Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k tomuto zákona, takže predkladám informáciu k nemu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali nasledovné výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Keďže mám len dve minúty, tak stručne.
Pán minister tvrdí, že keďže som veľa času venoval roku 2014, asi nemám problém s rokom 2015, asi ste ma nepočúvali celý čas, pán minister, pretože som avizoval, že to bola prvá polovica môjho vystúpenia a že sa prihlásim aj ústne a budem ústne reagovať veľmi podrobne na všetko, čo ste tu povedali teraz. Takže teraz len stručne na to najdôležitejšie.
Povedali ste, že som rozprával veľa o rizikách, ktoré ja vidím. Nesúhlasím. Nerozprával som o rizikách, ktoré ja vidím, ale o rizikách, ktoré vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré máte aj v písomnom dokumente. To sa týka všetkých rizík, o ktorých som hovoril, to sa týka aj toho, či konsolidačné úsilie v roku 2015 bude plne kompenzovať alebo nebude rok 2014, kedy bola prestávka.
Tvrdíte, že vy ste od nás prebrali štrukturálny deficit okolo štyroch, tak vám chcem, percent, tak vám chcem pripomenúť, že my od vás v roku 2010 okolo 7 %.
Ďalej hovoríte, že nesúhlasíte s tým, že sa zvyšuje riziko nesplnenia medium-term objectives, to zase netvrdím ja, to tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo sa týka fínt, v zásade odmietam, že by sme my robili finty podobné alebo s podobným zámerom, ako ich robíte vy. My sme robili opatrenia na vyčistenie verejných financií, to je pravda.
A vaša argumentácia, čo sa týka tých fínt, na ktoré som poukázal, je prečudesná, Hovoríte, že nedostatočná pružnosť výberu pre daňové prognózy, ale neviem, či viete, Výbor pre daňové prognózy sedel 20. novembra a 24. novembra, štyri dni na to bol výbor pre financie, na ktorom ste predložili o 300 mil. zvýšenie daňových príjmov.
A to isté platí o eurofondoch. Ak je to tak, že teda vy máte inú prognózu, ako je súčet ministerstiev pri eurofondoch, prečo to tak nie je pri výdavkoch ostatných? Však aj pri všetkých výdavkov ministerstvá chcú oveľa viac, ako vy im chcete dať, čiže to je, to nie je pravda.

Začnem kolegom Bublavým. Po prvé my máme nie právo kritizovať, my máme povinnosť kritizovať, pán poslanec. Ste už neviem koľko rokov poslancom, ak ste nepochopili, aká je úloha opozície, že je to kontrolovať a kritizovať vládu, tak vitajte v parlamente.
Po druhé. Že by som sa mal hanbiť. No, priznám sa, že keď vás počúvam, tak sa hanbím, ale nie za seba.
Po tretie. Súhlasím s vami, že ja by som takýto rozpočet určite nepripravil, to s vami, to s vami plne súhlasím.
Čo sa týka samospráv, chcem len pripomenúť, neviem, či ste boli už starostom, lebo vy ste asi aj starostom, vtedy, keď sme pripravovali fiškálnu decentralizáciu. Keď sme ju pripravovali, to bolo v roku 2003 alebo '4, '3, na sneme ZMOS-u sme dostali aj s premiérom Dzurindom strašný piskot a strašný krik a strašné odmietnutie. Rok na to, keď sme ju schválili a uviedli do života, mali sme standing ovation. Viete prečo? Pretože starostovia a primátori sa presvedčili, že fiškálnou decentralizáciou sme dali aj istotu, aj predvídateľnosť, aj viac zdrojov do samosprávy. Takže čo sa týka samosprávy ja, pán kolega, mám čisté svedomie.
A ak sme museli potom prijímať aj úsporné opatrenia, museli, tak sme ich museli prijímať preto v roku 2011 a '12, že vaša vláda v čase svetovej finančnej krízy mala najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Absolútne nezodpovedne rozhadzovala a dva roky po sebe mala deficity 8,5%. Preto sme potom museli stúpať aj na tú brzdu, takže by bolo dobre tieto veci si prípadne ozrejmiť, a potom púšťať silné slová o hanbení.
A posledná poznámka k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina a pán poslanec Kaník, lebo myslím si, že to bolo podobné. Ja si inak nemyslím, že pán poslanec Kažimír má až takú ľahkú úlohu, a ten rozpočet pre tento rok to dokazuje. On síce je vodičom verejných financií, ale má veľmi silného spolujazdca, ktorý podľa mňa, jeho prezidentské ambície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená kolegyňa, kolegovia, milí hostia, ja som síce už hovoril pred prestávkou, ale zistil som následne, že, samozrejme, predpokladám, že čistou zhodou okolností internetový prenos počas môjho vystúpenia nefungoval, nebol tu ani pán minister, zrejme nerátal s tým, že sa bude rokovať aj po 12.00 hod., takže ja by som veľmi stručne zopakoval, aby to mal pán minister z prvej ruky... (Reakcia z pléna.) Predpokladám. Ale napriek tomu, napriek tomu veľmi stručne zhrniem aj to, čo som povedal, a potom nadviažem aj s vecami, ktoré som ešte nehovoril.
Takže čo sa týka rozpočtu verejnej správy na rok 2015 až 2017, je to kľúčový dokument aj z hľadiska spravovania krajiny, ale aj z hľadiska vytvárania podmienok a predpokladov na to, aká bude Slovenská republika, aká bude slovenská ekonomika. Z hľadiska vytvárania predpokladov na to, či sa na Slovensku bude žiť lepšie, či bude viac práce, či bude vyššia životná úroveň, alebo nie. Z tohto pohľadu musím povedať, že ten rozpočet je premárnenou šancou, aj keď, samozrejme, má isté pozitíva, ale som presvedčený, že tie negatíva prevládajú.
Podľa môjho názoru štyri kľúčové predpoklady sú na to, aby sme zvyšovali našu konkurencieschopnosť a aby sa na Slovensku žilo lepšie. Sú to zdravé a dlhodobo udržateľné verejné financie, je to efektívny verejný sektor, je to zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a je to veda, technika, vzdelanie na, na vysokej úrovni.
Rozpočet je kľúčový dokument z toho pohľadu, že on ovplyvňuje všetky tieto veci buď priamo, alebo nepriamo, a tu musím konštatovať, že síce pozitívne je, že sa idú v roku 2015, ak sa naplnia predpoklady rozpočtu, čo je ale spojené s rizikami, že sa idú verejné financie ozdravovať po ročnej prestávke, to je síce pozitívne, ale negatívne je, že sa ani nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014, kedy sa stav a zdravie verejných financií zhoršili.
Čo sa týka verejného sektora, síce sa avizuje úspora cez projekt ESO, doterajšie skúsenosti, ale skôr nabádajú k skepse, takže uvidíme o rok.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, to sa zhoršuje a to, čo sa týka priamo verejných financií, zvyšuje sa daňové zaťaženie zhruba o 500 mil. eur ročne, 1,5 mld. za tri roky, takže zjavné zhoršenie.
A čo sa týka vedy, techniky, vzdelania z hľadiska, ani z hľadiska podielu na HDP, ani z hľadiska podielu na verejných výdavkoch nedochádza k rastu, dochádza k udržaniu toho podielu, čo pri stave, v ktorom financovanie v tejto oblasti je, tiež nie je dobrá správa, pretože sa nachádzame na chvoste medzi poslednými z hľadiska verejných výdavkov na túto oblasť.
Pán minister na začiatku rozpočet vychválil. Nemyslím si, že ten rozpočet je dobrý, samozrejme, platí, že mohol byť aj horší, ak by pán minister a vláda napodobnili niektoré juhoeurópske krajiny alebo ak by napodobnili sami seba spred roka, pretože rozpočet na rok 2014 bol vyslovene zlý, zhoršil zdravie našich verejných financií, znamenal prestávku v konsolidácii verejných financií, a to dokonca takú, že toto zhoršenie za rok 2014, ktoré už vláda priznala aj, že to bude horšie, ako bol plánovaný rozpočet, že deficit nebude 2,63, ale 2,9. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to môže byť dokonca až 3,4, a teda je evidentné, že rok 2015 ani nevykompenzuje tú prestávku, to zaostávanie v roku 2014. Hovoril som to na číslach, nebudem ich, nebudem ich opakovať.
Za zlé považujem, že vláda, ale aj minister financií osobne, pretože on zodpovedá za verejné financie, robí politiku plyn, brzda, plyn, teda skôr brzda, plyn, brzda, čo je, samozrejme, zlé z hľadiska rastu a rozvoja ekonomiky aj podnikateľského prostredia.
A spomínal som aj to, že hlavným dôvodom zrejme boli nenaplnené prezidentské ambície predsedu vlády Fica, prečo v roku 2014 sme mali prestávku, a teda konsolidácia v ďalších rokoch bude musieť byť omnoho, omnoho väčšia a nepríjemnejšia, čo môže byť dôvod na ďalšie špekulácie o skracovaní volebného obdobia a úteku od zodpovednosti, čo sú najnovšie správy a hity.
No a spomenul som aj to, že za veľmi zlé považujem, že minister financií používa niektoré finty, nazval som to finty a veľmi stručne teda zopakujem.
V zásade prvé dve znamenajú obchádzanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne obchádzanie dvoch výborov, Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy tým, že sa pozmeňovacím poslaneckým návrhom, ktorý ale bol evidentne pripravený vládou, zvýšili príjmy - aj príjmy, daňové príjmy - vo výške 300 mil. eur, a táto rezerva sa umiestnila vo Všeobecnej pokladničnej správe, aj tým, že sa, že rozpočet je síce založený na makroekonomickej prognóze, ktorú schválil Výbor pre makroekonomické prognózy, ale tá rátala s omnoho nižším čerpaním eurofondov, ktoré považujem za omnoho reálnejšie, ako sú tie, ktoré sú premietnuté do rozpočtu. Rozdiel je znovu výrazný, 1,3 mld. eur.
Ďalšou fintou je, že tak ako v tomto roku, aj v budúcom roku vláda predpokladá príjem z dividend, ako keby bola 100 % vlastníčkou dcérskych spoločností SPP, čo nie je pravda, a tak ako sa to nenaplní v tomto roku, nenaplní sa to ani v roku budúcom, napriek tomu vláda si to do rozpočtu napísala.
A finta č. 4, tým som končil svoje vystúpenie dopoludnia, spočíva v tom, že napriek tomu, že rozpočet predpokladá v budúcom roku historicky najvyšší pokles výdavkov zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť, napriek tomu rozpočet predpokladá znižovanie dlhu bez akýchkoľvek opatrení a vyrovnané hospodárenie. Zase bolo to tak v tomto roku, poukazovali sme na to, poukazovala na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už pre tento rok to ministerstvo priznáva, napriek tomu si to dáva do rozpočtu aj v budúcom roku a ešte naviac ministerstvo zmenilo postup, svoj postup tak, že už tento dlh zdravotníckych zariadení nezapočítava do verejného dlhu, a zmenilo teda prax v tom, že ho chce započítať, až keď sa bude uskutočňovať oddlženie, čo je, samozrejme, zmäkčenie pravidiel, doteraz sa to započítavalo v tom bežnom roku, kedy záväzky vznikli.
Myslím si, že tieto finty majú všetky vlastne jedného menovateľa, a to je snaha zmäkčovať si podmienky a vytvárať vankúš pre prípadné vyššie výdavky, ak by došlo k prekročeniu hranice 55 % HDP dlhu v budúcom roku, čo by znamenalo, že pre rok 2016, pre volebný rok by sa museli zmrazovať verejné výdavky na úrovni predchádzajúceho roka. Zjavne a jednoznačne ide o obchádzanie pravidiel a obchádzanie pravidiel, ktoré sú dokonca aj zahrnuté v ústavnom zákone pre rozpočtovú zodpovednosť.
Toto bolo teda veľmi stručné zhrnutie toho, čo som omnoho podrobnejšie hovoril vo svojom dopoludňajšom vystúpení. Dovoľte mi, aby som teda teraz pokračoval.
Ďalšia, spomenul som štyri veľké finty, teda obchádzanie daňového výboru, obchádzanie výboru pre prognózy, dividendy z SPP najmä a zdravotníctvo aj zmena metodiky započítavania dlhu zdravotníctva, ďalšia drobná finta je v tom, že pôvodne vymyslený a uplatnený jednorazový príjem z odvodu z podnikania regulovaných odvetví sa rozpočtuje aj ďalej. Takže tá jednorazovosť bude asi taká, ako bola dočasnosť pobytu spojeneckých vojsk na území Československa po roku ’68.
Na niektoré ďalšie finty upozorňuje aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad upozorňuje na nejasne formulované ciele v oblasti deficitu v rozpočtu nielen za rok 2015, čo ministerstvo vysvetľuje tým, že teda pripravovalo rozpočet podľa metodiky ESA 95, kedy sme prekračovali, teraz je pripravený podľa metodiky ESA 2010, kedy neprekračujeme, čo je fakt. Na druhej strane je tam nejasné formulovanie napriek tomu, pretože sú tam 2,3 % HDP, zároveň je tam rezerva 0,2 %, zároveň je tam rezerva na lepšie daňové príjmy a tá nejasnosť je, aj čo sa týka roku 2014.
Čo sa týka roku 2014, v rozpočte sa, napríklad ministerstvo uznáva, že deficit bude vyšší, že nebude 2,64, ale 2,93, zároveň ale tvrdí, že platí záväzok rozpočtového deficitu 2,6 bez toho, aby uvádzalo akékoľvek opatrenia, ktorými to chce z tých 2,93 na 2,6 znížiť. Takže platí to, čo tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že sú tam nejasne formulované ciele v oblasti deficitu rozpočtu.
Ďalšou výhradou rady je, že sa nerozpočtujú všetky príjmy a výdavky verejného sektora, a teda sťažuje možnosť porovnania rozpočtových údajov so skutočnosťou. A nerozpočtovaním všetkých výdavkov dochádza k selektívnemu zmrazovaniu. Na to by som chcel upozorniť najmä ministrov, pretože zjavne sa pristupuje rôzne k rôznym rezortom a zjavne pre niektoré rezorty sa vytvára mäkšie, jednoduchšie prostredie pri zmrazovaní a pri niektorých horšie. Naviac rozpočty sa často v skutočnosti, rozpočet výrazne líši, napr. v kapitole ministerstva vnútra pre rok tento, 2014, na zabezpečenie verejného poriadku je výrazný, výrazný nárast oproti pôvodne rozpočtovaným prostriedkom z inej položky rozpočtu.
Tak teraz by som prešiel k roku 2014 a potom by som rozobral rok 2015. Aký teda bude vlastne deficit v roku 2014? Ako som povedal, mal byť 2,63, ministerstvo predpokladá 2,97, zároveň ale tvrdí, že bude pôvodný, 2,63, bez toho, aby uvádzalo, akými opatreniami by to chcelo dosiahnuť. Naopak, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je predpokladaný deficit pre tento rok 2,9 až 3,4 %. Tu by som rád uviedol aj na číslach a zopakoval, prečo som presvedčený, že tá konsolidácia, že bolo veľmi zlým krokom a veľmi veľkou nezodpovednosťou, že vlastne konsolidácia v roku 2014 sa neuskutočnila a že teda sme mali konsolidačnú prestávku.
Na ilustráciu, to len opakujem, v roku 2011, v jedinom celom roku vlády Ivety Radičovej bolo konsolidačné úsilie 2,6 %, za tri roky vlády Roberta Fica, ak sa naplnia predpoklady samotnej vlády, čo nie je isté, ale ak sa naplnia predpoklady vlády, tak bude priemerné ročné konsolidačné úsilie za roky 2013, ’14, ’15, bude 0,7 % ročne, čiže 2,6 % ročne vláda Ivety Radičovej, 0,7 % ročne vláda Roberta Fica.
Ten rok 2014 je naozaj zlý a možno bude ešte horší a je teda evidentné, čo bolo dôvodom pre túto prestávku, čo, samozrejme, zvyšuje riziko splnenia nášho strednodobého, strednodobého cieľa, to je byť blízko vyrovnanému rozpočtu v roku 2017.
Pozrieme sa teraz na položky a, mimochodom, všetky čísla a údaje, ak by chceli byť spochybňované, čerpám z rozpočtu alebo z materiálov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo sa týka, čo sa týka jednotlivých položiek rizikových pre tento rok, je veľmi dobré urobiť si podrobnejšiu analýzu toho, v čom sú tie riziká nielen z hľadiska toho, aká je kvantifikácia odhadovaných rizík, ale aj z hľadiska iných hľadísk.
To prvé hľadisko, na ktoré by som chcel upozorniť, je pozrieť sa na to, čo boli identifikované riziká Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, analytikmi, opozíciou vlani a do akej miery sa naplnili. Pretože ministerstvo financií vlani pri schválení rozpočtu na tento rok tvrdilo, absolútnu väčšinu týchto rizík odmietalo. Tvrdilo, že to riziká nie sú. Veľmi dobre je analyzovať si, ako sa teda potvrdili alebo nepotvrdili odhady ministra financií a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je prvý dôvod, prečo je to dôležité.
Druhý dôvod, prečo je to dôležité, je ten, že ministerstvo v mnohých oblastiach opakuje znovu tie chybné kroky a tie dôvody tých rizík znovu opakuje, či je to v zdravotníctvo, či sú to samosprávy alebo či sú to dividendy. Znovu, či sú to emisné kvóty, znovu opakovanie tých istých príjmov, ktoré sú veľmi pochybné a veľmi, veľmi rizikové.
A tretí zaujímavý dôvod, prečo sa treba pozrieť hlbšie na tie riziká, ako sa napĺňajú riziká v tomto roku, je pozrieť sa na to, kto je zodpovedný za to. A v akom zmysle vláda alebo iné subjekty sú zodpovedné za negatíva, ale aj pozitíva toho vývoja verejných financií v tomto roku. A v tomto zmysle si myslím, že vyhodnotenie rizík rozpočtu za rok 2014 je v istom zmysle vysvedčením vlády. A preto chcem vás upozorniť na prílohu č. 1 dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde je vyhodnotenie rizík rozpočtu v roku 2014, kde nájdete odhad Rady rozpočtovej zodpovednosti tých rizík z decembra minulého roka, teda v čase schvaľovania rozpočtu, potom aktualizovaný odhad z mája 2014, kedy vypracovali svoje stanovisko, a potom aj odhad už terajší ministerstva financií, ako sa tie riziká, na ktoré rada, ale aj opozícia upozorňovala, ako sa napĺňajú. Ten, to vysvedčenie je veľmi zaujímavé a musím povedať, že nie veľmi lichotivé.
Ak by som... A ja som to urobil, ja som to urobil aj graficky, tie riziká a tie negatívne dôsledky, resp. dôsledky, ktoré negatívne riziká, ktoré sa naplnili, teda negatíva, kde je vláda zodpovedná za to, že tie negatíva sa naplnili, tie som označil červenou. Kde je to neutrálne, kde to bolo mimo vlády alebo sú tam buď plusy, a alebo mínusy, ale bolo to mimo vlády, to som označil oranžovou a to, kde je vývoj lepší, tak som označil zelenou. A môže za to vláda, je to vďaka vláde. Takto to zhruba vyzerá graficky. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.) Myslím, že to jasne vidieť, že tá červená výrazne, výrazne dominuje. Ak by som to mal teda povedať číselne, tak tých oblastí, ktoré boli, ktoré sú iné, ktoré teda sú iné, ako rozpočet predpokladal, ale nielen horšie, ale aj lepšie, kde sú odchýlky, tak tých oblastí je spolu 20. V dvoch prípadoch je to pozitívne, v dvoch prípadoch je to lepšie, ako vláda predpokladala a aj vďaka vláde. V troch prípadoch je to neutrálne a v 15 prípadoch je to horšie a všetkých týchto 15 prípadov je zodpovednosť vlády. Dovoľte, aby som to prešiel, lebo si myslím, že to má svoju vypovedaciu schopnosť.
Samosprávy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladala, že v samosprávach je riziko 120 až 180 mil. eur, ministerstvo tvrdilo, že žiadna, žiadne riziko tam nie je. Dnes už ministerstvo financií uznáva a do vyhodnotenia rozpočtu započítalo 117 mil. nižšie, teda prekročenie výdavkov samospráv oproti predpokladom z minulého roka.
Čiže tu musím, tu musím ale zdôrazniť, že to nie je zodpovednosť samosprávy. Lebo niekto by mohol povedať, dobre, ale to nie je chyba vlády, vláda to naprognózovala dobre, ale samospráva nedodržala obmedzenia, ktoré mala dodržať. Nie je to pravda, pretože je evidentné, po prvé upozorňovali na to nielen samosprávy, ale upozorňovali na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opozícia, analytici upozorňovali, že tie výdavky sú podseknuté a že sú nereálne podhodnotené a že nebude možné ich udržať. Naviac dokazuje to aj fakt, že čo sa týka samospráv, tie výdavky - najmä na investície - sú tak nízke, že už v posledných rokoch nepokrývajú ani odpisy, čo, samozrejme, je vec zlá, lebo aj z hľadiska čistého bohatstva sa tým zhoršuje čisté bohatstvo krajiny. Čiže hospodárenie samospráv – riziko naplnené, zodpovednosť vláda, pretože ten odhad bol zlý. Zlé je, že v roku 2015 ide vláda zopakovať presne to isté a to riziko je znova aj v rozpočte na rok 2015.
Zdravotníctvo. Nerozpočtovaný nárast záväzkov. Pôvodne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred rokom odhadovala, že to bude 50 až 100 mil. Samo ministerstvo financií dnes odhaduje, že to bude dokonca 177 mil. eur v tomto roku. Čiže nárast záväzkov zdravotníckych zariadení v tomto roku o 177 mil. eur oproti tomu, čo rozpočtovala vláda. Zase zodpovednosť jednoznačne vlády, pretože bola na to upozorňovaná zase aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, aj opozíciu, aj analytikmi, aj zdravotníkmi, že ten rozpočet je nereálny a že bez skutočných reformných a ozdravných opatrení ten deficit bude narastať a záväzky po lehote splatnosti budú narastať. Dnes to už uznáva aj ministerstvo vo výške 177 mil. eur.
Ďalej. Výpadok z predaja emisných kvót predpokladala Rada pred rokom, že to bude 50 až 100 mil., dnes ministerstvo financií priznáva že to bude 55 mil., čiže je to v tom intervale. Vtedy pred rokom ministerstvo tvrdilo, že žiaden výpadok nebude, že ten príjem je reálny. Ukázalo sa, že nebol, a zase je to jednoznačná zodpovednosť vlády, že nezrealizovala, že buď zle odhadla, alebo nezrealizovala, alebo kombinácia jedného aj druhého.
Ďalší. Nižší vplyv z reformy verejnej správy, ESO. Nižšie príjmy z predaja majetku a nižšie úspory z výdavkov. Rada odhadovala toto riziko na úroveň 50 až 100 mil. Samotné ministerstvo financií dnes priznáva, že výpadok bude 46 mil. eur. Čiže takmer sa naplnila spodná hranica odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hovorila o tom nielen rada, hovorili o tom zase opoziční poslanci viacerí vrátane mňa, ale aj iných, že to nie je reforma a že úspory neprinesie.
Ďalej. Presun nevyčerpaných prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania do ďalších rokov. Zase poukazovali na to všetci, že je to nereálne, tak ako na to poukazujeme teraz, napriek tomu, že to bolo nereálne rozpočtované v minulom roku, nereálne sa to rozpočtuje aj teraz.
Korekcie súvisiace s čerpaním Európskej únie – samo ministerstvo financií predtým nepriznané ako možné riziko. Ministerstvo financií dnes priznáva, že to bude len v tomto roku 80 mil. eur, inými slovami, že definitívne prídeme o 80 mil. eur za korekcie, teda za peniaze, ktoré nám budú odobraté za zlé čerpanie eurofondov. Rada predpokladá, že to bude viac, takmer dvojnásobne viac. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že to bude 150 mil. eur.
Ďalej neuznanie presunutých príjmov z dividend za príjem podľa metodiky ESA 95. Zase vec, na ktorú rada upozorňovala, aj ju kvantifikovala. Ukázala sa, že pravdu mala rada. Nižšie príjmy z dividend od Slovenského plynárenského priemyslu samo ministerstvo financií dnes uznáva, nie, tu nie je údaj o tom, či to uznáva alebo neuznáva. Aktualizovaný odhad rady je, že ten výpadok v tomto roku bude 131, v roku 2014 bude 131 mil. eur. Tu zopakujem, ide o to, že vláda sa stále tvári – aj ministerstvo financií –, že zinkasuje dividendy, ako keby štát vlastnil 100 % dcérskych spoločností SPP, pričom vlastní len 51 %.
Ďalej došlo k zmene preto, že mierne pozitívny vplyv mala zmena metodiky ESA 2010, ale to je neutrálne, zato to, to som dal oranžovým a to je prvá oranžová farba zatiaľ z toho, čo som, čo som hovoril.
Ďalej neplnenie daňových príjmov, digitálna dividenda, pokuty, samotný odhad ministerstva financií je, že sa nenaplnia príjmy vo výške 41 mil. eur. Jasná zodpovednosť – vláda a ministerstvo financií.
Ďalej je predpoklad, že môže dôjsť k výpadku z titulu výplaty nerozdelených ziskov súkromných poisťovní. To môžme povedať, že je neutrálne, že tam vláda pri súkromných zdravotných poisťovniach kompetenciu nemá.
Pozitívne, prvá pozitívna vec je, že časť týchto rizík je krytá lepším výberom daní. Odhad lepšieho výberu daní, odhad výboru pre daňové prognózy je takmer 500 mil. eur, 498 mil. eur.
Už ale ďalšia položka je úspora na spolufinancovaní a vyvolaných investíciách, kde ministerstvo financií odhaduje, že už ušetríme 191 mil. Čiže tu by sa zdalo, že napriek tomu som to vyčiarkol červenou jednoznačne preto, že síce ušetríme, ale ušetríme spôsobom, ktorý je pre krajinu a pre ekonomiku zlý, pretože po prvé budeme mať menej na investície, na výdavky, na rast zamestnanosti, na rozvoj, a po druhé zvyšuje sa riziko, že tie fondy môžu prepadnúť, keďže čím viac sa nečerpá a odsúva, tým viac fondov môže prepadnúť. Čiže hodnotenie negatívne, zodpovednosť – vláda.
Úspora zo sankcií ústavného zákona. Tým, že podľa pôvodnej metodiky sa prekračoval dlh 55 %, tak vláda musela zmraziť, usporila, ale to myslím, že jednoducho musela, pretože ústavný zákon to jednoznačne stanovuje ako povinnosť, takže to je neutrálne z hľadiska vlády.
Ďalej je tu druhý a posledný pozitívny vplyv vládnej politiky, a to je vplyv hospodárenia Železníc Slovenskej republiky, kde ministerstvo odhaduje 20 mil. eur, že by to mohlo mať pozitívny vplyv. A potom len samé negatívne.
Jednorazový príjem súvisiaci s odvodom z podnikania v regulovaných odvetví hodnotím ako negatívne jednoducho preto, že to mal byť pôvodne jednorazový odvod a teraz sa z toho stáva, zdá sa, dlhodobejší nástroj, takže svedčí o neschopnosti vlády aj dodržať slovo, ale aj riešiť problémy tak, ako ich riešiť treba.
No a nakoniec v tej tabuľke máte aj ďalšie zaujímavé položky, ktoré sa týkajú rizík z pohľadu čistého bohatstva bez vplyvu na saldo rozpočtu. Tu by som možno veľmi stručne vysvetlil, lebo nie vždy je zrejmé, o čo ide.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží, aj keď to nie je ľahké, merať, merať aj tzv. čisté bohatstvo štátu a merať aj to, ako transakcie, ktoré štát robí aj pri ozdravovaní verejných financií napríklad, či náhodou nie sú robené tak, že síce pomôžu krátkodobo, ale znížia čisté bohatstvo štátu. A tu, žiaľbohu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nie ja, tvrdí, že existujú štyri, všetky, samozrejme, negatívne riziká z hľadiska čistého bohatstva štátu, a to po prvé zníženie hodnoty majetku z dôvodu predaja majetku štátu v projekte ESO. Čistá hodnota pri predaji nehnuteľností napríklad, ktoré máme naviac, sa môže znížiť dvoma spôsobmi. Ten prvý spôsob je vtedy, keď sa predá nehnuteľnosť pod skutočnú trhovú cenu, a teda zmení sa forma aktív. Štát mal budovu, predá ju, získa finančné prostriedky, ale ak tie finančné prostriedky sú nižšie ako trhová hodnota tej budovy, tak na majetku svojom stratí. Má menej, ako mal predtým. Ale ešte je aj druhá možnosť, ako môže štát znížiť čistú hodnotu majetku, a to je vtedy, keď predá hoci aj za trhovú cenu, zmení sa len forma aktív, ale potom tie peniaze použije na bežné výdavky. Tým pádom vlastne štát v prvom kroku nestratí na čistom bohatstve, lebo to, čo má v nehnuteľnosti, má v peniazoch, ale tým, že minie tie peniaze, tak, samozrejme, sa zníži čistá hodnota majetku štátu, pretože ak by to nebol predal, alebo ak by tie peniaze investoval do niečoho, tak by čistá hodnota neklesla.
Mimochodom, týmto spôsobom, a to je ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť, keďže štát škrtá aj v investíciách na budúci rok a neplnia sa predpoklady eurofondov, sa vlastne znižuje čisté bohatstvo štátu aj tým, že sa žije z podstaty. Spomínal som, že v samospráve vlastne prostriedky a investície nepokrývajú ani odpisy, čo znamená znižovanie čistého bohatstva, čistého bohatstva štátu.
Ďalšia oblasť, kde sa znižuje čistá hodnota štátu, je z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov, to som teraz spomínal, potom je to predaj aktív podnikov, najmä Carga a použitie príjmov na bežné výdavky, to som vysvetlil, prečo to znižuje, a potom je to použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky a vznik podmienených záväzkov. Čo je zase, ak sa minú tieto peniaze na bežné výdavky, čo sa deje, znižuje to čistú hodnotu majetku štátu.
Takže vysvedčenie vlády z pohľadu tohto roka, z pohľadu roka 2014 vyzerá asi takto: 15 negatívnych, 2 pozitívne, 3 neutrálne. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.)
Pozrime sa na rok 2015. V roku 2015 až ’17, ale kľúčový je, samozrejme, rok 2015, na ktorý je rozpočet záväzný, tie ostatné dva roky sú skôr indikatívne. Takže prvé riziko roka 2015 je rok 2014. Spomínal som, že nielen podľa mňa, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže deficit v tomto roku byť nie 2,9, ale až niekde medzi 2,9 až 3,4 %. Samozrejme, čím horší výsledok v tomto roku, tým väčšie riziká pre rok budúci.
Čerpanie eurofondov na úrovni, na ktorej, na ktorej je asi reálne predpokladať ich čerpanie, a to, čoho sme svedkami doteraz, je jedným z obrovských zdrojov týchto rizík.
Čiže nezodpovedná rozpočtová politika v roku 2014 môže ohroziť naplnenie strednodobého cieľa v roku 2017. A konštatuje to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí, že konsolidácia sa presúva na roky 2016 a ’17 a že bez poľavenia v roku 2014 by stačilo v rokoch 2015 až ’17 menej ako polovičné konsolidačné úsilie oproti tomu, ktoré bude nevyhnutné kvôli tomu, že rok 2014 sme vypustili z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe.
Ďalší problém roka 2015 je dlh. Aj pán minister vo svojom vystúpení sa hrdil tým, že prvýkrát klesá dlh meraný ako podiel dlhu na HDP. To je síce pravda, treba ale povedať ale. Hrubý dlh síce klesol, ale klesol z dvoch dôvodov. Po prvé vďaka metodike ESA 2010 a po druhé kvôli použitiu hotovostnej rezervy na financovanie dlhu, čím sa znižujú likvidné aktíva v rokoch 2014 až '17 v priemere o 2,2 % HDP. Čiže čistý dlh, do ktorého sa nedajú započítať tie, tie aktíva, použitie hotovostnej rezervy, čistý dlh rastie ešte aj v roku 2014. A je aj logické, ak nám rastie deficit, a deficit nám rastie neustále, tak, samozrejme, nemôže klesať dlh.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na strane 20 svojho stanoviska tvrdí, citujem: "V prípade negatívneho vývoja sa môže deficit priblížiť k hranici 3 % HDP a dlh opätovne prekročiť 55 % HDP." Toto je, mimochodom, toto konštatovanie, že pri naplnení rizík môžme prekročiť 55 % hranicu dlhu, a to je konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je podľa môjho názoru hlavným dôvodom, prečo vláda a ministerstvo financií robia finty, ktoré robia, ktoré som spomínal. Umelé nafúknutie daňových príjmov aj výdavkov s tým, že výdavky sú držané v rezerve vo Všeobecnej pokladničnej správe, o 300 mil. eur, aby, keď sa bude musieť pripraviť rozpočet nie na vyššej výšky, ako bol rok 2015, pre volebný rok 2016, aby tam bol vankúš vo výške 300 mil., alebo nezapočítavanie dlhu zdravotníckych zariadení, ktorý evidentne bude narastať v budúcom roku do dlhu, aby to náhodou neprekročilo, alebo ďalšia vec, ktorú som ešte nespomínal, trvalý, vytrvalý nesúhlas vlády a ministerstva financií s výdavkovými stropmi.
Čo sú výdavkové stropy? Keď sa pripravoval zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak sa počítalo s tým, že budú zadefinované výdavkové stropy. Výdavkové stropy sú veľmi efektívny nástroj proti umelému alebo neefektívnemu zvyšovania výdavkov, pretože počítať to cez konsolidačné úsilie je po prvé, problematickejšie z hľadiska definície a po druhé, proste menej jasné a menej vynútiteľné. Ale akonáhle by existovali výdavkové stropy, čo by znamenalo, že aj pri lepšom ekonomickom vývoji a lepšom výbere daní sa nemôže minúť viac, ako je výdavkový strop, tak by to bolo oveľa efektívnejšie obmedzenie vlády proti plytvaniu, alebo ak chcete inými slovami, tlak na to, aby vláda konsolidovala.
Napriek tomu, že bola dohoda, ešte keď sme, ešte keď počas vlády Ivety Radičovej sme diskutovali za ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, bola zhoda na tom, že sa prijme a schváli zákon o výdavkových stropoch. Vláda nekoná, ministerstvo financií nekoná, mlčí. Myslím, že dôvod je aj tento. Ak by boli výdavkové stropy, také finty by nepomohli a ani lepší vývoj by sa nedal minúť, lepší príjem by sa nedal minúť ani finty, ktoré spomínam, by nepomohli.
Takže aké sú riziká pre roky 2015 až '17? Prvé spočíva teda v tom obídení výboru pre daňové prognózy a navýšení daňových príjmov poslaneckým návrhom zjavne, evidentne pripraveným na ministerstve financií.
Druhým rizikom sú riziká prognózy, o ktorých hovorí stanovisko Rady rozpočtovej zodpovednosti. Nebudem to opakovať. Vyplývajú z horšieho potencionálneho vývoja vonkajšieho prostredia, ale aj z toho, že keď sa vyhodnocovali doterajšie prognózy, tak sa ukázalo, vždy ten vývoj bol skôr horší ako lepší.
Čo je dôležité pri roku 2015, je to, že riziká, na ktoré vlani upozorňovala aj opozícia, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sa takmer plne naplnili. Veľmi podrobne som to, myslím, tu prezentoval a napriek tomu vláda väčšinu tých položiek rozpočtuje znova, väčšinu, teda znovu opakuje toto správanie, ktoré sa ukázalo ako absolútne nezodpovedné a ktoré sa ukázalo ako naplňujúce riziká. Ide o samosprávy – zase podhodnotenie výdavkov na úrovni okolo 100 až 200 mil., tie čísla sú zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – zdravotná starostlivosť 50 mil., dividendy SPP a Východoslovenských elektrární 169, predaj emisných kvót 52. Všetky tieto položky zhodou okolností teda boli aj v rizikách pre tento rok v rozpočte, ktorý sa schvaľoval vlani.
Ak si k tomu napočítate to, čo bolo schválené tým pozmeňovacím návrhom, a teda zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky a zvýšenie miezd v školstve, čo je zhruba 260 mil., a spočítate si tie riziká, ktoré identifikovala a kvantifikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak sa dostanete k rizikám alebo ku kvantifikácií rizík vo výške 631 až 731 mil. eur, čo nám, mimochodom, zvyšuje deficit z 1,98 najskôr na 2,3, to je odvodová odpočítateľná položka a mzdy, čo vláda schválila, ale tie ďalšie položky, ktoré kvantifikuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to zdvíhajú až na úroveň 2,8 až 3 % hrubého domáceho produktu. Inými slovami povedané, ak sa naplnia riziká, na ktoré Rada upozorňuje, riziká pre rok 2015, ktoré zhodou okolností sú takmer totožné s rizikami pre tento rok, ktoré sa naplnili, tak deficit nebude 2,3 %, ale bude 2,8 až 3,0 %.
Zase počul som aj argumentáciu, že nárast pre samosprávy je v rozpočte, avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne tvrdí, že "nárast pre samosprávy v budúcom roku oproti tomuto roku je spôsobený výlučne metodologickou nekonzistentnosťou." A ako som už spomínal, rozpočty samospráv nezabezpečujú ani, ani nepokrývajú, najmä rozpočty na kapitálové výdavky, nepokrývajú ani odpisy. A ďalej problém je v tom, že rozpočty pre samosprávy podľa môjho názoru vychádzajú z toho, že aj pre samosprávy platilo zmrazenie výdavkov podľa zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale to zmrazenie už neplatí, keďže podľa metodiky ESA 2010 nie sme nad hranicou 55 %, ale pod touto, pod touto hranicou.
Takže aby som zhrnul a uzavrel s tým, že chcem avizovať, že nechcel som hovoriť príliš dlho, aj keď som asi hovoril napriek tomu dlho, že vystúpim ešte ústne, kde sa budem venovať ďalším oblastiam, ale zatiaľ chcem teda skonštatovať, že tak ako sa napĺňajú riziká pre rok 2014, ktorý znamenal, žiaľbohu, prestávku v konsolidácii a výrazne komplikuje situáciu pre budúce roky, tak v rozpočte na rok 2015 až ’17 sú opäť riziká vo veľkej výške, ktoré, musím povedať, že je až zarážajúce, že sa tam znovu nachádzajú, keďže ide vo všetkých prípadoch o totožné oblasti, ako boli identifikované v tom pre tento rok, a naplnili sa pre tento rok. Zároveň musím konštatovať, že vláda a ministerstvo financií používa pri tohtoročnom rozpočte aj novinky, ktoré som nazval fintami, kde obchádza výbory, teda obchádza ustanovenia zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne obchádza výbory, Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy.
A to, čo považujem za najzásadnejšie, je, že síce vláda sa pokúša v tom roku 2015 ozdraviť verejné financie a predpokladané konsolidačné úsilie by malo byť plusové, čo treba oceniť, na druhej strane ale to robí spôsobom, ktorý nezabezpečuje dlhodobé ozdravenie verejných financií. Mimochodom, aj konštatovanie pána ministra tu ráno, že sa zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií, nie je pravdivé. Minimálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť síce netvrdí, že sa zhoršuje, ale zároveň tvrdí, že sa neprijímajú žiadne opatrenia, ktoré by zlepšovali. Čiže v najlepšom prípade ostáva táto dlhodobá udržateľnosť nezmenená.
Ak sa však ale pozrieme na čisté bohatstvo štátu, ako sa vyvíja čisté bohatstvo štátu z hľadiska verejných financií, tak tam sa to skôr zhoršuje. Takže z tohto pohľadu je síce znižovanie deficitu a ozdravovanie verejných financií pre rok 2015 krokom dobrým smerom, a, chvalabohu, za to v porovnaní s tým, čo sa dialo v roku 2014. Ale ani z hľadiska veľkosti tejto konsolidácie, ale najmä v súvislosti s ďalšími vecami a súvislosťami, na ktoré som poukázal vo svojom vystúpení, som presvedčený, že tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom a celkom určite zaňho hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, každoročne zhruba o tomto čase rokujeme o zákone roka. Mrzí ma, že, chcel som svoje vystúpenie adresovať pánovi ministrovi financií, ktorý ráno avizoval, že tu bude počas celého rokovania, žiaľbohu, nie je to tak, ale to už nie je v mojej moci.
Takže najskôr chcem povedať, že za, každoročne za štátnym rozpočtom, rozpočtom verejnej správy je veľmi veľa práce a nie je to ľahká práca. Chcel by som teda na začiatku oceniť prácu ľudí najmä z ministerstva financií, aj keď, samozrejme, na rozpočte pracujú aj pracovníci iných ministerstiev, ale najmä ľudí z ministerstva financií, ktorí zase odviedli veľmi dobrú robotu a veľmi ťažkú robotu. Je totižto ťažké pripravovať rozpočet vtedy, ak musíte znižovať deficit a vláda nerobí žiadne reformy. Vtedy vlastne musíte vyzametať každý kút. A keďže je to už tretí rozpočet vlády, ktorá nerobí žiadne reformy alebo takmer žiadne reformy – tie, ktoré robí, ako, alebo tvári sa, že robí, ako napr. ESO, v skutočnosti reformami nie sú – tak je o to ťažšie pripravovať štátny rozpočet. Je to ťažké aj preto, že to chce ťažké rokovania s ministerstvami, ktoré chcú oveľa viac peňazí, ako, ako je k dispozícii. A z tohto pohľadu, treba povedať, že, a z tohto pohľadu chcem oceniť prácu ľudí na ministerstve financií.
Na druhej strane politické limity, ktoré sú aj v tom, že vláda nerobí potrebné opatrenia a potrebné reformy a že sa snaží niektoré veci aj kamuflovať, to nie je ale, samozrejme, zodpovednosť úradníkov ministerstva financií, to je politická zodpovednosť vlády a ministra financií.
Dovoľte mi najskôr reagovať na to, čo pán minister Kažimír hovoril, ako uviedol rozpočet dnes ráno. Tvrdil, že rozpočet je najvyrovnanejší v histórii Slovenskej republiky. Neviem, na akých dátach a zdrojoch stavia toto svoje tvrdenie, pretože nielen ja, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že prestávka v konsolidácii, ktorá bola v tomto roku, teda navýšenie štrukturálneho deficitu v tomto roku, inými slovami mínusové konsolidačné úsilie v tomto roku nebude ani len vykompenzované, ak by sa aj naplnili zámery vlády v roku budúcom. Takže nie je to najvyrovnanejší, určite nie najlepší rozpočet v histórii Slovenskej republiky, pretože, opakujem, tú stratu, ktorú naberáme v tomto roku, ani v budúcom roku nedohoníme, a to ani vtedy, keby sa naplnili predpoklady, ktoré sú ale otázne, pretože sú v rozpočte mnohé riziká.
Ďalej pán minister tvrdil, že sa zlepšujú, zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Zase Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí nieže pravý opak, ale tvrdí, že sa ani nezlepšuje, ani nezhoršuje dlhodobá udržateľnosť, že vláda v tomto roku, teda na budúci rok podľa tohto rozpočtu a na budúce roky neprijíma žiadne opatrenia, ktoré by zlepšovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže musím spochybniť aj toto jeho tvrdenie, že vláda zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Pán minister sa pochválil citáciou z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, keď citoval radu, ktorá vo svojom dokumente hovorí, že v kontexte európskych diskusií postoj Slovenskej republiky nemožno považovať za samozrejmosť. Ale áno, toto pochvala je, ale zároveň už pán minister nedodal, že táto veta zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa týka najmä ambicióznych cieľov v roku 2016 a 2017, a teda najmä cieľa do roku 2017 dosiahnuť takmer vyrovnaný rozpočet verejných financií. Čiže áno, rada chváli, ale chváli najmä za ambíciu, ktorá zďaleka ešte nie je naplnená a ktorá dokonca realitou v tomto roku, v roku 2014 je značne sťažená. Pretože, ponúknem vám iný citát, materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý hovorí, citujem: "Bez poľavenia v konsolidácii v roku 2014 by bolo potrebné každoročne zlepšovať štrukturálne saldo v rokoch 2015 až 2017 o menej ako polovicu." Inými slovami, ak by, koniec citátu, inými slovami, ak by vláda nepoľavila v konsolidácii v roku 2014, tak konsolidačné úsilie v rokoch 2016 a '17 by stačilo polovičné oproti tomu, ktoré bude musieť byť a bude oveľa väčšie, a pripomínam, že rok 2016 má byť rokom volebným.
Či bude, to je otázne, pretože teraz ma oslovila redaktorka jednej televízie slovenskej, teraz pred desiatimi minútami, a pýtala sa ma na stanovisko k tomu, čo vraj dnes prehlásil pán predseda vlády, ktorý vraj mal dnes prehlásiť, že ak budú protesty pokračovať, tak vláda podá v budúcom roku, v roku 2015 demisiu. Myslím si a povedal som to aj pani redaktorke, že je to ďalší z dôkazov, že Robert Fico chce ujsť od zodpovednosti, tak ako chcel ujsť od zodpovednosti do prezidentského kresla v tomto roku, len sa mu to nepodarilo. A, žiaľbohu, ten rozpočet, ktorý máme, a stav verejných financií v tomto roku, kedy sa zhoršuje štrukturálne saldo, je dôsledkom ambícií Roberta Fica stať sa prezidentom, ktoré sa mu nevydarili, tak keďže tento pokus nevyšiel, tak teraz rozmýšľa, ako by ušiel inak a iným spôsobom. Veľmi to súvisí s verejnými financiami.
Súvisí to tak, že po prvé, čím dlhšie bude vláda vo funkcii, tým viac budú evidentné prázdne sľuby, kedy sa nasľubovalo všetko všetkým, a realita je opačná, ale súvisí to s verejnými financiami aj v tom zmysle, že pretože sa nekonsolidovalo v roku 2014, naopak, štrukturálny deficit stúpol, v roku 2016 a ’17, ak budeme chcieť naplniť naše ciele, budeme musieť konsolidovať omnoho, omnoho viac, a teda vo volebnom roku by sme museli prijímať nepopulárne opatrenia. V roku 2015 to ešte nebude až také evidentné, takže ujsť od zodpovednosti v roku 2015, mať predčasné voľby v roku 2015 by možno mohlo byť pre SMER a Roberta Fica výhodné.
Ďalej pán minister Kažimír pri uvádzaní rozpočtu povedal, že dlh prvýkrát od roku 2018 klesol alebo klesá, ale už nepovedal, že čistý dlh stále rastie, pretože pokles dlhu, pokles verejného dlhu ako podiel na HDP je daný len dvoma príčinami. Tá prvá príčina je nová metodika ESA 2010, ktorá je úplne mimo vlády, a druhý dôvod je, že vláda použila hotovostné rezervy na zníženie dlhu, hotovostné rezervy až vo výške okolo 2,2 % HDP. Nehovorím, že sa to urobiť nesmie. Môže sa to urobiť, ale je to umelé zníženie hrubého dlhu, ktoré ale neznižuje čistý dlh, pretože použitie hotovostnej rezervy sa do čistého dlhu nepočíta. Čiže napriek tomu, že vláda si vykazuje, že v tomto roku poklesol hrubý dlh, máme stále nárast čistého dlhu, do ktorého sa použitie hotovostných rezerv nezapočítava.
Ďalej sa pán minister pochválil tým, že si požičiavame veľmi výhodne, čo je pravda, ale požičiavame si výhodne najmä vďaka politike Európskej centrálnej banky a vďaka tomu, že často ešte horšie, horšiu politiku, ako robí vláda Roberta Fica, robia viaceré krajiny Európskej únie.
Ďalej musím komentovať výrok pána ministra pri uvádzaní rozpočtu, ktorý tvrdil, že nemocnice by mali do konca roka hospodáriť vyrovnane. Toto považujem za nemiestny žart a čudujem sa, že k takému niečomu, čo je napísané aj v rozpočte, sa aj verejne z tohto miesta minister financií hlási, pretože to nemôže myslieť vážne. Chcem vás upozorniť, že podľa rozpočtu, ktorý je tu predložený, by mali výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť klesnúť o 3 %, čo je najvýraznejší pokles za ostatné roky. Zároveň rozpočet neobsahuje žiadne opatrenia na zníženie výdavkov v zdravotníctve, takže realitou bude nie pokles dlhu, ale nárast dlhu, ktorý nie je v rozpočte vôbec zakomponovaný.
No a ďalej minister tvrdil, že prestávka v konsolidácii v roku 2014 bude plne kompenzovaná rozpočtom v roku 2015, čo nie je pravda. A to, že to nie je pravda, netvrdím len ja, tvrdí to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Dovoľte teraz teda prejsť k samotnému rozpočtu po komentovaní toho, ako rozpočet uviedol minister financií Kažimír. Po prvé by som rád zdôraznil, že pre zdravý ekonomický vývoj, zdravý ekonomický vývoj a konkurencieschopnosť Slovenska je nevyhnutná preto, aby sa na Slovensku ľuďom žilo lepšie. Pre tieto veci považujem, pre túto vec, pre rast konkurencieschopnosti Slovenska považujem za kľúčové tri veci. Po prvé, resp. štyri veci: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a vedu, výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Keď sa pozrieme na to, ako tento rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ovplyvní tieto štyri kľúčové oblasti, teda zdravé udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, podnikateľské prostredie a vzdelanie, veda a výskum, tak musím konštatovať, že ich ovplyvní negatívne. Síce treba povedať, že áno, rok 2015 by sa verejné financie mali ozdraviť, ale nezmení sa udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a zároveň sa ani nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014. Čiže tu som relatívne kritický v tom zmysle, že je dobre, že sa stav verejných financií, ak sa naplnia prognózy rozpočtu, tak stav verejných financií by sa mal zlepšiť v roku 2015, to je pozitívne, ale zlé je, že ani to, ani to nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014 a nezlepšuje sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
Čo sa týka efektívneho verejného sektoru, počúvame sľuby o reforme ESO, zatiaľ výsledok je nulový, preto veriť tomu, že v budúcom roku príde k úspore 206 mil., ako to tu avizoval aj minister financií, je, myslím si, veľmi relatívne a je to postavené na vode. Nevidím také opatrenia a také zmeny ani v rozpočte, ani v iných reformách, ktoré by zvyšovali efektívnosť verejného sektoru.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, tento rozpočet zvyšuje dane. Len pri, pri priamych, pri daniach, pri dani z pridanej hodnoty a pri dani z príjmov právnických osôb je to okolo 500 mil. eur ročne, čiže za tie tri roky 1,5 mld. eur. Čiže zvyšovanie daňového zaťaženia určite nezlepšuje podnikateľské prostredie.
A ďalej, čo sa týka vedy, výskumu a vzdelania, žiadna pozitívna zmena v rozpočte naznačená nie je. Ak sa pozriete na pomer verejných výdavkov na školstvo, vedu a výskum alebo aj pomer výdavkov na hrubom domácom produkte, tak nedochádza k žiadnej zmene. Ani k pozitívnej, ani k negatívnej. Zároveň vieme, že čo sa týka výdavkov na vzdelanie, vedu, výskum, Slovensko je úplne na chvoste, čo sa týka krajín európskej dvadsaťsedmičky. Takže z tohto pohľadu, takého celkového globálneho pohľadu musím konštatovať, že rozpočet verejnej správy nevytvára potrebné podmienky na to, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť Slovenska, a teda aby sa vytvárali podmienky na lepší život občanov Slovenskej republiky budúcnosti. A to je to podstatné a kľúčové.
Teraz mi dovoľte, aby som to rozmenil na drobné. Minister Kažimír tu sám seba pochválil, aký skvelý rozpočet predložil, musím však konštatovať, že ja si to nemyslím. Predkladal som veľa rozpočtov, bol som pri predkladaní ešte väčšieho počtu rozpočtov. Ten rozpočet som si preštudoval do detailov. Nemyslím si, že tento rozpočet je dobrý. Samozrejme, je pravda, že mohol byť horší, je pravda, že mohol byť horší, je pravda, že veľa krajín západnej Európy má horší rozpočet. Čiže mohol byť horší, ak by sme, ak by minister financií a vláda postupovala tak, ako postupuje francúzska alebo talianska vláda, alebo mohol byť horší, aj keby pokračovala vláda v tom postupe, ktorý použila pri príprave a realizácii rozpočtu na rok 2014, teda na rok tento.
Zásadný problém rozpočtu verejných financií, verejnej správy na budúce tri roky je teda v tom, že ani len nevykompenzujeme tú prestávku konsolidačnú, ktorá tu bola v roku 2014, a pritom ale – a to by som rád zdôraznil – ešte aj rok 2014 môže dopadnúť horšie, ako predpokladá vláda, a už sama vláda predpokladá, že sa nesplní pôvodný deficit 2,63, ale že deficit bude o tri desatiny horší. Môže to byť ešte horšie, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že deficit môže byť v intervale 2,9 až 3,4 %. Čiže rok 2014 sám osebe bol zlý, znamenal mínusové konsolidačné úsilie a navyše sa môže skončiť ešte omnoho horšie, ako sa plánovalo a predpokladalo. Takže aby som to povedal inými slovami, aj keby sa naplnili zámery rozpočtu na rok 2015, ktoré sú spojené so značnými rizikami, tak po troch rokoch vlády Roberta Fica budeme na tom z hľadiska verejných financií horšie, ako sme boli po prvom roku Roberta Fica, vlády, prvom celom roku vlády Roberta Fica. Lebo je pravda, že v roku 2013 sa pomerne výrazne konsolidovalo, o 2,3 až 2,4 %, ale je pravda, že tie, že ten rok 2014 bol rokom veľmi, veľmi zlým. Čiže hovorí o tom jasne konsolidačné úsilie. To konsolidačné úsilie bolo záporné v roku 2014, resp. bude záporné podľa samotného predpokladu ministerstva financií vo výške 1,4 % hrubého domáceho produktu, pričom konsolidačné úsilie v budúcom roku podľa rozpočtu dosiahne maximálne plus 1 %, čiže v tomto roku mínus 1,4 %, nebudú ani vykompenzované jednopercentným konsolidačným úsilím v roku 2015.
Dovoľte mi, aby som to porovnal aj s jediným celým rokom vlády Ivety Radičovej, pretože konsolidačné úsilie v roku 2011, ktorý bol celým, jediným celým rokom vlády Ivety Radičovej, konsolidačné úsilie v tom roku 2011 bolo 2,6 % HDP. Konsolidačné úsilie hovorí o tom, aké sú opatrenia, aký je efekt opatrení, za ktoré môže priamo vláda, ktoré ovplyvnila priamo vláda takými opatreniami, ktoré nie sú jednorazové, ale sú udržateľné aj do budúcna. Čiže konsolidačné úsilie v roku 2011, v jedinom celom roku vlády Ivety Radičovej bolo 2,6 %. Ak sa naplnia predpoklady rozpočtu verejnej správy a ministerstva financií, ktoré sú ale, v ktorých sú ale riziká, tak potom priemerné konsolidačné úsilie za rok – počas celých troch rokov Ficovej vlády – bude 0,7 %.
Čiže ešte raz, rok 2011 2,6 % konsolidačné úsilie, priemerné ročné konsolidačné úsilie za tri roky Ficovej vlády 0,7 %.
Zlé na tom je nielen to, že tá konsolidácia nie je dostatočná, zlé na tom je aj to, že pán minister financií, ak by som to prirovnal k tomu, ak by bol vodič, tak by bol veľmi zlý vodič. Bol by vodič, ktorý neustále šliape na plyn a potom dupe na brzdu. Potom zase šliape na plyn a dupe na brzdu. Presne to sa stalo v rokoch 2011, 2012 a 2013. V roku 2013, ’14, ’15. V roku 2013 sme mali teda to konsolidačné úsilie 2,4 %. To bol úspešný rok, prvý celý, celý rok Ficovej vlády, ktorý bol z hľadiska konsolidácie úspešný. V tomto roku to bude mínus 1,4 a v budúcom roku zase plus 1. Čiže plus 2,4, mínus 1,4, plus 1. Plyn, brzda, plyn. Toto je zlé aj preto, že v takýchto podmienkach ekonomika, to ekonomike škodí. Škodí jej to preto, že keď sa stúpa na plyn, tak tá politika je príliš expanzívna, príliš veľa peňazí je použitých, a keď sa zase robí reštriktívna politika, tak jednoducho to podväzuje ekonomický rast aj rast zamestnanosti.
Mimochodom, tohtoročný, ak sa naplnia tie predpoklady, že plus 1 % konsolidačného úsilia, tak potom podľa analýz ministerstva financií by mala byť fiškálna politika neutrálna. Čiže nemala by byť ani reštriktívna a nemala by byť ani expanzívna. Problém je však v tom, že sa zrejme nenaplnia a len jediné, jediný faktor, ktorý vám poviem, ktorý sa určite nenaplní, a to je čerpanie eurofondov, kde je rozdiel v tom, čo si vláda nakreslila a čo je reálne, 1,3 mld. eur, pretože vláda predpokladá, že 3,35 mld. eur bude mať z eurofondov. Skutočnosť je ale taká, že bude mať len okolo dvoch miliárd. Čiže už nenaplnenie tohto absolútne nereálneho cieľa, ktorý si vláda zapísala do rozpočtu, znamená, že v skutočnosti tá fiškálna politika nebude neutrálna, ale bude reštriktívna. Inými slovami, že bude mať negatívny vplyv na ekonomický rast, že, aj na zamestnanosť, aj na ekonomický rozvoj. Čiže ten problém je v tom, ak teda prirovnám ministra financií k vodičovi, že riadi verejné financie zle, riadi ho, ako keby šoféroval auto dupaním na brzdu a striedavým šliapaním na plyn.
Samozrejme, otázka je, do akej miery to bolo spôsobené tým, že v roku dvetisíc..., že, že vodič Kažimír mal vedľa seba veľmi vplyvného spolujazdca premiéra Fica, ktorého prioritou nebolo ozdravovanie verejných financií ani konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale ktorého prioritou pre rok 2014 bolo, aby sa stal prezidentom Slovenskej republiky. Je evidentné, že to bol hlavný dôvod, ktorý, ktorý bol za konsolidačnou prestávkou, za tým, že v roku 2014 nekonsolidujeme, naopak, stav verejných financií sa z tohto pohľadu zhoršil. Samozrejme, ale, zodpovednosť za verejné financie je predovšetkým na ministrovi Kažimírovi.
Myslím si, že pán minister je zlým vodičom z hľadiska riadenia verejných financií aj preto, že používa rôzne finty, ktorými chce oklamať pravidlá, ale aj verejnosť. Dovoľte mi, aby som teraz poukázal na viaceré takéto finty.
Prvá finta spočíva v tom, že vo výbore Národnej rady, myslím, že to bolo minulý týždeň v pondelok, teda 24. novembra, sa pozmeňovacím návrhom poslancov, poslanca Duchoňa, zvýšil, zvýšili daňové príjmy o 300 mil. eur. Teda nie o maličkosť, o 300 mil. eur! Samozrejme, to bol pozmeňovací návrh, ktorý len formálne predkladali poslanci. Bol to návrh, ktorý bol vypracovaný na ministerstve financií a bol schválený za prítomnosti ministra financií, ktorý tam sedel.
Tu by som chcel upozorniť, že ide o vec, ktorá je, ktorú považujem za nehoráznosť. Za nehoráznosť aj preto, a dovoľte, aby som vám vysvetlil, ako, aké štandardné procesy a postupy pri odhade daňových príjmov a makroekonomických prognóz sú s rozpočtom spojené. Keď som bol prvýkrát ministrom financií v roku 2003, tak sme zaviedli na ministerstve, zriadili sme dva výbory, Výbor pre makroekonomické prognózy a Výbor pre daňové prognózy. Tieto výbory, ktorých členovia sú zástupcovia Štatistického úradu, Národnej banky a analytici najväčších komerčných bánk na Slovensku, tieto výbory majú za úlohu nezávisle a expertne posudzovať odhady ministerstva financií, čo sa týka makroekonomickej prognózy a čo sa týka daňových príjmov. Hlavným zámerom zriadenia týchto výborov bolo, aby sme profesionalizovali a zodbornili tieto odhady, podrobili odhady ministerstva financií nezávislej kontrole, nezávislému auditu, ak chcete, aby ministerstvo financií nemohlo umelo nafukovať, navyšovať alebo znižovať príjmy, väčšinou umelo zvyšovať príjmy. Tieto výbory ostali fungovať aj po tom, ako nastúpila prvá Ficova vláda v roku 2006, a v roku 2011 dokonca sa dostali do, čiže dnes sú uzákonené, sú súčasťou zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený tu ústavnou väčšinou na konci roka 2011. Teda majú veľmi silné, dnes už aj ústavným zákonom potvrdené postavenie.
No a čo sa udialo na tom výbore? Mimochodom, bez toho, aby vôbec o tom bola zmienka, či už v médiách, alebo aj, alebo aj v rozprave. Udialo sa to, že poslaneckým návrhom, poslaneckým pozmeňovacím návrhom k rozpočtu boli len tak zvýšené daňové príjmy u dane z príjmov právnických osôb o 150 mil., u dane z pridanej hodnoty o 100 mil., u spotrebných daní o 50 mil., u dane z príjmov fyzických osôb o 800-tisíc a u príjmov z hazardu o 700-tisíc eur, spolu 301,5 mil. eur, zaokrúhlene 300 mil. eur, pričom odhad príjmov, ktorý bol vo vládnom návrhu rozpočtu, ktorý bol schválený 15. októbra vo vláde, teda s týmito príjmami nepočítal, teda predpokladal príjem daní o 300 mil. nižší a ten odhad, ktorý schválila vláda, ten pôvodný bol schválený na septembrovom zasadnutí Výboru pre daňové prognózy. Inými slovami, on bol urobený odbornými pracovníkmi ministerstva financií a potom na septembrovom rokovaní Výboru pre daňové prognózy všetci tí účastníci odobrili, verifikovali kvantifikáciu týchto daňových príjmov tým, že ich považovali za reálne.
Potom bolo ešte jedno zasadnutie, a to je tiež zaujímavé, tohto výboru, to zasadnutie bolo 20. 11. 2014, a to výbor, ten daňový výbor vtedy riešil len to, akým spôsobom zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky ovplyvní verejné financie. A ten výbor 20. 11. povedal, že nemení odhad iných daní, ale mení odhad celkových verejných financií z hľadiska toho, že nižšie, že tá odvodová odpočítateľná položka bude znamenať nižší príjem pre zdravotné poisťovne, a zároveň došlo k malým zmenám pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb, lebo pri fyzických osobách je odpočítateľná položka, znižuje základ dane, čiže pri, znižuje, áno, znižuje základ dane, čiže ak zavediete odpočítateľnú položku, tak budete mať viac na dani z príjmov fyzických osôb a zároveň viac aj na dani z príjmov právnických osôb, pretože keď sa znížia odvody, tak sa znížia náklady zamestnávateľa a to by malo zvýšiť ziskovosť. Ale to sú nepatrné zmeny. To je tých 800-tisíc eur.
Ale čo sa týka iných daní, čo sa týka DPH, čo sa týka iných zväčšovaní, výbor jasne povedal, explicitne to povedal, že sa nemení prognóza daňových príjmov okrem týchto drobných, ktoré súvisia s odpočítateľnou odvodovou položkou, a okrem zníženia príjmu zdravotných poisťovní o 160 mil. z titulu odvodovej odpočítateľnej položky. Napriek tomu, teda v rozpore s tým, čo ministerstvo predložilo do Výboru pre daňové prognózy, a v rozpore s pravidlami, ktoré sú zahrnuté aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, boli poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý v skutočnosti bol ale návrhom vládnym, zvýšené daňové príjmy o 300 mil. eur. Našťastie, lebo mohlo byť aj horšie. Horšie mohlo byť, keby zároveň v návrhu, v tom alebo iných návrhoch sa tieto peniaze aj použili. Našťastie, tie peniaze sa nepoužili a to je tá rezerva, o ktorej hovorí aj minister financií, že to je rezerva na prípadný lepší, nie horší, pozor, lepší vývoj daňových príjmov. Čiže to nie je tých 0,2 %, ktoré tam sú, ale to je ešte iná, ďalšia rezerva.
V čom spočíva ale tá finta? Finta spočíva v tom, že týmto si vlastne, sa nezvyšuje deficit, lebo umelo, zdôrazňujem, umelo, v rozpore so stanoviskom Výboru pre daňové prognózy sa zvýšili príjmy. Zároveň sa nerozmenili tieto peniaze, neminuli sa peniaze, ale nechávajú sa aj vo výdavkoch v akejsi rezerve, čiže nezvyšuje sa deficit tým, pretože keby sa tie peniaze minuli, tak, samozrejme, by to bol problém, ale, čo je kľúčové, je to, že sa tým umelo zvyšujú celkové výdavky.
Prečo je to dôležité alebo prečo to vláda robí? Podľa mňa to robí preto, že hrozí, a to viem odcitovať aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že ak by došlo k zvýšeniu v budúcom roku dlhu nad 55 %, tak by bola povinnosť zmrazovať výdavky. Ak sa zmrazujú výdavky, tak sa zmrazujú výdavky na úrovni schválených výdavkov v štátnom rozpočte. Čiže finta spočíva v tom, že sa vytvára vankúš. Vytvára sa vankúš, aby v prípade, keď bude vývoj horší, tak aby rok pred voľbami, kedy sa bude pripravovať rozpočet na volebný rok, aby aj napriek zmrazeniu bolo z čoho míňať, aby zmrazenie verejných výdavkov nespôsobilo politické náklady.
Čiže to je prvá finta, ktorá je použitá v rozpočte a ktorú považujem za jednoducho absolútne nekorektnú. Považujem ju za porušenie doterajších pravidiel, aj za porušenie vlastne ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá jasne hovorí, že všetky tie príjmy by mali byť, by mali podliehať posúdeniu Výboru pre daňové prognózy.
Podobnú fintu ministerstvo financií urobilo pri odhade čerpania eurofondov. Ako? Návrh rozpočtu verejnej správy, celý, je založený na makroekonomickej prognóze. To je druhý výbor, ktorý je veľmi podobný ako Výbor pre daňové prognózy. Tiež je tým istým zákonom schválený, tiež funguje od roku 2003. Vždy, keď ministerstvo pripravuje rozpočet, tak najskôr urobí prognózu makroekonomického vývoja, prognózu daňových príjmov a na základe toho zadefinuje potom vlastne príjmy, potom sa zadefinuje deficit a to vám dá sumu prostriedkov na výdavky, ktoré sa môžu minúť.
Výbor pre makroekonomické prognózy zase odobril prognózu ministerstva, ale odobril takú prognózu ministerstva, ktorým ministerstvo predpokladá, že čerpanie eurofondov v budúcom roku bude na úrovni zhruba 2 mld. eur, teda 2,6 % HDP. Zároveň ale zaujímavé je, že v rozpočte, v položkách, ktoré sa už týkajú eurofondov, teda príjmov a výdavkov z eurofondov a ktoré sú potom aj minuté, samozrejme, vo výdavkoch, sa predpokladá, že z eurofondov vyčerpáme 3,35 mld. ročne. Čiže nie zanedbateľný rozdiel. Rozdiel 1,350 mld. Čiže zase prečo došlo k tejto finte? Sú dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že tak nereálne čerpanie vo výške 3,36 mld. eur by cez makrovýbor neprešlo. Jednoducho, tí analytici a tí zástupcovia Národnej banky a Štatistického úradu by povedali, že tá prognóza je nereálna. Tomu sa vyhli tým, že tam dali jedno číslo, ale do rozpočtu potom napočítali číslo iné. Rozdiel je enormný, opakujem, 1,35 mld. eur.
Druhý dôvod, prečo je to tak, je, že týmto si vytvárajú zase ďalší vankúš. Vankúš v tom, že keď sa nečerpajú eurofondy, tak sa nečerpajú ani peniaze na spolufinancovanie a to znižuje verejné výdavky. Tak ako v tomto roku, keď odhad samotného ministerstva financií je, že v tomto roku ušetríme na výdavkoch 191 mil. eur z titulu nižšieho čerpania eurofondov, ako boli tie, ktoré predpokladal rozpočet. Čiže na jednej strane ten dôvod bol ten, že chceli obísť výbor, ktorý by takéto niečo určite neodobril, ktorý by povedal, že tá prognóza je nereálna, je založená na nereálnych predpokladoch, na druhej strane si ešte vytvorili vankúš na to, aby mohli konsolidovať tým spôsobom, že sa nebudú čerpať eurofondy. To je síce pravda, že nečerpanie eurofondov v pôvodne predpokladanej výške znižuje deficit, ale zároveň treba povedať, že je to veľmi škodlivé pre krajinu a pre ekonomiku, pretože ono to nemá efekt z hľadiska deficitu, tie peniaze z eurofondov prídu aj na príjmovej stránke a minú sa aj na výdavkovej stránke.
Ale keď sa neminú, tak to má dva zásadné negatívne dôsledky. Prvý dôsledok je ten, že jednoducho nevyužívame peniaze, ktoré máme zadarmo k dispozícii, neinvestujeme, nevytvárame nové hodnoty, nevytvárame nové pracovné miesta. Tým, že sa neinvestuje a nevytvárajú nové pracovné miesta, tak sa podväzuje budúci vývoj, budúci rast a aj čisté bohatstvo krajiny a na druhej strane sa ešte zvyšuje riziko, že o tie peniaze prídeme. Len v tomto roku tzv. korekcie, samotné ministerstvo financií priznáva, že definitívne prídeme o 80 mil. eur, to sú korekcie, to je to, čo už je evidentné, že nám Brusel nepreplatí, odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je, že korekcie v tomto roku budú až 150 mil. eur, teda že definitívne prídeme, stratíme 150 mil. eur, pričom ďalšie straty sú veľmi reálne a hrozia. Čiže prvá finta, obídenie Výboru pre daňové prognózy, druhá finta, obídenie výboru pre makroprognózy.
Finta č. 3. Dividendy z SPP. V tomto roku si ministerstvo financií, a teda aj vláda, nakoniec aj parlament smeráckou väčšinou to schválil, napočítalo, že z SPP bude príjem do štátneho rozpočtu dividend v takej výške, ako keby štát bol 100 % vlastníkom všetkých dcérskych spoločností. Čo ale, samozrejme, vieme, že nie je. Štát je 100 % vlastníkom len materskej spoločnosti, v ktorej ale žiadne dividendy nie sú, lebo je stratová. Vo všetkých dcérskych spoločnostiach, ktoré sú ziskové, má štát 51 %. Napriek tomu si do rozpočtu započítal celých 100 %, čo je evidentný nonsens a nezmysel, takže budeme mať, štát bude mať o 150 mil. eur menej, ktoré si jednoducho vycucal z prsta, pretože ten zisk SPP v tomto roku odhadovaný, resp. v minulom roku, za ktorý v tomto roku sú dividendy, bol okolo 300 mil. eur.
Čo je ale zarážajúce najviac, je, že po takejto doslova drzej lži to isté zopakovalo ministerstvo financií a vláda v rozpočte na budúci rok. Napriek tomu, že je evidentné, že to je proste nezmysel, znovu na rok 2015 je tam započítaný ako príjem štátneho rozpočtu 100 % dividendy zo 100 % zisku dcérskych spoločností. Tentokrát výpadok nebude 150, ale bude zrejme okolo 130 mil. eur, pretože ziskovosť sa mierne znížila v tomto roku, za ktorý budú platené dividendy v roku budúcom, a preto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že výpadok z titulu tohto, tejto položky bude 131 mil. eur. Nedá sa mi to nazvať inak ako doslova, doslova nehorázna lož a finta, pretože je to vec, ktorá sa potvrdila a ukázala ako, ako nereálna, ako jednoducho podvod v tomto roku, napriek tomu sa to zopakuje v roku budúcom. Keď som to čítal, tak, mimochodom, mi prišla na myseľ, prišiel refrén z jednej skladby od skupiny Lucie, ktorý, ten verš je tam asi taký, že "Leninova pleš, tvrdohlavá lež". Neuveriteľne tvrdohlavá lož, proste zopakovaná znovu bez kúska, bez kúska hanby.
Finta č. 4. Finta č. 4 spočíva v tom, že rozpočet verejnej správy predpokladá v budúcom roku historicky najvyšší pokles výdavkov zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť, až o 3 %, napriek tomu ale predpokladá zlepšenie salda hospodárenia zdravotníckych zariadení, teda znižovanie dlhu. A to bez akýchkoľvek opatrení. Čiže v tomto roku, mimochodom, vytvorí zdravotníctvo dlh, hneď vám to poviem, neviem to teraz nájsť, ale ak sa nemýlim, okolo 170 mil., áno, 170, tak, 170. Samotné ministerstvo financií, aby sme tomu rozumeli, v návrhu rozpočtu tvrdí, že odhad dlhu v zdravotníctve, čiže tohtoročného dlhu, nerozpočtovaný nárast záväzkov v roku 2014 bude 177 mil. eur. Čiže samotné ministerstvo tvrdí, že nárast dlhu v zdravotníctve v tomto roku je 177 mil. eur. Zároveň nepripravilo ministerstvo ani zdravotníctva, ani iné žiadne opatrenia, ktoré by to znížili, a zároveň dáva menej peňazí do zdravotníctva a zároveň očakáva, že dlhy v budúcom roku tvorené nebudú. A keby len to, v tom by ste si mohli povedať, v tom nie je finta, v tom je len proste len zopakovanie toho, čo urobili vlani, a okrem toho spôsob, akým sa v zdravotníctve hospodári, ale je tu zase istá finta a tá finta je v tom, že doteraz sa dlh zdravotníckych zariadení započítaval nielen do výdavkov, ale započítaval sa aj do dlhu, do verejného dlhu.
Ministerstvo financií zmenilo od budúceho roka metodiku tak, že tento dlh, ktorý je evidentné, že bude narastať, sa už nebude započítavať do verejného dlhu, ale do verejného dlhu sa započíta až vtedy, keď dôjde k oddlženiu. Tým menia metodiku, ktorá platila doteraz. Doteraz platila taká, že už keď sa ten dlh vytvoril, tak sa započítal nielen do verejných výdavkov, ale aj do verejného dlhu. Prečo to robia? No súvisí to zjavne s tým, že tak ako si vytvárajú umelý vankúš cez tie predchádzajúce finty, tak touto fintou sa snažia znížiť riziko, že dlh prekročí 55 % a budú musieť zmrazovať verejné výdavky. Pretože tie dlhy v zdravotníctve sú teda veľké a narastať evidentne budú, ale oni si nebudú musieť toto narastanie dlhu započítať do verejného dlhu, čiže znižujú riziko nevyhnutnosti zmrazovania verejných výdavkov v predvolebnom období. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa len spýtať, na ako dlho ešte asi predpokladáte.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Ešte na dosť dlho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nadlho? Tak potom asi budeme musieť prerušiť.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Takže prerušujem rokovanie, vyhlasujem obednú prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hod. pokračovaním vo vystúpení pána poslanca Mikloša.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k tomuto bodu z dôvodov, ktoré vlastne už avizoval Jožo Kollár vo svojom vystúpení. A on už vlastne aj povedal celú tú chronológiu toho rokovania výboru včerajšieho, aj viaceré veci, ktoré som chcel povedať ja, takže budem môcť byť stručnejší.
Dovoľte mi teda začať návrhom na doplnenie uznesenia. Teda predkladám návrh, aby Národná rada požiadala NKÚ okrem kontroly, tak ako je vlastne navrhovaná uznesením výboru, aby bolo toto uznesenie doplnené o bod 2, ktorý by znel: Národná rada Slovenskej republiky žiada NKÚ vykonať kontrolu procesu prípravy definitívneho uzavretia privatizačnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a spoločnosťou Enel s dôrazom na to, či štátne orgány, teda Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Fond národného majetku a vláda Slovenskej republiky konali vo verejnom záujme.
Teraz mi dovoľte, aby som to zdôvodnil krátko, a pokúsim sa povedať najmä veci, ktoré Jožo Kollár nehovoril, a možno niektoré základné zopakujem. Ako bolo povedané, talianska spoločnosť prevzala kontrolu nad 66 % akcií Slovenských elektrární v apríli roku 2006, teda pred vyše ôsmimi rokmi. A dokonca od schválenia konečnej podoby transakčných dokumentov o privatizácii vládou Slovenskej republiky už ubehlo takmer 10 rokov, pretože vláda schválila tieto transakčné dokumenty 8. decembra roku 2004. Takže o chvíľu uplynie 10 rokov, odkedy vláda vlastne schválila túto privatizáciu.
Ako bolo povedané aj Jožom Kollárom, v roku 2010, čiže vlastne dva roky po prevzatí úplnej kontroly nad akciami, ministerstvo hospodárstva za ministrovania vtedajšieho ministra pána Jahnátka predložilo do vlády návrh na nulové, na nulový closing, nulové uzavretie, definitívne uzavretie transakcie. Podľa návrhu ministerstva hospodárstva teda nemal nikto nikomu nič platiť a transakcia by bola uzatvorená definitívne. Teda zhruba to dvojročné časové obdobie od prevzatia, definitívneho, akcií po návrh ministerstva hospodárstva to by bolo ešte ako-tak v norme, lebo väčšinou pri takýchto veľkých a zložitých transakciách od prevzatia akcií, od prevzatia akcionárskych práv po definitívny closing to zvykne trvať okolo roka, roka a pol. Takže tie dva roky by boli ešte v zásade v poriadku. A je to prirodzené, pretože ten nový vlastník si robí hĺbkové audity a oboznamuje sa so situáciou v podniku a môžu vyjsť najavo nové skutočnosti, ktoré neboli známe pri podpise transakčných dokumentov a preberaní vlastne akcionárskych práv. Čiže to je úplne normálny, štandardný postup, že od prevzatia akcionárskej kontroly po definitívne uzavretie transakcie zvykne pri takýchto zložitých transakciách prejsť rok aj dva. Čiže na tom nebolo nič zvláštne.
Čo bolo ale zvláštne, bolo to, že napriek predloženiu tohoto návrhu do vlády, vláda o tom vôbec nerozhodla. Potom prišli voľby v roku 2010, nastúpila vláda Ivety Radičovej. Jožo Kollár tu poukázal na túto skutočnosť a pán poslanec Muňko reagoval, vtedy si tu nebol pán poslanec, neviem či si počul, lebo pán poslanec Muňko reagoval teraz vo faktických poznámkach, že dôvod, prečo vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica, tento návrh ministra hospodárstva neschválila, bol ten, že tento návrh nebol, respektíve bol v rozpore s verejným záujmom. Jednoducho nebol pre Slovenskú republiku výhodný. To potvrdil pán poslanec Muňko a ja s ním plne súhlasím.
To, že tento návrh ministerstva hospodárstva nebol výhodný, bol nevýhodný pre Slovenskú republiku, bol výhodný pre Enel, pre investora, potvrdila analýza, ktorú si dal Fond národného majetku za vlády Ivety Radičovej vypracovať nezávislou firmou, a tento audit, nezávislý, povedal, že Enel by mal doplácať zhruba 150 až 230 mil. eur Slovenskej republike. Čo je značná suma, keď si vezmete, že privatizačná kúpna cena bola asi 860 mil. eur. No to je všetko pekné, len sa potom pýtam, aj vás všetkých, aj pána poslanca Muňka, ktorý to potvrdil, a ja s ním plne súhlasím, ako je možné, že premiér Robert Fico nevyvodil žiadne dôsledky voči ministrovi, ktorý oficiálne predloží dokument a návrh, ktorý je nevýhodný pre Slovenskú republiku rádovo v rozsahu desiatok až stoviek miliónov eur? Naopak, ubehnú dva roky a tento istý človek sa stane znovu ministrom, už nie hospodárstva, ale tentokrát pôdohospodárstva. Takže áno, je evidentné, že vtedajší minister hospodárstva Jahnátek konal v rozpore s verejným záujmom a konal v súlade so záujmom investora, čo mimochodom potvrdzuje aj skutočnosť, lebo tu upresním a poopravím, čo Jozef Kollár povedal – on, ak sa dobre pamätám povedal, že zrejme s tým súhlasil aj Enel, s tým nulovým riešením –, no nielenže zrejme s tým súhlasil, Enel tvrdo tlačil, aby takéto nulové riešenie bolo uzavreté.
Keď sme nastúpili do vlády Ivety Radičovej, čiže niekedy v júli alebo v auguste 2010, ma požiadali vrcholní predstavitelia Enelu o prijatie. Tak som ich prijal. A žiadali, že všetko bolo dohodnuté, že s vládou Roberta Fica, len sa to nestihlo uzavrieť, žiadali našu vládu, aj mňa osobne, aby som podporil, aby sme uzavreli ten nulový variant, ktorý bol pripravený ministrom hospodárstva. Ja som to odmietol. Fond národného majetku dal pripraviť analýzu, ktorú som už spomínal, ktorá hovorila o tom, že doplácať má Enel, a teda čiastku, ktorá je značná. Následne prebehli aj rokovania. Na jednom z takých rokovaní som sa zúčastnil s najvyšším vedením Enelu, kde sme informovali, že žiadame o doplatenie takejto sumy. Tieto rokovania ale neboli uzavreté, pretože prišlo hlasovanie o dôvere vlády, pamätné, vláda padla a nastúpila druhá vláda Roberta Fica.
Druhá vláda Roberta Fica je pri moci viac ako dva roky a my stále nevieme, pretože za tie dva roky, vyše dva roky, odkedy je pri moci vláda, druhá vláda Roberta Fica, som nezískal žiadnu informáciu o tom, či nejaké rokovania vôbec prebiehajú, aký je pokrok, alebo nie je pokrok. Jediné, čo je nové, je to, že sa objavili informácie, ktoré nakoniec nepriamo potvrdzuje aj tento návrh, že Enel sa chystá predať svoj podiel, a teda zo Slovenských elektrární odísť. Pričom, opakujem, desať rokov od toho, odkedy o tom rokovala vláda, a vyše osem rokov, odkedy prebrali plné akcionárske práva talianski investori, nebola táto transakcia uzavretá.
Preto som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby ak sa ide vykonať kontrola NKÚ, a nech sa, samozrejme, kontrolujú tieto veci, aby sa urobila aj kontrola postupu štátnych orgánov, zainteresovaných štátnych orgánov, teda ministerstva hospodárstva, Fondu národného majetku a vlády Slovenskej republiky, v procese prípravy definitívneho uzavretia zmluvy. Pretože to, že zmluva definitívne uzavretá nebola, je naozaj nonsens, je to naozaj vec, vec nevídaná a zjavne si niekto z týchto inštitúcií neplnil svoje povinnosti. A ja nežiadam, aby sa kontrolovalo len obdobie Ficovej, prvej Ficovej, druhej vlády. Nech sa prekontroluje úplne celé obdobie od druhej Dzurindovej vlády, kedy ku transakcii došlo, cez prvú Ficovu vládu, Radičovej vládu a druhú vládu Roberta Fica. Ja viem, čo sa robilo a ako konali inštitúcie počas vlády Ivety Radičovej, pretože som bol toho súčasťou. Viem, že Fond národného majetku takúto analýzu urobiť dal. Čo sa dialo za prvej vlády Roberta Fica, za druhej vlády Roberta Fica, to neviem. Vieme, že za prvej vlády ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh, ktorý bol v rozpore s verejným záujmom, ktorý by podaroval talianskemu investorovi sumu v hodnote desiatok až stoviek miliónov eur. A vôbec netuším, čo sa deje alebo dialo za posledné dva roky.
Takže z tohoto dôvodu predkladám tento návrh, ktorý, opakujem, ktorým by Národná rada požiadala, aby sa popri tej kontrole, ktorú žiadal, schválil výbor, vykonala kontrolu procesu prípravy definitívneho uzavretia privatizačnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a spoločnosťou Enel s dôrazom na to, či štátne orgány, teda ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku, vláda Slovenskej republiky, konali vo verejnom záujme. Verím, že takéto uznesenie by ste nemali mať problém podporiť. Včera možno poslanci vládneho SMER-u boli prekvapení a nečakali, že takéto návrhy prídu, možno preto zareagovali tak, ako zareagovali. Ale myslím si, že po tomto vysvetlení by sme nemali mať problém. A verím, že takéto uznesenie schválené bude.
Ďakujem pekne.
Nech sa páči (vystupujúci odovzdáva predmetný návrh spravodajcovi).

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako spravodajca mám, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali dva výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému zákonu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou tohoto návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému zákonu.

Áno, pán poslanec Bublavý, to, že nie ste ekonóm, na to nemusíte upozorňovať, každé slovo, ktoré poviete, je toho veľmi jasným dôkazom, tak ako toho jasným dôkazom bolo aj toto vaše vystúpenie vo vašej faktickej poznámke. Áno, nerozumiete tomu, nikdy ste nerozumeli a nepredpokladám, že by ste kedykoľvek rozumeli. Takže ak sa bavíme o prínose vlád, v ktorých som pôsobil, tak vás chcem napríklad upozorniť, že vy sami, napríklad váš kandidát číslo 1 do eurovolieb sa hrdí tým, že Slovensko malo najvyšší ekonomický rast od vstupu Slovenska do Európskej únie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Skúste sa zamyslieť napriek tomu, že nie ste ekonómom, ale verím, že ste logicky uvažujúcim človekom, čím to asi tak mohlo byť. Zrejme nielen samotným vstupom do EÚ, pretože vstupovalo odvtedy 10, 11 krajín do EÚ, spolu s nami vstupovalo ďalších 9 krajín do EÚ. Hneď po nás vstupovali dve ďalšie, napriek tomu, my sme boli tou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. Čiže asi nie samotný ten vstup do EÚ. Predtým než sme vstupovali do vlády, malo Slovensko obrovské problémy. V roku 1998 Slovensko bolo čiernou dierou nielen z hľadiska integrácie, ale z hľadiska investícií napríklad zahraničných, pán poslanec Bublavý. Zahraničné investície na Slovensku počas vlády Vladimíra Mečiara vôbec neboli. To, že dnes vyrábame najviac áut na obyvateľa vo svete, čiže prišla práca, že ľudia zarábajú dobre, nielen v automobilkách, ale aj v iných firmách, to bolo aj vďaka privatizácii. Aj vďaka privatizácií, aj vďaka reformám, ktoré naštartovali také podmienky pre investovanie, pre prílev investícií, že títo investori k nám prišli a dali prácu ľudom, ktorí by inak prácu nemali. Takže na to netreba, na to netreba štátnice z ekonómie, na to netreba Harvard, aby človek pochopil tieto súvislosti, že ak niečo naozaj prispelo k tomu, čím sa hrdíte vy, tak to boli práve reformy.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k programu stability na roky 2014 až 2017.
Najskôr to, čo je pozitívne. Pozitívne je, že takýto dokument sa pripravuje. Pozitívne je, že je založený na analýzach, ale aj prognózach, aj odhadoch, ktoré sú odborné a ktoré nie sú politické. Tu potvrdzujem to, čo pán minister hovoril, že ich robia ľudia, ktorí nie sú, ktorí sú nezávislí, sú profesionálni a vlastne tieto odhady sú verifikované následne ešte aj ľuďmi z praxe, odborníkmi z bankového sektora, prípadne z výskumu. To je systém, ktorý sme zaviedli ešte za druhej Dzurindovej vlády. Veľmi sa osvedčil, funguje, čiže dnes tu nemusíme spochybňovať čísla a hovoriť, či tie čísla sú presné alebo nie sú. Oni, samozrejme, pri prognózach, pri odhadoch nemusia presné byť, tá realita sa môže líšiť, vždy sa trochu aj líši. Ale v zásade pozitívne je, že môžme vecne debatovať na základe analýz a prognóz, ktoré sú odborné a nezávislé.
V čom je ale zásadný problém tohto dokumentu, je v tom, že interpretácia týchto čísiel už korektná nie je. Inými slovami by som možno mohol povedať aj to, že aj v tomto dokumente čísla, ktoré nespochybňujem, ktoré sú korektné, tvrdia niečo iné, ako tvrdia písmenká. A to, samozrejme, problém je. Čo napríklad tvrdia písmenká v tomto dokumente, pričom to, čo tvrdia, považujem za dôležité, za kľúčovo dôležité nie z hľadiska ekonómie, makroekonómie, ale z hľadiska života bežných ľudí, dnešného života bežných ľudí na Slovensku a ich budúceho života.
Odcitujem tie vety, ktoré považujem za kľúčové, ktoré tento dokument tvrdí a hlási sa k nim. Hneď prvá veta, druhá veta zhrnutia, ktoré máte v úvode dokumentu, hovorí: "Najväčšou výzvou hospodárskej politiky Slovenska je nájdenie hospodársko-politického mixu, ktorý zosúladí konsolidačné ciele vyplývajúce z európskych a národných fiškálnych pravidiel s cieľmi rastu zamestnanosti a kvality života." Preložím do zrozumiteľnejšej reči. Zásadnou výzvou teda je, ako ozdravovať verejné financie, znižovať deficit verejných financií tak, aby to prispelo k udržateľnému vysokému ekonomickému rastu, ktorý je podmienkou rastu zamestnanosti a rastu životnej úrovne. A súhlasím s tým, že toto je najväčšou výzvou hospodárskej politiky.
Hneď na druhej strane tento dokument, lebo toto bolo konštatovanie niečoho, čo je všeobecne akceptované a prijateľné, ale hneď na druhej strane tento dokument tvrdí, že vláda presne takto konsoliduje. Aby som teda presne citoval, dokument uvádza, že: "Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských krajín EÚ".
Čiže tu musím konštatovať, že tu už písmenká tvrdia niečo iné, ako tvrdia čísla, pretože čísla v tomto dokumente svedčia o tom, že vláda síce konsoliduje, síce znižuje deficit verejných financií, ale problém je v tom, že to robí spôsobom, ktorý je neudržateľný a ktorý neprispieva k rastu našej konkurencieschopnosti, k dlhodobo udržateľnému vysokému ekonomickému rastu, a teda k dobiehaniu v životnej úrovni, v zlepšovaní kvality života. Toto je zásadný problém politiky vlády, vlády Roberta Fica. Pretože áno, kritériá sú nastavené prísne - aj európske, aj naše - konsolidovať sa musí, tak sa konsoliduje. Len sa konsoliduje, žiaľbohu, spôsobom, ktorý je zlý, ktorý síce vykáže splnenie cieľa, ale ktorý neprispeje k tomu, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná, zdravá, aby sme dosiahli dlhodobo udržateľný rast.
Dovoľte mi jednu poznámku k tomu, čo sú aj iné predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre takýto ekonomický rast, k akému sa vláda hlási a priznáva, že je potrebný. A potom sa vrátim k verejným financiám, lebo tento dokument je hlavne o verejných financiách.
Ale popri tých zdravých a udržateľných verejných financiách a dlhodobo udržateľných zdravých verejných financiách sú tam ešte ďalšie podmienky, ktoré sú kľúčové, o čom má hovoriť najmä Národný program reforiem, o ktorom sa tu, neviem prečo, ale diskutovať nebude, resp. v programe nie je, ale tie ďalšie podmienky, žiaľbohu, spĺňané taktiež nie sú, pretože nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti nášho udržateľne vysokého ekonomického rastu v budúcnosti je celkom určite zlepšovanie podnikateľského prostredia. Žiaľbohu, počas vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie zhoršuje, zhoršuje sa jednoznačne a pomerne rýchlo. Podľa všetkých ukazovateľov, podľa všetkých rebríčkov, podľa všetkých ankiet medzi podnikateľmi proste nenájdete, a ak by niekto našiel, budem veľmi rád, zmením svoj názor, ale nenájdete. Ja som nenašiel žiaden rebríček, žiadne porovnanie, žiaden rating, podľa ktorého by sa podnikateľské prostredie na Slovensku za vlády Roberta Fica zlepšovalo. Podľa všetkých sa zhoršuje. Aj kvôli tomu, že sa zvyšujú dane a odvody, aj kvôli tomu, že sa zhoršuje pružnosť trhu práce, aj kvôli tomu, že sa prijíma legislatíva, ktorá nezlepšuje podnikateľské prostredie alebo zhoršuje, ale zhoršuje ho aj preto, že sa nezlepšuje vymožiteľnosť práva, ale naďalej sa zhoršuje. A tie perspektívy, najmä z hľadiska vymožiteľnosti práva, ktorá je asi najväčšou slabinou aj podnikateľského prostredia, aj našej budúcej konkurencieschopnosti, nevyzerajú nijak dobre. Ďalšia oblasť, ktorá je nevyhnutným predpokladom zlepšovania konkurencieschopnosti, a teda nevyhnutným predpokladom dosahovania ekonomického rastu, a teda aj rastu kvality života, životnej úrovne a dobiehania úrovne vyspelých krajín, je efektívny verejný sektor, efektívna verejná správa. Vláda síce operuje projektom ESO, obávam sa však, že skutočným dôvodom a obsahom projektu ESO nebude efektívnejší verejný sektor, ale len centralizovanejší. Aj presunom kompetencií od samospráv na vládu a najmä presunom od ostatných rezortov pod rezort ministerstva vnútra, ktorý sa stane týmto jednoznačne najvplyvnejším, najsilnejším. Ale o zvyšovaní efektívnosti hovoriť ťažko a aj tu vám ukážem na dokumente, o ktorom teraz debatujeme, že písmenká hovoria niečo, že sa bude šetriť, že sa bude verejný sektor reformovať, čísla ale a grafy hovoria niečo iné, ako hovoria písmenká.
Ďalšia oblasť popri verejných financiách je vzdelanie, veda, výskum, inovácie, znalostná spoločnosť. Zase, žiaľbohu, musím konštatovať, že situácia v tejto oblasti sa zhoršuje, a výkon vlády, ale aj ministerstva školstva vedeného pánom ministrom Čaplovičom nijak neprispieva k tomu, aby sa situácia v tejto oblasti zlepšila. Že to možné je, dokazujú najnovšie správy z Poľska, ktoré urobilo zásadnú reformu základného školstva niekedy pred desiatimi-trinástimi rokmi, a podľa výsledkov merania PISY, čo je objektívne porovnanie vedomostí žiakov rovnako starých vo všetkých krajinách OECD, sa situácia v Poľsku už niekoľko rokov zlepšuje. Na Slovensku sa, žiaľbohu, nielenže nezlepšuje, ale zhoršuje sa a nie je z ničoho, zo žiadneho vládneho programu, ale najmä z reality vládnutia nie je možné prísť k záveru, že by sa situácia v tejto oblasti mohla zlepšovať. Takže musím, žiaľbohu, konštatovať, že napriek tomu, že písmenká tvrdia, odcitujem znova: "Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských štátov Európskej únie." Koniec citátu a musím teda konštatovať, že žiaľbohu, čísla aj v tomto dokumente, ale aj v iných dokumentoch, ktoré hovoria napríklad o poklese našej konkurencieschopnosti, o prepade v rebríčkoch nielen kvality podnikateľského prostredia, ale aj index globálnej konkurencieschopnosti a ďalšie, dochádza k pravému opaku a nevytvárajú sa podmienky na to, aby toto, čo vláda deklaruje, že chce a robí, bolo aj realitou.
A teraz k tým verejným financiám. Ja som spomenul teda tie tri oblasti. Podnikateľské prostredie, efektívny verejný sektor, znalostná spoločnosť a tá štvrtá, ktorá zvykne byť uvádzaná na prvom mieste, sú udržateľné verejné financie, kvalitné a dlhodobo udržateľné verejné financie. Čo znamená nielen nízky deficit a nízky alebo aspoň nerastúci dlh, ale znamená aj taká ekonomická politika a také verejné financie, ktoré vytvárajú, motivujú k vyššiemu ekonomickému rastu, motivujú investorov k investovaniu, zamestnancov k práci, drobných podnikateľov, aby rozvíjali svoj biznis, aby vznikali nové príležitosti a tak ďalej a tak ďalej. Žiaľbohu, ani verejné financie neprispievajú k takejto potrebnej, k takémuto potrebnému vývoju, ale je to naopak. Prečo je to naopak?
Čiže na jednej strane platí, že vláda znižuje deficit verejných financií, lenže treba povedať, že z hľadiska udržateľnosti je to problém. A treba aj to povedať, že je pravda, ako pán minister aj zopakoval, že Slovensko má v roku, aby som to odcitoval, "malo v roku 2013 štvrtú najväčšiu konsolidáciu a jedno z najväčších konsolidačných úsilí". Áno, to bol prvý celý rok vlády. Už k obsahu sa vyjadrím o chvíľku, k tomu, akými opatreniami to bolo dosiahnuté. Pravdou ale je, že v druhom celom roku, čo je tento rok, rok 2014, vláda predpokladá, aj v tomto dokumente, záporné konsolidačné úsilie. No ale čo je zásadný problém, je ten, že spôsob, akým vláda konsoliduje, čiže áno, v roku 2013 sme mali pomerne vysoké konsolidačné úsilie, ale problém je, že spôsob, akým táto konsolidácia prebehla, nevytvára podmienky pre to, aby to bolo udržateľné, aby to prispievalo k tomu, čo slovenská ekonomika, republika a ľudia potrebujú. A tie najvýstižnejšie, tie písmenká, dokazujú, resp. čísla, korektné čísla dokazujú nekorektnosť a nepravdivosť písmenok v tabuľke na strane 30. V tabuľke na strane 30 - a odporúčam to do vašej pozornosti, túto tabuľku - je vlastne na jednej strane vymenovaných a vyčíslených 23 opatrení, ktorými vláda vlastne konsolidovala verejné financie v roku 2013. Je ich 23, týchto opatrení a je tam vlastne aj vyčíslené, koľko vláda získala vďaka týmto opatreniam oproti tzv. no-policy-change scenario. Scenario, teda oproti scenáru, keby vláda neurobila nič. A tie výsledky sú podľa môjho názoru až šokujúce a veľmi jasne usvedčujú vládu o tom z toho, že po prvé nevie šetriť na vlastných neproduktívnych výdavkoch, kde sú obrovské rezervy a po druhé, že celú konsolidáciu rieši, teda nevie riešiť konsolidáciu znižovaním neproduktívnych verejných výdavkov, ale celú konsolidáciu rieši len rastom príjmom a ešte aj tu, žiaľbohu, zdvíha tie dane, ktoré najviac poškodzujú ekonomický rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a investície. Pretože medzi ekonómami je zhoda v tom, že konsolidácia vtedy nie je škodlivá, je udržateľná do budúcna, keď je z čo najväčšej miery založená na úspore neproduktívnych verejných výdavkov a z menšej miery aj na raste daní, ak je to nevyhnutné, ale ak dvíhať dane, tak dvíhať tie dane, ktoré nepoškodzujú ekonomický rast a konkurencieschopnosť, teda radšej nepriame dane ako dane priame. Realita, žiaľbohu, v roku 2013 bola presne opačná. Celá konsolidácia sa diala na príjmovej stránke. Dokonca väčšia ako celá, ktorú tu ukazujem na týchto číslach, čo až absurdné. Čiže väčšia, celá konsolidácia sa diala na príjmovej stránke. A ešte na tej príjmovej stránke zväčša, zväčša, z väčšej časti na raste nie tých daní, ktoré menej škodia, teda nepriamych, ale na raste priamych daní, odvodov a na druhom pilieri, na znížení príspevkov do druhého piliera. Keď si zrátate, keby ste si spočítali v tej tabuľke tie čísla, ktoré sú uvedené, tak by ste došli naozaj k šokujúcemu záveru, ktorý je zhruba takýto.
Celkový vplyv konsolidačných opatrení, ktoré sú tam vyčíslené, teda oproti tomu, keby vláda nerobila nič, tak vláda ušetrila miliardu 557 miliónov eur, zaokrúhlime to na 1,6 miliardy eur, bol efekt týchto 23 konsolidačných opatrení. Ale keď si spočítate efekt tých na výdavkovej strane, tak zistíte, že vláda oproti no-policy-change scenariu mala vyššie výdavky o 411 miliónov eur. Inými slovami, keby sa nebolo stalo nič a nerobilo nič, tak výdavky by boli nižšie, ako v skutočnosti boli. Čiže na to, aby vláda mohla dosiahnuť tých 1,6 miliardy úspory, musela na príjmoch získať až 2,2 miliardy, aby ten efekt, keďže efekt na príjmoch bol zvýšené príjmy o 2,2 miliardy, efekt na výdavkoch ale bol opačný. Vláda minula viac, ako by minula keby nerobila zmeny, keby bolo no-policy scenario. Čiže na to, aby sa celkovo ušetrilo 1,6 miliardy, keďže sa minulo viac o 411 miliónov, tak sa muselo na príjmoch získať viac o 2,2 miliardy eur. Čiže ak tu niekto bude tvrdiť, čo s obľubou vláda tvrdí, že ona šetrí, že teda rieši aj verejné výdavky, že znižuje neproduktívne verejné výdavky, tak sa treba opýtať, resp. možno konštatovať - ani sa pýtať nemusíme -, že čísla usvedčujú tieto písmenká a takéto tvrdenia z nepravdy a z toho, že to tak nie je.
Samozrejme, pri tom treba povedať, že jeden z efektov, ktorý sa dostavil, spomínal to Ivan Štefanec, je nečerpanie eurofondov. Čiže áno, výdavkov bolo menej aj vďaka tomu a to sú tie výdavky, ktoré sa prejavili teda pozitívne, teda boli nižšie výdavky, lebo sa nečerpali eurofondy, takže spolufinancovanie mohlo byť nižšie. No ale to je vec, ktorá nás asi veľmi neteší, lebo to zase svedčí o tom, že je to len neudržateľné a že sa zvyšuje riziko prepadnutia eurofondov a toho, že využité nebudú.
Ešte jedna vec, na ktorú by som chcel poukázať, a tá je, tá sa nachádza na strane 61 tohto dokumentu. V grafe 29, kde je tiež veľmi zaujímavé, je to len graficky znázornené, ale napriek tomu medzinárodné porovnanie toho, koľko dávame vo verejných výdavkoch aj z celkových verejných výdavkov a aj ako podiel na HDP na jednotlivé oblasti verejného sektora oproti priemeru Európskej únie, ale aj oproti krajinám Vyšehradskej trojky. Z toho vyplýva tiež veľmi zaujímavá vec, tá ktorá je známa už dlhšie, že teda vo všetkých oblastiach dávame menej ako priemer EÚ s dvomi výnimkami, a to je polícia a bezpečnosť a druhá je štátna administratíva, teda úradníci. A dokonca, napriek tomu, že vláda tvrdí, že šetrí, že znižuje, že ESO zefektívni, je tu veta, ktorú vám odcitujem. Na strane 61 je napísané: "Opätovne stúpnu výdavky verejného sektora na všeobecné verejné služby, napríklad administratíva a úrady, vo vyjadrení voči HDP však stále nedosiahnu úroveň EÚ-15." No áno, vo vyjadrení k HDP nedosiahnu, akurát že priemer európskej pätnástky vo verejných výdavkoch je asi o 10% vyšší, ako je, ako sú, ako je podiel verejných výdavkov na HDP u nás. Čiže ak to meriame ako podiel na výdavkov, tak tu treba povedať, že nielenže máme vyšší, dávame viac ako pomer z verejných výdavkov nielen na policajtov, ale aj na úradníkov, ale ešte v roku 2014 tu samotná správa tvrdí, lebo to tvrdí o roku 2014, opätovne stúpnu výdavky verejného sektora na všeobecné verejné služby, napr. administratíva a úrady. Čiže opätovne stúpnu výdavky na oblasť, kde už dnes dávame omnoho viac. Čiže máme obrovskú neefektívnosť a prezamestnanosť, aj čo sa týka, dovolím si povedať, bezpečnosti, teda najmä, najmä polície. Všetky medzinárodné porovnania to jednoznačne, jednoznačne dokazujú. Máme ako-tak porovnateľný podiel verejných výdavkov, dokonca vyšší, trošku nižší, ako je priemer EÚ, ale vyšší, ako je V3 v zdravotníctve. Čiže objem zdrojov obrovský, ale žiadne systémové opatrenia na znižovanie plytvania, ktoré je enormné v zdravotníctve. Ďalší nárast zadlžovania, ktorý zase sa vykázalo za minulý rok a neustále narastá. Takže v tejto oblasti, žiaľbohu, musím konštatovať, že platí to, čo som povedal na začiatku, že čísla v tomto dokumente tvrdia niečo iné, ako tvrdia písmenká, a že interpretácia čísiel, ktoré sa v tomto dokumente nachádzajú a ktoré nespochybňujem, ktoré sú korektné, táto interpretácia je účelová, nepravdivá a zavádzajúca, rovnako ako je účelové, nepravdivé a zavádzajúce konštatovanie pána ministra, keď odpovedal, keď reagoval na vystúpenie pána kolegu Mihála ohľadne UNITAS-u. To je naozaj úsmevné. Tak pán minister povedal, že to bude projekt desaťročia. Obávam sa, že to bude viac. (Reakcia z pléna.) Ja viem, ja viem, len ja vás..., v tomto zmysle som to myslel. Obávam sa, že bude trvať viac. Obávam sa, že to bude trvať viac, lebo podľa vášho dokumentu ešte v roku 2016 spustený nebude. Ešte chcete spustiť len to, len to ročné zúčtovanie, a ako povedal kolega Mihál, neviem prečo, neviem prečo sa to rozdeľuje. Ale hádzať na vládu, ktorá vládla necelé dva roky, zodpovednosť za to, že tento systém je v takom stave, v akom je, je číry alibizmus a nič iné. Tak v tých rokoch 2006 až 2016, to je desať rokov. Z tých desiatich rokov bude vládnuť vyše osem rokov vláda Roberta Fica a ešte stále systém nebude zavedený (povedané so smiechom), pričom necelé dva roky tu vládla vláda Ivety Radičovej.
A keď hovoríme o daňovom systéme, o tých problémoch v daňovej správe, tak treba už raz jasne a jednoznačne povedať. Neustále sa na to budete vyhovárať, ale čo sa týka spustenia UNITAS-u, ten problém, ktorý spočíval na daňovej správe, bol v tom, že to bolo príliš urýchlené, nebolo to dostatočne pripravené a naozaj to nefungovalo, za to som prebral aj politickú zodpovednosť. Začiatkom roku 2012 proste ten nový systém, ktorým sa urýchľovalo zavedenie UNITAS-u, rád by som zdôraznil, ten systém jednoducho skolaboval a nefungoval, muselo sa dočasne na rok vrátiť k starému systému, ale tu by som veľmi rád zdôraznil jednu vec. Všetci, bola vytvorená nezávislá komisia, kde aj vy, strana SMER, ste dodali svojich odborníkov, kde boli vtedajšou premiérkou pozvaní odborníci z akadémie, z univerzity. Všetci konštatovali, že systém, na ktorý sme chceli nabehnúť je omnoho lacnejší a lepší, ako bol ten pôvodne vami pripravený, ktorý sme zrušili, len zásadný problém bol, že nebol dostatočne otestovaný a bol príliš narýchlo zavedený, takže naozaj nefungoval bez zásadných chýb. Preto sa došlo k záveru, že sa to posunie o rok a že ten rok bude fungovať ešte starý systém. No ale čo sa medzitým stalo? Medzitým sa, samozrejme, sa zmenila vláda, prišla staronová vláda, druhá Ficova vláda zrušila ten projekt, o ktorom sa všetci zhodli vrátane nezávislých odborníkov, že jeho jedinou chybou bol, že nebol dostatok času na jeho spustenie a napriek tomu bol spustený, ale že by bol lacnejší a lepšie fungujúci, a znovu sa začal zavádzať ten drahší a horší systém, ktorý sa začal zavádzať v roku 2006 až 2010. Čiže ak teraz niekto tvrdí, že kvôli problémom vtedajším sa o dva roky oneskorí zavádzanie tohto systému, tak to nie je pravda. Nie je to pravda, a aj keby to bola pravda, ale nie je to pravda, tak hovoríme o dvoch rokoch z desiatich rokov. A napriek tomu, napriek tým dvom rokov z desiatich rokov je evidentné, že ani po 10 rokoch, teda ani po 8 rokoch, kedy za to budete zodpovední vy, tento systém zavedený a funkčný nebude. Takže preto musím konštatovať, že neustále vyhováranie sa pri akýchkoľvek problémoch, na problémy, ktoré boli v daňovej správe v roku 2012, a ja nehovorím, že neboli považujem za čistý, čistý, čistý alibizmus a za zakrývanie vlastnej neschopnosti riadiť verejné financie, riadiť ich tak, aby sme nielen formálne vykazovali znižovanie deficitu, ale aby sme vytvárali podmienky na to, k čomu sa sami hlásite, k rastu konkurencieschopnosti, k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý prinesie rast zamestnanosti, rast kvality života a dobiehanie vyspelých krajín.
A ak si myslíte, že to je len kritika, lebo sme v opozícii, tak vás chcem upozorniť, že my sme, keď sme vládli, najmä počas druhej Dzurindovej vlády sme robili takú politiku, ktorá viedla k napĺňaniu týchto ambícií, ktorá viedla k rekordnému ekonomickému rastu, k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, k rastu kvality života, k rastu zamestnanosti a k rastu, rastu miezd. Vy to, žiaľbohu, nerobíte. Ďakujem pekne.