Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

5.2.2014 o 17:28 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2014 17:28 - 17:36 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začína byť celkom zvykom, že hovoríme aj o zákonoch, ktoré sú protiústavné, alebo myslíme si, že sú protiústavné, mali sme tu zákon o, cestný zákon, ktorý je zrejme protiústavný, zákon o hmotnej núdzi je zrejme protiústavný a ja som prišiel tiež s niečím, čo je asi protiústavné. Tak treba len povedať, naozaj aby sme boli fér, a to, či je niečo protiústavné, alebo nie, môže povedať iba Ústavný súd. Nikto iný, nemôže to povedať poslanec, iba Ústavný súd, že niečo je protiústavné. Dobre, to si naozaj buďme vedomí.
Náš návrh s pánom poslancom Lipšicom sa týka zvolávania a konania mimoriadnych schôdzí Národnej rady. Nám sa nepáči a myslím, že to nie je ani štandardné a už vôbec to nepatrí do demokracie, aby ak sa zvolá mimoriadna schôdza, táto sa nekonala. Keď si pripomenieme, dúfam, že si pamätám dobre, dúfam, že som si to aj dobre, aj vyhľadal, niekedy v 18. storočí Voltaire pri - z úcty k demokracii - a pri tvorbe demokracie vo Francúzsku povedal: "Síce nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko preto, aby som si ho vypočul." To bolo presne o tom, že aj keď v demokracii je nejaká menšina, treba ju počúvať, a ak má nejaké práva, treba ich rešpektovať. Článok 83 odsek 2 ústavy našej, rovnako tak § 17 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku ukladá predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ak o to požiada aspoň pätina poslancov Národnej rady.
Účelovým výkladom potierajúcim význam práva tejto skupiny môžme dôjsť k záveru a zdá sa, že k tomuto záveru dochádzame podľa toho, ako nám to vyhovuje, že táto schôdza sa nebude konať, a to tak, že neschválite, páni kolegovia z vládnej strany, program. Ako som povedal, toto podľa mňa nie je v súlade s ústavou a už vôbec s jej duchom a úmyslom, ktorý bol, ktorý bol sledovaný. Keď má pán predseda povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu, on ju nezvolá preto, aby my sme sem prišli a potom odišli. On ju zvolá preto, aby sme tu prišli a rokovali. Nemá to nič so schvaľovaním programu schôdze. Myslím, že právnici sa na tom zhodneme. Právna teória a teória práva, základná učebnica pre prvákov právnických fakúlt hovorí o nejakých modelitách právnej normy a tam, myslím si, že vieme, že každému právu má zodpovedať nejaká povinnosť alebo minimálne príkaz, aby niekto tú povinnosť rešpektoval, príkaz správať sa tak, aby bola, aby bolo toto právo dodržané. Pätina poslancov tu to právo má, ostatní to ale nerešpektujú.
Myslím si, že SMER - sociálna demokracia, pojmovo demokracia, tak asi ste tu sociálni demokrati, mali by ste mať úctu k tej demokracii a počúvať aj tú menšinu. Nemám pocit, som o tom presvedčený, že to tak proste má byť. Som si vedomý toho, že minulé vládne garnitúry robili voľačo podobné, ale to neznamená, že to budeme robiť ďalej. Ja si, spomínam si na minulý týždeň na tú schôdzu mimoriadnu, ktorá tu bola, a zazneli tam zaujímavé výroky. Vždy keď nám vládna strana neodsúhlasí mimoriadnu schôdzu, v médiách sa objaví: nebol na to dôvod, je to populizmus, nemá to význam, je to, dôvod je bezvýznamný, žiadny. A pán minister vnútra povedal okrem iného, že v demokracii môže každý povedať, čo chce, a potom povedal, že demokracia je taká, je preto pekná, že ostatní si teraz ten jeho názor vypočujú. Tieto slová sú dosť významné, pretože opäť, keď tu máme nejaké právo, ostatní by ho mali rešpektovať a mali by ho vypočuť, to, čo chceme povedať. A ešte lepšie povedal pán predseda výboru Podmanický, ktorý povedal: "Tak slabý dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze tu ešte nebol." A čudujte sa svetu, schôdza sa konala. Čím to bolo?
A, páni kolegovia zo SMER-u, vy naozaj, ja uvedomujem si tú politiku, ktorú máte, ale predsa, mali by sme mať tú základnú úctu k ústave a tí, ktorí aspoň trošku čítali ten článok 83, mi dajú za pravdu, že ak má niekto povinnosť zvolať schôdzu, tá schôdza sa konať musí. Proste musíme o tom rokovať, je to proste právo menšiny a to právo je úplne bežné v demokracii. Ak to právo tu nebude, možno, možno je načase hovoriť o tom, že tu nemáme právny štát, inak čo povedal pán premiér Fico minulý rok v marci v Sobotných dialógoch, kedy na jednoznačnú otázku odpovedal, na otázku, či máme právny štát, povedal, že nie. No tuším, že mal pravdu.
Inak toto je podobná situácia ako pri referende, pretože my tu máme nejaký inštitút, nejaký právny nástroj, ktorým dávame nejaké také latentné právo, že máte právo niečo urobiť, ale to právo je neúčinné a neefektívne. Presne, referendum, právo tu je, má rovnocenné postavenie v zmysle ústavy ako zákonodarný zbor, ale tým, ako je nadstavené, my mu to znemožňujeme, znemožňujeme úpravu referenda. My sme to navrhovali a budeme to navrhovať do konca volebného obdobia, aby sa zrušilo alebo zmenilo kvórum pre platnosť referenda. Ono keby sa konali mimoriadne schôdze, dovoľte mi pripomenúť, že sme mali, ak si dobre pamätám, doteraz zvolaných 12 mimoriadnych schôdzí a niektoré boli, ktoré sa nekonali, boli naozaj významné a to bol k nepriaznivému stavu školstva. Asi tu nie je dôvod, na to bol obrovský dôvod, na to stále dôvod, aby sme rokovali o nepriaznivom stave školstva. To školstvo je v katastrofálnej situácii. Bola tu obžaloba, ale tu beriem ako OK. Pardon, to boli schôdze, ktoré sa konali. Potom tu bola schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Mali sme naozaj niekoľko schôdzí, ktoré boli dôležité a ktoré mali byť prerokované a prerokované neboli. Pre záznam som si vytiahol, že v 5. volebnom období z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí sa konala iba jedna. To je pokarhanie do, do radov opozície a v 4. volebnom období sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.
Preto si myslíme ako predkladatelia, že ak dáva, opakujem sa, niekomu ústava právo, aby mohol zvolať schôdzu, dáva to druhej strane povinnosť si tú schôdzu odsedieť, vypočuť argumentáciu a potom, až potom schôdzu ukončiť, nie ju ukončiť ešte predtým, ako začala. Ja avizujem, že ak toto neprejde, neberte to, prosím, ako vyhrážku, ale opäť aj tu hrozí podanie na Ústavný súd a nie je to nejaká, už mám pocit, že je to paranoja, ale my tu naozaj niektoré zákony prijímame, ktoré nie, ktoré sa javia byť v nesúlade s ústavou. A nerád by som, aby sme zaťažovali Ústavný súd takými vecami, keď to môžme rozhodnúť tu a keď, myslím, že všetci vieme, že je to správne.
Týmto vás prosím o podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2014 16:10 - 16:14 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Takáto veľkorysosť voči KDH, fu, neviem, či sa to bude opakovať, ale OK. No ďakujem za všetky príspevky, aj teda za Martina Chrena, aj za Petra Osuského.
Vo mne sa bije osoba vo verejnej službe a osoba, ktorá si ctí právny štát a právny systém, preto som sa pokúšal s Petrom Pollákom navrhnúť taký zákon, ktorý bude, môže ísť cestou najmenšieho odporu, a keď tu bude vôľa, tak v druhom čítaní tu kľudne dajme na celú šírku, pretože zbaviť povinnosti takto naozaj zásadnej, ktorá tam nemá čo robiť, je podľa mňa úplne bezproblémové, aspoň ja to tak vidím ako právnik.
Čo sa týka tých nákladov, samozrejme, nemalo by to byť prioritné pred právnym štátom, ale aj to zopakujem, máme tu v zmysle zákona o hmotnej núdzi menšie obecné práce a na toto sú vyčlenené prostriedky, presne aj na tento účel. Čiže nebude problém so štátnym rozpočtom.
Napadá mi tu, ak sa bavíme ešte o peniazoch, skutočne si predstavte situáciu, že máte ten víkendový domček a niekto si tam ublíži alebo stane sa, že zomrie. Ja som pri mojej civilnej profesii zažil žalobu, kde sa, kde pozostalí žalovali nemajetkové práva za ochranu súkromia za toho pozostalého, kde boli tie hodnoty 30- a 60-tisíc euro. Si to, prosím, predstavte, že sa to stane vám, to nehovorím o tom, ak sa stane nejakému politikovi, prípadne nejakému čelnému predstaviteľovi súdnictva, ktorý dokáže aj 150-, ale naozaj reálna suma ľudského života sa tu pohybuje okolo 30- až 60-tisíc. Toto budete povinní zaplatiť, ak sa preukáže, že ste porušili svoju povinnosť, ktorú dneska máte. Ten náš, ten zákon je dobrý pre všetkých, nikomu neškodí, obci už vôbec nie.
Ja s tým podaním súhlasím. My sme to už ako-tak predrokovali s poslancom Chrenom, že treba do toho ísť, a ja privítam, ak tam bude ktokoľvek, kľudne, poďme do toho a dajme to na Ústavný súd, nech rozhodne, pretože iba on môže povedať, či je to v súlade s ústavou, je alebo nie je. Ale v tomto prípade je ten právny stav tak jasný, že určite aspoň v časti minimálne, ktorú navrhujem ja, rozhodne v náš prospech. Inými slovami, my zahltíme Ústavný súd, lebo nám sa voľaktorým nechcelo robiť. Prepáčte mi to, ale ak zahlasujete, ak sa zdržíte alebo budete proti, chápem to akurát tak, že ste nepočúvali niektorí, že tento zákon je skutočne apolitický.
Preto vás ešte raz naozaj poprosím o podporu, a keby ste potrebovali to vysvetliť, ja som k dispozícii, kľudne. Pobavme sa o tom, je to zákon pre, naozaj pre všetkých. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2014 16:10 - 16:13 hod.

Miroslav Kadúc
Ďakujem. Ja by som sa len prihlásil a v podstate skoro so všetkým súhlasil s pánom poslancom Osuským, takže možno priestor na reakciu pána poslanca Fronca. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

5.2.2014 15:48 - 15:53 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, stojím tu opäť s tým istým návrhom, ktorý som predkladal spolu s Petrom Pollákom na decembrovej schôdzi a týkal sa odpratávania snehu. Teraz už máme sneh, máme poľadovicu, takže môžeme ísť na to. Je to, myslím, praktická vec.
Cieľom tohto návrhu zákona je premietnuť princíp solidarity do ustanovení cestovného zákona, cestného zákona tak, aby sa neukladali povinnosti tým občanom, ktorí vzhľadom na ich, na svoj vek a na svoj zdravotný stav alebo na iné objektívne okolnosti nemôžu tieto povinnosti v cestnom zákone dodržať. Navrhuje sa, aby sa od konkrétnej povinnosti uvedenej v § 9a, aby sa od tejto povinnosti oslobodili dôchodcovia, osoby ťažko zdravotne postihnuté, invalidi a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v nehnuteľnosti.
O čo ide? Súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách stanovuje jednu, jednu povinnosť, ktorá je podľa mňa neprijateľná v celej jej rozsahu, a to, že vlastník nehnuteľnosti je povinný odpratávať sneh, prípadne nečistoty, prípadne poľadovicu spred svojho domu a spred chodníka, ktorý je pred jeho domom, a to aj napriek tomu, že tento chodník mu nepatrí. Inými slovami, stará sa o cudziu vec. Stará sa o vec, ktorá zväčša patrí obci. Podľa mňa toto je naozaj neprípustné v celej šírke a to znamená, nikto by nemal mať takúto povinnosť a my sa ale pokúšame s Petrom Pollákom ísť tou cestou najmenšieho odporu. Oslobodzujeme iba časť.
Dovoľujem si uviesť jeden, možno dva príklady. Predstavte si obec, kde je domček, býva tam babka, ktorá je invalidná, a počas noci nasneží. Ráno pôjde pred týmto domčekom po chodníku nejaký obyvateľ obce, pošmykne sa, zlomí si nohu alebo nedajbože zomrie. Podľa súčasného znenia zákona je táto babka, ktorá je invalidná, zodpovedná za túto škodu alebo túto ujmu, ktorú utrpí tento obyvateľ. To znamená, ak sa preukáže to, že porušila svoju povinnosť, ktorej následkom bolo neodpratanie snehu, nezjazdná komunikácia, človek si ublíži, babka je povinná zaplatiť náhradu škody tomuto človeku.
To isté platí zjednodušene, aj niektorí z vás tu majú víkendové domčeky, na ktoré chodia iba z času na čas, preto sú víkendové. Ale aj pre vás, ktorí máte takýto víkendový dom, platí povinnosť odpratať sneh a všetky závady spred tohto domu, a ktoré sú na chodníku pred týmto domom, aj keď vám ten chodník nepatrí. To znamená, ak opäť pôjde niekto po tomto chodníku, ktorý je pred vaším domom, na ktorý nechodíte pravidelne a ublíži si a bude vás žalovať, vy túto žalobu s najväčšou pravdepodobnosťou prehráte, pretože ste nesplnili povinnosť odpratať všetky závady z tohto chodníka. A opäť zdôrazňujem, že ktorý vám nepatrí. Myslím, že takáto povinnosť je nezmyselná a nemali by sme ukladať občanom povinnosti, ktoré nemôžu objektívne splniť. A preto navrhujeme to, aby boli oslobodené, zopakujem, osoby invalidné, v dôchodkovom veku, osoby zdravotne ťažko postihnuté a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v týchto nehnuteľnostiach.
Zachytil som argument ešte minulú schôdzu, že na to nie sú peniaze, no dovolím si povedať, že máme tu novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorý presne predpokladá menšie obecné práce, ktoré na toto môžete využiť. A dokonca je z tohto, je zo štátneho rozpočtu vyčlenená časť peňazí na tieto menšie obecné práce. Treba len upraviť zákon, nič iné. Tu si dovoľujem možno upraviť našu dôvodovú správu, ktorá, ten, kto ju čítal, uvidí tam množstvo pozitívnych vplyvov až na negatívny vplyv na štátny rozpočet. V tomto prípade štátny rozpočet nebude zaťažený, pretože tie peniaze už sú vyčlenené.
Takže len toľko k takému opäť jednoduchému, neškodlivému, podľa mňa apolitickému a dobrému návrhu. Preto vás žiadam o podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.2.2014 11:04 - 11:04 hod.

Miroslav Kadúc
Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som stiahnuť náš návrh s pánom poslancom Hraškom, tlač 790.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2014 10:01 - 10:03 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, ja by som len tu v záverečnom slove povedal pár slov. Ja som tomuto plénu predložil niekoľko zákonov - jednoduchých, zložitejších, komplexných - a tento by som možno nazval ako pomerne jednoduchý, ale zároveň komplexný. Jednoduchosť je v tom, že rieši nie širokú, ale úzku skupinu vzťahov. Ale rieši ju, rieši ju pomerne precízne, rieši odmeňovanie a výber. Čo je veľmi dôležité, ak vieme tento zákon prijať, vieme dať pozitívny signál ľuďom, že chceme byť zodpovední. Ja by som naozaj poprosil kolegov o podporu, záleží mi na podpore v opozícii, ale omnoho viacej, to všetci vieme, záleží na podpore vládnej strany a momentálne tu vidím 6 poslancov, už ich je tu 7, 8. Bolo ich tu 4 až 6 počas môjho vystúpenia, teraz ich je tu 8, je to málo na to, aby sme mohli o tomto zodpovedne rozhodnúť.
Ale ja vás prosím, skúste si ten návrh preštudovať, je pomerne zrozumiteľný a podľa mňa stojí za to posunúť ho do druhého čítania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2014 9:40 - 9:44 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Pán Miškov, ďakujem za vystúpenie, som rád, že aspoň niekto vystúpil, aj keď kriticky, ale ja si vám to pokúsim všetko vysvetliť, myslím, že sme sa trošičku nepochopili.
Som rád, že ste povedali, že ten zákon sa netýka iba odmeňovania, ale aj výberu zamestnancov, čo je veľmi dôležité. Preto začnem možno, možno odzadu, súhlasím, že ten minister je ten, čo ide s kožou na trh, ale máme tu štátne orgány, kde ľudia nemajú ani potuchy o tom, že ktoré ministerstvo zodpovedá za konkrétny štátny podnik, čiže to výberové konanie je určite namieste, a aby nezodpovedala komisia. A ľudia, ešte raz, nebude, pre ľudí nie je zrozumiteľná priama súvislosť medzi štátnym orgánom a ministerstvom. Inými slovami, ak štátny orgán pochybí, minister toho človeka odvolá, toto je kľudne možné, my tu máme nejakú kultúru, ktorú niektorí proste nechcú zmeniť. Ja chápem, to riziko tu je, pripúšťam, ale je to aj tým, ako sme si my zvykli, a čo hovorím tretíkrát, ľudia niektoré štátne podniky nevedia identifikovať, kam patrí, preto priama zodpovednosť ministra mediálna alebo politická, tam nie je. Ešte raz, pripúšťam to, že tam, pre ľudí znalých problematiky tam je, ale na Slovensku sa mi javí, že ľudia to nevnímajú takto. A povedali ste, že to uznesenie vlády sa dodržuje. My máme informácie, že sa nedodržuje v takej miere, ako, ako by sa malo, ale čo podstatné, uznesenie vlády sa môže zmeniť. Viete ako? Uznesením vlády. Bez diskusie s opozíciou. Preto je tu tento návrh zákona, aby sme o tom diskutovali, aby sme ho zakotvili tak, aby to bolo naozaj pevné, lebo je to dôležité, a možno o to viac by mali poslanci SMER-u povedať, áno, veď je to dobré, dodržuje sa to, nemáme, nemáme dôvod povedať nie.
Čo mi je ľúto, povedali ste, že, že nie je to z vašej strany žiadna ješitnosť a mali sme prísť za vami. No ja som po prvé nevedel s Igorom Hraškom, že vy ste ten zákon, vy ste to uznesenie robili.
A po druhé takisto, ako my sme mohli prísť za vami, ste mohli prísť vy za nami. Nemusíme sa teraz tu dohadovať v rámci opozície, že je to zlé. Kľudne sme sa mohli o tom porozprávať, ja som, ja proste som človek kompromisov, nemám s tým problém povedať, OK, pán Juraj Miškov to navrhol. Vždy som to povedal, keď som vedel, kto to robil, a teraz to hovorím. Je to uznesenie vlády, ktoré navrhol Juraj Miškov. V poriadku, my sa môžme o tom baviť, som naozaj otvorený. Ale je to dôležité uznesenie a dôležité je, aby sa dodržiavalo.
K tým kolektívnym zmluvám. Vy ste okrem iného povedali, citujem: Uznesenie našej vlády nie je... "Uznesením našej vlády nie je možné vyplácať zlaté padáky". Na jednej strane priznávate, že aj toto sa malo zabrániť, a na druhej strane hovoríte, že my to neriešime, riešia to kolektívne zmluvy. Ja o tom viem, že to riešia aj kolektívne zmluvy. Ale môžem vám povedať, ja som sa nad tým zamýšľal a dospel som k tomu názoru, že riešiť teraz v tomto zákone kolektívne zmluvy, rovnako tak majetkovú účasť vo výške 50 % je tak komplikované, a v tomto prípade pre toto plénum vládnej strany zbytočné, že radšej si počkáme na druhé čítanie a tam to pokojne a milerád zmením. Čiže toto bol ten hlavný dôvod a to je asi tak všetko. Dúfam, že som to aspoň trošku objasnil. A ja som rád, že, že pôjdete, za tú pomocnú ruku, ja veľmi rád prijmem alebo my veľmi radi prijmeme. Spravme to tak, aby tu neboli zlaté padáky, aby sme mali v štátnych úradoch ľudí, ktorí tam skutočne patria, ktorí sú kvalifikovaní, odborní, potom možnože sa môžme zasa posunúť o malý krôčik dopredu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2014 9:22 - 9:27 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení páni poslanci aj pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som predniesol návrh, ktorý predkladáme spolu s Igorom Hraškom, o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v zásade veľmi jednoduchý zákon, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Momentálne sme zhruba v polovici volebného obdobia, preto tento návrh zákona nemusím označiť ako, ako politický, skôr ako odborný. Skôr či neskôr, a to zrejme ku koncu volebného obdobia a potom na začiatku nového nás toto dobehne, ak neprijmeme to, čo navrhujeme. Včera tu pán kolega Martvoň zo strany SMER povedal, že aj keď je, plus-mínus budem parafrázovať, aj keď je návrh zlý a úmysel je dobrý, máme druhé čítanie, môžeme ho posunúť ďalej, môžme o ňom rokovať. Tak predpokladám, že nikto z vás mi nepovie, že zlaté padáky je dobrá vec alebo že nekvalifikovaní nominanti v orgánoch štátu je dobrá vec. Presne toto sa pokúšame zmeniť, pokúšame sa napraviť tento žalostný stav práve týmto zákonom. Ak sú tu nejaké chyby, poprosím vás, posuňte ho do druhého čítania a tento návrh upravme.
K meritu veci. Je pravidlom na Slovensku, že v štátnych podnikoch s kvalifikovanou účasťou štátu sa nachádzajú ľudia ako štatutári - či v dozornej rade -, ktorí tam nepatria. Sú to buď známi, priatelia, obchodní partneri či príbuzní, a to bez možno akejkoľvek kvalifikácie. Samozrejme, česť výnimkám, sú tam aj ľudia, ktorí sú naozaj kvalifikovaní, ale stalo sa niekoľkokrát, že v týchto firmách boli ľudia, ktorí tam nepatrili. My s kolegom Hraškom zavádzame alebo plánujeme zaviesť v prvom rade verejné výberové konania na týchto ľudí. Bude zverejnená verejná výzva pre všetkých občanov Slovenska, aby sa prihlásili do verejného výberového konania, a potom ako splnia kvalifikačné predpoklady, ktoré nie sú jednoduché, vyžaduje sa vysokoškolské vzdelania druhého stupňa napríklad, môžu sa tohto výberového konania zúčastniť a môžu verejne prezentovať svoje názory a svoj projekt riadenia tej-ktorej štátnej spoločnosti.
Chceme, aby toto konanie bolo transparentné, preto zavádzame alebo plánujeme zaviesť, že bude to verejné, to znamená, ktokoľvek bude chcieť, môže prísť a vypočuť si prezentáciu konkrétneho kandidáta, rovnako tak bude potrebné zabezpečiť, aby toto verejné výberové konanie bolo na webovom sídle v priamom prenose, čiže verejná kontrola tu bude stopercentná.
Druhou vecou, ktorú zavádzame, je odmeňovanie zástupcov štátu a navrhujeme, aby sa odmena týchto konkrétnych ľudí skladala z troch zložiek, a to ekonomickej, variabilnej a pevnej zložky. V prvom rade bude to ekonomická, to znamená, ak podnik dosahuje zisky, aj tá osoba, ktorá je štatutárom alebo v dozornej rade, bude mať vyšší príjem. Navrhujeme, aby nebol možný súbeh odmien, bude patriť, ak bude osoba v dvoch orgánoch štátu, bude mu patriť iba odmena jedna, a to tá prvá. A čo považujem ja osobne za podstatné, odmena bude závisieť od toho, ako sa táto osoba účastní na zasadnutiach štatutárneho orgánu alebo, pardon, dozornej rady alebo ako pôsobí v tom štátnom podniku. Ak sa účastniť nebude, bude strácať nárok na odmenu, toto je to, čo navrhujeme.
Ešte raz, podľa mňa každému z nás, čo tu sedíme, vadili mimoriadne odmeny pre bývalého šéfa š. p. Lesy vo výške 40-tisíc, každému z nás vadilo odstupné bývalému šéfovi Železníc Slovenskej republiky vo výške 170-tisíc a každý si určite spomenie na bývalú šéfku Slovenskej pošty, ktorá odstala odstupné 178-tisíc. Neviem si predstaviť, že niekomu toto nevadí! My s kolegom Igorom Hraškom navrhujeme, aby sa toto už nikdy neudialo, preto vás prosím o podporu a opakujem, ak návrh má chyby, prosím, posuňte ho ďalej, možno ho zmeniť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2014 11:45 - 11:47 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické. Ja som to nepoňal inak to vystúpenie, ja som len povedal, že začína sa tu politikárčiť. Toto nie je návrh, pri ktorom by sa to malo diať. A myslím si, že takýto dôležitý návrh musíme prejsť bez politikárčenia. Aby som to zjednodušil, ja aj keď som to navrhol stiahnuť, uvedomujem si, že je to tak dôležité, a preto zahlasujem za. Aj keď viem, že je to, viem, že ten návrh je zlý, pôjdem za, pretože vy dostanete šancu to vylepšiť spolu, spolu s ministerstvom. Čiže trošku zavádzame.
To čo, to, čo ste povedali, že vy ste išli alebo poslanci SMER-u išli s pánom Mikloškom, pani Horváthovou, Jurinovou. No ale čí to bol nápad? Bol to nápad ich a všetci tu vieme, že keby to dali samostatne bez poslancov SMER-u, tak to ne-prej-de.
Hovoríte o judikatúre súdneho dvora. Ja vám pripomínam ten rozsudok C-45310, ktorý vy sami uvádzate v dôvodovej správe, a pritom ho popierate v tom návrhu zákona. Prosím, týmto mi neargumentujte, tam sa pozrite, ja vám to vysvetlím osobne.
Čo som tu chcel? Pán poslanec Brixi, o to, čo sa stalo, no stalo sa, ešte raz, to, že politikárčite s takýmto návrhom. Ja sa opakujem, ale vy to proste robíte, robíte to stále dokola a mám informáciu, že to proste budete robiť. Budete toho Kisku vyťahovať za každú cenu. Aj keď to sem nepatrí.
To s tým, to s tou závadou, o to, to sme sa, to sme sa neporozumeli. Vy dávate všeobecnú hodnotu majetku, vy nemeníte v zásade nič, vy iba zosúlaďujete pojmy: obvyklá trhová cena v mieste a čase, čo je v zásade všeobecná hodnota majetku. Ako je to to isté a robíte to, toto legislatívne vyčisťujete, čiže závady. To, jak som povedal, je to stále obíditeľné. Ak chcete, dám vám konkrétny príklad, kde sa to stalo, len treba prísť. Treba prísť komunikovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2014 11:19 - 11:40 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Na odľahčenie, keď tu vidím Alojza Hlinu krivkajúceho, len takým, taká poznámka, že, Alojz, asi by si mal vedieť, že platí povinnosť, že momentálne, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá aj za priľahlú komunikáciu, aj keď ju nevlastní. To znamená, ak pred domom pána Roberta Fica bol klzký povrch, za to zodpovedá vlastník tej nehnuteľnosti, v ktorej býva. Takúto povinnosť tu máme. Čiže možno vhodné žaloby na vlastníka. A my sa inak s Petrom Pollákom túto povinnosť pokúšame zmeniť, len aby ste vedeli. Čiže úmysel podľa mňa dobrý, tak čakáme na druhé čítanie. Veľmi sa tomu poteším, no.
Keďže máme všetci spoločný záujem na tom, aby úžerníci nemali na Slovensku Klondike, dovolím si niekoľko vecných a hlavne legislatívnych pripomienok k tomu návrhu, o ktorom práve teraz rokujeme.
Začnem postupne, ako hovorím, vypustím niektoré veci, o ktorých som už hovoril v piatok, zameriam sa iba na tie najdôležitejšie. Čiže v čl. I bod 1 navrhujete, navrhujete definovať úžeru, kde podľa mňa celkom správne hovoríte o tom, kedy je čo úžera, aký, čo treba spĺňať, že ak niekto zneužije tieseň, ľahkomyseľnosť, neskúsenosť, atď., a tak ďalej. Ale končíte tú definíciu, ak "neschopnosť splniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere". Tu si dovolím polemizovať, alebo dať takú výtku, že ja si neviem predstaviť, ako budete dokazovať ten hrubý nepomer. V Obchodnom zákonníku, odkiaľ táto povinnosť zrejme pochádza, čo sme zavádzali, myslím, minulý rok, je to naozaj ľahko kvantifikovateľné. Ale pri spotrebiteľských úveroch, kedy si, prosím, uvedomme, že máme dve strany. Na jednej strane je osoba, ktorá požičiava a požičiava za nejakú cenu. To je ten úrok, to je riziko, že sa mu tie penia..., alebo je to o hodnote rizika, za ktoré sa mu to vráti, plus nejaký zisk. Mal by byť primeraný, stáva sa, že je neprimeraný. A na druhej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, a ten nepomer, alebo ten hrubý nepomer môže byť, že ich potrebuje veľa, málo, moc, čiže, a zároveň môže byť nebonitný, čo je dosť dôležité, pretože ten úrok a cena peňazí ide hore, čiže na toto, prosím, pozor, lebo ak to obmedzíme naozaj radikálne a obmedzíme to nešťastným spôsobom, ako sa robí tu, stane sa nám to, čo som hovoril, a to je šedá ekonomika. Čiže pozor na to.
Ešte nakrátko k tej koncepcii, k § 39a, ktorý zavádzate. A ja som už hovoril, že je to nekoncepčný návrh, pretože tu máme § 49 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tiesni. A hovorí konkrétne: "Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť." Toto je paragraf, ktorý máme už teraz zakotvený v Občianskom zákonníku. Ale tento paragraf hovorí o odstúpení, čiže priznáva iný následok k tomu, ako vy priznávate vo svojej definícii úžery, kde je tiež tieseň, kde je priamo neplatnosť. Čiže, prosím, skúsme to zosúladiť, pretože ten § 49, neviem, či potom vypustíme, upravíme, stane sa obsolentný. Buďme trošku puritáni a dajme ten, nech je ten paragraf čistý, nech nie sú tam chyby.
K bodu 3 a 4 čl. I, ktorý sa týka rozšírenia neprijateľných podmienok, kedy je zmluva neplatná alebo zmluvná podmienka. Vlastne problém celého § 53 je v tom, že na rozdiel od smernice Rady 93/13 o nekalých obchodných podmienkach o spotrebiteľskej zmluve, nejde vo vašom, ale v našom prípade vlastne, to, čo je v zákone, o indikatívny výpočet týchto podmienok, ale o výpočet takých podmienok, kedy je zmluva priamo neplatná. My sa pokúšame byť o niečo lepší ako Európska únia. Je to možno namieste a možno nie, pretože zneplatniť celú zmluvu v súkromnom práve nie je úplne najšťastnejšie, to, prosím, opäť pozor.
Konkrétne k tým navrhovaným dvom novým písmenám pri, ktoré budú definované ako neprijateľné podmienky. Prvá podmienka, to je, bude popisovaná, u), je, je to podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne v kratšom čase. Takéto podmienky by som považoval za neprijateľné. Ja som vám tu dal príklad v piatok. A to je, predstavte si hypotéku na 30 rokov, pričom vy máte možnosť ju splatiť v kratšom čase, možno aj hneď. Takáto podmienka podľa vašej definície by bola neprijateľná a bola by potom neplatná.
Navrhované písmeno v), to je veľmi zaujímavé: "Podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa, bude neplatná." A ja sa pýtam, ktorá podmienka vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ je, ktorá úhrada je na prospech spotrebiteľa? Nikdy, ani jedna. Čiže my tu vlastne, ak by sme prijali tento zákon, vytvoríme socialistický raj. Budú pôžičky bezúročné, pretože podmienky o úrokoch a o ich úhrade budú neplatné, budú neprijaté a budú neplatné.
Čo sa ešte týka preukazovania informovanosti o tom, že bol poučený a že aké sú tam úhrady, to je všetko fajn, len treba sa zamyslieť nad tým, ako sa bude to preukazovanie dokazovať. Že či to bude nejaké vyhlásenie, ktoré aj tak sa môže spochybniť tým, že bola tieseň. Tuto to je, ja viem, že je to ťažká téma a ťažký legislatívny problém, ale máte k dispozícii ministerstvo spravodlivosti, celý ansámbel ľudí, ktorý vám s tým môže pomôcť a ktorý môže nadstaviť tie podmienky tak, aby sme splnili ten účel, ktorý tento zákon má.
K bodu 6 tohto článku. Pôvodné znenie § 53c bolo: "Ak spotrebiteľská zmluva je vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." To je znenie, ktoré je teraz platné. A vy navrhujete, páni predkladatelia a dámy, § 53c za tú prvú vetu, kedy bude zmluva neplatná, doplniť ustanovenie. A konkrétne: "Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanovuje vykonávací predpis." Ak by bolo prijaté toto ustanovenie, znamenalo by to, že, ak by bola zmluva iným písmom, inou veľkosťou písma, bola by neplatná. A hlavne tá zmluva musí byť písomná, kolegovia, musí byť písomná vždy podľa tohto navrhovaného znenia.
Povedzme si, čo sú to spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je okrem iného zmluva o spotrebiteľskom úvere, okej, zmluva o preprave MHD, čiže nie lístok, zmluva, nákup tresky v obchode, spotrebiteľská zmluva písomná, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Táto zmluva bude musieť byť písomná, ak prijmeme toto znenie. No tak mi to vychádza, že tento bod 6 zavádza obligatórnu písomnú formu pri spotrebiteľských zmluvách.
Ja som tu spomenul, že tieto zmluvy musia byť teda nejakou veľkosťou písma, musia byť 12 bodov, musia byť typom Times New Roman. A ak nebudú, tak je to neplatné. A toto sa týka aj všeobecných obchodných podmienok. Ja som si zobral všeobecné obchodné podmienky jednej banky, nie nebankového subjektu, ale banky, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, jej všeobecné obchodné podmienky, dal som to do jedného programu, zväčšil som písmena na 12 bodov a, priatelia, vyšlo mi toto: to sú všeobecné obchodné podmienky banky zväčšené na 12-bodové písmo. (Vystupujúci ukazuje spomínaný dokument.) Má to 100 strán. Ja vám garantujem, že ak spotrebiteľ nečítal teraz všeobecné obchodné podmienky, nebude ich čítať ani po prijatí novej úpravy. Teda ja si to neviem predstaviť. Je to taká buchla, že!
Poďme ďalej, k čl. II. Dovoľte mi byť konštruktívnym a pochváliť body 1, 2, 3, 4, kde ak sa dva roky neuplatňuje exekučný titul, tak príslušenstvo sa už nemôže uplatňovať. Výborný nápad. Drobné exekúcie, výborný nápad. To, že spôsob exekúcie musí byť primeraný k povinnosti, vymáhanie povinnosti, výborný nápad.
Toto sú dobré veci a v tom návrhu je niekoľko dobrých vecí, s ktorými sa dá určite hneď súhlasiť, ale poďme zase ďalej.
V Exekučnom poriadku ďalej legislatívne nesprávne hovoríte o tom, ako sa budú krátiť trovy. Nie som proti, aby sa tie trovy konania krátili, ale podľa tohto účastník nebude vedieť, nebude mať právnu istotu, nebude vedieť, čo má očakávať, ako sa má správať, pretože je to legislatívne nedostatočné. Pri tých trovách opäť nápad, ktorý by ste mali zvážiť, a to je: čo tak spojiť exekučné konania do jedného? To znamená, niekto má päť exekúcií, desať, spojme ich do jednej exekúcie, kde budú iba jedny trovy. Prečo nie? Veď to je to, čo sledujeme, toto tu už malo byť dávno. My sme sa aj na výbore bavili o tom, že bude, alebo že je v pláne zavádzať register exekúcií, ktorý s týmto úzko súvisí. Ja som to trošku pretlačoval viacej a zdalo sa mi, že tým, že som z opozície, tak to neprejde. Asi aj tým to bolo, pretože tak dobrý nápad tu stále nie je. A register exekúcií by tu mal byť. Pretože ak oprávnený vidí, že niekto má veľa exekúcii, ja vám garantujem, že nebude si svoju pohľadávku vymáhať a nebudú vznikať trovy. Toto tu už dávno malo byť. V Čechách to funguje bez problémov, všetci si to pochvaľujú. A to všetci, hovorím, oprávnení, povinní aj exekútor.
K čl. IV, zmena k zákonu o dobrovoľných dražbách, dve poznámky. Upravujete bod 7, na, ktorý má byť vlastne bod 6, bolo by treba, opraviť to číslovania. Možnosť zníženia hodnoty dražby nehnuteľnosti, kedy teraz je možné znížiť nehnuteľnosť, kde má niekto trvalý pobyt, až na 3/4 výšky, alebo na 3/4 výšky. Bavme sa o tom, či je to málo, moc, pretože cena dražby sa znižuje vtedy, ak nie je o tú nehnuteľnosť záujem. To znamená, ak neprejaví niekto záujem o to, čo, o nejakú hodnotu, cena sa zníži na 3/4. Ak to vy znížite na 90 %, čo bude maximálne možné zníženie, podľa mňa nič tým nevyriešite, nič tým práve nevyriešite, pretože tá nehnuteľnosť sa aj tak nepredá. (Reakcia predkladateľa.) Hovoríte, že reagujete na konanie pred Ústavným súdom Slovenska, spisová značka PUL16/2013, lebo ja by som len chcel vedieť, ja som to už, sa pýtal, nedostal som vysvetlenie, o čom je to konanie, že čo sa tam napadá, pretože sa mi nezdá, že by to malo nejaký súvis, ale opravte ma. Ja rozumiem vášmu záujmu chrániť tých slabších, aj to, aby ceny nehnuteľností sa neznižovali na neprimeranú hodnotu, ale treba si uvedomiť, že ak to zabarikádujeme, nebude spokojný ani oprávnený, ani povinný.
A tu vám dávam do pozornosti, ako sa teda reálne znižuje hodnota nehnuteľnosti v dražbách, a to je cez ad hoc vytvorenú závadu na nehnuteľnosti. Pre kolegov, ktorí nevedia, závadou je aj napríklad vecné bremeno doživotného užívania, napríklad. To znamená, máte nehnuteľnosť, niekto sa s niekým dohodne, nebudem teda hovoriť, že to bol dražobník alebo dražiteľ, s niekým iným, že daj si tam bremeno doživotného užívania. Cena sa zníži, priatelia, na menej ako polovicu. A toto bude v súlade so zákonom aj podľa vášho navrhovaného znenia. Následne po dražbe, ako prebehne, on sa vzdá vecného bremena, cena pôjde opäť hore, predá si, za akú sumu bude chcieť, za trhovú teda. Čiže aj toto by sme mali upravovať, páni kolegovia, v dobrom to hovorím.
Článok V, zmena zákona o ochrane spotrebiteľa, k bodu 1. Ten navrhovaný § 3a ods. 1, už to hovorili kolegovia, nebudem to opakovať, ale ide o to, že obchody sa zmenia na požičovne. Bolo to medializované, bolo to tu povedané, je to naozaj nešťastná formulácia, treba to zmeniť. Najmä treba vyriešiť, že ak už k odstúpeniu dôjde, treba si uvedomiť, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa znova zrušuje. To treba si povedať, že vymenia si plnenia, ale vy tu hovoríte aj o poskytnutí služby. Myslím, že to hovoril pán kolega Beblavý. U holiča, ktorý vám poskytne službu, o týždeň odstúpim, alebo do týždňa odstúpim: ako vrátim plnenie? Podľa mňa sa to nedá. Bolo by to bezdôvodné obohatenie. Môžeme o tom polemizovať, že ako by to plnenie bolo vrátiteľné, podľa mňa veľmi ťažko. Ono existuje dôvod pri podomovom predaji, alebo zásielkovom, na vrátenie tovaru, to je nepochybné, ale v tomto prípade podľa mňa je to zlé.
Hovoríte v tom paragrafe, novom, "spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo o poskytnutí služby". A ja sa pýtam, čo je to za zmluvný typ? Predkladateľ mi povedal, že to je zmluva v Obchodnom zákonníku. Ale ja sa pýtam, my sa bavíme o spotrebiteľoch, načo sem picháme Obchodný zákonník, keď dobre vieme, že Obchodný zákonník k spotrebiteľskej zmluve nepatrí? A je to neplatná proste podmienka. A dokonca tá zmluva o dodaní služby, nie je ani definované v spomenutom Obchodnom zákonníku, a o poskytnutí služby už vôbec. Vy používate pojem, ktorý nie je v zákone, v našom právnom poriadku nikde definovaný, ako keby to bolo úplne normálne. Prosím, používajme pojmy, ktoré vieme určiť, vieme povedať, aký majú obsah, aké majú náležitosti. Tuto nevieme povedať, čo má, aké náležitosti má zmluva o dodaní služby, dodaní tovaru a poskytnutí služby. Toto nevieme povedať. Má tam byť kúpna zmluva podľa môjho názoru, to ste asi zamýšľali.
K čl. VI, zmena zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo tu hovorené o tom, že zavádzate povinnosť toho, kto dáva úver, dá tento úver bezhotovostne. Dobrý nápad, ja chápem, že riešite to, že fyzicky sa dá iná suma, ako je na papieri. Dá sa suma menšia. To je nápad výborný, len vám pripomínam tú prax, že tí ľudia väčšinou tie peniaze potrebujú okamžite, nemôžu čakať jeden deň na to, až im prídu. Ale, ale, ale ja som za. Tuto nevidím problém, tuto si ja viem predstaviť, že, že poviem, že je to v poriadku, lebo aj možno to je cesta nechať ľuďom rozmyslieť si, či si tie peniaze budú, alebo nebudú požičiavať. Ja som skôr za to, ja som to povedal na úvod, učme tých ľudí, aby si peniaze nepožičiavali, keď na to nemajú. Buďme naozaj výchovní. Nevytvárajme podmienky na úžernícky Klondike a na šedú ekonomiku výpalníkov.
Legislatívna pripomienka k bodu 2, kde § 7 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti." Poznámka pod čiarou 17a znie: § 58 zákona 455/91, čo je zákon o živnostenskom podnikaní. Tu len naozaj drobná výtka, že legislatívne zlé, pretože poskytovanie spotrebiteľských úverov nie je živnosť, je to osobité, osobite regulovaná činnosť. To sem nepatrí. To nepatrí do živnostenského zákona. Dokonca je to výluka hneď v prvých paragrafoch.
V tom, k tým vykonávacím predpisom som sa vyjadroval, že zavádzate opäť definíciu, ktorá už existuje. Čiže naj... Inak to je také paradoxné, že, že v tomto zákone používate pojem, ktorý nie je definovaný, a zároveň zavádzate novú definíciu, ktorá nie je nová, ale už je používaná. To je, pre mňa to je zvláštne. Ja keby som spravil takýto zákon alebo náš právny tím, tak to nás, to nás fakt pošikujete odtiaľto kadeľahšie za takéto chyby.
Aha, ešte k tým dvanástim bodom, ktoré zavádzate, aby mali zmluvy, spotrebiteľské zmluvy zároveň všeobecné obchodné podmienky. Prosím vás, povedzte mi, čo je to za meraciu jednotku dvanásť bodov? Koľko je to? Viete, my tu máme vyhlášku o zákonných meradlách, zákon 2006, 206/2000. Čiže máme tu právny predpis, ktoré, ktorý upravuje zákonné meradlá, ktoré sa majú používať. Ja vám hovorím, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Sú tam milimetre, centimetre, metre, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Ja neviem. Ja chápem, ten úmysel bol dobrý, ale robme tie zákony poriadne. Na to sme tu. Ste tam, niekoľko je tam predkladateľov a toto ste si nevšimli. Ja neviem, ako je to možné? Okej.
To je asi tak všetko podstatné, ktoré by som ja navrhoval zmeniť. A ja som vám podal v piatok pomocnú ruku a podávam ju opäť, že ja vám chcem s tým pomôcť. Len chcem vás pekne poprosiť, aby sme z toho nerobili opäť antikampaň voči niektorým prezidentským kandidátom. Nepolitikárčime, nepoti..., nepolitikárčme s takýmto dôležitým návrhom, ktorý tu je. Nemá, nemá to žiadny význam.
Dovolím si ešte jednu poznámku. Vrátim sa na úvod. My sme sem za náš klub dali 163 návrhov, ktorých, veľa z nich bolo dobrých a malo možno chyby, ale vy ste sa o nich odmietli baviť. Mohli ste ich posunúť do druhého čítania, mohli ste ich zlepšiť a mohli sme povedať: dobre, super, ten SMER dal novú politickú kultúru, lebo chce spolupracovať s opozíciou, lebo je to v záujme Slovenska. Ja keďže sa obávam toho politikárčenia aj toho, že ten návrh má nedostatky, v tejto chvíli si dovoľujem dať procedurálny návrh alebo návrh, aby sa tento materiál vrátil na dopracovanie v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).
Ďakujem pekne.
Skryt prepis