Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, bude veľká výzva zobudiť vás teraz, tak sa pokúsim. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.)
Najskôr mi dovoľte, aby som, lebo dopočul som sa, že pán minister má zdravotné problémy, tak aby som mu zaželal, aby sa z nich čo najrýchlejšie dostal, mal som podobné, tak viem, že to nie je ľahké, a dúfam, že mu tie problémy s krížami nespôsobil rastúci štrukturálny deficit a záťaž verejných financií. (Smiech v sále.)
Mne sa stala taká zvláštna vec, keď som sa pripravoval na tento rozpočet a mal som pustené rádio, a v rádiu išiel, išli, išli správy o tom, o návšteve pána premiéra Fica v Prahe, myslím, a novinári stále dobiedzali s tým, že či teda bude kandidovať na prezidenta, alebo nebude, a on povedal veľmi zaujímavú vetu, citujem, povedal: "Mandát ma zaväzuje, aby som si splnil mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie." A ja, čítajúc rozpočet, vravím si, preboha, prečo to nerobíš? Tak som sa ho chcel opýtať, predpokladal som, že tu bude, lebo pokiaľ si pamätám, keď vlády, v ktorých som ja bol členom, predkladali rozpočet, tak vždy predseda vlády aj vláda boli na rozpočte prítomní. Keďže tu nie je, takto, tak sa pýtam takto do éteru.
Dovoľte mi, pretože faktom je, a to je najzarážajúcejšie na tomto rozpočte, že v roku 2014, ktorý je druhým celým rokom štvorročného funkčného obdobia, sa zvyšuje štrukturálny deficit verejných financií, čiže inými slovami klesá konsolidačné úsilie, inými slovami, tie opatrenia, ktoré sú trvalé, majú trvalý charakter a prispievajú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, tie vykazujú záporné saldo, a teda vláda nieže nevytvára predpoklady pre udržateľnosť verejných financií, ale zhoršuje predpoklady pre verejné financie. A myslím si, že kvalitu tohto štátneho rozpočtu veľmi dobre vystihuje aj fakt, že už prvá veta, prvá veta v textovej časti návrhu štátneho rozpočtu je lož. Vyvrátiteľná lož, ktorá je vyvrátená závermi, explicitnými závermi rešpektovanej nezávislej inštitúcie, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Citujem, rozpočet v prvej vete textu tvrdí:
"Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií." Koniec citátu vládneho rozpočtu.
Čo na túto tému hovorí tiež na prvej strane stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, návrh citujem:
"Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami."
Takže, žiaľbohu, je to tak, že už hneď prvá veta návrhu rozpočtu je preukázateľná lož, ako to potvrdzuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď sme na, tu na tomto mieste diskutovali pred rokom o rozpočte na rok 2013, tak mnohé veci neboli jasné. Neboli jasné najmä preto, že vláda Roberta Fica vtedy v decembri 2012 hospodárila podľa rozpočtu, ktorý ešte pripravovala vláda Ivety Radičovej, a rok 2013 bol ešte pred nami, a teda bol len prognózovaný v návrhu rozpočtu. Bol to teda istý, rok 2012 bol prechodným rokom, ale dnes je situácia úplne iná. Dnes môžme hovoriť omnoho konkrétnejšie, pretože situácia je omnoho jasnejšia. Je jasnejšia preto, že máme už skoro celý rok, celý prvý celý rok vlády Roberta Fica za sebou, a teda očakávaná skutočnosť je pomerne presne vyčíslená. Máme za sebou teda rok, na ktorý si sama vláda Roberta Fica pripravovala rozpočet, čiže vieme vyhodnotiť, ako to bolo, či sa naplnili riziká napríklad, na ktoré sme upozorňovali, alebo nie. Vieme vyhodnotiť ako vláda dosiahla cieľ znížiť deficit verejných financií a vieme tiež vyhodnotiť, teda hodnotiť návrh na rok 2014. Situácia je lepšia aj v tom, že oproti predchádzajúcemu roku sa sprísňujú podmienky a máme viac a lepších informácií, to by som chcel oceniť, máme viac a lepších informácií najmä vďaka tomu, že musíme vypracovávať aj nové dokumenty, ako je napr. návrh rozpočtového plánu, ktorý sa vypracováva v rovnakej štruktúre pre všetky krajiny Európskej únie, aby sa dalo porovnávať, a k tomu sa tiež dostanem, pretože to je veľmi zaujímave porovnanie, a máme viac informácií aj preto, že už plne funguje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, si robí svoju prácu dobre, pretože jej analýzy sú naozaj odborne podložené. Takže z tohto pohľadu je naozaj tá situácia lepšia, z hľadiska informácií, ktoré máme k dispozícii, a preto dnes už môžme hovoriť, myslím si, aj jednoznačnejšie v tom, či vláda napĺňa alebo nenapĺňa predsavzatia, ktoré si dávala či už v programovom vyhlásení vlády, alebo v jednotlivých rozpočtoch.
Dovoľte mi na začiatku zhrnúť, aká je teda tá realita, čo ukazujú tie čísla, čo ukazujú čísla v očakávanej skutočnosti v roku 2013 aj v plánovanej skutočnosti na rok 2014. No musím skonštatovať a doložím to aj faktami a číslami, že realita fungovania verejných financií v roku 2013, ako aj plány na roky budúce, svedčia jasne o tom, že Slovensko sa uberá so SMER-om zlým smerom, alebo, ak chcete, pod SMER-om, zlým smerom, a vláda robí politiku - po nás potopa. Doložím to na konkrétnych faktoch, konkrétnych číslach. Spôsob, akým vláda Roberta Fica riadi verejné financie, škodí Slovensku, škodí ekonomickému rastu, škodí rastu zamestnanosti, škodí v konečnom dôsledku rastu životnej úrovne a rastu kvality života najmä preto, že ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska nielen do budúcnosti, ale už aj v krátkodobom horizonte. Dostanem sa aj k roku 2013, ktorý budem hodnotiť pomerne podrobne, a tu len skonštatujem záver, rozpočtové ciele v roku 2013 sa dosiahnú spôsobom, ktorý je zlý a škodlivý, pričom už zámery boli zlé a škodlivé. Pamätáte si, že sme kritizovali rast priamych daní, hovorili sme, že vláda nevyberie na priamych daniach toľko, koľko plánuje, a naviac zhorší podnikateľské prostredie. Treba povedať, že tá realita potvrdila skoro všetky riziká, o ktorých sme hovorili aj my, aj nezávislí odborníci, ale ešte naviac treba povedať, že spôsob, akým sa dosiahne zníženie deficitu v roku 2013, bude ešte aj proti už vtedy kritizovanému spôsobu, ktorý bol predpokladaný v rozpočte na rok 2013, horší a tiež vám to ukážem aj na faktoch a číslach. Ďalší záver, aj z krátkodobého hľadiska je rok, je rozpočet na rok 2014 nedostatočný, je založený z prevažnej časti na jednorazových a dočasných opatreniach, zase je tu aj rozpor istý, pretože ministerstvo to vidí trošku lepšie, ministerstvo si odhaduje, že, že objem tých opatrení, ktoré bude robiť, čiže tá zmena oproti "no policy changes", čiže oproti, oproti scenáru, keby sa nič nedialo, že je 1,8 % HDP, čo v zásade súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale ministerstvo financií tvrdí, že 0,8 % HDP z tých 1,8 % HDP budú trvalé opatrenia a 1 % dočasné, kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí podiel tých dočasných a jednorazových až vo výške 1,6 % HDP. Čiže zhodujú sa tieto dve inštitúcie v tom, že opatrenia budú prijaté v objeme 1,6 % HDP, ale, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,4 %, pardon 1,8; že bude celkový objem, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,6 %, čiže to vychádza na nejakých 90 %, že bude dosiahnuté jednorazovými opatreniami. Z toho vyplýva aj ďalší fakt, zhoršuje štrukturálny deficit v roku 2014. Pán minister tu povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že ten kľúčový indikátor, ktorý máme aj z hľadiska strednodobých cieľov, je pol percenta štrukturálneho deficitu, zdôrazňujem, v roku 2017. Teda v roku 2017 by sme mali dosiahnuť 0,5 % výšku štrukturálneho deficitu a práve to je problém. Totižto štrukturálny deficit pre budúcoročný rozpočet sa zvyšuje. Deficit podľa ESA 95 podľa rozpočtu sa síce znižuje pôvodne z 2,98 na 2,83, teraz na 2,63; ale napriek tomu ten kľúčový, ten podstatný štrukturálny deficit, ktorý hovorí o udržateľnosti aj do budúcna, ten sa zhoršuje.
Vláda teda rezignovala na konsolidáciu verejných financií v roku 2014. Konsolidačné úsilie bude mínusové. Znovu sa potvrdzuje ďalší záver, ktorý predosielam na začiatku, a dostanem sa k nemu aj na základe čísiel, na základe faktov, znovu aj tento rozpočet potvrdzuje tak, ako to ukázal rozpočet na rok 2013, že vláda nevie šetriť na sebe, vie len ľuďom dvíhať dane. Najnovšie sú to nezmyselné daňové licencie, teda zdanenie straty.
Všetky dáta, ktoré budem hovoriť, a to by som rád predoslal, som si nevymyslel a nemám ich ani z iných zdrojov, ako sú oficiálne zdroje. Teda všetky dáta, ktoré budem porovnávať, budem čerpať:
- z návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až '16, ktorý schválila vláda,
- z návrhu rozpočtového plánu na rok 2014, ktorý schválila vláda 16. októbra, a poslala ho do Bruselu, to je ten povinný materiál z hľadiska tej štruktúry, tretí materiál, z ktorého budem vychádzať, bude
- hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý považujem, musím povedať, aj za najrelevantnejší, pretože aj on dokazuje a v niektorých veciach sa líši od údajov, ktoré sú v rozpočte verejnej správy, považujem ho za, aj keď nespochybňujem odhady, prognózy, ktoré sú, ktoré sú v rozpočte uvedené, ale na niektorých rozdieloch ukážem, že tam, že tam rozdiely sú a najmä sú rozdiely v interpretácii. Ukážem vám potom asi sedem alebo osem vecí, ktoré sú buď lži, alebo nepravdivé konštatovanie, alebo vyvrátiteľné konštatovania, faktami a číslami vyvrátiteľné konštatovania, ktoré sú v rozpočte povedané a vyzerajú tak veľmi pekne, primaľovávajú situáciu na ružovo. Čiže budem vychádzať len z týchto dokumentov.
Chcem ale spomenúť aj pozitíva toho rozpočtu, pozitíva povedal aj pán minister v úvodnej reči (povedané so smiechom), pozitíva vyzdvihol a spomenul, ktoré menuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tie negatíva už menej, takže áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že pozitívom tohto rozpočtu 2014 oproti 2013 je, že je tam menej rizík a že je tam väčšia informačná hodnota a prehľadnosť. Áno, to potvrdzujem, musím ale dodať, že je to do značnej miery aj preto, že ministerstvu nič iné nezostalo. Respektíve tá prvá, to prvé pozitívum, že je tam menej rizík, je dané aj tým, že je tam zásadne menšie konsolidačné úsilie. Jednoducho sa nekonsoliduje, konsoliduje sa dočasnými opatreniami, čo, samozrejme, znamená, že je aj menej rizík.
A tá druhá, to druhé pozitívum je dané aj tým, že sa sprísňujú pravidlá - aj naše domáce zákonom, ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a fungovaním rady, aj európske pravidlá z hľadiska faktúr a stability, z hľadiska fiscal compactu a z hľadiska informácií, ktoré musíme poskytovať aj v medzinárodne porovnateľnej štruktúre.
Jednu vec môžem pochváliť, ale bez ale - a to je zlučovanie regulačných úradov, ku ktorému dochádza, ku ktorému, ku ktorému je dobre, že dochádza, lebo naozaj nemalo zmysel, aby sme ich mali až toľko veľa.
Dovoľte teda začať tým rokom 2003, pardon, 2013, to by bolo, hej, to by bolo ďaleko, to by bolo ďaleko, rokom 2013. Takže čo sa týka roka 2013, ako som povedal, jeden z problémov, zásadných problémov, to musím pohľadať (krátka pauza), jedným z problémov roka 2013 a tých problémov bolo viac, pamätáte sa, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj opoziční poslanci, aj nezávislí analytici videli viaceré riziká: v horšom ekonomickom vývoji, v samosprávach, v zdravotníctve, v daniach a odvodoch, v príjmoch Národného jadrového fondu a tak ďalej. Ukázalo sa, že väčšina tých rizík, na ktoré sme upozorňovali a ktoré boli chybou rozpočtu, bolo chybou rozpočtu nerozpočtovať, nerozpočtovať peniaze na zadlžovanie zdravotníctva, tváriť sa, že zdravotníctvo nebude žiaden dlh vytvárať, bolo chybou rozpočtu predpokladať, že štát nebude šetriť vôbec, ale že samosprávy budú šetriť takým spôsobom, enormným spôsobom, že ušetria skoro všetko, čo verejný sektor mal ušetriť. Možno si pamätáte, že keď som to tu vyčísľoval pred rokom, tak som vyčíslil, že na strane príjmov na rok 2013 vláda predpokladala naplniť 80% konsolidácie a na strane výdavkov 20 zhruba, ale z tých dvadsiatich 18 % bolo na samosprávach, na obciach a na mestách a na VÚC-kach, len 2 % vláda predpokladala, že ušetrí sama. Aj vtedy sme povedali, že to je po prvé neslušné, vláda nešetrí na sebe, núti šetriť iných tak enormne, a že ani sa to zrejme nenaplní, čo sa aj ukázalo, že sa to v plnej miere nenapĺňa. Spomínal som nemocnice.
Dane a odvody - upozorňovali sme vládu, viacerí z nás upozorňovali vládu, nielen my, že zvýšenie, zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane zo zisku z 19 na 23 %, bude znamenať aj dynamické efekty, teda optimalizáciu daní, teda vyhýbanie sa plateniu daniam, a že, a že to opatrenie je nezmyselné, poškodí podnikateľské prostredie a neprinesie tie prostriedky, ktoré vláda očakávala. Vláda to dnes potvrdzuje, ten výpadok na dani z príjmov právnických osôb je, ak sa nemýlim, 272 mil. eur. Dostanem sa aj k tomu, ako to vláda interpretuje v tomto rozpočte, zatiaľ, zatiaľ stačí snáď toľko.
Ďalšie riziko, ktoré sa naplnilo a ktoré je veľmi negatívne, je čerpanie eurofondov. Vláda predpokladala v roku 2013 vyčerpanie eurofondov vo výške 3,6 mld. eur, očakávaná skutočnosť je 1,8 mld. eur. Je zarážajúce, že v roku 2013 bude nižšie čerpanie eurofondov ako v predchádzajúcich rokoch. V každom tom programovacom období je to tak, že vždy pomerne rýchlo narastá objem čerpaných zdrojov, pretože sa pripravujú projekty, a v záverečnej časti programovacieho obdobia sa, samozrejme, čerpajú eurofondy omnoho, omnoho rýchlejšie. To, že v roku 2013, ktorý je už celým rokom vládnutia vlády Roberta Fica, je takýto prepad, je, samozrejme, zlá správa pre ekonomiku, krátkodobo dobrá správa pre rozpočet, pretože jednu z najväčších položiek, kde vláda šetrí, je spolufinancovanie, kde ušetrí 403 mil. eur. Ale čo to znamená pre slovenskú ekonomiku? Ako sa píše aj v správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, oproti štátnemu rozpočtu sa do ekonomiky dostane v tomto roku o 1,3 mld. eur menej zdrojov vrátane spolufinancovania, čo znamená menší ekonomický rast, menšie investície, menšiu zamestnanosť. Ja sa dostanem ešte aj k opatreniam konkrétnym, ktoré ukazujú, že naozaj ten spôsob, akým sa naplní ten rozpočtový cieľ na rok 2013, je spôsobom, ktorý je veľmi, veľmi zlý. Pozrime sa na to, aké opatrenia to sú. Takže už som spomínal na strane, na strane pozitívnych vplyvov pre rozpočet, sú to síce pozitívne vplyvy pre rozpočet, sú to ale zároveň opatrenia alebo faktory, ktoré sú negatívne z hľadiska budúceho ekonomického vývoja. Už som spomínal nižšie výdavky na spolufinancovanie eurofondov. Áno, z hľadiska okamžitého hospodárenia v tomto roku ušetríme peniaze. Z hľadiska rizika, že ich nevyčerpáme v budúcnosti, že sme podviazali ekonomický rast, podviazali zamestnanosť v tomto roku, je to vyslovene negatívny faktor.
Ďalej. Vďaka odpredaju núdzových zásob ropy máme pozitívny vplyv, pozitívnejší, ako bol rozpočet. Čiže jednorazový predaj niečoho, čo už nebudeme môcť predávať potom. Naviac mám pocit alebo mám isté, isté indície, že to môže byť problém aj z hľadiska Eurostatu, z hľadiska toho, či nám vôbec uznajú túto položku z hľadiska znižovania deficitu.
Ďalej pozitívny vplyv má otvorenie druhého piliera. Tu mám nieže pocit, tu som si istý. A tu by som chcel povedať, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto nekonštatuje dostatočne jasne, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že bude nová metodika ESA 2010 a bude, v budúcom roku sa bude posudzovať tento rok a oznámi sa to a podľa novej metodicky ESA 2010 je nieže riziko, je istota a som ochotný sa aj s pánom ministrom staviť, ak chce, je istota, že tých 240 mil. bude vyhodených, s ktorými, s ktorými v tomto roku vláda ráta, že jej vylepší, vylepší rozpočet. Takže ďalší spôsob, akým vláda ten rozpočet dostáva to tých rámcov, ktoré chce, je ešte horšie, ako bol ten pôvodne zamýšľaný.
Ďalej. Presun prostriedkov štátneho rozpočtu do roku 2014. To je tiež len finta. A jediné, jediné, jediný taký pozitívny vplyv, ktorý sa dá pochváliť, je, je, je úspora na verejnom zdravotnom poistení. Čo sa týka negatívnych vplyvov, takisto svedčia o tom, že vláda jednoducho nezvláda svoju funkciu a nezvláda vládnutie.
Menej daňových a odvodových príjmov. Pôvodne to malo byť o 520 mil., ak sa nemýlim, teraz je to o 350 mil. Mimochodom, tu mám jednu, jednu veľmi, veľmi zaujímavú, zaujímavá vec mi prišla na myseľ, keď som toto čítal. Vláda schválila rozpočet, poslala ho do parlamentu s tým, že predpokladala, že v tomto roku bude mať výpadok na daniach vo výške 520 mil. eur. Ja sa čudujem, že pán premiér nezvolal tlačovku a neroztrhal rozpočet na rok 2013 pred kamerami, pretože v roku 2012 trhal rozpočet na rok 2012, a vtedy bol ten očakávaný výpadok na daniach, viete koľko? 246 mil. Pri 246 trhal rozpočet, pri 520, ktoré sú teraz zlepšené, ale stále na oveľa vyššiu sumu, ako bola tá v roku 2012, pretože teraz je to 350, sa tvária dokonca ako geroji, ako, ako to dobre ide, ako tie dane super idú. A musím povedať, že marketingovo to zvládate vynikajúco, médiá vám to do značnej miery aj s navijakom zhltli a idú. Situácia je skvelá, situácia sa zlepšuje. (Reakcia z pléna.) Áno.
Takže čo sa týka tých vplyvov ďalej. Menej príjmov, ďalej, čo, čo teda sa zmenilo oproti, čo sa prejavilo ako reálne riziká, je menej príjmov z dividend. Jasné zlyhanie. Ďalej neexistujúce alebo nenaplnenie príjmov z Telekomunikačného úradu za predaj licencií, dlhy zdravotníckych zariadení, o tom sme hovorili. To hovoril každý. To bolo evidentné a jasné, že tam dlhy budú. A vyššie výdavky samospráv, o čom som tiež hovoril a k čomu ešte ale chcem povedať aj pár konkrétnejších slov.
Takže tie samosprávy. Jedným z takých celkových systémových nedostatkov tohto rozpočtu na roky 2014 až 2016 je, že sa nielenže jednorazovými opatreniami, ale aj pri znižovaní výdavkov sa často znižujú také výdavky, ktoré sa, ktoré, ktoré spôsobia v strednodobom a dlhodobom horizonte veľké problémy slovenskej ekonomike. Výrazne sa napríklad znižujú kapitálové výdavky, všade - aj pri investovaní štátu, aj pri investovaní zo strany obcí, miest a vyšších územných celkov často až po úroveň jednoduchej reprodukcie, čo znamená, že teraz síce ušetríme, ale v krátkom čase sa nám to vypomstí takýto spôsob šetrenia. Nebude sa ekonomika rozvíjať a rásť a dokonca budú narastať škody z toho vyplývajúce. Pozrime sa na tento problém z hľadiska samospráv a z hľadiska roka 2013. V roku 2013 predpokladal rozpočet, že obce a mestá a VÚC-ky budú výrazne, výrazne šetriť, najmä na bežných výdavkov. Oni síce šetria, šetria menej, ako rozpočet predpokladal, ale šetria výrazne. Ale aká je štruktúra? Bežné výdavky namiesto očakávaného poklesu o 251 mil. eur rastú o 300 mil. eur. A to hovorím len o obciach a mestách teraz. Čiže obce a mestá mali podľa rozpočtu ušetriť 251 mil., ale oni, naopak, minú viac o 300 mil. Nárast nedaňových príjmov majú obce 130 mil. a majú pokles výdavkov, ale kapitálových výdavkov o 200 mil. Detto VÚC-ky. VÚC-ky nárast bežných výdavkov, najmä platov, nárast nedaňových príjmov a pokles kapitálových výdavkov. Čiže ja sa pýtam, pri neustále opakovanej mantre, ktorú tu počúvame neustále, pán minister ju povedal v úvodnom slove asi štyrikrát, pán poslanec Duchoň asi trikrát, že teda všetky opatrenia sú také, aby sa nedotkli bežných občanov. Sa pýtam, kto platí napr. tie rastúce nedaňové príjmy v samosprávach? Kto ich platí? Marťania ich platia alebo ich platia Filipínci? Alebo kto ich platí? A to sa týka všetkých vecí, kde jednoducho štát z takýchto vecí má príjmy, príjmy vyššie. A, samozrejme, dostaneme sa aj k neslávnym, neslávnym daňovým, daňovým licenciám.
Takže aby som uzavrel rok 2013, rok 2013 potvrdil riziká a nedostatky rozpočtu na rok 2013, ktoré sa ukázali takmer všetky ako reálne, a zároveň ukázal, že spôsob, akým sa s týmito rizikami vyrovnala vláda, je taký, že síce deficit znižuje alebo udržiava tam, kde ho chcela mať, ale spôsobom, ktorý do budúcna vyvoláva problémy, ktorý do budúcna zhoršuje perspektívu zdravého vysokého ekonomického rastu, rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalej. Ďalším bodom je deficit. Dovoľte, aby som tu trošku aj vysvetlil niektoré pojmy, pretože tento týždeň sme tu diskutovali o štátnom záverečnom účte, diskutovali sme o prognóze makroekonomického vývoja a už pri tejto diskusii sa tu šermovalo číslami neuveriteľným spôsobom. A musím povedať, že očakávam, že to tak bude naďalej, pretože najlepšie to ukázal aj v úvodnom slove pán minister, keď, keď tu vyčíslil najnovšie vyčíslené konsolidačné úsilie Inštitútom finančnej politiky, ktoré vyčíslili teraz a teraz v týchto chvíľach, teraz, keď prerokovávame rozpočet, je šírené, táto kvantifikácia je šírená medzi, medzi novinárov. Takže musím to, musím to vysvetliť, pretože bude tu, viem to a už je, bude to snaha o mätenie verejnosti, bude to snaha o zavalenie číslami, ktoré sú absolútne neporovnateľné, aby jednoducho v tom zmätku sa nikto nikdy nevyznal. Takže ospravedlňujem sa. Budem trošku možno teraz viac vysvetľovať.
Áno, veľmi dôležitý je aj deficit podľa ESA 95. To je ten celkový deficit, ktorý by nám teda mal klesnúť na 2,98 % a v budúcom roku pôvodne na 2,83, teraz na, teraz na 2,63 %. Dostanem sa pri rizikách aj k tomu, že aj tu sú isté riziká. Dokonca aj také riziká, ktoré neidentifikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, napr. z hľadiska korekcií eurofondov, ktoré spomenuté neboli a problémom sú. Ale zároveň by som najmä chcel zdôrazniť, že toto nie je najdôležitejší ukazovateľ deficitu. Najdôležitejší ukazovateľ deficitu je štrukturálny deficit. Štrukturálny deficit a sám minister to potvrdil, financií, keď povedal vo svojom úvodnom slove, že toto je z hľadiska i strednodobého cieľa pol percenta štrukturálneho deficitu v roku 2017. Štrukturálny deficit je vlastne deficit podľa ESA, ale očistený o jednorazové vplyvy, teda nie sú tam započítavané jednorazové a dočasné vplyvy a je očistený o cyklické vplyvy. Štruktúrny deficit inými slovami hovorí a potom konsolidačné úsilie je rozdiel medzi štrukturálnym deficitom jednotlivých rokov. Čiže ak ministerstvo financií doteraz hovorilo, že v budúcom roku bude konsolidačné úsilie mínus 0,2 %, tak vlastne hovorilo, že štrukturálny deficit sa v budúcom roku oproti tomuto roku zhorší, nie zlepší o dve desatiny percenta, a to najmä preto, že síce ten celkový deficit podľa ESA 95 sa znižuje, ale znižuje sa najmä dodatočnými opatreniami, ktoré zabezpečujú 1,6 % podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 1,8 % hodnoty tých konsolidačných opatrení.
A teraz teda dovoľte, aby som... A faktom je, že ten zmätok môže existovať aj preto, že existuje viacero metodík výpočtu konsolidačného úsilia a štrukturálneho deficitu. Preto budem za najdôveryhodnejší považovať údaj, resp. materiály Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislou inštitúciou. Nepodlieha ani opozícii, ani vláde, je nezávislou inštitúciou. Pracujú tam odborníci a v tomto materiáli je zhrnuté a nakoniec aj v rozpočte, v rozpočte, aj keď teraz ministerstvo financií bude robiť zrejme nové prepočty a tvrdiť, že to tak nie je. Neviem, či ste zachytili, ale NKÚ vypočítalo, že to je nula v tom budúcom roku to konsolidačné úsilie, ale návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý schválila vláda, ktorý tu teraz diskutujeme, predpokladá konsolidačné úsilie mínus 0,2 % v roku 2014. Inými slovami, predpokladá nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 %. Ten istý ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo výške mínus 0,5 %, teda o dosť viac a Európska komisia dokonca vo výške 0,8; mínus 0,8 %. Čiže niekde tam sa pohybuje odhad skutočného konsolidačného úsilia vlády Roberta Fica. Preto ma tak zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána premiéra, že on, jeho mandát zaväzuje a musí si splniť mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie. Preto ma zarazilo, že ako je možné, že v druhom celom roku vládnutia je predložený rozpočet so záporným konsolidačným úsilím.
A teraz k tomu, ako to bolo, aké bolo vlastne to konsolidačné úsilie v tých jednotlivých rokoch 2011, 2-tisíc.., zase to budete počúvať rôzne, rôzne čísla. Takže dovoľte mi odcitovať z materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a to konsolidačné úsilie, ktoré vám teraz prečítam, bude očistené o PPP a o vplyv druhého piliera, čo je podľa mňa korektné, pretože, ako ukáže aj metodika ESA 2010, toto očistenie bude musieť byť zahrňované. Podľa tohto materiálu - a pre všetkých, prípadne aj pre pána ministra je to tabuľka na strane 37, hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - '16, materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - bolo v roku 2011 konsolidačné úsilie vlády Ivety Radičovej 3 % HDP, konsolidačné úsilie v roku 2012 0,3 percenta HDP, konsolidačné úsilie v roku 2013 1 % HDP a v roku 2014 mínus 0,7 %. To je očistené o PPP a o druhý pilier.
Samotný rozpočet - a to je tiež krásna ukážka toho, ako sa bude narábať s číslami, keď sa to hodí, tak, keď sa to nehodí, inak - samotný rozpočet, teda materiál, ktorý schvaľovala vláda, tvrdí - sekundičku, musím si to nájsť, pamätám si to - tvrdí, že síce v budúcom roku budeme mať záporné konsolidačné úsilie, ale dôležité je, že počas procedúry nadmerného deficitu, počas štyroch rokov 2011, 2012, '13 a '14 dosiahneme priemerné konsolidačné ročné úsilie vyššie ako 1 %. A materiál tvrdí, bude to fajn, lebo to bude 1,1 %. Takže napriek tomu, že menej, že nekonsolidujeme, my zhoršujeme konsolidáciu v roku 2014, sme v ažurite, lebo priemerné máme vyššie ako jedno percento. No, hej, máme, len vďaka čomu? A ten materiál, schválne nepíše, koľko bolo to konsolidačné úsilie, ten vládny v tom roku 2011, lebo by to klalo oči, ale už píše, že v roku 2012 bolo 0,1; v roku 2013 predpokladá 1,3 a v roku 2014 predpokladá mínus 0,2. To je ten vládny. No ale potom stačí dopočítať za tie štyri roky, keď to má byť 1,1, tak to musí dávať 4,4, aby to dávalo 4,4, tak nedá sa svietiť, v tom roku 2011 to musí byť len 3,2. Takže teraz pán minister bude hovoriť, však pred chvíľou to tu povedal vo svojej úvodnej reči, že to boli len 2 % v roku 2011, a že oni teraz budú mať do konca roku 2013 3 či koľko. No, len akurát, že to celkom nesedí potom. Potom by bolo treba prepisovať aj iné časti toho, toho rozpočtu.
Takže aby som to teda uzavrel a zhrnul, čo sa týka, čo sa týka konsolidačného úsilia, lebo to je kľúčový, kľúčový parameter. Konsolidácia, a preto aj u mnohých analytikov vyvolalo pochybnosti alebo, ak chcete, prišli k záveru, že toto zrejme je volebný rozpočet pre rok 2014, zrejme oveľa väčšou prioritou ako ozdravovanie verejných financií majú byť prezidentské ambície, ak teda nastanú, pána premiéra. Ale ten rozpočet o tom minimálne nepriamo svedčí, pretože ak niektorá vláda nekonsoliduje v druhom celom roku svojho funkčného obdobia a sama tvrdí, že bude v roku parlamentných volieb konsolidovať rádovo omnoho viac, tak je to, je to podivuhodné a nie celkom dôveryhodné. Aj keď, uvidíme zakrátko, ako toto je vlastne, vlastne bolo, je a bude. Dobre, to je deficit, štrukturálny deficit a konsolidačné úsilie.
Dovoľte teraz k tým jednorazovým opatreniam. Ak som teda povedal, vláda tvrdí, že z tých konsolidačných, ale aj vláda uznáva, že väčšina opatrení má jednorazový charakter, lebo tvrdí, že 1,8 % a z toho trvalé sú len 0,8 %, čiže viac ako polovička sú, okolo 60 % sú, sú jednorazové.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že dokonca skoro všetko sú jednorazové, pretože z toho 1,8 % až 1,6 % majú byť jednorazové opatrenia. K tým jednorazovým opatreniam treba pridať, že, ja spomeniem niektoré, nebudem hovoriť o všetkých, ale spomeniem niektoré, aj tie svedčia o dosť veľkej bezradnosti vlády. Typickým príkladom je dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý mal byť, pamätáme si, mal byť len v rokoch 2012, '13, už je aj v roku 2014. Mimoriadne príjmy Telekomunikačného úradu - je evidentné, že to je jednoznačne neopakovateľný príjem, rozšírený odvod bankového sektora, možnosť výstupu z kapitalizačného piliera - tu, ako som povedal, je problém omnoho vážnejší, ako konštatuje aj materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože tu podľa môjho názoru je istota, že na budúci rok nám táto položka bude z rozpočtu vyškrtnutá, a teda navýši deficit v tomto roku, čo môže, mimochodom, znamenať potom aj negatívne dôsledky z hľadiska prekročenia tých sankčných pásiem zákona o dlhovej, dlhovej brzde, spolu s niektorými ďalšími rizikami, ku ktorým sa dostanem.
Predaj núdzových zásob ropy. Predaj núdzových zásob ropy môže byť tiež problematický, samozrejme, že ak by aj nebol spochybňovaný, je to jednoznačne jednorazová položka, teraz si pomôžete a inokedy a už v ďalších rokoch tento príjem, tento príjem nebude. Ďalej za veľmi problematický považujem príjem z predaja majetku. Tu treba povedať totiž jedno, predaj, príjem z predaja majetku nám síce zníži deficit, ten ESO-vský, ale zároveň nám zníži čisté bohatstvo štátu. Ak by bol totiž príjem z predaja majetku použitý na zníženie verejného dlhu, potom je to v poriadku, potom to čisté bohatstvo štátu nezníži. Ale ak tento príjem použijeme na bežné výdavky, tak po prvé je neopakovateľný, pomôžeme si síce v tomto roku, ale ďalšie roky nám to nevyrieši, ale po druhé, ešte znížime čisté bohatstvo štátu, pretože spotrebujeme niečo, čo malo hodnotu a čo malo trvalú hodnotu, že čo, čo bolo vo vlastníctve štátu.
Tých položiek je tam viac, nechcem už ísť do detailov a zaťažovať, ale pričom by som sa chcel zastaviť, sú dividendy SPP. Tu je totiž problém zase omnoho väčší, dokonca väčší, ako to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Prečo si to myslím? Dovoľte mi, sa pri tom zastaviť teda. Rozpočet predpokladá dva, dva typy dividendy z SPP, jedna je superdividenda, ktorá vlastne vzniká z precenenia majetku, a je to vlastne príjem, ktorý neznižuje deficit, čiže v tomto si vláda nevie ani, ani pomôcť. Pomáha jej pri dlhu, pri vyčíslovaní dlhu sa..., tento príjem vlastne znižuje dlh. Ale problém je, hlavný, tu nie je hlavný problém, hlavný problém je pri riadnych dividendách. Prečo? Obávam sa totiž, že nielenže je to problém, resp. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pomenováva problém, ale len z jedného pohľadu, z veľmi úzkeho pohľadu jednorazových vplyvov, resp. trvalých vplyvov, len ja sa obávam, že ten problém je omnoho, omnoho hlbší. A myslím si, že zatiaľ naňho poukázali len odborári paradoxne, ktorí demonštrovali pred sídlom J&T niekedy v polovici, v polovici novembra. Dovoľte, aby, aby som vám to vysvetlil.
Čistý ročný zisk celej skupiny SPP je v týchto rokoch zhruba okolo 350-360 mil. eur, celej skupiny. Nezabúdajme, že štát vlastní 51 %, EPH dnes, EPH vlastní 49 %. Dokonca ešte pozícia EPH sa zlepší, pretože EPH sa zbaví stratovej časti, ktorá prejde, prejde celá na štát. Čistý zisk v roku 2012 bol 365 mil., z toho 51 % by mali patriť štátu, je 186 mil. Napriek tomu všetkému štátny rozpočet predpokladá v rokoch 2013 a '14, lebo preto hovorím '13 a '14, lebo v trinástom nepredpokladajú nič, presúvajú to do roku 2004, '14, ale v roku 2014 predpokladá štát zinkasovať z dividend z SPP 735 mil. a v rokoch 2015 až 2016 každý rok 300 mil., čiže spolu 600 mil. Čiže za štyri roky predpokladá štát zinkasovať z riadnej dividendy z SPP, zdôrazňujem, 1,3, vyše 1,3 miliardy eur. A teraz v čom je ten problém? Teraz budem citovať z..., teda z tej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem - je to, koho by to zaujímalo, dodatok č. 6 správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - citujem:
"Je otázne, akým spôsobom je možné v roku 2014 vyplatiť 386 miliónov eur, čo zodpovedá celému bežnému zisku dcérskych spoločností, keďže štát bude mať v týchto spoločnostiach naďalej len 51 %, výška dividendy by mala zodpovedať tomuto podielu." Koniec citátu.
Predložím to do zrozumiteľnejšej reči. Nie je jasné, prečo a ako a začo hlavne, by EPH a v rámci toho PPF, pán Křetinský a J&T malo darovať štátu na dividendách podiel, ktorý podľa všetkých kvantifikácií by mal prislúchať im? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí problém v tom, že nechce započítať tú celú čiastku, ale len tú polku, ktorá by mala pripadať štátu logicky, len tú chce započítať do, do trvalých vplyvov a ten zvyšok, tvrdí, že sú jednorazové vplyvy a že teda neznižuje ten zvyšok konsolidačné úsilie, ale ja sa obávam, že ten problém je ešte hlbší, že by sme sa mali pýtať, lebo to nie je len problém z hľadiska toho, či ich máme považovať za jednorazové alebo za dlhodobé. Ten problém stojí, tá otázka stojí tak, ako je to vôbec možné, za čo? A na čom je založený tento, tento vývod? Takže kladiem to aj ako otázku pre, pre pána, pána ministra. Tak teda to sú, to sú dividendy.
Mimochodom, podobný, podobný, podobná, nazvime to finta, presun z roku 2013 na rok 2014 sa deje aj pri SEPS-e, kde tiež si nepredpokladá vyplácanie dividend a potom predpokladá presunutie, ale aj navýšenie oproti tomu, ako to bolo, ako to bolo doteraz.
A, mimochodom, keď sme teda pri tých jednorazových opatreniach a keď sa tu spomínal aj ten rok 2011, tak vás, dávam do vašej pozornosti tabuľku na strane 70 materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý vyčísluje hodnotu jednorazových opatrení jednotlivých vlád, teda v jednotlivých rokoch, od roku 2011 do roku 2016, je to tu v tejto tabuľke. A hodnota jednorazových, je pravda, že aj vláda Ivety Radičovej robila jednorazové opatrenia, ale tie jednorazové opatrenia, samozrejme, nie sú započítané v tom konsolidačnom úsilí, ktoré bolo v tom, tie 3 % po očistení, ale čo je dôležité, jednorazové opatrenia v roku 2011 podľa tejto tabuľky sú mínus 0,2 % HDP, kým v roku 2012 sú plus 0,5 %, v roku 2013 plus 1 % a v 2014 plus 1,6 % HDP. Je to dané najmä preto - a tu by som chcel ilustrovať to riziko, o chvíľu prejdem k rizikám - je to dané, saldo jednorazových opatrení bolo mínus 0,2, čo ale neznamená, že my by sme neboli jednorazové opatrenia robili, ale v roku 2011 nám započítali do deficitu 633 mil., ktoré išli na margo finty, ktorú urobila prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 alebo 2009, to už si presne nepamätám, kedy sa tvárila, že dáva nemocniciam a železniciam finančnú, návratnú finančnú výpomoc. Železnice krachovali, nemocnice vytvárali veľký dlh. Železnice preto, že bola zrušená privatizácia, Cargo, teda nemocnice preto, že neboli reformované, vláda s tým musela niečo robiť, tak dala peniaze, ale aby si to nemusela ona započítať do deficitu v roku 2008, tak sa tvárila, že to nie je dotácia, ale že je to pôžička. No akurát, že vtedy aj opozícia, aj my, aj nezávislí analytici tvrdili, že to je finta, že to, že to nie je pravda, že to je proste obchádzanie pravidiel, čo potvrdila Európska komisia v roku 2011 - im to vždy trvá niekoľko rokov - a v roku 2011 nám to započítala do výdavkov rozpočtu. A nám to zvýšilo v roku '11, 2011 deficit verejných financií. Myslím, že podobné veci sa dejú aj teraz, napr. v súvislosti s tým, že sa nepočíta tu s korekciami z eurofondov, s tým, že tých 240 mil. z druhého piliera bude musieť takto byť započítaných, rozdiel je v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou to nepadne na nejakú inú vládu, ale ešte na vládu, ktorá to vlastne aj celé urobila. Takže toto boli jednorazové opatrenia.
Teraz dovoľte pár slov k rizikám. Riziká. Najväčšie riziká spočívajú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v potrebe dodatočných opatrení, v daniach a odvodoch, ktoré neboli prediskutované vo výbore pre daňové prognózy, to ale bolo, myslím, už vyriešené tou najnovšou, najnovším zasadnutím výboru. Potom ďalšie - to isté riziko ako vlani, podhodnotenie bežných výdavkov samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že to bude 120 až, 120 až 180 mil. eur.
Ďalej podhodnotenie nákladov na zdravotníctvo. Pri zdravotníctve je zarážajúce, musím povedať, aj keď teraz došlo k navýšeniu na tie 4 %, ale vo vládnom návrhu, ktorý nám tu prišiel, bolo prvýkrát v histórii, prvýkrát v histórii bol porušený zákon o zdravotnej starostlivosti, myslím, ktorý vyčísluje, že by to teda mali byť 4 %, a vláda zároveň nepredpokladá, že v budúcom roku bude v nemocniciach tvorený dlh, čo samo o sebe je absurdné. Tak dáva do systému menej peňazí o sto, v tom budúcom roku, v pôvodnom návrhu, teraz to trošku navýšili, ale v pôvodnom návrhu bolo, teda že vláda dá o vyše sto miliónov eur menej do zdravotníctva (reakcia z pléna), 130, áno, o 130 miliónov menej do zdravotníctva, nebude oddlžovať a zároveň predpokladá, že nebude narastať v zdravotníctve dlh, pričom ten dlh v tomto roku narastal pri vyšších príjmoch zo strany štátu do zdravotníctva. Všetci vieme, že náklady rastú, aj keď nie veľmi rýchlo, ale rastú, nejaká inflácia tu je, platy rastú, dáme menej, nerobíme žiadne zásadné opatrenia a predpokladáme, že dlh tam vznikať nebude. Evidentné riziko ako vyšité.
Vklady do základného imania, to je riziko z hľadiska čistého bohatstva štátu.
Ďalej výpadok príjmov z emisných kvót, nižší vplyv ESO, negatívny vplyv z dôvodu presunu výdavkov v roku 2013. Pri ESO by som tiež chcel povedať pár slov. Prídem k číslam, kde vám ukážem, že nie je pravda, že vláda šetrí na verejných výdavkoch, a dokonca štruktúra, v ktorej vláda mení pomer verejných výdavkov, je absurdná a je absolútne neodôvodniteľná. Ale čo sa ESA týka, prvý problém ESA je, že tie príjmy z predaja majetku znižujú, keď sa minú, čo som povedal už, znížia čisté bohatstvo štátu. Ďalší problém ESA je to, že vlastne nevieme, na čom sú tie opatrenia založené, a či skutočné úspory prinesú. Ja môžem vysloviť len pochybnosť najmä z toho dôvodu, že taká je naša skúsenosť. Taká je naša skúsenosť, keď SMER v roku 2007 povedal, že zníži zamestnanosť vo verejnom sektore o 20 % plošným znížením. Výsledok bol ten, že znížili o 2 promile, o dve promile, nie o 20 %. Aj dnes takáto, takáto operácia, štrukturálna reforma, štrukturálna zmena verejnej správy vyžaduje naozaj kvalitné analýzy a kvalitnú prípravu. Podľa môjho názoru to nemôžu robiť len úradníci ministerstva vnútra, ktorí, ako sa zdá, tento návrh robili. Preto sa nám ľahko môže stať, že síce ušetríme, ale dôsledky a náklady takého ušetrenia budú, budú enormné. Uvidíme, čo vlastne, čoho sa dočkáme.
No a ďalšie riziko je tu, samozrejme, z nevyčerpania eurofondov v roku 2014. Keď nevie vláda čerpať v tej miere, v akej nevie v roku 2013, je ilúziou myslieť si, že v roku 2014 budú tieto predpoklady splnené. Na jednej strane to síce vláde zase pomôže, na druhej strane ale treba povedať, že nielenže budeme rásť pod potenciálnym rastom a bude nižší rast ekonomiky, nižší rast zamestnanosti, ale bude aj narastať riziko prepadnutia eurofondov, lebo sa budeme blížiť k hranici.
No a dovoľte teda spomenúť aj tie riziká, ktoré tu nie sú spomínané a ktoré podľa mňa, podľa mňa nastanú. To je tých 240 miliónov, ktoré nie sú rizikom z II. piliera, ale sú istotou. Ďalej je to, sú to tie dividendy, dividendy SPP, ktoré nebudú podľa môjho názoru započítané, minimálne v tej časti, ktorá je nad rámec toho vlastníckeho podielu, tak nebudú započítané do konsolidačného úsilia a možné riziko je dokonca, dokonca ešte väčšie. A úplne chýba, úplne chýba a nespomína to ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, riziko spojené s korekciami eurofondov. Korekcie eurofondov znamenajú ten objem prostriedkov, ktorý Komisia neuzná ako oprávnené a nepreplatí nám ich. A ja viem, že odhad, ktorý sa môže prejaviť v roku 2014, je okolo 200, možno až 300 mil. eur, ktorý sa odhaduje. V rozpočte nie je ani jedno jediné euro. A to teda bude znamenať, že ten príjem by bol nižší a deficit a deficit vyšší.
Teraz dovoľte, aby som prešiel k výdavkom. Vláda tvrdí, že šetrí. Faktom je, že nešetrí. Zase: tabuľka materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo strany 35, ktorá hovorí o štruktúre a vývoji výdavkov, výdavkovej strany návrhu rozpočtu verejnej správy. Tieto výdavky, aby sa dali porovnávať, sa očisťujú. Očisťujú sa o európske výdavky, o spolufinancovanie, o úroky, o poistné platenie štátu a o odvody do rozpočtov Európskej únie. A takéto upravené výdavky potom vlastne vykresľujú, ako štát hospodári, a tieto upravené výdavky majú narásť v roku 2014 oproti roku, oproti očakávanej skutočnosti 2013 o 3,7 % prevádzkové a o 2,4 % legislatívne, tie, ktoré sú dané rastom legislatívy. Tu vás chcem upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na to, že viac majú narastať tie výdavky, prevádzkové výdavky štátu, ktoré nie sú, ktorých nárast nie je povinný, nie je daný legislatívou a menej majú narastať tie výdavky, ktoré vláda nemôže znížiť, pretože sú dané legislatívou, valorizáciou rôznych dávok a podobne. Takže tie výdavky, ktoré sú dané legislatívou, narastú o 2,4 % v budúcom roku, ale tie, ktoré sú prevádzkové, nie sú dané legislatívou, narastú ešte viac, narastú o 3,7 %.
Ďalej by som rád spomenul veľmi zaujímavé porovnanie, ktoré sa dá vyčítať z materiálu, ktorý schválila vláda aj vypracovala ho vláda, vypracovalo ho ministerstvo financií. Volá sa Návrh rozpočtového plánu na rok 2014 a tento materiál je zaujímavý aj preto, že porovnáva výdavky, príjmy a rozpočet ako taký v štruktúre, ktorá je predpísaná zo strany Európskej únie. Čiže budem teraz hovoriť čísla, ktoré sú z vládneho materiálu. Včera sa ich pokúšal už tu, či predvčerom, pán minister vnútra spochybňovať a ja sa k tomu ešte dostanem, no len opakujem, ak ich spochybňuje, spochybňuje sám seba, pretože ide o vládny materiál, a tieto výdavky sú porovnávané preto tak, ako sú porovnávané, aby bolo možné medzinárodné porovnanie. Čiže ja by som ich nespochybňoval.
No a o čom svedčia tieto údaje? Kde štát bude pridávať a kde bude uberať? No a tu je zarážajúce, mimochodom, budem porovnávať nie podiel na HDP, podiel výdavkov na HDP, ale podiel výdavkov na jednotlivé oblasti z celkových výdavkov. To je korektnejšie, pretože rôzne štáty majú rôznu mieru prerozdeľovania. My máme napríklad nízku mieru prerozdeľovania, čiže nedá sa to vždy, ale keď to porovnávame z celkových výdavkov, tak to porovnanie je omnoho korektnejšie. Takže kde vláda, no a to, čo je najzarážajúcejšie, je to, že už dnes existujú disproporcie. Na niektoré veci dávame viac, ako v priemere dáva Európska únia, a niektoré, na niektoré veci dávame menej, ako dáva Európska únia. A rozpočet je zarážajúci v tom, že tieto disproporcie ešte ďalej zväčšuje. A svedčí, svedčia tieto čísla o tom, že prioritou, skutočnou prioritou je štátna byrokracia a bezpečnostné zložky.
Takže - aby som to povedal na číslach - na verejný poriadok a bezpečnosť, kde je polícia, vojaci, požiarnici, proste bezpečnostné zložky, na verejný poriadok a bezpečnosť sa v priemere v európskej dvadsaťsedmičke vydáva 3,88 % z celkových výdavkov. U nás to bolo, v tomto roku to bude 5,09, ale v budúcom to narastie na 5,27 %. Čiže ešte sa vzdialime od priemeru Európskej únie. Jediný ďalší, jediná ďalšia oblasť, kde máme väčší, väčší podiel výdavkov už dnes a ešte to narastie, je štátna byrokracia. Konkrétne sa to, sa to volá všeobecné verejné služby, ale v zásade ide o, ide o štátnu byrokraciu. Slovensko vynakladá v tomto roku 14,1; v budúcom roku to vzrastie až na 16,86 %, pričom priemer v EÚ je 13,46. Čiže už teraz sme nad priemerom EÚ, máme 14,1, oni 13,46 a v budúcom roku to ešte vzrastie na 16,86. To sú jediné dve významné položky, kde už teraz dávame viac a ešte to narastie.
Potom, samozrejme, neprekvapí, že v ďalších oblastiach, ako je sociálny systém, ako je vzdelanie, ako je životné prostredie už dnes dávame menej a budeme dávať ešte menej ako podiel na celkových výdavkoch.
Takže darmo sa vláda búcha do pŕs a tvrdí, aká je sociálna, faktom je, že čísla hovoria niečo iné. Takže pri tom sociálnom zabezpečení poklesneme z 38,9 v tomto roku na 37,3 v roku budúcom. Priemer v EÚ je 39,98, takmer 40 je priemer EÚ. My ideme z 38,9 na 37,3. V školstve a vzdelaní je priemer v EÚ 10,81. My máme 10,58 v tomto roku a ideme na 9,93 v roku budúcom. A najväčší pokles je v životnom prostredí, kde priemer v EÚ je 1,84 % celkových výdavkov, a my ideme z 1,78 na 1,07. Takže toto sú čísla, ktoré som si nevymyslel, ktoré sú z materiálu, ktorý 16. 11. zobrala na vedomie vláda Roberta Fica a poslala ho do Bruselu.
Takže musím konštatovať, že nie je pravda, že sa šetrí, čo som ukázal na tých predchádzajúcich číslach, očistených, upravených výdavkoch, a ešte sa aj zväčšujú a zhoršujú disproporcie, ktoré už doteraz existovali.
Ak by ste chceli vedieť, ako je to vo vnútri toho systému bezpečnostného, tak o tom hovorí tabuľka na strane 51 rozpočtu verejnej správy, teda tabuľka, ktorú schvaľovala vláda. Tá hovorí, že počet zamestnancov - a teraz by som tiež jednu metodologickú poznámku rád urobil, pán minister hovoril, ako úžasne idú šetriť, pretože tabuľkové miesta, ako idú, ako idú znižovať. No len, podľa môjho názoru, nie sú dôležité tabuľkové miesta. Dôležité sú - skutočnosť v tomto roku a rozpočtom predpokladaný, predpokladaná skutočnosť alebo rozpočtovaná skutočnosť v budúcom roku. A porovnanie týchto čísiel hovorí nie o poklese, ale hovorí o náraste. Takže na strane 51 v tabuľke máte prehľad o vývoji počtu zamestnancov a aj o ich priemernom mzdovom výdavku, čo je tiež zaujímavé, k čomu sa dostanem.
Takže v roku 2014 by celkový počet zamestnancov oproti roku dvetisíc..., oproti očakávanej skutočnosti roku 2013 mal narásť o 4,4 %. Priemerný mzdový mesačný výdavok by mal poklesnúť o 43 eur. Z toho štátna služba - to je verejný sektor - z toho štátna služba, tam dôjde k nárastu počtu o 3,8 % oproti skutočnosti v tomto roku, pričom priemerný mesačný výdavok by mal klesnúť o 71 eur. U policajtov ale, u policajtov je ale nárast tabuľkových miest a predpokladaných miest v budúcom roku oproti skutočnému stavu v tomto roku o 6,4 % (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem pekne, a u policajtov by mali rásť aj platy. Priemerný mesačný výdavok platový by mal narásť o 51 eur mesačne. U vojakov by malo dôjsť k nárastu dokonca až o 11,3 % z 13 151 na 14 636 a malo by dôjsť k miernemu trojeurovému mesačnému poklesu na priemernom mzdovom výdavku. Aj na tomto je vidieť, že vláda nešetrí. Ak na niečom šetrí, tak tam, kde by šetriť nemala, kde klesáme a už aj tak sme nízko, ako je vzdelanie, ako je aj sociálny systém a životné prostredie.
Tu by som ešte chcel uviesť jednu vec, ak dovolíte a tá sa týka aj počtu policajtov, pretože ten problém je, že aj ten počet policajtov narastá, pričom už dnes Slovensko má jeden z najvyšších počtov policajtov spomedzi krajín Európskej únie. A faktom je, že teda medzinárodné porovnania, ten údaj z roku 2010 na tisíc obyvateľov, ukazujú, že viac policajtov na tisíc obyvateľov má len, majú len južné krajiny: Grécko, Taliansko, Malta, Chorvátsko, Španielsko a Cyprus. Všetky ostatné krajiny majú menší počet policajtov na tisíc obyvateľov. Pán minister Kaliňák zvykne pri tomto ukazovateli argumentovať tým, že to sa ale porovnávať nedá, pretože niektoré krajiny majú aj tzv. žandarmériu, čo sú zložky niekde na pomedzí vojska a polície, ktoré ale vykonávajú aj policajné činnosti. Len na mieste pána ministra by som tento argument nepoužíval, pretože tieto zložky majú práve tie krajiny, ktoré sú pred nami, a aj preto majú vyšší počet policajtov na tisíc obyvateľov, že sú tam započítaní. Ak by sme tieto zložky odpočítali, tak potom by sme zrejme boli ešte, ešte vyššie.
Takže aj vo väzbe na tie ukazovatele, o ktorých som hovoril pri podiele výdavkov na bezpečnosť a obranu, ktorý už dnes je vyšší, ako je priemer EÚ, a podľa rozpočtu ešte ďalej rastie, tak aj vo väzbe na ten počet a neustále rastúci počet policajtov si myslím, že je to vec, ktorá nie je, nie je v poriadku a kde existujú isté disproporcie.
Ešte, čo sa týka tých bežných ľudí, by som chcel upozorniť na jednu vec. Zase sa to tu opakovalo, je to mantra, prijímajú sa len opatrenia, ktoré sa nedotýkajú bežných ľudí. Tak mi dovoľte povedať, ako je to pri tej neslávnej daňovej licencii alebo zdanení daňovej straty, a hovorím teda o materiáli návrh rozpočtového plánu, budem citovať, čiže materiál vlády, ktorý schválila vláda 16. októbra tohto roka, na strane 27 sa uvádza, je tam tabuľka, ktorá hovorí o tom, aké výnosy budú z tejto daňovej licencie, z toho zdanenia straty, koho sa to dotkne viac a koho menej. A teraz citujem:
"Zníženie sadzby z 23 na 21 v kombinácii so základnou daňovou licenciou relatívne najviac ovplyvní zisky v sektore ubytovania a stravovania, kde by sa podľa prepočtov z individuálnych daňových priznaní mohla daňová povinnosť až zdvojnásobiť. Naopak, v sektore priemyselnej výroby sa očakáva celkovo pozitívny vplyv kombinácie týchto opatrení."
Čiže to sú, toto nie sú bežní ľudia? Kto poskytuje ubytovacie a stravovacie služby po celom Slovensku? Malí podnikatelia. Áno, často sú v strate, pretože podmienky na podnikanie sú také, aké sú z mnohých dôvodov. Prečo zase týmto opatrením, koho kombináciou týchto opatrení, koho zvýhodňujete, koho nie? Áno, veľké priemyselné firmy na tom zarobia, lebo tie platia dane, čiže tie nebudú mať naviac výdavok a zníži sa im daň z 23 na 22 %. Ale z hľadiska rozvoja cestovného ruchu to bude pozitívne alebo negatívne? Ovplyvní to Marťanov alebo to ovplyvní bežných ľudí, ktorí na Slovensku žijú a žijú a podnikajú? Takže vaša mantra, že bežných ľudí sa to nedotkne, jednoducho nie je, nie je pravdivá.
No a ďalej, nakoniec mi dovoľte, aby som spomenul ešte ďalšiu vec, a tá sa týka - (spadnutie papiera na zem), hm, druhýkrát, veľa papierov - tá sa týka znižovania kapitálových výdavkov. Spomenul som to už pri obciach a mestách, ale je to tak (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem, je to tak aj pri iných výdavkoch, vláda šetrí takým spôsobom, že znižuje teda deficit jednorazovými príjmami a nešetrí na bežných výdavkoch, jasne to ukazujú čísla, ak šetrí, tak šetrí na kapitálových výdavkoch. Netýka sa to len obcí a miest a VÚC-ky, týka sa to aj štátu. Odcitujem zase z návrhu rozpočtového plánu str. 24, ktorý hovorí:
"V percentuálnom vyjadrení najviac rastú príjmy z predaja majetku, ktoré sa oproti scenáru bez zmien viac ako strojnásobia. Výrazne stúpnu príjmy z dividend a pokút a poplatkov." A teraz citujem: "šetrí sa relatívne najviac na kapitálových výdavkoch, 15,2 %". Takže ďalší, myslím si, že zlý prístup, zlý krok, kedy šetrenie na kapitálových výdavkoch síce prinesie možno okamžité zníženie deficitu verejných financií, ale vypomstí sa celkom určite zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A teraz dovoľte, aby som na záver vám poukázal na niektoré disproporcie, niektoré vyslovene lži, niektoré vyvrátiteľné tvrdenia, ktoré sú v interpretácii rozpočtu a ktoré čísla dokazujú, že nie sú pravdivé. Čísla alebo tvrdenia v dôveryhodnejších dokumentoch. To prvé som vám už povedal, keď som citoval hneď prvú vetu textu rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že vláda v súlade s programovým vyhlásením zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Stanovisko rady pre rozpočtovú zodpovednosť jednoznačne hovorí, že rozpočet na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže to bol prvý bod.
Druhý bod. Vláda vo svojom - a teraz budem citovať rozpočet - v rozpočte tvrdí:
"Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska." Tu treba povedať, že toto tvrdila vláda aj pre rok 2013, pre rok 2013 sa to nepotvrdilo, naopak, rozpočet je reštriktívny v tom zmysle, že znižuje potenciálny ekonomický rast, že teda konkrétne spomenul som, že už len kvôli eurofondom sa dostalo do ekonomiky o 1,3 miliardy menej, ako by sa bolo dostalo, keby sa čerpalo, a teda je menší rast, menšie investície, menšia zamestnanosť. Je pravda a konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na strane 17, že v roku 2014, ak by bol naplnený rozpočet tak, ako je predložený, že v roku 2014 by došlo k proticyklickej expanzii, to znamená, že nebola by fiškálna reštrikcia, ale to predpokladá napríklad vyčerpanie všetkých eurofondov. A ďalší problém je v tom, že keďže je to založené na jednorazových opatreniach, tak zároveň pre rok 2015 a 2016 sa predpokladá už zase výrazná fiškálna reštrikcia.
Čiže záver, nie je pravda to, čo tvrdí vláda vo svojom rozpočte, že v rozpočte na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby to negatívne nepôsobilo na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast. Je to síce, bola by to pravda, ak by sa rozpočet naplnil, ale len v roku 2014. Ale to je takým spôsobom urobené, že ak by sa aj naplnil rozpočet v roku 2014, tak by to nemohlo platiť pre rok 2015 a 2016, pretože o čo menej sa bude konsolidovať v roku 2014, o to viac sa bude musieť konsolidovať v rokoch 2015 a 2016 a teda reštrikcia, fiškálna reštrikcia bude musieť prísť.
Ďalej. Nárast výdavkov verejnej správy. Dovoľte, aby som teda zase odcitoval. Návrh ministerský rozpočtu na rok 2014 hovorí, citujem: Po abstrahovaní od výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, transferu pre Sociálnu poisťovňu, výdavkov z EÚ, bla, bla, porastú v porovnaní s rokom 2013 celkové rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu len o 23,7 milióna eur, čo predstavuje 0,24 % HDP. Pardon, nie HDP, 0,24 % rast upravených, očistených výdavkov. To tvrdí štátny rozpočet. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí niečo iné, tvrdí, že tie upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 %, čiže nie malý rozdiel. Vláda tvrdí, že o 0,24 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že o 5,3 %. Tvrdí to jej analýza na strane 35, kto by si to chcel prípadne overiť.
Ďalej. Ďalšie konštatovanie je v návrhu rozpočtového plánu, kde je viacero konštatovaní o tom, ako sa konsoliduje, ako sa ozdravuje, ozdravujú dlhodobá udržateľnosť verejných financií, čo, samozrejme, nie je zase pravda. Ďalšie tvrdenie nepravdivé alebo vyvrátiteľné sa nachádza v národnom rozpočtovom pláne na strane 11, kde sa uvádza, citujem: "K zníženiu odhadu daní prispel najmä horší makroekonomický vývoj." To je zase mantra, ktorú neustále opakujú. Áno, vyberáme menej daní, pretože ekonomický vývoj je horší v Európe a vo svete. Lenže zase musím konštatovať, že tentokrát túto lož vyvracia nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale iný materiál ministerstva financií. Materiál ministerstva financií, ktorý sa volá Prognóza daňových príjmov, hovorí - a teraz dobre počúvajte - citujem: "Výrazný tohtoročný pokles ziskovosti znamená, že veľká časť poklesu základu dane pravdepodobne odzrkadľuje pokusy znižovať daňovú povinnosť aj nad rámec ekonomických fundamentov." A teraz dokonca vyčísľujú: "Len tretina poklesu efektívnych sadzieb je spôsobená pomalším rastom ekonomiky." Čiže materiál ministerstva financií dokazuje, že tvrdenie ministerstva financií schválené vládou je z dvoch tretín lož. Áno, pretože vláda tvrdí, že pokles výberu daní je daný len zmenou makroekonomiky, kým materiál ministerstva financií tvrdí, že zmenou makroekonomiky je daný tretinový pokles, ale dvojtretinový je daný optimalizáciou, čiže tým, že ľudia jednoducho hľadajú spôsoby, ako sa daniam vyhnúť po zvýšení týchto daní, teda tzv. dynamické efekty, teda to, na čo sme upozorňovali, že sa stane, a čo sa aj stalo. Mimochodom, o daňovej optimalizácii svedčia aj niektoré ďalšie údaje, ktoré sú v rozpočte, je tam napríklad, je tam napríklad uvádzané, že ak by nedošlo v tom scenári žiadnych zmien, tak daňové a odvodové príjmy by poklesli o 1 % v budúcom roku. Čiže napriek..., o 1 % HDP. Čiže ak by sa aj nemenilo nič, ak by sa vôbec nič nemenilo, tak príjmy ako podiel na HDP, daňové príjmy, by klesli o 1 %. Klesnú o menej, pretože vláda prijíma tie licencie a iné veci, takže, myslím si, že toto svedčí o tom, že tá daňová optimalizácia tu je, je realitou a je reakciou na nezmyselné a hlúpe kroky vlády v tejto oblasti.
Ďalej. Priemerné konsolidačné úsilie, to už som hovoril, tak to vás nebudem znovu tým zaťažovať a posledná vec, ktorú by som chcel, tú som tiež už spomínal, tá sa týka toho, že vlastne aký je podiel tých jednorazových opatrení a aký je podiel opatrení trvalých a ako rozdielne to vyčísľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a rozdielne to vyčísľuje ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky. Takže dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vystúpenie, ospravedlňujem sa, ak to bolo dlhé, ale myslím si, že naozaj výhodou toho, kde sa dnes nachádzame, je, že máme k dispozícii tak kvalitné podklady, aké sme doteraz k dispozícii nemali, aj vďaka rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aj vďaka neustále sa sprísňujúcim pravidlám zo strany Európskej komisie.
Takže musím znovu zhrnúť a skonštatovať, že, žiaľbohu, vláda znižuje síce deficit, ale znižuje ho takým spôsobom a tu platí to, čo sme hovorili aj pred rokom, dovolím si tvrdiť, že teraz to platí v ešte väčšej miere, keďže ani konsolidácia vlastne, konsolidácia je mínusová, kým v tomto roku sme aspoň, dosahujeme pozitívne konsolidačné úsilie, takže musím konštatovať, že vláda abdikovala na ambíciu, ale aj potrebu ozdravovať verejné financie, že prijíma prevažne jedno, jedno..., opatrenia, ktoré, ktoré nie sú udržateľné a ktoré síce pomôžu teraz, ale do budúcna určite problém nevyriešia. Preto zároveň platí, že vláda takouto ekonomickou politikou ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, daňové licencie sú toho jednoznačným príkladom, zrušenie rovnej dane, ktorá je stále zrušená, aj keď daň z príjmu právnických osôb klesne o 1 %, bude ďalej negatívne pôsobiť.
To a to tiež tu bolo opakované, čiže využijem, keď už hovorím, spomínal to pán predseda výboru Duchoň, že nič nepotvrdzuje, že by, že by zmeny v Zákonníku práce napríklad zvýšili nezamestnanosť, no nie je to pravda, povedala to jasne Národná banka Slovenska, hovoria to všetky zamestnávateľské zväzy, ktoré jasne hovoria, že tieto zmeny, ale nielen tieto zmeny, ale spolu s tými ďalšími, ktoré, ktoré robíte, vlastne ohrozujú ekonomický rast, ohrozujú konkurencieschopnosť a ohrozujú zamestnanosť. Preto musím konštatovať, že tento rozpočet je rozpočet, ktorý sa dá charakterizovať slovami po nás potopa, pretože bude znamenať potrebu a nevyhnutnosť prijímania ďalších opatrení, obávam sa, že ďalších nesystémových opatrení, ktoré jednoducho nepovedú k tomu, čoho sme mohli byť svedkami a boli, keď sa prijímali opatrenia systémové. Pripomeniem, že aj v rokoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sme ozdravovali verejné financie a dokonca sme ich ozdravovali z oveľa väčších úrovní deficitov, ale robili sme to tak, že sme zároveň vytvárali predpoklady pre naštartovanie ekonomického rastu, rast prílevu investícií, rast zamestnanosti. Najlepšie o tom svedčia fakty a čísla, keď si pozriete, aká bola nezamestnanosť v roku 2000/2001, aká bola potom po roku 2004, '5, '6 až do roku 2008 so zotrvačnosťou, keď si pozriete aký bol prílev zahraničných investícií, keď si uvedomíte, že Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou medzi rokmi 2001 až 2012.
Dnes Slovensko stále je pomerne rýchle rastúcou ekonomikou, tu by som, mimochodom, chcel upozorniť na jeden paradox. Vláda Roberta Fica tvrdí, že nebude konsolidovať, že si dáva prestávku v konsolidácii v budúcom roku, však nakoniec svedčia o tom čísla. Zároveň tvrdí, že máme jeden z najvyšších ekonomických rastov. No ale to je o to zarážajúcejšie, pretože čím máte vyšší ekonomický rast, tým máte lepší priestor pre konsolidáciu. Horšie sa konsoliduje pri nižšom ekonomickom raste. Takže vysoký ekonomický rast nie je dôvod na nekonsolidovanie, naopak, je to ďalší argument, ktorý hovorí o nezodpovednosti, ktorý hovorí o tom, že napriek tomu, že máme vyšší ekonomický rast, nie sme schopní, vláda nie je schopná konsolidovať. Takže aj z tohto pohľadu ten rozpočet považujem za zlý, považujem za taký, ktorý poškodí Slovensko. Svedčí o neschopnosti, nemohúcnosti vlády naozaj ozdraviť verejné financie, naozaj ozdraviť verejné financie udržateľným spôsobom a posilniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)