Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja nadviažem na predrečníkov vo faktických, pána Šebeja a Kaníka. Pán kolega Kuffa, no ozaj niekedy je menej ako viac. Porozprával si svoje skúsenosti a obraz, ako žijú niektoré skupiny obyvateľstva, a konkrétne si hovoril o Rómoch. Ale táto novela, o ktorej rokujeme, vôbec nič nerieši o hodnotení alebo o riešení stávajúceho stavu, tak ako predkladateľ povedal, a vôbec už nerieši stav z minulosti. Rieši konanie kompetentných orgánov do budúcna a nielen pri skupinách obyvateľstva, o ktorých si hovoril, ale o každej čiernej stavbe. A obce, ktoré majú problém s tým, že sú z nejakého dôvodu lukratívne a pozemky sú lukratívne, by vedeli o tom hovoriť a majú s tým problém.
A ešte jedna poznámka. No čierne stavby zlikvidovať nie je ľahké, vždy to musí niekto zaplatiť. Ja som povedal, že táto novela nehovorí ani o búraní, ani o minulosti alebo stávajúcom stave a možno podľa dostupných informácií tieto veci bude riešiť vládny návrh zákona, ktorý, ktorý možno v krátkej dobe, o ktorom budeme v krátkej dobe rokovať. Táto novela, o ktorej dnes rokujeme, je svojím spôsobom viac preventívna, pretože rieši preventívne v hlavách ľudí, akým spôsobom sa majú postaviť k tomu, či budem stavať pozemok, teda stavbu na, na cudzom pozemku, alebo nie. A možno aj výchovne, lebo správne si povedal, že mnoho ľudí ani nevie, že stavia nejakú stavbu na cudzom pozemku. No lebo jednoducho zákon je taký, že to nemusí vedieť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 668.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 646 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predkladateľka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý máme pod tlačou 679. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou správy je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Chcem podotknúť, že je posilnením priamej demokracie tým, že sa zvyšujú kompetencie miestnej samosprávy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 654 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, povedali ste, že vždy rád počujete a čítate návrh, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie. A hovorili ste o tomto konkrétnom návrhu o zavedení živnostenských licencií, že je dobrý. Áno, tento návrh je dobrý, lebo zlepšuje podnikateľské prostredie, hlavne v priestore malého podnikania toho živnostenského a po celom Slovensku plošne rovnako, samozrejme, tak ako každý zákon pôsobí plošne. Ale živnostníci pôsobia plošne v rámci celého Slovenska, zhruba rovnako z hľadiska ekonomiky. A práve my potrebujeme rozprúdiť aj tú malú ekonomiku, lebo tá je najpružnejšia, ako som spomínal, plošne najmenej aj zraniteľná a hlavne najpočetnejšia.
A súhlasím aj s tým, že tento návrh nevyhovuje vláde, ale, bohužiaľ, nie preto, že nie je dobrý, ale preto, že je navrhnutý poslancami z radov opozície.
A som rád, že aj vy sústreďujete svoju pozornosť na zlepšovanie podnikateľského prostredia, hlavne aj toho živnostenského.
A súhlasím aj s tým, že mali by sme sústrediť svoje sily na to, aby sme podnikateľské prostredie zlepšili, pretože súčasná ekonomika to nevyhnutne potrebuje. Sme toho svedkami aj v súčasnosti. Včera sme preberali správu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, rastie nám neuveriteľne deficit, zadlženosť krajiny takisto. Takže je veľmi dôležité zlepšovať podnikateľské prostredie a to živnostenské zvlášť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Navrhovanú novelu máme pod tlačou 643. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou návrhu zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave bude o ňom hlasovať. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. augusta 2013 č. 617 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby po prípadnom postúpení do druhého čítania ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Áno, súhlasím s pánom kolegom Sulíkom, že táto schôdza mala zmysel, a myslím si, že mala veľký zmysel. Robert Fico snáď prvýkrát ukázal slabosť.
SMER v tejto kauze SPP od samého začiatku ťahá za kratší koniec, od prvej fázy, keď minister hospodárstva prišiel vo februári na mimoriadny výbor národnej, á, hospodársky, kde hovoril o prvej myšlienke ovládnuť 100 % matku aj za cenu výmeny aktív. Nakoniec sa ten obchod zorganizoval ináč. Ale to, že od samého začiatku ťahá SMER a Robert Fico za kratší koniec, je ukážkou toho, akým spôsobom zareagovali na túto schôdzu.
Áno, súhlasím aj s tým, Richard, že bolo to veľmi zbabelé. Ten povel, aby vláda a poslanci ušli včera z Národnej rady, sa nedá, nedá ani inak nazvať. A potom aj tá agresia, aj to nočné rokovanie a nakoniec aj, aj celý priebeh tejto schôdze ukazuje, že táto schôdza mala zmysel, a preto sa chcem svojím spôsobom aj poďakovať všetkým kolegom, ktorí boli aktívni.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za faktickú poznámku, len, pán kolega, zdá sa mi, že sa nerozumieme. To SPP samozrejme súvisí so zadlženosťou, ale súvisí hlavne s dianím, čo sa deje dnes v Národnej rade, aj možno za múrmi tejto sály. A moja podľa vás obhajoba ani nebola obhajoba privatizácie, bola reakcia na vystúpenie pána premiéra, ktorý to všetko odsúdil. Ja som len vysvetlil stav veci, aký bol. A aj to, že tie zisky, o ktorých hovoríte, že dostali tí zahraniční investori, tak 51-percentný zisk išiel do štátnej kasy. A štát s týmito peniazmi môže naložiť, ako uzná za vhodné. Sú to príjmy štátu, ak chce robiť sociálnu politiku, môže. Ale na jednej strane veľmi farizejsky kritizujete príjmy tých privatizérov, ale nekritizujete príjmy toho štátu.
Zadlženosť 1998 - 2000. No, pán kolega, vtedy bol v koalícii aj váš predseda a tá vláda nastúpila po Mečiarovej vláde, takže to asi stačí na vysvetlenie. Ale o tom som ja nehovoril. Ja som hovoril o tom, že v roku 2006 odovzdávala druhá Dzurindova vláda a nastupovala prvá Ficova vláda so zadlženosťou 28 percent. To znamená áno, z toho vysokého zadlženia, ktoré vzniklo po Mečiarovej, ktoré bolo treba naprávať, to, čo narobila Mečiarova vláda, tak v rámci Dzurindovej vlády zrealizovaním reforiem, naštartovaním ekonomického rastu sa ešte aj znižoval deficit a zadlženosť tejto krajiny. Bohužiaľ, následné roky išli opačným trendom a dnes sme opäť v problémoch nad 50 percent.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Tak pozvoľna nadviažem na môjho predrečníka Mira Beblavého, rovnako ako on som nechcel vystúpiť a rovnako ako on bol som aj ja prinútený rokovaním ostatných dvoch dní v Národnej rade, aby som povedal pár slov.
Súhlasím aj s ním v tom, že prvá, respektíve prvá Ficova vláda nevyužila obrovskú možnosť znížiť zadlženosť krajiny a deficit v časoch, ktoré zdedila po Dzurindovej, druhej Dzurindovej vláde, keď prebrala krajinu jednak s plnou špajzou a jednak s obrovským ekonomickým rastom, ale hlavne s celkovou zadlženosťou okolo 28 %, čo môžme povedať z pohľadu ekonomického, pohodovou 28-percentnou zadlženosťou.
Prakticky za tri roky táto prvá Ficova vláda nás dostala na kritickú úroveň zadlženia a dnes má problém. Vyplýva to aj zo správy, ktorú preberáme dnes od rána o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti. A prakticky na každej schôdzi Národnej rady počúvame stále ten istý problém, že je to zapríčinené prednostne externými podmienkami.
Už tu viacerí predrečníci hovorili o tom, aké rezervy sú v našom hospodárení za Ficových vlád. Kolega Sulík tu vymenoval niekoľko desiatok alebo desiatky predražených tendrov podpory vybratých subjektov. Či to už robí vláda cez investičné stimuly priamo alebo nepriamo, napríklad cez energetiku, tak ako sme toho svedkami na rokovaní na tejto schôdzi, či už v zákone o obnoviteľných zdrojov, alebo posledné, posledný deň pri odvolávaní premiéra a vlády Slovenskej republiky, pretože od včera prebieha ďalšia diskusia a ďalšia rozprava o odvolávaní premiéra a tým aj celej vlády. A hovorím to preto, lebo dôvodom, pre ktorý bola zvolaná táto mimoriadna schôdza, je, že rozhodnutím z minulého týždňa vláda mierou vrchovatou môže spôsobiť ďalšie zadlžovanie Slovenskej republiky. To rokovanie bolo otvorené, chvíľku bežalo normálnym štandardným spôsobom, no neskôr bez prítomnosti premiéra, ktorý zbabelo zavelil, a celá vláda aj so všetkými poslancami SMER-u odišla z pléna. Nie prvýkrát sa odvolával premiér tejto krajiny, alebo premiérka, ale prvýkrát premiér neudržal možno nervy, možno stabilitu a z rozpravy zbabelo ušiel. Dokonca nepočkal ani na faktické poznámky na jeho prejav. SMER a premiér tejto vlády vie, že ťahá za kratší koniec. Nečudujem sa, pretože tak nevýhodný obchod pre štát a jeho občanov a tak výhodný pre finančných špekulantov je neobhájiteľný.
Sám minister hospodárstva sa vyjadril ešte deň pred schválením vo vláde veľmi vyhýbavo a nejasne. A predtým to verejne niekoľkokrát odmietol. Som presvedčený, že tento obchod bol dohodnutý už pri vstupe nového akcionára do SPP v čase, keď sa vláda vzdala predkupného práva na kúpu SPP. Na začiatku roka, na mimoriadnom výbore, na mimoriadnom hospodárskom výbore totiž pán minister hospodárstva hovoril o tom, že kvôli získaniu stopercentného podielu v matke je štát ochotný a uvažuje sa o tom, že by boli vymenené aktíva matky a dcér SPP. Dokonca
za aktíva matky sa mali započítať aj zákazníci v sume 300 až 400 eur. Zákazníci, ktorých dnes máte, zajtra nie. Rozhodnutie o tejto transakcii malo prísť do konca prvého kvartálu. Nepadlo a zdalo sa, že snáď takto nevýhodná myšlienka pre štát sa nakoniec neuskutoční. Keď som priebežne čítal alebo počul vyjadrenia pána ministra hospodárstva, tak sa priznám, že aj ja som si naivne myslel, že zdravý rozum vyhrá. Nevyhral. Vyhrali tí, ktorí majú takú silu, že vedia ohnúť aj samotného premiéra.
Nový akcionár SPP so súhlasom vlády sa zbavil strát starých, ale aj strát budúcich. Občania prišli o cca 500 až 600 mil. eur na nasledujúcich 15 rokov, ktorú by títo finanční špekulanti, nový akcionár SPP, znášali. Ozaj je to snom každého podnikateľa, ako tu už povedal jeden z mojich predrečníkov, ponechať si ziskové časti firmy a zbaviť sa stratových častí firmy. V normálnom podnikaní sa za takýto obchod platí, aby som sa mohol zbaviť stratových záležitostí. No ale, čuduj sa svete, v našom štáte, respektíve zástupcovia štátu, naša vláda nieže by sa dala za to vyplatiť, ona ešte za to platí. Jedno je isté, vláda Roberta Fica vôbec nevracia, ako to on hovorí, SPP do stavu pred privatizáciou. Robí niečo úplne iné. Novým majiteľom, ktorým umožnila vstup do plynární po odchode renomovaných energetických firiem, žehlí do budúcnosti cestu k vyšším ziskom. Štátu vešia na krk firmu, ktorá je pre nich nezaujímavá, pretože pôsobí na regulovanom trhu, kde by mali byť výnosy prísne strážené nezávislým Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Pán premiér Fico berie stratu od finančných skupín na vrub štátu dobrovoľne. Inými slovami, zbavuje sa, zbavuje ich problematického biznisu a ešte im pripláca vysokú prémiu.
Keď sa vrátim k očakávaným protiargumentom pána premiéra, že iba napráva dedičstvo predchádzajúcich vlád, uvediem hneď aj protiodpoveď. Som presvedčený, že vstup zahraničných investorov do energetických firiem, do železiarní v Košiciach, či do bánk, zachránil tieto inštitúcie pred deštrukciou. Po vojne je každý generál a oháňať sa dnešnými číslami, že podiely v týchto inštitúciách sa mohli predať drahšie, je zavádzajúce, lebo pomery v nich sa zmenili. Práve vďaka privatizácii sa vyčistili a nastolili sa v nich nové pravidlá, zefektívnilo sa hospodárenie. SPP po privatizácii v roku 2002 viac ako zdvojnásobil zisky. Slovenské elektrárne po privatizácii v roku 2006 ich takmer zdesaťnásobili. Pán premiér sa oháňal tými číslami, že to boli zisky privatizérov. Áno, ale v trošku väčšom pomere to boli zisky aj tohto štátu, ktoré aj vyrovnávajú deficit štátu v rámci celého hospodárenia. Je to smutné konštatovanie, no práve vďaka príchodu zahraničných manažérov prestali v týchto inštitúciách kradnúť nominanti vlád alebo domáci privatizéri, tunelári. Spomeňme si, ako položili manažéri reprezentujúci Mečiarovu tzv. domácu kapitálotvornú vrstvu na kolená VSŽ, Investičnú a rozvojovú banku a v akých dlhoch sa topili po privatizácii Slovenské elektrárne a ako dnes po svete blúdia Duckého zmenky z SPP. Nechcem, aby sme sa inými dverami vrátili do tohto smutného obdobia, a odmietam všetky pokusy o tunelovanie štátneho majetku, nech by boli ukryté za akékoľvek ľúbivé slová.
Nečudujem sa, že toto je veľmi ťažké vyvrátiť. Preto tá zbabelosť, preto útek, preto nočné rokovanie, preto fyzická agresia, preto tlačovka predsedu Národnej rady, odpútavanie od podstatného. Tých 500 mil. eur za 15 rokov mohlo byť príjmom štátu. Mohlo sa využiť na zníženie deficitu, alebo sa mohli využiť na zvýšenie platov sestričiek, ktoré štát nevie zabezpečiť, alebo platy učiteľov, alebo mohla to byť podpora obnoviteľných zdrojov energie, v tomto prípade biometánu, ktorý je plne nahraditeľný, ktorý plne vie nahradiť zemný plyn.
Na tejto schôdzi a na začiatku roka sme preberali novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Jeden problém za druhým, jedna podpora vybratých subjektov za druhou. Keď hovorím o možnej podpore obnoviteľných zdrojov, tak chcem povedať, že potenciál nevyužitej pôdy na Slovensku je taký, že keby bol využitý teoreticky na 100 %, tak vie pokryť zhruba výrobu cez 4 mld. kubických metrov plynu. Celý náš dovoz je do 5,5 mld. A bola by práca pre našich ľudí, hlavne na vidieku a bol by dopyt po zelenej hmote, ktorá dnes hnije na pôde. Užívatelia pôdy by mali podstatne lepšiu ekonomiku. A ešte ak by sme do toho zakomponovali aktivačné práce, o ktorých nedávno tu hovoril pán minister, že nemá dostatok možností na využitie aktivačných prác, nemáme kapacity na to, náš vidiek by mohol vyzerať úplne ináč. Naša ekonomika by mohla vyzerať úplne ináč. Aj naša zadlženosť by mohla vyzerať úplne ináč. Ale najviac by sa urobilo pre energetickú sebestačnosť a bezpečnosť Slovenska a politici by nemohli robiť také podvody, akých sme svedkami dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, myslím, že si analyticky veľmi presne a správne pomenoval všetky faktory, ktoré negatívne vplývajú, a pomenoval si aj veci a vplyvy, ktoré by mohli zadlženosti pomôcť. A mal si pravdu aj v tom, že dnešná vláda prakticky padla do vlastnej pasce. Totiž prvá Ficova vláda, okrem toho, že preberala krajinu s plnou špajzou, preberala krajinu aj so zadlženosťou okolo 28 percent. Prakticky za pár rokov Slovensko prvá Ficova vláda dostala na kritickú hodnotu zadlženia. Predražené tendre, podpora vybratým subjektom, či už priamo cez investičné stimuly, alebo nepriamo napríklad pri podpore v energetike, tak to bolo v čase prvej Ficovej vlády a tak to pokračuje aj dnes.
Správne si povedal, že sme svedkami, ako v priamom prenose v súčasnej dobe štát podporuje súkromné firmy pri prebratí vzniknutých strát v SPP a preberá stratovú firmu, ktorá bude ďalšie straty tvoriť, a tieto budú spôsobovať zvýšenú zadlženosť Slovenska. Alarmujúce je, že táto vláda zhoršila podnikateľské prostredie a nerobí žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by mohli trend zadlžovania otočiť. Je preto takmer isté, že zvyšovaním zadlženosti sa budeme baviť v tejto snemovni každý rok pri predkladanej správe.

Ďakujem pekne. Pán minister, zo straty SPP alebo za stratu SPP ste zobrali zodpovedným predsedu ÚRSO. Niekde som čítal, že ste sa nechali počuť, teda v písomnej forme som to čítal, že ste sa vyjadrili, že stratu SPP môže vyrovnať len zvýšenie cien pre domácnosti o 30 %.
Na otázku kolegu poslanca na výbore, že či ako podnikateľ by ste túto transakciu zobrali, na výbore ste povedali, že za určitých okolností áno, ak dobre spomínam, a budem parafrázovať, povedali ste: "...lebo sú rozdiskutované rôzne veci, ktoré sú na dobrej ceste." Tie dobré veci, tie rozdiskutované veci, ak si dobre spomínam, bola cena plynu, vyjednávanie, cena plynu s Gazpromom, zásobníky, zbytkový plyn a rokovanie s dcérami o možnom, o jednaní o možnom vyrovnaní straty s SPP. To bolo na výbore minulý, minulý utorok.
Mám teda otázku, čo sa stalo a na základe čoho rozhodla vláda medzi utorkom a stredou, keď na vládu bol ten, bol bod programu nazvaný ako informácia. Vy ste nám absolútne ani len nenaznačili, žeby v dohľadnej dobe mohla vláda rozhodnúť, len sa bude ešte diskutovať o tom, preto aj tie reakcie pre novinárov boli také, také len konštatačné, dokonca ja som sa nechal, teda som povedal novinárom, že vlastne sme sa nič ani nedozvedeli od apríla alebo marca, kedy sme mali predtým ešte mimoriadny výbor. Ja celkom teda nerozumiem, či máte už vyjednané tie niektoré veci, a pravdepodobne aj preto to bol utajený materiál a vyrábal sa až vlastne po, potom, ako vláda to schválila, pretože toto jednoducho nejde dokopy a, pán minister, pri všetkej úcte, ja si vás aj vážim, viem, že robíte, čo len možno, čo môžete (povedané so smiechom), ale, ale takto sa predsa nejedná. Ďakujem.