Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.2.2014 o 10:06 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 28.3.2014 9:40 - 9:42 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 889. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 889 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2014 10:20 - 10:32 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nadviazal na kolegu Přidala, ktorý veľmi podrobne vysvetlil dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme podali novelu zákona o energetike, pretože dlho sa o tom diskutovalo. Bolo niekoľko konferencií, niekoľko fór, kde sa diskutovalo na túto tému, po prijatí vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v minulom roku 11. júla, ktorou sa ustanovuje nová cenová regulácia v elektroenergetike, okrem zavedenia spomenutého G-komponentu, teda poplatku pre pripojenie do sústavy. Táto vyhláška obsahuje aj iné záležitosti, ktoré vplývajú negatívne na náš energetický trh. Ale keďže G-komponent alebo poplatok, ktorý majú výsostne platiť len výrobcovia elektrickej energie, veľmi negatívne bude pôsobiť aj do budúcna, tak nás to viedlo k tomu, aby sme predložili návrh novely, v ktorom dávame zákonný rámec tomuto poplatku. To je jedna vec. A druhá vec je, samozrejme, aj to, čo hovoril kolega Přidal. Súbežne dávame podanie na Ústavný súd, či ÚRSO mal právo vyhláškou stanoviť nový poplatok bez prijatia zákona.
G-komponent nie je neobvyklý nástroj. Je to nástroj, ktorý sa používa v niektorých európskych krajinách. Problém je, akým spôsobom sa tento nástroj využíva, to znamená, či je súčasťou G-komponentu platba výrobcu alebo iných ďalších účastníkov trhu s energetikou. Ale to, akým spôsobom bol nastavený na Slovensku, je zlé. Hovoril o tom kolega Přidal, poviem niektoré moje postrehy. Úvodom musím povedať, že budú ho platiť len výrobcovia, výrobcovia, ktorí nie sú regulovaní, ktorí sa pohybujú na liberalizovanom trhu a prakticky celý tento poplatok musia zaplatiť zo svojho zisku.
To, že je stanovené, že poplatok sa bude platiť na inštalovaný výkon, spôsobuje, že prakticky asi ani neexistuje rovnaký tento poplatok u dvoch výrobcov. To znamená, že u každého výrobcu je iný. Tie výrobne alebo tí výrobcovia elektrickej energie, ktorí ju vyrábajú kontinuálne, samozrejme, ho majú nižší. Tí, ktorí ju vyrábajú menej kontinuálne, tak ho majú vyšší. A pohybuje sa od 50 centov po cca 20 eur za MWh. Bohužiaľ, najviac na to doplácajú práve tí, ktorých by mala energetická politika, tým pádom je tam zahrnutý aj ÚRSO, svojím spôsobom podporovať. A paradox, ktorý tu bol spomenutý, je, že tie výrobne, ktoré sú najviac dotované, platia najvyšší poplatok. Na jednej strane sú dotované a na druhej strane im ÚRSO udelí najväčší poplatok.
Ako je u nás nastavený G-komponent, tak vytvára, ako tu bolo spomenuté, nejaké disproporcie diskriminácie alebo nerovnosti na viacerých úrovniach. Ja spomeniem tri tie úrovne.
Tá jedna úroveň je medzinárodná. Vzhľadom na to, že nie je stanovený G-komponent v okolitých krajinách našich susedov, ale len v Rakúsku na určité malé výrobne, k tomu sa ešte vrátim, naši výrobcovia sú diskriminovaní na voľnom energetickom trhu voči výrobcom za našimi hranicami. Je preto aj záujem Európskej komisie, akým spôsobom sa bude zavádzať G-komponent na Slovensku.
A len jedna poznámočka k tomuto. Ak sa pán Borchardt informoval u pána Holjenčíka, akým spôsobom to bude zavádzané vo vyhláške, chcem len povedať, že podľa nariadenia Komisie Európskej únie č. 838 z roku 2012 v odseku 10, citujem, rôzna výška poplatkov, ktoré platia výrobcovia elektrickej energie za prístup do prenosovej sústavy, by nemala oslabovať vnútorný trh. Táto diskriminácia, ktorá je na medzinárodnom poli z hľadiska našich výrobcov, si myslím, je ozaj veľmi nebezpečná do budúcna. Vzhľadom na to, čo aj kolega Přidal vravel, investori sa budú rozhodovať podľa podmienok, kde budú investovať do energetiky. A toto je jeden z hendikepov.
Tá druhá úroveň, aj to tu už bolo spomenuté, je otázka pripojenia tak, že jednoducho platí rádovo rovnaký výrobca, ktorý je pripojený do prenosovej sústavy, do distribučnej sústavy ten, čo je pripojený, platí možno desaťkrát väčší poplatok. To je absurdum. Ani neviem, ako ho nazvať. A, naviac, preto je to stanovené Európskou komisiou do prenosovej sústavy, lebo nikoho by asi nenapadlo v normálnom režime zaťažovať viac tých, ktorí sú pripojení do regionálnych sietí, práve, naopak, aj kolega spomenul nariadenia českého regulátora, ktorý práve, naopak, zvýhodňuje tých, ktorí sú prepojení do regionálnych sietí, pretože znižujú straty v sústave.
No a tá posledná diskriminácia alebo disproporcia je v tom, že sú svojím spôsobom diskriminovaní navzájom výrobcovia na Slovensku a teraz nielen v tom zmysle, ako im vyjde platba na základe inštalovaného výkonu, lebo aj sú určití výrobcovia, ktorí sú priamo vo vyhláške vyňatí z platby G-komponentu. Opäť si zacitujem z tej vyhlášky: „To neplatí pre výrobcu, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.“ A tu je tá veľká disproporcia, pretože v okolitých krajinách G-komponent je zavedený práve na jedine tie elektrárne, ktoré my vyjmeme z platby. To znamená malé vodné elektrárne do 5 MW. Na otázku, prečo sú nejakým spôsobom protežované tieto výroby elektrickej energie, pán Holjenčik na viacerých fórach odpovedal: „Sme sa tak rozhodli.“
Chcem povedať, že aj včera sme mali výjazdový výbor pre hospodárske záležitosti na ministerstve hospodárstva, kde veľmi, myslím, aj na vysokej odbornej úrovni, aj z hľadiska princípu veľmi slušne a, myslím, veľmi prospešne pre Slovensko do budúcna sa hovorilo o možných prepojeniach ropovodov z hľadiska bezpečnosti dodávok ropy na Slovensko. Aj tam som dal poznámku, ale prakticky všade, kde sa stretnem na úrovni nejakých ministerských úradníkov alebo ÚRSO, hovorím, že v energetickej politike by prioritne mala byť zabezpečená práve energetická bezpečnosť Slovenska. To neplatí len v rope, to by malo platiť aj v plyne, ale aj vo výrobe elektrickej energie. Diverzifikácia a bezpečnosť, tak to bolo hovorené aj včera. Nielen zavedením G-komponentu a nielen teda touto vyhláškou aj vláda Slovenskej republiky aj ÚRSO svojím spôsobom likviduje možnosť väčšej diverzifikácie výroby elektrickej energie na Slovensku, pretože diverzifikácia, to sú predovšetkým obnoviteľné zdroje alebo zefektívňovania niektorých výrob elektrickej energie a tepla.
Pán predseda vlády išiel minulý týždeň na samit Európskej únie ohľadom klimatického balíčka, kde predtým na nejakom fóre na Slovensku povedal stop obnoviteľným zdrojom energie. Podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády, v energetickej politike, bývalej, ale aj súčasnej, ktorá je v pripomienkovom konaní ešte stále na ministerstve hospodárstva, je taxatívne napísaná podpora aj obnoviteľných zdrojov energie.
Okrem toho, že máme záväzok voči Európskej únii, a okrem toho, že podpora obnoviteľných zdrojov energie podporuje diverzifikáciu a v budúcnosti stále väčšiu bezpečnosť energetickú Slovenskej republiky, hlavne niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie prinášajú prácu tam, kde ju inak ani nevieme dostať, na vidiek. A nielen dávajú prácu, ale aj zlepšujú ekonomiku majiteľov alebo užívateľov pôdy a, samozrejme, aj poľnohospodárov. Preto si myslím a som presvedčený, že takéto vyhlášky, akých sme boli svedkami alebo aká bola vydaná ÚRSO-m č. 221/2013 Z. z. z minulého roka, sú nie dobré pre slovenskú energetiku. A tak ako tu bola spomenutá Klondike podpora obnoviteľným zdrojom fotovoltaiky v rokoch 2009, 2010 a výsledky respektíve dopady žneme teraz, tak aj dopady tejto vyhlášky budeme žať neskôr. Je preto podanie na Ústavný súd, preto novela zákona.
A jedna veta ešte. Podstata našej novely zákona je v tom, že keďže vieme, že vyhláška je na svete, zákon, vyhlášku môžeme zmeniť, ale ťažko by to bolo priechodné, navrhujeme, a, samozrejme, dávame do diskusie aj kolegom z vládnej strany SMER, ak to nedokážu podporiť, lebo je to opozičný návrh, aby sa zamysleli a možno prišli s nejakým iným svojím návrhom. Podstata našej novely je v tom, aby sme tie diskriminácie, o ktorých tu hovoril kolega Přidal a som tu hovoril ja, vyrovnali, aby teda ak je zavedený G-komponent, aby bol zavedený zákonom, a keď je zavedený, aby bol spravodlivo stanovený na množstvo vyrobenej elektrickej energie, nie na inštalovaný výkon, ktorý potom robí tie obrovské disproporcie, ktoré sú svojím spôsobom likvidačné pre tie zdroje energie, ktoré slovenská energetika dnes, ale hlavne v budúcnosti bude potrebovať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.3.2014 18:44 - 18:46 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolega, vážený pán predkladateľ, na druhú stranu (rečník ukazuje predkladateľovi miesto vyhradené pre predkladateľa), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 879.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. februára 2014 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu, prosím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2014 10:06 - 10:08 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Napriek tomu, že tu pán premiér nie je, budem sa na neho obracať. Možno, že je ešte niekde v útrobách Národnej rady.
Pán predseda vlády, začali ste ospravedlňujúco, že ste požiadali pána predsedu českej vlády o preloženie stretnutia. No prečo ste nepožiadali radšej skôr predsedu parlamentu, aby zvolal schôdzu na iný termín, ako keď máte dôležité stretnutia? Potom ste pokračovali obhajovaním vládnutia súčasnej vlády. No napriek tomu arogancia vládnutia tejto vlády sa prejavuje takmer na každom kroku. Stačí si len pozrieť to, čo sa deje v Národnej rade. Tá ignorancia pri hodine otázok, pri interpeláciách, pri nočných rokovaniach. Koniec koncov aj dnešná reakcia, respektíve dnešné organizovanie schôdze. Viem, že to máte, pán premiér, ťažké, lebo potrebujete zvládnuť precedens vládnutia jednej strany. Preto možno tie apely na to, že sa chcete dohodnúť. Bohužiaľ, v praxi je to úplne inak. A to nielen výsledky vášho vládnutia v rámci povedzme merateľných čísel, v rámci ekonomiky a nezamestnanosti, ale ide skôr o frustráciu ľudí. Tá frustrácia sa neustále zväčšuje, ľudia sú stále nepokojnejší. A to je výsledok vášho vládnutia. Možno preto aj útek z premiérskeho kresla?
Pán predseda, dnes ste mali obrovskú šancu vysvetliť emisiu z vášho uhla pohľadu. Už ste sa mnohokrát v médiách vyjadrili aj vtedy, aj ostatné týždne, keď kauza začínala naberať na obrátkach, ale pri odhaľovaní nových a nových skutočností to, čo ste nahovorili, by ste dnes nemali šancu obhájiť. Je mi to veľmi ľúto. A možno preto ste sa k emisiám k dôvodu zvolania dnešnej schôdze vlastne ani nevyjadrili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.2.2014 11:13 - 11:13 hod.

Jozef Mikuš
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, dávam procedurálny návrh, aby predchádzajúce hlasovanie bolo zmätočné, pretože ja som bol prihlásený písomne k interpeláciám, nevyjadril som sa k vyjadreniu pána ministra Počiatka. Vy ste dali o tom hlasovať, myslím si, že ste porušili rokovací poriadok a preto by ste to mali vyhlásiť za zmätočné. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2014 17:56 - 18:03 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi krátko zareagovať na predkladanú novelu zákona, ktorú predkladá kolega Ivan Štefanec. Myslím si, že táto novela nikdy nemala uzrieť svetlo sveta, pretože napráva iný zákon, ktorý nemal uzrieť svetlo sveta. Hlavne v ostatnom období, dnes, v minulých rokoch, keď zápasíme s vysokou mierou nezamestnanosti, so zamestnanosťou, s regionálnymi rozdielmi, tak vláda, bohužiaľ, zavádza do sveta zákony, ktoré tento stav nie že zlepšujú, ale ho zhoršujú. Zhoršujú podnikateľské prostredie. A tento návrh zákona, ktorý rieši zavádzanie daňových licencií, napráva jeden zo zákonov, ktorý podnikateľské prostredie zhoršuje. Bohužiaľ, daňové licencie najviac dopadnú práve na tých, ktorí sú z hľadiska ekonomiky najpružnejší, čiže tí, ktorí sú z hľadiska ekonomiky tí najmenej alebo tí, ktorí sú ťahúňmi a vedia najlepšie reagovať na povedzme také javy, ako je hospodárska kríza a sú aj relatívne najpočetnejší a zamestnávajú ľudí tam, kde je zamestnanosť najťažšia. To znamená aj v regiónoch. Pretože daňové licencie sa najviac týkajú malých, tých najmenších firiem.
V princípe, keď štát robí nejaké negatívne opatrenie, snaží sa, mal by sa snažiť to vykompenzovať v rámci podnikateľského prostredia iným, napríklad keď zvyšuje daňové zaťaženie, tak podnikateľský stav očakáva, že sa povedzme zníži byrokratické zaťaženie alebo administratívne zaťaženie. V tomto prípade ide o kompenzáciu skôr opačnú, to znamená, zníženie dane z príjmov bolo kompenzované zavedením daňových licencií, ale tá kompenzácia je relatívne nespravodlivá, pretože dotýka sa len jedných alebo tých veľkých a v oveľa menšej miere, respektíve vôbec alebo s negatívnym znamienkom sa dotýka tých menších.
Dnes Národná rada Slovenskej republiky odmietla rokovať na mimoriadnej schôdzi o kauze emisie. Emisie sú kauza, hlavne jej vyšetrovanie a informácie o vyšetrovaní sú kauza, ktorá demotivuje ľudí podnikať, slušne podnikať v tejto krajine, dokonca ich motivuje sa vysťahovať aj z iných podmienok alebo z, áno, z iných podmienok pracovať do zahraničia. Päťdesiat miliónov eur mohlo byť použitých na iné účely, ako bolo, napríklad mohlo vykryť takmer 50 % toho, čo vláda očakáva zo zavedenia daňových licencií u malých podnikateľov.
Čo robíme preto, aby sa zvýšila zamestnanosť? Aby sa ľuďom, hlavne teda na vidieku alebo tam, kde sú ťažšie podmienky, aby vznikali nové pracovné miesta? Veľa sme tu hovorili o daňových odvodových zákonoch, o pracovnom práve, o zákonoch, ktoré súvisia s vymožiteľnosťou práva, ale sú tu aj iné zákony, ktoré svojím spôsobom inakšie, ale v konečnej fáze prehlbujú regionálne rozdiely a zabraňujú vzniku nových pracovných miest povedzme v ťažko skúšaných regiónoch, napríklad investičné stimuly, alebo zákon o významných investíciách. To spôsobuje, tento komplex týchto zákonov ten pohľad na celú hospodársku politiku a ekonomiku, že nezamestnanosť nám stále stúpa a nové pracovné miesta akosi nevznikajú.
Ako má vlastne také pracovné miesto vzniknúť? Všade nemôže ísť diaľnica. Všade nebudú priemyselné parky, všade nepríde zahraničný investor, všade sa nebudú stavať veľké štátne investície, ktoré sú síce finančne veľmi náročné, ale z hľadiska zamestnanosti sú zanedbateľné. Len zlepšovaním podnikateľského prostredia, len nie prijímaním takých zákonov, ako je napríklad zavedenie daňových licencií.
Regionálne rozdiely sa prehlbujú aj z iných dôvodov, pretože, z iných dôvodov, ako som spomínal, pretože napríklad agrosektor je motivovaný na plochu a nie na výnosy z pôdy, obnoviteľné zdroje energetiky z poľnohospodárskej pôdy alebo z drevnej hmoty sú prakticky zlikvidované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vládou Slovenskej republiky. Tak ako teda budeme riešiť zamestnanosť na Slovensku? Ja prakticky nerozumiem, prečo toto vláda robí. Prečo nemá záujem, aby bolo viac zamestnaneckých miest, prečo nechce, aby bolo viacej práce? A ešte k tomu hovorí, že zlepšuje to podnikateľské, že chce znížiť daňové zaťaženie, keď je to opak.
Vychádza mi z toho niekoľko pohľadov. Ten jeden taký najprimitívnejší by mohol byť, že vláda nevie, čo robí. To nie som si celkom istý. Môže to byť aj z toho dôvodu, že jednoducho naháňa len jedného zajaca, to znamená deficit, a nevie to inak ako ďalším zaťažovaním tých, ktorí peniaze vyrábajú, to znamená podnikateľov. Alebo, pred niekoľkými desaťročiami by to bolo pre mňa asi možno najpravdepodobnejšie, že jednoducho chce postupne likvidovať podnikateľský sektor, aby tu bol jeden veľmi silný jediný rozhodujúci štát. Neviem. Možno je vysvetlenie ešte niekde inde a možno je to aj mix toho všetkého, čo som povedal, alebo z toho, čo možno ešte existuje.
Myslím si, že tak ako som začal, že zákon o zavedení daňových licencií nikdy nemal uzrieť svetlo sveta, a preto veľmi rád podporím kolegu Štefanca v jeho úsilí a podporím tento návrh zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

31.1.2014 9:40 - 9:55 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Súhlasím s kolegyňou Žitňanskou, že nastáva tu akýsi nesúlad alebo nekomunikácia medzi jednotlivými ministerstvami, ale nielen medzi ministerstvami, ale snáď aj medzi vládou a poslancami Národnej rady, pretože ozaj v tomto návrhu zákona vidno niekoľko vstupov do, alebo niekoľko zdrojov, ktoré zasahovali do vytvárania zákona v súvislosti s tým, že ich je súčasne viacero v Národnej rade.
To isté hovoril kolega Přidal, ktorý nepriamou novelou, veľmi pekne ukázal, ako nepriamou novelou sa ide v tomto zákone zlúčiť Štátna obchodná inšpekcia, Štátna energetická inšpekcia a toto by malo snáď ministra hospodárstva zaujímať prioritne. Pretože prečo sa toto asi tak deje, prečo tie rôzne prístupy? Myslím si, že potreba riešiť spotrebiteľské úvery vznikla z iniciatívy alebo z diskusie, ktorá tu prebieha ostatné obdobie v Národnej rade, a to druhé zlučovanie tých dvoch inštitúcií vzišlo pravdepodobne z príkazu pána ministra financií znižovať verejné financie. V zlučovaní tých inštitúcií si myslím, že je veľmi dôležité to, že sa zlučujú dve, čo sa týka počtu, nerovnomerné inštitúcie, pretože ŠEI-ka má zhruba 37 ľudí a ŠOI-ka má niekoľko stovák, a dnes vôbec nemáme potuchu ani náznak toho, ako bude vyzerať ten zlúčený úrad. V tejto súvislosti som na ostatnom výbore oslovil aj kolegov poslancov zo SMER-u pána Kondróta a Kolesíka, aby sa venovali tomuto prípadu, a tak isto som sa aj opýtal pána Kešiara, kandidáta v tom čase na zlúčené úrady telekomunikačný a poštový, ako si predstavuje ten zlúčený úrad, tam vysvetlil, že akým spôsobom. Neviem, či nové vedenie toho zlúčeného úradu bude mať takýto prístup, ale v každom prípade by sa tomu bolo treba venovať skôr.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2014 16:35 - 16:37 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegovi Frešovi za vystúpenie a chcem nadviazať v tom zmysle na jeho vystúpenie, že práve ombudsman je to miesto, akási posledná inštancia, kde sa ľudia, inštitúcie môžu sťažovať vo svojich podnetoch proti porušeniu ľudských práv. Ak ombudsmanke príde takýto podnet, ona je povinná konať. Jej prišli dva podnety v súvislosti so spomenutým zákrokom polície.
A k tomu politikárčeniu alebo politike, o ktorej hovoril môj predrečník, si dovolím zacitovať dva citáty pani Dubovcovej.
Ten prvý citát: "Nerozumiem, prečo by štát, keď už viackrát čelil takýmto podozreniam, nemá mať najlepší záujem na tom, aby odstránil pochybnosti."
A druhý citát: "Nenavrhovala som žiadne stínanie hláv, nehovorila som, ako kto je a kto nie je zodpovedný, ja som iba žiadala, aby štát prijal také opatrenia, aby podobné akcie sa vykonávali tak, aby bol o nich kamerový záznam."
Takže o akom, o akej politike a politikárčení hovoríme?
Myslím si, že práve vláda prejavila tú aroganciu, keď nechcela hovoriť o tých záveroch, ktoré pani ombudsmanka vo svojich vystúpeniach a vo svojej správe dala. Prečo nemohla hovoriť na vláde a diskutovať? Je to trošku iný príklad, o ktorom hovorí pán kolega Martvoň. Myslím si, že vláda sa zachovala veľmi necitlivo a veľmi neslušne jednak k osobe aj vzhľadom k tomu, že je to žena, ale hlavne k úradu. V tom podporujem to, čo hovoril môj predrečník kolega Frešo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.12.2013 11:21 - 11:39 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda ÚRSO, pán spravodajca, pokračujeme po mesiaci a niečo snáď v rozprave k výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.
Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.
My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.
Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.
Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.
Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.
Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.
Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.
Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.
Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.
Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.
Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.
Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.
O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.
Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.
Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.12.2013 10:29 - 10:31 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za faktické. Skúsim odpovedať po rade.
Pán kolega Daniš, to svetielko znižovania deficitu vidím v udržateľnosti verejných financií. Štát svojimi investíciami nikdy nezabezpečí už, chvalabohu, v parlamentnej demokracii ani v diktatúre udržateľnosť financií. Samozrejme, cesty a všetky tie veci, ktoré ste spomínali, tie investície sú pozitívne, lebo treba vyčerpať eurofondy. Doprava má veľmi dobré možnosti na čerpanie eurofondov, ale ak ste dobre počúvali a ak si pozriete rozpočet, tak som hovoril, že má znížený rozpočet v kapitole o 8 %, pri letiskách je to na 10 %. To spôsobuje, samozrejme, zníženie deficitu jednorazovo. O tom sa tu aj hovorí často. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, áno, týmito jednorazovými krokmi my môžeme znížiť ten deficit. Ale trvalo udržateľné zdravé verejné financie to nezabezpečí. A tu som hovoril o tom svetielku. Štátny rozpočet je natoľko málo flexibilný pri súčasnom stave, ak sa neurobia reformy, že vlastne nebude možnosť znížiť ani len ten deficit, ktorý je teraz na nule, nehovoriac o tom, čo bude ďalej.
A, pán kolega Duchoň, samozrejme, môžeme hovoriť o tom a dívať sa na to z rôznych uhlov pohľadu, ale dôležitý je fakt, vláda v roku 2002 preberala štát 8 % deficit, odovzdávala 2006 ho 3 % a celkové zadlženie bolo 27 %. Prišla nová vláda, preberala štát pod 3 % deficitu, odovzdávala ho štátu o štyri roky 8 % so zadlženosťou celkovou 47 %. To sú fakty, všetko ostatné je len uhol pohľadu.
Skryt prepis