Ďakujem. V prvom rade, ja sa teším tejto diskusii, že je tu a že vyzerá tu, že tu ešte bude a dúfam, že bude vecná tá diskusia a zabudneme na niektoré emócie. Ja sa pokúsim byť vo vecnej rovine celý čas a doplniť, čo som zabudol vo faktickej. Na to, čo sa pýtate, pani spravodajkyňa, existujú odpovede.
Ako dlho bude trvať ručenie? No presne tak dlho, ako trvá dnes ručenie za nesplatené vklady. Ten princíp sa nemení. Je to stále...
Ďakujem. V prvom rade, ja sa teším tejto diskusii, že je tu a že vyzerá tu, že tu ešte bude a dúfam, že bude vecná tá diskusia a zabudneme na niektoré emócie. Ja sa pokúsim byť vo vecnej rovine celý čas a doplniť, čo som zabudol vo faktickej. Na to, čo sa pýtate, pani spravodajkyňa, existujú odpovede.
Ako dlho bude trvať ručenie? No presne tak dlho, ako trvá dnes ručenie za nesplatené vklady. Ten princíp sa nemení. Je to stále akcesorický záväzok, resp. subsidiárny akcesorický tak dlho, ako trvá záväzok, hej? My nemeníme to, čo už je teraz platné, resp. ten princíp, na ktorom to je založené, my ho iba rozširujeme. Tie lehoty, ktoré sú teraz, budú platiť aj potom. Veď už dnes ručí spoločník do výšky svojho nesplateného vkladu. Tie isté princípy, čo sa týka dĺžky ručenia, ostávajú zachované. To sa nemení.
Treba ešte povedať, že prečo sme nezvolili cestu splatných záväzkov, ale cestu vzniku záväzku. Práve preto, lebo keď ten človek odtiaľ odíde, tá splatnosť môže nastať až po tom, ako odišiel. Ale ten záväzok vtedy, kedy vznikol, kedy tam ten človek bol, vtedy je ten moment pre nás dôležitý, aby sa nemohol toho záväzku zbaviť prevodom na bieleho koňa. To je práve, ale súhlasím. Je to na diskusiu, na diskusiu, či je to vznik záväzku alebo splatnosť záväzku. Ja stále som presvedčený o tom, že je dobrá cesta ísť cestou vzniku záväzku, nie splatnosti. So splatnosťou vieme hýbať.
Ďalej. Ako som povedal, tie princípy kapitálových spoločností sú nám samozrejmé a z toho, čo hovoríte vy, je zrejmé, že niekde to funguje aj inak, čo je dobré. A my máme takú možno jednoduchšiu úpravu, čo je chyba a sa nám to vypomstilo tým, že podľa mňa naozaj prevažná časť podnikateľov a prevažná časť podnikateľov trpí na to, akú máme právnu úpravu. To je chyba, ktorú musíme podľa mňa vyriešiť. Podľa mňa právna úprava má reagovať na spoločenskú situáciu a na obchodnú situáciu, na tovarovo výmenné vzťahy. O tomto to je. A naša právna úprava, podľa mňa, je nedostatočná, resp. podľa nás obidvoch a preto to chceme riešiť.
Ste povedali, že za istých okolností si viete predstaviť presah na majetok vlastníka, a to je, ak tam bude nejaké úmyselné zavinenie, úmyselné, resp. úmyselné konanie toho ukrátiť, či už veriteľa alebo. To je všetko super. Funguje to, myslím, že v USA, kedy vy môžte vlastne ten "corporate veil" dvihnúť a ísť po spoločníkoch. Ale opäť narážame na, súhlasím s tým, na inštitúcie, ktoré neriešia tieto problémy a kedy súdy fungujú pomaly. A to ja vám dám úplne konkrétny príklad. Zároveň nadviažem na to, čo ste povedali, čo sa týka bankrotu, že máme tu inštitúcie alebo inštitúty bankrotového práva.
No predstavte si situáciu, kedy jednoosobová eseročka, pardon, s jedným spoločníkom, ktorý je iný, ako je konateľ, vytvorí záväzok a tento záväzok je iba jeden, ktorý má, zároveň už nemá majetok. Tento záväzok rozporu je na súde a čuduj sa svetu, nekoná konateľ, ale dal plnomocenstvo spoločníkovi. Nedal ho úplne v celom rozsahu ako generálne plnomocenstvo, dal ho v rozsahu iba zastupovania konania, konania za spoločnosť v istej miere, dal tam nejaké výluky a dokonca ten spoločník chodí na pojednávania. My vieme, resp. ako veriteľ vieme, že táto spoločnosť dostane v budúcnosti peniaze, ale teraz sa bráni celkom účelovo. Časť peňazí už vytunelovala, žiaľ, podľa právneho poriadku legálne, ale my to musíme žalovať. A ten človek to nechce previesť. Nedá to do bankrotu, lebo očakáva od istého tretieho subjektu peniaze. A my dokonca ani predbežným opatrením nevieme určiť, kedy budú tie peniaze a aké to budú peniaze. Ale vieme, že budú. Preto to drží nad vodou, preto to nedá do bankrotu. Na konci sa stane to, že my ten súd vyhráme, ale tých peňazí sa nedomôžeme. Ten tretí subjekt dá tie peniaze bokom, alebo dá ich iným spôsobom, aby neboli posunuté len do majetku spoločnosti. Toto je úplne reálna situácia, ktorá tu je a my ju nevieme našimi právnymi inštitútmi, ktoré teraz platia, postihnúť.
Fakt je to podľa mňa zodpovednosť konateľa dneska na Slovensku, bohužiaľ, fakticky neplatí. Je nadstavená v § 135a dobre, resp. veľmi pekne, ale ja nepoznám súdne rozhodnutie, ktoré by zaviazalo konateľa zaplatiť náhradu škody spoločnosti. Ja, opravte ma, ak také existuje, ja si ho pýtam na každom súde, na ktorom som, či máte, ja fakt som zvedavý. Nie je. Dneska sú konatelia, bohužiaľ, bohužiaľ, sú kvázi nezodpovední hmotne. Preto ideme cestou spoločníka, aby aj ten spoločník, lebo je to práve spoločník, ktorý môže požadovať od konateľa, aj spoločník za spoločnosť, náhradu škody. Spoločník je častokrát veľmi, veľmi ľahostajný k takýmto záväzkom alebo k takejto zodpovednosti, pretože vidí, že nemá šancu to vymôcť, tak čo bude robiť? A potom tak aj vyzerá obchodné vedenie. Ono súhlasím s tým, že je to ťažký problém. Nie je to úplne ľahké. Ale toto je cesta, ktorou, ja si myslím, že je správna, že mali by sme ísť cestou hmotnej zodpovednosti aj vlastníkov.
Pán poslanec Chren hovorí, že vieme diskutovať o tej výške. Vieme o nej diskutovať, ale sú tam isté úskalia, aj isté výhody. Napríklad, čo sa týka výhod, ak budem vstupovať do väčšieho obchodného vzťahu, ja, povedzme, že budem ten investor, tak vyberiem si takého obchodného partnera, ktorý má základné imanie také, aká je výška nášho vzájomného obchodného vzťahu. To znamená, bude to výška stotisíc eur, tak ja poviem, beriem si iba takého, takého obchodného partnera, ktorý mi vie ručiť za tie záväzky nejakým spôsobom. A to ručenie je práve ten spoločník. Aj toto je možno cesta.
Čo sa týka toho vkladu. Jasné, podnikateľ dáva vklad do spoločnosti, ale opäť, ono je tu niečo ako národný šport, alebo v médiách sa častejšie hovorí o tom, ako bola spoločnosť vytunelovaná, ako o tom, ako bola spoločnosť zaviazaná na zodpovednosť a ako vyplatila skutočne škodu, ktorú spôsobila. Tie spoločnosti sa dnes dajú legálne tunelovať. Alebo majú také dôsledky, ako je pojem tunelovania, a to mi je strašne ľúto, pretože tí spoločníci sa beztrestne vedia zbaviť záväzkov.
Ono, tým by som to ukončil, že ono teória a tie princípy sú naozaj fajn, ale zhodneme sa asi, že pokiaľ tieto princípy nefungujú, alebo ich výhody neprevažujú nad tým, aby sme mali vyššiu vymožiteľnosť práva a lepšie obchodné vzťahy, vtedy princípy musíme, obrazne povedané, prekročiť svoj tieň. A čo ja tvrdím, a naozaj vyveďte ma z omylu, zatiaľ sa mi nezdalo, že by ma niekto vyviedol z omylu, že dnes tu tie obchodné vzťahy nefungujú na tom poctivom obchode, kedy slovo podnikateľa zaplatím ti, znamená stopercentnú istotu - zaplatím ti.
Skryt prepis
