Vážený pán predseda parlamentu, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, treba kúriť s drevom, ktoré máme. Čiže to je základná informácia, ktorá hovorí o našich krajanoch v styku s nami. Iste, že debata o nich by sa tu raz v parlamente zišla aj taká gruntovná, lebo je tam veľa problémov. A teda nemusíme všetky otvárať pri tejto správe, ktorá je spôsobom predsa len raz za rok lokálna a týka sa jedného úradu a jeho práce. Čiže porozmýšľajme, jak aby sme mohli v budúcnosti dať do nášho programu aj debatu o krajanoch. Je to v mnohom, v mnohom parametrický problém.
Slováci voľakedy odchádzali za chlebom, potom za komunizmu pre politické a náboženské prenasledovanie. Ale potom to stále viac išlo a preklápalo sa do ekonomických príčin, kvôli prosperite, lepšej životnej úrovni. Keď komunizmus padol, dúfal som, že sa Slováci vrátia a budú pomáhať, investujú, zamestnajú našich, pozvú ich pracovať do zahraničia, budú nás zviditeľňovať. Sú na to mnohé možnosti. Žiaľ, veľmi málo sa z tohto uskutočnilo. Ale o tom nebude dnes reč, aj keď by raz mohla byť.
Mrzí ma, samozrejme do dnešného dňa, keď šikovní, talentovaní ľudia tresnú dvermi, odchádzajú, povedia, už sa nevrátia. Oni sa nakoniec ešte potom vrátia, keď budú starí, snáď, ale už môže byť neskoro. Proste zmiznú, asimilujú sa a o Slovensko sa často prestanú zaujímať. Keď už ich druhá, tretia generácia nehovorí po slovensky, tak je to chyba, asi aj ich. A v podstate sú títo ľudia pre Slovensko stratení. A potom, keď, hovorím, v starobe sa vrátia, aj sami pochopia, že urobili chybu.
Je zaujímavé, že v tomto smere Maďari, treba ich dať za vzor, sú tiež v celom svete, ale silne lobujú aj pre súčasné Maďarsko, aj pre minulé Maďarsko, a pomáhajú v zahraničí, aby proste zahraničie, ktoré väčšinou nie je informované, najmä za oceánmi, získalo lepší obraz o ich vlastnej krajine. Samozrejme, je prirodzeným právom každého človeka rozhodnúť sa o svojej národnosti, by som povedal, aj o mieste, kde chce žiť. Ak to však nie je rodná zem, mali by na to byť vážne dôvody, nie iba nejaké jednoduché a ekonomické.
Iste, mladí musia cestovať, nasávať, získavať skúsenosti. Jeden starý priateľ raz povedal, že to nikdy neodpustí minulému režimu, teda do osemdesiat deviateho, že im nedovolil cestovať. Všetko odpustí, ale toto nikdy nie. Voľačo na tom pravdy je, lebo sami všetci vieme, keď sme mladí, ako nás ovplyvní návšteva Paríža, Ríma, New Yorku a tak ďalej a tak ďalej. Získate určitý rozmer, ktorý tu doma nemôžte získať, ale treba sa vrátiť domov, to som už povedal. Teda choďte, byťte vonku, získajte skúsenosti, ale nezabúdajte na Slovensko, na svoj rodný kraj.
A teraz k správe. Aj pri čítaní tejto správy mi napadlo, že ako sa aj dnešní krajania chovajú k Slovensku. Napríklad, v ktorých štátoch koľko z nich volilo? To by bola zaujímavá štatistika. Nemecko, hurá, ste blízko. Koľko z tých x-tisícov, čo tam žije, naozaj majú záujem o nás, o našu krajinu? Aj tým, že idú voliť alebo aspoň korešpondenčne. Koľkí tuná investovali alebo investujú? Presadili kultúrne projekty? To som už hovoril.
So záujmom som si túto správu prečítal, iste má svoje chyby. Nepáči sa mi už hneď na začiatku tá politická časť, kde je napríklad hneď v prvých vetách fráza, že "prezident Slovenska vo výkone svojej funkcie garantuje strategickú pozíciu agendy zahraničných Slovákov, ktorých považuje za neoddeliteľnú súčasť slovenského národa a jeho identity". Tak je to pekne z nejakého dokumentu vypísané. Ale potom nasleduje pár odstavcov o tejto práci pána prezidenta, ktorú si ctím a vážim, ale ako v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako pozdravil listom delegátov akéhosi slovenského podujatia, ako sa zúčastnil na slávnostnom vyhodnotení 20. ročníka literárnej súťaže žiakov základných škôl, ako pozorne sledoval potreby krajanov a tak ďalej. Zdá sa mi to troška frázovité.
Ďalej úrad píše, že obnovil spoluprácu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ktoré združuje 95 % všetkých Slovákov vonku, no. Čiže to je silné slovo, možná že to tak je. Z toho by znamenalo, že tá inštitúcia Únia Slovákov v zahraničí, ktorá vlastne veľmi protestovala, k tomu sa ešte potom v krátkosti vrátim, tak by mala len 5 %, tak celkom mi to nesedí, no.
Ináč, Slováci v zahraničí, dokumentujem to, že tam, kde sú dvaja Slováci, aj doma, aj v zahraničí, hneď spravia tri organizácie a politické strany, no. Čiže naša rozštiepenosť nám bude, nás ešte bude dlho trápiť. A ten pomôže Slovensku, kto ho zjednotí. A to je tiež trocha fráza, ale pravdivá.
No, no v tej správe, tak teraz veľmi, tak len pár takých poznámočiek. Konštatuje tam riaditeľ, že nedisponoval moderným elektronickým systémom podávania, a tak ďalej, podpory projektov, udelenia dotácií,. To sa mi zdá dneska, v čaše elektroniky, počítačov, taká byť... Prečo nedisponoval? Mohol disponovať, všetky ministerstvá to majú.
Ďalej je tam tabuľka zaujímavá o jednotlivých menšinách v jednotlivých krajinách. To by si vyžadovalo snáď väčšiu pozornosť v nejakej inej správe. Ja viem, že v deväťdesiatom druhom, treťom som mal peknú štatistiku za jednotlivé všetky štáty, jak to je. Tu napríklad v tej tabuľke chýba Amerika a Kanada. Tak pokiaľ ja viem, po revolúcii sa hovorilo, že dva, tri, možná štyri milióny krajanov má slovenský pôvod, čo si myslím, že je pravdou, aj keď, vidíte, v tej tabuľke Amerika a Kanada vôbec nie je.
Ďalej projekty, teda úrad podporil rôzne projekty aj vedy, výskumu, čo je tiež dobré, iste. Len tuná máme aj my veľkú kapacitu. Pýtam sa, či aj európske projekty by neboli použité na takéto veci. Spolupráca so SAV, s historickým ústavom, s univerzitami, doktorandmi, PhD., na tému "Naši krajania", tí asi, by mohli sa asi viac využívať.
Potom je tabuľka tých dotácií. Tak nedovolím si nejako ju veľmi komentovať, ale troška mi tam chýbajú kritériá výberu. Tá komisia, ktorá to navrhla a predseda to schváli, by mala takéto a takéto kritériá. To by som napísal. Tie mi, som ich tam nenašiel, no.
Vyčítajú pánu veľvyslancovi, že podporil Srbsko s 358-mi tisícmi, pretože tam bol veľvyslanec voľakedy. No tak už asi pozná tú situáciu tam najlepšie, čiže toto by som mu až tak nevyčítal. Iste vedel, za čo to robí, je štatutár.
Tam, tam sa mi, vždy sa opýtam, aj vlani som sa pýtal, že ako dopadli katolícke a evanjelické misie. Sú po celom svete, ten zoznam tam je, ale není jasné, koľko dostali. Lebo tie vlastne spájajú nielen katolíkov a evanjelikov, ale aj ľudí, ktorí sú vonku, rôzne babysitterky, našich pracovníkov, majú tam veľa kultúry. Ja poznám viaceré, sú napríklad v Taliansku, v Mníchove, v Londýne, a skutočne sú centrami, nepovedal by som ani, že len náboženského života, ale aj kultúrneho a krajanského života. No tak toto snáď, pár, to bolo k tej správe.
Potom nasleduje návrh programu na budúci rok, čo je, myslím si, dobrý aj konkrétny, samozrejme závisí od financií, ktoré ešte nie sú. Asi nemôžme povedať. Tam mi chýba, ale to je v celej správe, spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa hovorí iba o spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej, čo je predsa len časť Matice slovenskej, a Matica Slovenská sa vždy hrdí tým, že spolupracuje s krajanmi v zahraničí. V tejto správe mnohé ministerstvá sú veľmi podrobne popísané, niekedy je aj ťažko zistiť, či to robil úrad alebo ministerstvo alebo spolu. Ale jako sa jednotlivé ministerstvá starajú o krajanov, čo je fajn. Matica slovenská a spolupráca s úradom by mohla byť podstatne väčšia. A o tom je tam veľmi málo. Naozaj pár riadkov a skôr s tým múzeom krajanov.
No a potom sa dostanem troška k tej kritike. Teda naozaj na úrad sa vzniesla taká až nebývalá kritika. Tak treba povedať, a to už, tu asi aj v tých dokumentoch, kto čítal, vie, že pán Klimo, ktorý je šéf tej Únie Slovákov v zahraničí, nebol svojho času zvolený do Svetového združenia Slovákov v zahraničí. No a tak po slovensky sa nahneval a urobil si svoju úniu a tým vlastne rozštiepil toto hnutie, ktoré nikdy nebolo jednotné, ani nebude. No a má asi 25 organizácií, podstatne menších. No čiže aj mne sa zdá, že môže to byť tých naozaj 5, 10 % z celkového krajanského hnutia. No ale ten si dal veľkú námahu a teda veľmi tvrdo skritizoval celú správu, no. Ja k tomu len to poviem, že to samozrejme si musí úrad lepšie, nieže prečítať, určite to aj spravil, ale skúsiť zohľadniť pre budúcnosť.
Len vyčítať úradu, že nespravil vybudovanie pamätníka slovenského vysťahovalectva alebo nezabezpečil televíziu pre Slovákov v zahraničí. To sú veci finančne veľmi náročné a vyčítať to úradu proste, by som povedal, nie je celkom rozumné.
Tak isto vzdelávanie detí v slovenskom jazyku v krajanských komunitách. To je dosť háklivé. Rodičia, ste tam, tak ich učte! A to, keď ste vonku, tak to bremeno, že ony tú slovenčinu musia nejakým spôsobom vedieť, že ich treba doma učiť a tak ďalej. Ja sa pamätám v deväťdesiatom druhom, treťom, keď bolo veľké nadšenie, keď veľa Slovákov bolo napríklad v Prahe, som sa pokúsil urobiť školu v Prahe pre Slovákov. Tak sme všetko vylobovali, pripravili, poslali sme veľké dotazníky všade a sa prihlásilo môžno desať, päť ľudí. No, proste hrozné! Tak už samozrejme tí ľudia boli orientovaní na české školy, už tam boli, ale teraz mali možnosť mať slovenskú školu, a nemali o to záujem. Ale to bolo v deväťdesiatom druhom, prvom roku.
Tak ešte k tým námietkam. Napríklad to, že web portál úradu je len v slovenskom jazyku. Myslím, to je normálne. No, keď si Slovák alebo bývalý Slovák, tak by si po slovensky mal vedieť. Tak nemôžu to všetko prekladať do všetkých jazykov, kde Slováci momentálne žijú, no. Slovenské médiá vôbec neinformujú o aktuálnom dianí v krajanskom svete. To je tiež výčitka asi skôr pre médiá, ako pre, konkrétne pre riaditeľa. No je tu tých pripomienok viacej. Určite to nie je dôvod, aby sa tá správa nevzala v úvahu. Ale treba o tých pripomienkach porozmýšľať.
Potom je 15-stranová odpoveď riaditeľa, chudáka, ktorý teda musel napísať na všetky tie body, alebo napísal odpovede. Tak tiež nechcem to, tu o tom hovoriť. Ja som nebol na zasadnutí zahraničného výboru, kde sa to prejednávalo. Bohužiaľ, som bol niekde v zahraničí, ospravedlnený, takže som nezažil tú diskusiu. Iste o tom bola, ale nikde sa to už ďalej neprejavilo v nejakých tých uzneseniach, proste. Takže treba ju tu spomenúť, tú diskusiu, a nezabudnúť celkom na ňu.
Na odpoveď pána riaditeľa Furdíka potom znova teda Únia Slovákov v zahraničí odpovedala dvojstranovým listom, v ktorom snáď stojí za spomenutie ten záver, želanie, aby sa opätovne obnovila činnosť Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá niekoľko rokov úspešne fungovala ako pracovná komisia pri Zahraničnom výbore NR SR. No, tak neviem, či zahraničný výbor je akurát to, kde by táto komisia mohla a mala pracovať. Iste nejaký výbor, alebo nejaké pri MZV alebo pri úrade vlády, ktorý súvisí s krajanmi, by mal byť. Možno že je, ale ja o tom neviem.
Tak vážení, blížim sa k záveru. Ja by som povedal, že to, čo voľakedy povedal Kenedy, všetci to dobre poznáme: Nepýtaj sa, čo ty dostaneš od Ameriky, ale čo ty môžeš urobiť pre túto svoju krajinu Ameriku. To by si mal dať trocha každý krajan v zahraničí. Už som dal Maďarov ako príklad k tomuto. A teda kontakt s nami by nemal byť, závisieť len od tých pár euro, ktoré dostaneme každý rok, ale mal by byť trvalý záujem a snaha Slovensku pomôcť. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka, pán minister, bude taká nie celkom korektná, politicky korektná. Viete, že tu nedávno bola reč o čipovaní psov, no. Bola o tom veľká debata. Všetci tomu rozumeli. Aj ja. A bolo to dané do novely na ochranu rastlín. Čiže bola taká nepriama novela. A tu by som si dovolil takú nepriamu novelu zahraničnú povedať. A to sa týka Ukrajiny a Timošenkovej, keď vás tu máme, prepáčte. Ide o to, že trikrát som tu navrhol nejakú rezolúciu o Timošenkovej, nikdy neprešla. Potom som vám napísal otázku. Veľmi pekne ste mi na ňu odpovedali. Vyslovene, teda v zmysle aj mojich názorov. Potom bol tlak Európskej únie na asociačnú zmluvu, že len vtedy ju pustia, ak sa tento prípad vyrieši. Zahraničný výbor teraz pred týždňom prijal rezolúciu, čo je dobré, ktorou sme schválili to, že súhlasia, aby Ukrajina dodržala svoje dohody s Európskou úniou, a nejaké projekty tam robí. Ja som tam chcel dodať niekoľko slov, aby bolo z toho jasné, že sa to týka aj Timošenkovej, aj keď som ju nechcel menovať. To mi neprešlo. Ale my sme to ako zahraničný výbor prijali. Hurá! Tak Timošenková pôjde do Nemecka sa liečiť a situácia sa ukľudní a prijme sa asociačná dohoda. A teraz som sa v novinách dozvedel, že ministerka spravodlivosti Ukrajiny povedala, že nie. Že ona ostane doma a nič sa nezmení. No tak potom aj euroasociačná dohoda Európskej únie by mala povedať, že nie. Lebo teda je to téma posledných, pol roku, aj moja téma troška, ale nie téma parlamentu.
Takže ďakujem za to, že zahraničný výbor to prijal, ale mali by sme pokračovať ďalej. A možno, že by to mohla byť téma znova aj pléna. Ďakujem za túto, by som povedal, toto čipovanie psov v novele pre ochranu rastlín. Ale tam som zistil, že sa to niekedy aj dá.
Ďakujem.
