Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ja som teda v druhom čítaní najmä preto teraz sa prihlásil, ale vidím, že asi kolega Viskupič to tiež takto chce vybaviť, že jak na výbore, tak aj pri rôznych rokovaniach dostali sme od pána Mamojku, ktorý je predseda zväzu nevidiacich, taký podnet na to, aby pri audiovizuálnych dielach sa umožnilo aj tlmočenie do posunkovej reči. Ja teda len chcem povedať, že toto som ja mal pripravené, nechám to pre teba, samozrejme, klasický komentár pre nevidiacich. Ja som si to všimol už na výbore, tam som o tom hovoril, ľudskoprávnom. Tento podnet bol odmietnutý v pripomienkovom konaní, no a teraz, keď som videl, pán Lipšic, že tu nie je, tak som chcel toto jako nejako si osvojiť, ale medzitým teda už si to zrejme osvojil pán Viskupič, ktorý tam je podpísaný. Ja som si to iba na svojom zozname podpísal, keby tu nebol. Takže toto sa toho vzdávam. Samozrejme, prihováram sa tomu, aby; tie náklady sú minimálne. Vzhľadom na to, to je vlastne len pre nepočujúcich a nevidiacich, komentár, nahranie. Čiže prihováram sa za to, aby sa toto akceptovalo.
A pár slov ešte k tomu poviem, teda takých trocha všeobecných, ktoré sa skôr hodili možná do prvého čítania, ale už keď mám túto možnosť, tak dovoľte. Je zaujímavé, že tu sa všetka vlastne administratíva dáva na Slovenský filmový ústav, tak to, že či má na to kapacity a či, aký je vplyv na štátny rozpočet alebo bude, tam sa hovorí, že bude negatívny, tak, samozrejme, by nebolo zlé vedieť nejaký odhad. Všade inde to veľmi striktne požadujú, tak možno aj tuná.
Ďalej je tam klasifikovaná ochrana maloletých do sedem rokov, dvanásť, pätnásť, osemnásť, tak to je dobré, samozrejme, hodnotím to. Len vzápätí sa hovorí, že distribútor určuje vhodnosť podľa veku. Čiže keď to určuje distribútor, tak je to, samozrejme, neni moc múdre. V Nemecku to napríklad extra komisia posudzuje, všetky audiovizuálne diela, ktorá určí toto. Lebo distribútor má záujem to predávať čo najviac, a teda ten to určite určí nie tak, jak by sa to patrilo. Ale to už teraz len pripomínam, že možná by sa ešte dalo s tým niečo urobiť.
Je tam tiež také niečo, že veľmi precízne sa definujú rôzne pojmy, čo je dobré, aspoň desať ich je tu na začiatku, ale potom sa definuje, že dospelým osemnásťročným a viacej možno alebo nemožno premietať, dávať také nosiče, na ktorom je pornografia alebo hrubé a neodôvodnené násilie. Tak to hrubé a neodôvodnené násilie by sa snáď dalo definovať, len už tam tá definícia pornografie, o tom už dlhé roky mnohí debatujú, čo je. Ja som povedal, to, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi pornografiou, to dneska je neviem čo. Je to celkom ináč, ale tá definícia, tá by sa skutočne žiadala, voľakde ju spomenúť aspoň alebo snažiť sa o ňu.
No. Pravidlá pre reklamu, to je tiež dobré, že to tam je. Som prekvapený, že teda Slovenský filmový ústav, filmový, bude mať vlastne úlohy, evidenciu, propagáciu, vedeckú činnosť, čiže viac-menej nielen film alebo vôbec nie film z tohoto vyplýva, ale bude mať vlastne túto evidenciu všetkých týchto diel na starosti, a teda dáva sa mu veľká úloha a iste to bude aj vyžadovať nejako kapacitne a finančne zvýšenie.
To, že funkčné obdobie aj tých komisií, aj toho generálneho riaditeľa je tuším päťročné, ale je ho možné zvoliť opätovne. A to neni povedané koľkokrát. Čiže desaťkrát? To sa mi zdalo, že tak dva a dosť by stačilo, ale to tiež už je asi neskoro o tom teraz hovoriť.
Dosť vážna vec je, a to je pre pána ministra podnet, že ministerstvo uloží pokutu, ministerstvo teda. Ministerstvo je minister alebo jeho vedenie alebo nejaký riaditeľ alebo. Ministerstvo uloží pokutu, ktorá teda môže byť aj veľmi mastná, od 663 až 33 193. To je asi nejaký prepis z korún ešte a takisto 663 až 66 387, čiže to sú likvidačné pokuty. Čiže keď len ministerstvo môže takú pokutu uložiť, tak je to trocha tvrdé na tých porušovateľov, najmä keď proste potom okolo toho môžu byť súdy a neviem čo všeličo.
No, pán minister, a keď vás tu mám, tak toto troška je od veci, ale ja dosť často takto hovorím asi. No len som sa chcel ešte na toto opýtať. Veľmi často mi Andrej Ferko píše, hovorí so mnou na tému trezorových filmov a trezorových hier, on má aj celý zoznam. Čiže, aby ste vedeli, že aj ja som si to všimol, je to môj dokonca žiak, matematik, kamarát, doteraz sa venuje matematike. Ja som zradil. A teda tie trezorové filmy a trezorové hry, ktoré sú naozaj niekde asi v televízii poschovávané, nechcú sa ďalej ani ponúkať, ani vysielať, by bolo dobré niekedy povedať tým šéfom niečo o tomto.
No, samozrejme, mnohé štáty sa snažia aj o podiel, definovať, vlastnej slovenskej tvorby. Tak neviem, či niekde je takéto, ja som neni až tak informovaný, ale to, že Francúzi povedia, že amerických filmov len toľko a viac nič, či to my vôbec máme, lebo to je, audiovízia je teda plná amerických filmov a iných, ktoré sa vlastne v podstate nedajú pozerať. No, niekto zvoní, asi už mám končiť.
No a posledná vec je, no, ale to sa môžem aj v kuloároch, aby som nemusel sa pýtať inde. Je snáď, spisovatelia sa často pýtajú na zákon o knihe, takže to potom, aby som zas nemusel otázky, keď ujdete, ja sa vás na to opýtam, či niečo s tým sa deje, lebo zákon o knihe by bol veľmi dobrý. Ale to sa ešte raz ospravedlňujem, nesúvisí s týmto zákonom.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem veľmi pekne. Tak už nechcem vám to tu predlžovať. Ďakujem za pochvalu, tak neviem, či mi to prospeje v mojom okolí.
Ale chcem povedať toto naozaj k tomu kapitalizmu. Napríklad Michael Novak, ktorý bol katolícky ekonóm, povedal, že on vie, ako sa dá zbohatnúť. Tak 10 % ľudí to snáď vie. Tých 10 % dneska má 90 % bohatstva a naozaj si robí, čo chce. Nedávno o chudobe na druhom kanáli bolo. Najprv to bolo o poľnohospodárstve niekde v africkej krajine, tuším v Senegale a potom v inej africkej krajine o medi, o tom, čo tie koncerny medzinárodné tam s nimi robia, ako ich vykorisťujú, ako proste ich vlastne, nechcem povedať, vyžrali, ale ako na nich tlačili odtiaľ, privatizovali všetko a teraz sú chudáci, akí boli. Čiže toto nie je cieľ, kresťanské učenie hovorí, že to nemôže tak byť. A naozaj proste skôr či neskôr toto sa zle skončí. A my chceme, aby chudobných bolo menej. Námet tam bol, že v Amerike tí bohatí keď naozaj majú veľa, 90 % svojho bohatstva rozdajú ďalej. No nehovorím, že to je najmúdrejšie. Iste treba vedieť, komu to dať. Ale proste aj sami bohatí vidia, že to takto ďalej nejde, aby proste 10 % ľudí malo všetko a ostatní chudáci nemali nič alebo mali veľmi málo. Čiže je čas prehodnotiť to, čo sa stalo. A ako Titanic komunizmu padol a išiel ku dnu veľmi rýchlo, tak ja si myslím, že aj Titanic kapitalizmu narazil. A ešte aj keď na palube sa tam tančí, tak tiež ide ku dnu, bohužiaľ. Čiže musíme niečo hľadať. Nehovorím, že je to tretia cesta, ale musíme niečo hľadať, čo bude ľudskejšie a čo bude pre tretie tisícročie naozaj nie konfliktné a nie zdrojom ďalších vojen a ďalších, by som povedal, vykorisťovaní. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Budem dnes asi posledný vystupovať, takže dovoľte mi povedať niekoľko poznámok z pozície teda seniorov aj predsedu Združenia kresťanských seniorov. A skúsim byť trocha nadstranícky.
Mne sa zdá, že sme príliš spolitizovali túto celú tému a že miesto toho, aby sme hľadali riešenie na dôchodky terajšie aj budúce, tak proste vzájomne si vyťahujeme, že kto komu bol na hruškách a kto proste čo urobil v minulosti. Sa mi zdá, že je to už troška moc..
Ja by som povedal, že každý tuto hovorí o demografii. Tá demografia je skutočne dneska katastrofálna. Staroba je všeobecný fenomén rastúci, nielen u nás, ale aj v celej Európe a na svete, každý rok sa o tri mesiace predĺži život človeka, starých je stále viac, deti sa nerodia. A štatistiky sú naozaj v tomto smere zlé. A lepšie to už asi nebude, skôr horšie to bude. A to asi všetci vieme. A preto treba hľadať riešenie, ako riešiť v budúcnosti problémy dôchodcov a problémy seniorov.
Viete, že u nás je priemer dôchodkov asi okolo 400 eur. Problémom sú najmä dôchodcovia, do roku 2004 ktorí boli penzionovaní, starodôchodcovia. Ale my sme v tomto smere na 21. mieste v Európskej únii, čiže dvadsať krajín je na tom lepšie ako my, čo sa tohto týka. Inde sú dôchodky aj veľké. Niekde som to čítal, je to v Nórsku 1 760, v Luxembursku cez 3 000 a tak ďalej. To sú veľké dôchodky, a teda napĺňať ten I. pilier alebo ten štátny pilier peniazmi je problémom všade a nielen u nás. A, nakoniec, keď si čítate aj zahraničnú tlač, tak vidíte, že to tak je.
Samozrejme, Európa nás tlačí harmonizovať kdečo, všeličo, z toho niečo je dobré, niečo je menej dobré, aj dane. Ja občas spomeniem, že teda keď už sú tu dane, tak potom nech sú tu aj dôchodky, čo, samozrejme, už málokto povie.
To, že seniori majú handicap, keby vstupovali do I. piliera, alebo niektorí, ktorí majú nižšie príjmy, majú handicap, sa tu predtým nehovorilo. A teraz všetkých šokovalo, vlastne za to celá táto kríza vznikla, že naraz tie DSS-ky povedali, koľko by asi tí ľudia získali za to sporenie, čo sú tam už, alebo za to investovanie. No a to svojím spôsobom bolo šokujúce pre všetkých. A teda na tú logika, že keď sú I. pilier a II. pilier spolu, je to menej, ako keď je len sám I. pilier, samozrejme, ľudia sa musia pýtať, prečo je to tak.
Čiže málo sa predtým hovorilo o tom, že II. pilier je nevýhodný pre niekoho. Teraz sa už konečne o tom hovorí. Ja mám tri deti, ktoré nemajú ani 700 eur, to som tu už spomínal voľakedy snáď. To nie je ani samochvála, ani samohana. Ale nevedel som im donedávna ani poradiť, či tam vstúpiť, odtiaľ vystúpiť. Už neviem ani poriadne, ako to urobili, niekto tam vstúpil, niekto odtiaľ vystúpil. Ale proste ľudia, ktorí sa dali na charitu, nemôžu čakať, že budú bohatí. Ale mohli by vedieť dopredu, ako je to s tým II. pilierom.
No, samozrejme, aj to je podozrivé, že štát by mal mať na starosti elektrinu, vodu, plyn a niektoré veci, ktoré naozaj by mal držať vo svojich rukách. Ja si myslím, že aj dôchodky by v tom mali byť, aj keď ten I. pilier naozaj nemôže takto už dlho trvať. Ale sú štáty, kde to veľmi priznávajú (napríklad USA), kde mám veľa aj kamarátov, aj známych, ktorí tým, že do hedgefondov veľmi investovali, zle investovali, prehrali všetko, všetky penzie boli v háji. To nehovorím, že je u nás. U nás sa ten II. pilier podstatne viac kontroluje štátnou našou bankou, Národnou bankou, ale proste ten súkromný prvok v tých pilieroch je, samozrejme, pre ľudí podozrivý a znamená to, že v prvom rade tie DSS-ky myslia na seba a až potom na tých ďalších.
To, že je deficit 1,5 mld. eur u nás na I. pilier, iste je veľa, keď sa od toho odpočíta, čo by sa usporilo, tak tu niekto spomínal, že to je asi 900-tisíc. Aj to je dosť. Ale, ešte raz hovorím, inde je to aj omnoho viacej. Ja sa pamätám, v Nemecku keď 52-ročných pustili do predčasného dôchodku, to bola masa ľudí a z nich každému vyplatili 100-tisíc DM, vtedy. Euro vtedy ešte nebolo. Čiže aj dneska mať fond na prvý pilier v Nemecku, to sú obrovské peniaze.
Aj ten počet ľudí, ktorý pracuje na toto, je stále menší, lebo tej práce bude stále menej, aj pracovníkov bude stále menej. Čiže určite niečo treba na to vymyslieť a proste to možno bude môj záver, pár takých mojich nápadov.
No ja chcem povedať, že si myslím, že naozaj dnešný finančný svet je vo veľkej kríze a že tie finančné trhy a tzv. kasínoekonomika, kde proste miešate, miešate a vymiešate bubliny s veľkým ziskom alebo aj stratou, je cesta, ktorá je slepá. To mnohí hovoria. Vedia to. Málo sa aj proti tomu urobilo, každý tam má svoje penízky a chcel by to ešte o rok, ešte o pol roka a tak ďalej. Teraz tlačenie tých 60 mld. do Európskej únie, však to sa mi zdá absurdné, naozaj. Naozaj je to absurdné, kde banky dávajú tak ako voľakedy v Japonsku, v Amerike nulové úroky. Čiže každý len si berte úvery, zadlžte sa, hurá, hurá. Amerika stúpa so svojím rastom, pritom má 60 biliónov dolárov dlh. Tomu tiež celkom nerozumiem, ako je toto možné. Ale to nechcem teraz spomínať. To sú rozpory tohto finančného systému. Benzín bol takisto za 1,60 za liter, hurá, teraz je to 1, zlacnel, čiže bola tá výroba taká lacná alebo vtedy špekulácia alebo chcú niekoho teraz položiť na lopatky, čo sa mi zdá najpravdepodobnejšie. Ale zas som trošička odskočil.
Čiže k tomu, čo povedal pán Kaník, nerád mu oponujem, že všetky tie investície do fondov naozaj prinášajú vždy zisky a vždy a vždy, ak počkáte 15 – 20 rokov. Obávam sa, že to nie je pravda. Ja som teda raz ako mladý ešte pred desiatimi rokmi tak niekde investoval a už to ma hnevalo, že každý deň som musel pozerať po internete, či to stúpa, klesá, furt a tak ďalej. Furt to klesalo. A keď som po dvoch rokoch investovania výborného dostal potom konečne to, čo som tam aj vložil, tak som bol veľmi rád. Mnohým to išlo dole. Čiže tieto fondy, najmä tie rizikové sú skutočne veľmi rizikové. A môže sa stať, že tam všetko prehráte. A je to pyramídová hra európska, že stačí ešte, aby veľká banka, dve banky skrachovali, a ide to všetko dole vodou. Ale to hovorím ako človek, ktorý to sleduje dlho, aj keď nevidí celkom do toho, ale vidí to, že Európa proti tomu málo robí a ako keby jej vyhovovala táto hra, kde proste sa peniaze získavajú špekuláciou, a nie výrobou, nie prácou. Čiže toto sa mi zdá vec, ktorá skôr či neskôr skončí. A už to hovorí aj pápež, že tento typ kapitalizmu proste sa môže skončiť obrovskou infláciou, znehodnotením úspor, čo, si myslím, je ten krok, že sa naraz tlačia peniaze nielen v Amerike, ale aj u nás. To som troška odskočil.
Snáď záverom by som povedal, aby som to už nepreťahoval tak, aby už nemuseli tí ďalší hovoriť dnes. Okrem toho treba rozmýšľať, čo bude s I. pilierom, s II. pilierom, ale skôr, by som povedal, na úrovni vedeckej, na úrovni analýz, na úrovni nejakých seminárov, konferencií a tak ďalej. Radiť si z tých vonkajších elementov, to neviem, či je vždy najmúdrejšie. Máme ich skúsenosti, ale nás vždy chcú svojím spôsobom trocha ovplyvniť smerom k ich filozofii. Ja som to tiež zažil, ale už pred mnohými rokmi.
Pár takých zásad by som povedal.
Posunutie veku dôchodku je, samozrejme, drastické a nie som za to. Ale keď to v Nemecku spravili o dva roky, tak povedali, že teraz majú I. pilier vyriešený na ďalších 17 rokov. Neviem, či to je pravda, je tá informácia už z pár rokov, ale je jedno riešenie, najmä v štátoch, kde sú veľké penzie. Na druhej strane dneska penzisti žijú v penzii tretinu svojho života, tridsať rokov kľudne. Čiže tí mnohí sú ešte naozaj aj šikovní, aj životaschopní, dobrí odborníci. Čiže naraz ich odkopnúť v šesťdesiatke, šesťdesiatdvojke nie je, samozrejme, správne.
No ďalej snáď treba zdôrazniť to, čo je aj v zákone o rodine, že je tu trojgeneračný prúd, možno už päťgeneračný dnes, starí rodičia, rodičia, deti a sú vzájomne zodpovední. Napríklad na Filipínach nemajú dôchodky vôbec. Tam máte toľko detí, že tie deti sa o to postarajú. A možno aj tí rodičia zato majú toľko detí, že vedia, že sa o nich neskoršie postarajú. A proste dôchodky tam nie sú. V mnohých ázijských krajinách je to takto. Nehovorím, že to má byť u nás, ale deti sú zodpovedné za svojich rodičov, za svojich rodičov, za svojich starých rodičov. Tak ako im voľakedy oni dávali, teraz by im mali vracať. Čiže toto sa u nás dosť teraz nedodržuje. A to je iná téma troška.
Potom posledný môj taký námet, čo som niekde sa dočítal, aj som veľa o tom študoval, alebo si vypočul, je takzvaný základný príjem. Iste ste o ňom už počuli, nechcem to tu otvárať. Ale Švajčiarsko, Nemecko, ďalšie štáty hovoria, že keby sa každému človeku bez jeho zásluhy, bez ohľadu na to, či je zamestnaný, nezamestnaný, či je to alebo to, dal základný príjem, čo je u nás asi 400 eur, možnože by sa veľmi znížila nezamestnanosť, by mnohí ľudia robili naozaj to, čo ich naozaj baví, mnohí by pustili svoje miesta, ktoré obsadzujú len kvôli pár peniazom, čo je tých 400 eur, a že by sa celkovo tá situácia vylepšila. Čiže tá myšlienka základného príjmy naozaj rezonuje, na internete najmä. Čiže skúsme sa o nej tiež pozhovárať.
Tak to by bolo asi tak všetko. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli ako posledného.

Krátko by som odpovedal asi to, že som prekvapený vašimi opatreniami, ktoré skutočne vyzerajú účinne. A nevedel som o tom, aj keď naozaj tie lekárne hlásia nemožnosť dostať sa k niektorým liekom, ktorých je stále viac a ktoré sú stále drahšie a stále väčšinou zahraničné. Viete, že u nás ročne spotrebujeme lieky za 1,5 mld. eur, že zahraničné firmy tu temer miliardu za rok vyrobia na nás, že si ich kúpime, viete, že vlani bolo 43,5 mil. len na propagáciu liekov v médiách, že boli za to najväčšie, najmastnejšie pokuty, až 120-tisíc eur pokuta za zlú, nevhodnú, protizákonnú reklamáciu a tak ďalej. Čiže tá otázka by bola trolinka širšia, reexport, chvalabohu, že to robíme, ale čo robíme pre to, aby sme viac dali na tú prevenciu a menej liekov používali.

Ďakujem. Mne, žiaľ, táto téma ušla, mal som tu nejaké návštevy, ale chcem povedať, že vystupujem ako posledný šéf, šéf nadácie federálnej, nadácie pre učňovské školstvo, čiže bol som pri tom, keď, žiaľ, už potom, keď sme sa rozpojili, sa likvidovali učňovské školy, keď bol nezáujem podnikov o učňovky, keď sa čakalo, že od štátu získame hotových ľudí zadarmo a tak ďalej, vtedy prišiel aj krach mnohých podnikov, privatizácia, prudko klesá úroveň učňovského školstva a ľudia proste utekali na gymnázium a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mnohé, čo Lojzo povedal, skutočne podčiarkujem, že to tak je.
K tomu, aby sa situácia zlepšila, teda iste daňové stimuly treba, iste aj to, že budeme brať v úvahu to, čo vlastne tie podniky potrebujú, ale ja pokladám za veľmi dôležitú aj výchovu detí od malička k manuálnej práci, k námahe, k systematickej práci, k postupnému rastu ich kvalifikácie aj prípadne nejakých finančných nárokov a tak ďalej. Dneska tu bol pán Pollák, taký šikovný poľnohospodár, a ten povedal, že má veľmi dobrú farmu, ktorá veľmi dobre prosperuje, potrebuje tam, býva tam veľa ľudí a celkovo Slovensko odhaduje, že 120-tisíc pracovných miest je voľných v poľnohospodárstve, keby bol o ne záujem.
A posledná taká poznámka je, že, že ja cirkevné školy, tie občas navštevujem, učňovky, myslím, majú veľmi pekné výsledky stále, a keď som raz tak nedávno, už je to vlastne pár rokov, navštívil jednu školu a povedali mi, že vyberajú vlastne žiakov podľa toho, podľa najhoršie dopadajúcich žiakov, pretože tí najviac potrebujú to, aby voľakde sa zamestnali a robili, tak tí ľudia, ktorí okolo, boli prekvapení, ale proste majú výborné skúsenosti s tým, že práve títo ľudia, keď sa im dá šanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ospravedlňujem sa, že som to nedal dopredu písomne, je to moja vina, zabudol som, prepáčte. Vedel som o tom. (Reakcia z pléna.)
Žiadam dodať do programu bod, v ktorom nás ombudsmanka bude informovať o svojich vyhláseniach na tlačovke 22. januára, ktorými spochybňuje ústavu a ďalšie naše zákony. V ústave a v zákone o rodine je presná definícia manželstva. Ombudsmanka sústavne hovorí o manželstve osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Hovorí aj o možnosti, aby do manželského zväzku mohli vstúpiť osoby rovnakého pohlavia alebo, citujem: "...viac ako jeden muž a viac ako jedna žena...", moja poznámka - teda traja. Ombudsmanka má právo povedať, že referendum nepokladá za dôležité, že nepôjde naň. Má právo ísť na pochod PRIDE a rečniť tam. Pýtam sa však, ako bráni naše ľudské práva, ak spochybňuje ústavu a platné zákony.
Ďalej hovorí, to som zabudol povedať, že mnohé deti vychovávajú dve osoby rovnakého pohlavia, čo je aj príklad matky dieťaťa žijúceho v spoločnej domácnosti s jeho matkou alebo otca dieťaťa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážení, mrzí ma, že naše verejné peniaze sa strácajú kdekade v hmle a keby aspoň zostávali tuná na Slovensku, ale väčšinou utekajú do zahraničia. Ten graf tých vlastníctiev je v grafickej notifikácii, matematickej, hustý a cyklický a neviem aký a nedá sa dopátrať tej pravdy. Ja som 27. novembra 2013 dal tri otázky pánu ministrovi, neboli vylosované, takže neboli zodpovedané.
Prvá sa týkala sťažnosti Európskej komisie na výber mýtneho systému. O tom už všeličo vieme a viem. Druhá sa týkala návratnosti investícií a platieb do SkyTollu. To doteraz celkom neviem, len tu som sa dozvedel, že SkyToll naozaj dobre zarába a už aká je návratnosť pre štát, to neviem, ale budem sa snažiť o tom dopátrať. A tretia otázka, tá bola, je dôležitá a je aktuálna, týkala sa ďalšej nevýhodnej zmluvy a bola, znela takto, ako prebieha kontrola SkyTollu na účinnosť mýtneho systému. Je zmluva s firmou Logicall na 13 rokov s ročnou platbou 2,2 mil. eur výhodná pre štát? Tak je to 28,6 mil. na 13 rokov. Vtedy som sa dozvedel, že už to bude len 9 rokov trvať, táto platba 2,2 mil. eur, ale to, že dvaja ľudia sedia na vašom ministerstve a kontrolujú SkyToll s nejakými kamerami alebo neviem s čím, že či naozaj tie odpočty sú dobré, to sa mi zdá veľmi, veľmi divné. No.
25 rokov po revolúcii v Čechách je už vláda oligarchov, všetci sa k tomu priznávajú. U nás to našťastie tak ešte nie je, ale v tom druhom a treťom slede je určitá garnitúra, ktorá sa môže nazvať oligarchami, a tá naozaj nás začína držať pod krkom, uplácať všetkých, kupovať médiá - a to je hrozivé a o toto tu dnes ide.

Vážená pani podpredsedníčka, ja sa dám liečiť z choroby, ktorá sa volá hyperaktivita, ale tak sa to nejak dneska stalo, že teda som tých otázok mal viacej náhodou, aj na prvom mieste som v tomto smere.
Ja by som si dovolil nesúhlasiť s odpoveďou pána podpredsedu vlády Vážneho. Je to číslo 4351/41099 z 12. novembra 2014. Dovoľte krátko povedať, že v čom je ten problém.
Ja som jemu dal veľmi podrobnú dokumentáciu k neplateniu faktúr nejakej konkrétnej firmy, volá sa Inštalatér, pána Piataka z Liptovského Mikuláša. Potom som mu dal interpeláciu, ktorou som o tomto prípade hovoril troška všeobecnejšie a tiež som pripomínal, že on ako bývalý človek, ktorý mal tieto veci, europrojekty na starosti, aj terajší človek, ktorý pokračuje v tomto, že by mohol trocha viac sa tejto téme venovať a nájsť vinníkov, že tí najspodnejší realizátori europojektov nedostávajú zaplatené, hoci si museli na tú svoju prácu požičať kredity, nakúpiť techniku, technológiu, zaplatiť robotníkov a tak ďalej, urobiť to, ale na svoju faktúru už nedostali nikdy zaplatené.
Pán minister alebo podpredseda vlády Vážny mi odpovedal v dvoch stranách. Nemôžem povedať, že zle, ale troška od veci v tom, že mi, čo ja viem, prvých pätnásť riadkov venoval tomu, že aj minulá vláda na ministerstve dopravy dala zlé ceny za betón, miesto 42 pýtala 22 a tým pádom vlastne umožnila to, že na konci toho reťazca tých platieb potom už tí poslední to nedostali.
Tak tentokrát nešlo ani o diaľnice, nešlo ani o nejaké veľké megaprojekty, ale išlo o jeden veľmi konkrétny prípad, volá sa to plynofikácia Žilinskej univerzity, kde 2,8 mil. eur dostala Žilinská univerzita, urobila nejaké verejné obstarávanie, vybrala firmu OHL, už som to tu raz hovoril a teraz si to dovolím kratučko len naozaj zopakovať. OHL to nebola, samozrejme, schopná urobiť, vybrala ďalšieho sprostredkovateľa. To bola firma RESTAV. Firma RESTAV takisto to nebola schopná urobiť. Hľadali ďalšieho, a tak sa došlo na toho pána inštalatéra, ktorý tu plynofikáciu urobil a za 126-tisíc eur im vyfakturoval, odovzdal, nakúpil kotle, techniku meraciu a tak ďalej, ale po dva a pol roka odvtedy nedostal ani korunu napriek tomu, že sa súdi, napriek tomu, že tam bola kontrola a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja som očakával od pána Vážneho, ministra toho, že sa v tom viac angažuje. Ja keby som bol ministrom, chytím telefón, zavolám OHL, zavolám na RESTAV, tak ako je to, chlapci, kde sú tie peniaze, a tak ďalej, tak neviete dať 126-tisíc a tak ďalej. No, v tomto nedošlo k tomuto, a teda si myslím, že mohlo dôjsť.
Niekto ma upozornil, že by som aj na verejné obstarávanie, úrad, sa mohol a mal obrátiť interpeláciou, čo som aj spravil. Tam som sa, ja som sa nedávno opýtal pána ministra Kaliňáka, že jak je možné, že firma, ktorá je v reštrukturalizácii a má veľké dlžoby, že dostane znova možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania. Dostal som odpoveď, konkrétne sa jednalo o firmu Váhostav, dostal som odpoveď len takú, že mi citoval zákon a, b, c, d, e, f, g, h, čo všetko tá firma musí splniť daňovo a odvodovo, a tak ďalej, a teda firma to dostala, pretože zrejme to splnila, no to už tam nebolo napísané, to som si ja myslel. Tak som napísal teraz pani predsedníčke Úradu pre verejné obstarávanie, či naozaj táto firma splnila všetkých tých 15 bodov zákona, ktoré pán minister Kaliňák tam citoval, a som zvedavý, jak mi odpovie, keď splnila, tým lepšie.
Samozrejme si myslím, že firmy, ktoré sú v konkurzoch, alebo firmy, ktoré sú aj v reštrukturalizáciách, by nemali dostávať ďalšie verejné zákazky. Zákon to doteraz umožňuje.
Ďalšia vec je, že, a to veľmi tu tlačíme ako neodborne na tú tému, že pri verejnom obstarávaní by nemali dostávať firmy sprostredkujúce toto. Pán Vážny mi odpovedal; prepáčte, že necitujem; že 235 sprostredkovateľských firiem tu máme, ktoré nič nerobia, len zoberú peniaze, odlejú si svoje a posunú to ďalej. Tak to sprostredkovanie je naozaj neférová vec a mali by tie firmy, už keď sa jedná o tomograf alebo aj na hocičo inšie, rovno obrátiť na tých, ktorí to môžu dodať bez rabatov, bez nejakých veľkých týchto.
Ja teda bez toho, že by som mal nejaké hocijaké priateľské alebo iné vzťahy s tou firmou Inštalatér, som povedal, 77-ročný starý pán, seriózny inštalatér, ktorý inštaloval po celej republike aj po Prahe robil, tak teraz musí naraz likvidovať svoju 18-člennú firmu len zato, že nejaký gauner pred ním mu peniaze zhltol a jemu už nezaplatil tú minimálnu sumu, z 2,8 mil. nevedeli zaplatiť 126-tisíc. Tak toto nenecháme ešte tak, pôjdeme za tým ďalej, ale najmenej to som očakával niekoho z vlády alebo konkrétne pána ministra, že sa do tohto zaangažuje a nejakým spôsobom aj zavolá alebo im napíše, alebo ich požiada, aby proste toto dali na pravú mieru.
Takže s odpoveďou na interpeláciu nie som spokojný. Ďakujem.

Ďakujem, už to tých kádehákov tu dneska bolo príliš moc, keby sme tu neboli, tak neni o čom, takže prepáčte, ale kratučko ešte, aby sa aj posledná otázka bola, posledná otázka bola, tak ale veľmi rýchlo. Samozrejme, činnosť "esička" poznám veľmi dobre, ale keď dajú 200-tisíc,tak ako na rodovú rovnosť a 200-tisíc je na osem veľkých inštitútov v európskych hlavných metropolách, tak sa mi to zdá málo. Ja som člen rady vlády pre seniorov, kde prakticky nemáme rozpočet, dostanem, ja som to tu už povedal, chlebíček, štrúdľu niekedy, výnimočne, a kafe, minerálku. Oni si zobrali na štvrtý rok svojho účinkovania, to by mohol pán minister Richter počuť, 90-tisíc eur, hoci už skončili svoju stratégiu a tak ďalej.
No a posledná vec, tá stratégia, že naozaj tam komunita LGBTI, ja si ich vážim, ale keby ste tam 2, 4, 6, 7 úloh veľmi vážnych, v škole učebné osnovy, zdravotníctvo, akčný plán rovnosti, najväčší štandard pre nich jednému orgánu s plnými kompetenciami a tak ďalej, že či troška moc požadujú teda, toto je zase diskriminácia tých, lebo ľudské práva sú široký vejár a nie len tejto komunity. Takže neni to otázka, je to komentár, pán minister Lajčák bol taký férový, že včera nám zavolal, že tu nebude, tak ja som to už vedel dopredu ako prvý, a teda necháme otázku aj ďalšiu, ktorá bude číslo 6 a posledná, tiež, myslím, z dielne KDH.
Skončil som.

Ďakujem, pán minister, ste mi to vyčerpávajúco vysvetlili. Nevedel som, že je tá možnosť, teda aj keď je obmedzená. Na druhej strane si myslím, že nejde len o nejakú závislosť alebo o nejaké peniaze, ale keď je niekto doma a môže sa venovať svojmu ťažko zdravotne postihnutému, iste to neni ľahká situácia pre celú rodinu, a bol by ochotný to z rodiny robiť, tak sa mi zdá, že by tej empatie a starostlivosti mohlo byť viacej voči nemu a nebolo by to také vždy snáď, nie vždy, ale niekedy úradné a niekedy aj s konfliktami s tými domácimi príslušníkmi. Samozrejme, na toto majú poukázať ľudia, ktorí sú blízko tohto.
A mám takú pripravenú novelu, ktorá by toto mohla proste buď, alebo navrhnúť s tým, že hovorím, som nevedel, že už aj teraz je tá možnosť, aj keď nie v takom rozsahu, ako sme si to my predstavovali. Tak skôr sa opýtam teda ešte ako poslednú otázku, že myslíte, že je nejaký priestor pre novelu, ktorá by dala väčší priestor práve rodinným príslušníkom, ktorí by asistovali pri ťažko zdravotne postihnutých doma?