Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som bol aj písomne prihlásený, ale medzitým sa objavili rôzne otázky, ktoré by som ešte rád tu zdôraznil, aby to počul aj pán minister, nemáme veľa šancí, aby sme povedali niečo také, čo môže člen vlády počuť.
Ja si myslím to, že je tak, veľa ľudí to aj signalizuje, že je záujem o zahraničnú politiku a v podstate už aj z ústnej časti, teda z písomnej časti bolo vidieť, že tie otázky boli konštruktívne, že proste bola to celkom dobrá debata, aj keď, bohužiaľ, dlho trvajúca.
No, k Ukrajine som, žiaľ, rozprával niečo minule, nechcem sa opakovať, v ničom sa nebudem opakovať, ale včera som počúval v TA3 takú besedu s nejakým nemeckým ministrom a tam odznela jedna myšlienka, ktorú je si dobre zapamätať a ktorú aj ja šírim, aj keď ma nikto moc nepočúva. Podčiarknuť to, že nejde o Európu alebo Rusko, entweder - oder, ale Ukrajina nemôže byť buď tam, alebo buď tam, ale Ukrajina musí byť aj tam, aj tam. Čiže ona je tam tak dlho a cez ňu vlastne sa Rusko pokresťančilo a tak ďalej, to ten pán minister hovoril. A teda tá myšlienka, že keď ide k Rusku, to neznamená, že ide od EÚ a opačne, tam myslím, že je celkom cenná.
V druhom bloku by som chcel povedať na tému Kosovo, tam je toho relatívne málo venované. Boli sme tam nedávno, odvtedy mnoho vecí sa udialo, samozrejme, Kosovo sme nateraz neuznali a iste to bude ešte dlho trvať, ale teraz to, že frakcia eurosocialistov v Európskom parlamente navrhuje, aby premiér Kosova, premiér Srbska a pani Ashtonová boli kandidáti na Nobelovu cenu mieru, sa mi zdá veľmi, veľmi absurdné. Videli sme tam situáciu Srbov, keď sme tam videli, videli sme nepotrestanie zločinov, videli sme tlak USA, Veľkej Británie na nich a tak ďalej. Čiže toto by sme mali vedieť asi všetci, že, že proste Nobelova cena mieru sa dáva za niečo inšie.
Tretia poznámka je, bolo otázkou, už asi dvakrát som sa ju pokúšal dať, ale nejako sa mi to nedarilo, vždycky bola buď zle vylosovaná, alebo došla, minule iba na ňu nedošlo. Týka sa ľudských práv v Číne, konkrétne prenasledovania toho Falun Gong. To tiež relatívne o Číne je tam veľmi málo v tej správe napísané. V podstate situácia je taká, ešte v januári pred rokom sme ôsmi poslanci z piatich strán predložili do Národnej rady návrh na uznesenie, v ktorom sa odsúdilo väznenie členov Falun Gong. Bolo to veľmi také platonické uznesenie. Vyjadrujeme solidaritu s tými, čo sú zavretí alebo trpia prenasledovaním, a vyzývame vládu, prezidenta, aby využívali vhodné príležitosti. Čiže žiadne veľké výčitky, žiadne predaje orgánov, no.
Predseda vtedy Národnej rady dal materiál do zahraničného výboru a ľudskoprávneho. Ľudskoprávny to dal na zahraničný a zahraničný poslal list pani Ashtonovej, tá dlho neodpovedala, po mesiacoch urgovania konečne odpovedala, ale vlastne nám nepovedala dohromady nič. Poslali sme ďalší list pánovi ministrovi, teda to bolo iba nedávno, odpoveď sme ešte nedostali. A treba si uvedomiť, že doteraz asi osem parlamentov sveta prijalo už stanovisko proti prenasledovaniu Falun Gong. A keď to 12. decembra prijal aj Európsky parlament, dokonca ktorý odsudzuje odoberanie a predaj orgánov a požaduje, aby boli trestne stíhané osoby, ktoré majú takéto neetické praktiky, tak by som to chcel znova otvoriť a aj je to v takom deadlocku, smrteľnom objatí, kde sa vlastne nič nedeje a ľudskoprávny výbor čaká na zahraničný, a zahraničný sa nevie vymačknúť.
Čiže ja by som prosil nejakú inštrukciu alebo smernicu aj svojim dať, že proste v čase, keď senátor, Kongres Ameriky, Európsky parlament, kanadský, austrálsky, český a tak ďalej, mnohé ďalšie dali svoje rezolúcie, aj Slovensko by nemalo celkom mlčať. Viete, že v Číne sa uskutoční 10-tisíc transplantácií ročne, je to vlastne, je tam systém odoberania orgánov popraveným väzňom, a teda je to neregistrované a my sme do toho ani nezabŕdali na radu ministerstva zahraničia, ale keď to Európsky parlament natvrdo povedal, tak by sme sa možná k tomu mali aspoň v tej miernejšej podobe vrátiť.
Ďalšou mojou poznámočku je to, čo sa stalo, sme prezidentskou krajinou, za chvíľu, V4. Teraz bol Vyšehrad, nedávno boli tam naši ľudia zo zahraničného výboru. Spravilo sa krásne Memorandum porozumenia, Slovensko sa stáva od júla prezidentskou krajinou. Všetko výborné, len nepáči sa mi, že Slovenské národné divadlo odmietlo v rámci vyšehradskej spolupráce, to hovorím ironicky, pozvanie do Budapešti, kde mali zahrať divadlo Sándora Máraia proste pri príležitosti nejakého ich festivalu, no. Bolo k tomu veľa diskusií, ja si myslím, že umenie je tu na to, aby šírilo dobré vzťahy, kultúra zjednocuje národy v spolupráci, najmä susedov, s ktorými ešte budeme aspoň tisíc ďalších rokov spolu. Čiže nezdá sa mi to múdre, keď naraz riaditeľ Národného divadla povie, že nejde tam. A nevieme v podstate ani žiadne dôvody, no. To, že pán riaditeľ je nejaký proste prorežimový umelec a tak ďalej, začali doňho mnohé noviny rýpať a veľmi podporovali tento návrh, sa mi zdá nie celkom férové, lebo, samozrejme, národné, každé divadlo závisí od režimu, od jeho podpory. A aj tuná sme nikomu nezazlievali, ale nepomohli sme si, keď nedávno bol, naši umelci mali slávnostný obed a tak ďalej. Čiže proste už ten umelec sa vždy okolo tej vlády motá, a teda myslím si, že by sme mali dať jasne najavo, že toto sa nerobí a že pozvanie odmietnuť, aj keď je pravdou, že to je pred ich voľbami a tak ďalej, náročná situácia, ale mohlo sa to snáď zdvorilostnejšie, mohol sa dať iný termín, mohli sa dať vážne dôvody, ktoré v médiách neprebehli. Ja som hovoril aj ministrovi kultúry, ale teraz, keď to môžem vám povedať, tak je V4 predsednícka krajina, keď si máme plniť to Memorandum porozumenia, tak by sme mali ísť aj na divadlo Sándora Máraia.
No, posledná téma, ktorú som ešte chcel spomenúť, je, upozorniť na to, že, lebo prichádza to z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, a minule som hodinu a pol pozeral video, ktoré mi niekto poslal, možná to celkom sem nepatrí, ale možná ste počuli veľkú debatu o tzv. základnom príjme. Je to taká iniciatíva, že keby sa každému človeku dal nejaký základný príjem, tak by sa mnohé veci vyriešili, mnohí by sa dali na tvorčiu prácu, mnohí by len na pol úväzku pracovali, situácia na trhu práce by sa zlepšila a tak ďalej atď. Je to celkom vážna teória, o nej sa debatuje, myslím, že aj SaS-ka voľakedy, ma niekto upozornil, s týmto došla, teda neni som až tak zbehlý v tom, ale ja som chcel to pozerať päť minút a potom som to pozeral pol druha hodiny, lebo to bolo veľmi zaujímavé, pekne dabovaný film, no.
A je tam zaujímavé, posledná poznámka, ktorá možná tiež sem nepatrí, ale na všeobecnú známosť, že keby sa dane zrušili a bola by len jedna DPH daň, ktorú vlastne vždy ten posledný, ktorý to kúpi alebo tú službu využije, zaplatí, tak to vlastne by sa daňová situácia veľmi zjednodušila, prestali by veľké podvody, prestali by daňové priznania, prestali by všetko súvislosti s daňami, a teda by situácia bola podstatne jednoduchšia, a pritom vraj by nebolo treba žiadne peniaze naviac, ale iba to, čo tu je, prerozdeliť. Čiže je to teda možná nepatričné povedať teraz, ale povedať to, aby aj pán minister možná k tomu zaujal stanovisko a možná aspoň jednou vetou, že o tom vie a že sa to vo svete diskutuje a prichádza to, teda ešte raz, z Rakúska, z Nemecka a zo Švajčiarska.
Tak dúfam, že som na nič nezabudol. Ďakujem za pozornosť.
