Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem spojiť rozpravy k dvom bodom programu, bod 21 a 22. U obidvoch sa jedná o návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu k Medzinárodnému trestnému súdu. V 21 ide k zločinu, agresie (tlač 863) a v 22 ide o prijatie dodatku trestného súdu, rozmýšľam, no proste tiež ide o jeden krátky dodatok. Sú to - ten istý rímsky súd, v zahraničnom výbore sme to prebrali spolu a bolo to veľmi efektívne. Ďakujem.

Ani mne sa ten prejav nepáčil. Tu sme nechceli hovoriť o našich úspechoch, o ktorých vieme a ceníme si ich, ale o tejto konkrétnej kauze, ktorá znepokojuje, by som povedal, ľudí dobrej vôle na Slovensku, veľmi. Mám pred sebou tú veľkú blokovú schému z novín, kde je aspoň 50 konečných užívateľov týchto peňazí. Kto je to, keď bol iba jeden sprostredkovateľ, a naraz 50 nárokovateľov? Vieme, že SNS urobila v minulosti veľa psích kusov tomuto štátu, napriek tomu bol pán Móric pozvaný a rečnil na vašom sneme, neviem prečo, ale bolo to veľmi zvláštne, aj tá reč bola trápna.
Ja chcem ešte upozorniť na to, že nedávno sme dali návrh do ústavy, pán premiér hovoril tiež o ústave a zmene v prospech súdnictva, niečo, akože manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a ženy a tak ďalej, a presne to isté je v programovom prehlásení vlády na strane 53, presne to isté. Čiže ja vás vyzývam, plňte svoje programové prehlásenie a, páni poslanci SMER-u, s mnohými sme dobrí kamaráti, prihláste sa k tomuto. Ukážte jednotu aj v tejto kľúčovej otázke. To, čo sme nedávno navrhli, a dúfam, že to navrhnú aj ďalší, je skutočne vo vašom programovom prehlásení.
A posledné, v kostole som v nedeľu počul takú kázeň, že každý ukradnutý cent sa raz vráti a padne na toho hlavu, ktorý ho neoprávnene získal. To je, bohužiaľ, pravda. Skôr, neskôr to tak bude. A o 12.15 vás všetkých pozývame na modlenie sa, 37. modlenie sa v tomto parlamente, kde sa budeme aj za parlament, za premiéra, za prezidenta a za celé toto Slovensko, ktoré je v prúseroch, modliť. Prídite!

Vážení, teraz sa zvyknú dávať oznamy ohľadom zasadaní. Ja mám tiež jeden dôležitý oznam, v piatok 14. februára bude 14. ročník stolnotenisového turnaja osobností. Neviem, či tu nejaké sú, ale bude to v Rači v športovej hale a v kategórii: ústavní a vládni činitelia, zástupcovia diplomatického zboru, zástupcovia tlače a médií, primátori, starostovia obcí a tak ďalej. Takže ak sú tu nejaké osobnosti, prihláste sa u mňa. Doteraz sa prihlásil iba pán Štefanec. Srdečne vás vítam. (Smiech.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, treba na začiatku povedať, že skutočne túto tému tu otvorila opozícia, poslanec Hlina, Zajac a ďalší o tom stále hovorili, až potom sa k tomu priznala vláda. To je prvá poznámka.
Odvtedy už bolo šesť zákonov o exekúcii, o šmejdoch, o úžerách, o nebankovkách, a tak troška už aj človek stráca prehľad, čo je v ktorom. Viem, že prešiel tento posledný do druhého čítania. Bol to vládny návrh, čo je určitým úspechom, ale niekto mohol snáď aj vysvetliť, že teda ktoré z týchto ostatných už nemusia ani byť, keď prešiel tento vládny. Na druhej strane to, že prešiel po dvoch rokoch skoro nášho, alebo vášho vládnutia, je tiež trocha hanba, lebo dva roky sme nechali tých ľudí v tej omáčke sa variť. Ja som tu k exekúcii vystúpil viackrát aj v rozprave k niečomu, kde som asi na desiatich konkrétnych príkladoch ukázal na moc exekútorov, ktorá bola nesprávne využívaná. Poslanec kolega Fronc, nemôžem povedať, že by ma až tak veľmi uznával, povedal, že to bolo moje najlepšie vystúpenie v tom zmysle, že som veľmi konkrétne otvoril exekučné prípady, kde naozaj ten chudák ťahal za veľmi krátky koniec a prehral.
Samozrejme, že s redukciou odmien exekútorov v podstate súhlasím, ale mali by sme sa zamyslieť na všetkých tzv. trovách. Tie trovy sú v advokácii, súdnictve, exekúcii strašné. Niekedy sú polovicou, nedávno som bol na takom súde, súdilo sa o pár peňazí, ale polovica boli trovy, ktoré nakoniec ten chudák musel tiež zaplatiť alebo bude musieť zaplatiť.
MHD, samozrejme, je nefér, keď niekto cestuje načierno opakovane a systematicky. Ja viem, takými sú napríklad absolventi detských domovov, ktorí sú na to zvyknutí zo svojej maličkosti, keď po osemnástich skončia, tak pokračujú v tom. To sú ľudia, ktorí vlastne väčšinou nemajú trvalé bydlisko, čiže tá pokuta alebo upomienka, alebo ďalšia im nepríde, už sú, niekde inde bývajú, stále to menia, potom to stíchne a v deviatom roku sa prihlási MHD aj exekútor. V deviatom roku, lebo v desiatom sa to už premlčiava. A potom to sú šialené pálky, ktoré, tí chlapci nikdy nebudú môcť pracovať, lebo akonáhle by trocha pracovali, tak by okamžite im všetko brali. A teda vegetujú a pracujú načierno a tak ďalej a tak ďalej. Menia zamestnanie, sú to stratené existencie, bohužiaľ. Ja by som tak k záveru povedal toto. Že samozrejme, s týmto zákonom súhlasím, mal byť tiež už skôr. Samozrejme, nebol až taký zložitý, aby sme si ho nenaštudovali. Takže, Lojzko, troška si krivdil tomuto. (Rečník ukázal na spravodajcu). Isteže, treba sa ponoriť do tej problematiky celej a vedieť čo a jak. Ale ten zákon je jednoduchý. Znižuje odmeny a s tým treba proste súhlasiť za danej situácie.
Ja by som ešte k téme tých predchádzajúcich diskusií to povedal, že ja som sa postavil na Lojzovu stranu vtedy, keď ho naozaj zmlátili, a hovorím, ako psa a keď potom na moju interpeláciu pán minister vnútra povedal, že to bolo všetko absolútne v poriadku, že poslanca zmlátili, že mu dali okovy, že mu vytiahli šnúrky, že ho dali na tri, dve hodiny do cely zadržania a potom ho slávnostne pustili. Mohli to celkom ináč robiť. Tam som pochopil, že teda čo je moc, je moc.
Ale troška sa mi vidí, že ako opozičný poslanec, že trpíš troška stihomamom, prepáč mi, Julko, či Lojzko, lebo ja som si už svoju rolu v opozícii pochopil, že vlastne pri momentálnom vyčlenení parlamentu v podstate naše šance sú nulové. Môžme oplodňovať spoločnosť aj parlament dobrými myšlienkami, z ktorých niektoré sa ujmú aj v koalícii alebo vo vláde, že vlastne tu vždy prejde vládny návrh rýchlo a opozičný vlastne nikdy temer neprejde. Tak s mojím Slovenským historickým ústavom alebo s naším spolu so SMER-om nemôžeme donekonečna argumentovať, že tento prešiel, keď už ďalších sto neprešlo. A samozrejme, už som to asi aj zdôraznil, že vláde chýba určitá veľkorysosť víťazov, ktorá po dvoch rokoch by už mohla trocha nastať. Lebo tá, tie roly sa môžu naozaj veľmi rýchlo otočiť. Máme teraz veľa volieb a tá situácia je veľmi dynamická, to ako všetci vidíte.
Tak isto ešte chcem Lojzkovi povedať, teda až môžem takto povedať, že keď nás hrešil všetkých, tak vlastne hrešil tak ako pán farár na kázni tých, čo sú vonku, ale tých, čo sú vnútri, sa to až tak netýka. Tí aspoň prejavili snahu to počúvať. No, takže.
A posledná poznámka, že samozrejme, tak vyčísliť, že 600 euro, keď tu sedíme na zadku, každý deň získame zadarmo, tak to tiež celkom tak nie je. To všetci vieme. No dobre sa to počúva. Ale keď ti ukážem aj svoje kalendáre ako seniora, tak plný je akcií, aj či je parlament, či nie je. Tam idem, hentam idem, tam ma pozvú, hentam, tam treba povedať niečo, tam treba nejako sponzorovať a tak ďalej. Tých akcií je naozaj veľa, čiže ten poslanec nesedí len tuná, ale musí aj niečo mimo toho robiť. Takže to by som chcel dať na pravú mieru. Prepáč mi, Lojzo, že som to povedal. Som na tvojej strane, ale "odtál potál".
Ďakujem.

Bolo to 49-minútovej guľometnej paľby. Ja by som povedal, že v druhom roku nášho pôsobenia sa pán Blaha ukázal aj ako dobrý rečník a nekritizoval by som celkom len jeho prejav, snáď iba to by som pochválil, že ani raz nepovedal slovo Marx. A zase keby som kritizoval, že stále má šuflíky, on rád dá každého do šuflíka. Neoliberál, pravica, ľavica, ešte neviem čo, ja neviem, v ktorej som ja, v šuflíku, ale necítim sa ani v jednom, no.
To, že kritizoval všeličo, je správne, lenže mal by troška aj potom svoju stranu a vládu, lebo, čo ja viem, daňové prázdniny, hospodárske stimuly, korupcia, boj, dotácie svojim, provízie obrovské, predražené europrojekty, nadhodnotený kurz eura ešte dávno a tak ďalej, bolo by tam čo kritizovať, my v tomto trocha pokračujeme.
Posledná vec. Bosna je vážna vec. Ja som v ´95. bol na čele ôsmich amerických kongresmanov, sme chodili po Bosne, ešte sa tam skoro strieľalo, bolo to tesne po Daytone a navštívili sme všetky náboženstvá, všetky národnosti a tak ďalej. Vtedy to dva roky v Sarajeve vrelo, NATO potom to konečne rozstrieľalo, to okolie v Sarajeve, a prestalo to všetko. Ale, pozor, sľubovali sa tam hory-doly, rekonštrukciu, dotácie, pomoc zraneným, bez nohy a tak ďalej, ktorí sedia v tých vysokých panelákoch, ale nič sa z toho nestalo, temer. A keď dneska odídu tí KFOR, INFOR alebo ja neviem, jako sa teraz volá, tak zase tam začne mela, ktorá sa aj teraz signalizuje. Čiže Bosna je vážna vec a ja by som povedal, že dobre, že sme ju tu otvorili.
To je všetko.

Som prekvapený, že dvaja kolegovia si práve všimli to, čo, pravdupovediac, ani nie veľmi patrilo do tej zahraničnej debaty, ale prichádza to zo zahraničia.
No, ja bych chcel povedať to, že odporúčam všetkým si pozrieť to video, ktoré naozaj v slovenčine je veľmi pekne dabované, vysvetlí polopate každému, o čo sa jedná. A neviem, či to súvisí až tak s Bruselom, lebo mne sa zdá, že to je vnútroštátna záležitosť, že to by sme mohli zaviesť aj bez toho. Hovorilo sa tam o 400-500 euro na osobu, deti polovičku a že by sa s tým mnohé veci vyriešili. Ale už nechcem o tom tu hovoriť.
A veľmi sa teším, že s pánom Blahom sme si konečne raz sadli, zhodli, a teším sa, že sa aj prihlásil do rozpravy. Takže teraz budeme aj my jeho môcť troška pichnúť. Dúfam, že pozitívne.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som bol aj písomne prihlásený, ale medzitým sa objavili rôzne otázky, ktoré by som ešte rád tu zdôraznil, aby to počul aj pán minister, nemáme veľa šancí, aby sme povedali niečo také, čo môže člen vlády počuť.
Ja si myslím to, že je tak, veľa ľudí to aj signalizuje, že je záujem o zahraničnú politiku a v podstate už aj z ústnej časti, teda z písomnej časti bolo vidieť, že tie otázky boli konštruktívne, že proste bola to celkom dobrá debata, aj keď, bohužiaľ, dlho trvajúca.
No, k Ukrajine som, žiaľ, rozprával niečo minule, nechcem sa opakovať, v ničom sa nebudem opakovať, ale včera som počúval v TA3 takú besedu s nejakým nemeckým ministrom a tam odznela jedna myšlienka, ktorú je si dobre zapamätať a ktorú aj ja šírim, aj keď ma nikto moc nepočúva. Podčiarknuť to, že nejde o Európu alebo Rusko, entweder - oder, ale Ukrajina nemôže byť buď tam, alebo buď tam, ale Ukrajina musí byť aj tam, aj tam. Čiže ona je tam tak dlho a cez ňu vlastne sa Rusko pokresťančilo a tak ďalej, to ten pán minister hovoril. A teda tá myšlienka, že keď ide k Rusku, to neznamená, že ide od EÚ a opačne, tam myslím, že je celkom cenná.
V druhom bloku by som chcel povedať na tému Kosovo, tam je toho relatívne málo venované. Boli sme tam nedávno, odvtedy mnoho vecí sa udialo, samozrejme, Kosovo sme nateraz neuznali a iste to bude ešte dlho trvať, ale teraz to, že frakcia eurosocialistov v Európskom parlamente navrhuje, aby premiér Kosova, premiér Srbska a pani Ashtonová boli kandidáti na Nobelovu cenu mieru, sa mi zdá veľmi, veľmi absurdné. Videli sme tam situáciu Srbov, keď sme tam videli, videli sme nepotrestanie zločinov, videli sme tlak USA, Veľkej Británie na nich a tak ďalej. Čiže toto by sme mali vedieť asi všetci, že, že proste Nobelova cena mieru sa dáva za niečo inšie.
Tretia poznámka je, bolo otázkou, už asi dvakrát som sa ju pokúšal dať, ale nejako sa mi to nedarilo, vždycky bola buď zle vylosovaná, alebo došla, minule iba na ňu nedošlo. Týka sa ľudských práv v Číne, konkrétne prenasledovania toho Falun Gong. To tiež relatívne o Číne je tam veľmi málo v tej správe napísané. V podstate situácia je taká, ešte v januári pred rokom sme ôsmi poslanci z piatich strán predložili do Národnej rady návrh na uznesenie, v ktorom sa odsúdilo väznenie členov Falun Gong. Bolo to veľmi také platonické uznesenie. Vyjadrujeme solidaritu s tými, čo sú zavretí alebo trpia prenasledovaním, a vyzývame vládu, prezidenta, aby využívali vhodné príležitosti. Čiže žiadne veľké výčitky, žiadne predaje orgánov, no.
Predseda vtedy Národnej rady dal materiál do zahraničného výboru a ľudskoprávneho. Ľudskoprávny to dal na zahraničný a zahraničný poslal list pani Ashtonovej, tá dlho neodpovedala, po mesiacoch urgovania konečne odpovedala, ale vlastne nám nepovedala dohromady nič. Poslali sme ďalší list pánovi ministrovi, teda to bolo iba nedávno, odpoveď sme ešte nedostali. A treba si uvedomiť, že doteraz asi osem parlamentov sveta prijalo už stanovisko proti prenasledovaniu Falun Gong. A keď to 12. decembra prijal aj Európsky parlament, dokonca ktorý odsudzuje odoberanie a predaj orgánov a požaduje, aby boli trestne stíhané osoby, ktoré majú takéto neetické praktiky, tak by som to chcel znova otvoriť a aj je to v takom deadlocku, smrteľnom objatí, kde sa vlastne nič nedeje a ľudskoprávny výbor čaká na zahraničný, a zahraničný sa nevie vymačknúť.
Čiže ja by som prosil nejakú inštrukciu alebo smernicu aj svojim dať, že proste v čase, keď senátor, Kongres Ameriky, Európsky parlament, kanadský, austrálsky, český a tak ďalej, mnohé ďalšie dali svoje rezolúcie, aj Slovensko by nemalo celkom mlčať. Viete, že v Číne sa uskutoční 10-tisíc transplantácií ročne, je to vlastne, je tam systém odoberania orgánov popraveným väzňom, a teda je to neregistrované a my sme do toho ani nezabŕdali na radu ministerstva zahraničia, ale keď to Európsky parlament natvrdo povedal, tak by sme sa možná k tomu mali aspoň v tej miernejšej podobe vrátiť.
Ďalšou mojou poznámočku je to, čo sa stalo, sme prezidentskou krajinou, za chvíľu, V4. Teraz bol Vyšehrad, nedávno boli tam naši ľudia zo zahraničného výboru. Spravilo sa krásne Memorandum porozumenia, Slovensko sa stáva od júla prezidentskou krajinou. Všetko výborné, len nepáči sa mi, že Slovenské národné divadlo odmietlo v rámci vyšehradskej spolupráce, to hovorím ironicky, pozvanie do Budapešti, kde mali zahrať divadlo Sándora Máraia proste pri príležitosti nejakého ich festivalu, no. Bolo k tomu veľa diskusií, ja si myslím, že umenie je tu na to, aby šírilo dobré vzťahy, kultúra zjednocuje národy v spolupráci, najmä susedov, s ktorými ešte budeme aspoň tisíc ďalších rokov spolu. Čiže nezdá sa mi to múdre, keď naraz riaditeľ Národného divadla povie, že nejde tam. A nevieme v podstate ani žiadne dôvody, no. To, že pán riaditeľ je nejaký proste prorežimový umelec a tak ďalej, začali doňho mnohé noviny rýpať a veľmi podporovali tento návrh, sa mi zdá nie celkom férové, lebo, samozrejme, národné, každé divadlo závisí od režimu, od jeho podpory. A aj tuná sme nikomu nezazlievali, ale nepomohli sme si, keď nedávno bol, naši umelci mali slávnostný obed a tak ďalej. Čiže proste už ten umelec sa vždy okolo tej vlády motá, a teda myslím si, že by sme mali dať jasne najavo, že toto sa nerobí a že pozvanie odmietnuť, aj keď je pravdou, že to je pred ich voľbami a tak ďalej, náročná situácia, ale mohlo sa to snáď zdvorilostnejšie, mohol sa dať iný termín, mohli sa dať vážne dôvody, ktoré v médiách neprebehli. Ja som hovoril aj ministrovi kultúry, ale teraz, keď to môžem vám povedať, tak je V4 predsednícka krajina, keď si máme plniť to Memorandum porozumenia, tak by sme mali ísť aj na divadlo Sándora Máraia.
No, posledná téma, ktorú som ešte chcel spomenúť, je, upozorniť na to, že, lebo prichádza to z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, a minule som hodinu a pol pozeral video, ktoré mi niekto poslal, možná to celkom sem nepatrí, ale možná ste počuli veľkú debatu o tzv. základnom príjme. Je to taká iniciatíva, že keby sa každému človeku dal nejaký základný príjem, tak by sa mnohé veci vyriešili, mnohí by sa dali na tvorčiu prácu, mnohí by len na pol úväzku pracovali, situácia na trhu práce by sa zlepšila a tak ďalej atď. Je to celkom vážna teória, o nej sa debatuje, myslím, že aj SaS-ka voľakedy, ma niekto upozornil, s týmto došla, teda neni som až tak zbehlý v tom, ale ja som chcel to pozerať päť minút a potom som to pozeral pol druha hodiny, lebo to bolo veľmi zaujímavé, pekne dabovaný film, no.
A je tam zaujímavé, posledná poznámka, ktorá možná tiež sem nepatrí, ale na všeobecnú známosť, že keby sa dane zrušili a bola by len jedna DPH daň, ktorú vlastne vždy ten posledný, ktorý to kúpi alebo tú službu využije, zaplatí, tak to vlastne by sa daňová situácia veľmi zjednodušila, prestali by veľké podvody, prestali by daňové priznania, prestali by všetko súvislosti s daňami, a teda by situácia bola podstatne jednoduchšia, a pritom vraj by nebolo treba žiadne peniaze naviac, ale iba to, čo tu je, prerozdeliť. Čiže je to teda možná nepatričné povedať teraz, ale povedať to, aby aj pán minister možná k tomu zaujal stanovisko a možná aspoň jednou vetou, že o tom vie a že sa to vo svete diskutuje a prichádza to, teda ešte raz, z Rakúska, z Nemecka a zo Švajčiarska.
Tak dúfam, že som na nič nezabudol. Ďakujem za pozornosť.

Ja už nechcem polemizovať a zdržovať, ale ja viem, čo to je študovať vonku a byť vonku, som bol ako Alexander von Humboldt dva roky na univerzite v Mníchove, celkove to bolo 5 až 8-krát po pár mesiacoch, raz aj 10, a viem, že nebyť toho, tak moje vedecké výsledky literárne by vonkoncom nestáli za nič. Tam som mal čas všetko, čo k tomu bolo treba, čiže to je veľmi, veľmi dôležité. Len máloktorá krajina je taká, ako Nemecko. Za prvé, bola veľmi bohatá, a je nakoniec, pochopili, že veda je univerzálna, že ňou môžete naozaj pomôcť celému ľudstvu. Pochopili, že treba talentov, nehovorím, že som to bol akurát ja, podporovať a veľmi veľkoryso, naozaj, čo sme si žiadali, to nám dali a dali aj po vojne, cítili, že sú aj zaviazaní voči Európe nejakým spôsobom, keď rozmlátili celú Európu, že teraz aj ich veľkorysosť treba prejaviť. Čiže, to som ja tam zacítil.
Ja chcem povedať, že mňa mrzia iba skôr zahraniční Slováci, ktorých je vonku možno 3 milióny, 4 milióny, sa hovorí, americká Kanada, ale nie málo z nich sa naozaj uchytilo, že môžu pomáhať, že môžu investovať, že môžu zamestnávať, že môžu pozývať. Keď toto spočítate, tak na počet tých ľudí sa tá väčšina ľudí neuchytila a naozaj ostala na tom priemere, je tam ťažká pozícia, stále veľký boj o všetko, napríklad v takej Amerike.
Ale, ale ja by som očakával, že tam budeme mať aj ľudí, ktorí sú za prvé, aj múdri, aj bohatí, aj známi, aj vzdelaní a nie je ich až toľko veľa. A možno to súviselo s tým, že začali a ostali pri tom, kde sa prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát uchytili.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko, aby som nezobral slovo pánovi Osuskému. S pánom Poliačikom plne súhlasím. Naozaj mladý človek musí ísť von, naučí sa reč, vidí iné kraje. V mladom veku je to absolútne nutné, ale vrátiť sa, to je dôležité. No. Ty si mal šťastie, keď si išiel do exotických krajín, že si nemusel mať vycestovaciu doložku, dolárový prísľub, colné prehlásenie, potvrdenie vojenskej knižky, pas, kamarátov tam, hentam, tam. Teraz to už, chvalabohu, netreba, ale treba sa vrátiť. Ľudia, keď si zvyknú na ľahkú robotu, že dostanú aj dosť peňazí za to, tak chcú tam ostať a chcú takto ľahko dôjsť k peniazom, keď si vedec, keď si neviem čo, tak musíš dlho rozmýšľať, výsledok nula. Vymyslíš bicykel. Einstein povedal, že ľudia najradšej rúbu drevo, lebo tam vidia rýchlo výsledky a ten, keď začneš tú mladosť týmto, môžeš zostať pri tom rúbaní dreva celý život. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pánovi Osuskému za veľkorysosť. Budem veľmi expresný. Pár poznámok k tomuto zákonu. Keď moji šéfovia predkladajú zákon, samozrejme mal by som byť absolútne gatívny (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), čo aj budem, ale dovoľte pár poznámočiek, ktoré snáď v druhom čítaní zákon môžu vylepšiť a už verím, že by do druhého čítania, ako na druhýkrát mohol prísť, a teda pretože je to dobrý prosociálny zákon a je aj európsky v tom zmysle, že vidíme, že sa pomaly rozširujeme na celú Európu, keď sme chorí v Bratislave, môžeme si odskočiť aj k lekárovi do Viedne, prečo by sme si nemohli aj za naše peniaze alebo za európske odskočiť aj niekde študovať, tak ako to voľakedy bolo a snáď to bude aj v budúcnosti.
Teda moje poznámky sú takéto, že v dôvodovej správe, nie v zákone, a je to podstatné, sa píše, že iba sa to jedná študijných programov, ktoré nie sú možno študovať na slovenských univerzitách a vysokých školách. Je to v dôvodovej správe, je to správne, ale v zákone to nie je. Tak dôvodová správa nemusí byť smerodajná, to pre budúcnosť, keď sa bude brať len zákon. Asi tie školy, ktoré nie sú u nás, by mali v prvom rade byť prednostne takto vybavené. Isteže by neboli zlé aj nejaké štatistiky. To by aj školstvo mohlo získať, pretože iste štáty evidujú, že v Čechách je toľko Slovákov, v Nemecku toľko Slovákov, to oni majú presne zaevidované, čiže opačne by sa od nich to dalo získať, aj keď teraz chápem, že také štatistiky nie sú, aj mne by sa zišlo vedieť, že ktoré odbory a v akých štátoch. To svedčí trošku aj o úrovni tých univerzít, kde naši študenti študujú.
Ja by som povedal, že sociálne štipendium, táto moja poznámka je háklivá, lebo je nezamestnanosť mladých, a že nemôžem povedať, že by bola absolútne realizovateľná, ale ja by som dal sociálne štipendium len vtedy, ak študent sa nejakým spôsobom zaviaže, že sa vráti domov a bude tu chvíľu pracovať alebo v určitom časovom okamihu. Nejakú zmluvu dať. Platí to však aj opačne, ten, keď niekto tu študuje, dostáva štipendium, snáď aj sociálne a potom vzápätí dvihne kotvy a ide von a viac sa neukáže, tak to, že či by nemal niečo refundovať štátu, je otázne. Dosť sa už o tom hovorí. Ja si myslím, že bolo by aj spravodlivé.
Bol som nedávno na besede na Trnavskej univerzite, kde taký jeden študent a už, už absolvent povedal, že: "skončím školu a zbohom Slovensko, viac ma tu neuvidíte". V takej nejakej besede. A som bol prekvapený, s akou veľkou nevôľou prijalo to auditórium tento návrh a niekto dokonca tak tvrdo povedal, že umývať riady, upratovať a opatrovať starých môžeš aj tu. To on povedal, že samozrejme tam dostanem viac peňazí, ale ísť von a umývať riady s vysokým školstvom, čo je veľmi časté, alebo byť barmanom alebo v niečom, je také troška smutné a naozaj potom tie znalosti sa vyparia a človek zostane taký priemerný celý život.
Veľmi by som podčiarkol, aby sa to týkalo najmä Českej republiky. Tie štatistiky existujú, ty si hovorila, že 20-tisíc je tam. Myslím, že Česi dosť veľkoryso prijímajú našich študentov a je ich tam naozaj dosť a nielen na univerzitách, ktoré my tu nemáme. Ďalšou podmienkou by som videl aj to, že nedostanú štipendium od štátu, ale od vysokej školy, na ktorej študujú. Mnohé štáty sú naozaj v tomto smere veľkorysé a jak niekde sa prejaví talent, šikovný študent, tak mu dávajú štipendiá v niektorých štátoch a aj veľmi veľa. Ja napríklad Ameriku poznám trocha v tomto smere, ale aj Nemecko, no, čiže vtedy by to snáď ani tak nemuselo byť, keď ten človek to tu už má istené a je s tým určitá byrokracia je spojená.
No a posledné je to, že niektoré štáty majú štipendium bezplatné. Ja som bol dlho v Taliansku, tam to bolo naozaj zadarmo. Troška sa to prejavilo aj na úrovni školy, že raz bol štrajk, raz profesor bol chorý, druhýkrát nedocestoval atď., ale okrem tých pár 10 euro, čo dal na začiatku ako zápisné, viac nemusel nič platiť už a mohol študovať, takisto aj v Nemecku je to tak. Ja som bol v Mníchove dlho ako vedec, no a nikto nevedel, koľko študentov príde, všetci, čo mali abitúr, došli v septembri, naraz ich bolo strašne veľa a bolo to štúdium bezplatné, čiže vtedy je to tiež troška otázne. Iné je, keď človek si veľa platí sám a keď je tam drahý život atď., atď.
No čiže som za, budem za to hlasovať, ale iste by bolo na čase, aby tento zákon už prešiel do druhého čítania a ďakujem za pozornosť a za veľkorysosť, že ma pán teda exprezident pustil k mikrofónu.
Ďakujem.