Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, bude veľká výzva zobudiť vás teraz, tak sa pokúsim. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.)
Najskôr mi dovoľte, aby som, lebo dopočul som sa, že pán minister má zdravotné problémy, tak aby som mu zaželal, aby sa z nich čo najrýchlejšie dostal, mal som podobné, tak viem, že to nie je ľahké, a dúfam, že mu tie problémy s krížami nespôsobil rastúci štrukturálny deficit a záťaž verejných financií. (Smiech v sále.)
Mne sa stala taká zvláštna vec, keď som sa pripravoval na tento rozpočet a mal som pustené rádio, a v rádiu išiel, išli, išli správy o tom, o návšteve pána premiéra Fica v Prahe, myslím, a novinári stále dobiedzali s tým, že či teda bude kandidovať na prezidenta, alebo nebude, a on povedal veľmi zaujímavú vetu, citujem, povedal: "Mandát ma zaväzuje, aby som si splnil mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie." A ja, čítajúc rozpočet, vravím si, preboha, prečo to nerobíš? Tak som sa ho chcel opýtať, predpokladal som, že tu bude, lebo pokiaľ si pamätám, keď vlády, v ktorých som ja bol členom, predkladali rozpočet, tak vždy predseda vlády aj vláda boli na rozpočte prítomní. Keďže tu nie je, takto, tak sa pýtam takto do éteru.
Dovoľte mi, pretože faktom je, a to je najzarážajúcejšie na tomto rozpočte, že v roku 2014, ktorý je druhým celým rokom štvorročného funkčného obdobia, sa zvyšuje štrukturálny deficit verejných financií, čiže inými slovami klesá konsolidačné úsilie, inými slovami, tie opatrenia, ktoré sú trvalé, majú trvalý charakter a prispievajú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, tie vykazujú záporné saldo, a teda vláda nieže nevytvára predpoklady pre udržateľnosť verejných financií, ale zhoršuje predpoklady pre verejné financie. A myslím si, že kvalitu tohto štátneho rozpočtu veľmi dobre vystihuje aj fakt, že už prvá veta, prvá veta v textovej časti návrhu štátneho rozpočtu je lož. Vyvrátiteľná lož, ktorá je vyvrátená závermi, explicitnými závermi rešpektovanej nezávislej inštitúcie, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Citujem, rozpočet v prvej vete textu tvrdí:
"Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií." Koniec citátu vládneho rozpočtu.
Čo na túto tému hovorí tiež na prvej strane stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, návrh citujem:
"Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami."
Takže, žiaľbohu, je to tak, že už hneď prvá veta návrhu rozpočtu je preukázateľná lož, ako to potvrdzuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď sme na, tu na tomto mieste diskutovali pred rokom o rozpočte na rok 2013, tak mnohé veci neboli jasné. Neboli jasné najmä preto, že vláda Roberta Fica vtedy v decembri 2012 hospodárila podľa rozpočtu, ktorý ešte pripravovala vláda Ivety Radičovej, a rok 2013 bol ešte pred nami, a teda bol len prognózovaný v návrhu rozpočtu. Bol to teda istý, rok 2012 bol prechodným rokom, ale dnes je situácia úplne iná. Dnes môžme hovoriť omnoho konkrétnejšie, pretože situácia je omnoho jasnejšia. Je jasnejšia preto, že máme už skoro celý rok, celý prvý celý rok vlády Roberta Fica za sebou, a teda očakávaná skutočnosť je pomerne presne vyčíslená. Máme za sebou teda rok, na ktorý si sama vláda Roberta Fica pripravovala rozpočet, čiže vieme vyhodnotiť, ako to bolo, či sa naplnili riziká napríklad, na ktoré sme upozorňovali, alebo nie. Vieme vyhodnotiť ako vláda dosiahla cieľ znížiť deficit verejných financií a vieme tiež vyhodnotiť, teda hodnotiť návrh na rok 2014. Situácia je lepšia aj v tom, že oproti predchádzajúcemu roku sa sprísňujú podmienky a máme viac a lepších informácií, to by som chcel oceniť, máme viac a lepších informácií najmä vďaka tomu, že musíme vypracovávať aj nové dokumenty, ako je napr. návrh rozpočtového plánu, ktorý sa vypracováva v rovnakej štruktúre pre všetky krajiny Európskej únie, aby sa dalo porovnávať, a k tomu sa tiež dostanem, pretože to je veľmi zaujímave porovnanie, a máme viac informácií aj preto, že už plne funguje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, si robí svoju prácu dobre, pretože jej analýzy sú naozaj odborne podložené. Takže z tohto pohľadu je naozaj tá situácia lepšia, z hľadiska informácií, ktoré máme k dispozícii, a preto dnes už môžme hovoriť, myslím si, aj jednoznačnejšie v tom, či vláda napĺňa alebo nenapĺňa predsavzatia, ktoré si dávala či už v programovom vyhlásení vlády, alebo v jednotlivých rozpočtoch.
Dovoľte mi na začiatku zhrnúť, aká je teda tá realita, čo ukazujú tie čísla, čo ukazujú čísla v očakávanej skutočnosti v roku 2013 aj v plánovanej skutočnosti na rok 2014. No musím skonštatovať a doložím to aj faktami a číslami, že realita fungovania verejných financií v roku 2013, ako aj plány na roky budúce, svedčia jasne o tom, že Slovensko sa uberá so SMER-om zlým smerom, alebo, ak chcete, pod SMER-om, zlým smerom, a vláda robí politiku - po nás potopa. Doložím to na konkrétnych faktoch, konkrétnych číslach. Spôsob, akým vláda Roberta Fica riadi verejné financie, škodí Slovensku, škodí ekonomickému rastu, škodí rastu zamestnanosti, škodí v konečnom dôsledku rastu životnej úrovne a rastu kvality života najmä preto, že ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska nielen do budúcnosti, ale už aj v krátkodobom horizonte. Dostanem sa aj k roku 2013, ktorý budem hodnotiť pomerne podrobne, a tu len skonštatujem záver, rozpočtové ciele v roku 2013 sa dosiahnú spôsobom, ktorý je zlý a škodlivý, pričom už zámery boli zlé a škodlivé. Pamätáte si, že sme kritizovali rast priamych daní, hovorili sme, že vláda nevyberie na priamych daniach toľko, koľko plánuje, a naviac zhorší podnikateľské prostredie. Treba povedať, že tá realita potvrdila skoro všetky riziká, o ktorých sme hovorili aj my, aj nezávislí odborníci, ale ešte naviac treba povedať, že spôsob, akým sa dosiahne zníženie deficitu v roku 2013, bude ešte aj proti už vtedy kritizovanému spôsobu, ktorý bol predpokladaný v rozpočte na rok 2013, horší a tiež vám to ukážem aj na faktoch a číslach. Ďalší záver, aj z krátkodobého hľadiska je rok, je rozpočet na rok 2014 nedostatočný, je založený z prevažnej časti na jednorazových a dočasných opatreniach, zase je tu aj rozpor istý, pretože ministerstvo to vidí trošku lepšie, ministerstvo si odhaduje, že, že objem tých opatrení, ktoré bude robiť, čiže tá zmena oproti "no policy changes", čiže oproti, oproti scenáru, keby sa nič nedialo, že je 1,8 % HDP, čo v zásade súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale ministerstvo financií tvrdí, že 0,8 % HDP z tých 1,8 % HDP budú trvalé opatrenia a 1 % dočasné, kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí podiel tých dočasných a jednorazových až vo výške 1,6 % HDP. Čiže zhodujú sa tieto dve inštitúcie v tom, že opatrenia budú prijaté v objeme 1,6 % HDP, ale, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,4 %, pardon 1,8; že bude celkový objem, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,6 %, čiže to vychádza na nejakých 90 %, že bude dosiahnuté jednorazovými opatreniami. Z toho vyplýva aj ďalší fakt, zhoršuje štrukturálny deficit v roku 2014. Pán minister tu povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že ten kľúčový indikátor, ktorý máme aj z hľadiska strednodobých cieľov, je pol percenta štrukturálneho deficitu, zdôrazňujem, v roku 2017. Teda v roku 2017 by sme mali dosiahnuť 0,5 % výšku štrukturálneho deficitu a práve to je problém. Totižto štrukturálny deficit pre budúcoročný rozpočet sa zvyšuje. Deficit podľa ESA 95 podľa rozpočtu sa síce znižuje pôvodne z 2,98 na 2,83, teraz na 2,63; ale napriek tomu ten kľúčový, ten podstatný štrukturálny deficit, ktorý hovorí o udržateľnosti aj do budúcna, ten sa zhoršuje.
Vláda teda rezignovala na konsolidáciu verejných financií v roku 2014. Konsolidačné úsilie bude mínusové. Znovu sa potvrdzuje ďalší záver, ktorý predosielam na začiatku, a dostanem sa k nemu aj na základe čísiel, na základe faktov, znovu aj tento rozpočet potvrdzuje tak, ako to ukázal rozpočet na rok 2013, že vláda nevie šetriť na sebe, vie len ľuďom dvíhať dane. Najnovšie sú to nezmyselné daňové licencie, teda zdanenie straty.
Všetky dáta, ktoré budem hovoriť, a to by som rád predoslal, som si nevymyslel a nemám ich ani z iných zdrojov, ako sú oficiálne zdroje. Teda všetky dáta, ktoré budem porovnávať, budem čerpať:
- z návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až '16, ktorý schválila vláda,
- z návrhu rozpočtového plánu na rok 2014, ktorý schválila vláda 16. októbra, a poslala ho do Bruselu, to je ten povinný materiál z hľadiska tej štruktúry, tretí materiál, z ktorého budem vychádzať, bude
- hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý považujem, musím povedať, aj za najrelevantnejší, pretože aj on dokazuje a v niektorých veciach sa líši od údajov, ktoré sú v rozpočte verejnej správy, považujem ho za, aj keď nespochybňujem odhady, prognózy, ktoré sú, ktoré sú v rozpočte uvedené, ale na niektorých rozdieloch ukážem, že tam, že tam rozdiely sú a najmä sú rozdiely v interpretácii. Ukážem vám potom asi sedem alebo osem vecí, ktoré sú buď lži, alebo nepravdivé konštatovanie, alebo vyvrátiteľné konštatovania, faktami a číslami vyvrátiteľné konštatovania, ktoré sú v rozpočte povedané a vyzerajú tak veľmi pekne, primaľovávajú situáciu na ružovo. Čiže budem vychádzať len z týchto dokumentov.
Chcem ale spomenúť aj pozitíva toho rozpočtu, pozitíva povedal aj pán minister v úvodnej reči (povedané so smiechom), pozitíva vyzdvihol a spomenul, ktoré menuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tie negatíva už menej, takže áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že pozitívom tohto rozpočtu 2014 oproti 2013 je, že je tam menej rizík a že je tam väčšia informačná hodnota a prehľadnosť. Áno, to potvrdzujem, musím ale dodať, že je to do značnej miery aj preto, že ministerstvu nič iné nezostalo. Respektíve tá prvá, to prvé pozitívum, že je tam menej rizík, je dané aj tým, že je tam zásadne menšie konsolidačné úsilie. Jednoducho sa nekonsoliduje, konsoliduje sa dočasnými opatreniami, čo, samozrejme, znamená, že je aj menej rizík.
A tá druhá, to druhé pozitívum je dané aj tým, že sa sprísňujú pravidlá - aj naše domáce zákonom, ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a fungovaním rady, aj európske pravidlá z hľadiska faktúr a stability, z hľadiska fiscal compactu a z hľadiska informácií, ktoré musíme poskytovať aj v medzinárodne porovnateľnej štruktúre.
Jednu vec môžem pochváliť, ale bez ale - a to je zlučovanie regulačných úradov, ku ktorému dochádza, ku ktorému, ku ktorému je dobre, že dochádza, lebo naozaj nemalo zmysel, aby sme ich mali až toľko veľa.
Dovoľte teda začať tým rokom 2003, pardon, 2013, to by bolo, hej, to by bolo ďaleko, to by bolo ďaleko, rokom 2013. Takže čo sa týka roka 2013, ako som povedal, jeden z problémov, zásadných problémov, to musím pohľadať (krátka pauza), jedným z problémov roka 2013 a tých problémov bolo viac, pamätáte sa, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj opoziční poslanci, aj nezávislí analytici videli viaceré riziká: v horšom ekonomickom vývoji, v samosprávach, v zdravotníctve, v daniach a odvodoch, v príjmoch Národného jadrového fondu a tak ďalej. Ukázalo sa, že väčšina tých rizík, na ktoré sme upozorňovali a ktoré boli chybou rozpočtu, bolo chybou rozpočtu nerozpočtovať, nerozpočtovať peniaze na zadlžovanie zdravotníctva, tváriť sa, že zdravotníctvo nebude žiaden dlh vytvárať, bolo chybou rozpočtu predpokladať, že štát nebude šetriť vôbec, ale že samosprávy budú šetriť takým spôsobom, enormným spôsobom, že ušetria skoro všetko, čo verejný sektor mal ušetriť. Možno si pamätáte, že keď som to tu vyčísľoval pred rokom, tak som vyčíslil, že na strane príjmov na rok 2013 vláda predpokladala naplniť 80% konsolidácie a na strane výdavkov 20 zhruba, ale z tých dvadsiatich 18 % bolo na samosprávach, na obciach a na mestách a na VÚC-kach, len 2 % vláda predpokladala, že ušetrí sama. Aj vtedy sme povedali, že to je po prvé neslušné, vláda nešetrí na sebe, núti šetriť iných tak enormne, a že ani sa to zrejme nenaplní, čo sa aj ukázalo, že sa to v plnej miere nenapĺňa. Spomínal som nemocnice.
Dane a odvody - upozorňovali sme vládu, viacerí z nás upozorňovali vládu, nielen my, že zvýšenie, zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane zo zisku z 19 na 23 %, bude znamenať aj dynamické efekty, teda optimalizáciu daní, teda vyhýbanie sa plateniu daniam, a že, a že to opatrenie je nezmyselné, poškodí podnikateľské prostredie a neprinesie tie prostriedky, ktoré vláda očakávala. Vláda to dnes potvrdzuje, ten výpadok na dani z príjmov právnických osôb je, ak sa nemýlim, 272 mil. eur. Dostanem sa aj k tomu, ako to vláda interpretuje v tomto rozpočte, zatiaľ, zatiaľ stačí snáď toľko.
Ďalšie riziko, ktoré sa naplnilo a ktoré je veľmi negatívne, je čerpanie eurofondov. Vláda predpokladala v roku 2013 vyčerpanie eurofondov vo výške 3,6 mld. eur, očakávaná skutočnosť je 1,8 mld. eur. Je zarážajúce, že v roku 2013 bude nižšie čerpanie eurofondov ako v predchádzajúcich rokoch. V každom tom programovacom období je to tak, že vždy pomerne rýchlo narastá objem čerpaných zdrojov, pretože sa pripravujú projekty, a v záverečnej časti programovacieho obdobia sa, samozrejme, čerpajú eurofondy omnoho, omnoho rýchlejšie. To, že v roku 2013, ktorý je už celým rokom vládnutia vlády Roberta Fica, je takýto prepad, je, samozrejme, zlá správa pre ekonomiku, krátkodobo dobrá správa pre rozpočet, pretože jednu z najväčších položiek, kde vláda šetrí, je spolufinancovanie, kde ušetrí 403 mil. eur. Ale čo to znamená pre slovenskú ekonomiku? Ako sa píše aj v správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, oproti štátnemu rozpočtu sa do ekonomiky dostane v tomto roku o 1,3 mld. eur menej zdrojov vrátane spolufinancovania, čo znamená menší ekonomický rast, menšie investície, menšiu zamestnanosť. Ja sa dostanem ešte aj k opatreniam konkrétnym, ktoré ukazujú, že naozaj ten spôsob, akým sa naplní ten rozpočtový cieľ na rok 2013, je spôsobom, ktorý je veľmi, veľmi zlý. Pozrime sa na to, aké opatrenia to sú. Takže už som spomínal na strane, na strane pozitívnych vplyvov pre rozpočet, sú to síce pozitívne vplyvy pre rozpočet, sú to ale zároveň opatrenia alebo faktory, ktoré sú negatívne z hľadiska budúceho ekonomického vývoja. Už som spomínal nižšie výdavky na spolufinancovanie eurofondov. Áno, z hľadiska okamžitého hospodárenia v tomto roku ušetríme peniaze. Z hľadiska rizika, že ich nevyčerpáme v budúcnosti, že sme podviazali ekonomický rast, podviazali zamestnanosť v tomto roku, je to vyslovene negatívny faktor.
Ďalej. Vďaka odpredaju núdzových zásob ropy máme pozitívny vplyv, pozitívnejší, ako bol rozpočet. Čiže jednorazový predaj niečoho, čo už nebudeme môcť predávať potom. Naviac mám pocit alebo mám isté, isté indície, že to môže byť problém aj z hľadiska Eurostatu, z hľadiska toho, či nám vôbec uznajú túto položku z hľadiska znižovania deficitu.
Ďalej pozitívny vplyv má otvorenie druhého piliera. Tu mám nieže pocit, tu som si istý. A tu by som chcel povedať, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto nekonštatuje dostatočne jasne, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že bude nová metodika ESA 2010 a bude, v budúcom roku sa bude posudzovať tento rok a oznámi sa to a podľa novej metodicky ESA 2010 je nieže riziko, je istota a som ochotný sa aj s pánom ministrom staviť, ak chce, je istota, že tých 240 mil. bude vyhodených, s ktorými, s ktorými v tomto roku vláda ráta, že jej vylepší, vylepší rozpočet. Takže ďalší spôsob, akým vláda ten rozpočet dostáva to tých rámcov, ktoré chce, je ešte horšie, ako bol ten pôvodne zamýšľaný.
Ďalej. Presun prostriedkov štátneho rozpočtu do roku 2014. To je tiež len finta. A jediné, jediné, jediný taký pozitívny vplyv, ktorý sa dá pochváliť, je, je, je úspora na verejnom zdravotnom poistení. Čo sa týka negatívnych vplyvov, takisto svedčia o tom, že vláda jednoducho nezvláda svoju funkciu a nezvláda vládnutie.
Menej daňových a odvodových príjmov. Pôvodne to malo byť o 520 mil., ak sa nemýlim, teraz je to o 350 mil. Mimochodom, tu mám jednu, jednu veľmi, veľmi zaujímavú, zaujímavá vec mi prišla na myseľ, keď som toto čítal. Vláda schválila rozpočet, poslala ho do parlamentu s tým, že predpokladala, že v tomto roku bude mať výpadok na daniach vo výške 520 mil. eur. Ja sa čudujem, že pán premiér nezvolal tlačovku a neroztrhal rozpočet na rok 2013 pred kamerami, pretože v roku 2012 trhal rozpočet na rok 2012, a vtedy bol ten očakávaný výpadok na daniach, viete koľko? 246 mil. Pri 246 trhal rozpočet, pri 520, ktoré sú teraz zlepšené, ale stále na oveľa vyššiu sumu, ako bola tá v roku 2012, pretože teraz je to 350, sa tvária dokonca ako geroji, ako, ako to dobre ide, ako tie dane super idú. A musím povedať, že marketingovo to zvládate vynikajúco, médiá vám to do značnej miery aj s navijakom zhltli a idú. Situácia je skvelá, situácia sa zlepšuje. (Reakcia z pléna.) Áno.
Takže čo sa týka tých vplyvov ďalej. Menej príjmov, ďalej, čo, čo teda sa zmenilo oproti, čo sa prejavilo ako reálne riziká, je menej príjmov z dividend. Jasné zlyhanie. Ďalej neexistujúce alebo nenaplnenie príjmov z Telekomunikačného úradu za predaj licencií, dlhy zdravotníckych zariadení, o tom sme hovorili. To hovoril každý. To bolo evidentné a jasné, že tam dlhy budú. A vyššie výdavky samospráv, o čom som tiež hovoril a k čomu ešte ale chcem povedať aj pár konkrétnejších slov.
Takže tie samosprávy. Jedným z takých celkových systémových nedostatkov tohto rozpočtu na roky 2014 až 2016 je, že sa nielenže jednorazovými opatreniami, ale aj pri znižovaní výdavkov sa často znižujú také výdavky, ktoré sa, ktoré, ktoré spôsobia v strednodobom a dlhodobom horizonte veľké problémy slovenskej ekonomike. Výrazne sa napríklad znižujú kapitálové výdavky, všade - aj pri investovaní štátu, aj pri investovaní zo strany obcí, miest a vyšších územných celkov často až po úroveň jednoduchej reprodukcie, čo znamená, že teraz síce ušetríme, ale v krátkom čase sa nám to vypomstí takýto spôsob šetrenia. Nebude sa ekonomika rozvíjať a rásť a dokonca budú narastať škody z toho vyplývajúce. Pozrime sa na tento problém z hľadiska samospráv a z hľadiska roka 2013. V roku 2013 predpokladal rozpočet, že obce a mestá a VÚC-ky budú výrazne, výrazne šetriť, najmä na bežných výdavkov. Oni síce šetria, šetria menej, ako rozpočet predpokladal, ale šetria výrazne. Ale aká je štruktúra? Bežné výdavky namiesto očakávaného poklesu o 251 mil. eur rastú o 300 mil. eur. A to hovorím len o obciach a mestách teraz. Čiže obce a mestá mali podľa rozpočtu ušetriť 251 mil., ale oni, naopak, minú viac o 300 mil. Nárast nedaňových príjmov majú obce 130 mil. a majú pokles výdavkov, ale kapitálových výdavkov o 200 mil. Detto VÚC-ky. VÚC-ky nárast bežných výdavkov, najmä platov, nárast nedaňových príjmov a pokles kapitálových výdavkov. Čiže ja sa pýtam, pri neustále opakovanej mantre, ktorú tu počúvame neustále, pán minister ju povedal v úvodnom slove asi štyrikrát, pán poslanec Duchoň asi trikrát, že teda všetky opatrenia sú také, aby sa nedotkli bežných občanov. Sa pýtam, kto platí napr. tie rastúce nedaňové príjmy v samosprávach? Kto ich platí? Marťania ich platia alebo ich platia Filipínci? Alebo kto ich platí? A to sa týka všetkých vecí, kde jednoducho štát z takýchto vecí má príjmy, príjmy vyššie. A, samozrejme, dostaneme sa aj k neslávnym, neslávnym daňovým, daňovým licenciám.
Takže aby som uzavrel rok 2013, rok 2013 potvrdil riziká a nedostatky rozpočtu na rok 2013, ktoré sa ukázali takmer všetky ako reálne, a zároveň ukázal, že spôsob, akým sa s týmito rizikami vyrovnala vláda, je taký, že síce deficit znižuje alebo udržiava tam, kde ho chcela mať, ale spôsobom, ktorý do budúcna vyvoláva problémy, ktorý do budúcna zhoršuje perspektívu zdravého vysokého ekonomického rastu, rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalej. Ďalším bodom je deficit. Dovoľte, aby som tu trošku aj vysvetlil niektoré pojmy, pretože tento týždeň sme tu diskutovali o štátnom záverečnom účte, diskutovali sme o prognóze makroekonomického vývoja a už pri tejto diskusii sa tu šermovalo číslami neuveriteľným spôsobom. A musím povedať, že očakávam, že to tak bude naďalej, pretože najlepšie to ukázal aj v úvodnom slove pán minister, keď, keď tu vyčíslil najnovšie vyčíslené konsolidačné úsilie Inštitútom finančnej politiky, ktoré vyčíslili teraz a teraz v týchto chvíľach, teraz, keď prerokovávame rozpočet, je šírené, táto kvantifikácia je šírená medzi, medzi novinárov. Takže musím to, musím to vysvetliť, pretože bude tu, viem to a už je, bude to snaha o mätenie verejnosti, bude to snaha o zavalenie číslami, ktoré sú absolútne neporovnateľné, aby jednoducho v tom zmätku sa nikto nikdy nevyznal. Takže ospravedlňujem sa. Budem trošku možno teraz viac vysvetľovať.
Áno, veľmi dôležitý je aj deficit podľa ESA 95. To je ten celkový deficit, ktorý by nám teda mal klesnúť na 2,98 % a v budúcom roku pôvodne na 2,83, teraz na, teraz na 2,63 %. Dostanem sa pri rizikách aj k tomu, že aj tu sú isté riziká. Dokonca aj také riziká, ktoré neidentifikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, napr. z hľadiska korekcií eurofondov, ktoré spomenuté neboli a problémom sú. Ale zároveň by som najmä chcel zdôrazniť, že toto nie je najdôležitejší ukazovateľ deficitu. Najdôležitejší ukazovateľ deficitu je štrukturálny deficit. Štrukturálny deficit a sám minister to potvrdil, financií, keď povedal vo svojom úvodnom slove, že toto je z hľadiska i strednodobého cieľa pol percenta štrukturálneho deficitu v roku 2017. Štrukturálny deficit je vlastne deficit podľa ESA, ale očistený o jednorazové vplyvy, teda nie sú tam započítavané jednorazové a dočasné vplyvy a je očistený o cyklické vplyvy. Štruktúrny deficit inými slovami hovorí a potom konsolidačné úsilie je rozdiel medzi štrukturálnym deficitom jednotlivých rokov. Čiže ak ministerstvo financií doteraz hovorilo, že v budúcom roku bude konsolidačné úsilie mínus 0,2 %, tak vlastne hovorilo, že štrukturálny deficit sa v budúcom roku oproti tomuto roku zhorší, nie zlepší o dve desatiny percenta, a to najmä preto, že síce ten celkový deficit podľa ESA 95 sa znižuje, ale znižuje sa najmä dodatočnými opatreniami, ktoré zabezpečujú 1,6 % podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 1,8 % hodnoty tých konsolidačných opatrení.
A teraz teda dovoľte, aby som... A faktom je, že ten zmätok môže existovať aj preto, že existuje viacero metodík výpočtu konsolidačného úsilia a štrukturálneho deficitu. Preto budem za najdôveryhodnejší považovať údaj, resp. materiály Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislou inštitúciou. Nepodlieha ani opozícii, ani vláde, je nezávislou inštitúciou. Pracujú tam odborníci a v tomto materiáli je zhrnuté a nakoniec aj v rozpočte, v rozpočte, aj keď teraz ministerstvo financií bude robiť zrejme nové prepočty a tvrdiť, že to tak nie je. Neviem, či ste zachytili, ale NKÚ vypočítalo, že to je nula v tom budúcom roku to konsolidačné úsilie, ale návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý schválila vláda, ktorý tu teraz diskutujeme, predpokladá konsolidačné úsilie mínus 0,2 % v roku 2014. Inými slovami, predpokladá nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 %. Ten istý ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo výške mínus 0,5 %, teda o dosť viac a Európska komisia dokonca vo výške 0,8; mínus 0,8 %. Čiže niekde tam sa pohybuje odhad skutočného konsolidačného úsilia vlády Roberta Fica. Preto ma tak zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána premiéra, že on, jeho mandát zaväzuje a musí si splniť mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie. Preto ma zarazilo, že ako je možné, že v druhom celom roku vládnutia je predložený rozpočet so záporným konsolidačným úsilím.
A teraz k tomu, ako to bolo, aké bolo vlastne to konsolidačné úsilie v tých jednotlivých rokoch 2011, 2-tisíc.., zase to budete počúvať rôzne, rôzne čísla. Takže dovoľte mi odcitovať z materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a to konsolidačné úsilie, ktoré vám teraz prečítam, bude očistené o PPP a o vplyv druhého piliera, čo je podľa mňa korektné, pretože, ako ukáže aj metodika ESA 2010, toto očistenie bude musieť byť zahrňované. Podľa tohto materiálu - a pre všetkých, prípadne aj pre pána ministra je to tabuľka na strane 37, hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - '16, materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - bolo v roku 2011 konsolidačné úsilie vlády Ivety Radičovej 3 % HDP, konsolidačné úsilie v roku 2012 0,3 percenta HDP, konsolidačné úsilie v roku 2013 1 % HDP a v roku 2014 mínus 0,7 %. To je očistené o PPP a o druhý pilier.
Samotný rozpočet - a to je tiež krásna ukážka toho, ako sa bude narábať s číslami, keď sa to hodí, tak, keď sa to nehodí, inak - samotný rozpočet, teda materiál, ktorý schvaľovala vláda, tvrdí - sekundičku, musím si to nájsť, pamätám si to - tvrdí, že síce v budúcom roku budeme mať záporné konsolidačné úsilie, ale dôležité je, že počas procedúry nadmerného deficitu, počas štyroch rokov 2011, 2012, '13 a '14 dosiahneme priemerné konsolidačné ročné úsilie vyššie ako 1 %. A materiál tvrdí, bude to fajn, lebo to bude 1,1 %. Takže napriek tomu, že menej, že nekonsolidujeme, my zhoršujeme konsolidáciu v roku 2014, sme v ažurite, lebo priemerné máme vyššie ako jedno percento. No, hej, máme, len vďaka čomu? A ten materiál, schválne nepíše, koľko bolo to konsolidačné úsilie, ten vládny v tom roku 2011, lebo by to klalo oči, ale už píše, že v roku 2012 bolo 0,1; v roku 2013 predpokladá 1,3 a v roku 2014 predpokladá mínus 0,2. To je ten vládny. No ale potom stačí dopočítať za tie štyri roky, keď to má byť 1,1, tak to musí dávať 4,4, aby to dávalo 4,4, tak nedá sa svietiť, v tom roku 2011 to musí byť len 3,2. Takže teraz pán minister bude hovoriť, však pred chvíľou to tu povedal vo svojej úvodnej reči, že to boli len 2 % v roku 2011, a že oni teraz budú mať do konca roku 2013 3 či koľko. No, len akurát, že to celkom nesedí potom. Potom by bolo treba prepisovať aj iné časti toho, toho rozpočtu.
Takže aby som to teda uzavrel a zhrnul, čo sa týka, čo sa týka konsolidačného úsilia, lebo to je kľúčový, kľúčový parameter. Konsolidácia, a preto aj u mnohých analytikov vyvolalo pochybnosti alebo, ak chcete, prišli k záveru, že toto zrejme je volebný rozpočet pre rok 2014, zrejme oveľa väčšou prioritou ako ozdravovanie verejných financií majú byť prezidentské ambície, ak teda nastanú, pána premiéra. Ale ten rozpočet o tom minimálne nepriamo svedčí, pretože ak niektorá vláda nekonsoliduje v druhom celom roku svojho funkčného obdobia a sama tvrdí, že bude v roku parlamentných volieb konsolidovať rádovo omnoho viac, tak je to, je to podivuhodné a nie celkom dôveryhodné. Aj keď, uvidíme zakrátko, ako toto je vlastne, vlastne bolo, je a bude. Dobre, to je deficit, štrukturálny deficit a konsolidačné úsilie.
Dovoľte teraz k tým jednorazovým opatreniam. Ak som teda povedal, vláda tvrdí, že z tých konsolidačných, ale aj vláda uznáva, že väčšina opatrení má jednorazový charakter, lebo tvrdí, že 1,8 % a z toho trvalé sú len 0,8 %, čiže viac ako polovička sú, okolo 60 % sú, sú jednorazové.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že dokonca skoro všetko sú jednorazové, pretože z toho 1,8 % až 1,6 % majú byť jednorazové opatrenia. K tým jednorazovým opatreniam treba pridať, že, ja spomeniem niektoré, nebudem hovoriť o všetkých, ale spomeniem niektoré, aj tie svedčia o dosť veľkej bezradnosti vlády. Typickým príkladom je dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý mal byť, pamätáme si, mal byť len v rokoch 2012, '13, už je aj v roku 2014. Mimoriadne príjmy Telekomunikačného úradu - je evidentné, že to je jednoznačne neopakovateľný príjem, rozšírený odvod bankového sektora, možnosť výstupu z kapitalizačného piliera - tu, ako som povedal, je problém omnoho vážnejší, ako konštatuje aj materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože tu podľa môjho názoru je istota, že na budúci rok nám táto položka bude z rozpočtu vyškrtnutá, a teda navýši deficit v tomto roku, čo môže, mimochodom, znamenať potom aj negatívne dôsledky z hľadiska prekročenia tých sankčných pásiem zákona o dlhovej, dlhovej brzde, spolu s niektorými ďalšími rizikami, ku ktorým sa dostanem.
Predaj núdzových zásob ropy. Predaj núdzových zásob ropy môže byť tiež problematický, samozrejme, že ak by aj nebol spochybňovaný, je to jednoznačne jednorazová položka, teraz si pomôžete a inokedy a už v ďalších rokoch tento príjem, tento príjem nebude. Ďalej za veľmi problematický považujem príjem z predaja majetku. Tu treba povedať totiž jedno, predaj, príjem z predaja majetku nám síce zníži deficit, ten ESO-vský, ale zároveň nám zníži čisté bohatstvo štátu. Ak by bol totiž príjem z predaja majetku použitý na zníženie verejného dlhu, potom je to v poriadku, potom to čisté bohatstvo štátu nezníži. Ale ak tento príjem použijeme na bežné výdavky, tak po prvé je neopakovateľný, pomôžeme si síce v tomto roku, ale ďalšie roky nám to nevyrieši, ale po druhé, ešte znížime čisté bohatstvo štátu, pretože spotrebujeme niečo, čo malo hodnotu a čo malo trvalú hodnotu, že čo, čo bolo vo vlastníctve štátu.
Tých položiek je tam viac, nechcem už ísť do detailov a zaťažovať, ale pričom by som sa chcel zastaviť, sú dividendy SPP. Tu je totiž problém zase omnoho väčší, dokonca väčší, ako to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Prečo si to myslím? Dovoľte mi, sa pri tom zastaviť teda. Rozpočet predpokladá dva, dva typy dividendy z SPP, jedna je superdividenda, ktorá vlastne vzniká z precenenia majetku, a je to vlastne príjem, ktorý neznižuje deficit, čiže v tomto si vláda nevie ani, ani pomôcť. Pomáha jej pri dlhu, pri vyčíslovaní dlhu sa..., tento príjem vlastne znižuje dlh. Ale problém je, hlavný, tu nie je hlavný problém, hlavný problém je pri riadnych dividendách. Prečo? Obávam sa totiž, že nielenže je to problém, resp. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pomenováva problém, ale len z jedného pohľadu, z veľmi úzkeho pohľadu jednorazových vplyvov, resp. trvalých vplyvov, len ja sa obávam, že ten problém je omnoho, omnoho hlbší. A myslím si, že zatiaľ naňho poukázali len odborári paradoxne, ktorí demonštrovali pred sídlom J&T niekedy v polovici, v polovici novembra. Dovoľte, aby, aby som vám to vysvetlil.
Čistý ročný zisk celej skupiny SPP je v týchto rokoch zhruba okolo 350-360 mil. eur, celej skupiny. Nezabúdajme, že štát vlastní 51 %, EPH dnes, EPH vlastní 49 %. Dokonca ešte pozícia EPH sa zlepší, pretože EPH sa zbaví stratovej časti, ktorá prejde, prejde celá na štát. Čistý zisk v roku 2012 bol 365 mil., z toho 51 % by mali patriť štátu, je 186 mil. Napriek tomu všetkému štátny rozpočet predpokladá v rokoch 2013 a '14, lebo preto hovorím '13 a '14, lebo v trinástom nepredpokladajú nič, presúvajú to do roku 2004, '14, ale v roku 2014 predpokladá štát zinkasovať z dividend z SPP 735 mil. a v rokoch 2015 až 2016 každý rok 300 mil., čiže spolu 600 mil. Čiže za štyri roky predpokladá štát zinkasovať z riadnej dividendy z SPP, zdôrazňujem, 1,3, vyše 1,3 miliardy eur. A teraz v čom je ten problém? Teraz budem citovať z..., teda z tej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem - je to, koho by to zaujímalo, dodatok č. 6 správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - citujem:
"Je otázne, akým spôsobom je možné v roku 2014 vyplatiť 386 miliónov eur, čo zodpovedá celému bežnému zisku dcérskych spoločností, keďže štát bude mať v týchto spoločnostiach naďalej len 51 %, výška dividendy by mala zodpovedať tomuto podielu." Koniec citátu.
Predložím to do zrozumiteľnejšej reči. Nie je jasné, prečo a ako a začo hlavne, by EPH a v rámci toho PPF, pán Křetinský a J&T malo darovať štátu na dividendách podiel, ktorý podľa všetkých kvantifikácií by mal prislúchať im? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí problém v tom, že nechce započítať tú celú čiastku, ale len tú polku, ktorá by mala pripadať štátu logicky, len tú chce započítať do, do trvalých vplyvov a ten zvyšok, tvrdí, že sú jednorazové vplyvy a že teda neznižuje ten zvyšok konsolidačné úsilie, ale ja sa obávam, že ten problém je ešte hlbší, že by sme sa mali pýtať, lebo to nie je len problém z hľadiska toho, či ich máme považovať za jednorazové alebo za dlhodobé. Ten problém stojí, tá otázka stojí tak, ako je to vôbec možné, za čo? A na čom je založený tento, tento vývod? Takže kladiem to aj ako otázku pre, pre pána, pána ministra. Tak teda to sú, to sú dividendy.
Mimochodom, podobný, podobný, podobná, nazvime to finta, presun z roku 2013 na rok 2014 sa deje aj pri SEPS-e, kde tiež si nepredpokladá vyplácanie dividend a potom predpokladá presunutie, ale aj navýšenie oproti tomu, ako to bolo, ako to bolo doteraz.
A, mimochodom, keď sme teda pri tých jednorazových opatreniach a keď sa tu spomínal aj ten rok 2011, tak vás, dávam do vašej pozornosti tabuľku na strane 70 materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý vyčísluje hodnotu jednorazových opatrení jednotlivých vlád, teda v jednotlivých rokoch, od roku 2011 do roku 2016, je to tu v tejto tabuľke. A hodnota jednorazových, je pravda, že aj vláda Ivety Radičovej robila jednorazové opatrenia, ale tie jednorazové opatrenia, samozrejme, nie sú započítané v tom konsolidačnom úsilí, ktoré bolo v tom, tie 3 % po očistení, ale čo je dôležité, jednorazové opatrenia v roku 2011 podľa tejto tabuľky sú mínus 0,2 % HDP, kým v roku 2012 sú plus 0,5 %, v roku 2013 plus 1 % a v 2014 plus 1,6 % HDP. Je to dané najmä preto - a tu by som chcel ilustrovať to riziko, o chvíľu prejdem k rizikám - je to dané, saldo jednorazových opatrení bolo mínus 0,2, čo ale neznamená, že my by sme neboli jednorazové opatrenia robili, ale v roku 2011 nám započítali do deficitu 633 mil., ktoré išli na margo finty, ktorú urobila prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 alebo 2009, to už si presne nepamätám, kedy sa tvárila, že dáva nemocniciam a železniciam finančnú, návratnú finančnú výpomoc. Železnice krachovali, nemocnice vytvárali veľký dlh. Železnice preto, že bola zrušená privatizácia, Cargo, teda nemocnice preto, že neboli reformované, vláda s tým musela niečo robiť, tak dala peniaze, ale aby si to nemusela ona započítať do deficitu v roku 2008, tak sa tvárila, že to nie je dotácia, ale že je to pôžička. No akurát, že vtedy aj opozícia, aj my, aj nezávislí analytici tvrdili, že to je finta, že to, že to nie je pravda, že to je proste obchádzanie pravidiel, čo potvrdila Európska komisia v roku 2011 - im to vždy trvá niekoľko rokov - a v roku 2011 nám to započítala do výdavkov rozpočtu. A nám to zvýšilo v roku '11, 2011 deficit verejných financií. Myslím, že podobné veci sa dejú aj teraz, napr. v súvislosti s tým, že sa nepočíta tu s korekciami z eurofondov, s tým, že tých 240 mil. z druhého piliera bude musieť takto byť započítaných, rozdiel je v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou to nepadne na nejakú inú vládu, ale ešte na vládu, ktorá to vlastne aj celé urobila. Takže toto boli jednorazové opatrenia.
Teraz dovoľte pár slov k rizikám. Riziká. Najväčšie riziká spočívajú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v potrebe dodatočných opatrení, v daniach a odvodoch, ktoré neboli prediskutované vo výbore pre daňové prognózy, to ale bolo, myslím, už vyriešené tou najnovšou, najnovším zasadnutím výboru. Potom ďalšie - to isté riziko ako vlani, podhodnotenie bežných výdavkov samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že to bude 120 až, 120 až 180 mil. eur.
Ďalej podhodnotenie nákladov na zdravotníctvo. Pri zdravotníctve je zarážajúce, musím povedať, aj keď teraz došlo k navýšeniu na tie 4 %, ale vo vládnom návrhu, ktorý nám tu prišiel, bolo prvýkrát v histórii, prvýkrát v histórii bol porušený zákon o zdravotnej starostlivosti, myslím, ktorý vyčísluje, že by to teda mali byť 4 %, a vláda zároveň nepredpokladá, že v budúcom roku bude v nemocniciach tvorený dlh, čo samo o sebe je absurdné. Tak dáva do systému menej peňazí o sto, v tom budúcom roku, v pôvodnom návrhu, teraz to trošku navýšili, ale v pôvodnom návrhu bolo, teda že vláda dá o vyše sto miliónov eur menej do zdravotníctva (reakcia z pléna), 130, áno, o 130 miliónov menej do zdravotníctva, nebude oddlžovať a zároveň predpokladá, že nebude narastať v zdravotníctve dlh, pričom ten dlh v tomto roku narastal pri vyšších príjmoch zo strany štátu do zdravotníctva. Všetci vieme, že náklady rastú, aj keď nie veľmi rýchlo, ale rastú, nejaká inflácia tu je, platy rastú, dáme menej, nerobíme žiadne zásadné opatrenia a predpokladáme, že dlh tam vznikať nebude. Evidentné riziko ako vyšité.
Vklady do základného imania, to je riziko z hľadiska čistého bohatstva štátu.
Ďalej výpadok príjmov z emisných kvót, nižší vplyv ESO, negatívny vplyv z dôvodu presunu výdavkov v roku 2013. Pri ESO by som tiež chcel povedať pár slov. Prídem k číslam, kde vám ukážem, že nie je pravda, že vláda šetrí na verejných výdavkoch, a dokonca štruktúra, v ktorej vláda mení pomer verejných výdavkov, je absurdná a je absolútne neodôvodniteľná. Ale čo sa ESA týka, prvý problém ESA je, že tie príjmy z predaja majetku znižujú, keď sa minú, čo som povedal už, znížia čisté bohatstvo štátu. Ďalší problém ESA je to, že vlastne nevieme, na čom sú tie opatrenia založené, a či skutočné úspory prinesú. Ja môžem vysloviť len pochybnosť najmä z toho dôvodu, že taká je naša skúsenosť. Taká je naša skúsenosť, keď SMER v roku 2007 povedal, že zníži zamestnanosť vo verejnom sektore o 20 % plošným znížením. Výsledok bol ten, že znížili o 2 promile, o dve promile, nie o 20 %. Aj dnes takáto, takáto operácia, štrukturálna reforma, štrukturálna zmena verejnej správy vyžaduje naozaj kvalitné analýzy a kvalitnú prípravu. Podľa môjho názoru to nemôžu robiť len úradníci ministerstva vnútra, ktorí, ako sa zdá, tento návrh robili. Preto sa nám ľahko môže stať, že síce ušetríme, ale dôsledky a náklady takého ušetrenia budú, budú enormné. Uvidíme, čo vlastne, čoho sa dočkáme.
No a ďalšie riziko je tu, samozrejme, z nevyčerpania eurofondov v roku 2014. Keď nevie vláda čerpať v tej miere, v akej nevie v roku 2013, je ilúziou myslieť si, že v roku 2014 budú tieto predpoklady splnené. Na jednej strane to síce vláde zase pomôže, na druhej strane ale treba povedať, že nielenže budeme rásť pod potenciálnym rastom a bude nižší rast ekonomiky, nižší rast zamestnanosti, ale bude aj narastať riziko prepadnutia eurofondov, lebo sa budeme blížiť k hranici.
No a dovoľte teda spomenúť aj tie riziká, ktoré tu nie sú spomínané a ktoré podľa mňa, podľa mňa nastanú. To je tých 240 miliónov, ktoré nie sú rizikom z II. piliera, ale sú istotou. Ďalej je to, sú to tie dividendy, dividendy SPP, ktoré nebudú podľa môjho názoru započítané, minimálne v tej časti, ktorá je nad rámec toho vlastníckeho podielu, tak nebudú započítané do konsolidačného úsilia a možné riziko je dokonca, dokonca ešte väčšie. A úplne chýba, úplne chýba a nespomína to ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, riziko spojené s korekciami eurofondov. Korekcie eurofondov znamenajú ten objem prostriedkov, ktorý Komisia neuzná ako oprávnené a nepreplatí nám ich. A ja viem, že odhad, ktorý sa môže prejaviť v roku 2014, je okolo 200, možno až 300 mil. eur, ktorý sa odhaduje. V rozpočte nie je ani jedno jediné euro. A to teda bude znamenať, že ten príjem by bol nižší a deficit a deficit vyšší.
Teraz dovoľte, aby som prešiel k výdavkom. Vláda tvrdí, že šetrí. Faktom je, že nešetrí. Zase: tabuľka materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo strany 35, ktorá hovorí o štruktúre a vývoji výdavkov, výdavkovej strany návrhu rozpočtu verejnej správy. Tieto výdavky, aby sa dali porovnávať, sa očisťujú. Očisťujú sa o európske výdavky, o spolufinancovanie, o úroky, o poistné platenie štátu a o odvody do rozpočtov Európskej únie. A takéto upravené výdavky potom vlastne vykresľujú, ako štát hospodári, a tieto upravené výdavky majú narásť v roku 2014 oproti roku, oproti očakávanej skutočnosti 2013 o 3,7 % prevádzkové a o 2,4 % legislatívne, tie, ktoré sú dané rastom legislatívy. Tu vás chcem upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na to, že viac majú narastať tie výdavky, prevádzkové výdavky štátu, ktoré nie sú, ktorých nárast nie je povinný, nie je daný legislatívou a menej majú narastať tie výdavky, ktoré vláda nemôže znížiť, pretože sú dané legislatívou, valorizáciou rôznych dávok a podobne. Takže tie výdavky, ktoré sú dané legislatívou, narastú o 2,4 % v budúcom roku, ale tie, ktoré sú prevádzkové, nie sú dané legislatívou, narastú ešte viac, narastú o 3,7 %.
Ďalej by som rád spomenul veľmi zaujímavé porovnanie, ktoré sa dá vyčítať z materiálu, ktorý schválila vláda aj vypracovala ho vláda, vypracovalo ho ministerstvo financií. Volá sa Návrh rozpočtového plánu na rok 2014 a tento materiál je zaujímavý aj preto, že porovnáva výdavky, príjmy a rozpočet ako taký v štruktúre, ktorá je predpísaná zo strany Európskej únie. Čiže budem teraz hovoriť čísla, ktoré sú z vládneho materiálu. Včera sa ich pokúšal už tu, či predvčerom, pán minister vnútra spochybňovať a ja sa k tomu ešte dostanem, no len opakujem, ak ich spochybňuje, spochybňuje sám seba, pretože ide o vládny materiál, a tieto výdavky sú porovnávané preto tak, ako sú porovnávané, aby bolo možné medzinárodné porovnanie. Čiže ja by som ich nespochybňoval.
No a o čom svedčia tieto údaje? Kde štát bude pridávať a kde bude uberať? No a tu je zarážajúce, mimochodom, budem porovnávať nie podiel na HDP, podiel výdavkov na HDP, ale podiel výdavkov na jednotlivé oblasti z celkových výdavkov. To je korektnejšie, pretože rôzne štáty majú rôznu mieru prerozdeľovania. My máme napríklad nízku mieru prerozdeľovania, čiže nedá sa to vždy, ale keď to porovnávame z celkových výdavkov, tak to porovnanie je omnoho korektnejšie. Takže kde vláda, no a to, čo je najzarážajúcejšie, je to, že už dnes existujú disproporcie. Na niektoré veci dávame viac, ako v priemere dáva Európska únia, a niektoré, na niektoré veci dávame menej, ako dáva Európska únia. A rozpočet je zarážajúci v tom, že tieto disproporcie ešte ďalej zväčšuje. A svedčí, svedčia tieto čísla o tom, že prioritou, skutočnou prioritou je štátna byrokracia a bezpečnostné zložky.
Takže - aby som to povedal na číslach - na verejný poriadok a bezpečnosť, kde je polícia, vojaci, požiarnici, proste bezpečnostné zložky, na verejný poriadok a bezpečnosť sa v priemere v európskej dvadsaťsedmičke vydáva 3,88 % z celkových výdavkov. U nás to bolo, v tomto roku to bude 5,09, ale v budúcom to narastie na 5,27 %. Čiže ešte sa vzdialime od priemeru Európskej únie. Jediný ďalší, jediná ďalšia oblasť, kde máme väčší, väčší podiel výdavkov už dnes a ešte to narastie, je štátna byrokracia. Konkrétne sa to, sa to volá všeobecné verejné služby, ale v zásade ide o, ide o štátnu byrokraciu. Slovensko vynakladá v tomto roku 14,1; v budúcom roku to vzrastie až na 16,86 %, pričom priemer v EÚ je 13,46. Čiže už teraz sme nad priemerom EÚ, máme 14,1, oni 13,46 a v budúcom roku to ešte vzrastie na 16,86. To sú jediné dve významné položky, kde už teraz dávame viac a ešte to narastie.
Potom, samozrejme, neprekvapí, že v ďalších oblastiach, ako je sociálny systém, ako je vzdelanie, ako je životné prostredie už dnes dávame menej a budeme dávať ešte menej ako podiel na celkových výdavkoch.
Takže darmo sa vláda búcha do pŕs a tvrdí, aká je sociálna, faktom je, že čísla hovoria niečo iné. Takže pri tom sociálnom zabezpečení poklesneme z 38,9 v tomto roku na 37,3 v roku budúcom. Priemer v EÚ je 39,98, takmer 40 je priemer EÚ. My ideme z 38,9 na 37,3. V školstve a vzdelaní je priemer v EÚ 10,81. My máme 10,58 v tomto roku a ideme na 9,93 v roku budúcom. A najväčší pokles je v životnom prostredí, kde priemer v EÚ je 1,84 % celkových výdavkov, a my ideme z 1,78 na 1,07. Takže toto sú čísla, ktoré som si nevymyslel, ktoré sú z materiálu, ktorý 16. 11. zobrala na vedomie vláda Roberta Fica a poslala ho do Bruselu.
Takže musím konštatovať, že nie je pravda, že sa šetrí, čo som ukázal na tých predchádzajúcich číslach, očistených, upravených výdavkoch, a ešte sa aj zväčšujú a zhoršujú disproporcie, ktoré už doteraz existovali.
Ak by ste chceli vedieť, ako je to vo vnútri toho systému bezpečnostného, tak o tom hovorí tabuľka na strane 51 rozpočtu verejnej správy, teda tabuľka, ktorú schvaľovala vláda. Tá hovorí, že počet zamestnancov - a teraz by som tiež jednu metodologickú poznámku rád urobil, pán minister hovoril, ako úžasne idú šetriť, pretože tabuľkové miesta, ako idú, ako idú znižovať. No len, podľa môjho názoru, nie sú dôležité tabuľkové miesta. Dôležité sú - skutočnosť v tomto roku a rozpočtom predpokladaný, predpokladaná skutočnosť alebo rozpočtovaná skutočnosť v budúcom roku. A porovnanie týchto čísiel hovorí nie o poklese, ale hovorí o náraste. Takže na strane 51 v tabuľke máte prehľad o vývoji počtu zamestnancov a aj o ich priemernom mzdovom výdavku, čo je tiež zaujímavé, k čomu sa dostanem.
Takže v roku 2014 by celkový počet zamestnancov oproti roku dvetisíc..., oproti očakávanej skutočnosti roku 2013 mal narásť o 4,4 %. Priemerný mzdový mesačný výdavok by mal poklesnúť o 43 eur. Z toho štátna služba - to je verejný sektor - z toho štátna služba, tam dôjde k nárastu počtu o 3,8 % oproti skutočnosti v tomto roku, pričom priemerný mesačný výdavok by mal klesnúť o 71 eur. U policajtov ale, u policajtov je ale nárast tabuľkových miest a predpokladaných miest v budúcom roku oproti skutočnému stavu v tomto roku o 6,4 % (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem pekne, a u policajtov by mali rásť aj platy. Priemerný mesačný výdavok platový by mal narásť o 51 eur mesačne. U vojakov by malo dôjsť k nárastu dokonca až o 11,3 % z 13 151 na 14 636 a malo by dôjsť k miernemu trojeurovému mesačnému poklesu na priemernom mzdovom výdavku. Aj na tomto je vidieť, že vláda nešetrí. Ak na niečom šetrí, tak tam, kde by šetriť nemala, kde klesáme a už aj tak sme nízko, ako je vzdelanie, ako je aj sociálny systém a životné prostredie.
Tu by som ešte chcel uviesť jednu vec, ak dovolíte a tá sa týka aj počtu policajtov, pretože ten problém je, že aj ten počet policajtov narastá, pričom už dnes Slovensko má jeden z najvyšších počtov policajtov spomedzi krajín Európskej únie. A faktom je, že teda medzinárodné porovnania, ten údaj z roku 2010 na tisíc obyvateľov, ukazujú, že viac policajtov na tisíc obyvateľov má len, majú len južné krajiny: Grécko, Taliansko, Malta, Chorvátsko, Španielsko a Cyprus. Všetky ostatné krajiny majú menší počet policajtov na tisíc obyvateľov. Pán minister Kaliňák zvykne pri tomto ukazovateli argumentovať tým, že to sa ale porovnávať nedá, pretože niektoré krajiny majú aj tzv. žandarmériu, čo sú zložky niekde na pomedzí vojska a polície, ktoré ale vykonávajú aj policajné činnosti. Len na mieste pána ministra by som tento argument nepoužíval, pretože tieto zložky majú práve tie krajiny, ktoré sú pred nami, a aj preto majú vyšší počet policajtov na tisíc obyvateľov, že sú tam započítaní. Ak by sme tieto zložky odpočítali, tak potom by sme zrejme boli ešte, ešte vyššie.
Takže aj vo väzbe na tie ukazovatele, o ktorých som hovoril pri podiele výdavkov na bezpečnosť a obranu, ktorý už dnes je vyšší, ako je priemer EÚ, a podľa rozpočtu ešte ďalej rastie, tak aj vo väzbe na ten počet a neustále rastúci počet policajtov si myslím, že je to vec, ktorá nie je, nie je v poriadku a kde existujú isté disproporcie.
Ešte, čo sa týka tých bežných ľudí, by som chcel upozorniť na jednu vec. Zase sa to tu opakovalo, je to mantra, prijímajú sa len opatrenia, ktoré sa nedotýkajú bežných ľudí. Tak mi dovoľte povedať, ako je to pri tej neslávnej daňovej licencii alebo zdanení daňovej straty, a hovorím teda o materiáli návrh rozpočtového plánu, budem citovať, čiže materiál vlády, ktorý schválila vláda 16. októbra tohto roka, na strane 27 sa uvádza, je tam tabuľka, ktorá hovorí o tom, aké výnosy budú z tejto daňovej licencie, z toho zdanenia straty, koho sa to dotkne viac a koho menej. A teraz citujem:
"Zníženie sadzby z 23 na 21 v kombinácii so základnou daňovou licenciou relatívne najviac ovplyvní zisky v sektore ubytovania a stravovania, kde by sa podľa prepočtov z individuálnych daňových priznaní mohla daňová povinnosť až zdvojnásobiť. Naopak, v sektore priemyselnej výroby sa očakáva celkovo pozitívny vplyv kombinácie týchto opatrení."
Čiže to sú, toto nie sú bežní ľudia? Kto poskytuje ubytovacie a stravovacie služby po celom Slovensku? Malí podnikatelia. Áno, často sú v strate, pretože podmienky na podnikanie sú také, aké sú z mnohých dôvodov. Prečo zase týmto opatrením, koho kombináciou týchto opatrení, koho zvýhodňujete, koho nie? Áno, veľké priemyselné firmy na tom zarobia, lebo tie platia dane, čiže tie nebudú mať naviac výdavok a zníži sa im daň z 23 na 22 %. Ale z hľadiska rozvoja cestovného ruchu to bude pozitívne alebo negatívne? Ovplyvní to Marťanov alebo to ovplyvní bežných ľudí, ktorí na Slovensku žijú a žijú a podnikajú? Takže vaša mantra, že bežných ľudí sa to nedotkne, jednoducho nie je, nie je pravdivá.
No a ďalej, nakoniec mi dovoľte, aby som spomenul ešte ďalšiu vec, a tá sa týka - (spadnutie papiera na zem), hm, druhýkrát, veľa papierov - tá sa týka znižovania kapitálových výdavkov. Spomenul som to už pri obciach a mestách, ale je to tak (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem, je to tak aj pri iných výdavkoch, vláda šetrí takým spôsobom, že znižuje teda deficit jednorazovými príjmami a nešetrí na bežných výdavkoch, jasne to ukazujú čísla, ak šetrí, tak šetrí na kapitálových výdavkoch. Netýka sa to len obcí a miest a VÚC-ky, týka sa to aj štátu. Odcitujem zase z návrhu rozpočtového plánu str. 24, ktorý hovorí:
"V percentuálnom vyjadrení najviac rastú príjmy z predaja majetku, ktoré sa oproti scenáru bez zmien viac ako strojnásobia. Výrazne stúpnu príjmy z dividend a pokút a poplatkov." A teraz citujem: "šetrí sa relatívne najviac na kapitálových výdavkoch, 15,2 %". Takže ďalší, myslím si, že zlý prístup, zlý krok, kedy šetrenie na kapitálových výdavkoch síce prinesie možno okamžité zníženie deficitu verejných financií, ale vypomstí sa celkom určite zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A teraz dovoľte, aby som na záver vám poukázal na niektoré disproporcie, niektoré vyslovene lži, niektoré vyvrátiteľné tvrdenia, ktoré sú v interpretácii rozpočtu a ktoré čísla dokazujú, že nie sú pravdivé. Čísla alebo tvrdenia v dôveryhodnejších dokumentoch. To prvé som vám už povedal, keď som citoval hneď prvú vetu textu rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že vláda v súlade s programovým vyhlásením zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Stanovisko rady pre rozpočtovú zodpovednosť jednoznačne hovorí, že rozpočet na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže to bol prvý bod.
Druhý bod. Vláda vo svojom - a teraz budem citovať rozpočet - v rozpočte tvrdí:
"Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska." Tu treba povedať, že toto tvrdila vláda aj pre rok 2013, pre rok 2013 sa to nepotvrdilo, naopak, rozpočet je reštriktívny v tom zmysle, že znižuje potenciálny ekonomický rast, že teda konkrétne spomenul som, že už len kvôli eurofondom sa dostalo do ekonomiky o 1,3 miliardy menej, ako by sa bolo dostalo, keby sa čerpalo, a teda je menší rast, menšie investície, menšia zamestnanosť. Je pravda a konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na strane 17, že v roku 2014, ak by bol naplnený rozpočet tak, ako je predložený, že v roku 2014 by došlo k proticyklickej expanzii, to znamená, že nebola by fiškálna reštrikcia, ale to predpokladá napríklad vyčerpanie všetkých eurofondov. A ďalší problém je v tom, že keďže je to založené na jednorazových opatreniach, tak zároveň pre rok 2015 a 2016 sa predpokladá už zase výrazná fiškálna reštrikcia.
Čiže záver, nie je pravda to, čo tvrdí vláda vo svojom rozpočte, že v rozpočte na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby to negatívne nepôsobilo na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast. Je to síce, bola by to pravda, ak by sa rozpočet naplnil, ale len v roku 2014. Ale to je takým spôsobom urobené, že ak by sa aj naplnil rozpočet v roku 2014, tak by to nemohlo platiť pre rok 2015 a 2016, pretože o čo menej sa bude konsolidovať v roku 2014, o to viac sa bude musieť konsolidovať v rokoch 2015 a 2016 a teda reštrikcia, fiškálna reštrikcia bude musieť prísť.
Ďalej. Nárast výdavkov verejnej správy. Dovoľte, aby som teda zase odcitoval. Návrh ministerský rozpočtu na rok 2014 hovorí, citujem: Po abstrahovaní od výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, transferu pre Sociálnu poisťovňu, výdavkov z EÚ, bla, bla, porastú v porovnaní s rokom 2013 celkové rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu len o 23,7 milióna eur, čo predstavuje 0,24 % HDP. Pardon, nie HDP, 0,24 % rast upravených, očistených výdavkov. To tvrdí štátny rozpočet. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí niečo iné, tvrdí, že tie upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 %, čiže nie malý rozdiel. Vláda tvrdí, že o 0,24 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že o 5,3 %. Tvrdí to jej analýza na strane 35, kto by si to chcel prípadne overiť.
Ďalej. Ďalšie konštatovanie je v návrhu rozpočtového plánu, kde je viacero konštatovaní o tom, ako sa konsoliduje, ako sa ozdravuje, ozdravujú dlhodobá udržateľnosť verejných financií, čo, samozrejme, nie je zase pravda. Ďalšie tvrdenie nepravdivé alebo vyvrátiteľné sa nachádza v národnom rozpočtovom pláne na strane 11, kde sa uvádza, citujem: "K zníženiu odhadu daní prispel najmä horší makroekonomický vývoj." To je zase mantra, ktorú neustále opakujú. Áno, vyberáme menej daní, pretože ekonomický vývoj je horší v Európe a vo svete. Lenže zase musím konštatovať, že tentokrát túto lož vyvracia nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale iný materiál ministerstva financií. Materiál ministerstva financií, ktorý sa volá Prognóza daňových príjmov, hovorí - a teraz dobre počúvajte - citujem: "Výrazný tohtoročný pokles ziskovosti znamená, že veľká časť poklesu základu dane pravdepodobne odzrkadľuje pokusy znižovať daňovú povinnosť aj nad rámec ekonomických fundamentov." A teraz dokonca vyčísľujú: "Len tretina poklesu efektívnych sadzieb je spôsobená pomalším rastom ekonomiky." Čiže materiál ministerstva financií dokazuje, že tvrdenie ministerstva financií schválené vládou je z dvoch tretín lož. Áno, pretože vláda tvrdí, že pokles výberu daní je daný len zmenou makroekonomiky, kým materiál ministerstva financií tvrdí, že zmenou makroekonomiky je daný tretinový pokles, ale dvojtretinový je daný optimalizáciou, čiže tým, že ľudia jednoducho hľadajú spôsoby, ako sa daniam vyhnúť po zvýšení týchto daní, teda tzv. dynamické efekty, teda to, na čo sme upozorňovali, že sa stane, a čo sa aj stalo. Mimochodom, o daňovej optimalizácii svedčia aj niektoré ďalšie údaje, ktoré sú v rozpočte, je tam napríklad, je tam napríklad uvádzané, že ak by nedošlo v tom scenári žiadnych zmien, tak daňové a odvodové príjmy by poklesli o 1 % v budúcom roku. Čiže napriek..., o 1 % HDP. Čiže ak by sa aj nemenilo nič, ak by sa vôbec nič nemenilo, tak príjmy ako podiel na HDP, daňové príjmy, by klesli o 1 %. Klesnú o menej, pretože vláda prijíma tie licencie a iné veci, takže, myslím si, že toto svedčí o tom, že tá daňová optimalizácia tu je, je realitou a je reakciou na nezmyselné a hlúpe kroky vlády v tejto oblasti.
Ďalej. Priemerné konsolidačné úsilie, to už som hovoril, tak to vás nebudem znovu tým zaťažovať a posledná vec, ktorú by som chcel, tú som tiež už spomínal, tá sa týka toho, že vlastne aký je podiel tých jednorazových opatrení a aký je podiel opatrení trvalých a ako rozdielne to vyčísľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a rozdielne to vyčísľuje ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky. Takže dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vystúpenie, ospravedlňujem sa, ak to bolo dlhé, ale myslím si, že naozaj výhodou toho, kde sa dnes nachádzame, je, že máme k dispozícii tak kvalitné podklady, aké sme doteraz k dispozícii nemali, aj vďaka rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aj vďaka neustále sa sprísňujúcim pravidlám zo strany Európskej komisie.
Takže musím znovu zhrnúť a skonštatovať, že, žiaľbohu, vláda znižuje síce deficit, ale znižuje ho takým spôsobom a tu platí to, čo sme hovorili aj pred rokom, dovolím si tvrdiť, že teraz to platí v ešte väčšej miere, keďže ani konsolidácia vlastne, konsolidácia je mínusová, kým v tomto roku sme aspoň, dosahujeme pozitívne konsolidačné úsilie, takže musím konštatovať, že vláda abdikovala na ambíciu, ale aj potrebu ozdravovať verejné financie, že prijíma prevažne jedno, jedno..., opatrenia, ktoré, ktoré nie sú udržateľné a ktoré síce pomôžu teraz, ale do budúcna určite problém nevyriešia. Preto zároveň platí, že vláda takouto ekonomickou politikou ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, daňové licencie sú toho jednoznačným príkladom, zrušenie rovnej dane, ktorá je stále zrušená, aj keď daň z príjmu právnických osôb klesne o 1 %, bude ďalej negatívne pôsobiť.
To a to tiež tu bolo opakované, čiže využijem, keď už hovorím, spomínal to pán predseda výboru Duchoň, že nič nepotvrdzuje, že by, že by zmeny v Zákonníku práce napríklad zvýšili nezamestnanosť, no nie je to pravda, povedala to jasne Národná banka Slovenska, hovoria to všetky zamestnávateľské zväzy, ktoré jasne hovoria, že tieto zmeny, ale nielen tieto zmeny, ale spolu s tými ďalšími, ktoré, ktoré robíte, vlastne ohrozujú ekonomický rast, ohrozujú konkurencieschopnosť a ohrozujú zamestnanosť. Preto musím konštatovať, že tento rozpočet je rozpočet, ktorý sa dá charakterizovať slovami po nás potopa, pretože bude znamenať potrebu a nevyhnutnosť prijímania ďalších opatrení, obávam sa, že ďalších nesystémových opatrení, ktoré jednoducho nepovedú k tomu, čoho sme mohli byť svedkami a boli, keď sa prijímali opatrenia systémové. Pripomeniem, že aj v rokoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sme ozdravovali verejné financie a dokonca sme ich ozdravovali z oveľa väčších úrovní deficitov, ale robili sme to tak, že sme zároveň vytvárali predpoklady pre naštartovanie ekonomického rastu, rast prílevu investícií, rast zamestnanosti. Najlepšie o tom svedčia fakty a čísla, keď si pozriete, aká bola nezamestnanosť v roku 2000/2001, aká bola potom po roku 2004, '5, '6 až do roku 2008 so zotrvačnosťou, keď si pozriete aký bol prílev zahraničných investícií, keď si uvedomíte, že Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou medzi rokmi 2001 až 2012.
Dnes Slovensko stále je pomerne rýchle rastúcou ekonomikou, tu by som, mimochodom, chcel upozorniť na jeden paradox. Vláda Roberta Fica tvrdí, že nebude konsolidovať, že si dáva prestávku v konsolidácii v budúcom roku, však nakoniec svedčia o tom čísla. Zároveň tvrdí, že máme jeden z najvyšších ekonomických rastov. No ale to je o to zarážajúcejšie, pretože čím máte vyšší ekonomický rast, tým máte lepší priestor pre konsolidáciu. Horšie sa konsoliduje pri nižšom ekonomickom raste. Takže vysoký ekonomický rast nie je dôvod na nekonsolidovanie, naopak, je to ďalší argument, ktorý hovorí o nezodpovednosti, ktorý hovorí o tom, že napriek tomu, že máme vyšší ekonomický rast, nie sme schopní, vláda nie je schopná konsolidovať. Takže aj z tohto pohľadu ten rozpočet považujem za zlý, považujem za taký, ktorý poškodí Slovensko. Svedčí o neschopnosti, nemohúcnosti vlády naozaj ozdraviť verejné financie, naozaj ozdraviť verejné financie udržateľným spôsobom a posilniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Duchoň, priznám sa, že neviem, ako vám to mám povedať, lebo ja si vážim spôsob, akým vediete výbor. Vediete ho veľmi korektne, ale faktom je, že väčšina vecí, ktoré ste tu vo svojom vystúpení povedali, nie je pravdivá a dá sa vyvrátiť na základe čísiel a faktov, z ktorých väčšina je dokonca uvádzaných vo vládnych materiáloch. Ako v tejto správe o makroekonomickom vývoji, tak v návrhu rozpočtu na budúci rok, tak v návrhu rozpočtového plánu, ktorý tiež schválila vláda a poslala do Bruselu, tak aj v materiáli pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť.
Napríklad, je toho strašne a nestihnem na všetko reagovať, budem na to reagovať v rozprave k rozpočtu, ale napríklad tvrdíte, že konsolidačné úsilie vlani bolo 0,9 percenta a v tomto roku má byť dokonca 3,3 percenta. Odkiaľ to prosím vás beriete? Vo všetkých dokumentoch - veď si ich pozrite, veď ste predsedom výboru, ktorý má tieto materiály k dispozícii - ten interval v minulom roku bol od mínus 0,2 po plus 0,3, čiže okolo nuly, ako hovoril Ivan Štefanec, a v tomto roku plánované konsolidačné úsilie bolo 1,3 percenta a bude okolo jedného percenta. Aké 3,3 percenta? Kde ste to, prosím vás, nabrali?
A takto by som mohol pokračovať ďalej, ďalej, ďalej. Hovoríte, že zavedenie rovnej dane nezvýšilo príjmy z daní. Naopak, výrazne narástli príjmy z priamych daní, ktoré boli znížené, a nielen v absolútnom vyjadrení, ale aj ako podiel na HDP. Čo kleslo, bola daň z pridanej hodnoty. Klesala ale od roku 2006, keď ste začali vládnuť, a nikto nevie, prečo vlastne klesala. Obávam sa, že to súvisí so správou daní a s tým, čo sa tam všeličo dialo.
A takto by som mohol vyvrátiť všetky tie vaše tvrdenia. Prosím vás, aspoň sa pripravte, keď máte povinnosť vystúpiť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Valocký, no mňa tiež zaujalo to, čo kolegu Sulíka, že vy ste hovorili, že tá pomoc by vlastne bola rovnako zabezpečená, keby boli aj v Bratislave, aj v Trenčíne tie vrtuľníky, a že to bolo sanitkou nakoniec ešte lepšie.
A potom základná otázka znie, načo potom máme sedem tých vrtuľníkov, resp. tých miest, odkiaľ letia, a nie päť? Ale to už spomínali viacerí kolegovia. Takže vlastne chcem vám len odpovedať, lebo vy ste okrem iného povedali, že minister obrany, minister zdravotníctva, že tam je riskantné, že teda má niesť politickú zodpovednosť, ak sa udeje nejaké nešťastie, ale že u ministra financií to tak nie je. Tak potom vám chcem povedať, že, áno, rezorty sú rôzne. V niektorých rezortoch je väčšie riziko, že sa niečo také môže stať, v iných je to riziko menšie. Ale myslím, že u financií ste si práve nevybrali dobre, pretože neviem, či to viete, ale ministerstvo financií má vo svojej organizačnej zložke začlenené tiež ozbrojené sily, a to colnú službu, a v rámci ktorej sa tiež môže stať, že k nejakému nešťastiu, takisto ako v iných v ozbrojených zložkách, dôjsť, dôjsť môže.
Takže to, že sa nevyznáte v štruktúre ministerstva financií, to vám ani nevyčítam a je to možno aj prirodzené, ale pokiaľ viem, ste lekár a riaditeľ nemocnice a vaše výroky, ktoré sa týkali tohto, boli zarážajúce a nepochopiteľné.
Čiže ešte raz aj pre tých, ktorí tomu neporozumeli. Ten zásadný problém by tu bol, aj keby sa to nešťastie nestalo, a bol by v tom, že jednoznačnou vinou ministerstva zdravotníctva, a teda z politickej zodpovednosti ministerky Zvolenskej, bola z dvoch sedmín znefunkčnená letecká záchranná služba v priebehu piatich dní. A zároveň aj k nešťastiu došlo. Takže to je tá podstata problému, ktorú stále nechcete alebo neviete pochopiť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kuffa, ja som vaše vystúpenie aj väčšinu doterajších vystúpení sledoval v kancelárii a viackrát som žasol. Ale vo vašom prípade som žasol až tak, že som prišiel skôr do sály, ako som pôvodne chcel. Pretože to, čo som počul, musím povedať, že som neveril vlastným ušiam.
Pán poslanec, my neodvolávame dnes pani ministerku preto, že zomrela pacientka. My, ani si nemyslím, že by malo byť našou úlohou, aby sme skúmali, či v tú minútu mal, alebo nemal niekto rozhodovať či vrtuľníkom, či inak. Tá prvá zásadná vec, ktorá je absolútne nespochybniteľná a za ktorú už by bolo potrebné vyvodzovať politickú zodpovednosť, aj keby nezomrel žiaden pacient, je tá, že bola znefunkčnená letecká záchranná služba z dvoch sedmín, bola znefunkčnená v priebehu niekoľkých, pokiaľ viem piatich, dní vinou ministerstva zdravotníctva. Už tento samotný fakt, ktorý je nespochybniteľný a ktorý nemôžte vyvrátiť nijako a ničím, už tento samotný fakt by bol dostatočný na vyvodenie politickej zodpovednosti a odvolávanie pani ministerky. Zároveň ale aj človek zomrel.
Chcem vás upozorniť, že napríklad vo vyspelých krajinách preberá politickú zodpovednosť minister, ak sa stane nejaké nešťastie, aj keď nemá absolútne ani on, ani jeho rezort žiadnu príčinnú súvislosť s týmto nešťastím. Keď sa vykoľají vlak, pretože ide príliš rýchlo rušňovodič, a dôjde k stratám, tak v civilizovaných krajinách sa preberá politická zodpovednosť.
Tu hovoríme o úmrtí, v ktorom je veľmi, veľmi závažný predpoklad a podozrenie, že to mohlo súvisieť. Ja neviem, či súviselo, alebo nesúviselo. Ale opakujem vám. Hovoríme o politickej zodpovednosti a aj bez toho nešťastia, ktoré sa stalo, si myslím, že konanie ministerstva a ministerky osobne bolo také, že vyvodenie politickej zodpovednosti je namieste.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku.
Po rozprave odporučím, aby podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku prerokovali tento zákon príslušné výbory, teda výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť vystúpenie kolegu Kaníka, čo sa týka toho zvýšenia ceny za distribúciu, lebo je zjavné a evidentné, že aj tu to súvisí s celým tým veľkým biznisom a veľkým kšeftom. Chcel by som doplniť tú jeho informáciu, ktorú dal o tom, že nielenže v okolitých krajinách ceny sa nedvihli a ceny určuje regulačný úrad, ale cena sa dvihla po prvé po vstupe týchto nových investorov do týchto podnikov, dvihla sa v priebehu mesiaca máj, keď si dobre pamätám, čo je absolútne neobvyklé. Lebo ceny sa dvíhajú väčšinou k 1. januáru alebo ak, tak k prvému dňu mesiaca nasledujúceho.
Čiže celé to smrdí a je to zrejme súčasť veľkého biznisu a je to mimochodom vec, ktorá sa týka, samozrejme, veľkoodberateľov. Ale cez zvýšené náklady firiem a podnikov ohrozuje zamestnanosť, ohrozuje konkurencieschopnosť a je to presne naopak, teda ako premiér Fico tvrdil, čo som aj vo svojom vystúpení citoval ten jeho výrok, že teda aj pre firmy vláda vie zabezpečiť, nielen pre domácnosti nižšie ceny plynu. Opak je pravdou. Zase to ukazujú fakty.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Matovič, ja som vo svojom vystúpení povedal, že vláda Roberta Fica mohla odkúpiť ten podiel dokonca za 2,2 mld. eur, pretože ona mala možnosť vlastne zablokovať ten predaj, z čoho vyplývala, a zároveň mala predkupné právo urobiť to.
Ale chcel by som vám povedať, že dôvod, prečo sme nepodporili váš návrh, aby to vláda urobila, čiže ona to mohla urobiť, ale ja si nemyslím, že by bolo dobrým riešením, keby to urobila. Ten hlavný dôvod je ten, ja som pôvodne vo svojom vystúpení mal aj jednu pomerne obsiahlu časť, ktorou som vám chcel pripomenúť, myslím, vám kolegom, ako vyzeralo hospodárenie SPP do privatizácie, najmä teda do roku ´98 za vlády Vladimíra Mečiara. Symbolom toho sú Duckého zmenky, ale nielen, ten podnik bol proste tunelovaný na vstupoch, na výstupoch, bol neuveriteľným spôsobom neefektívne riadený politickými nominantmi.
Len na ilustráciu, na ilustráciu to, ako sa tam rozhadzovalo: Dnešný vedúci Úradu vlády pán Federič, vtedajší zamestnanec, bol na jazykovom kurze v Spojených štátoch amerických za 800-tisíc korún a podobné veci.
A ja mám obavy, že ak by dnes 100-percentným akcionárom tohto podniku bol štát a zároveň tu máme vládu jednej strany SMER-u, že to hospodárenie a fungovanie toho podniku by nebolo o nič lepšie, ako bolo za vlády Vladimíra Mečiara.
Takže to bol dôvod, prečo sme tú vašu iniciatívu vtedy nepodporili.

Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí mali faktické poznámky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som vystúpil k tejto téme aj preto, že som bol viackrát spomínaný aj pánom premiérom, aj vyzvaný, aby som sa k niektorým veciam vyjadril, ale najmä preto, že ju považujem za vážnu a závažnú a že si myslím, že mám k dispozícii niektoré informácie, ktoré zatiaľ aj zverejnené neboli a známe nie sú, alebo nemusia byť, a ktoré svedčia o tom, tak ako iné informácie, ktoré už známe sú, či už z médií, alebo odzneli tu včera, všetky tieto informácie, aj tie nové, ktoré pomenujem, svedčia o tom, že sú tu veľmi závažné podozrenia a doslova vážne obvinenia z konania v rozpore s verejným záujmom zo strany predsedu vlády a vlády Slovenskej republiky v procese vstupu nových investorov do SPP.
Tieto nové skutočnosti a nové fakty, ktoré doložím aj citátmi z relevantných dokumentov, sa týkajú nielen samotnej kúpy 49 % v matke, čo matka je, to veľmi výstižne popísal kolega Hlina, naozaj je to len obchodník, ktorý má budovu, pár, nie pár, veľa zamestnancov a budovu a obrovské, obrovské straty. Väčšinou sa hovorí len o tomto. O tomto, že je to nevýhodné, a ono je to nevýhodné, ale ja ukážem aj prečo. Hovorí sa o tom, že, a to nakoniec spustilo túto kauzu, spustilo v tom rozmere, v ktorom ju dnes vidíme, to, že sa dokázalo, že história wordovského dokumentu dokázala, kto robil tieto dokumenty, v čej réžii a v čom scenári boli napísané. Ale ja to ukážem aj na iných faktoch z relevantných dokumentov, z Akcionárskej zmluvy, z porovnania starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, že nielen toto je dôkaz, tá stopa, tá stopa počítačová v histórii wordovského dokumentu, ale spôsob, akým sa menili relevantné dokumenty. Spôsob, akým sa menila Akcionárska zmluva, porovnanie starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, spôsob, akým sa kupuje tento podiel, za akú cenu, kto to pripravoval. Toto všetko sú dôkazy toho, že skutočným režisérom a skutočným scenáristom celého tohto biznisu a obchodu nie je vláda Slovenskej republiky, nie je ministerstvo hospodárstva, ale sú investori, ktorí do SPP vstupujú, a teda finanční oligarchovia stredoeurópski, ktorí celý tento proces režírujú. A v tomto zmysle môžem a musím zopakovať, že všetky relevantné informácie, ktoré mám, nasvedčujú tomu, že naozaj vláda nielenže nekoná vo verejnom záujme, ale vláda koná v rozpore s verejným záujmom a slúži záujmom finančných skupín.
Zároveň musím povedať, že som presvedčený o tom, že premiér Fico v tom nie je nevinne len z pohľadu toho, že nesie zodpovednosť za všetkých členov vlády a že pán minister Malatinský tu niečo spískal. Z verejných vyhlásení je evidentné, že pán predseda vlády bol od začiatku doslova generátorom a strojcom tohto celého podniku. A dokonca keď minister Malatinský viackrát vyhlasoval, že si nemyslí, že je to výhodné, tak predseda vlády veľmi za týmto cieľom išiel. Čím neospravedlňujem ministra Malatinského, je len poslušným vykonávateľom vôle Roberta Fica, ktorý je zase poslušným vykonávateľom vôle finančných skupín. Len spomínam, kde skutočne pramení najväčšia zodpovednosť, kde leží najväčšia zodpovednosť. A preto si myslím, že je úplne opodstatnené, že bod, o ktorom teraz rokujeme, aj keď, žiaľbohu, v noci, aj keď, žiaľbohu, v neprítomnosti vlády a predsedu vlády, sa volá návrh na odvolanie Roberta Fica z funkcie predsedu vlády.
Uvediem teda niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú vstupu nového investora do SPP, ktoré sa týkajú ovládnutia rúry presunom do Eustreamu, ktoré sa týkajú podmienok spätného odkúpenia SPP zo strany štátu a ktoré sa týkajú novej Akcionárskej zmluvy, ktorá je oproti starej Akcionárskej zmluve pre štát omnoho nevýhodnejšia, pre finančné skupiny omnoho výhodnejšia ako stará.
Vyjadrím sa aj k privatizácii SPP, vyjadrím sa aj k opakovaným lživým tvrdeniam Roberta Fica, ktoré tu včera predniesol a ktoré prednáša nakoniec už desať rokov. Aj keď som sa k nim vyjadroval už veľakrát, cítim povinnosť urobiť to znova, pretože keď pán premiér nemá argumenty, a argumenty nemá, pretože k medializovaným obvineniam a podozreniam a k tým obvineniam a podozreniam, ktoré odzneli tu, sa nevyjadril vôbec, tak útočí a útočí opakovane lživými tvrdeniami, ku ktorým sa teda vrátim aj preto, že som bol viackrát k tomu vyzvaný.
Ale dovoľte teda, aby som prešiel k tým niektorým novým informáciám, ktoré možno nemáte, možno čiastočne máte, nebudem hovoriť, samozrejme, len nové veci, pretože musím to vysvetliť a ten problém je naozaj dosť zložitý a dosť košatý. Pokúsim sa nebyť veľmi technický, nebyť veľmi zložitý, ale keďže chcem byť vecný a chcem citovať aj mnohé dokumenty, tak istej miere konkrétnosti sa vyhnúť nemôžem.
Takže k privatizácii sa vrátim potom, ale vráťme sa do roku zhruba 2011, 2012, kedy bola povinnosť, resp. vedeli sme, aj vláda vedela, že bude musieť rozdeliť SPP, reštrukturalizovať, pretože je to povinnosť z hľadiska európskej legislatívy. A treba povedať, že bývalí akcionári, dnes už bývalí akcionári, nemeckí a francúzski akcionári v SPP sa pokúšali prostredníctvom predstavenstva SPP, v ktorom mali väčšinu, tak ako dnes má väčšinu nový investor, o presun rúry, ľudovo povedané, z matky SPP do Eustreamu, do dcérskej spoločnosti, a chceli to urobiť poza chrbát vlády.
Odcitujem z listu, ktorý napísali členovia Dozornej rady SPP, napísali ho Fondu národného majetku, napísali ho dňa 27. 10. 2011, a v tom liste všetci štátni nominanti, chcem upozorniť, že štát mal v Dozornej rade sedem členov, traja boli zástupcovia zamestnancov a jeden bol zástupca investora. Títo členovia Dozornej rady píšu Fondu národného majetku, že: "V súvislosti so zvolaným mimoriadnym valným zhromaždením na dňa 16. 11. 2011, predmetom ktorého je schválenie vkladu časti podniku SPP," čiže zjednoduším to, predmetom toho valného zhromaždenia mal byť presun rúry tranzitného plynovodu do Eustreamu, "upozorňujeme, že takýmto prevodom majetku do dcérskej spoločnosti sa oslabí kontrolná právomoc Fondu národného majetku, teda štátu, pretože právomoci na výkon kontrolnej činnosti za účelom ochrany majetku sú v dcérskej spoločnosti nižšie ako v spoločnosti SPP, a. s. V súvislosti s prijatým uznesením doporučujeme posilniť kontrolné právomoci slovenskej strany v právnych dokumentoch tejto spoločnosti na úroveň doterajšej ochrany majetku spoločnosti SPP, a. s."
Takže vysvetlím ľudskou rečou. Predstavenstvo ovládané zahraničnými akcionármi, ale v súčinnosti s dvoma z troch zástupcov vlády, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, aby sa tento presun tranzitného plynovodu presunul bez vedomia vlády do dcérskej spoločnosti, kde ochrana majetku, teda ochrana tohto strategického majetku, bola slabšia ako v matke, kým bol tento majetok v matke.
Takýchto pokusov, takéto valné zhromaždenia predstavenstva a vždy s podobným hlasovaním, že dvaja z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, sa uskutočnili ešte dva pokusy.
Toto valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, bolo zvolané 16. 11., druhé bolo 22. 12. a tretie deň pred voľbami 8. 3. 2012. Ani jedno z nich sa neuskutočnilo vďaka krokom Dozornej rady a Fondu národného majetku, ktorý na takýto problém upozornili a bili na poplach.
Tu začína zaujímavá, tu ten príbeh naberá na zaujímavosti, pretože to tretie valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, že malo byť jeden deň pred voľbami, pred tými ostatnými voľbami, zvoláva predseda SMER-u Fico tlačovku spolu s poslancom Jahnátkom, vtedy, a titul tej tlačovky znie: "Minister Miškov chcel v tichosti tesne pred voľbami doprivatizovať SPP. Minister hospodárstva Miškov sa dva dni pred voľbami chystal v tichosti previesť majetok Slovenského plynárenského priemyslu na dcérsku firmu Eustream. Je tu návrh," teraz citujem Fica, "aby zajtra valné zhromaždenie odsúhlasilo prevod majetku z SPP, a. s., na dcérsku spoločnosť Eustream. Ide o rúry, ktoré ročne dokážu previezť 80 mld. metrov kubických plynu z Ruskej federácie cez Slovensko do západnej Európy." A premiér bil, premiér, dnešný premiér, vtedajší poslanec a líder opozície, bil na poplach, aby sa tak nestalo a neudialo.
A ani sa tak neudialo, pretože aj Dozorná rada, aj Fond národného majetku bojoval proti týmto plánom akcionárov, ktorí takto chceli oslabiť pozíciu štátu voči tomuto strategickému majetku. A opakujem, bez vedomia vlády.
No a v čom je teraz ten príbeh čarovný? Je čarovný v tom, že ten istý Robert Fico, ktorý v marci bil na poplach, že sa to nemá stať a nesmie stať, ten istý Robert Fico predsedal vláde, ktorá 14. 2. 2013 schválila materiál pod názvom "Návrh na realizáciu nepeňažného vkladu časti podniku Slovenský plynárenský priemysel, a. s., do spoločnosti Eustream, a. s." Čiže ten istý predseda vlády, vtedajší poslanec, teraz predseda vlády, vláda pod jeho vedením to, za čo kritizoval vtedy Miškova, kde búchal, že teda ideme stratiť nad tým kontrolu, to vláda schválila.
Treba povedať, a to treba povedať, mu pričítať k dobru, že teraz sa neobišla vláda, ale vláda sa k tomu prihlásila a schválila to. Povedali by ste si, dobre, no asi Fico, keď už predtým proti tomu bojoval a teraz to schválil, tak asi vyriešil ten zásadný problém, na ktorý vtedy upozorňovala Dozorná rada, že ten majetok je ochraňovaný slabšie v tom Eustreame, a asi teda urobil to, k čomu vtedy Dozorná rada vyzývala, že ak sa to má presunúť, a presunúť sa to muselo; preto, ak si pamätáte (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), včera sa tu premiér Fico rozhorčoval, že ako sme si dovolili takú nehoráznosť napísať do odôvodnenia na jeho odvolanie, že ho ideme kritizovať za to, že previedol rúru na Eustream. Zase si, samozrejme, účelovo interpretuje. To tam nie je napísané. Tam nie je napísané, že za to, že urobil, realizoval tretí energetický balíček a urobil unbundling, že za to ho ideme odvolať.
Ideme ho odvolať za to, ako to urobil. Ideme ho odvolať za to, že nenaplnil to, čo sám kritizoval, že neposilnil pozície štátu voči dcérskej spoločnosti, do ktorej ten tranzitný plynovod presunul. A toto je zásadný problém. (Rečník prstom opäť zaťukal na rečnícky pult.)
Takže darmo sa pán premiér tu rozčuľoval, akí sme tupí, čo to tam my píšeme. Opakujem, to, čo je tam napísané, sedí, viem to podložiť dôkazmi, o chvíľu ich budem citovať. A my ho neodvolávame preto, že dovolil presunúť rúru do Eustreamu, ale preto, že ju dovolil presunúť tak, že to oslabilo kontrolné právomoci štátu a vlády nad týmto strategickým majetkom, že to urobil presne tak, ako kritizoval Miškova, že to chce urobiť v marci 2012.
Dôkaz toho, čo tvrdím. Nová akcionárska takto tu je v plnom znení (poslanec zobral do rúk dva materiály), stará Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk jeden materiál), nová Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk druhý materiál). Stará Akcionárska zmluva v tomto bode, teda ochrana toho majetku, hovorí, konkrétne v bode 6.6 Strategický plán hovorí, že "predstavenstvo musí najmenej raz za rok predkladať Dozornej rade strategický plán" a ten strategický plán musí zahŕňať akékoľvek plány ohľadom, okrem iného, "predaja alebo nakladania s podstatnými aktívami tranzitného plynovodu zo strany spoločnosti". A čo je ďalej dôležité, že "takéto zmeny musia byť, ak strategický plán alebo akékoľvek jeho zmeny predpokladajú ktorúkoľvek zo záležitostí", teda ak strategický plán predpokladá nakladanie s podstatnými aktívami, "tento strategický plán musí schváliť Dozorná rada aj predstavenstvo".
Tak to bolo podľa Akcionárskej zmluvy, ktorá platila do vstupu nových akcionárov. Zase to poviem jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. Vtedy presun rúry do dcérskej spoločnosti alebo nakladanie s takýmto typom majetku muselo schváliť síce aj predstavenstvo, ktoré malo štyroch zástupcov investorov a troch zástupcov štátu, ale aj Dozorná rada. Schváliť. A Dozorná rada mala siedmich zástupcov štátu, troch zástupcov zamestnancov a jedného zástupcu investora.
Aká je situácia dnes? Presunulo sa to do Eustreamu, čiže je to v Eustreame, ale zároveň, čuduj sa svete, podľa novej Akcionárskej zmluvy sa schvaľovanie takýchto vecí, teda nakladania aj s takýmto typom majetku, na to sa vzťahuje bod 7.9 novej Akcionárskej zmluvy, kde sa hovorí, že už to nemusí schvaľovať Dozorná rada, kde stále má väčšinu štát, ale už to schvaľuje predstavenstvo, síce osobitnou väčšinou.
A viete, čo znamená osobitná väčšina? Predstavenstvo má stále sedem členov, tak ako ho malo aj predtým. Štyroch nominujú finanční investori, teda noví vlastníci, troch nominuje štát. Sú tu pochybnosti, či aj tí nominovaní za štát sú tam naozaj za štát, ako vykresľuje príklad, ktorý tu spomínal pán kolega Lipšic, z dcérskej spoločnosti Eustream. Ale, dobre, dajme tomu, že zastupujú. Čiže štyria za finančné skupiny, nových vlastníkov, traja za štát. A chráni vraj teda vláda Roberta Fica takýto strategický majetok tým, že nestačí teda jednoduchá väčšina, že tí štyria, tí od súkromných investorov, prehlasujú tých troch štátnych, ale potrebujú osobitnú väčšinu.
A viete, koľko je osobitná väčšina? Piati. Čiže inými slovami, stačí im jeden, stačí im získať jedného z tých troch nominovaných štátom a majú osobitnú väčšinu tak, že môžu nakladať s plynovodom, ako len oni chcú, a nielen s plynovodom, aj s iným majetkom.
Tu by som chcel znovu sa vrátiť a pripomenúť, ja som preto spomínal tú históriu a preto som spomínal, že keď sa pokúšali nemeckí a francúzski investori toto urobiť, tak predstavenstvo o tom hlasovalo tak, že získali vždy dvoch z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva. Keď to pre nich nebol problém, bude problém pre týchto stredoeurópskych finančných žralokov získať jedného z troch nominovaných štátom, keď ani nevieme, či sú naozaj nominovaní štátom, ako ukazuje príklad orgánov dcérskej spoločnosti práve Eustream?
Takže prvý bod, ktorý by som chcel uzavrieť, a toto sú fakty z akcionárskych zmlúv, z dokumentov, sú, že tieto dokumenty (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), tieto dokumenty dokazujú, nie domnienky, to nie sú domnienky, tieto dokumenty dokazujú, že vláda Roberta Fica umožnila taký prevod rúry tranzitného plynovodu na spoločnosť Eustream, ktorý znamená nižšiu ochranu verejného záujmu, nižšiu kontrolu štátu nad týmto majetkom. A treba povedať, že úplne perfídne Robert Fico urobil to, z čoho obviňoval iných v marci minulého roka. To je bod jeden.
Bod dva. Cena a podmienky kúpy 49 % akcií SPP. Toto, z čoho budem citovať, je toto (rečník zobral do rúk materiál), je dokument vlády, ktorý je zverejnený, ktorý vláda schválila, myslím, že to bolo 3. alebo 4. septembra, teda pred 10 dňami, dvoma týždňami, áno, myslím, že sú to presne dva týždne, štvrtého, áno, 4. septembra, presne pred dvoma týždňami, keď schválila ten zámer definitívne, že teda odkúpi akcie SPP. Čo SPP je, to vysvetlil pán poslanec Hlina. Je to teda v podstate prázdna schránka, na ktorej sú obrovské, obrovské dlhy.
No, v čom je problém? V čom je zásadný problém? Toto čiastočne odznelo, ale neodznelo to citáciou z týchto dokumentov a chcem to preukázať na citácii z tohto dokumentu. Tento dokument totiž podľa mojich informácií, toto síce nikde nie je napísané, ale tento dokument vraj robila, to som počul, tak hovorím vraj, ho robila firma Wood a ten problém je, že oni tiež nemôžu len tak hocičo dať na papier a ono sa to dosť ťažko zdôvodňuje, takéto absurdné a nezmyselné veci, ktoré vláda ide urobiť, že kupuje vlastne niečo, čo nie že nemá žiadnu hodnotu, ale čo má mínusovú hodnotu. Vláda sa síce tvári, že to kupuje zadarmo, ale to je bluf, samozrejme, nikto tomu neverí, pretože keď preberáte na seba dlh, ktorý, ak by ste neprebrali, by musel z 50 % uhradiť niekto iný, tak samozrejme, že za to platíte a naviac do budúcna sa zaväzujete tento dlh preberať. Takže zadarmo to, samozrejme, nie je.
Čo je na tomto najzaujímavejšie? Najzaujímavejšie na tom je, teda jedna zo zaujímavých vecí, ktorá na tom je, že Robert Fico to vôbec nemusel urobiť. Tí investori, ktorí zjavne majú nad ním nadštandardný vplyv, ho dokonca do toho ani nenútili. Pretože prebehla médiami jedna zaujímavá správa, ktorá nebola dementovaná, preto predpokladám, že je pravdivá, a tá správa hovorí, že pán Křetínský ponúkal Robertovi Ficovi také riešenie, keďže má problém s tým, aby nemali ľudia drahý plyn, že dobre, že on je ochotný a schopný dať iné tarify tým ľuďom, ktorí odberajú veľa a ktorí teda sú bohatí a vykurujú si tým napríklad kryté bazény, ako pán minister Počiatek, tým ho predávať drahšie a tým chudobným ho predávať naozaj za nižšiu cenu, ako sú náklady SPP, a tým by sa to vlastne vyrovnalo. Predstavte si, finančný žralok ponúka niečo také predsedovi najsociálnejšej vlády na svete, a ten to odmietne. Ten povie nie, my vezmeme všetky straty, prečo by ste vy sa mali predsa podieľať na nejakých takýchto ťažkých veciach. Takže to je prvá vec, na ktorú by som chcel upozorniť.
Druhá vec, ktorá, sú tie, je tá cena. Už sme si teda povedali, že nie je to zadarmo, ale čo je najzarážajúcejšie na tomto dokumente, z tohto dokumentu trčí ako slama z topánok to, že ten Wood to nemohol úplne zatajiť, tak v tomto dokumente sa píše asi na piatich alebo šiestich miestach, že tá cena vychádza z Outlooku, konkrétne to volajú "Plán SPP na roky 2013 až 2017, vypracovaný manažmentom SPP, založený na viacerých predpokladoch".
Viete, kto je manažment SPP? No manažment SPP sú páni Křetínský, Bartoníček, Špringl, teda finanční investori, ktorí majú záujem zbaviť sa čo najväčšieho množstva dlhov a teda ktorí majú záujem, nech to štát zacvaká.
Čiže tento materiál otvorene na viacerých miestach sa priznáva, že k tej cene došli, to, že preberie štát tých, ja neviem, 80 mil. alebo koľko, tých starých dlhov, že to vlastne vyšlo z ocenenia, ktoré vypracoval manažment, čiže títo finanční investori, ktorí sa zbavujú stratovej spoločnosti.
A teraz skúsim vysvetliť, v čom je ten problém vecne. Tá spoločnosť je stratová preto, že najmä predaj domácnostiam je dotovaný a že tá spoločnosť, teda SPP, predáva plyn domácnostiam za nižšie ceny, ako sú náklady za dovoz plynu, plus náklady za distribúciu, to sú náklady tej spoločnosti SPP Distribúcia. Čiže keď sa to predáva lacnejšie, samozrejme, musí to produkovať stratu.
Predáva sa to lacnejšie z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že sú teda, že regulačný úrad, ktorý nie je nezávislý, ktorý je manažovaný Robertom Ficom, drží tie ceny nižšie. A druhý dôvod je ten, čo tu odznelo, že v roku 2008, teda za vlády Roberta Fica, bola vyrokovaná nevýhodná zmluva a SPP musí dovážať plyn z Ruska za drahšie, ako sú aktuálne ceny. A má tam ešte klauzulu take or pay, čiže musí prevziať isté objemy plynu. Medzitým po kríze došlo k zníženiu celkovej spotreby plynu, čiže SPP musí nakúpiť nielen za vyššie ceny, ako sú aktuálne na spotovom trhu, ale musí nakúpiť ešte aj väčší objem, aký vie predať. A potom to, čo nevie použiť SPP, musí predať na trhu za nižšie ceny, za tie ceny aktuálne, ktoré sú svetové.
A teraz. Oni tvrdia, áno, toto oni priznávajú, ale zároveň tvrdia, áno, ale my vynegociujeme lepšie ceny. A faktom je, že dá sa predpokladať, že trochu lepšie ceny vynegociujú. V roku 2011 boli vynegociované, istá zľava tam bola vynegociovaná a aj v tomto materiáli sa tvrdí, že ďalšou z možností je súdiť sa s nimi. Firma RWE súdila sa a vysúdila asi 1,4 mld. eur a Gazprom má vyčlenené nejaké peniaze na to.
Ale, garantujem vám, rozprával som sa na túto tému s viacerými odborníkmi z plynárenstva, garantujem vám, že ak sa aj podarí a nejaká zľava sa podarí vyrokovať, tak to nebude zľava, ktorá by stratovosť vyriešila, a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že tá zľava nebude na súčasnú úroveň cien, ale bude len z tej vôle vyššej na trošku nižšiu. A po druhé preto, že predsa Robert Fico sám avizoval, že ceny sa zvyšovať nebudú, že on to nedopustí.
Čiže stratovosť bude pokračovať, možno bude trochu menšia, ale pokračovať bude. A teraz príde ten gól, a to, čo považujem za najzásadnejšie a najzávažnejšie, tá cena, ktorú na seba teda štát preberá dobrovoľne, a dokonca ani nemusí, lebo Křetínský ponúkal iné riešenie, teda tá cena, ktorú na seba dobrovoľne štát preberá, vychádza z toho Outlooku, z toho výhľadu, ktorý robil manažment. No, ale viete, z čoho manažment vychádza? Nájdete si to síce len v poznámke, ale keď to prečítate, tak v tej poznámke to nájdete. A teraz vám to prečítam.
Poznámka 7 hovorí: "V predloženom Outlook pláne sa žiadna strata do budúcna neočakáva."
Inými slovami. Oni to tu nejak ocenili, ten manažment, ale ocenili to za predpokladu, že nebude SPP tvoriť stratu, a tvrdí, no keď nebude SPP tvoriť stratu, tak potom je tá hodnota firmy zhruba takáto, že keď prevezmete tie straty tak, ako ich chce vláda prevziať, tak to bude opodstatnená cena. Nazvime to reálna, objektívna cena. Ale sám každý vie, že to nie je pravda. Každý vie, že ak tá strata aj bude trochu menšia, tak ale že nulová nebude, každý to vie, dôvody som vymenoval, a napriek tomu vláda je schopná toto odkupovať a preberať teda na seba nielen terajšie, ale aj budúce ďalšie straty, a teda prebrať stratový biznis a nechať investorov tešiť sa v tom ziskovom.
Takže aby som to ešte na záver, lebo možno to nemuselo byť úplne zrozumiteľné, čo som povedal, ale aby som tu povedal analógiu. To je, ako je to absurdné? To je tak absurdné, ako keby vláda a ministerstvo obrany sa rozhodlo, že ide nakúpiť stíhačky. A teraz: nevyhlásilo by žiaden tender ani by si nedalo urobiť žiaden posudok na hodnotu, cenu, parametre lietadiel, len by oslovilo jedného a povedalo mu: "Počúvaj, povedz, za koľko by sme mali kúpiť tvoje lietadlá? Kúpime." (Smiech v sále.)
To je presne to isté. To je presne to isté. A dokonca, dokonca je to ešte horšie, lebo je to ešte, ako keby povedali, že aj vieme, že tie lietadlá nebudú lietať, avšak nemusia ani lietať. Len nech sú pekne natreté. No je to doslova tak.
A toto potvrdzuje, opakujem, to si nevymýšľam, to potvrdzuje materiál, ku ktorému sa vláda hlási, lebo jej visí na jej stránke, to je podkladový materiál k rozhodnutiu vlády zo 4. septembra tohoto roka ku kúpe 49 % akcií SPP. Takže to je bod číslo dva.
Bod číslo tri. A toto, lebo tieto veci, o ktorých som hovoril teraz, niektoré z nich boli zverejnené, najmä, najmä to, čo som hovoril teraz o tom predaji. Ale to, o čom idem hovoriť teraz, to som ešte nikde nepočul ani nečítal a je to veľmi zaujímavá vec. Možno ste to už zachytili, ale v médiách som to nevidel, len som to tak nejak zachytil, ale mám to tu čierne na bielom, a súvisí to s tým, čo hovoril kolega Lipšic, že vlastne oni to celé kúpili na úver, čiže oni si požičali 2,5 mld., myslím, že v dvoch tranžiach, 1,5 mld. a 1 mld., za toto kúpili akcie. Mimochodom, ale ešte jedna dôležitá vec, tento materiál hovorí (rečník zobral do rúk materiál), že to nekupovali za 2,5 mld., ale za 2,2 mld. Vo vládnom materiáli nájdete, že cena bola 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy.
Teda takto. Nepredávali títo Nemci a Francúzi, lebo Nemci a Francúzi zinkasujú 2,5 mld. eur, aby sme si rozumeli, ale od EPH dostanú 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy za minulý rok, ktoré dostanú. Čiže skutočná cena nie je 2,5 mld., ale je 2,2 mld., lebo na dividendy za minulý rok, keby boli ešte do konca roka vlastníkmi Nemci a Francúzi, majú, samozrejme, nárok.
Takže oprava, nie 2,5 mld., ale 2,2 mld. No, neviem, koľko si požičali, či 2,5, alebo 2,2, ale dosť na tom, požičali si, kúpili a teraz ale sa deje niečo nové.
Predstavenstvo SPP 26. 6., nedávno, rozhodlo, že dve firmy, a teraz pozor, samozrejme, nie matka, ktorej ostanú len obrovské dlhy a ktorá už nemá strategický majetok, lebo tá rúra má hodnotu 2,5 mld. eur, ale práve Eustream, ktorý už má tú rúru, nad ktorou má kontrolu, majú kontrolu žraloci, tak Eustream a SPP Infrastructure, vysvetlím, čo je SPP Infrastructure, tieto dve firmy vydávajú obligácie v hodnote 2 mld. eur; 2 mld. eur.
A teraz, teraz príde to zaujímavé. Najskôr teda vysvetlenie, čo je SPP Infrastructure. Keďže matka SPP, a. s., bola doteraz materskou firmou, ktorej dcérami bol aj Eustream, aj SPP Distribúcia, aj Nafta Gbely, aj Pozagas, aj Storage, a teraz z tejto matky bývalej, silnej, ostatne vlastne schránka s obrovskými dlhmi, ktorá bude len vo vlastníctve štátu. Tak musí vzniknúť nová spoločnosť, a to je tá spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá bude ako keby novou matkou, ktorá bude mať všetky dcérske spoločnosti tie ziskové, v ktorých naozaj je to, čo je. Čiže SPP Infrastructure je ako keby niečo, čo medzi bývalou matkou a tými dcérami vznikne ako nové, aby plnilo tú funkciu, ktorú plnila predtým SPP, a. s., ktorej ostane už ale len vytunelovaná, štátom vlastnená firma obchodná. Pričom obchodná firma nemá prečo mať dlhy by the way. Ale dobre.
Teraz k týmto dlhopisom. Predstavenstvo teda schválilo a mimochodom schválilo to pomerom hlasov 6 : 0, čiže aj tu vidíte, že "no problem". Predstavenstvo schválilo, že Eustream vydá dlhopisy za miliardu eur, aj SPP Infrastructure vydá dlhopisy. Teda zase zrozumiteľnejšie povedané, požičajú si. Že schválili im úverový rámec, že si môžu požičať na trhoch na desať rokov, na päť až desať rokov tak a so sadzbou najviac 4,5 %, aj jedno, aj druhé. Bolo to schválené 26. 6. 2013.
A čo sa udialo? Oni im schválili rámec a ešte niekedy v lete, v júli, prebehla prvá tranža a bolo upísaných 500 mil. eur. A teraz dokonca včera a predvčerom prebehla úspešne druhá tranža a bolo upísaných ďalších 500 mil. eur. Čiže zatiaľ efektívne bola na trhoch požičaná 1 mld. z celkového rámca, ktorý je schválený vo výške 2 mld. eur. A to upisovanie prebehlo úspešne, požičali si za 3,75 % a požičiavali si na 7 rokov, čiže upísali sedemročné dlhopisy v celkovej hodnote doteraz 1 mld. eur na 7 rokov.
No a v čom je teraz tá poézia? Poézia je v tom, že:
Po prvé, keď kupovala, prečo to urobili? A prečo na tom veľmi dobre zarobili? Keď kupovali akcie SPP, vtedy ešte vlastne tých 49 %, tak si požičali, čo sme už počuli, zrejme v dvoch tranžiach, neviem za koľko, to sa mi nepodarilo zistiť, ale predpokladám, že si požičali drahšie, ako si teraz požičal Eustream. Vysvetlím prečo.
Vtedy ručili tými akciami, ktoré nadobudli. Myslím si, že teraz si požičali výhodnejšie, teraz si požičal totiž Eustream, ktorý má rúru, ktorá má hodnotu 2,5 mld. eur, naviac si požičala firma, ktorá nie je výrazne zaťažená dlhmi, a teda sú tu dva efekty. To prvé požičanie bolo určite drahšie z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod bol ten, že vtedy ručili akciami celej akciovky, v rámci ktorej bol aj stratový obchod. Dnes už ručia akciami len Eustreamu a SPP Infrastructure, v ktorom už stratový obchod nie je, pretože štát stratový obchod veľkoryso na seba prebral, Robert Fico v mene Slovenskej republiky. Čiže prvý dôvod, prečo si požičal SPP Infrastructure a Eustream lacnejšie, je to, že ručí, a to tu je napísané, mám tu odôvodnenie od Moody´s, ktorý, lebo pri takýchto, pri takýchto veľkých transakciách robia renomované svetové ratingové agentúry, robia rating na takéto emisie bondov.
Na túto emisiu robil rating Moody´s. Tu mám správu Moody´s (rečník zobral do rúk materiál) k tejto emisii dlhopisov a ocenil ho ratingom, ratingom BAA, kde to mám, BAA1. Ale čo je zaujímavé? Moody´s zároveň ohodnocuje ratingom SPP, teda celú skupinu, celú spoločnosť a aj vďaka tomu, že teda sa takto zvyšuje zadlženosť SPP, nazývam to SPP, ale ide teda o spoločnosť celú, tak sa zhoršil výhľad ratingu SPP. Čiže cena za to, že takto dlh narastie, je aj okrem iného v zhoršení ratingu. Ale tu sa jasne v tomto ratingu píše, lebo ten rating je dobrý, na tých 3,75 nie je zlý úrok. Ale tu sa jasne píše, že čo je hlavný dôvod, že ten, že ten rating je taký silný. Aj keď sa zhoršil na výhľad, negatívny výhľad rating celej spoločnosti.
A teraz vám to prečítam: "BAA1", prekladám to z angličtiny, tak to možno bude trošku kostrbaté, "rating emisie je výsledkom bezpodmienečnej a neodvolateľnej garancie poskytnutej Eustreamom" a tým, že, áno, poskytnutej Eustreamom.
Čiže ešte raz. Tým, že táto rúra v hodnote 2,5 mld. eur prešla spôsobom, aký som opísal v predchádzajúcom bode, na čom stratila vláda tú kontrolu, ktorú predtým mala, pod Eustream, tak Eustream si teraz vďaka tomu vie požičať, ale, samozrejme, požičiavajú si hlavní akcionári. A vysvetlím prečo a vysvetlím, na čo vlastne bude slúžiť ten, ten úver.
Takže po prvé. Sledovali týmto, že predtým si požičali síce neviem za koľko, ale predpokladám, že drahšie, teraz si požičajú, keďže už vedeli založiť rúru, ku ktorej sa dostali lacnejšie, a splatia staré úvery, ten drahší úver, ktorý si požičali predtým. Má to efekt nielen ten, že na tom zarobia, lebo však 1 % len z miliardy je 10 mil. eur ročne, ale aj má to aj druhý efekt. A ten druhý efekt je v tom, že oddlžia svoj holding EPH. Lebo predtým si tú pôžičku vo výške dvoch, 2,2 alebo 2,5, neviem koľko presne, miliárd vzalo EPH. A EPH tým, že si zobralo takýto obrovský úver, tak bolo preúverované a nemohlo si brať ďalšie úvery na svoje ďalšie aktivity. Teraz sa elegantne EPH zbaví tohto úveru, čiže vlastne získa tieto aktíva a tento podnik bez vlastných peňazí cez úver a ešte aj ten úver si zlacní a zhodí ho zo svojich pliec, aby ho to neobmedzovalo v ďalšej činnosti a v ďalšej expanzii.
A teraz a teraz zase tá čerešnička na torte. A tá čerešnička na torte spočíva v tom, že k akej zmene došlo - čo myslíte? - medzi starou Akcionárskou zmluvou a novou Akcionárskou zmluvou (rečník zobral do rúk materiály) v oblasti schvaľovania takýchto transakcií, ako je vydávanie takýchto dlhopisov napríklad? No k veľmi jasnej a evidentnej.
Takže najskôr k právomoci starej. Právomoci, rozdelenie kompetencií podľa starej Akcionárskej zmluvy, teda po privatizácii z roku 2002.
Valné zhromaždenie, bod 6.4.3 Akcionárskej zmluvy pôvodnej, starej, valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného, lebo ich je veľa, v bode 6.4.3.5 sa píše: "Akákoľvek zmena základného imania spoločnosti alebo vytváranie, rozdeľovanie alebo", a teraz to príde, "vydávanie akýchkoľvek akcií alebo akéhokoľvek cenného papiera." Čiže vydávanie aj takýchto bondov bolo v kompetencii valného zhromaždenia, teda v kompetencii orgánu, kde mal štát 51 %.
Čo hovorí Akcionárska zmluva nová o takýchto, o schvaľovaní takýchto typov transakcií? Začína to podobne, začína to v bode 8.4(t) novej Akcionárskej zmluvy podobne. Valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného v tom bode 8.4(t) "o vydaní akýchkoľvek akcií alebo akýchkoľvek iných cenných papierov príslušnou hlavnou dcérskou spoločnosťou".
Povedali by ste si, veď je to to isté. Bolo by, keby to nepokračovalo, ale ono to pokračuje a pokračuje to takto, ten istý bod: "Slovenská strana bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodných s trhovou praxou na príslušnom domácom alebo medzinárodnom trhu hlavnou dcérskou spoločnosťou, ak v dôsledku vydania týchto dlhových cenových papierov nedôjde k prekročenie povolenej zadlženosti." A povolená zadlženosť je zadefinovaná vo výklade pojmov tejto Akcionárskej zmluvy na takú, "kedy pomer zadlženosti neprekročí hodnotu 2,5", pre fajnšmekrov poviem, že pomer 2,5 znamená čistý dlh/EBIDTA.
Ale teda zase aby som to preložil do ľudskej, zrozumiteľnej reči. Kým predtým bolo vydanie takého alebo takéto zadlženie spoločnosti podmienené explicitným súhlasom a schválením valným zhromaždením, teda vláda mohla kedykoľvek zablokovať. Dnes je to tak, že slovenská strana tu má nadiktované, že bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov, a to, že je tu potom za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodný s trhovou praxou, to je to, že musia to dať oceniť renomovanej ratingovej agentúre, ako je Moody´s a tak ďalej atď.
Ale nová Akcionárska zmluva ukladá povinnosť slovenskej strane súhlasiť s tým, kedykoľvek sa manažment, teda i ten menšinový akcionár, ale ktorý má manažérsku kontrolu, rozhodne, že vydá dlhopisy, zadlží spoločnosť, musí zraziť opätky a súhlasiť.
Takže zase, nehovorím to, nevymyslel som si to. Tieto dva dokumenty, porovnanie týchto dvoch dokumentov to jasne hovorí.
Ešte by som k tomuto bodu chcel povedať jednu vec a tá vec sa týka toho, tá vec sa týka toho, že prečo si vlastne požičiavajú. No jedna vec je, že idú splatiť ten starý úver tí noví investori, ktorí vstúpili, ale druhá vec je, že musia zaplatiť aj dividendy, ktoré vláde sľúbili. A tá spoločnosť nemá peniaze. Oni síce totiž, a to je tá super dividenda, to je ten ďalší, ďalšia finta alebo podvod. Oni síce vytvorili veľký zisk, ale vytvorili ho tým, že vlastne precenili aktíva, ktoré presunuli, čiže umelo vytvorili zisk, ale oni nemajú peniaze. Oni nemajú cash. Na to, aby tú dividendu do štátneho rozpočtu mohli dodať, tak si musia požičať. A na to, aby mohli dividendu druhú časť dodať tým, ktorí chcú splatiť svoje, svoje drahšie úvery a odľahčiť si úver, ktorý prebrali pri kúpe tohto podniku.
No, inými slovami to ale znamená, že pri takomto pokračujúcom postupe a pri tých záväzkoch, ktoré dal investor z hľadiska toho, koľko v najbližších rokoch, naposledy o tom kolega Solymos, myslím, to vyčíslil na 3 mld. - za tých koľko? (reakcia poslanca z pléna) - za päť rokov, tak pri takýchto záväzkoch naškrabať na dividendy a zároveň, samozrejme, oni musia vyplatiť aj tým druhým akcionárom. Čiže 3 mld. spolu znamená, že tá spoločnosť, že je veľké riziko, že táto spoločnosť bude znehodnotená a že bude predĺžená.
A, mimochodom, to je ďalší dôvod, prečo som tu dnes povedal pri inom bode, keď som hovoril, že Robert Fico, jeho vláda robí politiku "po nás potopa", že ich zaujíma teraz, aby teraz naplnili ten štátny rozpočet nejako. Nevedia šetriť, nevedia rozhýbať ekonomiku teraz nejako, tak to robia aj takýmto spôsobom. Mimoriadne dividendy, cez preceňovanie, potom ale keď nie je cash, tak si podnik musí požičať na to, aby si požičal, tak sa zmenili takto podmienky. (Poslankyňa J. Žitňanská pri rečníckom pulte na chvíľu vyrušila rečníka.) Ďakujem, dám si.
No, takže, takže ďalší bod.
A teraz a teraz jedna vec, ktorú som zistil až úplne na poslednú chvíľu, takže až budem trošku improvizovať, tak sa vám ospravedlňujem, ale je tak závažná, že mi nedá ju nepovedať, aj keď budem trochu možno improvizovať, a to je, teraz si musím pohľadať, kde to mám, a to je zase čerešnička pre právnikov. Predpokladám, že kolega Lipšic, možno ďalší sa k tomu budú vedieť vyjadriť relevantnejšie.
Ale keď si porovnáte posledné strany alebo jedny z posledných strán týchto dvoch dokumentov, tak som našiel jednu vec, ktorá ma zarazila. Zarazila ma a konzultoval som ju s právnikmi, a keď mi vysvetlili, o čo ide, tak musím povedať, že som ostal zarazený ešte viac, a nielen zarazený, ale ostal som šokovaný. Takže nech sa páči.
Bod 15.15, zase porovnanie novej Akcionárskej zmluvy a starej Akcionárskej zmluvy. Bod 15.15. novej Akcionárskej zmluvy a bod 19.18 starej Akcionárskej zmluvy hovoria o rozhodujúcom práve. Rozhodujúce právo slúži na to, že podľa čoho sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú.
No a teraz počúvajte, lebo to je, myslím, veľmi zaujímavé. V starej Akcionárskej zmluve, ktorá sa schválila teda v roku 2002, keď vstupovali Nemci a Francúzi do firmy, to bolo zadefinované takto: "Táto zmluva a dokumenty, ktoré majú byť uzatvorené podľa tejto zmluvy, sa budú spravovať a vysvetľovať v súlade", zdôrazňujem, "v súlade s anglickým právom s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva" a potom ešte medzinárodných zmlúv.
A nová Akcionárska zmluva hovorí: "Táto listina a dokumenty, ktoré majú podľa nej byť uzatvorené a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto listiny alebo s ňou súvisiace sa rodia a vykladajú podľa anglického práva." Bodka, punktum.
Zase preložím do zrozumiteľnejšej reči, ako mi to vysvetlili právnici. V starej Akcionárskej zmluve sa prípadné spory riešili v súlade s anglickým právom. V súlade. V novej Akcionárskej zmluve sa riešia podľa anglického práva.
Naviac v starej Akcionárskej zmluve je dodatok "s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva". V novej nič také spomenuté nie je.
Zase pre neprávnikov vysvetlím, ako mne neprávnikovi právnici vysvetlili.
Kogentné ustanovenia slovenského práva sú záväzné ustanovenia slovenského práva, ktoré ak by napríklad nejaká oblasť bola zmluvou pokrytá inak, ako hovoria kogentné ustanovenia nášho práva, tak sú neplatné a platí naše slovenské právo.
Iné sú dispozitívne ustanovenia, ktoré sú také, ktoré si môžu dohodnúť zmluvné strany voľne.
Čiže toto, ale vás upozorňujem, z tej novej Akcionárskej zmluvy vypadlo. Inými slovami, keď som to konzultoval s právnikmi, ak toto nepoviem presne, odpustite mi, ale právnici sa na to pozrú a určite to budú vedieť povedať presnejšie, ale keď som to s nimi konzultoval, tak mi povedali, no to je tak absurdné, že keď sa poruší slovenský zákon, ale poruší sa tak, že sa pritom neporuší anglické právo, tak podľa tejto zmluvy môžu porušovať, teda podľa tejto, pardon, novej Akcionárskej zmluvy môžu porušovať slovenské právo.
Vyvstáva otázka. Po prvé vyvstáva otázka, prečo táto zmena? Predtým, si myslím, že to bolo logické. Bolo to v súlade s anglickým, nám to je jasné, aby investor bol chránený, ale zároveň sa explicitne potvrdzovalo, že budú rešpektované slovenské zákony. Teraz je to výhradne podľa anglického práva.
Takže ja by som sa okrem iného chcel opýtať, lebo toto, toto je vážny dokument, ktorý má mimochodom 130 strán. To je nová Akcionárska zmluva. (Rečník zobral do rúk materiál.)
Ja by som sa chcel opýtať, kto robil za slovenskú stranu, zdôrazňujem za slovenskú, no, kto robil za verejný sektor, za vládu a za ministerstvo hospodárstva na tejto Akcionárskej zmluve? (Reakcia z pléna.)
Áno, všetky veci, o ktorých teraz hovorím, svedčia a podľa môjho názoru silnejšie ako stopa, wordovská stopa v dokumente, ktorá je tiež príznačná, ale myslím, že tieto obsahové veci, a ja som presvedčený, že ich je tu viac. Ešte ja som našiel ďalšie ako neprávnik. Ja som presvedčený, že keď si právnici na to sadnú, a verím, že si sadnú a že je tu dosť schopných právnikov v parlamente a že aj poveríme profesionálov, aby sa na to pozreli, tak nájdu dosť dôkazov, nehovorím o indíciách, ale dôkazov o tom, že vláda Roberta Fica pri tejto transakcii konala v rozpore s verejným záujmom, že neslúžila verejnému záujmu, že celé to prebehlo v réžii verejných skupín, že vláda Slovenskej republiky konala tak, ako konať nemala. A ja som presvedčený, že dokonca došlo k takému porušeniu zákonov, ktoré môže zakladať podozrenie zo spáchania trestných činov.
Tieto dokumenty... Mimochodom, čo ma prekvapilo najviac. Toto je verejný dokument. (Rečník zobral do rúk materiál. ) Toto som stiahol z internetu, takže žiadne nejaké aktivity.
No, ale ešte som neskončil. Ešte teda, zatiaľ som skončil s tými, podľa môjho názoru, novými informáciami, ktoré zatiaľ som ešte teda ja aspoň nepočul. Ale rád by som pokračoval, lebo myslím, že aj ďalšie, ktoré chcem povedať, sú zaujímavé.
Zásobníky. Neviem, koľkí, ktorí z vás tu boli počas vystúpenia ráno kolegu Sulíka. Ja som to videl na internete doma ráno. On o tom hovoril, a preto budem veľmi, veľmi stručný. Robert Fico klame, keď tvrdí, že to, čo získavame, je aj tých 170 mil. eur v hodnote toho plynu, ktorý je v tých zásobníkoch. Sulík o tom hovoril. Ja preto budem veľmi stručný.
Väčšina našich zásobníkov, sú dva typy zásobníkov. Ten jeden typ je v dolomitickom poréznom podloží a druhý sú kavernové zásobníky. Kavernové zásobníky sú vlastne ako keby cisterny alebo napríklad jaskyne, ktoré si môžte natlačiť plynom. Ale tie my máme väčšinu, ale na Záhorí všetky sú v dolomiticko-poréznom podloží, a to je zásobník, ktorý je, veľmi zjednodušene povedané, ako špongia. Tam natlačený plyn, ten je v objeme zhruba za tých 170 mil. eur, ale vy odtiaľ môžte vybrať veľmi málo toho plynu, pretože ak by ste vybrali a predali ten plyn, zničíte ten zásobník, pretože sa tam natlačí spodná voda a už nikdy tam plyn nedostanete. A hodnota takýchto zásobníkov je obrovská. Tá hodnota je, hodnota v objemoch miliárd eur. Čiže zase tak ako obvykle, keď Robert Fico tvrdí, že touto transakciou získame vlastne tento plyn a my ho môžme predať a získame, tak nehovorí pravdu.
Ďalšia vec, ktorú by som rád uviedol na pravú mieru, je tvrdenie Roberta Fica, a tu to zopakoval, on to hovorí, aj to tvrdil do médií, ale tu to zopakoval (rečník prstom niekoľkokrát zaťukal na rečnícky pult), pred týmto pultom pred, teda včera pred niekoľkými hodinami povedal. Citujem Roberta Fica: "Nemáme možnosť zabrániť tomu, aby zahraniční vlastníci predali svoj podiel."
Lož. Dobre, Robert Fico možno nečíta stanovy, možno nečíta Akcionársku zmluvu, ale mal by čítať materiály, ktoré schvaľuje jeho vláda. Materiál, ktorý sa volá "Návrh právnych dokumentov súvisiacich so zmenou vlastníckej štruktúry Slovak Gas Holding", ktorý schválila vláda Roberta Fica 12. 12. 2012 pod vedením Roberta Fica, overoval som si to, schválila tento materiál, ktorý hovorí, citujem, na prvej strane hneď v druhom odseku: "V zmysle súčasnej Akcionárskej zmluvy a stanov spoločnosti SPP je uskutočnenie transakcie a súvisiaceho financovania podmienené udelením súhlasu Slovenskej republiky, resp. nevyužitím niektorých práv Slovenskej republiky."
Takže zase povedané jednoduchšie. Robert Fico nehovorí pravdu a myslím si, že vedome klame, lebo nemusel čítať stanovy, nemusel čítať Akcionársku zmluvu, ale materiál, ktorý on, schvaľovala jeho vláda za jeho prítomnosti, predpokladám, čítal. Ten jasne hovorí, že mali možnosť zabrániť tomuto predaju a mali možnosť odkúpiť, ja si nemyslím ináč, že by to bolo dobré riešenie, ale v poriadku, Robert Fico to veľakrát vyhlasoval.
Dokonca Robert Fico v septembri 2008 vyhlásil, že odkazuje francúzskym a nemeckým investorom, že je ochotný kúpiť SPP za tú istú cenu, za ktorú ho kúpili oni. No oni ho kúpili za viac, za oveľa viac.
Prečo to neurobil teraz? Teraz mal možnosť zo stanov, keby nebol súhlasil, keby vláda nebola súhlasila s odpredajom tých 49 % akcií SPP, jej matky, českým a slovenským finančným skupinám, tak, samozrejme, mala možnosť odkúpiť to a prípadne to potom už naložiť s tým, ako by chcela.
Ak dnes Robert Fico bude tvrdiť, že by na to nemal peniaze, no veď model, ako sa to dá urobiť bez peňazí, mu predviedli oni. Naviac by som rád povedal, že z hľadiska čistého bohatstva štátu je takáto transakcia, aby bolo jasné, ja ju nepropagujem, ja si myslím, že je to dobré riešenie, dostali by sme sa tam, kde sme boli za Mečiara, kde sa aj dostaneme s tou vytunelovanou matkou. Ale ak teda tvrdí, že je to nie dobré riešenie, mohol to urobiť z hľadiska čistého bohatstva štátu, to neznižuje našu zadlženosť. Len sa mení forma aktív. Ak sa to udeje za trhovú cenu, tak namiesto peňazí, ktoré za to zaplatíme tým investorom, budeme mať majetok v tej istej hodnote, akcie v tej istej hodnote. Čiže z hľadiska verejného dlhu a čistého bohatstva sa nič nemení a dokonca ani z hľadiska deficitu sa nič nemení, pretože obchod s akciami nemá vplyv na deficit. Čiže ak bude tvrdiť, že mu to nedovoľuje situácia, lebo musí znižovať dlh a deficit, tak nech to jednoducho nehovorí, nehovorí pravdu.
Ďalej. Ďalej by som sa rád vyjadril, á, k ďalšiemu výroku Roberta Fica a ten bol v tom, a ten je tiež veľmi zaujímavý. Lebo na rádiu Expres povedal pred pár dňami, že: "Firemní zákazníci majú síce cenu plynu vygenerovanú samotným trhom," čiže tam im nemôže pomôcť, ako on ide pomáhať všetkým domácnostiam, "ale existuje spôsob, ako pomôcť klientom aj z tohto segmentu. My môžeme v prípadoch, ktoré sú hodné zreteľa, a vytvoríme ad hoc skupinu, ktorá bude rokovať aj s SPP, aj s regulátorom, či nevieme nájsť schému, ktorá napríklad v oblasti distribučných poplatkov za plyn pomôže. Toto je vec, ktorá sa bežne robí napríklad namiesto investičných stimulov."
Tak k tomu by som rád povedal dve poznámky. Tá prvá poznámka je, že, áno, to sme tu už zažili. A, mimochodom, čítal som taký výstižný titulok niekde, že po odkúpení SPP nebúchali šampanské len v nízkopríjmových domácnostiach, ale aj u mecenášov SMER-u, ktorí napríklad vlastnia Paroplynový cyklus alebo iné prevádzky, kde sú veľkoodberateľmi plynu a kde generovanie cien pri 100-percentnom vlastníctve štátu, rozumej SMER-u, bude určite veľmi, veľmi zaujímavé. A on sa tu k tomu dokonca hlási. (Rečník zobral do rúk papier.)
Mimochodom, niečo podobné sme zažili za Mečiara, kedy tie umelo nízko udržiavané ceny plynu viedli k takým absurdným situáciám, že majitelia Dusla Šaľa napríklad, vtedy ešte, ešte v roku ´98, ´99, ktorí za Mečiara za babku dostali ten podnik, zadarmo ho dostali, nakupovali od SPP plyn lacnejšie, ten podnik nakupoval a ten bol obrovským odberateľom, lacnejšie, ako ho SPP nakupoval v Rusku. Čiže my sme dotovali stovkami miliónov korún vtedy, daňoví poplatníci a štátny podnik, ktorý tým pádom vykazoval stratu, privatizérov a veľkoodberateľov, ktorí už podnik dostali zadarmo, ešte mali aj plyn lacnejšie, ako ho nakupoval štátny SPP v Rusku. Takže k tomuto, sa obávam, sa znovu dopracujeme, ak sa zrealizuje všetko, čo sa má zrealizovať.
A teraz dovoľte, aby som v závere tohto svojho vystúpenia sa vrátil aj k privatizácii SPP, a musím a chcem to urobiť, pretože tu odznelo opakovane množstvo, množstvo lživých vyjadrení a obviňovaní a kde čoho.
Takže: privatizácia SPP. Najskôr mi dovoľte, pretože, viete, ono to zľudovelo, Robert Fico 10 rokov používa túto tému a myslím, že goebbelsovským spôsobom tisíckrát opakovanou lžou mnohé lži zľudoveli, mnohí to možno považujú za relevantné, čo tvrdí, preto mi dovoľte začať túto tému citáciou inštitúcie, ktorá, si myslím, že je po prvé renomovaná, po druhé nezávislá na tomto, a to je citácia Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá vo svojej správe za rok 2002 o privatizácii SPP napísala nasledovné, je to len krátky odsek, ale myslím si, že je veľmi preukázateľný.
Po prvé píše, citujem OECD: "Vysoká cena získaná za predaj podniku SPP približne 13 % HDP z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy:
1. predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh,
2. predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické,
3. zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti,
4. predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu." Koniec citátu.
Nejdem teraz rozoberať, či sa naplnili, alebo nenaplnili tieto predpoklady, myslím si, že zväčša sa naplnili, aj keď nie som vôbec ani idealista, ani si nemyslím, že investori urobili všetko, čo urobiť mohli, a mal som voči ich pôsobeniu tiež isté výhrady.
Ale, mimochodom, je veľmi zaujímavé, keď si predstavíme, ako to bude vyzerať teraz, a poďme po tých, po tých efektoch, ktoré sa dosiahli vtedy.
Čiže, po prvé, vysoká cena znamená prílev kapitálu. No, dnes my vlastne preberáme dlh, hej, čiže nepomôže nám to v rozpočte ako, naopak, zhorší nám to rozpočet.
Ďalej. Dostali sme príjmy, ktoré umožnili zaviesť druhý pilier. Kde je dnes druhý pilier?
Po tretie. Obmedzil sa priestor na politické vplyvy a zásahy. Môžme dnes celkom evidentne povedať, že minimálne v matke obchodníkovi sa nie že zvýšia, ale bude 100-percentne kontrolovaná vládou, čiže SMER-om, čiže riziko politických zásahov, vplyvov, neefektívnosti, klientelizmu, uprednostňovania bude väčšie ako kedykoľvek inokedy.
A tak ďalej, mohol by som ísť aj po tých ďalších, nechcem vás zdržiavať.
Ale teraz ku konkrétnym výhradám, ktoré tu aj včera predniesol Robert Fico. Tvrdil, že sme predali SPP pod cenu. No, tu som čítal, že vysoká cena dosiahnutá. Ale poviem to na inom príklade. Česká republika v tom istom čase, ako sme predávali my 49 % akcií SPP, predávala Transgas. A mimochodom socialistická vláda v Českej republike, vtedy Zemanova vláda, predávala 97 % Transgasu. My sme dosiahli za 49 % akcií 130 mld. slovenských korún, oni dosiahli za 97 % akcií Transgasu 110 mld. českých korún. Čo v prepočte vtedy bolo asi 150 mld. korún slovenských.
K cene sa dostanem ešte o chvíľu, keď budem hovoriť o tej súťaži aj o poradcovi, ale.
Kurzová strata, ďalšia lož, ktorá zľudovela. Kurzovú stratu, samozrejme, viem vysvetliť každému, koho to zaujíma aj z čisto technického hľadiska, prečo sa nedá hedgeovať a poistiť kurzová strata. Ale ja som vyzval ixkrát Roberta Fica, nech mi ukáže jednu jedinú transakciu privatizačnú v energetike v Európe alebo vo svete, ktorá bola hedgeovaná, a že zložím klobúk a poviem, áno, urobili sme chybu. Doteraz za mnou neprišiel. Má tam expertov na SPP, má tam pána Federiča, ktorý tam robil, mal tam iných expertov na hedgeovanie dokonca svetových cien. Doteraz mi to neukázal.
A pre tých, ktorí by mali záujem, vysvetlím veľmi stručne, prečo sa to nedá. Ono sa to nedá jednoducho preto, a to je ďalšia, mimochodom, všetko, čo tu včera narozprával Robert Fico, svedčí aj o tom, že nemá ani tušenie o tom, ako veľké medzinárodné tendre, štandardné medzinárodné tendre prebiehajú. Je napríklad rozdiel medzi signingom a closingom. Signing je, keď sa dohodneme, že niekomu niečo predávame, dohodneme sa na cene, za akú to predávame v súťaži, a potom trvá mesiace, niekedy pol roka, niekedy rok, niekedy dva roky, a pri elektrárňach dodnes nebol dosiahnutý closing, kým sa robia hĺbkové audity a určí sa finálna cena, kde sa určia rozdiely oproti tej pôvodnej, buď v prospech kupujúceho, alebo v prospech predávajúceho.
A jednoducho ten hedging sa nedá urobiť preto, že vy nikdy dopredu neviete, ako dlhý bude ten čas od podpísania po closing. A tým pádom by sa dalo manipulovať, lebo je to v rukách tých predávajúcich a kupujúcich, a nikto takéto kurzové riziko nikdy nepoistí. A naviac sú tam ďalšie, ktoré, nechcem zaťažovať, technické záležitosti.
No, čo sa týka tej ceny, teda by som len povedal, že tých 130 mld., mimochodom, v kurze z roku 2008, konverznom, na euro znamená, že my sme predali SPP, stratové SPP, za 4,3 mld. eur, kým vláda Roberta Fica si ho mohla kúpiť naspäť a už ziskové za 2,2 mld. eur. Takže ak mi Robert Fico bude ešte niekedy hovoriť, že sme niečo predali lacno, tak ešte raz, my sme kúpili, my sme predali stratové SPP za 4,3 mld. eur a dostali sme za ten čas aj množstvo dividend, kým oni ho mohli kúpiť, a nekúpili, za dve celé, už v ziskovej forme za 2,2 mld. eur.
Ďalej klamal Robert Fico, keď tvrdil, že trestné stíhanie voči mne a ďalším bolo zastavené vraj len preto, že my sme zmenili Trestný zákon, z ktorého vypadlo porušovanie, neviem čoho, pravidiel hospodárskeho styku. Kolega Lipšic mu to už vysvetlil, takže ja by som len doplnil, že hlasovanie o tomto bolo 8. 2. Vo vládnom návrhu vypustenie, my sme boli vo vláde vtedy, vo vládnom návrhu vypustenie takéhoto paragrafu nebolo. Prišlo to tu v parlamente a schválila to parlamentná väčšina, v rámci ktorej za toto vypustenie hlasoval aj poslanec Robert Fico a ďalší poslanci. To hlasovanie sa uskutočnilo 8. 2. 2005, môžte si to overiť na stránke Národnej rady.
Ďalej. Ďalšia lož, ktorá tu včera padla. "Po privatizácii letiska", to sa zase venoval pán premiér letisku, "by konzorcium neinvestovalo do rozvoja letiska." Je to lož, pretože investor sa vtedy zaviazal investovať 20 mld. slovenských korún do rozvoja letiska. To bolo viedenské letisko v konzorciu. A už nespomínal Cargo, lebo na Cargo asi až taký, až taký pyšný nie je. No, ďalšie lži som už komentoval, že preberajú SPP zadarmo, že zásobníky atď.
Dovoľte mi teda, aby som vás, aby som uzavrel... Ešte, ešte k poradcovi, lebo tu zase prebehli, aj on to spomínal, pán predseda vlády, že aké špinavosti pri, a zisk, aký zisk mal poradca. Tak by som rád upozornil, že pri takýchto transakciách je účasť renomovaných, a teda aj drahých poradcov absolútne nevyhnutná, pretože na jednej rokujete s najväčšími svetovými energetickými firmami, ktoré si môžu zaplatiť najlepších právnikov na svete, a ak vy proti nim postavíte úradníkov z ministerstva hospodárstva, z Fondu národného majetku alebo hoci aj z ministerstva financií, tak máte zarobené na pekný prúser. Pretože v tom prípade tie straty štátu môžu byť tak enormné, že si nedohoníme hlavu.
Čiže, áno, je pravda, za Vladimíra Mečiara sa nenajímali privatizační poradcovia na privatizáciu Slovnaftu, Nafty Gbely, Dusla Šaľa a podobných, pretože sa dali zadarmo svojim kamarátom. Ja sa obávam, a preto sa pýtam verejne aj v tejto súvislosti, akí poradcovia za vládnu stranu pracovali na tejto Akcionárskej zmluve? (Rečník zobral do rúk materiál. Reakcie z pléna.) Tak túto Akcionársku zmluvu robili veľmi schopní právnici, len problém je v tom, že ju robili nie vo verejnom záujme, ale v prospech týchto finančných skupín. Takže aj toto je príklad toho, že ak sa koná vo verejnom záujme, ak sa najmú najlepší poradcovia, akých najať možno, tak to, samozrejme, aj niečo stojí.
Ďalšia lož, lebo v súvislosti aj s poradcom povedal: "Vybrali jedného z jedného a za to zobrali 31 mil. dolárov."
Tak po prvé. Ten proces bol dlhý, prebiehal asi rok a pol. Ten proces tu nechcem popisovať, ale tej práce je tam strašne veľa pri príprave dokumentov, pri rokovaniach, pri posudzovaní ponúk atď. Bolo to vyberané súťažou. Či tá súťaž bola korektná, alebo nie, to ja, samozrejme, potvrdiť neviem. Mimochodom, bolo to v kompetencii ministerstva hospodárstva, výber tohto poradcu. Ale ak minister Jahnátek, ktorý nastúpil potom na túto pozíciu ministra hospodárstva, zistil, že to nebolo v poriadku, mal konať, mal podať trestné oznámenie. Pokiaľ viem, tak to neurobil. A k tomu, že sa vyberal jeden z jedného a že cena bola nízka, by som ešte chcel uviesť jednu podstatnú vec.
Jaj, ďalej pán premiér, a to znie tak vierohodne, viete, keď povie: "Viete, také ponuky sa dávajú v obrovských krabiciach a oni tam päť minút pred deadlineom priniesli v jednej obálke nejaký lístok, na ktorom boli načarbané, načarbané číslo, tá cena."
No musím konštatovať, že to zase svedčí len o tom, že pán premiér nevie, ako také tendre prebiehajú. Pretože, áno, také tendre prebiehajú tak, že o cene sa do poslednej chvíle radí predstavenstvo alebo manažoval ten, kto to má, kolektívny orgán, ktorý to má na starosti aj so svojimi poradcami, a kalkulujú, keďže nevedia, že tam budú sami, a to vám garantujem, že nevedeli, že tam budú sami, akú najvyššiu sumu dajú, aby nedali, aby dali čo najmenej, ale zároveň aby ten podnik získali.
Prečo som presvedčený, že nevedeli, že budú sami? Pretože, a to on povedal včera, že tie obálky prišli dve. Jedna prišla od spoločnosti Williams, ktorá v tej obálke povedala, že odstupuje, ale odstúpila až v tých, v rozmedzí tých dvoch hodín, kedy sa tie konečné ponuky podávali. A potom prišla obálka od konzorcia Ruhrgas vtedy a Gaz de France, ktorý, v ktorej bola tá suma. Áno, tá suma, pokiaľ viem, ja som ten lístok ani nevidel, to vyhodnocovala komisia pani ministerky Machovej, ale ten lístok naozaj vraj bol napísaný ručne. Pretože to je vrcholne tajná informácia, ktorú ten manažment musí ustrážiť, aby sa nedostala ku konkurentovi, ktorý by ich mohol potom prebiť o málo, o málo vyššou sumou, a preto sa v takýchto prípadoch tá suma naozaj dopĺňa takýmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá svedčí o buď neznalosti, alebo zámernom zavádzaní zo strany pána premiéra, je tá, a tiež svedčí o tom, nepriamo svedčí o tom, že nemeckí a francúzski investori nevedeli, že budú sami, je tá, že asi niekoľko mesiacov pred záväzným koncom privatizácie sa vypočítavala indikatívna cena. Poradca vypočítaval indikatívnu cenu a poradca vtedy určil, že tá najnižšia cena by mala byť 80 mld. korún. A my sme vtedy ako vláda verejne deklarovali, že nebudeme akceptovať nižšiu ponuku. Inými slovami, investor vedel, že nad 80 mld. ponuky zrejme budú akceptované. A ak by investor vedel, že je tam sám, a vedel by toto, že 80 mld. je zrejme hranica, nad ktorou ponuka bude akceptovaná, tak by bol blázon, keby ponúkal 130 mld., to myslím, že chápe každý, kto má dve ľudové.
Takže tých dôkazov... A ešte posledná, posledná informácia. Pán Fico povedal, že boli dve komisie, čo aj boli. No len ja chcem povedať, on pomenoval tú moju, že tá o niečom naozaj rozhodovala a že tá pani ministerky Machovej nie. To nie je pravda. Moja bola koordinačná, jej bola výberová. Ale pán Fico bol, pán Fico bol členom tej mojej komisie, tej, o ktorej tvrdí, že bola rozhodujúca. A viete, koľkokrát bol na zasadnutí? Raz. Raz, len potom zistil, že tam má všetky dokumenty k dispozícii a že veľmi ťažko sa bude robiť demagógia, keď bude pri tom, keď bude môcť sa pozrieť, do ktoréhokoľvek papiera bude chcieť. Tak urobil to, že po tom prvom zasadnutí urobil tlačovku a zvolal a povedal, že to je všetko podvod a bla-bla-bla a že on odstupuje z takejto komisie. A dnes tu bude rozprávať to, čo tu rozpráva.
Musím povedať, že ten človek klame, kade chodí. Keby len klamal a v súvislosti s SPP, z ktorého si urobil, no, nazvime to tak, že propagandistický nástroj, mi napadá jedno české príslovie, a tým skončím, a to české príslovie hovorí, že "kto s čím zachází, s tím také schází".
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Čo sa týka tých poznámok, ktoré hovoria o SPP, ja som avizoval, že sa k tomu vyjadrím. Ja som o tom pôvodne nemal v pláne pri dnešnej kauze dnešnej vlády o SPP hovoriť, ale samozrejme po včerajšom vystúpení pána premiéra o tom budem hovoriť. Budem o tom hovoriť veľmi podrobne a na základe faktov a argumentov vrátane tých vecí, o ktorých hovorila pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Číž. A teda reagujem aj na výzvu pána poslanca Sulíka, aby som o tom hovoril. Áno, budem o tom hovoriť.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Kamenický, že to bolo k štátnemu rozpočtu, že táto správa je najmä za minulý rok. Áno, len táto správa, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj ústavný zákon je o udržateľnosti verejných financií. Všetko, o čom som hovoril, bolo k udržateľnosti verejných financií, žiaľbohu. A nevyzerá to dobre. Aj keď krátkodobo sa to lepí. Veď o tom som hovoril, ale spôsobom, ktorý dlhodobo je absolútne neudržateľný a, žiaľbohu, v krátkom čase sa to ukáže a na škodu občanov Slovenskej republiky.
Pán poslanec Číž, pán predseda výboru, pýtate sa, či sa dá dôjsť takto ešte ďalej. No, mňa to mrzí, kam to až dospelo, ale nie my sme tí, ktorí po tejto ceste vykročili. A dá sa dôjsť aj ďalej, dá sa dôjsť aj ďalej, dá sa dôjsť až k inzultácii svojho kolegu pripitým kolegom. Dá sa dôjsť až tak ďaleko. A obávam sa, aby to nešlo ďalej. Ale pripomeniem vám jednu vec, keď sa na to pýtate. Pri odvolávaní premiérky Radičovej, tu sedela celý čas, ani minútu neodišla, a nadávali ste jej do klamárok, do zlodejok, neviem do čoho. A pamätáte si vôbec kvôli čomu? Pamätáte si vôbec kvôli čomu?! Kvôli nejakému Osrbliu? Tu hovoríme o SPP a o veciach, ktoré sú preukázané.