Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som si vedomý toho, že niektorí ste už pomerne unavení, ale toto je tak závažná téma, ku ktorej treba vystúpiť.
Myslím, minulý týždeň som vystupoval a niektorí z vládnej strany sa cítili urazení tým, čo som povedal, aj keď som ich priamo neurazil. Tak teraz budem hovoriť vyslovene faktograficky, číslo po čísle, nebudem vás zaťažovať nejakými ťažkými počtami, ale len veľmi jednoduchými, aby sme možno dospeli k tomu, prečo si myslím, že Štúdia uskutočniteľnosti je nešťastná a nemala by slúžiť ako základ pre výstup, že univerzitná nemocnica sa má robiť formou PPP. K tomu dospejem a budem mať k tomu aj návrh uznesenia.
Štúdia uskutočniteľnosti bola schválená, ak sa nemýlim, 11. júna 2014. A následne bola zverejnená v januári tohto roku, čo považujem za veľmi dobré, že prišlo k odtajneniu alebo zverejneniu informácií, na základe ktorých sme dospeli k záverom, že nemocnicu treba postaviť formou PPP projektu, teda verejno-súkromného partnerstva.
Pán minister tu hovoril o tých najväčších obavách, ktoré vyplývajú aj z predloženej informácie. To pri čom som sa ja pozastavil, keď som čítal tú informáciu, bolo, že hovoríte, že súkromník dokáže postaviť nemocnicu o 40 % lacnejšie ako štát. Na základe čoho to tvrdíte? To bola otázka ako keby vyšla z verejnosti. A vy ste odpovedali.
Tvorcovia štúdie vychádzajú z medzinárodných porovnaní. Na strane 100 tejto štúdie pod čiarou je vysvetlenie referencie zdrojov. Inými slovami, tu bolo jasne povedané, prečo je PPP výhodnejší ako čisté financovanie z verejných zdrojov. Je to krásna citácia. Ja sa k nej potom dostanem. Ale je to pomerne dôležité.
Ešte možno treba pred tým povedať, že zámerom bolo uskutočňovať univerzitnú nemocnicu cez PPP projekt, cez model verejného obstarávania označovaný ako PSC a cez špecifický model. Tieto tri modely sa vyskytli v tej štúdii, ktorá bola základom pre výsledok, a výsledok je PPP projekt tej nemocnice, zvíťazil PPP.
V prvom rade musím povedať, že ja absolútne nespochybňujem to, že nemocnicu hlavné mesto potrebuje. Je to najväčšie mesto, kde tá zdravotná starostlivosť nepochybne nie je taká, akú by občania očakávali, preto čo do zámeru výstavby nemocnice s týmto súhlasím.
Ale to, kvôli čomu vystupujem, sú, ako som predznačil, závažné okolnosti Štúdie realizovateľnosti, ak nie závažné chyby, na základe ktorých sme dospeli k výsledku, že 6,3 mld., objem celej tej investície toho balíka zo štátneho rozpočtu pôjde formou verejno-súkromného vlastníctva, teda najmä cez súkromníka s tým, že štát bude vlastníkom, ale bude platiť koncesiu nejakému súkromníkovi, 6,3 mld., to je obrovská suma. A myslím si, že mali by sme povedať, že čím je väčšia suma, tým by sa mal brať väčší ohľad na to, aké údaje vstupovali do tej Štúdie realizovateľnosti.
A musím povedať ešte možno dve poznámky.
Keď si zoberiem to, že je to práve pán Robert Fico, ktorý je zástancom silného štátu a neprivatizácie a toho, že všetko súkromné je zlé, radšej nech o tom rozhoduje štát, teraz som tak nemilo prekvapený, že ide práve tuto cestou PPP projektu. Ale vyšlo mu to z tej štúdie. Netrúfam si povedať, že tá štúdia bola zmanipulovaná, ale tie čísla v nej sú chybné.
A rovnako tak tiež to súvisí s pánom Ficom. Mnohí si spomínate, kolegovia, že pri slovách zisk v zdravotníctve to bolo také červené súkno pre pána premiéra. A teraz ten zisk predsa len ide na základe rozhodnutí jeho vlády dohadzovať súkromníkom. Myslím, že to je celkom čarovné.
Ale sľúbil som, že budem vecný a tak sa o to pokúsim.
Teda na základe toho projektu za 740-tisíc eur (Štúdia uskutočniteľnosti) sme dospeli k tomu, že ideme stavať nemocnicu. V prvom rade na základe čoho to bolo celé postavené? Keď si to zoberiem, tá štúdia hovorí o objeme 350 mil. eur, ak by to robil výlučne štát, ak sa nemýlim, ale už vami predložený materiál, ktorý prišiel dnes do parlamentu, hovorí o celkových výdavkoch 165 mil. To je prvá taká disproporcia, ktorej nerozumiem, beriem, môže to byť chyba a výsledky by sa nemuseli až tak odlišovať, ale predsa 200 mil. hore-dole sa mi nezdá byť v poriadku. Čiže toto je prvý problém a ak teda niektorí úradníci robia odhady, ktoré sa líšia 2,5-násobne alebo 2-násobne, 110 %, ak to rátam na percentá, nie je to, myslím, správne.
Treba, myslím, povedať, že chyby, na ktoré budem poukazovať vo svojom vystúpení, sa prvýkrát objavili na webe jedného nemenovaného denníka, ktorý je pomerne nový. A bol to pán Marián Jánoš, myslím, že ho treba pomenovať, úzky spolupracovník nadácie Proti korupcii, ktorý veľmi výstižne pomenoval to, na čom stojí víťazný variant. Ja to budem citovať, aby to bolo naozaj presné: „Väčšia finančná výhodnosť PPP variantu v porovnaní so štátom ako investorom stojí na dvoch kľúčových kritériách, a to na odhadovanej nižšej prevádzkovej ziskovosti...“ (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
No tak už sme došli úplne presne. Škoda, že to nie je vidieť. Tá tabuľka ukazuje, že prevádzková ziskovosť, ak by to bol štát, je 10 až 23 %, to je prvý riadok, a ak by to bol súkromný investor, je to 20 až 28 %. To je prvé kritérium, keď sa javí, že PPP je lepší.
Ďalej to, čo je veľmi významné z aktuálnej hodnoty peňazí, je počiatočná investícia. Ak by to bol štát, je to 350 mil., ak by to bol súkromný investor, je to 254 mil. eur. To hovorí tá štúdia, ktorá je teda predmetom celého tohto vystúpenia.
Následne sme prišli k tzv. čistej súčasnej hodnote projektu, kde tie čísla neboli až také rozdielne, nebola tam tak obrovská priepasť, ale treba si povedať, ako sme k nim prišli.
Ale ešte predtým poviem, celkom som prekvapený, a stotožňujem sa s názorom pána Jánoša, ako je možné, že už štát sám osebe hovorí, že je zlý hospodár. Keď vy nejakého úradníka urazíte, že je neefektívny, alebo skôr poviete mu pravdu v zásade, že je neefektívny alebo neodborný, a to hovorí táto štúdia, to hovorí to, čo si nechal štát objednať, tak ten človek sa bude cítiť veľmi zle. Urazí sa, bude vás žalovať, proste bude to oheň a síra. Tu s týmito východiskami ministerstvo úplne v pohode ráta, nemá s tým najmenší problém. Ja netvrdím, že štát bude vždy za každých okolností lepší hospodár, ale tu sa bavíme o miliónoch eur, sú to zásadné rozdiely v percentuálnom vyjadrení.
Tu mi nedá nepripomenúť riešenie, aby bol štát lepší hospodár. A to som predkladal spolu s kolegom Mičovským a s kolegom Hraškom, keď sme navrhovali úplne nový zákon o výbere zamestnancov, ich odmeňovaní a zodpovednosti, tých zamestnancov, ktorí pôsobia ako nominanti v štátnych firmách, teda vo firmách s majetkovou účasťou štátu, kde by bolo jasné, možno bol na nich vyvíjaný nátlak, boli by motivovaní na to, aby tie výsledky boli ďaleko lepšie, ako sú teraz. To je len možno na okraj.
Čiže dajme relevanciu tejto štúdii, že štát je zlý hospodár, povedzme, že je to v poriadku. A dospejeme potom k číslam, ktoré hovoria o tom, že ak by štát staval nemocnicu, bolo by to na základe výsledkov tejto štúdie o 37,8 % drahšie, ako keby to robil súkromník, pretože externisti, ktorí pomáhali štátu, vypočítali, je to uvedené na strane 100 štúdie, že nová univerzitná nemocnica, okrem iného treba povedať, bude 51 % štandardná stavba, 49 % neštandardná stavba. Na základe tohto a nejakých finančných modelov vypočítali, že to predraženie bude takéto, 51 % v tom vlastne prvý súčin pre 51 % pre neštandardné krát 51 %, čo je predraženie štandardné, vypočítané podľa jednej analýzy, ktorú budem taktiež citovať, plus 49 % neštandardná časť krát predraženie 24 %. Vyjde nám potom výsledok 37,8 %. Toto vychádza z tej štúdie.
Podľa analýzy je zdrojom štúdie Mott and MacDonaldu z roku 2002. Teda je to 12 rokov stará analýza výsledkov o tom, aká bola tá realita vo Veľkej Británii, ale pri jej podrobnom preštudovaní vyjde na povrch niekoľko zaujímavých zistení, pretože vo vzorke firmy Mott and MacDonald sú iba tri PPP projekty, čo sa týka štandardnosti, to je tam ten posledný riadok, a nie je žiaden projekt (neštandardné budovy). Teda to číslo, ktoré bolo vyjadrené ako nejaké percento, nevychádza zo žiadnych relevantných podkladov. To je oficiálna štúdia dohľadateľná na internete, číslo nula, žiaden údaj. Ale ministerstvo to akceptovalo a pán minister povedal vo svojom vystúpení, že sú tam overiteľné fakty a vy ste si ich overovali, spomenuli ste stranu 100, to je zase strana 100. A my sme si to teda tiež overovali. Došli sme k tomuto číslu (nula).
Vy používate percento 24 alebo 51. To treba povedať, neviem, z čoho vychádzate? Myslím si, že na to, aby sme vyhodnotili ten projekt tak, že je výhodnejší PPP, je to, myslím, uznáte, asi málo.
Navyše, nie je ani pravda to, že použité percentá navýšených investičných výdavkov sú rozdielom verejnej zákazky oproti PPP, tak ako je to tvrdené v tej štúdii. Ono sú to vlastne iba historické premietnutia navýšenia verejných zákaziek bez akéhokoľvek porovnania, čo sa stalo v Británii v rokoch 1982 až 2002. Za dvadsať rokov vo Veľkej Británii verejné zákazky boli o toľkoto drahšie.
A je tam zaujímavé číslo, to je ten posledný riadok, 2 % štandardné budovy PPP, navýšenie je iba o 2 %, čo je možno zaujímavé, ale určite skresľujúce, keď aj tá samotná štúdia hovorí, že toto predraženie sa týkalo až od približne konečnej fázy projektu, teda nie počiatočnej, keď projekt sa začína nejakou štúdiou, realizáciou, vybudovaním infraštruktúry.
Ten posledný riadok, to číslo je jedna z tých posledných fáz a pri verejných zákazkách sa to hovorí od počiatočnej fázy. To sú hrušky a jablká. To sú dve neporovnateľné kategórie.
Inými slovami, teda priemerné navýšenie investičných výdavkov verejnej zákazky oproti PPP nie je teda možné získať zo zdroja, na ktorý sa konzultanti odvolávajú, nie sú tam porovnateľné údaje. Tá štúdia ako taká nemusí byť zlá. A teraz hovorím o štúdii Mott and MacDonaldu, ktorá slúži ako základ pre štúdiu, ktorá bola základom pre ministerstvo. Ale pre náš prípad, pre našu nemocnicu je nepoužiteľná.
A tiež sa pýtam, ako môže byť vstupný údaj, ktorý uvádza iba tri štandardné budovy PPP, podklad na to, aby sme vedeli povedať, či je to výhodnejšie alebo nevýhodnejšie?
A okrem toho štúdia Mott and MacDonaldu bola použitá našimi konzultantmi ešte aj zle. Boli tam zamenené čísla, páni a dámy. A som vám predtým ukázal podobný súčet súčinov. Teraz vidíte prvý súčin krát 24, predtým 51. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) To použilo ministerstvo zo štúdie od našich konzultantov. Tí ale zle prebrali číslo z tej podkladovej štúdie, tam namiesto 51 bolo 24, respektíve opačne a pri tom druhom 49 %, čo je tá neštandardná budova, krát 51 % toto sú reálne čísla, naši prebrali číslo 24. Ono sa javí ten výsledok, že je to 0,6, hej, 37,8 %, 37,2 %, 0,6 %, čo v zásade možno nehrá rolu. Ale nie je to vôbec pravda. Ja verím, síce nevidím tu pána Kollára, ale možno sa tomu bude venovať, tá čistá súčasná hodnota sa radikálne zmenila, inými slovami, tie nediskontované peňažné toky išli 4 mil. eur na základe tohto, povedzme reálneho výsledku v prospech štátu. To znamená, ak by tí konzultanti použili správne čísla, vyšlo by to číslo o 4 mil. lepšie v prospech štátu, ako je teda súčasný PPP. A zoberte si, že by to bolo o 1, 2, 3 % menej, možno tak dospejeme k záveru, že variant špecifického modelu, prípadne variant verejného obstarávania by bol výhodnejší a nebol by to PPP, lebo iba 0,6 % nám urobilo 4 mil. v peňažných tokoch.
Ak sa ešte vrátim k tej štúdii Mott and MacDonaldu ako som povedal, ona nemusí byť ako taká zlá, len pre náš prípad je nepoužiteľná. A mne sa to proste nezdá úplne správne, ak používame takúto štúdiu, v časti ktorej pre náš prípad, je verejne známa, dosť som mal s ňou chvíľku starosti aj teda po konzultácii s tým blogerom pánom Jánošom, sme dospeli k tomu, že existuje verejne známa kritika tejto štúdie, že ona má malý súbor príkladov preto, aby sme mohli vyhodnotiť závery, že sú dobré alebo zlé.
A konzultanti pre ministerstvo patria k veľkej štvorke a treba povedať, že ja som presvedčený o tom, že o tejto kritike v tej štúdii, ktorú použili, mali vedomosť. Nie je to neznáma kritika a tá oponentúra z toho, čo som čítal, je pomerne tvrdá a pomerne vecná.
Takže, inými slovami, ak nie sú overiteľné dáta, ktoré použilo ministerstvo od svojho konzultanta, ako vieme povedať, že štúdia má dobrý výsledok? Totiž ak nie sú dobré vstupy, nemôžu byť dobré ani výstupy. A ja teraz celkom otvorene priznávam, možnože ten PPP projekt je dobrá verzia, ale nie na základe tejto štúdie. Z tej štúdie, myslím si, sa nedá vyčítať toľko, aby sme mohli my rozhodnúť o 6,3 mld. eur len tak, bez toho, aby sme sa nad tým nepozastavili.
A taká perlička, taký bonbónik je verejné obstarávanie na túto štúdiu, ktorého sa podľa Úradu pre verejné obstarávanie zúčastnili dva subjekty. Z nich prvé bolo to konzorcium tých konzultantov, ktorí vyhrali, a druhý tam bol istý pán, fyzická osoba, ktorú ministerstvo vyhodnotilo ako ponuku, pričom zároveň povedalo, že nesplnilo podmienky pre verejné obstarávanie, ergo to znamená, že nemalo sa zúčastniť verejného obstarávania. Bola by tak iba jedna ponuka. A pritom zákon o verejnom obstarávaní hovorí, že ak je predložená iba jedna ponuka, verejné obstarávanie sa zruší alebo bude poskytnuté vysvetlenie, prečo narábame iba s jednou ponukou. Takže, ešte raz, bola iba tá jedna ponuka, tá druhá ponuka bola vyhodnotená ako taká, ktorá nespĺňala podmienky. Vysvetlenie tu nebolo dané, preto dá sa konštatovať, že to verejné obstarávanie bolo v rozpore so zákonom. Bolo to už samotné verejné obstarávanie na Štúdiu uskutočniteľnosti. To je, myslím, celkom závažná chyba a, ak sa nemýlim, myslím, je to na podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý môže tak uložiť sankciu, prípadne aj zrušiť toto verejné obstarávanie. Ale to nie je mojím účelom.
Mojim účelom je, ak teda ministerstvo nebude konať samé, minimálne by malo žiadať zľavu z ceny diela na tú štúdiu, ktorá inak má, treba povedať, okolo 200 strán. Čiže nevyzerá to ako úplný pamflet, ale za 740-tisíc by som od tejto štúdie očakával informácie, ktoré sú overiteľné a relevantné, preto odporúčam ministerstvu, aby dalo túto štúdiu prepracovať a až na základe štúdie, ktorá bude hodnoverná, sme vyhodnotili, či nemocnicu treba stavať PPP projektmi.
A uznesenie, ktoré navrhujem, je: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť prepracovanie Štúdie uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 11. júna 2014, a to tak, že budú zohľadnené všetky relevantné, dostupné a aktuálne analýzy výhodnosti a nevýhodnosti PPP projektov.“
Verím, že toto uznesenie podporíte, hlavne kolegovia z vládnej strany, aby sme mohli na základe relevantných údajov rozhodnúť o tom, či nemocnica formou PPP je pre Slovensko dobrá alebo zlá. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.
