvedať z druhej ruky, že máme v zákone o zdravotnom poistení novú dieru, pokiaľ ide o podiely na zisku. Zdravotné poistenie sa neplatí z podielov na zisku, teda ono to nie je ten originálny podiel na zisku, ale neplatí sa z likvidačného zostatku.
Takže ak podnikateľ nevie, ako si vybrať zisk zo svojej firmy bez toho, že by z toho platil 14 % zdravotné poistenie, tak je tu návod. Treba firmu dať do likvidácie, zlikvidovať ju, zrušiť ju a ten likvidačný zostatok – či to bude 100-tisíc alebo 50-tisíc alebo 10-tisíc eur – si ten podnikateľ zoberie. Nikto sa ho nebude pýtať na to, aké bolo základné imanie alebo koľko do toho vložil. Skrátka všetko, čo si vyberie cez likvidačný zostatok, má bez odvodov na zdravotné poistenie. No skvelá správa, skvelá správa pre tých, ktorí si nevedia dať inak rady! Nechcem tu rozvádzať detaily, ale verte mi, že ľudia to budú využívať.
Druhá vec, dividendy z akcií. No tak ja sa pýtam, tak z akcií obchodovateľných na burzách, z týchto dividend sa zdravotné poistenie platiť nebude, fajn, ale ako k tomu príde ten malý slovenský podnikateľ, ktorý si založil eseročku, aby sa takýmto spôsobom uživil, aby nebol na krku štátu, zvolil si toto riešenie, túto cestu, on musí z vytiahnutého zisku platiť zdravotné poistenie. Akcionár v nejakej firme, akciovke, ktorá je kótovaná na burze, tak platiť nebude. Je to jednoducho z tohto uhla pohľadu zase zvýraznenie toho rozmeru, ktoré tu štyri roky presadzujete, raz jeden, raz druhý, raz tretí s premiérom na čele, dusiť a dusiť malých slovenských podnikateľov.
Čiže vy sami uznávate, že 14 % do výšky tých zhruba 50-tisíc ročného maximálneho základu z dividend je nie asi celkom v poriadku, a rušíte to pri akciách obchodovateľných na trhoch. Ale necháte to úplne v pohode, pokiaľ ide o malých slovenských podnikateľov, ktorí majú nejakú eseročku a týmto spôsobom sa snažia uživiť. Tak neviem, či to je normálne. Čiže malých slovenských podnikateľov necháme v nevýhodnej pozícii, tých, ktorí obchodujú s akciami na burzách, tak tých oslobodíme. Neviem, neviem, či to náhodou nie je šité na mieru istým finančným skupinám a podobne. Ale dobre, nebudem sa púšťať do týchto špekulácií, rozhodli ste sa takto, tak nech tak teda je.
Len berte na vedomie, že menší, malí slovenskí podnikatelia nebudú na vás spomínať s láskou, keď si uvedomia, že čo ste mohli urobiť a neurobili ste. Napríklad ste mohli urobiť to, že ste mohli vrátiť sadzbu poistného zo súčasných 14 % na pôvodných 10 %, s ktorými ste vlastne zákon preberali, keď ste nastupovali, teda nie vy konkrétne do vlády, ale strana SMER, keď v roku 2012 vládu preberala. Vtedy bola sadzba 10 %, zvýšili ste to na 14. Toľko k prvej téme.
Druhá vec, ktorá je zrejme vážnejšia pre bežných ľudí, odpočítateľná položka. Prvé, čo mi vadí a čo som tu už niekoľkokrát spomínal, odpočítateľná položka v tej možnej maximálnej výške zo zákona, 380 eur mesačne alebo 4 560 ročne, sa touto novelou nemení. V poriadku, vy ste to avizovali vlastne už pred rokom, keď sa odpočítateľná položka zavádzala, že nemáte zrejme v budúcnosti úmysel ju zvyšovať, a preto ste ju pred rokom ani nenaviazali na existujúcu sumu minimálnej mzdy, ale povedali ste do zákona, že to skrátka bude 380 eur. Ja som sa teda pýtal vtedy, prečo tam nie je uvedené, že odpočítateľná položka je vo výške aktuálnej platnej mesačnej minimálnej mzdy, pretože som tušil to, čo vyparatíte, a vyparatili ste to práve teraz, že nebudete odpočítateľnú položku zvyšovať pri raste minimálnej mzdy, no a máme to pekne tu. Čiže odpočítateľná položka zostáva 380 eur, nenavrhuje sa ani nebude žiadna zmena, žiadne zvýšenie. Ale blahosklonne vaša vláda nariadila zamestnávateľom cez nariadenie vlády, ono sa to aj tak pekne volá, nariadenie vlády zamestnávateľom o zvýšení minimálnej mzdy na 405 eur. To znamená, že ten zamestnanec a jeho zamestnávateľ, ktorý má ešte stále minimálnu mzdu platnú pre tento rok 380 eur, zatiaľ ešte stále zdravotné poistenie fakticky neplatí, pretože pri mzde 380 eur celú túto mzdu vykrýva odpočítateľná položka 380 eur. Čiže výsledný základ zamestnanca, zamestnávateľa je 0 a preddavok na poistné, respektíve poistné je tiež 0. Ale čo sa stane od nového roku?
Od nového roku zamestnávateľ musí zvýšiť mzdu na 405 eur, odpočítateľná položka sa ale v tom svojom maxime nemení. No a čo sa bude diať? Pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje, trošku teda odbočenie. Vysvetlím, ako to funguje. Maximálna suma odpočítateľnej položky zostane 380 eur, podľa zákona platí, že ak príjem zamestnanca presiahne tých 380 eur, a on presiahne, pretože príjem zamestnanca sa zvýši na 405, tak potom výšku toho rozdielu mzdy nad 380 eur, o dvojnásobok toho rozdielu sa odpočítateľná položka, predstavte si, zníži. Čiže zamestnancovi mzda vzrastie na 405, skvelé, to je teda o 25 eur viac ako 380 eur. 25 krát dva, počítame dvojnásobok, je 50 a odpočítateľná položka u tohto zamestnanca z 380 eur klesne na 330. Čiže niežeby kopírovala rast tej mzdy, ale práve naopak. Ona vlastne pri tomto mechanizme klesne na 330, čiže výsledný vymeriavací základ zamestnanca zamestnávateľa bude mzda 405, odpočítateľná položka 330, zostáva nám tam 75 eur zrazu, zrazu nám tam vyskočí 75 eur, doteraz to bola nula, a z tých 75 eur teda zamestnanec 4 %, no dobre, sú to len 3 eurá, a zamestnávateľ 10 %, to je 7,50. Čiže treba to vnímať komplexne. To zvýšenie minimálnej mzdy cez nariadenie vlády na 405 eur neznamená pre zamestnávateľov len vyššiu, len ten čistý náklad na zvýšenú mzdu, ale znamená to okrem zvýšenia sociálnych odvodov zrazu skok zdravotných odvodov z nula na 7,50.
Poviete si, 7,50, to nič nie je. Ale keď jedno, druhé, tretie spočítate, tak ten nárast nákladov zamestnávateľa je teda razantne vyšší ako len 25 eur, ako len tá samotná minimálna mzda. A, samozrejme, aj čistý príjem toho zamestnanca nevzrastie tak, ako by si niekto možno myslel, vláda mi zvýšila minimálnu mzdu o 25 eur. V čistom sa totižto mzda zamestnanca zvýši len o 16 eur necelých, o 16 necelých eur.
A čo je najväčší vtip celého tohto riešenia, v úvodzovkách, aj vtip v úvodzovkách, aj riešenia v úvodzovkách, je to, že najviac na tom zarobí vláda. Prečo? Pretože tým zvýšením minimálnej mzdy síce vzrastie čistý príjem zamestnanca o necelých 16 eur, ale príjem vlády do štátneho rozpočtu z vyššej dane, lebo vyššia mzda je vyššia daň, z vyšších odvodov do Sociálnej poisťovne a zrazu z vyskočených odvodov do zdravotných poisťovní, táto suma sa bude pohybovať v závislosti od toho, či tá firma je v zisku a platí daň právnickej osoby, alebo nie je, v rozmedzí niekde od 14 až do 23 eur. Čiže v mnohých prípadoch získa tým zvýšením minimálnej mzdy viac štát plus poisťovne ako ten občan. A to je teda naozaj zlý vtip.
Keby ste tlačili, pán minister, na to, aby sa odpočítateľná položka zvýšila na tých 405 eur, tak by sa toto takto nedialo. Bolo by to úplne v inej rovine. Žiaľ, nestalo sa.
Čiže, aby bolo jasné všetkým tým zamestnancom, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, vláda vám nedala nič. Vláda vám, práve naopak, zobrala viac, ako vám berie teraz. A dajte si pozor na to, či pri tom zvýšení nákladov, ktoré čaká zamestnávateľa, vôbec vás ten zamestnávateľ bude schopný zamestnávať po Novom roku. Pretože ak ste vlani zvyšovali minimálnu mzdu z 352 na 380 eur, čiže porovnateľné zvýšenie ako je teraz, tak vlani to bolo plne kompenzované zavedením odpočítateľnej položky. Plne, do posledného centa. Čiže vtedy sa celkové náklady zamestnávateľov nezvýšili ani o cent. To je fakt, a to bolo dobre. Čiže vlani zamestnávatelia to zvýšenie minimálnej mzdy prežili spolu so svojimi zamestnancami absolútne bez problémov. Lenže teraz je to úplne v inej rovine. Možnože vám je to jedno, veď po vás príde ďalšia vláda a nejaký iný minister práce sa bude škrabať poza hlavu, prečo mu stúpa nezamestnanosť.
Ďalšia vec, čo týka odpočítateľnej položky. Veľmi dobre si spomeniete, tí, ktorých sa vás to týka, však, páni hore?, že som vlani s vami rokoval a snažil som sa vás presvedčiť, aby technický postup pri výpočte odpočítateľnej položky bol taký, aký ste teraz dali do novely, pokiaľ ide o proces ročného zúčtovania. Už to tam mohlo pred rokom byť. Vykašlali ste sa na to a teraz to dávate po roku cez takúto novelu. Povedal by som si, že no dobre, aspoňže po roku ste to spravili. Lenže, páni a pán minister, po prvé, je úplný nonsens, aby sa technicky inak počítala odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní a inak pri výpočte preddavkov. To je, no tlačí sa mi na jazyk slovo že blbosť, idiotina a podobne, ale je to jednoducho tak.
Skrátka nemôže byť zásadne iným spôsobom počítaná nejaká vec pri výpočte preddavkov a pri výpočte poistného v ročnom zúčtovaní. To ako keby ste povedali, že v tých preddavkoch bude sadzba, čo ja viem, 13,1 % a v ročnom zúčtovaní 14. Prečo? No lebo. Lebo ste sa vy na ministerstve zdravotníctva tak rozhodli. To po prvé.
A po druhé, to, že ste túto zmenu pri ročnom zúčtovaní de facto urobili retroaktívne, pretože sa má týkať ročného zúčtovania za rok 2015 už, spätne, tak tým poškodzujete zamestnávateľov a zamestnancov. Ono tá operácia nie je neutrálna. To vy dobre viete. Dobre viete, že budú ľudia, ktorí touto zmenou budú poškodení, pretože to bude rátané inak ako pri preddavkoch, a pár ľudí, nebudú ich desaťtisíce, možno stovky, možno desiatky, ale budú zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí budú prekvapení z toho, že budú mať nedoplatky v ročnom zúčtovaní. A prečo? Preto lebo ste zmenili techniku toho výpočtu.
Aby bolo pre záznam jasné, o čom hovorím, zdržím vás teraz ešte minútu tým, že poviem príklad. A páni, overte si, že ten príklad je dobrý.
Pán Vladimír mal v roku 2015 príjem v zamestnaní v pracovnom pomere 3 000 eur. Okrem toho mal príjem z dohôd 2 060 eur. Spolu dosiahol za rok 2015 príjem 5 060 eur. V ročnom zúčtovaní za rok 2015, keby sa vykonalo po starom, bez tejto novely, by to šlo takto: Odpočítateľná položka by bola daná ako suma 4 560 eur mínus dvojnásobok rozdielu príjmu, to je dvakrát 500, je ten rozdiel príjmu nad 4 560, čiže odpočítateľná položka by vyšla v prvom kroku na sumu 3 560 z dôvodu, že sa teda kráti o dvojnásobok rozdielu celkového príjmu zamestnanca a sumy 4 560 eur. Ďalej sa odpočítateľná položka z tých 3 560 v ďalšom kroku po starom zníži na 3 000 eur, a to z dôvodu, že príjem zamestnanca v pracovnom pomere bol len 3 000 eur. Čiže výsledok po starom by bol odpočítateľná položka 3 000 eur.
Ako to bude po novom, po tejto novele? Tak po prvé, odpočítateľná položka sa najskôr upraví na výšku toho nízkeho príjmu z pracovného pomeru, to znamená na 3 000 eur, a potom sa bude krátiť o dvojnásobok toho rozdielu príjmu nad 4 560, čiže 3 000 eur mínus dvakrát 500 je 2 000. Čiže po novom vyjde odpočítateľná položka len 2 000 eur. Po starom by vyšla 3 000, po novom vyjde len 2 000, to znamená, po novom spätne, retroaktívne je to o 1 000 eur na odpočítateľnej položke menej, a tým pádom je asi jasné, že o 1 000 eur, naopak, vzrastie vymeriavací základ zamestnanca v ročnom zúčtovaní. Takže tým pádom zamestnanec bude mať nedoplatok 40 eur, zamestnávateľ bude mať nedoplatok 100 eur. Toto sa nesmie stať! Lenže toto ste napísali do zákona!
Ja nebudem dávať podanie na Ústavný súd, už mám toho dosť, už tu tých podaní bolo naozaj veľa, netreba dávať ešte ďalšie. Je to vizitka vašej neschopnosti, toho, akí ste zadubení, ako nedokážete počúvať a akým spôsobom robíte legislatívu!

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, je tu jednoduchá zrozumiteľná novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa materské zvyšuje z doterajších 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu, čiže, jednoduchšie povedané, predošlej hrubej mzdy. Je to, samozrejme, pozitívna zmena. Ďakujem, pán minister, že ste si aspoň na konci vášho vládnutia spomenuli touto cestou na mladé rodiny. Určite takúto zmenu podporujem. A, samozrejme, teší ma aj to, že toto zvýšenie sa vzťahuje nielen na tie matky, ktoré pôjdu, alebo otcov, ktorí pôjdu na materskú po novom roku, ale aj na ľudí, ktorí už materské dnes poberajú a budú ešte poberať aj po novom roku, teda vlastne automaticky zvýšené materské. Samozrejme, dobré je aj to, že nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa túto agendu, samozrejme, zvládne za nich. Takže to by bolo veľmi jednoduché. Je to fajn, podporíme to, určite ja a, myslím si, aj náš klub, neoficiálny klub.
Len pre vašu informáciu, kolegyne, kolegovia, aby ste teda správne aj chápali tú veľkorysosť pána ministra, tak neviem, či sledujete, akým spôsobom funguje Sociálna poisťovňa. Máme tu pána generálneho riaditeľa, mimochodom? Nemáme ho tu, škoda. Takže pre vašu informáciu, v roku 2012, ja teraz vlastne citujem zo stránky Sociálnej poisťovne výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne, výdavky na nemocenské dávky celkovo, čiže nielen materské, ale aj ďalšie dávky boli 428 mil., v roku 2013, rok na to asi by ste čakali, že teda bude to viac, nie, je to menej, 399 mil., pokles, pokles o skoro 30 mil. A za rok 2014 čiže za minulý rok asi budete teda čakať s tým, že, aha, už sa zdvihli tie výdavky. Nie je to tak. Znova klesli na 380 mil. Čiže za dva roky alebo za tri roky nám to kleslo. Sociálna poisťovňa takýmto nejakým spôsobom ušetrila 48 mil. eur medziročne. Čiže z tohto pohľadu pridávate, plus-mínus je to nejakých 10 mil., pán minister, však tých 5 % plus na materskej je z čoho pridať, pretože, ako vidíme, tento vývoj pri čerpaní fondu nemocenského poistenia, tak ekonóm by povedal, vyslovene pozitívne to je, tie výdavky klesli, takže sme ušetrili, tak môžeme z toho dať ženám matkám alebo aj otcom, ktorí využívajú možnosť ísť na materskú.
Aby tá informácia bola úplná, tak pokiaľ ide o príjmy do fondu nemocenského poistenia, koľko sa teda vyberie na odvodoch, tak v roku 2012 to bolo 450 mil. zaokrúhlene a v minulom roku to bolo 550 mil. Čiže na strane príjmov tu dochádza medziročne k približne 50-miliónovým nárastom, za tie dva-tri roky to bolo teda plus 100 mil., ale tie výdavky klesli o 48 mil. Takže keď to celé zrátame, tak vlastne Sociálna poisťovňa v oblasti nemocenského poistenia si vytvorila budget 148 mil. eur, zaokrúhlene 150 mil. A keď si vezmeme, že minulý rok sa na materské vyplatilo 117 mil., tak keby som bol teraz akože sociálne naozaj „cítiaci“, tak by som materské zdvojnásobil, pretože peňazí je na to jednoducho dosť, hej, 117 mil. krát 2, to je ďalších 117 mil., ale Sociálna poisťovňa za dva roky takto ušetrila alebo získala 150 mil. Takže je z čoho to dávať. A tých 5 % zvýšenia materského, tých 10 mil., ktoré to robí, to je naozaj malina.
No, dobre, keď nad tým naozaj rozmýšľam z iného pohľadu, tak na materské teraz pôjde 10 mil., ušetrilo sa 150 mil., zostáva 140 mil., kde tých 140 mil., prepánajána, je? Pán minister, veď s tým niečo urobme. Ja by som napríklad navrhoval znížiť tie odvody. Čo vy na to poviete? To je minimálne o 1 %, možno o 2 % nižšie, živnostníkom znížme minimálny základ. Keby sme živnostníkom znížili minimálny základ, páni moji, máte 200-tisíc voličov. Čo vy na to poviete? Ešte je čas, ešte tu pár dní budeme sedieť. Tých 140 mil. je niekde v lufte. Tak aby som vás nenapínal, tých 140 mil. ide, samozrejme, na starobné dôchodky, pretože tak ako je prebytkový, vysoko prebytkový, ako sa ukazuje, fond nemocenského poistenia, tak je tak vysoko deficitný, ešte viac vysoko ako tam deficitný fond dôchodkového poistenia. Čiže tam to ide, hej. Ak to nejde do nejakých alobalových obalov, tak to ide tam, dobre.
Poprosím ešte, pán minister, o druhú tému, ktorá nesúvisí so zvyšovaním materského, ale súvisí so zákonom o sociálnom poistení. Ani vy ste tu neboli. A, bohužiaľ, nejako to vyšlo, že ani ja som tu nebol, keď sa rokovalo o novom zákone, o pomoci najmenej rozvinutým okresom, ktorý je teda už schválený, ako áno, ako nie, stalo sa, že cez spoločnú správu výborov sa do tohto zákona dostal článok II tuším, článok III, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnom poistení, dobre, zákon o sociálnom poistení. To je naša spoločná téma. Prešlo to cez spoločnú správu, tam bol garantom hospodársky výbor, ak sa nemýlim, cez sociálny výbor to vôbec nešlo. Ale, skrátka, dobre, v schválenom zákone o pomoci najmenej rozvinutým okresom máme vlastne novelu zákona o sociálnom poistení. Určite viete, o čom hovorím. Tam teda ide o to, že takzvaná odvodová úľava sa priznáva občanovi, ktorý má trvalý pobyt v tom najmenej rozvinutom okrese (napríklad Rožňava, Trebišov, Svidník a podobne) za podmienky, že bol v evidencii nezamestnaných najmenej šesť mesiacov. Vtip je teda v tom, že my máme v zákone o sociálnom poistení už tri roky zavedenú výnimku pri platení odvodov, tú takzvanú odvodovú úľavu, áno, kde jednou z podmienok na uplatnenie tej odvodovej úľavy, že ide o občana, ktorý bol najmenej 12 mesiacov v evidencii nezamestnaných. No a teraz sa vlastne do zákona o sociálnom poistení do tejto výnimky vnorila ešte ďalšia výnimka. Čiže máme výnimku a z tej výnimky je ešte výnimka. Čiže táto odvodová úľava sa prizná občanovi, ktorý má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese s tým, že stačí, aby bol len šesť mesiacov v evidencii nezamestnaných.
Tu, po prvé, mám výhrady k tomu legislatívnemu procesu, lebo takéto veci sa nerobia spôsobom, že zistíte po hlasovaní v mojom prípade, že takéto niečo sa stalo. Bol som z toho prekvapený, som teda nebol tu, priznávam, je to moja chyba, ale nešlo to ani cez výbor, ani nijako. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vy sám ste povedali niekoľkokrát v našich diskusiách a podobne, aj tu, myslím, na tejto pôde, že tá odvodová úľava žiadny zásadný význam nemá a zamestnanosť to príliš nepodporilo. Vždy ste hovorili o iných veciach, ktoré ste riešili, ktoré pomohli zamestnanosti. Ale odvodovú úľavu ste nikdy takto nespomínali. Čiže trošku sa čudujem, prečo práve týmto spôsobom ste chceli pomôcť tým najmenej rozvinutým okresom, pretože reálny život za tie roky ukázal, že to žiadna pomoc pre nikoho nie je. Tí ľudia to dokonca odmietajú, aby tú úľavu mohli mať, pretože si uvedomujú, že ten rok bez tých odvodov znamená, že ten rok sa im nezaráta do nároku na dôchodok, že nemajú tak nárok na nemocenské dávky a podobne, na dávku v nezamestnanosti. Čiže tí ľudia sami odmietajú to, čo voláme odvodovou úľavou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba pripomínam, že je 17.00 hodina...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
A skúsim to dokončiť za dve-tri minútky.
Chcem povedať teraz ešte tú najdôležitejšiu vec. Nech je to, ako chcete, dobre, aj vládnete, tak vládnite, len vás chcem upozorniť na jednu prekérnu vec. Tá odvodová úľava pre toho občana s trvalým pobytom v najmenej rozvinutom okrese sa skončí dňom, keď sa ten občan presťahuje napríklad z Rožňavy alebo Trebišova, dajme tomu, do Banskej Bystrice alebo do Bratislavy, čiže do okresu, ktorý už nespadá pod ten pojem najmenej rozvinutý okres. Keď dňom presťahovania 15. apríla sa nám ten občan presťahuje z Rožňavy do Bratislavy, v ten deň tá odvodová úľava sa končí predčasne. Ja by som strašne, ale naozaj strašne poprosiť, ide o prkotinku, ale technicky veľmi dôležitú, toto sa takto nesmie robiť, tá odvodová úľava nech, pre mňa, za mňa, sa skončí, ale nie 15. apríla, ale na konci mesiaca, nech ten celý mesiac je uzatvorený, tak ako je. Obrovsky tým komplikujete život všetkým zamestnávateľom, účtovníčkam, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam. Toto treba len zmeniť, nech od prvého dňa nasledujúceho mesiaca tá odvodová úľava sa skončí, hej. Len je to maličkosť, nič sa tým nestratí, nezíska, len kopa ľudí bude mať svätý pokoj a nebude riešiť zbytočnú robotu.
Čiže, pán minister, skúsme nájsť nejakú takú cestu, ako to teda ešte predtým, ako to bude účinné, alebo neviem, ako to spraviť, skúsiť to nejako ešte poriešiť, napríklad tak, že prerušíme túto rozpravu, ak by ste súhlasili, a skúsime nejako zmajstrovať pozmeňujúci návrh. Bude veľmi jednoduchý, ja ho mám len v hlave, nemám ho na papieri, nedalo sa to stihnúť pripraviť. Skúsme to urobiť. Ďakujem, tým končím.

Dobre, pán kolega, dobre, pán kolega. Ten súčasný stav je taký, že fakticky tá samospráva a odborári, ktorí sú tam, uzatvoria kolektívnu zmluvu, tam, kde teda sú, a rozhodnú tak, dohodnú sa tak, rozhodnú tak, že starosta bude mať nárok na príspevok na stravovanie. No, ale vtip je práve v tom, že občan v tej obci si vyhodnotí pôsobenie starostu aj na tom vašom príklade, to ste veľmi pekne povedali, ďakujem za to, či sa, s prepáčením, pachtí ešte aj za tými stravnými lístkami alebo či ich odmietne, hoci by si cez tie odbory, cez tú kolektívnu zmluvu túto výhodu vydobyť mohol. To je prvý rozmer, ktorý jednoducho namietam a hovorím, že nechajme to na občanov a na tú samosprávu, nech si v tom rozhodnú, ako uznajú za vhodné, a nech to voliči v tej obci zhodnotia. A druhá vec je, v tých malých obciach, kde jednoducho asi nie sú odbory, a tým pádom nie je možnosť uzatvoriť kolektívnu zmluvu, tak tam aj ten starosta zrejme ani nevykonáva, veď sám ste to povedali, tú funkciu tak, aby sedel v úrade najmenej tie štyri hodiny, kedy podľa Zákonníka práce je nárok na príspevok. Čiže o tých malých obciach sa jednoducho v tomto nebavme preto. Ony by vlastne toto si nárokovať nemali, tak ako tak.
A ešte jeden rozmer, hovorili ste vo vašom príspevku výlučne o príspevku na stravovanie, ale tam je ešte dovolenka. Veď ten najväčší náklad je mesačná dovolenka, ktorú dostane starosta zaplatenú bez toho, že by v tom úrade bol. Veď o tom sa bavme. To je náklad. Plus ten sociálny fond ešte, to ste vôbec nekomentovali.