Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že dnes tu čelíme kríze dôvery v štátne orgány a parlament zvlášť. Práve tá kríza tej dôvery je kvôli takýmto návrhom, takýmto naozaj neúprimným a len čiastkovo riešiacim ten základný problém, ktorý tu máme. A to je drancovanie štátnych peňazí alebo verejných financií.
Táto diskusia neprebieha posledný mesiac, už nejaký čas o tom hovoríme, že tie schránky sú zlé. Ja sa dostanem aj v krátkosti k dôvodom, prečo sú zlé.
Ale dostali sme sa do výsledku a to je predloženie tejto novely zákona o verejnom obstarávaní a, pán minister, nehovorí vám to iba opozícia, hovoria vám to aj médiá, hovoria vám to aj odborníci, hovoria vám to aj mimovládky, že ten zákon je deravý ako rešeto.
Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten zákon je zlý, pretože ten zákon je presne taký, aký vám vyhovuje. Ten zákon je nedostatočný a vám vyhovuje nedostatočnosť proste, polovičné riešenia, riešenia naoko, kamufláž, že robíme niečo, zásadný ten protischránkový zákon.
Parlament sa uzniesol, ideme ošetriť tie schránky, lebo drancujú verejný rozpočet a nevieme sa dopátrať toho, kto vôbec je ten, kto drancuje verejný rozpočet A potom príde niečo, čo rieši len pätinu problému z verejných financií, pokrýva len verejné obstarávanie. A to je približne 20 % z toho, kde unikajú peniaze štátu. To ergo znamená, unikajú peniaze občanom tejto krajiny, ktorí platia poctivo dane, odvody. A niekto s nimi šafári bez zodpovednosti.
A tu by som nadviazal na pána predsedu výboru Petráka, ktorý hovoril o prizvaní niektorých politických strán k rokovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda Petrák, ja sa ani nečudujem, že vy ste k tomu neprizvali nás, pretože my máme na toto úplne iný názor. Tá paradigma, s ktorou my prichádzame, je úplne iná. Pretože dnes, a to mi, myslím, aj pán minister potvrdí, neexistuje taký účinný nástroj, ako sa dopátrať toho, čo predstavuje konečných reálnych vlastníkov. Vždy na to existuje spôsob, pokiaľ nie je sankcia dostatočne tvrdá. A tá tu chýba, aby sme sa toho dopátrali. A preto my hovoríme, že dôležité je zamerať sa na toho práve, kto obstaráva, na hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov a v tomto prípade zvlášť obstarávateľov.
Prečo to hovoríme? Pripomeňme si, prečo je taká dôležitá téma protischránkového zákona, kauzy TIPOS-u. Ja nepôjdem do detailov, do podrobností o tom, prečo nám uniklo 13 mil. na tú cyperskú schránku, prečo tie peniaze už zrejme nikdy neuvidíme, aj keď tu máme opačné rozhodnutie? Tých peňazí sa Slovensko nedočká.
Emisná kauza, 60 mil. fuč cez schránku vo Švajčiarsku, mýtny tender, dodávky elektronického mýtneho systému cez spoločnosť SkyToll, ktorá predložila ponuku, ktorá bola o 221 mil. eur vyššia ako najnižšia taká ponuka.
Môžeme hovoriť ďalej o schránke ako PREFTO, FLEETPAY, PAYWELL, MEDICAL GROUP. Keby sa nebol ten pán, ak sa nemýlim, Koval prihlásil, že je tým vlastníkom, tak asi by sme mohli hovoriť o tom, že je to stále ako tá schránka. Ja nepoznám pána Kovala, ale v koho prospech on koná? Toto my nikdy naozaj nezistíme. Tie schránky sú zlé, pokiaľ neposkytujú najnižšiu možnú cenu.
A to negatívum je hlavne kvôli tomu, že vy neviete sa dopátrať toho, kto má skutočný benefit z obchodu so štátom. Neviete vymôcť peniaze späť, ak prišlo k pochybeniu, nejde to urobiť, tá schránka vám ich nevydá.
Najväčší prínos tej schránky je, že osoba stojaca za ňou vám za odmenu, za nejaké fíčko povie: „Vieš, čo je môj benefit? Keď za mnou príde daňový úrad a vypýta si údaj o tej firme, ja poviem, že mu ho nedám.“ A nič sa mu nestane. To je ten benefit.“ Dnes krajiny, ktoré podporujú tie schránky, majú nastavený regulačný rámec, ktorý umožňuje buď nevydať údaje alebo peniaze, alebo zdržovať akékoľvek prešetrenie ktorejkoľvek kauzy.
A vy ste, pán minister, prišli s riešením nejakého konečného registra užívateľov výhod, ktorý v zásade ide v súlade s tým, čo hovorí nedávno prijatá európska smernica z mája proti praniu špinavých peňazí, ktorá dokonca ide ďaleko za tým, čo navrhujeme my alebo navrhujete vy, alebo navrhuje náš štát, keď to mám tak zjednodušiť. Tá smernica hovorí o tom, že je potrebné, aby boli známi vlastníci všetkých aj domácich firiem. My na toto proste zabúdame. My ideme iba tak čiastkovo ukázať, že ideme voľačo v tom trošku robiť, pričom pokryjeme len verejných obstarávateľov. Je to obrovská škoda. A naozaj je to dôkaz toho, že vy nemáte záujem riešiť problém, ktorý tu máme s tými schránkami.
Pán premiér povedal: „Nemáte na to riešenie, opozícia.“ No ja som sa veľmi intenzívne bavil s ľuďmi, ktorí robia verejné obstarávanie. Musím povedať, že natrafil som na niekoľkých ľudí, u ktorých ani som netušil, ako to vnímajú. Pritom sami obstarávatelia hovoria, že ono nie je chyba to, na čo sa zameriava vláda, a to je ten vykonávateľ služby, chyba je v tých obstarávateľoch, ktorí sú nečestní, nemorálni, nehospodárni a hlavne bez zodpovednosti. Toto povedali samotní obstarávatelia. Týmto aj pozdravujem Preseľany, odkiaľ aktuálne títo obstarávatelia sú. Oni si sami chceli na seba ušiť bič, lebo vedia, že medzi nimi sú ľudia, ktorí nemajú problém podpísať čokoľvek, práve preto si myslím, že téma hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov je určite namieste, lebo niektorí, bohužiaľ, stratili tú mieru.
A práve preto prichádzam s takýmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý je zameraný práve na to, aby obstarávatelia konali hospodárne, s odbornou starostlivosťou, za účelom, na ktorý sú pripravené tie peniaze. Ak toto porušia, budú za to hmotne zodpovedať. Taký je návrh. A v tejto chvíli si myslím, že je to jediné reálne riešenie toho, čo nám tu vzniklo. A to je hmotná zodpovednosť. Bavme sa o tom, či bude bude zodpovedný človek, ktorý je tzv. nevedome nedbanlivý, lebo tak je nastavený ten pozmeňujúci návrh, bavme sa o rozsahu toho zavinenia, ale minimálne spravme krok vpred a podporme úpravu, ktorá zavedie zodpovednosť ľudí, ktorí narábajú s peniazmi z verejného rozpočtu, preto ten pozmeňujúci návrh je.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V článku I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
Za § 149a sa vkladajú § 149b až § 149d, ktoré znejú:
§ 149b „Rozsah zodpovednosti za škodu na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa tohto zákona ako verejný obstarávateľ, je povinná pri nakladaní s verejnými prostriedkami24) podľa tohto zákona postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.“
Odsek 2: „Fyzická osoba, ktorá poruší povinnosť podľa odseku 1 v spojitosti s porušením povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa podľa tohto zákona, hoci vedela, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch.“
Odsek 3: „Fyzická osoba sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bola pri nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorým vznikla škoda na verejných prostriedkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaná konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej na verejných prostriedkoch, a z tohto dôvodu nebola oprávnená konať inak, ako konala.“
Odsek 4: „Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorými vznikla škoda na verejných prostriedkoch, podieľalo viacero fyzických osôb, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch tá osoba, ktorá vykonala právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.“
Odsek 5: „Ak právny úkon podľa odseku 4 a) vykonalo viacero fyzických osôb spoločne, zodpovedajú za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch spoločne a nerozdielne, b) vykonal kolektívny orgán, ktorého členom je fyzická osoba, zodpovedá táto osoba za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch len v prípade, ak ako člen tohto orgánu vyjadrila s týmto úkonom súhlas.“
Odsek 6: „Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 4 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch aj osoba, ktorá takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonala.“
§ 149c „Uplatnenie nároku na náhradu škody štátom“ znie:
Odsek 1: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch možno uplatniť len, ak úrad právoplatne rozhodne, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom.“
Odsek 2: „Rovnaké dôsledky ako rozhodnutie podľa odseku 1 má aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.“
Odsek 3: „Právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.“
Odsek 4: „Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch koná z úradnej povinnosti a v mene štátu generálny prokurátor.“
Odsek 5: „Orgán, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.“
Odsek 6: „Ak ide o škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch, najneskôr sa právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch premlčí za desať rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“
§149d „Spoločné a prechodné ustanovenia k zodpovednosti za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Ak v § 149b a 149c nie je ustanovené inak, právne vzťahy podľa týchto ustanovení sa spravujú Občianskym zákonníkom.“
Odsek 2: „Ustanovenia § 149b až 149d sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.“
Odsek 3: „Zodpovednosť za škodu podľa ustanovení §149b až 149d sa vzťahuje na škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch odo dňa nadobudnutia ich účinnosti.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „24) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie.
Korupcia je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo až na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je 5. najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie. V prieskume Eurobarometer z roku 2012 sa 78 % respondentov vyjadrilo, že vníma korupciu na Slovensku ako veľký problém. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré tak Slovensko ročne prichádza, prekročil, dámy a páni, 500 mil. eur. Päťsto miliónov eur je tu odhad, o ktorý neprichádzame ani nie tak my, ale občania, len preto, že na Slovensku existuje korupcia a nikto sa s ňou nepokúša dôsledne bojovať. Toto je stav. My sme zodpovední zaň, za to, aby my sme regulovali právny rámec toho, že nebolo vytvorené prostredie pre korupčnú trestnú činnosť.
Žiaľ, nedá mi nepovedať, že tento zákon, ktorý predložilo ministerstvo, nepokrýva všetko, čo má pokrývať, a priestor na korupciu je naozaj stále veľmi, ale veľmi široký. Dokonca tento návrh zákona, ktorý predložila vláda, aj keď rieši verejné obstarávanie, pokrýva len jeho časť, a to aj nedostatočne.
Pán minister mi dá nepochybne za pravdu, možnože mi tu bude oponovať, ale však tomu ja zasa by som bol rád, ak by mi odpovedal, či neexistuje spôsob, ako zakryť skutočného vlastníka, pretože tých spôsobov je niekoľko, ako zakryť skutočného vlastníka. Možno sa to neskrýva v našom právnom poriadku, ale niektoré európske právne systémy sú veľmi flexibilné. A skutočne, som presvedčený, že, to treba povedať, existujú právne nástroje, ako obísť inštitút, ktorý zavádza aj Európska únia. A to je register konečných užívateľov. Neviem, ako prebieha alebo prebiehalo rokovanie na pôde Európskeho parlamentu k tomu, ale verím, že sa niekto ozval, že právne inštitúty, ktorými sa dá zakryť skutočný vlastník, sú, existujú.
Dovoľte mi ďalej pokračovať v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, ktorý sa týka hmotnej zodpovednosti práve tých, ktorí obstarávajú, teda prenášame to bremeno nie pokiaľ ide o tých, ktorí profitujú na štáte, ale o tých, ktorí konajú často a de facto nezodpovedne.
Počas dvoch dekád existencie Slovenskej republiky bola naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, z ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. Aby sa v budúcnosti predišlo vzniku ďalšej spoločenskej škody, je nevyhnutné vytvoriť za týmto účelom efektívne právne nástroje.
Zodpovednosť za škodu na verejných prostriedkoch je typovo novým druhom zodpovednosti, ktorý v súčasnosti v slovenskom právnom systéme absentuje, a to aj napriek tomu, že v minulosti už existovali snahy o začlenenie obdobného druhu zodpovednostného vzťahu priamo do zákona č. 514/2003 Z. z.
Treba povedať, že tento zákon obsahuje právnu úpravu, ktorá rieši zodpovednosť, ak štát alebo niekto konajúci v mene štátu spôsobí škodu, ale tá úprava je nedôsledná a zase nepoznám ani jeden výsledok, kedy by niekto žiadal od konkrétneho verejného funkcionára nahradenie škody. A ak niekto to žiadal, tie škody sa pohybovali v zlomkoch, možno promile z toho, aká bola skutočná výška tej škody.
Tento mechanizmus vzniku zodpovednosti je založený na elementárnom štandarde spočívajúcom v povinnosti osoby oprávnenej konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní ako verejný obstarávateľ, postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.
Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi touto osobou a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomostnej nedbanlivosti. V zmysle zaužívanej aplikačnej praxe takto stanovená hranica zodpovednosti znamená, že táto osoba je zodpovedná za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedela, že svojím konaním mohla spôsobiť škodu, no spoliehala sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody.
Významným prvkom toho, čo navrhujem, alebo respektíve treba povedať, že ja som to navrhoval tu spolu aj s mojimi kolegami, pomerne značný líder je v tomto Janko Mičovský, ktorý má s tým osobnú skúsenosť, a verím, že ju povie, že ju opäť zopakuje, idem späť, občianskoprávneho inštitútu zodpovednosti za škodu je aj stanovenie zákonnej možnosti vyvinenia (exkulpácie), ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že táto osoba nemohla objektívne konať iným spôsobom, napríklad z dôvodu konania v dôsledku realizácie jeho povinnosti, ktorá vyplývala zo všeobecného právneho predpisu.
Predložený návrh taktiež zohľadňuje situácie, keď škoda vznikne spoločným konaním viacerých osôb. V takýchto prípadoch zavádza dva potenciálne aplikovateľné režimy. Z nich jedným je pravidlo nevyhnutnosti právneho úkonu, ktoré zavádza individuálnu zodpovednosť tej osoby, ktorá vykonala právny úkon nevyhnutný pre platnosť konania, ktoré spôsobilo škodu, druhým je aplikácia zásady solidárnej zodpovednosti (teda zodpovednosť spoločne a nerozdielne) v taxatívne stanovených prípadoch.
Ako už bolo uvedené, právna zodpovednosť za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch nie je žiadne nóvum, a to nielen vo vzťahu k pokusu o jej zavedenie na pôde slovenského parlamentu, ale aj vzhľadom na reálnu existenciu takejto úpravy v zahraničí.
V Rakúsku vyplýva obdobný typ zodpovednosti priamo zo Spolkovej ústavy. V zmysle čl. 23 ods. 3 B-VG tam zodpovedajú osoby konajúce ako orgány štátu za škodu, ktorú štátu pri výkone zákonov protiprávnym konaním bezprostredne spôsobia. Tam podobne ako je zodpovednosť voči súkromným osobám v zmysle čl. 23 ods. 1 B-VG detailnejšie upravená samostatným zákonom, je aj zodpovednosť orgánov voči štátu v nadväznosti na ústavnú úpravu podrobnejšie regulovaná zákonom o zodpovednosti orgánov za škodu.
Pritom je v predloženom návrhu podrobnejšie vymedzený procesný postup uplatnenia nároku na náhradu škody štátom.
V tomto procese koná vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody na verejných prostriedkoch generálny prokurátor, pričom nevyhnutným predpokladom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie úradu o tom, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní, resp. výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.
Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu, pričom právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.
Predložený návrh v neposlednom rade zavádza osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody na verejných prostriedkoch, ktorá začína plynúť od dátumu, keď k predmetnej udalosti došlo.
Ďalej je v predloženom návrhu vymedzený vecný vzťah jeho ustanovení k Občianskemu zákonníku, ako aj ďalším relevantným prameňom práva medzinárodného charakteru.
Tiež sú tam upravené prechodné ustanovenia, v rámci ktorých sa stanovuje časová pôsobnosť takým spôsobom, aby nespôsobila retroaktívne účinky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som chcela upozorniť, že je 19.00 hodina.
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ešte o minútku poprosím.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak nech sa páči.
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ja len na záver chcem povedať, ja som si vedomý, že tieto návrhy z pozície opozície sú veľmi možno jednoduché, ale ja som dal otvorene záväzok, že my to budeme presadzovať a budeme robiť všetko pre to, aby zodpovednosť verejných funkcionárov bol zavedená v podobe, ktorá bude mať naozaj v prípade potreby sankčný mechanizmus pre tých, ktorí narábajú s peniazmi nás všetkých.
Verím, že si tiež na tom nájdeme zhodu, už v rámci opozície tá zhoda bola, pretože inak sa nám bude stávať to, čo sa nám stáva už teraz. A tu jednak vznikajú sivé zóny, ktoré si, myslím, nemôžeme dovoliť a vznikajú organizácie, a teraz tu idem spraviť pochvalu, a mimovládky, ktoré vytvárajú si fondy na to, aby riešili korupciu.
Ja si nemyslím, že niekto v tejto sále si myslí, že výsledok toho má byť to, že majú vznikať mimovládky. Práve štát má byť ten, kto má dôsledne kontrolovať, či som nakladal s peniazmi hospodárne alebo nehospodárne. Nemusia tu vznikať mimovládky. To je výsledok toho, v akej spoločnosti žijeme. Podľa mňa je to jasný dôkaz, že s tým musí robiť niečo štát, ktorý má donucovacie prostriedky, nie mimovládka.
Týmto ale vzdávam naozaj hold všetkým mimovládkam, ktoré sa venujú boju proti korupcii a robia všetko pre to, aby bol to bolo potlačené dolu na minimálnu mieru.