Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci, vždy, keď sa na tejto pôde objaví téma obchodného práva, ja spozorniem, pretože ide o moju srdcovú tému, a zároveň ide o reguláciu spoločenských vzťahov, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo a ekonomiku tejto krajiny. Vo svojom vystúpení sa dotknem hlavne povinnosti reálne splatiť vklady spoločníkov alebo teda vkladateľov a zakladateľov do spoločnosti, aj keď teda novela sa týka aj iných častí, a to je precizovanie rozdelenia alebo teda súhlasu daňového úradu s rozdelením obchodného podielu.
Tu sa na chvíľku zastavím. Možno taký pojem pre ministerstvo, stále sa nerieši vec, kedy je možné toto ustanovenie obísť, napríklad cez zvýšenie základného imania a pristúpenie spoločníka. Čiže stále je možné, možno vlastne spraviť ten prevod obchodného podielu bez súhlasu. Ale o tom som nechcel.
Ako ste, pán minister, povedali, zmysel zákonodarcu pri tejto novele hlavne vychádzal z aplikačnej praxe, vychádzal z akčného plánu proti podvodom a tiež implementácie smernice, implementácie smerníc niekoľkých. Ja som si, ja som sa pokúšal naštudovať tieto veci, ktoré ste hovorili. Najmä nenašiel som žiadny reálny dôvod alebo skutočný dôvod, prečo chcete, aby boli, aby sa reálne vkladali peniaze do spoločnosti, keď toto je, v podstate ide o zmenu, ktorá tu je asi od počiatku Obchodného zákonníka, kedy nebolo potrebné reálne vkladať tieto peniaze. Odkazovali ste ešte na smernicu, ktorá sa ale týka akciových spoločností. Tak neviem, či prišlo k omylu, ja si myslím teda, že nie, lebo ste človek z praxe, ale tu si len dovoľujem povedať, že ide aj o spoločnosti s ručením obmedzeným, kedy je povinnosť reálne splatiť tých 5 tisíc euro.
Predpokladám, že ste chceli riešiť hlavne vymožiteľnosť práva a zodpovednosť, prípadne, ak mi teda, možno mi to ostane utajené, zvýšenie alebo nárast počtu živnostníkov. Pretože po tomto kroku, pretože po tomto kroku príde hlavne k tomu, že sa obmedzí prístup k podnikaniu a k zakladaniu takýchto spoločností. Teda aspoň pre tých, ktorí nebudú vedieť nájsť cestičky, ako na to. Tu mi nedá povedať, že neviem prečo nehľadáme skôr cesty, ako uľahčiť podnikateľom ich podnikanie, ale dávame im takéto aj byrokratické prekážky.
Prečo byrokratické? Povinnosť reálne zložiť 5 000 euro bude opäť veľmi ľahko obíditeľná, pretože podľa znenia, ktoré je predložené v prvom čítaní, s týmito peniazmi nemôžte, až na výnimky, disponovať až do vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti môžte tieto peniaze pokojne vybrať a robiť si s nimi v podstate, čo chcete. Dokonca, ak sa nemýlim, sumu 5 000 euro nepokrýva ani zákon o obmedzení hotovostných platieb. Čiže môžeme pokojne s tými 5 000 nakladať tak ako doteraz. Možno mi poviete, že nie je ľahké získať 5 000 euro, to určite nie, ale ja už teraz si viem predstaviť, že tam, kde je dopyt, tam bude aj ponuka. To znamená, spoločnosti, ktoré poskytujú zakladanie eseročiek, budú poskytovať výhodné pôžičky, možno aj bezúročné, s výhodným zabezpečením. Čiže tých 5 000 opäť bude veľmi ľahko získať a nič sa nezmení. Podľa môjho názoru nedôjde k žiadnej zmene, iba pre, tým slušným a čestným podnikateľom, ktorí nebudú vedieť ako na to, obmedzíte prístup k najbežnejšej forme alebo spôsobu podnikania, a to je spoločnosť s ručením obmedzeným.
A ja si preto myslím a som presvedčený, že v druhom čítaní príde ešte nejaký pozmeňujúci návrh, a vyslovujem obavu, že príde prísnejší, príde taký pozmeňovák, ktorý túto úpravu ešte sprísni. A myslím si, že po úpravách daňových zákonov, zvýšení daní z príjmu, zvýšení odvodového zaťaženia, toto bude ďalšia prekážka k tomu, aby naša ekonomika a hospodárstvo rástlo. Tlačíte ľudí do živnostenského podnikania, kedy sám dobre viete, že ide o podnikanie, kde podnikateľ ručí celým svojím majetkom na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ešte počas minulých rokov ste hovorili, alebo bolo povedané, že kľúčovým problémom pri vymožiteľnosti sú hlavne prieťahy. Dovoľte mi s týmto názorom nesúhlasiť a vysloviť, že myslím si, že kľúčovým problémom vymožiteľnosti nie sú ani tak prieťahy, ale skutočná, reálna vymožiteľnosť tých peňazí, ktorá spočíva hlavne v tom, že osoby, ktoré stoja za právnickými osobami, sú v podstate nezodpovedné.
Mrzí ma, že vymožiteľnosť práva riešime takým trošku nešťastným spôsobom a nepozrieme sa skôr do minulosti, kedy už tu, v tejto Národnej rade sa objavovali tendencie, myslím, že to boli poslanci z klubu SaS, prípadne ich odídenci, kedy hovorili o znížení základného imania alebo zrušení a čiastočnej zodpovednosti spoločníkov. Toto je podľa mňa moderná cesta, ako prinútiť podnikateľov platiť svoje záväzky a nevyhýbať sa zodpovednosti cez zakladanie a fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným.
Tu by som sa pridal tiež k tejto iniciatíve. A ak sa mi podarí, tak v najbližšej dobe do Národnej rady predložím novelu zákona, ktorá sa bude týkať predovšetkým zodpovednosti konateľov. Sám dobre viete, že zodpovednosť konateľov máme upravenú v Obchodnom zákonníku. Je tam upravená pomerne podrobne, ale podľa mojich vedomostí a, pán minister, prosím, opravte ma, ja nepoznám ani jedno jediné rozhodnutie na, právoplatné rozhodnutie, kedy by bol konateľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti náhradu škody. A toto je podľa mňa dosť nešťastné, kedy práve tá osoba, ktorá koná za spoločnosť a má potenciál ovplyvniť celý spoločenský vzťah a vymožiteľnosť práva, doteraz ešte, podľa mojich vedomostí, nebola zobraná na zodpovednosť.
V tejto časti alebo v tejto novele ja sa budem pokúšať čo teda najviac citlivo, aby to zapadlo do nášho právneho poriadku, zaviesť aj zodpovednosť spoločníkov s ručením obmedzeným. Ale do určitej miery, nie neobmedzenú, to znamená minimálne do výšky toho základného imania, ktoré bolo, teda to je, alebo ktoré je tých 5000, aby opäť tá vymožiteľnosť práva bola o niečo vyššia.
Pripomínam, že otázka zníženia základného imania bola riešená aj pred dvomi rokmi v Českej republike, kedy toto základné imanie bolo, myslím, že zrušené úplne, a stretáva sa to s pozitívnymi ohlasmi. Má to dobrý ohlas, dokonca aj v rebríčku doing business, ktorý je jedným zo, základným vlastne vodítkom zahraničných investorov, toto má dobrý ohlas, keďže výška základného imania posúva tú-ktorú krajinu v rebríčku doing business o niečo vyššie.
Keďže si myslím, že v tomto prvom čítaní je novela, ktorá aj keď možno na prvý pohľad nie zásadne, ale pre slušných podnikateľov obmedzuje podnikanie, ja si dovolím s týmto čítaním alebo s touto novelou v tomto prvom čítaní nesúhlasiť a určite ju nepodporím a o tomto budem presviedčať aj svojich kolegov.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda parlamentu zároveň vo svojom rozhodnutí č. 551 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Zámerom navrhovanej úpravy je najmä zohľadniť praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona o mediácii a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami zúčastnenými na mediácii.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 551.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja tento návrh vítam, aj keď musím povedať, že ja oceňujem ochranu rodiny a som za to, aby, aby rodina bola chránená zo zákona aj, aj z ústavy, aj si vážim vysokú hodnotu inštitútu manželstva. A mne sa hlavne páči, že vy, a to je moja hranica, pokiaľ som schopný a ochotný ísť, že riešite iba manželstvá, ktoré nemajú deti. Za túto hranicu by som za žiadnych okolností nešiel.
A hlavne preto si dovolím povedať ešte, že dve také legislatívne chyby alebo nedostatky, ktoré má ten návrh, a to je, že ak už riešite niečo takéto a zasahujete do, do, dá sa povedať jadra zákona o rodiny, riešte prosím aj čl. 1, kde sa hovorí, teda že spoločnosť chráni manželstvo, kde je vlastne vyjadrený základný účel, čiže treba meniť aj toto. A druhú vec, ak som správne porozumel z rozhovoru s predkladateľkou, tak chcete, aby bolo rozvoditeľné akékoľvek manželstvo, kde už nie sú deti. Tak prosím, v tom § 26 nehovorte o tom, že z ktorého manželstva nepochádzajú maloleté deti, pretože z každého manželstvá pochádzajú maloleté deti. Čiže to podľa mňa upravte, že v ktorom nie sú maloleté deti. Aj cez tieto nedostatky a aj cez to všetko, že si manželstvo ctím a považujem ho za veľmi dôležité pre spoločnosť, za tento návrh v tejto podobe, s vyjadrením tohto účelu zahlasujem za.

Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem. Vážená páni predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 530 z 31. mája tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý predniesol predkladateľ. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 530.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja teda ubezpečujem vás, že náš návrh nebol prejavom akejkoľvek naivity alebo čohokoľvek. Ja hovorím, teda snažíme sa byť čo najviac objektívni. Zvolili sme cestu takúto, je to jak s tým poloprázdnym a poloplným pohárom. Naša cesta je nerobiť niečo radikálne, ale rozbiť niečo, čo je možno prijateľné, čo sú aj zástupcovia SMER-u, tí, ktorí tu boli pri prvom čítaní, v minulosti vyjadrili, že to je dobrý úmysel, dobrý návrh, len detaily. Čiže ozaj, čiže my sme išli cestou, ktorá by mala byť priechodná a držali sme sa zaužívanej koncepcie.
Ešte jedna poznámka: na to, aby sme neriešili rozkrádačky, nestačí len sprivatizovať. Nestačí. Možno stačí iba úplne jednoduchšie, čo je úplne prirodzené a to je to, čo som hovoril, to je zodpovednosť za svoje konanie pri správe s verejnými financiami.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ja budem naozaj veľmi stručný. Veď väčšina vecí bola povedaná, povedal to Janko Mičovský, povedal o svojich úmysloch. Ja by som len možno povedal zopár slov k tomu, ako tento zákon vznikal a čo vlastne bolo mojím, mojím účelom a čo som chcel dosiahnuť ja.
Keď ma Janko oslovil s týmto návrhom, že aby sme niečo podobné vytvorili, tak som si veľmi pozorne vypočul jeho skúsenosti zo štátneho podniku a z toho, ako to tam funguje. Presne na týchto základoch sme sa niekoľko týždňov pokúšali spolu s naším právnym tímom postaviť zákon, ktorý by presne odzrkadľoval to, ako to v tejto republike funguje, ako to funguje hlavne v štátnom podniku Lesy. Išlo o naozaj preklopenie osobných skúseností a hlavne tých negatívnych do návrhu zákona, ktorým teda chceme zlepšiť podmienky fungovania štátneho podniku Lesy. Keď sme sa bavili o tých vzťahoch v rámci štátneho podniku, tak mne teda chýbalo, alebo bola tam z mojej strany požiadavka hlavná, aby tam bola zodpovednosť, Jankova, aby tam bola odbornosť. A podľa môjho názoru tieto dve veci, čo je odbornosť ľudí, ktorí spravujú verejné financie, a následná zodpovednosť za tieto verejné financie, sú kľúčové pri riadení nielen štátneho podniku, ale akéhokoľvek iného podniku. Preto sme sa naozaj rozhodli, že do koncepcie štátneho podniku Lesy alebo do štátneho podniku zapracujeme požiadavky na odbornosť, a to je presne tým výberovým konaním, kedy dozorná rada má, má, je tvorená z odborníkov, kde je dokonca odborník definovaný, čo to je, kto to je. Keď už teda budete, alebo keď už máme v dozornej rade, ktorá patrí k najsilnejším orgánom pri tomto štátnom podniku, tak treba to kľúčové a to je tá zodpovednosť, ktorú je treba, zodpovednosť za nakladanie s verejnými, verejnými prostriedkami. Okrem iného títo členovia majú zodpovednosť aj za, v rámci výkonu svojej pôsobnosti. Čiže oni sú povinní konať s odbornou starostlivosťou, tie mantinely, kedy oni, alebo ako môžu konať, sú nastavené pomerne, pomerne úzko. Čiže naším účelom bolo, aby fungovanie štátneho podniku a jeho efektivita bola čo najpružnejšia, najlepšia.
Ja teda len záverom, tým mojím účelom bolo, že aby osoby, ktoré riadia alebo disponujú verejnými zdrojmi, teda peniazmi nás všetkých, mali adekvátnu zodpovednosť dôležitosti týchto financií. Inými slovami, hmotnú zodpovednosť za nakladanie s týmito financiami. A to už naozaj končím a dúfam, že z dvoch minút budú štyri.

Ďakujem. Ja z toho, čo som zachytil teda také tie vecné, že prečo tu nie je v pracovnoprávnom vzťahu, ale je to ako keby konateľ. Odpoveď je veľmi jednoduchá, to je zodpovednosť. Dosah zodpovednosti zamestnanca alebo osoby v pracovnoprávnom vzťahu je pomerne iný a teda omnoho, omnoho užší ako rozsah zodpovednosti človeka, ktorý pracuje na mandátnu zmluvu. Spomenul si, že miešame kompetencie ako keby akciovej spoločnosti alebo dávame tam prvky súkrom... alebo obchodných spoločností do štátneho podniku, ak som správne pochopil. Presne o to išlo, pretože práve teda minimálne ja som presvedčený o tom, že súkromné podniky sú nastavené tak, že tie vzťahy sú vytvárané tiež nejakou históriou, tak aby bolo riadenie čo najefektívnejšie. Preto chceme tieto prvky prevziať do štátneho podniku, aby aj v tom štátnom podniku bolo riadenie efektívne. Trošku som neporozumel tomu, že prečo je negatívny jav zapojenie poradných orgánov. Predsa ide o poradný orgán, kde aj široká verejnosť, sú to isté prvky priamej demokracie, čo aj vy, teda ak sa nemýlim, sa pokúšate presadzovať, aby ľudia mohli participovať a dávať návrhy, stanoviská alebo čokoľvek iné, čím môžu prispieť. Dobre vieme obidvaja, že medzi ľuďmi sú šikovní ľudia, ktorí majú čo povedať, len nemajú možno ten drajv, aby sa presadili do politiky. Čiže chceme dať ľuďom zo záujmových združení alebo iných právnických osôb alebo aj bežným ľuďom možnosť vyjadriť sa k tomu, ako sa, ako sa riadi štátny podnik.

Výborne. Tak ja sa pokúsim na to nadviazať. No, minimálne ja nie som zástancom štátnych podnikov, by som povedal, že ja som proti štátnym podnikom. Ale je tu nastavená nejaká koncepcia, nejaké historické, historické zriadenie, ktoré tie štátne podniky vytvorilo a udržiavalo. Ja si nedokážem predstaviť, že by sa teraz tá koncepcia mávnutím čarovného prútika len tak zmenila. Že by, že by tu štátne podniky neexistovali. A toto ani nebolo naším úmyslom. My sme chceli ísť, chceli sme dať taký návrh, ktorý by bol, ktorý by prispôsobil súčasnú situáciu alebo by upravil súčasnú situáciu tak, aby, aby, aby bola lepšia. Ja si fakt nedokážem predstaviť, že by, že by prišlo k privatizácii Lesov. To, to fakt, proste neviem si to predstaviť. A vy ste teda, ak som správne pochopil, libertarián a zároveň ste povedali, že, implicitne v jednej vete, že ste za to, nech sa to rozdelí, nech sa to sprivatizuje medzi viacerých vlastníkov. Ale potom nerozumiem tomu, ako zabránite tomu, aby sa tie podniky potom zlúčili do jedného veľkého, keď teda vlastnícke právo by malo byť v zásade neobmedzené. Čiže tuto si možno trošku odporujete.
Spomenuli ste ešte kšeftovanie s funkciami. No. Opäť je tu ten istý princíp, aký tu je teraz. Aký, som hovoril, že máme tu koncepciu, do ktorej zasahujeme a ktorú chceme zmeniť. Opäť tu je nejaké menovanie, nejaké odvolávanie. Beriem, to riziko kšeftovania tam je. Ale je tu jeden obrovský rozdiel, ktorý, ktorý tu doteraz nebol, a to je zodpovednosť. Zodpovednosť tých ľudí za tie funkcie, ktoré vykonávajú. To tu doteraz nebolo. Ak toto bude, trúfam si povedať, že sa veci zmenia naozaj rapídne k lepšiemu.

Ďakujem. Pán Sulík, ste povedali, že pán Mičovský heroizuje štátne podniky. No, ja by som len, ja som to tam nezachytil z toho, čo hovoril. Ale minimálne ja ako predkladateľ si dovolím povedať, že určite ja neheroizujem... (Rečníkovi zlyhal mikrofón.)