Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, som troška v rozpakoch, o čom hovoríte, lebo som počul predchádzajúce vystúpenia, tú vyčerpávajúcu správu pani ombudsmanky, tým prenasledovaním detí alebo nejakým, ľudských právach, deťoch. Tuná bola reč o, za prvé, reedukačných centrách, za druhé, o rómskych deťoch a mládeži.
Ja myslím, že by nebolo zlé raz za rok sa vrátiť aj k deklarácii práv detí, ktorú sme my ratifikovali v ´92., mnohé štáty ich doteraz neratifikovali, a tam sú naozaj deti v celom spektre svojich práv popísané a isteže by bolo dobré sa na to pozrieť teda nielen z titulu reedukačných centier a z titulu detí Rómov.
Ten prejav bol trocha dlhý, by som povedal, teda sme v kríze časovej, štvrtý týždeň, máme ešte 45 zákonov, kto si tú správu prečítal, tak sa; ja som bol jeden z nich, včera o jednej v noci som ju dokončil a trocha som sa nudil behom správy, lebo bola príliš dlhá a príliš ako uvažovala s tým, že nikto tú správu nečítal.
Treba konštatovať, že za týmto úradom aj za prácou pani ombudsmanky je naozaj kus práce. Je to v správe vcelku hodne opísané. Určite je správa lepšia ako minulá, aj keď niekoľko poznámok, takých konštruktívnych, by som, samozrejme, chcel k nej povedať. Ja, to neni vyťahovanie, po revolúcii som bol dva roky podpredseda vlády pre ľudské práva, vtedy bola nadšená doba, keď všetko išlo omnoho lepšie ako, samozrejme, teraz, ale skutočne tá angažovanosť nesúvisela s peniazmi, ale súvisela s angažovanosťou, so snahou niečo vylepšiť a aj s atmosférou celej tej doby, ktorá bola celkom iná.
Ja viem, že som mal právomoc dať vecný dar, knihu, kvety, medailu, niekedy obed vo vládnej vile, výnimočne, ale korunu som na nič nemal, ale teda behal som po celom vtedajšom Česko-Slovensku, možno som aj niečo vybavil.
Myslím si, že táto správa by mala byť prejednávaná vo viacerých výboroch, nielen v ľudskoprávnom a školstve. Zdravotníctvo určite - práva pacientov; spravodlivosti - väzni a tak ďalej; zahraničie - emigranti, azylanti; sociálny výbor určite. Čiže v budúcnosti ju skúsme dať aj do iných výborov, ktoré majú k tomu niečo povedať.
Mrzí ma to už dosť dlhotrvajúce napätie medzi úradom ombudsmanky a parlamentom, prípadne aj vládou. Ombudsmanka by mala byť nadstranícka, a iste aj je, ale politicky nekorektná, to znamená, to, čo nameria, to, čo vidí, by mala povedať a parlament a vláda ju musí takto akceptovať, pretože vlastne to je jej povinnosť takto pracovať.
Pani ombudsmanka to povedala, že jej úrad mal byť uši a oči parlamentu, čo je pekne povedané, básnicky. Len minulý rok, keď sme jej vrátili správu na prepracovanie ako parlament kolektívne, tak skutočne stačilo hodinu na nej popracovať, vyškrkať, prerekonštruovať správu, inú štruktúru spraviť a správu sme mohli kľudne prijať. Ona sa vtedy troška zaťala a povedala, že nie, nebude to robiť, no a odvtedy vzniklo toto napätie. Čiže nebola to celkom úcta voči parlamentu, keď parlament povedal, že prosíme správu prepracovať.
Ja myslím, že z toho pramenia aj ďalšie problémy, keď sme tu nedávno hovorili o Moldave nad Bodvou, aj ďalšie správy, ktoré pani ombudsmanka pripravila a dala sem. Nemusia všetky ísť do pléna, ale aj táto správa je z februára, čiže tri, štyri mesiace niekde ležala, možno keby bola hneď prejednaná, mohlo to byť jaksi akčnejšie. Za minulý rok niektoré veci sú rok staré.
A teraz konkrétne. Ja by som veľmi do budúcnosti hovoril alebo chcel, aby ste pracovali, pani ombudsmanka, s určitou priorizáciou tém. Ročne vybrať tri-štyri a na tie sa sústrediť. Napríklad reedukačné centrá bola dobrá téma, ale to malo byť aj v popredí celého. Ona sa tam asi trikrát spomína, vždy na iných miestach, a médiá si len toto vybrali, že za tri eurá deti jedia, a vlastne tak povrchne o tom vlastne píšu.
Druhá téma sú Rómovia, tak nielen vzdelávanie, ale všetko, čo súvisí s právami Rómov, ale aj povinnosťami. A tretia téma je napríklad rodina, odoberanie detí, to je veľké strašidlo u nás. V inom svete to beží naplno, čo je vážna chyba. No, ďalej, ďalej mi trocha v správe chýba popis spolupráce s inými domácimi inštitúciami, občianskymi združeniami, ktoré pracujú na ľudských právach.
Pred pár dňami som bol na záverečnej rade pre ľudské práva u ministra Lajčáka, kde sa v podstate odklepla pre pripomienkové konanie, ktoré včera začalo, stratégia ľudské práva na Slovensku. Čiže určite s ním by bolo treba viac spolupracovať, aj čo sa týka tej správy, aj čo sa týka budúcnosti.
Veľmi zaujímavý námet dávam, teda trocha si fandím, že tak ako v iných štátoch, ombudsmanka by mohla mať v rozhlase vždy päť minút každý týždeň, kde by jeden prípad podrobnejšie popísala a vysvetlila, v čom je chyba a v čom neni chyba. Ľudia to by počúvali a by to malo veľký pedagogický význam pre Slovensko. Takisto aj trojminútový vstup v televízii, kde by povedala niečo. To by malo byť pravidelne, to by vo verejnoprávnych rozhlasoch a televíziách by nemal byť problém. Len to musí byť, samozrejme, dobre pripravené a úderné. Sú štáty, ktoré to takto robia.
Reedukačné centrá, pár slov k tomu. Ja som náhodou, zhodou okolností dal ministrovi práce, sociálnych vecí teraz v štvrtok otázku na túto tému. Iste je tam veľa problémov, iste, sú to v podstate polepšovne, alebo nechcem povedať, že basy pre deti, s ktorými si už nikto nevie rady. Niektorí rodičia tam dávajú svoje deti, pretože si nevedia s nimi rady, aj keď nie je žiadny právny dôvod na to, aby tam boli. A to, aby reedukačné centrá patrili tiež pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie pod školstvo a ako zriaďovateľský orgán je ministerstvo vnútra cez VÚC-ky, sa mi zdá zlé. A že toto aj minister sľúbil v odpovedi, že pri najbližšom rozpočte a v legislatívnom pláne na budúci rok bude o tom uvažovať.
Ja myslím, že aj tie dávky na financovanie stravy súvisia s tým, že školstvo je chudobnejšie ako prác a sociálnych vecí. Napríklad deti v detských domovoch určite majú väčšie dávky, teraz sa mi nechcelo volať rýchlo, aby som to zistil, ale určite väčšie dávky ako je 2,43 až 2,87 deti do 15 rokov, ktoré majú v reedukačných centrách na stravné.
Potom idú jednotlivé body správy, kde sa ovšem nehovorí o priorizácii, ale o nejakej takej štruktúre, by som povedal, ľudskoprávnej. Napríklad osobná sloboda, hovoril som o prípade, ktorý sa sťažoval, alebo právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti hovorí jeden podávateľ, ktorý sa sťažoval, a z konkrétneho jedného prípadu sa potom spraví taký všeobecný blok alebo aspoň odstavec, alebo strana, čiže tento systém, keď sa na základe jedného, pár príkladov robia určité závery, je slabší.
Už napríklad politické práva, už tam je 23 prípadov, najmä právo na informácie, 6 oprávnených a tak ďalej. No, je veľa prípadov, keď sa naozaj, napríklad osobná sloboda. Ja som na blogu popísal také prípady, už som tu hovoril, keď sa človek nevinný dostal na základe udania manželky na trinásť mesiacov do väzenia v Leopoldove a po šiestich rokoch ho zo všetkého oslobodili, ale trvalo to šesť rokov a prakticky celý život si pokazil týmto a vlastne nič sa nezmenilo odvtedy a stále to, stále beží. No, čiže sú nielen týrané ženy, ale sú aj týraní muži.
Ďalší bod je právo na vzdelanie v menšinách, konkrétne v rómskom jazyku a právo na vzdelanie Rómov. Však to pekne zneje, len je to zložitejšie. Už problém dostať rómske deti do školy je už pokrok. Vieme, že platíme, keď mama dáva deti do školy, tak jej za to nejaké drobáky platíme. Aspoň donedávna to tak bolo, aby tam tie deti chodili. Vieme, že niektorí tie peniaze zoberú a potom zase nechodia. Tam je najdôležitejšia rodina, rodina, rodina. Škola je už chudák, keď to dieťa dôjde do rodiny veľmi, by som povedal, už pokazené a, do školy, pardon.
Vieme, že v Nitre je ešte stále katedra rómskeho jazyka, ktorá určite stále produkuje učiteľov v rómskom jazyku, ale obávam sa, že v máloktorých školách naozaj sa môže rómčina ako jazyk, ktorým by hovorili všetci, vyučovať. A fakt, že toto je iný fenomén, že tá segregácia, že tu sú rómske deti a tu sú biele deti, trvá a že mnohí rodičia na tom trvajú, lebo vidia, že tie rómske deti spolu s tými bielymi prinášajú problémy. Ale to je tiež už iný problém. No, veľmi odporúčam pani ombudsmanke a všetkým vám si pozrieť ten film Všetky moje deti o rómskych osadách, kde na túto tému sa veľa hovorí. Je to veľmi dobrý film.
Ďalej sa hovorí o prieťahoch. Tých prieťahov je stále veľmi veľa, 266 podnetov bolo. Zrejme všetky inštitúcie robia prieťahy, sa im to prepečie, nikto im to nevyčíta v podstate, keby nezaplatili faktúru za mobil alebo za, čo ja viem, plyn, elektriku, tak nemôžte robiť prieťahy, keď nezaplatíte, hneď vám klepnú po prstoch a tuná tie prieťahy trvajú niekedy veľmi, veľmi dlho a nič sa tým ľuďom nedeje.
Ďalšou takou témou je právna pomoc bezplatná zaisteným cudzincom. To je tak drobný problém, ale vážny problém, keď človek je zaistený a naraz nemá s kým hovoriť, pretože nie sú tlmočníci a nerozumia si a tak ďalej. Mnohí sa na to môžu sťažovať. Súvisí to aj s kvalitou tlmočníkov, aj s ich počtom, aj s ich financovaním. Nedávno som bol s ministrom spravodlivosti o tom hovoril. Neočakáva sa novela, aby sa umožnilo viacerým tlmočníkom pracovať v tejto oblasti. Čiže tam tá rýchla zmena asi nebude.
Oceňujem konkrétne návrhy na riešenia, tam je celý ich balík, len musím konštatovať, že mnohé z nich sú skutočne nereálne, že sa tam dajú, ale už dopredu vieme, že sa to nedá splniť. Tak ja nechcem ich všetky menovať, ale napríklad, aby pri výsluchu, aby pri zásahu policajných, aby pri vyšetrovaní mali stále kamery a stále to tam sledovali, to je taký nereálny požiadavok, ktorý proste je pekný. Aj keď tu bola Moldava nad Bodvou, sa o tom hovorilo, ale je to v podstate nereálne. To za chvíľu aj v rodine manželia musia mať kamery, keď sa budú rozprávať, aby potom a tak ďalej. To tak, bohužiaľ, nejde.
To, že v reedukačných centrách sa urobil kus práce, že sa to zmapovalo, že z 13 centier v šiestich pracovníci ich navštívili, aj tá metóda práce, došli aj neohlásení, bolo ich tam veľa, o pár dní znova došli, porozprávali sa s deckami, to je metóda dobrá, však treba dodržať aj ľudské práva tých učiteľov aj riaditeľov. Ja myslím, že tam je zrelá situácia na to, aby bola nejaká konferencia v reedukačných centrách, konferencia, kde by sa porozprávalo o tomto, aj tým riaditeľom pomôžme, aj školstvu pomôžme, aj prác a sociálnym veciam pomôžme. Čiže budem aj ja to trocha inicializovať, napríklad zajtra beží konferencia prenatálna medicína, ôsma v poradí, kde sa mnohé veci o dieťati už v tele matky bude rečniť, beží to na Univerzite sv. Alžbety. Čiže o reedukačných centrách by bolo tiež veľmi nutné mať jednu peknú konštruktívnu konferenciu. A, samozrejme, dať reedukačné centrá pod ministerstvo práce, sociálnych vecí. O tom som tu už hovoril.
Ombudsmanka dala aj tri prípady na Ústavný súd. Boli to relatívne drobné veci, napríklad čistenie chodníka, reštitúcia pozemku, a to tretie teraz neviem prečítať, ale tak ešte... (Obrátenie sa na ombudsmanku: Čo to bolo?) Hmotná núdza, áno, áno. Tá núdza, tak dobre, že dáva, aj keď nedostala ešte odpoveď, ale neboli to teda zásadné, gruntovné.
Tak končil by som. Som na štvrtej strane, niečo som si popodčiarkoval, aby som nezabudol, a mnohé som vyhodil. Ja si myslím, že ten úrad je dobrý, že pracuje. Na druhej strane, keď má úrad 19 právnikov, to neni málo. Tie regionálne centrá, obávam sa, že tak ľahko nebudú. A aj keby bol tam jeden človek, tak by to boli skôr také podateľne pre centrálu tuná. Iste by bolo ideálne, keby v každom centre napríklad, najmä v Košiciach, tak jak prezident mal aj v Košiciach úrad, tam niečo by sa dalo urobiť, ale to by možná išlo aj z tohto rozpočtu.
To, že ešte stále nie ste v štátnej budove, to je, samozrejme, zlé. Stále ešte 20 % rozpočtu ide na toto. Rozpočet cez 1 milión, myslím, že tiež neni až taký malý, aj keď 20 % ide len na sídlo, tak je to iste dosť veľa.
Oceňujem to, že 11 tematických výskumov sa urobilo, že..., troška mi vadí také to, ping-pong medzi ministerstvom financií a vami, lebo veľa razy dostanete rozpočet a čo ja viem, keď vás oni požiadajú o úspory 6 744 euro a vy to odmietnete, tak automaticky sa urobí napätie a do budúcnosti ešte tá spolupráca môže byť dosť ťažká, keď dneska v kríze všetci šetria. Čiže isteže by ste potrebovali viacej, ale napríklad európske fondy, nedajú sa požiadať európske fondy na nejaký pekný projekt pre vás? Cez to tečú veľké peniaze a proste, napríklad okolo Rómov alebo aj okolo tých reedukačných centier by určite sa jeden pekný európsky projekt dal urobiť.
Tak napriek mojim poznámkam, ktoré berte, pani ombudsmanka, konštruktívne a pozitívne, tak hodnotím správu jako dobrú a určite budem hlasovať za. Ďakujem.
