Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade mi dovoľte naozaj oceniť predkladateľov, že tento návrh nestiahli, aj keď bol na nich vyvíjaný enormný tlak zo strany médií alebo, ako povedal pán kolega Martvoň, zo strany nebankoviek. Bola to odvaha, pretože tento návrh obsahuje niekoľko naozaj významných udalostí a neuveriteľných chýb. Ja sa k tomu dostanem bod po bode a prosím, berte to...
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade mi dovoľte naozaj oceniť predkladateľov, že tento návrh nestiahli, aj keď bol na nich vyvíjaný enormný tlak zo strany médií alebo, ako povedal pán kolega Martvoň, zo strany nebankoviek. Bola to odvaha, pretože tento návrh obsahuje niekoľko naozaj významných udalostí a neuveriteľných chýb. Ja sa k tomu dostanem bod po bode a prosím, berte to ako podanú pomocnú ruku v tom, aby ten návrh bol lepší.
Ochrana slabších a regulácia subjektov, ktorí, ktoré zneužívajú tú relatívnu slobodu, ktorú na trhu majú, prípadne absencia právnej úpravy alebo medzery, ktoré právna úprava má, by mala byť témou nielen socialistov, ale nás všetkých, ktorí si verejnú službu vážime a považujeme ju za službu ľuďom. Ideový zámer, ktorý sleduje predložený materiál, je naozaj výborný a ten úmysel je skvelý. Len treba si naozaj uvedomiť, že tento problém tu nie je, nevznikol teraz, vznikol pred niekoľkými rokmi a musím povedať, najmä vznikol za prvej Ficovej vlády. Ja chápem, že niektorí z predkladateľov sú tu noví, dali možno nejaký nový vietor sociálnej demokracii, ale nie týmto smerom. Ak budeme predkladať takéto návrhy, aké sú tu, spôsobíme skôr, skôr chaos ako poriadok. A na druhej strane aj prílišná regulácia - to si, prosím, uvedomte - môže spôsobiť to, že vznikne akási šedá ekonomika a vrátime sa späť k pôvodnému výpalníctvu, keď to mám tak nazvať. Čiže musí tam byť istá, istá rovnováha, ktorá tu nie je a kedy naozaj nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi. Materiál, ktorý ideme prijímať, je naozaj závažná vec, a preto by som bol rád, aby sme si povedali niekoľko faktov, pretože dôvodová správa ich, sa mi zdá, že skresľuje. Alebo návrh, ktorý predkladáme, nemá súvislosť s dôvodovou správou. Aj keď všetci vieme, ako tu sedíme, že tento návrh a tento zámer je potrebný.
V dôvodovej správe sa píše: "Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní." Z ničoho však nie je zrejmé, aký je vzťah medzi tými obyvateľmi na hranici chudoby a exekučnými konaniami. To je prvý fakt. Tým sa nezohľadňuje fakt, že osoba môže mať aj viac exekúcií. To si, prosím, uvedomte. V správe sa píše: "Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26-tisíc dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich takzvané rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj." K 31. 12. 2013 bolo podľa webu, webového sídla Sociálnej poisťovne evidovaných 1,3 milióna dôchodcov, ktorým sa vypláca dôchodok. To máme len 1,97 % dôchodcov, ktorí majú exekúciu. Ja nehovorím, že je to málo. Ale postaviť dôvodovú správu na týchto číslach, ktoré podľa mňa nenaznačujú to, že tu máme problém, o ktorom všetci vieme, sa mi nezdá úplne korektné.
Podľa blogu jedného vyššieho súradníka, vyššieho súdneho úradníka; pripomínam, že neviem, z akého je súdu, a ani ho nechcem menovať, aj keď bol uvedený, tento píše: "Štyridsať až päťdesiat percent exekúcií sa vedie v prospech eráru." To jest sociálka, úrad práce, dane, pokuty, zdravotné poistenie. Potom sú nezaplatené telefóny 10 až 15 percent, cca 10 percent sú náklady na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, nesplácané úvery v bankách, nezaplatené poistky na auto, pričom šmejdi vrátane rýchlych pôžičiek sú úplne na konci, ak vôbec. Pokračujem ďalej v citácii: "Osobne som iba tento rok podpísal okolo 750 exekúcií. Z toho hrncoví šmejdi nebol ani jeden, rýchle pôžičky boli štyri návrhy a z toho dva som podpísal a druhé dva zamietol, čím som podiel rýchlych pôžičiek na exekúciách znížil o polovicu. Konkrétne z 0,5 na 0,25 percenta."
Pripomínam, že na iných súdoch to, samozrejme, môže byť inak a že ma niekto opraví. A predpokladám, že Alojz Hlina mi povie, že sú tie údaje iné a ja budem rád. Pretože ešte raz zdôrazňujem, tretíkrát, že túto tému, kedy nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi, považujem za závažnú a treba ju riešiť. Treba ju naozaj riešiť, treba ju riešiť poriadne. Ja netvrdím, že tie čísla, ktoré som uviedol, sú malé. Bol by som však naozaj rád, aby sme mali objektívne údaje a vyhli sa zbytočnému populizmu, keďže všetci máme záujem na prijatí tejto novely.
V dôvodovej správe ďalej uvádzate, ste to povedali aj vy, pán Martvoň, ako predkladateľ, že sa vyskytujú aj rodiny, kde je 50 úverov v rodine. Tu je na mieste otázka: Prečo neexistuje register spotrebiteľských úverov? Veď to nie je také ťažké. Ak bude existovať tento register, dávam na zváženie možno nápad. Ten, kto už má spotrebiteľský úver, ďalší úver dostane za polovičné, výhodnejšie podmienky. Na prvý pohľad sa to javí ako zneužiteľné, ale treba si uvedomiť, že žiadna nebankovka takýto úver potom nedá. A možno aj to je cesta. Regulovať, aby tie úvery možno sa tu vôbec nevyskytovali. Zvážte to, prosím!
Ešte posledná poznámka k dôvodovej správe. V doložke vybraných vplyvov sa nachádzajú vplyvy na podnikateľské prostredie, okrem negatívnych sú tam aj pozitívne. A tu by ma možno zaujímalo, že aké sú tie pozitívne? Aj keď mi to nejako nevadí, že tam nebudú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ale malo by to byť pre objektívnosť povedané. Aké sú tie vplyvy?
Ku konkrétnym bodom. Začínate tým, že uvádzate niekoľko príkladov pôžičiek a ich úročení. Niektoré vyzerajú fakt hrozivo, to áno. Ale použiť príklad, kde ročná úroková sadzba je 36 %, pričom osobitne prísne regulovaný bankový subjekt, a to Poštová banka mala minulý rok v propagačných materiáloch 32,5 %, nezdá sa mi úplne šťastné. Sú tu, sú tu aj horšie úvery. Môžte mať omnoho lepšie príklady, ako je tento.
Ďalším príkladom je pôžička na 350 euro na 30 dní, ktorú uvádzate, kde úroková sadzba per annum podľa predkladateľov vychádza 456 percent. To je naozaj, to je naozaj neuveriteľne veľa. Ale pre pracovné potreby si zmeňme túto pôžičku na 200 euro na dva týždne, dajme tam úrok 20 euro, čo je povedzme nejaký spracovateľský poplatok, ktorý, nejaké hotové výdavky, ktorý tam býva, a skúsme vypočítať, koľko nám vyjde táto úroková, úroková sadzba. Predpokladám, že nikto by nepovedal, že na takúto pôžičku, ktorá v podstate je bežná, 200 eur, 20 euro navyše o dva týždne, nezdá sa to až tak veľa, ten úrok tam vyjde, páni a dámy, 240 percent! Čiže prosím tú reguláciu, možno keby ste si zobrali návrh alebo nápad od pani Žitňanskej s pánom Beblavým, ktorí to riešia, presne tieto malé pôžičky, veľmi šikovne, veď oni vám to určite povedia, ktoré tieto malé pôžičky, kde takéto úroky vychádzajú, riešia.
Článok I. Občiansky zákonník, bod 1, navrhujete zadefinovať úžeru. Ja som to naznačil aj pri pánovi Hlinovi, že s týmto ustanovením budeme mať trošku problém, aj keď opäť, úmysel vynikajúci. Navrhujete: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôveryhodnosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dávať sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere." Naozaj, ako dobre, javí sa to veľmi dobre, len budem mať problém s vykonateľnosťou, a to ukážu súdy, že čím skôr bude treba toto ustanovenie zmeniť.
Čo by ma zaujímalo zvlášť, je ten hrubý nepomer. Ja rozumiem, že vy ste si zobrali nápad tohto hrubého nepomeru zrejme z Obchodného zákonníka, kde je toto odôvodniteľné a kvantifikovateľné, ale pri, pri spotrebiteľoch, nezdá sa mi to úplne vhodné, pretože treba si naozaj uvedomiť, aký je ten zmluvný vzťah, že na jednej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, je to, vlastne potrebuje nejaké peňažné plnenie. A na druhej strane niekto, kto tie peniaze poskytuje a zvažuje, či tie peniaze poskytne, alebo neposkytne, a dá tam úrok, ktorý, žiaľ, máme tu taký stav, dá tam akýkoľvek, čo je naozaj, čo by nemalo byť, ale je to, podľa mňa ideálne by to malo byť, že je to riziko za požičanie peňazí, riziko, že sa mu tie peniaze vrátia. To, že ste zrušili v 2009 RPMN, vážení páni a dámy zo SMER-u, to bol problém. Teraz, keďže to nemáme, ten úžerník si môže dať akékoľvek úroky. Čiže aj s týmto hrubým nepomerom dajte si, prosím, pozor, treba to nejak špecifikovať. Pekne ste uviedli v dôvodovej správe všetky, výpočet, čo je to tieseň, čo je to ľahkomyseľnosť, to naozaj oceňujem, to je, pri výklade na súde to bude, to bude užitočné.
To čo som povedal opäť na úvod, my musíme chrániť ľudí. Ale dovolím si povedať a možno nie všetci budete so mnou súhlasiť, treba, aby tá ochrana bola, mala aj výchovnú funkciu, aby tam bola prevencia, aby naozaj tí ľudia, ktorí sa častokrát spoliehajú na štát, si, si tú zmluvu, aby si ju prečítali. Teraz sa naozaj v praxi stáva, že tí ľudia si ju nečítajú, kašlú na to a potom podpíšu úroky 100 % a vyššie. To je neprípustné! Ale treba si uvedomiť, že to sú opakované prípady. Štát nepôsobí výchovne na týchto ľudí. Ľudia stále ďalej a ďalej, viac a viac nečítajú tie zmluvy a toto je aj zodpovednosť štátu. Ešte raz, pôsobiť výchovne a perspektívne.
V minulosti som tu zachytil opozičný návrh, myslím, že to bolo minulý rok niekedy v polovičke, aby spotrebiteľské úvery boli podpisované najmä pri dôchodcoch, čo je skupina naozaj zraniteľná, aby boli podpisované pred notárom. Minister financií pán Kažimír sľúbil, že to zapracuje, išlo to opäť do neznáma. Neviem prečo, výborný návrh, aj keď zo strany opozície, ale dobrý návrh na ochranu slabších. Škoda ho.
Ešte krátko ku tej koncepcii toho nového § 39a, ktorý definuje úžeru a to z hľadiska naozaj právnej teórie. Zaradenie tohto paragrafu je nekoncepčné. Ustanovenie má zaviesť novú skutkovú podstatu neplatnosti, ktorá však je v rozpore s koncepciou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Treba si uvedomiť, čo obsahuje jeden paragraf, čo obsahuje ten váš navrhovaný, pretože podľa štyridsaťdeviny účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Čiže úplne iné následky na tieseň, ako navrhujete vy. Teda to, čo je v súčasnosti dôvod na odstúpenie od zmluvy, sa po novom bude rovnať dôvodom neplatnosti. Čo potom s tým § 49? Stane sa obsolentným? Neviem, netuším.
K bodu 3 a 4 článku I, stále sme v Občianskom zákonníku. Zmena § 53 odsek 3 a 4, pardon 4. Problém celého paragrafu 53 odsek 4 Občianskeho zákonníku je, že na rozdiel od prílohy smernice Rady 93/13, ktorá hovorí o nekalých podmienkach, v spotrebiteľskej zmluve nejde o tzv. indikatívny výpočet, to znamená, ktorý naznačuje ten obsah, aké majú mať tie, tie nekalé, pardon, tie neprijateľné podmienky. Čiže súdy pri týchto neprijateľných podmienkach neskúmajú, či je daná značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto nie som si istý, že či ste, či ste na toto mysleli. Opäť či tie dôsledky, ktoré navrhujete, nie sú v rozpore s tou smernicou, konkrétne navrhovanému novému písmenu u) § 53 odsek 4, ktoré hovorí, že je neplatná podmienka, keď to zjednoduším, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavrení zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Predstavme si situáciu, že máme hypotéku na 30 rokov a zmluvnú podmienku, ktorá vás zaväzuje platiť banke 30 rokov. Predmetnou zmluvou je poskytnutie prostriedkov, no predmet zmluvy možno dosiahnuť aj inak. Inými slovami, takáto podmienka by bola alebo takáto zmluva by bola neprijateľná, teda ergo neplatná. Čiže opäť, dajte si na to pozor, niektoré zmluvy nie je možné vyjadriť takouto podmienkou.
Navrhované písmeno v) nového paragrafu, tak, pôvodného paragrafu, ktoré hovorí o podmienke, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých má, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa. No, páni a dámy, ktorá úhrada je v záujme spotrebiteľa? Žiadna. Predpokladám, že predkladatelia nezamýšľali takýto následok a ak by sa toto stalo, mali by sme tu naozaj neuveriteľný socialistický raj. Pôžičky bez úrokov, pretože sú zmluvné podmienky neplatné, pretože úhrada akákoľvek je predsa v neprospech. Čo sa týka preukazovania informovanosti o týchto úhradách, ja si viem predstaviť podpísanie vyhlásenia o tom, že to prečítal, nejaké to vyhlásenie, že vie o tom, a rôzne veci, ktoré sa inak robia, ak sa nemýlim aj teraz, ale naozaj by som bol rád, ak by predkladatelia povedali, ako toto plánujú v praxi preukazovať.
K bodu 4. Opäť sa zavádza úrokový strop, ktorý bol zrušený za prvej Ficovej vlády, a v súčasnosti funguje vlastne tzv. benchmarking podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, kedy sa primeranosť posudzuje podľa porovnania so situáciou na trhu. Teda ak máme týždňový úver, môžme jeho nevýhodnosť porovnať len s porovnateľným úverom na trhu, čo je celkom správne. Je fakt ale, že sa to zneužíva. Inak povedané, navrhovaný bod 4 môže skomplikovať v zásade konkurencieschopnosť, napríklad pri ultrakrátkodobých úveroch, napríklad týždňových, mesačných a podobne, prestanú byť poskytované a inak, myslím, že sú dosť žiadané, pretože výška ročnej percentuálnej miery nákladov bude vychádzať veľmi veľa. A čo inak bude znamenať, že ak človek si bude chcieť požičať, zaviaže sa nie na týždeň, dva, tri, zaviaže sa na celý rok. To je podľa mňa nezmysel, keď nepotrebuje peniaze iba na nejaký čas. Veď pozor, ten návrh tu zaznie, ktorý by bol správny a aj sa ho teším a za neho veľmi rád zahlasujem. To čo som naznačil, ja sa obávam, že takouto skutočne prílišnou reguláciou spôsobíme následok, ktorý sa ukáže aj neskôr, že tá šedá ekonomika výpalníkov, že sa nebudú poskytovať zmluvy písomné, proste príde nejaký búchač, povie ti: Chceš alebo nechceš? Nechceš? Nedám ti. Chceš? Tu máš! Ja vám garantujem, že tento človek nespadá pod zákon o spotrebiteľských úveroch, jemu to bude jedno. Toľko moje obavy k bodu 3 a 4 článku I.
K bodu 5 to chválim, to je dobrý nápad.
K bodu 6, to je taká pikoška. Pôvodné znenie § 53c prečítam. Spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, "ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." Teraz sa tam pridáva text. "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis." Ak budú iným písmom alebo inou veľkosťou, táto zmluva bude neplatná. Ukážem vám, čo sa stane. Vytiahol som si všeobecné obchodné podmienky jednej z bánk k spotrebiteľským úverom, dal som navrhovaných 12 bodov, 12 bodov veľkosť písma a vyšlo mi toto. (Rečník zdvihol podklady.) Všeobecné obchodné podmienky. Keď spotrebiteľ nečítal malé písmenká, ja vám garantujem, že toto čítať nebude. Pozor na to, prosím. Má to 100 strán. Ale opäť, nápad dobrý, dobrý, len tá realizácia.
Treba si ešte uvedomiť, že spotrebiteľské zmluvy nie sú len zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale podľa tohto, podľa tohto návrhu, keďže musia byť všetky písomné, sú to aj zmluvy o preprave mestskou hromadnou dopravou, hovoríme o zmluve, nie lístku, nákup tresky, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Musíte mať písomnú zmluvu podľa tohto návrhu, nešťastné.
Ak som vás zle pochopil, páni predkladatelia, teda aj dámy, naozaj opravte ma, ja, v prvom čítaní bavme sa o tom úmysle, ktorý, hovorím, je dobrý, bavme sa o tej realizácii, bavme sa o tom, ako to bude fungovať v praxi, ja som tu otvorený a nielen tu, ale v celom tomto materiáli zmenám, ktoré majú, majú pomôcť a ochrániť spotrebiteľa. Skutočne, bavme sa o tom, takto ale to nie je úplne šťastné.
K bodu 7 vášho návrhu. Navrhujete, aby, navrhujete text nového ustanovenia: "Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná." K tomu len dve také drobné technické poznámky. Prvá je, že obchodná praktika nemá vplyv na otázku neplatnosti zmluvy, povedal Súdny dvor EÚ, povedal konkrétne, konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky preto nemá priamy vplyv na otázku, či je zmluva, zmluva platná s ohľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 bod 46 rozsudku Súdneho dvora, aj vo veci Pereničová, Perenič na neho odkazujete. Inými slovami chceme byť v podstate pápežskejší ako pápež.
Druhá, ja chápem, že nám smernica dáva možnosť zneplatniť celú, celú zmluvu v určitých prípadoch, len si dovoľujem pripomenúť, hlavne pre právnikov, že v súkromnom práve sa uplatňuje zásada zachovania platnosti zmluvy pred vyhlásením zmluvy za neplatnú, čiže neplatnosť je niečo ako ultima ratio, keď neexistuje rozumný základ na to, aby zmluva bola platná. Uvedomujem si, že tuto v stave, v akom sú naši spotrebitelia, zásady súkromného práva môžu byť istým spôsobom potierané, ale nemôžme na ne zabúdať.
Ďalej čo je potrebné pripomenúť. Priamo Súdny dvor Európskej únie vo svojej rozhodovacej činnosti odmieta vyhlásiť za neplatnú celú spotrebiteľskú zmluvu len preto, že obsahuje neprijateľné podmienky. Súdny dvor. Je tu, mám tu veľmi pekné stanovisko generálnej advokátky k tomu, je to tiež prípad Pereničová, Perenič C-453/10. Ak má byť cieľom narovnať tú faktickú nerovnováhu, ktorá tu je medzi subjektmi, potom stačí rovnováhu iba vytvoriť tým, že neplatné vedľajšie dojednania sa neuplatnia, ale prečo by to malo dotknúť, prečo by sa to malo dotknúť aj ostatných častí zmluvy? Ale toto sa dá fakt ešte upraviť.
K čl. II. Exekučný poriadok. Bod 1, 2, 3, 4, dobre, povedal by som, že výborne, skvelé. Ste to hovorili, pán predkladateľ, dva roky ak sa neuplatní, ak neuplatnil exekučný titul, nemá nárok na príslušenstvo. Výborná vec, praktická, naozaj spravodlivá. Zavádzanie drobných exekúcií. Opäť výborná vec, chválim, a to, že spôsob exekúcie musí byť primeraný, vymáhané povinnosti, výborne, skvele.
K bodu 5, čl. II. Opäť nejaká taká, taká faktická alebo pragmatická otázka. Navrhujete: "Ak ide o drobné exekúcie, má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške jednej tretiny." Okrem toho, že podľa mňa je nevhodné to dávať priamo do zákona alebo vyhlášky. Tu by ma zaujímalo, keď dopravný podnik udelí pokutu, vy máte exekučný titul, tak dostanete, neviem, trovy tuším 16,60, na polovicu je to 8,3, čo sa teraz uplatňuje pri exekučnom konaní, a teraz neviem, či je to tretina z tej jednej polovice, alebo z toho celého? Ak je to z toho celého, potom chápem, je to stále menej, čo je dobré, ak je to z polovice, je to 2 eurá 76. Nehovorím, že je to málo, že je to moc, proste výkladovo treba sa s tým vysporiadať. Navrhovaný ods. 3, ktorý hovorí o dvoch úkonoch, treba sa ale opýtať, akých úkonoch. Už tých skrátených alebo tých neskrátených? Opäť návrh ako to, ktorý by ste sa mali zamyslieť. Tak to, to, čo spravili v Čechách, myslím, že minulý rok. Čo tak zaviesť spojenie exekúcie v exekučnom konaní? Prečo nie? Funguje to v Čechách. Ak má niekto viac exekúcií, jedno exekučné konanie, ide iba to. Trovy sa nepomerne znížia. Bude sa, nebudú na každej exekúcii osobitné trovy, ak ich spojíte, ak máte dlžníka, ktorý má 10 exekúcií, budú iba jedny trovy. Nie na každej exekúcii jedna. Je to, funguje to v Čechách, treba sa na to pozrieť. Inak to je aj spojené s tým, čo sme videli v Čechách ako ústavnoprávny výbor, kde exekútori si pochvaľovali register exekúcií a sme sa dohodli, že to bude fungovať, že to sem zavedieme, kedy ak oprávnený vidí, že tá, ten dlžník má neuveriteľne veľa exekúcií, rozhodne sa sám určite, že nebude to vymáhať a nebudú tak vznikať trovy. Bez týchto informácií trovy budú naozaj neúmerne narastať vždy, keď príde k návrhu na začatie exekúcie.
Čl. IV, zmena zákona o dobrovoľných dražbách. Dve poznámky. Upravujete vlastne v bode 7; ktorý má byť vlastne bod 6, máte to trošku zle prečíslované, to si len prehoďte; možnosť zníženia hodnoty z troch štvrtín na 90 %, ak je, ak je na predmete dražby trvalý pobyt, a vlastne z polovice, čo je možné znížiť cenu predmetu dražby, na 80 percent. V dôvodovej správe reagujete na konanie pred Ústavným súdom, spisová značka PL. ÚS 16/2013. Toto by som rád proste chcel vysvetliť, že ako sa tam reaguje, lebo pokiaľ viem, prax je trošku iná, ale nechám si to vysvetliť. Ja rozumiem vašej úprave, že niektorí znalci aj dobrovoľní dražobníci toto znižujú, podliezajú tú cenu, robia to z iného dôvodu, a to vám ešte objasním, ako to robia. Len môžem vám povedať, že to, že sa znižuje cena, znamená jeden dôležitý fakt, že to nikto nechce kúpiť. Ak dáte 100 %, potom 90 % minimálne, teda maximálne 90 %, neviem, či to niekto bude chcieť kúpiť. Inými slovami, tak ako navrhujete, pod 90 % to nepôjde. Je úmysel výborný, len ešte raz, úmyslom je znižovanie ceny až vtedy, keď dražba bude neúspešná. To znamená, nebude záujem o ten predmet nehnuteľnosti a čo, pokúste sa, prosím, na ministerstve alebo teda u predkladateľa zamyslieť nad situáciou, kedy sa cena predmetu dražby znižuje inak alebo môže sa znížiť inak podľa súčasnej právnej úpravy, a to je, že znalec v cene zohľadní závady, sú závady napríklad vecné bremeno doživotného užívania. Cena predmetu dražby pôjde rapídne dole, aj keď toto vecné bremeno môže byť dočasné. Po vydražení osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť cez dražbu za nízku cenu kvôli závadám, sa dohodne s touto a tá má vecné bremeno alebo už sa dohodli a ten človek sa vzdá vecného bremena. Som rád, že to riešite, len treba si uvedomiť že aj trhová hodnota zohľadňuje vecné bremená. Trhová hodnota znamená, tak ako to bolo navrhnuté, že v mieste a v čase obvyklom. Ak budete mať dva byty rovnaké, na jednom bude vecné bremeno, na druhom nebude vecné bremeno, ja vám garantujem, vecné bremeno doživotného užívania, že cena, tam, kde je vecné bremeno doživotného užívania, bude minimálne o polovicu menšia.
K čl. V zákona o ochrane spotrebiteľa. Ten navrhovaný § 3a ods. 1 v časti: "Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebiteľom dodaný tovar alebo poskytnutá služba." Ako bolo v médiách prezentované, je to aj naozaj právny stav, tie predajne sa zmenia na požičovne. Tu by som chcel ešte raz zdôrazniť a oceniť predkladateľov, že zotrvali na predložení tohto návrhu, a že sa ho pokúsia upraviť teda, že ho upravia, lebo toto je, toto je naozaj nezmysel a ja vám poviem aj prečo. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníku, ktorý hovorí, že v prípade odstúpenia sa zmluva zrušuje, dôsledok znamená ten, že sa vymenia plnenia. To, čo som ja dal, to dostanem späť, čo som dostal ja, ja vrátim. Ja si neviem predstaviť, že keď prídem kaderníčke a po siedmich dňoch odstúpim od zmluvy, ako sa vrátia plnenia. Nechám sa ostrihať, potom odstúpim. Ja neviem, podľa mňa je to nerealizovateľné, ale takú právnu úpravu navrhujete. Ono je to, že sa to uplatňuje pri zásielkovom predaji, v podomovom predaji, to je dobré. To tam patrí a chápem, chce to aj Únia, ale dobré je to, treba, treba tých spotrebiteľov chrániť, chápem. Právna vec. Povedzte mi, prosím, čo je to za zmluvný typ zmluva o dodaní tovaru a poskytnutí služby. Ja neviem, ja taký zmluvný typ nepoznám. Ak je to kúpna zmluva, pomenujme to ako kúpna zmluva. Nevytvárajme niečo, čo neexistuje, pretože nevieme, aké to má mať náležitosti, čo má obsahovať. Ak je to, ja neviem, treba si toto uvedomiť, že pojmovo to nemusí sedieť a bolo by dobré to precizovať.
V odseku 3: "Spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vysporiadať vzájomné prijaté plnenia." To je vlastne, čo som hovoril. Ďalej tu pokračuje, tu by naozaj bolo treba vyriešiť, ako sa vysporiadajú najmä poskytnuté služby. Ak odstúpite službu, ťažko asi vrátite, čiže ako ste spomenuli, vzájomné nároky z poskytnutej služby.
Ďalej čl. VI o spotrebiteľských úveroch. K bodu 1, to je meniť § 1 ods. 2, sa na konci pripája táto veta, dobrá, dobrý úmysel opäť: "Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne". Presne rozumiem, čo týmto chcete vyriešiť. Vec, ktorá je neprípustná, to je, že ak je písomná pôžička napríklad na 1 000 euro, v reále sa odovzdá 800 euro. Obídete tým RPMN, všetko, super, len opäť praktický príklad. Mne sa tak javí, že tí ľudia práve potrebujú peniaze hneď. Nepotrebujú ich zajtra, o tri dni, keď je to z druhej banky, potrebujú ich hneď. Čiže ak sa to spraví, neviem, či vkladom, že tam bude povinnosť alebo čokoľvek, alebo keď už ten človek potrebuje pôžičku, on má na to nejaký dôvod. Čiže dobré ustanovenie, dobrá myšlienka, len zdá sa mi, že prax funguje inak, aj keď pripúšťam, že záujem na tom, aby prehľadnosť a čistota spotrebiteľských úverov v tejto časti bola čo najvyššia a aby spotrebiteľ netrval na tom, že bude mať peniaze hneď, je prednejší a má to určite výchovnú funkciu. Čiže tuto keby som hlasoval, tak hlasujem určite za. Len ak môžte, skúste zvážiť, možno vymyslíte voľačo lepšie, ako som vám povedal.
K bodu 2, technická vec. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti". Poznámka pod čiarou 17a). Poznámka pod čiarou 17a) je § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tu len pripomínam, že toto nie je podnikanie, je to osobité regulované, osobitná regulovaná činnosť. Čiže toto nemá čo robiť v živnostenskom zákone.
K bodu 6. Navrhujete tam nejaké odborné kvalifikačné predpoklady na toho, kto poskytuje spotrebiteľské úvery, dobre, dobre, len chýba mi možno v dôvodovej správe, prečo to tak je. Z čoho odôvodňujete, že to musí byť vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, len dôvod.
Vykonávací predpis. Navrhujete, aby v § 2a, kde sa definuje odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, má znieť tento paragraf takto: "Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí úrok, poplatky a akékoľvek iné plnenia spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo iné náklady a plnenia, ktorými je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podmienené." Tu len pripomínam opäť legislatívne, ide o duplicitné, a teda nadbytočné vymedzenie odplaty, ktorá už je vymedzená v § 2 písm. g) zákona 129/2010, je to v zásade to isté. Fakt nenafukujme právny poriadok, keď ho nie je treba nafukovať. Toto už je definované, treba možno dať len odkaz.
Odsek 1, aha, taký, opäť taký paradox. Ods. 1 vymedzuje odplatu ako súčet úroku poplatkov a iných plnení, ale odsek 2, tu je ten paradox, už pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty viaže len na jeden z týchto parametrov a to na úrok. Nedáva to nejaký, nejaký zmysel. Keď tak, malo by to mať na všetky tie úroky poplatok a iné plnenia. Dobre, ja sa k tomu RPMN nechcem vracať, určite to má svoje opodstatnenie, len treba sa s tým pohrať; pohrať, už som jak minister hospodárstva. Treba to urobiť tak, aby to bolo, aby to bolo v poriadku, aby to bolo, aby tie úvery skutočne neboli úžernícke. Ešte spomeniem § 2b, ktorý hovorí o písme, o tom, aké majú byť spotrebiteľské zmluvy, teda písma, veľkosť písma zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch. Ja som už o tom hovoril a nedá mi nepovedať, že nerozumiem prečo, aby porozumelo aj plénum, aj občania. Zavádza sa, aby spotrebiteľské zmluvy a ich dokumenty mali rovnaký štýl písma v tomto prípade Times New Roman a 12 bodov. Prečo práve Times New Roman? (Reakcia z pléna.) Príklad, okej, ale 12 bodov. Ukázal som vám všeobecné obchodné podmienky zväčšené na 12 bodov, je to 100 strán, čiže tuto buďme trošku opatrní, ale ešte mi povedzte, 12 bodov, aká je to metrická jednotka? Čo je to za jednotku? Veď, veď my tu máme vyhlášku 206/2000 o zákonných meracích jednotkách, tam body neexistujú. Dajme to v milimetroch, centimetroch alebo opravme vyhlášku. To je v zásade všetko, čo by som ja považoval za potrebné upraviť. A bolo by dobré zvolať možno nejakú alebo zriadiť nejakú pracovnú skupinu, tam si povedať, ako by to bolo naozaj legislatívne čisté tak, aby to tomu trhu, nie trhu, ešte lepšie trhu a spotrebiteľom neuškodilo. Lebo pripomínam, ak my budeme príliš regulovať tých podnikateľov na trhu s týmito úvermi, stane sa nám tu šedá ekonomika. Výpalníci, ktorých nebudete môcť nijako postihnúť, absolútne nijako, pretože polícia, ako sa javí, nechcem to teraz otvárať, nefunguje tak, ako by mala. Čiže spravme to tak, aby to bolo poriadne a dobre.
Nedá mi na záver ešte nepovedať jednu pre mňa veľmi dôležitú vec, a to je, že my, keď sme sem ako opozícia predložili nejaký návrh, ktorý bol čo i len trošilinku technicky zlý, tak ste nás s tým pošikovali tak rýchlo von, že sme sa už s tým nevrátili, pokiaľ to nebolo dobré. Teraz tu dávate návrh, ktorý má naozaj veľa chýb. Uvedomujem si, že je to ťažká problematika, ale myslím, že je načase mať politickú kultúru, kedy dobré návrhy a návrhy, ktoré majú pomôcť občanom a obyvateľom, by mali byť prijímané bez ohľadu na to, či je to opozícia, alebo vládna strana. Bol tu pán poslanec Zajac, ktorý mal návrh k RPMN, prečo nie? Veď to tu práve teraz riešite. Mohli ste to urobiť. Rok vznikajú exekúcie, ktoré vznikať nemuseli, mohli ste to urobiť. Príklad za nás, my sme dali dokopy 84 pozmeňujúcich návrhov, 79 zákonov. 163 návrhov sme sem predložili ako náš klub a prešlo ich naozaj strašne málo. Veľmi veľa z nich bolo dobrých, potrebných, niektoré ste sami pochválili, že výborný úmysel, ale ste ich neprijali. Naozaj apelujem na vás, páni kolegovia z vládnej strany a panie kolegyne, máme, Slovensko je v takej situácii, že by sme mali zvážiť tú 20-ročnú politickú kultúru a s tou opozíciou spolupracovať na dôležitých veciach, ako sú, ako sú úžerníci.
Ja vám aj z tohto dôvodu opäť ponúkam pomocnú ruku, rád sa zúčastním na pracovnej skupine, aj keď som voči ich fungovaniu veľmi skeptický, nebudem otvárať, pri ktorých som bol a pri ktorých to neviedlo k ničomu a sme na tom sedeli, ale politickí lídri z vládnej strany povedali, že to nepôjde. Ale opäť predsa ja sa zúčastním pracovnej skupiny, ak ma klub poverí, budem rád a budem dávať návrhy, aby sme ten stav, ten katastrofálny stav vylepšili.
Ďakujem vám za pozornosť a v prípade, ak by niekto chcel nejaké údaje o tých judikátoch alebo toho stavu, som k dispozícii.
Skryt prepis
