Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte ako členovi zahraničného výboru povedať pár slov.
V prvom rade poďakovanie pánu ministrovi, lebo naozaj si zaslúži dobrú fľašku za to, že tu reprezentuje zahraničnú politiku a tri ťažké správy, dlhé, ktoré majú mnoho megabajtov v pamäti, a on tuná všetky, o nich porozprával. Zajtra sa zahraničný výbor stretne s pánom ministrom, tak budem mu to tlmočiť, ale zároveň mu aj poviem, že teda mohol tu byť alebo mohol to presunúť, alebo táto debata o zahraničných veciach raz za čas v parlamente má svoj význam a určite mohol tu snáď byť.
No, pár slov k správam, nakoľko idú tri za sebou, takže možná budem trocha skákať z témy na tému. Ukrajina, no, vieme, že sme podpísali politickú asociačnú dohodu a že sa pripravuje obchodná. Ja som si na európskom výbore dneska dovolil zafilozofovať, že, zafilozofovať, že obávam sa, že skôr ako neskončí vojnový konflikt, tak možná s touto dohodou by som počkal, lebo môže prispieť k podstatnej väčšej rozštiepenosti východná Ukrajina – západná Ukrajina. A Ukrajina, ako všetci dobre vieme, je ďaleko od Európskej únie, Únie, ešte stále. Čiže bude sa o tom rozprávať zajtra v Bruseli, ale je to stále horúca veľmi téma. Je to mnohoparametrický problém, kde nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Amerika a Európska únia majú svoje radosti, ale aj starosti. A aj viny.
Druhou témou je aj ďalší status kandidátskej krajiny, to je Albánska. Som prekvapený, že už sa hovorí, že sa im tento status udelí. Tak Albánsko je blízko Kosova, je blízko, je prepletené s Kosovom, má svoje problémy. Voľakedy sa hovorilo o Veľkom Albánsku, celkom to asi téma skončená nie je, tak som tiež prekvapený, že náhle sa Európa rozhodla dať štatút kandidátskej krajiny. Hocikedy sa to môže stať prípadne aj s Tureckom, myslím, že tam by Slovensko malo jasne povedať to, čo už dávno hovorí, že proste privilegované pásmo s Tureckom áno, ale plné členstvo nie. A Turecko veľmi dlho už robí, raz za mnoho rokov spraví jednu kapitolu, tak neviem, či z toho niekedy niečo bude. Táto téma v správe je relatívne dosť málo spomenutá.
Dosť vážna téma je naše predsedníctvo v 2016. Aj teraz v Bruseli, zajtra, sa bude hovoriť o tom, že sa vypracuje strategický rámec priorít na nasledujúcich 5 rokov, čo však nie je zlé, len tam by už mali byť aj naše priority, lebo to už sa týka aj nás, nášho predsedníctva, čiže nepamätám tu nejakú veľkú aktivitu, aby sme začali o nich diskutovať na celonárodnej úrovni, čo sa týka priorít Slovenska v roku 2016.
Je taký, volá sa to tuším národný konvent, ale má doteraz skôr taký slávnostný charakter ako pracovný. Už sme sa viackrát stretli, ale k slovu sa tam ťažko bolo dostať. Čiže nejakú celoštátnu diskusiu o témach predsedníctva, tá by nezaškodila, ja by som ju vrele doporučoval, sa to rýchlo blíži. Organizačné veci, prijímame mladých, staráme sa o budovy, ale vlastne o konkrétnych témach, s ktorými Slovensko predstúpi pred Európu, ešte sa veľa nehovorí.
No ďalej. Hovorí sa tam o prekonaní hospodárskej a finančnej krízy, pričom to celé prekonanie stále aj naši ekonomickí ministri vidia len v raste HDP. Minule som čítal taký článok, 10 absurdných bodov, čo zvyšuje rast HDP, kupovanie, kazenie, spotreba, všetko vymieňať rýchlo, rýchlo, HDP rastie, my rastieme, ale je to cyklus dokola, a teda či nielen rast by mal byť tou metódou, ako prekonáme finančnú krízu.
V4, myslím, že to zoskupenie je veľmi dôležité, je tomu tam venované pár riadkov. Je to sila, ktorá v Európe niečo znamenala, keby sme ťahali spolu, nateraz celkom ťaháme, Slovensko je predsedníckou krajinou. Samozrejme, bremeno toho štátneho občianstva dvojitého tam je stále, ale určite chyba bola najprv na maďarskej strane, že bez diskusií s nami prijali nejaké rozhodnutia, na ktoré sme my reagovali príliš rýchlo, a odvtedy sa k tomu nevieme odhodlať, ale mnoho štátov vo svete má dvojité občianstvo, prečo by sme aj my nemohli mať. Stratili sme veľa slovenskej krvi, keď sa Česko-Slovensko rozpojilo, mnoho Slovákov ostalo tam, sa prihlásilo za Čechov, hoci sú Slováci a tak ďalej. To nás až tak nemrzelo, ale vrátiť sa k tomuto by bolo iste dobré a nájsť nejaké pekné, dobré riešenie, mnohé štáty dvojité občianstvo majú.
Poľsko, vzťah s Poľskom je tam odbavený ešte olympiádou, vtedy sme ešte nevedeli, že olympiáda nebude, chvalabohu. No skôr by som povedal, že poďakovať treba Poľsku za to, že teda zistilo, že to je nereálne vzhľadom na financie, na všetko možné, životné prostredie, tak je to troška málo, keď hovoríme o olympiáde, ktorá už nebude.
Rakúsko tam má venované štyri riadky, sme tu vedľa seba susedia 25 rokov a, pravdupovediac, to susedstvo je také "odtál-potál", nejaké veľké spoločné projekty prakticky neexistujú. Zdá sa mi, že v tom hodnotení zahraničných vzťahov príliš veľa sa dáva na dvojstránky, na naše návštevy tam alebo ich tuná. Tak iste je to dôležité, keď náš premiér ide niekde alebo prezident, alebo sem naši, druhí dôjdu, ale zas na druhej strane podstatné je to faux abdos, to nasledovanie, čo je potom, čo sa z toho, čo sa dohodnú, dohodne alebo skutočne vyrieši.
No o Kórei tam temer nič neni, ale nedávno sme mali na zahraničnom výbore nového kórejského veľvyslanca a tak si myslím, že ja som teda bol v Južnej Kórei štyrikrát, v Severnej raz dosť dlho, no a táto krajina je zaujímavá už tým, že tu máme Samsung, Hyundai a tak ďalej, ale my Slováci – a to som aj veľvyslancovi dával trošku za úlohu, teda takú len priateľskú –, že byť mediátorom medzi týmito dvoma krajinami, je to stále ten istý národ, ten istý talentovaný národ, aj keď vývojom sa veľmi vzdialil, ale zas je to tak nutné humanitárne pomôcť tomu severu, prípadne mu odpustiť ešte náš federálny dlh, ktorý aj tak nikdy nedostaneme, že v tomto mediátor, tak ako Slovensko je na Cypre, kde medzi Grékmi a Turkami už dlhé roky veľmi úspešne prakticky jediný mediátor tam je, mohli by sme aj tam niečo takéto urobiť.
O Iraku je tam veľmi málo, miestami tá sa situácia veľmi skomplikovala, ale to nechcem hovoriť, lebo to je predsa len trocha do minulosti.
Rozvoj a pomoc. Tak chýbajú tam percentá, v minulom roku sme kritizovali, že neni tam napísané, koľko percent HDP sa dáva na rozvojovú pomoc. Sme to, niekde sme to sľúbili medzinárodne, bolo to aj v minulosti slabé, dneska už len to percento sme tam nedali, možno by sa do toho mohli zahrnúť nevládne, NGO, nevládne, non government organizácie. Napríklad len taká Univerzita sv. Alžbety má 60 projektov pre Afriku a to je tiež rozvojová pomoc, ale tam sa o tom veľa nehovorí. Členstvo Slovenska v Európskej únii sa dobre hodnotí, len tých 13 % pri tých voľbách je skutočne vec, ktorá je šokujúca, a málo sa analyzovalo, tá situácia, prečo tak je tam, je to tak. Máme v európskych inštitúciách, 700 ľudí pracuje v Európskej komisii, v Európskom parlamente, v tom, v tej tabuľke si to nájdete, na strednom a vyššom manažmente máme 40 ľudí, Slovensko. Ale také Fínsko má 273, Portugalsko dokonca má 330, neviem, či to nesúvisí s predsedom, ktorý je z tejto krajiny, sa mi zdá, Dánsko 192, čiže neni sme tam nejaké veľké hviezdy, ale máme tam relatívne dosť ľudí, ktorí tam proste od nás zo Slovenska pracujú.
Tie príčiny. Ja vidím trošku aj príčinu v tej ideológii, no, v tom, že sa, Európska únia porušuje subsidiaritu, že vchádza do tém, ktoré sú výsostne národné. Iste poznáte Estrelu report, Lunacek report, teraz najnovšie Conchitu a všetko, čo súvisí, mne... tiež sa mi zdá absurdné. No, Rakúsko, krajina kultúrna Mozartova, Beethovenova, naraz nám dá takúto speváka či speváčku a celé, celé Rakúsko sa jej klania, všetci sa s ňou fotia a tak ďalej. A to troška sem asi nepatrí, ale aj eutanázia detí a prílišné zdôrazňuje LGBTI. Mne sa zdá, že aj to Slovensko nahnevalo, a aj preto povedali, že toto neni náš džob. Samozrejme, aj tlačenie peňazí v ECB, život na dlh, život nad pomery a veľké zadlžovanie mnohých štátov, kde Slovensko je relatívne dobré, ale mnohé štáty, samotný Brusel má asi 120-percentné zadlženie, my máme tuším 55, hovoril dneska premiér.
Troška mi tam chýba ešte spomenúť, teda ministerstvo si všimlo november na rozdiel od niektorých iných, ale k 25. výročiu by sa niečo patrilo aj medzinárodne snáď urobiť, to tam chýba.
Azylová a imigračná politika, 40 rokov sme my pokúšali o azyl a úspešne pokúšali nielen štáty okolo, teraz keď dáme 7 ľuďom, desiatim za rok azyl, tak sa mi zdá, že aj to je moc, tak v tomto smere tiež asi, samozrejme, nepúšťať sem nejakých lumpov alebo teroristov, ale troška veľkorysejšie byť v azylovej politike je iste treba.
Posledná vec, ktorá vlastne je, je, ľudské práva, to sa pričlenilo tiež k ministerstvu zahraničia. Iste si myslím, že by bolo lepšie, keby tam bol predseda, podpredseda vlády, ktorý by sa o to staral, len o toto, tak ako to bolo v minulosti. Je obrovská diskusia na tému, teda tej tzv. stratégie, tak nechcem tu otvárať, to v tej správe chýba, lebo už aj v 2013. sa tá stratégia robila. Ale fakt, že ľudské práva sú vážna téma, fakt, že máme tu listinu ľudských práv a slobôd, ktorá sa celá pomerne dá do ústavy, že tu máme najnovšie najnovšiu aktualizáciu ústavy, kde sa hovorí o manželstve a rodine, že by sa to tiež v tej stratégie malo nejakým spôsobom prejaviť. A, samozrejme, neni tu hlavnou témou LGBTI, to som už povedal, ale sú to seniori a ich problémy, zdravotne postihnutí, mládež, rodiny, zdĺhavé vybavovanie na súdoch, výchova k ľudským právam, boj proti rasovej, národnostnej a náboženskej nevraživosti, chorí a tak ďalej a tak ďalej. Toto teda aj v tej pôvodnej správe je veľmi málo a iba všeobecne spomenuté. Tak dneska sme tiež o tom debatovali a zajtra náhodou sa teda bude, iste sa budeme o tom debatovať znova, lebo je rada vlády pre ľudské práva o 15.00 hod., kde by som rád išiel.
Že správa je nevyvážená, má 440 strán príloh, ktoré sú na rôznych úrovniach odbornosti, konkrétnosti a tak ďalej, čiže toto vláda určite nemôže prijať, lebo by sa zaviazala na všetko možné, ale o tom tu už viac nechcem hovoriť. Aj tá príprava bola taká, skôr by som povedal, troška amatérska, bola tam veľká rada vlády, potom tam bola nejaká koordinačná rada, 40 ľudí, potom tam bola koordinačná skupina, kde bolo 8 odborníkov, nechcem hovoriť kto. No potom tam bola nejaká redakčná rada, 3 ľudia, ktorých dokonca sami teraz kritizujú tú samotnú správu. Došlo tam 163 zásadných pripomienok k tejto správe, ktorá už má byť 30. schválená vo vláde, bolo v piatok poobede zvolané rozporové konanie, a tak ďalej, nechcem o tom rozprávať, mám to tu presne napísané, zajtra to ministrovi povieme a uvidíme, jak to všetko dopadne.
Ďakujem pekne za vypočutie a pánovi ministrovi, ešte raz, tú fľašku zajtra vybavím, nebojte sa nič.
