Ďakujem pekne, pán predseda. Na odľahčenie, keď tu vidím Alojza Hlinu krivkajúceho, len takým, taká poznámka, že, Alojz, asi by si mal vedieť, že platí povinnosť, že momentálne, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá aj za priľahlú komunikáciu, aj keď ju nevlastní. To znamená, ak pred domom pána Roberta Fica bol klzký povrch, za to zodpovedá vlastník tej nehnuteľnosti, v ktorej býva. Takúto povinnosť tu máme. Čiže možno vhodné žaloby na vlastníka. A my sa inak s Petrom Pollákom túto povinnosť pokúšame zmeniť, len aby ste vedeli. Čiže úmysel podľa mňa dobrý, tak čakáme na druhé čítanie. Veľmi sa tomu poteším, no.
Keďže máme všetci spoločný záujem na tom, aby úžerníci nemali na Slovensku Klondike, dovolím si niekoľko vecných a hlavne legislatívnych pripomienok k tomu návrhu, o ktorom práve teraz rokujeme.
Začnem postupne, ako hovorím, vypustím niektoré veci, o ktorých som už hovoril v piatok, zameriam sa iba na tie najdôležitejšie. Čiže v čl. I bod 1 navrhujete, navrhujete definovať úžeru, kde podľa mňa celkom správne hovoríte o tom, kedy je čo úžera, aký, čo treba spĺňať, že ak niekto zneužije tieseň, ľahkomyseľnosť, neskúsenosť, atď., a tak ďalej. Ale končíte tú definíciu, ak "neschopnosť splniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere". Tu si dovolím polemizovať, alebo dať takú výtku, že ja si neviem predstaviť, ako budete dokazovať ten hrubý nepomer. V Obchodnom zákonníku, odkiaľ táto povinnosť zrejme pochádza, čo sme zavádzali, myslím, minulý rok, je to naozaj ľahko kvantifikovateľné. Ale pri spotrebiteľských úveroch, kedy si, prosím, uvedomme, že máme dve strany. Na jednej strane je osoba, ktorá požičiava a požičiava za nejakú cenu. To je ten úrok, to je riziko, že sa mu tie penia..., alebo je to o hodnote rizika, za ktoré sa mu to vráti, plus nejaký zisk. Mal by byť primeraný, stáva sa, že je neprimeraný. A na druhej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, a ten nepomer, alebo ten hrubý nepomer môže byť, že ich potrebuje veľa, málo, moc, čiže, a zároveň môže byť nebonitný, čo je dosť dôležité, pretože ten úrok a cena peňazí ide hore, čiže na toto, prosím, pozor, lebo ak to obmedzíme naozaj radikálne a obmedzíme to nešťastným spôsobom, ako sa robí tu, stane sa nám to, čo som hovoril, a to je šedá ekonomika. Čiže pozor na to.
Ešte nakrátko k tej koncepcii, k § 39a, ktorý zavádzate. A ja som už hovoril, že je to nekoncepčný návrh, pretože tu máme § 49 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tiesni. A hovorí konkrétne: "Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť." Toto je paragraf, ktorý máme už teraz zakotvený v Občianskom zákonníku. Ale tento paragraf hovorí o odstúpení, čiže priznáva iný následok k tomu, ako vy priznávate vo svojej definícii úžery, kde je tiež tieseň, kde je priamo neplatnosť. Čiže, prosím, skúsme to zosúladiť, pretože ten § 49, neviem, či potom vypustíme, upravíme, stane sa obsolentný. Buďme trošku puritáni a dajme ten, nech je ten paragraf čistý, nech nie sú tam chyby.
K bodu 3 a 4 čl. I, ktorý sa týka rozšírenia neprijateľných podmienok, kedy je zmluva neplatná alebo zmluvná podmienka. Vlastne problém celého § 53 je v tom, že na rozdiel od smernice Rady 93/13 o nekalých obchodných podmienkach o spotrebiteľskej zmluve, nejde vo vašom, ale v našom prípade vlastne, to, čo je v zákone, o indikatívny výpočet týchto podmienok, ale o výpočet takých podmienok, kedy je zmluva priamo neplatná. My sa pokúšame byť o niečo lepší ako Európska únia. Je to možno namieste a možno nie, pretože zneplatniť celú zmluvu v súkromnom práve nie je úplne najšťastnejšie, to, prosím, opäť pozor.
Konkrétne k tým navrhovaným dvom novým písmenám pri, ktoré budú definované ako neprijateľné podmienky. Prvá podmienka, to je, bude popisovaná, u), je, je to podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne v kratšom čase. Takéto podmienky by som považoval za neprijateľné. Ja som vám tu dal príklad v piatok. A to je, predstavte si hypotéku na 30 rokov, pričom vy máte možnosť ju splatiť v kratšom čase, možno aj hneď. Takáto podmienka podľa vašej definície by bola neprijateľná a bola by potom neplatná.
Navrhované písmeno v), to je veľmi zaujímavé: "Podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa, bude neplatná." A ja sa pýtam, ktorá podmienka vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ je, ktorá úhrada je na prospech spotrebiteľa? Nikdy, ani jedna. Čiže my tu vlastne, ak by sme prijali tento zákon, vytvoríme socialistický raj. Budú pôžičky bezúročné, pretože podmienky o úrokoch a o ich úhrade budú neplatné, budú neprijaté a budú neplatné.
Čo sa ešte týka preukazovania informovanosti o tom, že bol poučený a že aké sú tam úhrady, to je všetko fajn, len treba sa zamyslieť nad tým, ako sa bude to preukazovanie dokazovať. Že či to bude nejaké vyhlásenie, ktoré aj tak sa môže spochybniť tým, že bola tieseň. Tuto to je, ja viem, že je to ťažká téma a ťažký legislatívny problém, ale máte k dispozícii ministerstvo spravodlivosti, celý ansámbel ľudí, ktorý vám s tým môže pomôcť a ktorý môže nadstaviť tie podmienky tak, aby sme splnili ten účel, ktorý tento zákon má.
K bodu 6 tohto článku. Pôvodné znenie § 53c bolo: "Ak spotrebiteľská zmluva je vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." To je znenie, ktoré je teraz platné. A vy navrhujete, páni predkladatelia a dámy, § 53c za tú prvú vetu, kedy bude zmluva neplatná, doplniť ustanovenie. A konkrétne: "Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanovuje vykonávací predpis." Ak by bolo prijaté toto ustanovenie, znamenalo by to, že, ak by bola zmluva iným písmom, inou veľkosťou písma, bola by neplatná. A hlavne tá zmluva musí byť písomná, kolegovia, musí byť písomná vždy podľa tohto navrhovaného znenia.
Povedzme si, čo sú to spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je okrem iného zmluva o spotrebiteľskom úvere, okej, zmluva o preprave MHD, čiže nie lístok, zmluva, nákup tresky v obchode, spotrebiteľská zmluva písomná, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Táto zmluva bude musieť byť písomná, ak prijmeme toto znenie. No tak mi to vychádza, že tento bod 6 zavádza obligatórnu písomnú formu pri spotrebiteľských zmluvách.
Ja som tu spomenul, že tieto zmluvy musia byť teda nejakou veľkosťou písma, musia byť 12 bodov, musia byť typom Times New Roman. A ak nebudú, tak je to neplatné. A toto sa týka aj všeobecných obchodných podmienok. Ja som si zobral všeobecné obchodné podmienky jednej banky, nie nebankového subjektu, ale banky, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, jej všeobecné obchodné podmienky, dal som to do jedného programu, zväčšil som písmena na 12 bodov a, priatelia, vyšlo mi toto: to sú všeobecné obchodné podmienky banky zväčšené na 12-bodové písmo. (Vystupujúci ukazuje spomínaný dokument.) Má to 100 strán. Ja vám garantujem, že ak spotrebiteľ nečítal teraz všeobecné obchodné podmienky, nebude ich čítať ani po prijatí novej úpravy. Teda ja si to neviem predstaviť. Je to taká buchla, že!
Poďme ďalej, k čl. II. Dovoľte mi byť konštruktívnym a pochváliť body 1, 2, 3, 4, kde ak sa dva roky neuplatňuje exekučný titul, tak príslušenstvo sa už nemôže uplatňovať. Výborný nápad. Drobné exekúcie, výborný nápad. To, že spôsob exekúcie musí byť primeraný k povinnosti, vymáhanie povinnosti, výborný nápad.
Toto sú dobré veci a v tom návrhu je niekoľko dobrých vecí, s ktorými sa dá určite hneď súhlasiť, ale poďme zase ďalej.
V Exekučnom poriadku ďalej legislatívne nesprávne hovoríte o tom, ako sa budú krátiť trovy. Nie som proti, aby sa tie trovy konania krátili, ale podľa tohto účastník nebude vedieť, nebude mať právnu istotu, nebude vedieť, čo má očakávať, ako sa má správať, pretože je to legislatívne nedostatočné. Pri tých trovách opäť nápad, ktorý by ste mali zvážiť, a to je: čo tak spojiť exekučné konania do jedného? To znamená, niekto má päť exekúcií, desať, spojme ich do jednej exekúcie, kde budú iba jedny trovy. Prečo nie? Veď to je to, čo sledujeme, toto tu už malo byť dávno. My sme sa aj na výbore bavili o tom, že bude, alebo že je v pláne zavádzať register exekúcií, ktorý s týmto úzko súvisí. Ja som to trošku pretlačoval viacej a zdalo sa mi, že tým, že som z opozície, tak to neprejde. Asi aj tým to bolo, pretože tak dobrý nápad tu stále nie je. A register exekúcií by tu mal byť. Pretože ak oprávnený vidí, že niekto má veľa exekúcii, ja vám garantujem, že nebude si svoju pohľadávku vymáhať a nebudú vznikať trovy. Toto tu už dávno malo byť. V Čechách to funguje bez problémov, všetci si to pochvaľujú. A to všetci, hovorím, oprávnení, povinní aj exekútor.
K čl. IV, zmena k zákonu o dobrovoľných dražbách, dve poznámky. Upravujete bod 7, na, ktorý má byť vlastne bod 6, bolo by treba, opraviť to číslovania. Možnosť zníženia hodnoty dražby nehnuteľnosti, kedy teraz je možné znížiť nehnuteľnosť, kde má niekto trvalý pobyt, až na 3/4 výšky, alebo na 3/4 výšky. Bavme sa o tom, či je to málo, moc, pretože cena dražby sa znižuje vtedy, ak nie je o tú nehnuteľnosť záujem. To znamená, ak neprejaví niekto záujem o to, čo, o nejakú hodnotu, cena sa zníži na 3/4. Ak to vy znížite na 90 %, čo bude maximálne možné zníženie, podľa mňa nič tým nevyriešite, nič tým práve nevyriešite, pretože tá nehnuteľnosť sa aj tak nepredá. (Reakcia predkladateľa.) Hovoríte, že reagujete na konanie pred Ústavným súdom Slovenska, spisová značka PUL16/2013, lebo ja by som len chcel vedieť, ja som to už, sa pýtal, nedostal som vysvetlenie, o čom je to konanie, že čo sa tam napadá, pretože sa mi nezdá, že by to malo nejaký súvis, ale opravte ma. Ja rozumiem vášmu záujmu chrániť tých slabších, aj to, aby ceny nehnuteľností sa neznižovali na neprimeranú hodnotu, ale treba si uvedomiť, že ak to zabarikádujeme, nebude spokojný ani oprávnený, ani povinný.
A tu vám dávam do pozornosti, ako sa teda reálne znižuje hodnota nehnuteľnosti v dražbách, a to je cez ad hoc vytvorenú závadu na nehnuteľnosti. Pre kolegov, ktorí nevedia, závadou je aj napríklad vecné bremeno doživotného užívania, napríklad. To znamená, máte nehnuteľnosť, niekto sa s niekým dohodne, nebudem teda hovoriť, že to bol dražobník alebo dražiteľ, s niekým iným, že daj si tam bremeno doživotného užívania. Cena sa zníži, priatelia, na menej ako polovicu. A toto bude v súlade so zákonom aj podľa vášho navrhovaného znenia. Následne po dražbe, ako prebehne, on sa vzdá vecného bremena, cena pôjde opäť hore, predá si, za akú sumu bude chcieť, za trhovú teda. Čiže aj toto by sme mali upravovať, páni kolegovia, v dobrom to hovorím.
Článok V, zmena zákona o ochrane spotrebiteľa, k bodu 1. Ten navrhovaný § 3a ods. 1, už to hovorili kolegovia, nebudem to opakovať, ale ide o to, že obchody sa zmenia na požičovne. Bolo to medializované, bolo to tu povedané, je to naozaj nešťastná formulácia, treba to zmeniť. Najmä treba vyriešiť, že ak už k odstúpeniu dôjde, treba si uvedomiť, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa znova zrušuje. To treba si povedať, že vymenia si plnenia, ale vy tu hovoríte aj o poskytnutí služby. Myslím, že to hovoril pán kolega Beblavý. U holiča, ktorý vám poskytne službu, o týždeň odstúpim, alebo do týždňa odstúpim: ako vrátim plnenie? Podľa mňa sa to nedá. Bolo by to bezdôvodné obohatenie. Môžeme o tom polemizovať, že ako by to plnenie bolo vrátiteľné, podľa mňa veľmi ťažko. Ono existuje dôvod pri podomovom predaji, alebo zásielkovom, na vrátenie tovaru, to je nepochybné, ale v tomto prípade podľa mňa je to zlé.
Hovoríte v tom paragrafe, novom, "spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo o poskytnutí služby". A ja sa pýtam, čo je to za zmluvný typ? Predkladateľ mi povedal, že to je zmluva v Obchodnom zákonníku. Ale ja sa pýtam, my sa bavíme o spotrebiteľoch, načo sem picháme Obchodný zákonník, keď dobre vieme, že Obchodný zákonník k spotrebiteľskej zmluve nepatrí? A je to neplatná proste podmienka. A dokonca tá zmluva o dodaní služby, nie je ani definované v spomenutom Obchodnom zákonníku, a o poskytnutí služby už vôbec. Vy používate pojem, ktorý nie je v zákone, v našom právnom poriadku nikde definovaný, ako keby to bolo úplne normálne. Prosím, používajme pojmy, ktoré vieme určiť, vieme povedať, aký majú obsah, aké majú náležitosti. Tuto nevieme povedať, čo má, aké náležitosti má zmluva o dodaní služby, dodaní tovaru a poskytnutí služby. Toto nevieme povedať. Má tam byť kúpna zmluva podľa môjho názoru, to ste asi zamýšľali.
K čl. VI, zmena zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo tu hovorené o tom, že zavádzate povinnosť toho, kto dáva úver, dá tento úver bezhotovostne. Dobrý nápad, ja chápem, že riešite to, že fyzicky sa dá iná suma, ako je na papieri. Dá sa suma menšia. To je nápad výborný, len vám pripomínam tú prax, že tí ľudia väčšinou tie peniaze potrebujú okamžite, nemôžu čakať jeden deň na to, až im prídu. Ale, ale, ale ja som za. Tuto nevidím problém, tuto si ja viem predstaviť, že, že poviem, že je to v poriadku, lebo aj možno to je cesta nechať ľuďom rozmyslieť si, či si tie peniaze budú, alebo nebudú požičiavať. Ja som skôr za to, ja som to povedal na úvod, učme tých ľudí, aby si peniaze nepožičiavali, keď na to nemajú. Buďme naozaj výchovní. Nevytvárajme podmienky na úžernícky Klondike a na šedú ekonomiku výpalníkov.
Legislatívna pripomienka k bodu 2, kde § 7 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti." Poznámka pod čiarou 17a znie: § 58 zákona 455/91, čo je zákon o živnostenskom podnikaní. Tu len naozaj drobná výtka, že legislatívne zlé, pretože poskytovanie spotrebiteľských úverov nie je živnosť, je to osobité, osobite regulovaná činnosť. To sem nepatrí. To nepatrí do živnostenského zákona. Dokonca je to výluka hneď v prvých paragrafoch.
V tom, k tým vykonávacím predpisom som sa vyjadroval, že zavádzate opäť definíciu, ktorá už existuje. Čiže naj... Inak to je také paradoxné, že, že v tomto zákone používate pojem, ktorý nie je definovaný, a zároveň zavádzate novú definíciu, ktorá nie je nová, ale už je používaná. To je, pre mňa to je zvláštne. Ja keby som spravil takýto zákon alebo náš právny tím, tak to nás, to nás fakt pošikujete odtiaľto kadeľahšie za takéto chyby.
Aha, ešte k tým dvanástim bodom, ktoré zavádzate, aby mali zmluvy, spotrebiteľské zmluvy zároveň všeobecné obchodné podmienky. Prosím vás, povedzte mi, čo je to za meraciu jednotku dvanásť bodov? Koľko je to? Viete, my tu máme vyhlášku o zákonných meradlách, zákon 2006, 206/2000. Čiže máme tu právny predpis, ktoré, ktorý upravuje zákonné meradlá, ktoré sa majú používať. Ja vám hovorím, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Sú tam milimetre, centimetre, metre, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Ja neviem. Ja chápem, ten úmysel bol dobrý, ale robme tie zákony poriadne. Na to sme tu. Ste tam, niekoľko je tam predkladateľov a toto ste si nevšimli. Ja neviem, ako je to možné? Okej.
To je asi tak všetko podstatné, ktoré by som ja navrhoval zmeniť. A ja som vám podal v piatok pomocnú ruku a podávam ju opäť, že ja vám chcem s tým pomôcť. Len chcem vás pekne poprosiť, aby sme z toho nerobili opäť antikampaň voči niektorým prezidentským kandidátom. Nepolitikárčime, nepoti..., nepolitikárčme s takýmto dôležitým návrhom, ktorý tu je. Nemá, nemá to žiadny význam.
Dovolím si ešte jednu poznámku. Vrátim sa na úvod. My sme sem za náš klub dali 163 návrhov, ktorých, veľa z nich bolo dobrých a malo možno chyby, ale vy ste sa o nich odmietli baviť. Mohli ste ich posunúť do druhého čítania, mohli ste ich zlepšiť a mohli sme povedať: dobre, super, ten SMER dal novú politickú kultúru, lebo chce spolupracovať s opozíciou, lebo je to v záujme Slovenska. Ja keďže sa obávam toho politikárčenia aj toho, že ten návrh má nedostatky, v tejto chvíli si dovoľujem dať procedurálny návrh alebo návrh, aby sa tento materiál vrátil na dopracovanie v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).
Ďakujem pekne.
