Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Budem dnes asi posledný vystupovať, takže dovoľte mi povedať niekoľko poznámok z pozície teda seniorov aj predsedu Združenia kresťanských seniorov. A skúsim byť trocha nadstranícky.
Mne sa zdá, že sme príliš spolitizovali túto celú tému a že miesto toho, aby sme hľadali riešenie na dôchodky terajšie aj budúce, tak proste vzájomne si vyťahujeme, že kto komu bol na hruškách a kto proste čo urobil v minulosti. Sa mi zdá, že je to už troška moc..
Ja by som povedal, že každý tuto hovorí o demografii. Tá demografia je skutočne dneska katastrofálna. Staroba je všeobecný fenomén rastúci, nielen u nás, ale aj v celej Európe a na svete, každý rok sa o tri mesiace predĺži život človeka, starých je stále viac, deti sa nerodia. A štatistiky sú naozaj v tomto smere zlé. A lepšie to už asi nebude, skôr horšie to bude. A to asi všetci vieme. A preto treba hľadať riešenie, ako riešiť v budúcnosti problémy dôchodcov a problémy seniorov.
Viete, že u nás je priemer dôchodkov asi okolo 400 eur. Problémom sú najmä dôchodcovia, do roku 2004 ktorí boli penzionovaní, starodôchodcovia. Ale my sme v tomto smere na 21. mieste v Európskej únii, čiže dvadsať krajín je na tom lepšie ako my, čo sa tohto týka. Inde sú dôchodky aj veľké. Niekde som to čítal, je to v Nórsku 1 760, v Luxembursku cez 3 000 a tak ďalej. To sú veľké dôchodky, a teda napĺňať ten I. pilier alebo ten štátny pilier peniazmi je problémom všade a nielen u nás. A, nakoniec, keď si čítate aj zahraničnú tlač, tak vidíte, že to tak je.
Samozrejme, Európa nás tlačí harmonizovať kdečo, všeličo, z toho niečo je dobré, niečo je menej dobré, aj dane. Ja občas spomeniem, že teda keď už sú tu dane, tak potom nech sú tu aj dôchodky, čo, samozrejme, už málokto povie.
To, že seniori majú handicap, keby vstupovali do I. piliera, alebo niektorí, ktorí majú nižšie príjmy, majú handicap, sa tu predtým nehovorilo. A teraz všetkých šokovalo, vlastne za to celá táto kríza vznikla, že naraz tie DSS-ky povedali, koľko by asi tí ľudia získali za to sporenie, čo sú tam už, alebo za to investovanie. No a to svojím spôsobom bolo šokujúce pre všetkých. A teda na tú logika, že keď sú I. pilier a II. pilier spolu, je to menej, ako keď je len sám I. pilier, samozrejme, ľudia sa musia pýtať, prečo je to tak.
Čiže málo sa predtým hovorilo o tom, že II. pilier je nevýhodný pre niekoho. Teraz sa už konečne o tom hovorí. Ja mám tri deti, ktoré nemajú ani 700 eur, to som tu už spomínal voľakedy snáď. To nie je ani samochvála, ani samohana. Ale nevedel som im donedávna ani poradiť, či tam vstúpiť, odtiaľ vystúpiť. Už neviem ani poriadne, ako to urobili, niekto tam vstúpil, niekto odtiaľ vystúpil. Ale proste ľudia, ktorí sa dali na charitu, nemôžu čakať, že budú bohatí. Ale mohli by vedieť dopredu, ako je to s tým II. pilierom.
No, samozrejme, aj to je podozrivé, že štát by mal mať na starosti elektrinu, vodu, plyn a niektoré veci, ktoré naozaj by mal držať vo svojich rukách. Ja si myslím, že aj dôchodky by v tom mali byť, aj keď ten I. pilier naozaj nemôže takto už dlho trvať. Ale sú štáty, kde to veľmi priznávajú (napríklad USA), kde mám veľa aj kamarátov, aj známych, ktorí tým, že do hedgefondov veľmi investovali, zle investovali, prehrali všetko, všetky penzie boli v háji. To nehovorím, že je u nás. U nás sa ten II. pilier podstatne viac kontroluje štátnou našou bankou, Národnou bankou, ale proste ten súkromný prvok v tých pilieroch je, samozrejme, pre ľudí podozrivý a znamená to, že v prvom rade tie DSS-ky myslia na seba a až potom na tých ďalších.
To, že je deficit 1,5 mld. eur u nás na I. pilier, iste je veľa, keď sa od toho odpočíta, čo by sa usporilo, tak tu niekto spomínal, že to je asi 900-tisíc. Aj to je dosť. Ale, ešte raz hovorím, inde je to aj omnoho viacej. Ja sa pamätám, v Nemecku keď 52-ročných pustili do predčasného dôchodku, to bola masa ľudí a z nich každému vyplatili 100-tisíc DM, vtedy. Euro vtedy ešte nebolo. Čiže aj dneska mať fond na prvý pilier v Nemecku, to sú obrovské peniaze.
Aj ten počet ľudí, ktorý pracuje na toto, je stále menší, lebo tej práce bude stále menej, aj pracovníkov bude stále menej. Čiže určite niečo treba na to vymyslieť a proste to možno bude môj záver, pár takých mojich nápadov.
No ja chcem povedať, že si myslím, že naozaj dnešný finančný svet je vo veľkej kríze a že tie finančné trhy a tzv. kasínoekonomika, kde proste miešate, miešate a vymiešate bubliny s veľkým ziskom alebo aj stratou, je cesta, ktorá je slepá. To mnohí hovoria. Vedia to. Málo sa aj proti tomu urobilo, každý tam má svoje penízky a chcel by to ešte o rok, ešte o pol roka a tak ďalej. Teraz tlačenie tých 60 mld. do Európskej únie, však to sa mi zdá absurdné, naozaj. Naozaj je to absurdné, kde banky dávajú tak ako voľakedy v Japonsku, v Amerike nulové úroky. Čiže každý len si berte úvery, zadlžte sa, hurá, hurá. Amerika stúpa so svojím rastom, pritom má 60 biliónov dolárov dlh. Tomu tiež celkom nerozumiem, ako je toto možné. Ale to nechcem teraz spomínať. To sú rozpory tohto finančného systému. Benzín bol takisto za 1,60 za liter, hurá, teraz je to 1, zlacnel, čiže bola tá výroba taká lacná alebo vtedy špekulácia alebo chcú niekoho teraz položiť na lopatky, čo sa mi zdá najpravdepodobnejšie. Ale zas som trošička odskočil.
Čiže k tomu, čo povedal pán Kaník, nerád mu oponujem, že všetky tie investície do fondov naozaj prinášajú vždy zisky a vždy a vždy, ak počkáte 15 – 20 rokov. Obávam sa, že to nie je pravda. Ja som teda raz ako mladý ešte pred desiatimi rokmi tak niekde investoval a už to ma hnevalo, že každý deň som musel pozerať po internete, či to stúpa, klesá, furt a tak ďalej. Furt to klesalo. A keď som po dvoch rokoch investovania výborného dostal potom konečne to, čo som tam aj vložil, tak som bol veľmi rád. Mnohým to išlo dole. Čiže tieto fondy, najmä tie rizikové sú skutočne veľmi rizikové. A môže sa stať, že tam všetko prehráte. A je to pyramídová hra európska, že stačí ešte, aby veľká banka, dve banky skrachovali, a ide to všetko dole vodou. Ale to hovorím ako človek, ktorý to sleduje dlho, aj keď nevidí celkom do toho, ale vidí to, že Európa proti tomu málo robí a ako keby jej vyhovovala táto hra, kde proste sa peniaze získavajú špekuláciou, a nie výrobou, nie prácou. Čiže toto sa mi zdá vec, ktorá skôr či neskôr skončí. A už to hovorí aj pápež, že tento typ kapitalizmu proste sa môže skončiť obrovskou infláciou, znehodnotením úspor, čo, si myslím, je ten krok, že sa naraz tlačia peniaze nielen v Amerike, ale aj u nás. To som troška odskočil.
Snáď záverom by som povedal, aby som to už nepreťahoval tak, aby už nemuseli tí ďalší hovoriť dnes. Okrem toho treba rozmýšľať, čo bude s I. pilierom, s II. pilierom, ale skôr, by som povedal, na úrovni vedeckej, na úrovni analýz, na úrovni nejakých seminárov, konferencií a tak ďalej. Radiť si z tých vonkajších elementov, to neviem, či je vždy najmúdrejšie. Máme ich skúsenosti, ale nás vždy chcú svojím spôsobom trocha ovplyvniť smerom k ich filozofii. Ja som to tiež zažil, ale už pred mnohými rokmi.
Pár takých zásad by som povedal.
Posunutie veku dôchodku je, samozrejme, drastické a nie som za to. Ale keď to v Nemecku spravili o dva roky, tak povedali, že teraz majú I. pilier vyriešený na ďalších 17 rokov. Neviem, či to je pravda, je tá informácia už z pár rokov, ale je jedno riešenie, najmä v štátoch, kde sú veľké penzie. Na druhej strane dneska penzisti žijú v penzii tretinu svojho života, tridsať rokov kľudne. Čiže tí mnohí sú ešte naozaj aj šikovní, aj životaschopní, dobrí odborníci. Čiže naraz ich odkopnúť v šesťdesiatke, šesťdesiatdvojke nie je, samozrejme, správne.
No ďalej snáď treba zdôrazniť to, čo je aj v zákone o rodine, že je tu trojgeneračný prúd, možno už päťgeneračný dnes, starí rodičia, rodičia, deti a sú vzájomne zodpovední. Napríklad na Filipínach nemajú dôchodky vôbec. Tam máte toľko detí, že tie deti sa o to postarajú. A možno aj tí rodičia zato majú toľko detí, že vedia, že sa o nich neskoršie postarajú. A proste dôchodky tam nie sú. V mnohých ázijských krajinách je to takto. Nehovorím, že to má byť u nás, ale deti sú zodpovedné za svojich rodičov, za svojich rodičov, za svojich starých rodičov. Tak ako im voľakedy oni dávali, teraz by im mali vracať. Čiže toto sa u nás dosť teraz nedodržuje. A to je iná téma troška.
Potom posledný môj taký námet, čo som niekde sa dočítal, aj som veľa o tom študoval, alebo si vypočul, je takzvaný základný príjem. Iste ste o ňom už počuli, nechcem to tu otvárať. Ale Švajčiarsko, Nemecko, ďalšie štáty hovoria, že keby sa každému človeku bez jeho zásluhy, bez ohľadu na to, či je zamestnaný, nezamestnaný, či je to alebo to, dal základný príjem, čo je u nás asi 400 eur, možnože by sa veľmi znížila nezamestnanosť, by mnohí ľudia robili naozaj to, čo ich naozaj baví, mnohí by pustili svoje miesta, ktoré obsadzujú len kvôli pár peniazom, čo je tých 400 eur, a že by sa celkovo tá situácia vylepšila. Čiže tá myšlienka základného príjmy naozaj rezonuje, na internete najmä. Čiže skúsme sa o nej tiež pozhovárať.
Tak to by bolo asi tak všetko. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli ako posledného.
