Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia na balkóne, v prvom rade, keďže tiež som praktizujúci advokát, oznamujem v zmysle podľa mňa dnes nefunkčného zákona o ochrane verejného záujmu už len zo slušnosti, aj keď bez sankcie, to, že mal by som mať alebo je potenciál, že mám osobne záujem na tejto veci ako advokát, ale mám osobný záujem na tejto veci hlavne ako občan, pretože...
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia na balkóne, v prvom rade, keďže tiež som praktizujúci advokát, oznamujem v zmysle podľa mňa dnes nefunkčného zákona o ochrane verejného záujmu už len zo slušnosti, aj keď bez sankcie, to, že mal by som mať alebo je potenciál, že mám osobne záujem na tejto veci ako advokát, ale mám osobný záujem na tejto veci hlavne ako občan, pretože chcel by som a budem robiť všetko pre to, aby predložené kódexy boli v prospech občanov, a toto je môj úprimný a osobný záujem.
Mať príležitosť vtlačiť právnemu poriadku len ťažko zmazateľnú pečať je, nebýva zvykom a civilné kódexy zanechajú naozaj, naozaj neskutočnú stopu, ak budú spravené dobre. Naozaj, ak budú spravené zle, tá stopa bude, ale bude negatívna a po tom, myslím, že nikto v tejto sále netúži. Takáto príležitosť nastane raz za niekoľko dekád a zvykne presiahnuť funkčné obdobie ministra. Aj z tohto dôvodu si myslím, že táto debata by mala byť prísne, prísne odpolitizovaná. Možno sa teda na vec pozerať, niektorí kolegovia to možno urobia a prísne politicky a bezbreho kriticky, ako to často v opozícii robíme, a čo je legitímne, alebo sa mám na celú vec pozerať úplne vecne a pomôcť dať tým kódexom takú podobu a takú formu, ktorá má napomôcť. To nie iba súdom, vyšším súdnym úradníkom, ale predovšetkým občanom. Pretože tieto kódexy, tieto tri kódexy nebudú používať sudcovia rok, dva, tri, kedy sa to zmení. Samozrejme, budú nejaké opravy, k tomu sa dostanem, ale keď sa pozrieme na predchádzajúci Občiansky alebo dnes platný Občiansky súdny poriadok, ktorý platí 50 rokov alebo 52, tak tieto kódexy robíme na, verím, že aspoň na 50 rokov. Verím, že to budú kódexy, ktoré budú platiť aj pre naše deti, prípadne ich deti. Preto dávam tu veľký dôraz, aby sme sa pokúsili byť čo najviac odpolitizovaní.
Ešte predtým, ako sa dostanem ku konštruktívnej kritike, to, čo ma v tej, poviem pár vecí možno procesu toho, ako, aké, aké bol, aký bol prijatý návrh týchto kódexov. To, čo ma mrzí v tejto súvislosti, je hlavne fakt, že na príprave procesných kódexov sa nekomunikovalo dostatočne a priebežne s opozíciou. Rekodifikačná komisia funguje, ak sa nemýlim, od leta 2012. To je takmer 3 roky. Keďže tieto kódexy bude schvaľovať toto plénum, som presvedčený o tom, že poslanci opozície sa mali zúčastňovať aspoň na nejakých tých míľnikoch, na nejakých kľúčových veciach a príprave tých kódexov. Ak sa nemýlim, ten úmysel tu bol niekedy minulý rok. Žiaľ, nebol zrealizovaný, nebudem špekulovať, kvôli čomu, akurát mi to teraz vyplýva tak, že len aby sme nemali náboje na, na, do rozpravy na opozíciu, čo sa mi zdá, že pri tejto veci nie, nie úplne zmysluplné. A myslím, že ani v demokratickej spoločnosti nie je úplne správne, ak nahlodávame legitimitu tých kódexov práve preto, že opozícia bola vyblokovaná, pretože my zastupujeme určitú časť občanov, a myslím si, že mali sme mať prístup ku komunikácii a k vecnej konštruktívnej kritike už skôr. Pretože teraz, tak ako to býva bežne, väčšina návrhov zákonov z vládnej strany prejde, či hovoríme áno, alebo nie. Bez kritiky. Toľko tu k procesu.
Z tej... alebo druhá strana mince je, že rekodifikačná komisia z toho, čo som videl, po obsahovej stránke, po naozaj kultivovanosti jazyka a funkčnosti právneho jazyka, v tomto prípade dala nepochybný fortieľ k tomu, aby kódexy boli použiteľné aj pre bežných občanov, za čo som veľmi rád, aj keď musím povedať, že je to zmena pomerne odvážna. Odvážna hlavne preto, že dnes justícii neverí takmer nikto. Z hľadiska rebríčkov sme na tom najhoršom možnom umiestnení v Európskej únii, aké môžeme mať. Aspoň podľa posledných informácií, ktoré mám. Ak sme sa posunuli, budem sa tešiť. Preto je aj táto zmena odvážna najmä preto, že tú dôveryhodnosť súdnictva nahlodávajú práve sudcovia, ktorí z veľkej časti neovládajú už súčasný Občiansky súdny poriadok, a dnes im dať do rúk nové kódexy bez toho, aby dostali dostatočnú dobu na to, aby sa, aby sa pripravili na aplikačnú prax, myslím si, že ak to neurobíme dobre, ak nebudeme alebo ak nezačneme sudcov kontinuálne vzdelávať, dôjdeme ešte do horšej situácie, v akej sme teraz. Ani nie v rebríčkoch, tam už nemáme kam prepadnúť. Už nikto sa nebude chcieť súdiť. Nikto nebude veriť súdom a ľudia budú využívať iné metódy nátlaku na vymoženie svojich práv, k čomu sa, myslím, dostať nechceme.
Treba povedať, že odvaha ministerstva alebo ministerských úradníkov, alebo rekodifikačnej komisie bola aj v tom, že sa dali na to, prerušiť diskontinuitu socialistického Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, a ktorý už dnes mal 87 novelizácií, a ak si prirátame dnešný prvý bod tejto schôdze, kedy sa opäť tento kódex novelizuje, bude to už 88. novelizácia, čiže ja som rád, že sme sa odchýlili od tých socialistických termínov, ako je účastník konania. Napríklad. To je predsa strana konania, strana sporu, nie účastník, ak hovoríme teda o civilnom správnom konaní, a takýchto vecí je tam možno nájsť viacero. Čiže preto odvaha a v tomto, v tomto úmysle rekodifikačnú komisiu podporujem.
Podľa mňa, keď sa vrátim späť k tomu procesu, že opozícia bola vynechaná, nemyslím si, že toto zasanuje nejakým spôsobom prísľub pána ministra, že budeme rokovať až ob schôdzu, resp. budeme mať takmer dva mesiace na to, aby sme mohli rokovať o prípadných zmenách. Ale pán minister nepochybne vie, že sa nájdu medzi poslancami ľudia, ktorí majú princíp s celou koncepciou. Ako to potom prekopeme? Zlúčime ich? Alebo, alebo... Proste mne sa to javí, že takáto komunikácia po prvom čítaní je nič iné, iba hra pre ľudí a pre voličov, ukázať im, že však my sme s nimi komunikovali a nič iné nebolo treba. Verím a dúfam, že pri Občianskom zákonníku, ktorý pán minister taktiež pripravuje, teda pri hmotnom práve, dúfam, že pán minister povie, že teda či bude, alebo nebude prijaté toto volebné obdobie, sa budeme správať trošičku inak a opozíciu prizveme aspoň, ako som povedal, tie míľniky v tých kódexoch, aby sme zachytili ten úmysel a vyjadrili súhlas alebo nesúhlas. Aby sme nerobili voľačo, čo sa potom bude meniť, ako sa stalo v Čechách, kedy prijali tisícparagrafový Občiansky zákonník, a teraz majú, teraz uvažujú nad tým, ho rozdeliť. Toto by sa nám nemalo stať a to bolo iba preto, lebo tam bola zmena vlády, lebo nekomunikovali. Nekomunikovali poriadne. Prosím, predíďme tomuto. Či to budete vy alebo nejaký iný minister, skúsme v takýchto zásadných veciach, ktoré majú byť na prospech občana, komunikovať spolu a odpolitizovať takéto kódexy.
K nejakej všeobecnej kritike, potom ku konkrétnej jednotlivých ustanovení alebo vybraných. Je určite treba polemizovať podľa môjho názoru o oddelenosti, o formálnom oddelení Občianskeho súdneho poriadku na tri kódexy, určite aj o terminológii, ktorá je s ohľadom na ostatné právne normy už dnes platné a účinné nejednotná, rovnako tak o normatívnom, normatívnych implikáciách jednotlivých inštitútov. To sú také tri veci, nad ktorými môže byť diskusia, nad ktorými mala byť diskusia.
Pri tej prvej musím povedať, že mne, som rád, že OSP-čko alebo Občiansky súdny poriadok bol oddelený na tri kódexy. Ale nie ideologicky, ani nie hodnotovo, ani nie pretože naozaj niektoré veci nejdú dokopy, ale som presvedčený, že tým, ako je to spravené, sa na to pozriem zvrchu, je to prístupnejšie pre bežného občana. Že ten jazyk je zrozumiteľný, že ak občan účastník alebo strana sporu pôjde do konania, pôjde do sporového konania civilného, tak na to mám Civilný sporový poriadok. Pôjde do mimosporového, teda pôjde o dedičstvo, rodičovské práva, zoberie si kódex mimosporový. Správne súdnictvo detto. Toto je podľa mňa krok vpred a pre toto ja s týmto nemám problém. A verím, že nám k tomu napomôže aj rozhodovacia činnosť súdov, že toto je tá správna cesta, a verím, že to bude prax ustálená, keď budem terminologicky v zmysle predĺžených kódexov. Čo je však v tejto súvislosti dôležitejšie, sa mi javí, je načasovanie a prijatia procesného kódexu a procesných kódexov a hmotného kódexu Občianskeho zákonníka.
Ak by niekto chcel vytknúť možnože ten známy komplex alebo paradox sliepky a vajca, čo bolo skôr, tu môže byť opäť nejaká polemika, v zásade viem sa zhodnúť na tom, že, že tieto dva zákonníky súvisia spolu iba možno terminologicky alebo vo veľkej časti terminológiou, ale inštitútmi sa aj rozchádzajú, nie úplne, ale rozchádzajú sa. Ale aj napriek tomu, že sú úzko previazané terminológiou, myslím si, že by sme sa mali veľmi intenzívne zamýšľať nad tým, či nenadviazať účinnosť týchto kódexov na platnosť Občianskeho zákonníka a prípadne účinnosť. Ja som si vedomý toho, že každý alebo väčšina ľudí má ambíciu po sebe niečo zachovať, zanechať, a pán minister chce zanechať, verím tomu, že dobré OSP, dobré civilné kódexy, procesné kódexy, ale možno, odhliadnuc od toho, skúsme sa, skúsme sa naozaj zamyslieť nad tým, či nie je dobré spojiť platnosť a účinnosť týchto dvoch kódexov. To bude vec, ktorú ja teda budem sa pokúšať presadzovať, aby ten občan, ak už má ten procesný kódex, mal aj hmotné právo, mal aj ten Občiansky zákonník jednotný terminologicky, aby nemusel hľadať za rozdielnym slovom rovnaký obsah, prípadne za rovnakým slovom iný obsah. Viete, lebo môže nastať taký paradox, že súdy budú istý čas rozhodovať podľa hmoty, a ktorá sa následne zmení po prijatí procesu, kde možný dôsledok je, že dvojaká taká novelizácia procesu, že pôjdeme podľa starej hmoty a potom možno novelizovaného procesu, podľa novej hmoty, podľa mňa úplne zbytočné komplikácie, ktoré by to nemuseli byť, keby bol dodržaný prísľub, že Občiansky zákonník bude toto volebné obdobie. Ja mám informácie, že nebude, ale vy ste, pán minister, hovoril, že bude.
Takže k tomu, k tomu sporovému poriadku. Základné výtky. Pán Gábor Gál začal článkom IV. A ja teda mám tiež s tým článkom problém, aj keď s filozofiou toho, toho článku, toho základného princípu súhlasím, ten článok, ja to, ja to len nejak budem parafrázovať, je, že ak súdy nenachádzajú normu, môžu sa správať ako normotvorca. Dobre som to povedal? (Reakcia z pléna.) Ako zákonodarca, ako by bol sám, sám zákonodarcom. Toto môže naozaj zvádzať, aj takto formulácia môže zvádzať k tomu, že súdy sa budú správať, že si atrahujú moc zákonodarnú, čo je nezmysel. V zmysle trojdelenia moci súdy nemajú čo tvoriť právo. Ale už dnes platí v zmysle rozhodnutí nášho Ústavného súdu aj českého Ústavného súdu, že súdy, ak nemajú právo, majú povinnosť aplikovať osobité právo, ak chýba, ak je nejaká medzera. Predpokladám, že toto chcel, toto chcela rekodifikačná komisia docieliť. Dotvoriť právo, ak neexistuje. A s týmto ja teda súhlasím. S týmto ja súhlasím, len dajme si naozaj veľký pozor na to alebo prípadne precizujme túto zásadu tak, aby za žiadnych okolností nedochádzalo k tomu, že sudcovia budú vytvárať úplné nové právo. To je naozaj nezmysel.
Čo ma nemilo prekvapilo, bola ďalšia časť a to je zastúpenie. Možné zastúpenie v civilných kódexoch sa, sa pomerne dramaticky sprísňuje, čomu rozumiem na jednej strane, že sa chce odstrániť pokútnictvo, ale na strane druhej moja osobná skúsenosť je, že poznám človeka, ktorý nemá právnické vzdelanie a chcel zastupovať niekoho iného aj ho zastupoval a zastupoval ho úspešne a bez toho, aby dostal odplatu. To je moja reálna skúsenosť.
Ale druhým, teda jedným dychom dodávam, že poznám aj človeka, ktorý to robil pokútne, a dopadlo to úplne katastrofálne. Treba nájsť možno nejaký ten balans a to je podľa môjho názoru v časti rozšírenia, najmä, najmä organizácií právnických osôb, a nie iba na ochranu spotrebiteľa, ako to tam už teraz je, ale možno na ochranu pomoci obetiam násilia. To bude pani doktorka Šípošová, predpokladám, hovoriť a tam sú jasné výsledky. Kde zastupovali a ponúkli reálny, reálny výsledok, ktorý pomohol tým občanom. V zmysle dnešného, myslím dnešných alebo predložených návrhov to už nebude možné. Čiže myslím, že toto je škoda. A nad týmto by sme mali uvažovať a prísť v druhom čítaní s návrhmi, ktoré by to mali rozšíriť a mali byť podľa ma akceptované, lebo je na to podľa mňa dôvodné, dôvodná požiadavka aj, aj proste výsledky. To je v tom prípade veľmi dôležité.
Čo ma zarazilo, je vypustenie skráteného zmenkového rozkazu, resp. zmenkový platobný rozkaz. Možno nenápadná vec, ale práve pri zmenkovom platobnom rozkaze, pán minister toto určite, určite ovláda, predpokladám, že sa s tým často stretával, a bol to jeden efektívny prostriedok na uplatnenie zmenky. Samozrejme, ak si odmyslíme konanie alebo režim spotrebiteľský. V civilnom režime, prípadne obchodnom zmenka je jeden z najúčinnejších zabezpečovacích prostriedkov. Týmto spôsobom, ktorý, ktorý vy navrhujete, keby ste vylúčili skrátené konanie, a keď vy sami deklarujete, že chcete, aby to konanie bolo rýchle, prakticky znemožňujete či občanom, alebo podnikateľom si rýchlo a efektívne uplatňovať právo zo zmenky, pretože musí byť pojednávanie, A to pojednávanie je často nariadené v lehotách, ktoré sú, naozaj ten diapazón je kľudne aj viac ako rok. Čiže toto je škoda.
A ešte možno jedna taká výtka, že ak už sme toto vylúčili, je otázka na zamyslenie, či neporušujeme Ženevskú konvenciu z roku 1930, kde boli, kde bolo práve zakotvené, zmenky, ktoré sme vlastne prebrali.
S čím sa nemôžem stotožniť, hovoril to pán poslanec Gál, je ten paragraf 226, myslím, kde ak máte judikovanú pohľadávku, a pán poslanec Madej hovoril, že ale veď to môže byť iné ako nepeňažné, ale tuto to je judikované právo, dostane ten, kto súdny spor vyhrá, ešte 30 dní na plnenie. To čo je za nezmysel? (Reakcia z pléna.) Budem rád za vysvetlenie, ale je to nezmysel. Ten človek, ktorý už teraz nemá zaplatené, uplatňuje si to právo a súd to právo ešte predĺži o ďalších 30 dní na rôzne úkony toho dlžníka. Ak si zoberieme nepeňažné plnenie, celkom reálny príklad ešte, aby som bol plne korektný, nie vždy predbežné opatrenie na zabezpečenie vecí alebo pohľadávky vyjde. Častokrát vôbec nevyjde, čiže tento inštitút neprichádza do úvahy, aby niečo bolo zadržané, alebo nemôže prichádzať do úvahy. A zoberme si príklad, že niekto si niekoľko rokov súdi o vydanie auta. Nakoniec to vyhrá a človek dostane - alebo dlžník, ktorý má to auto vydať - dostane 30 dní na vydanie toho auta. Osobná skúsenosť je moja, že tí ľudia to auto schovajú a vy ho nenájdete a nemáte ako exekvovať toto auto, nemáte šancu to auto získať späť, že ten človek dostane lehotu na to, kedy ho môže skryť. Aj taký je dnešný právny systém, právny poriadok. Pri peňažných pohľadávkach a pri niektorých veciach je 30-dňová lehota podľa mňa nezmysel.
Čo ale chválim, je, sú nepochybne dva inštitúty pri Civilnom sporovom poriadku a to je predbežné prejednanie - to je, to je, to naozaj môže pomôcť zrýchliť a zefektívniť celý proces - a prísna sudcovská koncentrácia. Inými slovami, účastníci predkladajú dôkazy vtedy, kedy ich majú, nenaťahujú ten spor rok-dva a potom vytiahnu nejaký závažný dôkaz, ktorý to celé otočí. Dnes podľa navrhnutého sú účastníci povinní tie dôkazy predložiť vtedy, kedy ich majú, teda okamžite. Na druhej strane ale aj dnes je to možné, ak sudca bude dôsledne dodržiavať Občiansky súdny poriadok, môže si vypýtať tie dôkazy okamžite, môže ukončiť dokazovanie. Ale sudcovia to nerobia. Časť sudcov - je mi ľúto, že to poviem - neovláda Občiansky súdny poriadok už dnes. Všetko to stojí na kvalite tých persón, ktoré rozhodujú.
K mimosporovému poriadku. Myslím, že to povedal aj pán poslanec Gál, že je podľa mňa celkom nešťastným riešením, že účastníkom sa poskytuje možnosť predkladať dôkazy aj, aj alebo meniť petit v odvolacom konaní, čo môže viesť k prieťahom v konaní nepochybne. Takže ak je cieľom alebo účelom navrhnutých úprav zrýchliť konanie, tuto práve sa to môže, môže sa to predĺžiť, pretože tí účastníci budú sústreďovať to dokazovanie až na odvolacie konanie, to znamená, niekoľko mesiacov, prípadne rokov po prvom stupni, čo sa nezdá úplne šťastné. A v súvislosti s tou rýchlosťou ešte mi nedá povedať, že pri mimosporovom konaní, ktoré riešia, ako som povedal, dedičské konania, rodičovské práva, osvojiteľnosť, prípadne konanie o maloletých, chýbajú trošku lehoty. Ja si uvedomujem, že pri mimospore je proces ovládaný tzv. materiálnou pravdou a sudca to musí dohľadať za každú cenu všetky dôkazy alebo musí zistiť ten skutkový stav, aký je. Ale pri maloletých a pri deťoch, myslím si, že mali by sme si určiť, malo by to byť pre nás priorita, a ak sudca nebude mať lehotu, uľahčíme mu prácu. Bude si môcť vybrať, teraz budem riešiť toto, teraz budem riešiť toto a na maloletého, česť výnimkám alebo, samozrejme, verím tomu, že sudcovia alebo väčšina sudcov je takých, že si maloletých rieši prednostne, ale pokiaľ to nemajú dané zákonom, existuje veľmi dobrá výhovorka: nebola lehota, nemusím to riešiť. Že aspoň pri tých maloletých, si myslím, že by tie lehoty aj pri mimospore mali byť zachované a mali by tam byť nejaké lehoty, kedy je súd povinný rozhodnúť.
Ďalšia časť. Správny poriadok. Tu budem veľmi stručný a v zásade to vyjadrím tým, že dnes zaradenie správneho súdnictva alebo Občianskeho súdneho poriadku bolo pomerne nešťastné a už len textácia paragrafov, kedy začíname, ak sa nemýlim, na § 250 a končíme na 250j, 250jz alebo az, čiže už to písmenkovanie, tie tzv. lomené paragrafy sú, podľa mňa to nie je prípustné pre prehľadnosť súdneho konania ani pre občana. A oddelenie je správne a akékoľvek v zásade, akákoľvek úprava správneho súdnictva, už len úprava tých paragrafov, čo sa týka číslovania, napomôže. A to nehovorím o niektorých nezmysloch, ktoré sú v súčasnej právnej úprave, či je, či už je to v zásade štvor- alebo päťinštančnosť niektorých vecí. Čo je úplne, to je nonsens, čiže v tomto správnom poriadku vám naozaj fandím a tam, tam sa, myslím, zhodneme, myslím, že na všetkom, ak si tak zalovím v pamäti, tak nemal som tam žiadnu výtku nejakú zásadnú.
Čo je výtka k spoločným teda alebo spoločná výtka ku všetkým trom, je, že tieto predložené návrhy zákona zavádzajú viaceré nové pojmy cudzie nášmu právnemu poriadku a platnému právnemu stavu, ktoré vlastne nezodpovedajú tomu, čo už dnes ľudia v spoločnosti používajú, čo sa týka právnych noriem. Podľa mňa s ohľadom na toto je nevyhnutné súčasne s rekodifikáciou súdneho konania uskutočniť aj novelizáciu viacerých, viacerých právnych úprav, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním. Pretože ak to neurobíme, môže to zneprehľadniť právny poriadok, čo teda, myslím, že nemá byť účelom v tejto sieni zákonnosti. Ale spomeniem námatkovo, ktoré zákony treba novelizovať, nie je ich málo. Jednak je to zákon o súdnych exekútoroch, rokovací poriadok Najvyššieho súdu, zákon o hlásení pobytu občanov, zákon o sídlach a oboroch súdov, zákon o súdoch, zákon o sudcoch a prísediacich, o súdnych poplatkoch, zákon o advokácii, zákon o prokuratúre, rokovací poriadok Najvyššieho súdu som spomínal. To ma privádza k záverom, ktoré som spomínal na úvod, že je určite na zváženie, aby sme rokovali alebo posunuli platnosť a účinnosť, prípadne len platnosť tohto kódexu na platnosť a účinnosť Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ tvrdí, čo je cieľom, ja si dovolím citovať, pretože je to pomerne veľmi dôležité, a potom zhodnotiť, či tie ciele boli dodržané, lebo mne sa zdá, že nie. A teda citujem: "Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesné inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného práva k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia."
To je prvý cieľ alebo prvý balík, a s ktorým sa dá čiastočne, súhlasiť iba čiastočne, a druhý, pokračujem ďalej: "S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnejších inštitútov civilného procesu."
V tejto druhej časti netuším, čo má zákonodarca na mysli, čo môže zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaných pohľadávok. To mi uniklo a budem rád, ak to pán minister vysvetlí, lebo mne sa tam nejaví nič, čo môže pomôcť vymožiteľnosti judikovaného práva.
A k tým cieľom. Musíme si povedať vec, pred ktorou veľa politikov zatvára oči, a dokazuje to aj rokovanie o štátnom rozpočte. Dosiahnutie tých cieľov, ktoré som citoval, je priamo úmerne úmerné nie kvalite právnej úpravy, ale je priamo úmerné tým, ktorí rozhodujú, teda sudcom, tí, ktorí aplikujú to právo, pričom dnes stávajú sa prípady, kedy niektorí sudcovia, ako som povedal, nepoznajú Občiansky súdny poriadok, robia tak závažné chyby, ako je – toho sudcu nebudem menovať –, ale sudca, ktorý nechal premlčať 50 trestných prípadov, 50 vlastne skutkov, ak to zjednoduším. A takíto sa sudcovia sa nám objavujú z času na čas. Je podľa mňa aj chyba sudcov, ktorí nehovoria tie pozitívne príklady, kedy rozhodli kauzu správne, a boja sa vystúpiť pred tú kameru a povedať, prečo rozhodli tak alebo onak. Toto, myslím si, že na tomto je treba zapracovať, čo sa týka vystúpení sudcov práve v tých pozitívnych kauzách, pretože tých dobrých sudov je podľa mňa viac ako tých zlých.
Systematické riešenie dôveryhodnosti justície a rýchlosti justície záleží aj od administratívneho aparátu, ktorý majú sudcovia. Príklad Nemecko, kde asi 75 % vecí sudca ani nevidí predtým, ako rozhodne. Všetko mu to pripraví administratívny aparát, či už vyšší súdni úradníci, justiční čakatelia, prípadne niekto iný. Sudca má rozhodovať, sudca nemá byť ten, ktorý sa má, ktorý, ktorý má snoriť po judikátoch, ktorý má vyhodnocovať každý jeden dôkaz, v zásade on má rozhodnúť, má dostať podklad a povedať, takto bude, takto sa to javí spravodlivé.
A dnes, dnes platí, že súdna administratíva je ťažko finančne poddimenzovaná. Šikovní ľudia sa do justície nehrnú, práve naopak, odchádzajú. Za tie platy, ktoré tam majú, hovorím o platoch približne 500 eur pre vysokoškolsky vzdelaného človeka a častokrát aj veľmi šikovného, je to neadekvátne ohodnotenie, ešte aj keď nemajú v zásade žiadny kariérny postup.
Keď sa v súdnictve nevyužívajú objektívne dáta na vyhodnocovanie efektívnosti jednotlivých súdov, podľa mňa sa nemôžeme posunúť ďalej. Čiže toto sú údaje, ktoré inak sú veľmi pekne popísané v jednom blogu, myslím, že to robil pán Samuel Spáč, kde máte podľa mňa objektívne zhodnotenie, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé súdy. Ja to naozaj odporúčam a len zdôrazňujem, že ide o spoločný záujem. A tu sa pýtam, či predložená právna úprava napĺňa aj tieto nedostatky, či ich nejakým spôsobom kompenzuje alebo či je tu ambícia s tým niečo robiť, pretože mne sa zdá, že absolútne nie. Sudcovia nestíhajú už teraz a v rozpočte chýbajú peniaze.
Ja sa musím vrátiť, pán minister, k jednej veci, ktorá je podľa mňa veľmi závažná, a to je rozpočet ministerstva spravodlivosti. Už tretí rok po sebe chýbajú, chýba v mesiaci december približne milión eur na platy, na platy zamestnancov justície. Teraz nehovorím o sudcoch, hovorím o tých nesúdnych pracovníkov, teda o vyšších súdnych úradníkoch, justičných čakateľoch. Tretí rok po sebe nemajú posledný mesiac na výplaty a to teraz nehovorím, majú valorizáciu, ak sa nemýlim, 1 %. To je všetko. A výhľadovo rozpočet ministerstva spravodlivosti, treba to povedať, je taký, že tie mzdy sa nemajú zvyšovať podľa rozpočtu, majú ostať zachované. Čiže aj najbližší rok v decembri budeme tu mať zamestnancov v súdov, ktorí nebudú mať na výplaty, a čo je horšie, položka na tovary a služby sa znižuje. Opäť prichádzame k tomu, že zamestnanci súdov, ktorí robia penzum práce pre sudcu a ktorí majú leví podiel na tom, aby dôveryhodnosť súdnictva sa mohla zvyšovať, dostanú menej a budú si nosiť toaletný papier. Taký je rozpočet, znižujete náklady alebo rozpočet na tovary a služby. Má to, s OSP to má presne to, že nemôžete prekryť pripravovanú právnu úpravu tým, tým, že je zlá organizácia súdov, toto tomu nepomôže. Dnes je ten nápad na súdy približne rovnaký, približne rovnaký, ako je, ako je výsledok, to znamená jedna k jednej, príde sto jednotiek podaní, sto rozsudkov, ale zároveň podania, ktoré sú nerozhodnuté, a podania, ktoré prídu, je jedna ku trom. Stále pred sebou tlačíme veľký balík, veľký balík nerozhodnutých vecí a tvrdím, že nestačí len novelizácia OSP-čka, to je to.
Ešte možno jedna vec, možno nad tou koncepciou, naznačil som, že sudcovia nemajú, nemajú robiť administratívu, ale majú súdiť. Aj z tohto titulu si myslím, že sudcom alebo na súdy neprináleží napr. agenda obchodného registra, ktorú celkom pokojne môžu robiť notári, sú na to technicky pripravení. Ja v tomto nevidím zásadný problém, pokiaľ viem, ani notári sa tomu nebránia, a čo sa týka nákladovosti, malo by to byť približne rovnaké, akurát že ministerstvo spravodlivosti alebo súdy môžu prísť o položku zo súdnych poplatkov, aj keď to je tiež polemika.
Zároveň, keďže tie výtky niektoré, a najmä výtka, ktorá, ktorá súvisí s odložením účinnosti alebo s posunutím účinnosti z 1. júla 2016 na neskoršiu účinnosť, pretože si myslím, že sudcovia sa nestihnú pripraviť na, na tie, tie civilné kódexy dostatočne, a zároveň aby bol vytvorený priestor pre rokovanie s opozíciou v zmysle § 73 rokovacieho poriadku, navrhujem vrátiť predložené návrhy zákonov predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť a verím, že budeme mať o tomto ešte živú diskusiu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
